Rozhodnutie · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106460
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106460.3

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: G3 Plus, s.r.o., so sídlom Šoltésova 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 316
202, zast.: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102497784/2023, č. 102499978/2023,
č. 102498426/2023, č. 102498114/2023, č. 102499700/2023, č. 102500102/2023, č. 102500713/2023,
č. 102500508/2023, č. 102500286/2023, č. 102500932/2023, č. 102501338/2023, č. 102501752/2023,
všetky zo dňa 4. októbra 2023

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102497784/2023 zo dňa
4. októbra 2023 z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102499978/2023 zo dňa

4. októbra 2023 z a m i e t a .

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102498426/2023 zo dňa
4. októbra 2023 z a m i e t a .

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102498114/2023 zo dňa

4. októbra 2023 z a m i e t a .

V. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102499700/2023 zo dňa
4. októbra 2023 z a m i e t a .

VI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500102/2023 zo dňa

4. októbra 2023 z a m i e t a .

VII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500713/2023 zo
dňa 4. októbra 2023 z a m i e t a .

VIII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500508/2023 zo

dňa 4. októbra 2023 z a m i e t a .

IX. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500286/2023 zo dňa
4. októbra 2023 z a m i e t a .

X. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500932/2023 zo dňa

4. októbra 2023 z a m i e t a .XI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102501338/2023 zo dňa
4. októbra 2023 z a m i e t a .

XII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102501752/2023
zo dňa 4. októbra 2023 z a m i e t a .

XIII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu
v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na

zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj ako „DPH“) vrátane oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobia (kalendárne
mesiace) január až december 2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.
100138530/2022 zo dňa 24.01.2022 (ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v Protokole.

2. Žalobca si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2017 uplatnil nárok na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa IMAXX, s.r.o., IČO: 45 845 654 (ďalej ako „IMAXX“)
vystavených za reklamu na základe Zmluvy o reklame č. 2017 – 10 zo dňa 01.01.2017 v znení jej
Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 (ďalej ako „Zmluva o reklame“). Išlo o nasledujúce faktúry č.:

- 171600016 zo dňa 13.02.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 31.01.2017), suma 38 400 eur, z toho
DPH v sume 6 400 eur,

- 17160030 zo dňa 13.03.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 28.02.2017), suma 38 400 eur, z toho

DPH v sume 6 400 eur

- 17160039 zo dňa 11.04.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 30.03.2017), suma 38 400 eur, z toho
DPH v sume 6 400 eur

- 17160051 zo dňa 04.05.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 28.04.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160059 zo dňa 07.06.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 25.05.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160073 zo dňa 30.06.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160090 zo dňa 07.08.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 27.07.2017), suma 44 400 eur, z toho

DPH v sume 7 400 eur

- 17160103 zo dňa 04.09.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 31.08.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160117 zo dňa 04.10.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 29.09.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160133 zo dňa 07.11.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 30.10.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur- 17160153 zo dňa 05.12.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 30.11.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur

- 17160167 zo dňa 29.12.2017 (dátum vzniku daňovej povinnosti 29.12.2017), suma 44 400 eur, z toho
DPH v sume 7 400 eur (ďalej spolu ako „fakturované plnenia“).

3. Správca dane daňovou kontrolou overoval uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane podľa §
49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „Zákon o DPH“ alebo „Zákon č. 222/2004 Z.z.“). Rozhodnutiami z 18.04.2023 (rozhodnutie č.
101067499/2023 za zdaňovacie obdobie január 2017, č. 101068116/2023 za zdaňovacie obdobie máj
2017, č. 101067771/2023 za zdaňovacie obdobie marec 2017, č. 101067646/2023 za zdaňovacie
obdobie február 2017, č. 101067963/2023 za zdaňovacie obdobie apríl 2017, č. 101068208/2023
za zdaňovacie obdobie jún 2017, č. 101068544/2023 za zdaňovacie obdobie september 2017, č.
101068415/2023 za zdaňovacie obdobie august 2017, č. 101068318/2023 za zdaňovacie obdobie júl

2017, č. 101068689/2023 za zdaňovacie obdobie október 2017, č. 101068759/2023 za zdaňovacie
obdobie november 2017, č. 101068897/2023 za zdaňovacie obdobie december 2017, ďalej spolu ako
„prvostupňové rozhodnutia“) neuznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH a vyrubil mu rozdiel dane z
pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia (kalendárne mesiace) roka 2017 s odôvodnením, že
žalobca bol súčasťou podvodného obchodného reťazca - fakturované plnenia boli spojené s podvodným

konaním, o čom žalobca ako platiteľ mal vedieť.

4. Predmetom Zmluvy o reklame uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou
IMAXXakododávateľombolozabezpečeniezverejneniaobchodnejznačkyobjednávateľanazávodnom
automobile Mitsubishi Lancer EVO IX tímu „IMAXX – ADV rally team“ na vybraných rally podujatiach

vroku2017(bližšiešpecifikovanýchvDodatkuč.1kZmluveoreklame).Dodávateľ(IMAXX)sazaviazal,
že zabezpečí zverejnenie obchodnej značky objednávateľa na súťažných a sprievodných vozidlách,
s ktorými sa bude zúčastňovať na podujatiach podľa zmluvy, zabezpečí VIP priestor pre pozvaných
hostí objednávateľa, poskytne objednávateľovi reklamný materiál (video, fotografie a i.). Dodávateľ bol
oprávnený využiť na poskytovanie činností, ktoré sú predmetom zmluvy, subdodávateľov. Cena za

predmetplnenia(zacelýdohodnutýrozsahplneniazacelýrok)bolastanovenádohodouvsume429000
eur bez DPH.

