Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101803
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101803.2

Uznesenie

8S/45/2024

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč &

Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/478295-004 zo dňa 07. októbra 2024,
rozhodujúc o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

8S/45/2024

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.
decembra 2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

8S/45/2024

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 09. decembra 2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.

decembra 2024, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/478295-004
zo dňa 07. októbra 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
SC-OSZP-2024/020591-019 zo dňa 09. septembra 2022. Predmetným rozhodnutím správny orgán
prvého stupňa rozhodol podľa § 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

v znení neskorších predpisov v spojení s § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tak, že povolil užívanie vodných
stavieb: „SO 06.2 Vodovod pitný, SO 06.5.1 Vodovod požiarny, SO 06.5.2 Vodovod SHZ, SO 07.2
Splašková kanalizácia, SO 08.2 Dažďová kanalizácia“, ktoré sú súčasťou hlavnej stavby „Logistické
centrum DSV“, umiestnené na pozemkoch KN"C", parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X k. ú. A., ktoré boli vybudované podľa projektovej dokumentácie

skutočného vyhotovenia a v súlade s povolením vydaným Okresným úradom Senec, odbor starostlivosti
o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy č.j.:OU-SC-OSZP- 2023/014380/G-37/Ke z 23. augusta
2023 právoplatné 11. septembra 2023, povolením zmeny stavby pred dokončením č.j.: OU-SC-
OSZP-2024/005281/G-19/Ke z 22. apríla 2024, právoplatné 12. júna 2024 zmeneným autoremedúrou
rozhodnutím č.j.: OU-SC- OSZP-2024/005281/G-25/Ke z 23. mája 2023, právoplatné 12. júna 2024 a za
podmienok uvedených v tomto rozhodnutí, pre stavebníka DSV Reál Estate Bratislava, s.r.o., Diaľničná

cesta 6, 903 01 Senec, IČO: 54 574 692 v zastúpení Time for development, s.r.o., Kysucká 7047/5, 811
04 Bratislava, IČO: 52 588 670.2. Žalobca zároveň s poukazom na § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe

odkladný účinok. Predmetný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol uznesením
správneho súdu č. k. 8S/45/2024-78 zo dňa 23. októbra 2025 zamietnutý.

3. Dňa 11. novembra 2025 bol správnemu súdu doručený opakovaný návrh žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Malzato,žesprávnysúddôsledneterminologickynerozlíšilžalobcu

za zainteresovanú verejnosť ako procesný subjekt sui generis podľa § 42 SSP a podľa čl. 9 ods. 2
Aarhuského dohovoru, pričom poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 19SVs/7/2024. Žiadal, aby správne súdy vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho
odkladný účinok žaloby (§ 185 SSP) uplatňovali materiálny korektív vyplývajúci z teleologického výkladu
tohto ustanovenia. Tvrdil, že žaloba na ochranu životného prostredia je naplnením ústavného práva
zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, pričom zásady

uvedené v § 11 až § 16 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o životnom prostredí“) predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k normám SSP v
meritórnom právnom posudzovaní žalobnej veci. Uviedol, že zásada predbežnej opatrnosti podľa §
13 zákona o životnom prostredí spočíva v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o
tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane. Bol toho

názoru, že zásada predbežnej opatrnosti predstavuje materiálny korektív k ustanoveniam § 185 SSP,
pričom žalobca nemusí preukazovať negatívne následky – tie sa ex lege prezumujú, a to až do vydania
meritórneho rozsudku. Poukázal tiež na skutočnosť, že zásada predbežnej opatrnosti je predmetom
právnej ochrany primárnym právom Európskej únie, pričom je vymedzená v čl. 191 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie ako zásada predchádzania škodám.

4. Žalovaný vo vyjadrení k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žiadal,
aby tomuto návrhu nebolo vyhovené. Uviedol, že žalobca vo vyjadrení konkrétne nešpecifikoval
a nepreukázal, čím hrozí existencia závažnej ujmy na životnom prostredí a neuviedol žiadne dôkazy,
ktoré by nasvedčovali hrozbe zásahu do životného prostredia.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne

privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto
súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto

podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z
materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového
konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh
zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na

subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy
musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola

konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).

11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať

za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,

že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a/ SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po oboznámení sa s opakovaným

návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny
súd ani v tomto prípade nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku rovnako ako svoj predchádzajúci návrh
odôvodnil zásadou predbežnej opatrnosti. V tejto súvislosti mal za to, že správny súd ho dôsledne
nerozlíšil ako zainteresovanú verejnosť podľa § 42 SSP. Tvrdil, že zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona

o životnom prostredí predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k § 185 SSP, pričom žalobca nemusí
preukazovať negatívne následky – tie sa ex lege prezumujú, a to až do vydania meritórneho rozsudku.
Poukázal tiež na skutočnosť, že zásada predbežnej opatrnosti je vymedzená aj v čl. 191 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie ako zásada predchádzania škodám.

13. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii žalobcu musí správny súd konštatovať, že tento ani vo
svojom opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti
týkajúce sa prejednávanej veci, ktoré by osvedčovali dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe. Tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho návrhu sú opäť len všeobecné, abstraktné a nekonkrétne bez
akéhokoľvek vzťahu k tu prejednávanej veci. Návrh žalobcu obsahuje výlučne všeobecné konštatovania

týkajúce sa zásady predbežnej opatrnosti a jej uplatniteľnosti vo vzťahu k splneniu podmienok na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 SSP. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že hrozba
negatívnych následkov na životné prostredie sa prezumuje, ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť
pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, ani len netvrdil a nijakým spôsobom
nešpecifikoval, aké konkrétne negatívne dôsledky na životné prostredie hrozia v predmetnej veci.

Zároveň je potrebné podotknúť, že správny súd postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti
s poukazom na § 42 SSP nijakým spôsobom nespochybňuje a akceptuje ho.

14. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje
preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať

aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia
je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné
ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí, a ktorá je z hľadiska svojejzávažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Akákoľvek ujma na životnom prostredí
pritom nepredstavuje automaticky závažnú ujmu.

15. Žalobca teda podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ SSP. Predmetné zákonné
ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym
nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy, správny súd sa
už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či
by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich
z ustanovenia § 185 SSP.

17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel

k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení §
185 písm. a/ SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

8S/45/2024

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).