5. Správca dane vykonal dokazovanie, na základe výsledkov ktorého dospel k záveru, že fakturované
plnenia, ktoré žalobca prijal od dodávateľa IMAXX boli poznačené podvodom, ich prijatím sa žalobca

zapojil do podvodného reťazca nasledujúcich spoločností: ADV Consulting s.r.o., Greentech Mobility
s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o., EDOP s.r.o., IMAXX a G3 Plus, s.r.o. (žalobca). Na začiatku
reťazca figurovala spoločnosť ADV Consulting s.r.o. (ďalej ako „ADV Consulting“), ktorá ako vlastník
licencie súťažného tímu „IMAXX – ADV rally team“ mala v prenájme od českej spoločnosti KORNO
MOTOSPORT, s.r.o. závodné vozidlo Mitsubishi Lancer EVO IX a bola výlučným vlastníkom reklamných

práv na celú plochu závodného automobilu, kombinéz jazdcov a reklamných bannerov v servisnom
zázemí tímu. Spoločnosť ADV Consulting prenajala reklamnú plochu spoločnosti Greentech Mobility
s.r.o., resp. Greentech Mobility SK s.r.o. (ďalej aj ako „Greentech Mobility“), ktorá ju ďalej prenajala
spoločnosti EDOP, s.r.o. (ďalej ako „EDOP“) a táto je prenajala spoločnosti IMAXX. Spoločnosti
Greentech Mobility, EDOP a IMAXX boli účelovo vložené do obchodného reťazca. Chýbajúca daň bola

identifikovaná u spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o., ktoré svoju daňovú
povinnosť za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2017 neodviedli do štátneho rozpočtu, pretože:

- Greentech Mobility s.r.o. si daň ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti
ROCHEL Slovakia s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť ponížila o daň z dodávateľských faktúr

od spoločnosti Intermedia group s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi
(zdaňovacie obdobie január 2017);
- Greentech Mobility s.r.o. si daň ponížila o daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti OPEN media,
spol. s r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie február a
marec 2017);

- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla
fiktívnym nákupom od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť ponížila
o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti MESAX s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť
vykryla fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie apríl 2017);- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla
fiktívnym nákupom od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o. (zdaňovacie obdobie máj 2017);
- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju ponížila o odpočítanú

daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť
ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TM service Slovakia spol. s r.o., ktorá
si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie jún 2017);
- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju ponížila o odpočítanú
daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť

ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TM service Slovakia spol. s r.o., ktorá
si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie júl a august 2017);
- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla
fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie september 2017);
- Greentech Mobility SK s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu, pretože si ju ponížila o odpočítanú
daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti BIG STAR MEDIA, s.r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť

ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o., ktorá si
svoju daňovú povinnosť ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti TM service
Slovakia spol. s r.o., ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi (zdaňovacie obdobie
október, november a december 2017).

6. Správca dane zdôraznil skutočnosť, že spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. Greentech Mobility
SK s.r.o. podávali za preverované zdaňovacie obdobia daňové priznania vyznačujúce sa vysokými
obratmi a výslednou nízkou daňovou povinnosťou, čo je znakom nárazníkových, sprostredkovateľských
spoločností, pričom za predchádzajúce a nasledujúce zdaňovacie obdobia podávali nulové daňové
priznania. Uvedené svedčí o účelovom zapojení uvedených spoločností do predmetných obchodov. A.

A. sa stal konateľom spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. iba v krátko (13.11.2015) pred zahájením
obchodnej spolupráce spoločnosti so spoločnosťami EDOP a ADV Consulting, ktorá bola ukončená
bezprostredne po ukončení jeho pôsobenia v spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o., čo svedčí o
účelovosti jeho zapojenia sa do predmetných obchodov.

7. Svedecké výpovede konateľov, resp. bývalých konateľov zúčastnených spoločností, t.j. Iztoka Oštíra
(IMAXX), A. B. (EDOP), A. A. (Greentech Mobility) a C. D. (ADV Consulting) na jednej strane
potvrdili dodanie služieb – prenájom reklamnej plochy a propagáciu loga žalobcu na rally športových
podujatiach v preverovaných zdaňovacích obdobiach, no zároveň potvrdili skutočnosť, že spoločnosti
Greentech Mobility, EDOP a IMAXX boli v preverovanom obchodnom reťazci iba sprostredkovateľmi

reklamných služieb, ktorí bez akejkoľvek pridanej hodnoty navýšili cenu za reklamné službu dodanú
žalobcovi ako poslednému článku v reťazci. Podľa svedeckej výpovede konateľa spoločnosti ADV
Consulting C. D. bolo úlohou spoločnosti Greentech Mobility zabezpečiť potrebných reklamných
partnerov, no ako uviedol vo svojej svedeckej výpovedi konateľ spoločnosti Greentech Mobility A.
A., spoločnosť Greentech Mobility prenajala celú reklamnú plochu závodného vozidla spoločnosti

EDOP, ktorá následne zabezpečila reklamných partnerov prostredníctvom spoločnosti IMAXX. Úlohou
A. A. malo byť iba vzájomné odsúhlasenie spoločného grafického návrhu rozmiestnenia polepov –
označení jednotlivých reklamných partnerov na závodnom vozidle s C. D., pričom tieto polepy ani
nevyrábal, ani nelepil, nezabezpečoval ani VIP priestor pre pozvaných hostí v servisnom zázemí
tímu. A. A. nevyhotovoval ani reklamný materiál (video, foto a i.) z jednotlivých podujatí, iba materiál

vyhotovený konateľom spoločnosti ADV Consulting C. D. odovzdal ďalej - spoločnosti EDOP. Jednalo
sa o sprostredkovanie prenájmu reklamnej plochy, preto navýšenie zmluvnej ceny reklamných služieb
pri ich fakturácii spoločnosti EDOP nebolo odôvodnené pridanou hodnotou a nemalo ekonomické
opodstatnenie. Uvedené potvrdilo neopodstatnenosť niekoľkonásobného navýšenia ceny reklamných
služieb spoločnosťou Greentech Mobility pri ich fakturácii spoločnosti EDOP. Jednotlivé zúčastnené

spoločnosti a ich konatelia sa navzájom poznali, či už z prostredia automobilových pretekov alebo z inej
obchodnejspolupráce,samotnýdodávateľžalobcu(IMAXX)sastaldokoncasúčasťounázvuzávodného
tímu „IMAXX – ADV rally team“, a to ešte pred preverovaným obdobím, z čoho správca dane vyvodil, že
tieto spoločnosti mohli svoje reklamné partnerstvo riešiť priamo so spoločnosťou ADV Consulting ako
výlučným vlastníkom 100 % reklamných práv závodného vozidla.

8. Správca dane skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym
dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v dobe uskutočnenia zdaniteľných obchodov a ktoré
vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie: a) neštandardné nadviazanieobchodnej spolupráce, b) obchodný partner je v predmetnom odbore celkom neznámy, ide o stavebno-
obchodnú spoločnosť, c) obchodný partner nemá funkčné webové stránky, reklamu, d) nedostatočné
overenie si obchodného partnera, jeho spôsobilosti prenajímať predmetnú reklamnú plochu v momente

uzatvorenia zmluvného vzťahu, e) neštandardnú hodnotu plnení, (nadhodnotená cena reklamných
služieb), f) neoverenie si adekvátnosti ceny za reklamné služby, h) rizikový typ služieb vyplývajúci napr.
zo stránok finančnej správy, z článkov na internete, zo všeobecnej známosti.

9. Správca dane pomenoval aj ďalšie neobvyklé okolnosti a prepojenia týkajúce sa predmetného

obchodného reťazca, a to napr.: spoločnosti zapojené v reťazci neboli v predmetnom odbore (reklame)
známe, priamy dodávateľ žalobcu IMAXX sa zmluvne zaviazal dodať predmet plnenia od 01.01.
príslušného roka, avšak zmluvu so spoločnosťou EDOP mal uzatvorenú až 05.01. príslušného roka,
reklamní partneri na konci obchodného reťazca (žalobca, Zásah 7, s.r.o., HATRIX, s.r.o.) boli zároveň
aj obchodnými partnermi a žalobca bol so spoločnosťou HATRIX, s.r.o. aj personálne prepojený
prostredníctvom konateľky; manželka Jaroslava Galánka (konateľa EDOP) bola nielen účtovníčkou v

spoločnosti EDOP, ale aj v spoločnosti ADV Consulting.

10. Správca dane poukázal na skutočnosť, že tým, že žalobca vstupoval do obchodného vzťahu
so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval a nepresvedčil sa, či je v momente uzatvorenia
zmluvného vzťahu schopná požadované plnenia realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím

na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Spoločnosť IMAXX sa na
základe verejne dostupných informácií dlhoročne zaoberala stavebnou činnosťou a prezentovala sa ako
profesionálna a renomovaná spoločnosť v oblasti stavebníctva, nepropagovala na verejne dostupných
zdrojoch reklamné služby a bola bez praktických skúseností v oblasti reklamy.

11. Žalobca podľa záverov správcu dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné
opatrenia, ktoré by boli schopné predísť a zabrániť jeho účasti na daňovom podvode. Súdiac podľa
obsahu vyjadrenia konateľky žalobcu A. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102296891/2021 zo
dňa 18.11.2021, žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho
účasti na podvode. V rámci kontrol vykonávaných u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia správca

dane zistil, že žalobca bol v rokoch 2016 a 2017 reklamným partnerom viacerých závodných tímov a
pohyboval sa ako reklamný partner v športovom prostredí, preto podľa správcu dane mohol mať a mal
povedomie o cenovej hladine za tento druh reklamných služieb. V roku 2016 bol reklamným partnerom
nielen automobilového, ale aj motocyklového závodného tímu, pričom v tomto porovnateľnom prípade
bol s priamym dodávateľom, spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o., na základe Zmluvy o vzájomnej

spolupráci zo dňa 18.01.2016 dohodnutý celkový finančný objem plnenia za rok vo výške 52 750 eur
bez DPH. Porovnaním predmetu zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o. a
zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou IMAXX správca dane zistil, že ide o porovnateľné plnenia, pričom
konštatoval, že cena reklamných služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX (429 000 eur bez DPH)
nebola primeraná a adekvátna poskytnutej službe a jej rozsahu, t.j. bola nadhodnotená.

12. Správca dane po vykonanom dokazovaní prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca)
mal vedieť, že kúpou reklamných služieb od spoločnosti IMAXX sa zúčastňuje obchodov poznačených
podvodom na dani z pridanej hodnoty, pričom mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by zabránili jeho
účasti na podvodnom konaní.

Rozhodnutia žalovaného

13. O podaných odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane žalovaný
rozhodol tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil, a to rozhodnutím:

č. 102497784/2023 (sp. zn. 1Sf/34/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101067499/2023 za zdaňovacie obdobie január 2017

č. 102499978/2023 (sp. zn. 1Sf/35/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa

18.04.2023 č. 101068116/2023 za zdaňovacie obdobie máj 2017

č. 102498426/2023 (sp. zn. 1Sf/36/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o dňa
18.04.2023 č. 101067771/2023 za zdaňovacie obdobie marec 2017č. 102498114/2023 (sp. zn. 1Sf/37/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101067646/2023 za zdaňovacie obdobie február 2017

č. 102499700/2023 (sp. zn. 1Sf/38/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101067963/2023 za zdaňovacie obdobie apríl 2017

č. 102500102/2023 (sp. zn. 1Sf/39/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa

18.04.2023 č. 101068208/2023 za zdaňovacie obdobie jún 2017

č. 102500713/2023 (sp. zn. 1Sf/40/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101068544/2023 za zdaňovacie obdobie september 2017

č. 102500508/2023 (sp. zn. 1Sf/41/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa

18.04.2023 č. 101068415/2023 za zdaňovacie obdobie august 2017

č. 102500286/2023 (sp. zn. 1Sf/42/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101068318/2023 za zdaňovacie obdobie júl 2017

č. 102500932/2023 (sp. zn. 1Sf/43/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101068689/2023 za zdaňovacie obdobie október 2017

č. 102501338/2023 (sp. zn. 1Sf/44/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101068759/2023 za zdaňovacie obdobie november 2017

č. 102501752/2023 (sp. zn. 1Sf/45/2023), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
18.04.2023 č. 101068897/2023 za zdaňovacie obdobie december 2017 (ďalej spolu ako „rozhodnutia
žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutia“).

14. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí opísal dôvody podaných odvolaní voči
prvostupňovým rozhodnutiam, zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a dôvody
rozhodnutí správcu dane. K námietke žalobcu, že mu bola odňatá možnosť realizovať svoje práva
a procesné oprávnenia, a to najmä klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že z napadnutých
rozhodnutí ako aj z predloženého spisu vyplýva, že žalobca bol riadnym spôsobom upovedomený o

všetkých ústnych pojednávaniach so svedkami (konateľmi subdodávateľských spoločností), napriek
upovedomeniam sa nezúčastnil ústnych pojednávaní, teda sám nevyužil svoje zákonné právo klásť
svedkom otázky. K námietke žalobcu, že za porušenie daňovej povinnosti má byť postihnutý ten daňový
subjekt, ktorý sa dopustil podvodného konania, žalovaný uviedol, že k podvodnému konaniu dochádza
vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom

získania neoprávneného zvýhodnenia, pričom poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie:
C-439/04 a C-440/04 v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling, C-354/03 vo veci Optigen
Ltd., C-353/03 vo veci Fulcrum Elekronics Lts., C-484/03 vo veci Bond House Systems Ltd., podobne
C-80/11, C-142/11 vo veci Mahagében kft. a Péter Dávid. Uviedol, že skutočnosť, že platiteľ mal, resp.
mal mať alebo mohol mať vedomosť o podvode alebo zneužití práva je dôkazným bremenom správcu

dane. K námietke žalobcu, že správca dane v rozhodnutí konštatuje, že „o realizácii služieb niet pochýb“
a že dodávateľ a žalobca si splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a daň priznali a odviedli,
uviedol, že zisťovanie podvodu na predchádzajúcich a nasledujúcich stupňoch obchodu je podmienené
reálnym nákupom tovaru (služby). Správca dane nespochybnil reálnu existenciu služieb, ale samotný
reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z

taktoumelonavýšenejcenyzareklamnéslužbynebolareálneodvedenádoštátnehorozpočtu.Žalovaný
mal za to, že správca dane preveril dodanie reklamných služieb v rámci celého obchodného reťazca
a správne konštatoval, že logo žalobcu bolo reálne propagované na rally pretekoch. V obchodnom
reťazci však došlo k daňovému úniku, tento bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného
dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov, s ktorými boli zdaniteľné obchody žalobcu spojené.

Správca dane preto prijal správny záver, že žalobca mohol vedieť, že sa prijatím plnení zúčastňuje
obchodov poznačených podvodom na DPH, v rámci ktorých došlo k zneužitiu princípu neutrality dane
za účelom získania prospechu vo forme uplatnenia odpočítania DPH, ktorá nebola do štátneho rozpočtu
odvedená, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) a taktiež rozhodnutiami Súdneho
dvora Európskej únie.

15. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutia, v ktorých správca dane vyhodnotil svedecké
výpovede, z ktorých vyplynulo, že vo veci sa jednalo o sprostredkovanie prenájmu reklamnej plochy,
pričom navýšenie ceny reklamných služieb medzi spoločnosti EDOP a spoločnosťami Greentech
Mobility nebolo odôvodnené žiadnou pridanou hodnotou. Správca dane poukázal na výpoveď C. D. ako
konateľa spoločnosti ADV Consulting, ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101872696/2021

uviedol, že „si myslí“, že celková zmluvná cena v roku 2016 a 2017, ktorú spoločnosť ADV Consulting
fakturovala spoločnosti Greentech Mobility bola okolo 100 000 eur. A. A., bývalý konateľ Greentech
Mobility do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102022045/2021 uviedol, že spoločnosť ADV Consulting
fakturovala v roku 2016 spoločnosti Greentech Mobility mesačne „asi“ 15 000 – 18 000 eur a spoločnosť
Greentech Mobility fakturovala spoločnosti EDOP v mesačných čiastkach zhruba 200 000 eur, ročne išlo
zhruba o 2 000 000 eur. Z predloženej zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 05.01.2016 uzatvorenej

medzispoločnosťouEDOPaspoločnosťouIMAXXvyplýva,žepredmetomzmluvybolprenájomcelkovej
reklamnej plochy na závodnom automobile LANCER EVO IX a na kombinézach jazdcov tímu „IMAXX-
ADV rally team“, cena nájmu za reklamnú plochu v roku 2016 bola stanovená na celkovú sumu 1 744
300 eur a v roku 2017 na sumu 2 172 000 eur.

16. V súvislosti so záverom o nadhodnotení ceny za reklamné služby žalovaný poukázal na porovnanie
propagácie loga žalobcu na závodnom automobile LANCER EVO IX a propagácie loga žalobcu na
motocyklových podujatiach IMRC a ALPE Adria. Mal za to, že porovnaním predmetu zmluvy uzatvorenej
so spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o. a zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou IMAXX išlo o
porovnateľné plnenie, avšak za neporovnateľne nižšiu cenu.

17. K námietke žalobcu, že orgány verejnej správy nemôžu pri hodnotení dôkazov vychádzať zo
skutočností, ktoré nastali po rozhodnom období, žalovaný uviedol, že zistenia o dodávateľovi a
subdodávateľoch žalobcu len vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch.
Poukázal na to, že subdodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné, účtovníctva sú nedostupné,

spoločnosti vykazovali v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným
zo znakov reťazových obchodov a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez
reálnehopodkladu,ktorejhlavnýmcieľomjeprostredníctvomnarušenianeutralitysystémuDPHumožniť
neoprávnený daňový prospech v podobe zníženia daňovej povinnosti.

18. Na záver žalovaný zhrnul, že správca dane v napadnutom rozhodnutí podrobne definoval daňový
podvod, identifikoval daňový subjekt posudzovaného obchodného reťazca, u ktorého došlo k daňovému
úniku a poukázal na objektívne skutočnosti, na základe ktorých žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje
na plnení poznačenom podvodom. Podľa žalovaného správca dane v súlade s ustanovením § 63 ods. 5
Daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom vydaných rozhodnutí, ako aj úvahy,

ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov. Žalobca sa zapojil do podvodného konania, ktoré zneužíva
systém neutrality dane, čo je v rozpore so Zákonom o DPH a taktiež s právom Európskej únie.

Správne žaloby

19. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých
rozhodnutí žalovaného i prvostupňových rozhodnutí a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie.

20. Namietal, že samotná skutočnosť, že žalobca realizoval obchod so subjektom, ktorého subdodávateľ
bol (podľa tvrdení správcu dane) zapojený do podvodného reťazca, nestačí na to, aby mohol správca

dane vychádzať z domnienky o účasti žalobcu v tvrdenom reťazci. Tento samotný fakt nepreukazuje
žalobcovu vedomosť o možnom zapojení sa do podvodu so subjektami, o existencii ktorých nevedel
a preukázateľne s nimi nespolupracoval. O existencii subdodávateľov svojho dodávateľa nevedel a ak
by takouto informáciou aj disponoval, je to vo vzťahu k daňovej kontrole nepodstatné. Obchodne
spolupracoval výlučne so spoločnosťou IMAXX. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení Smernice

v tom ohľade, že táto nezbavuje daňový orgán povinnosti oboznámiť zdaniteľnú osobu s dôkazmi,
vrátane dôkazov pochádzajúcich zo súvisiacich konaní, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia. Podľa
žalobcu nie je možné, aby správcu dane konštatoval, že daň neodviedol tretí subjekt a postavil tak
žalobcu doslova do pozície „štatistu“ pre závery prijaté správcom dane v iných „súvisiacich“ konaniach.To všetko bez toho, aby mal žalobca možnosť akýmkoľvek spôsobom zhodnotiť dôkazy vykonané
v konaniach, na výsledky ktorých sa správca dane odvolával. Zároveň namietal, že prvostupňový
orgán v čase rozhodovania vychádzal zo skutočností, ktoré nemohli byť žalobcovi známe. Žalobca pri

uzatváraní zmlúv so spoločnosťou IMAXX nemal dôvod skúmať, či dokonca predvídať existenciu ďalších
subdodávateľských zmluvných vzťahov.

21. Správca dane konštatoval narušenie neutrality dane, takéto konštatovanie však nepostačuje pre
nepriznanie odpočtu dane bez preukázania, že žalobca vedel a musel vedieť o existencii podvodného

reťazca a konkrétne o skutočnosti, že tretí subjekt neodviedol daň.

22. Žalobca vyslovil nesúhlas s tým, že nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré by
boli schopné predísť a zabrániť jeho účasti na daňovom podvode. Zotrval na tom, že vykonal obvyklé a
štandardné preverenie, pričom ani odvolací orgán neposkytol odpoveď na otázku, čo konkrétne (okrem
žalobcom uvedených úkonov) urobiť mal a reálne nevykonal - aké konkrétne opatrenia. Konštatoval,

že disponoval bežnými referenciami v rámci obchodnej spolupráce a kontaktov, overil si registráciu
a správnosť DPH dodávateľa a priebežne sa uisťoval, či plní svoje daňové povinnosti. Spolupráca
začala na základe osobných jednaní, na ktorých bol žalobcovi prezentovaný typ reklamy a spôsob
prezentácie, žalobcovi bola prezentovaná facebooková stránka, ktorá obsahovala informácie o autách,
jazdcoch a obdobných informáciách. Rovnako bola činnosť a videá prezentované na platforme YOU

TUBE. Uvedené skutočnosti sú v rozpore so závermi správcu dane o tom že dodávateľ služby žiadnym
spôsobom nereklamoval a nepropagoval svoju činnosť.

23. Žalobca zdôraznil, že jeho zodpovednosť za výber obchodného partnera treba hodnotiť podľa
okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného obchodu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 16.05.2016), pričom od žalobcu nemožno spravodlivo vyžadovať, aby
preukazoval skutočnosti, na ktoré nemá žiaden vplyv (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
11S/16/2017 zo dňa 13.02.2018). Namietal neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový
subjekt. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie akcentoval, že na správcovi dane
spočíva dôkazné bremeno ohľadom otázky, či sa dodávateľ tovaru alebo služby dopustil podvodu

alebo zneužívajúceho konania a či platiteľ o tomto podvode alebo zneužití vzhľadom na všetky
zistené skutočnosti vedel, resp. mal vedieť alebo mohol vedieť. Správca dane je oprávnený odmietnuť
zdaniteľnej osobe právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v tom prípade, ak žalobca vedel alebo
mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo
strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. S

poukazom na uvedené žalobca konštatoval, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia
§ 24 Daňového poriadku, keď správca dane od neho vyžadoval predloženie dôkazov a preukázanie
takých skutočností, ktoré sa netýkali obchodného vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom.

24. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť.

Uviedol že rozhodnutia obsahujú logické rozpory, čo sa týka konštatovaných skutočností a
nadväzujúcich záverov. Žalovaný len zrekapituloval konštatovania správcu dane a dôvody, ktoré
prezentoval správca dane bez toho, aby kriticky a objektívne zhodnotil, či správca dane po tom, ako mu
žalovanývrátilvecinaopätovnérozhodnutie,odstránilvytýkanénedostatkyadoplnildokazovanie.Podľa
žalobcu sa správca dane neriadil právnym názorom žalovaného a neodstránil vytýkané nedostatky.

Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v odvolaniach. Namietal,
že nepostačuje v odôvodnení rozhodnutia zreprodukovať celý priebeh daňového konania, prednesy
účastníkov, vypočutých svedkov a obsah listinných dôkazov, ale je nevyhnutné usporiadať zistené
skutočnosti do logického rámca, teda osvetliť samotnú argumentačnú úvahu, z ktorej bude zrejmé,
akým spôsobom orgán verejnej správy skutkové zistenia posúdil, aké závery z posudzovaných dôkazov

vyvodil a aké právne normy na zistené skutočnosti aplikoval.

25. Žalobca namietal aj to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. V tejto súvislosti argumentoval, že musí mať pred súdom prejednávajúcim vec možnosť v rámci
kontradiktórneho prejednania overiť zákonnosť dôkazov získaných v priebehu súvisiacich správnych

konaní vedených proti iným zdaniteľným osobám, ako aj zistení prijatých v týchto konaniach. Rovnosť
zbraní by bola narušená a nebola by rešpektovaná zásada kontradiktórnosti, ak by žalovaný súc viazaný
právoplatnými rozhodnutiami prijatými vo vzťahu k iným zdaniteľným osobám, nebol povinný predložiť
tieto dôkazy pred súdom, ak sa s nimi zdaniteľná osoba nemohla oboznámiť, ak sa účastníci konanianemohli kontradiktórne vyjadriť k uvedeným dôkazom. Prvostupňový orgán nepostupoval podľa žalobcu
pri všetkých úkonoch počas daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom, dôkazy zabezpečoval
izolovanemimožalobcu,atoajzinýchdaňovýchkontrolinýchdaňovýchsubjektovodlišnýchodžalobcu.

26. Ďalej žalobca argumentoval, že opísaný skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi.
Správca dane považoval hodnotu fakturovaných plnení za neštandardnú bez toho, aby konkretizoval,
aké znaky predmetná neštandardnosť vykazuje. Správca dane pri svojich záveroch nevychádzal
z exaktných komparatívnych metód porovnaním cien obdobného produktu na trhu pre koncového

spotrebiteľa, ale poukázal na ceny nákupov služby medzi jednotlivými dodávateľmi. Žalobca apeloval
na to, že reklamnú činnosť je nutné posudzovať vysoko individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu.
Zároveň je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a výpovedí svedkov tvrdenie, že jednotlivé
zúčastnené spoločnosti a ich konatelia sa navzájom poznali. Bývalý konateľ spoločnosti ADV Consulting
napr. vypovedal, že žalobcu registroval až odvtedy, ako bolo jeho označenie umiestnené na reklamnom
aute, konateľku žalobcu spoznal osobne neskôr. Podľa žalobcu preukázanie prepojenia a osobných

alebo obchodných väzieb by malo byť zamerané najmä na kontrolovaný subjekt, keďže správca dane
neuznal jeho nárok, pričom správca dane musí rozoznávať rozdiel medzi termínom „poznali sa“ pred
nadviazaním spolupráce a pojmom „spoznali sa“ následne ako dôsledok toho, že sa spolupráca už
realizovala.

27. Žalobca namietal, že k vykonaniu daňovej kontroly došlo nezákonným spôsobom pre vykonanie
nezákonných dôkazov. Z rozhodnutí žalovaného vyplýva, že prvostupňový orgán a žalovaný využili
informáciezinýchdaňovýchkontrol,resp.inýchdaňovýchkonaní.Tietoskutkovézisteniavšaknemožno
považovať za skutkové zistenia získané zákonným spôsobom, pretože žalobca ako daňový subjekt
nebol účastníkom týchto iných daňových kontrol a nemal právo realizovať svoje procesné oprávnenia

(právo byť oboznámený o termíne výsluchu svedkov, právo klásť otázky, právo byť prítomný pri úkonoch
iného správcu dane). Skutkové zistenia z jednej daňovej veci voči konkrétnemu daňovému subjektu
nemožno jednoducho bez ďalšieho preniesť do inej daňovej veci a použiť v prospech či neprospech
iného daňového subjektu. Tento postup nemá oporu v zákone a výslovne sa prieči ustanoveniu §
24 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Hoci ako dôkaz možno

použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, predpokladom je, že ten- ktorý dôkaz bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, teda len za situácie, že budú zachované práva a oprávnené záujmy daňového subjektu. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 zo dňa
18.1.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžhk/1/2017 z 20.02.2020. Žalobca apeloval na to,

že orgán verejnej správy mal realizovať tzv. test prípustnosti dôkazu a pokiaľ žalovaný a prvostupňový
orgán neoverili zákonnosť a prípustnosť dôkazov prebratých z iných daňových kontrol, neboli oprávnení
s týmito ďalej nakladať ako s dôkazmi v zmysle Daňového poriadku a akýmkoľvek spôsobom ich
zohľadňovať v rámci posúdenia zisteného skutkového stavu.

28. Žalobca zotrval na tom, že závery daňových orgánov sú založené na subjektívnych úvahách
a nie konkrétnych dôkazoch, ktoré by jednoznačne svedčili o tom, že žalobca mal alebo aspoň
mohol mať vedomosť, že fakturované plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou
daňového podvodu alebo zneužívajúceho konania. Žalobca mal záujem zabezpečiť reklamu svojej
obchodnej činnosti, dodanie takejto reklamy objednal u riadne fungujúcej dodávateľskej spoločnosti,

ktorá dodanie reklamy zabezpečila a žalobca jej za to zaplatil dohodnutú cenu. Všetky pochybnosti,
na ktorých správca dane založil svoje rozhodnutia, sa týkajú len žalobcovho dodávateľa, resp. jeho
subdodávateľov, o ktorých žalobca nemal a ani nemusel mať vedomosť. Zistenia správcu dane ani
žalovaného nepreukazujú vedomosť žalobcu o podvodnom reťazci, ani to, že žalobca musel vedieť, že
na niektorom z predchádzajúcich článkov dodávateľského reťazca sa neodvedie do štátneho rozpočtu

daň. Premyslené a účelové konanie, ale ani hrubo nedbanlivostné konanie, ktorého výsledkom mala
byť vedomá účasť žalobcu na daňovom podvode, nebolo v daňovom konaní preukázané do tej miery,
aby bolo možné nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie dane. Žalobca konal v dobrej viere, neporušil
žiadneustanoveniadaňovýchzákonov.Postihnutýmábyťtensubjekt,ktorýkonalvrozporesozákonom.

29. Súčasťou správnych žalôb bol i návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnym
žalobám. V správnych žalobách žalobca tiež vzniesol návrh na spojenie vecí s odôvodnením, že bude
podávať celkovo 21 všeobecných správnych žalôb, v ktorých budú vystupovať totožné sporové strany,
v totožnom procesnom postavení, predmetom ktorých je totožný nárok žalobcu uplatňovaný v súvislostis rozdielnymi zdaňovacími obdobiami. Uviedol, že v čase podania správnych žalôb je už na Správnom
súde v Banskej Bystrici vedené konanie v právnej veci žalobcu proti žalovanému pod sp. zn. 6Sf/2/2023
a navrhol, aby správny súd spojil súvisiace konania do jedného (skôr začatého) konania vedeného

tunajším súdom pod sp. zn. 6Sf/2/2023.

Vyjadrenia žalovaného

30. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že správca dane nevychádzal z domnienky

o tom, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, ale uvedené zistenie vyplývalo z vykonaného
dokazovania. Chýbajúca daň v reťazci bola identifikovaná u spoločnosti Greentech Mobility, ktorá
daň priznala, no neodviedla ju do štátneho rozpočtu. K daňovému úniku došlo, tento bol dôsledkom
podvodného konania deklarovaného dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov, s ktorými boli
zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Správca dane bol v prípade chýbajúcej dane oprávnený
preverovať celý reťazec a preverovaním chránil záujmy štátu. Správca dane postupoval v zmysle § 3

ods. 3 Daňového poriadku, všetky dôkazy boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, boli zachované práva a oprávnené záujmy daňového subjektu. Správca dane oboznámil
žalobcu so všetkými zisteniami a umožnil mu vyjadriť sa k nim. Nie je v rozpore s právom Európskej únie,
aby správca dane použil dôkazy získané v súvisiacich správnych konaniach, v ktorých zdaniteľná osoba
nebola účastníkom konania, a to za podmienky, že bude dodržané právo na obhajobu tejto zdaniteľnej

osoby v takej podobe, že jej bude umožnené účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam,
z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-189/18, Glencore Agriculture Hungary). Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca
dane tvrdí, že žalobca vedel a vedieť musel o existencii podvodného reťazca, správca dane na
základe uvedených skutočností a úvah prijal záver o nepriznaní platiteľom uplatneného odpočítania

dane z dôvodu, že žalobca mal vedieť, že predmetné obchody zakladajúce právo na odpočítanie
dane sú súčasťou podvodného konania. Ak daňový subjekt bez preverenia obchodných partnerov
uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude reálnym dodávateľom jeho služby, i keď mal
možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby či tovary produkujú, vyrábajú a priamo dodávajú
v neraz niekoľkonásobne nižšej cene, než je cena, ktorú dohodol žalobca so svojím konečným

dodávateľom, daňový subjekt sa sám dostáva do situácie, že sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci
plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa služby, budú poskytovať rovnaké služby,
avšak podstatne a neraz aj s neúmerne vyššou cenou (bez preukázania reálnosti masívneho zvýšenia
nákladov) a tým aj vyšším DPH, vystavuje sa tak reálnej možnosti preverovania týchto transakcií
daňovými orgánmi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/33/2021 z 19.10.2022).

Jednotlivé zúčastnené spoločnosti a ich konatelia sa navzájom poznali, samotný dodávateľ žalobcu
(IMAXX) sa ešte pred preverovaným obdobím stal súčasťou názvu závodného tímu, preto spoločnosti
mohli svoje reklamné partnerstvo riešiť priamo so spoločnosťou ADV Consulting ako výlučným
vlastníkom reklamných práv. Žalobca neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného
konania, resp. účasť žalobcu na takom konaní, vychádzal len zo všeobecných informácií a ignoroval

rad konkrétnych skutočností a indícií (napr. nadhodnotená cena služieb), ktoré mal v aktuálnom čase
k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli
vyvolať pochybnosti. Uviedol, že aj keď daňový subjekt nezodpovedá za konanie svojich obchodných
partnerov, on si ich vyberá a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu.
Žalobca neuvádzal, s ktorými konkrétnymi odvolacími dôvodmi a argumentami sa žalovaný nezaoberal.

Správca dane nespochybnil reálnu existenciu služieb, ale samotný reťazec dodávateľov, ktorého jedinou
úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto umelo navýšenej ceny za
reklamné služby nebola reálne odvedená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že cena reklamných
služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX nebola primeraná a adekvátna pomerom k poskytnutej
službe a jej rozsahu. Aj v prípade námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádzal

len všeobecné skutočnosti. Žalovaný zdôraznil, že dôkazy boli získané v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, boli zachované práva a oprávnené záujmy žalobcu, pri všetkých
úkonoch postupoval správca dane v úzkej súčinnosti so žalobcom. Žalobca sa napriek upovedomeniam
nezúčastnil ústnych pojednávaní so svedkami (konateľmi subdodávateľských spoločností), teda sám
nevyužil svoje zákonné právo klásť svedkom otázky. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zo

zistených skutočností vyplynulo, že žalobca vzhľadom na všetky okolnosti veci mal vedieť, že svojou
kúpou sa zúčastní plnení, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Preto žalovaný navrhol, aby
správny súd žaloby ako nedôvodné zamietol.Repliky žalobcu

31. Žalobca v replikách zotrval na dôvodnosti podaných žalôb. Poukázal na to, že žalovaný ani

správca dane nedefinovali, čo možno považovať za podvodný obchodný reťazec. V slovenskej právnej
úprave definícia takéhoto pojmu absentuje, pričom každé obchodovanie medzi viacerými subjektami,
čo je obchodný reťazec, nemožno automaticky vyhodnotiť ako podvodný reťazec, a to ani v prípade,
že konanie jedného zo subjektov má znaky podvodného konania. Zopakoval, že správca dane mu
neumožnil vyjadriť sa k zákonnosti dôkazov a ani k ich prípustnosti, keďže boli prebraté a získané z

iných daňových kontrol a konaní. Taktiež zopakoval, že správca dane neuviedol aspoň jedno opatrenie,
ktoré mal a mohol vykonať, aby zabránil svojej účasti na podvode.

Dupliky

32. Žalovaný v duplikách zotrval na záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach ako aj vo

vyjadreniach k správnym žalobám. Žalobca sám uviedol, že reťazec je definovaný tým, že sa jedná o
obchodovanie s totožnou vecou, čo boli v preverovanom prípade reklamné služby. Atribút podvodného
reťazca je spojený práve s chýbajúcou daňou v tomto reťazci. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý nesie plnú zodpovednosť za svoje
konanie, a preto je možné od neho požadovať prijatie potrebných opatrení na predchádzanie jeho účasti

na daňovom podvode.

Konanie pred správnym súdom

33. Správny súd v Banskej Bystrici samostatnými uzneseniami (samostatné uznesenie v každom

z konaní pod sp. zn. 1Sf/34/2023 až 1Sf/45/2023) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „SSP“) právoplatne zamietol.

34. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 1Sf/34/2023-173 zo dňa 22.10.2025

v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp.
zn.: 1Sf/34/2023, 1Sf/35/2023, 1Sf/36/2023, 1Sf/37/2023, 1Sf/38/2023, 1Sf/39/2023, 1Sf/40/2023,
1Sf/41/2023, 1Sf/42/2023, 1Sf/43/2023, 1Sf/44/2023, 1Sf/45/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp.
zn. 1Sf/34/2023.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovými
rozhodnutiami vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní vecí dospel k

záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné. Správny súd veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, keď žalobca upustil od žiadosti o nariadenie pojednávania, žalovaný
o nariadenie pojednávania nežiadal, pričom jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107
ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho
súdu 05.12.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

36. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH (časová verzia predpisu účinná od 01.01.2017 do 31.12.2017)
dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

37. Podľa § 19 ods. 2 a 4 Zákona o DPH: (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. (4) Ak je
platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia
platby.38. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou

zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§
134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli
v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z
ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť

správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v
lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom
konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové závery
orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa

žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných
dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Preto pokiaľ žalobca hneď
v úvode správnych žalôb odkázal správny súd aj na všetky jeho doterajšie písomné a ústne vyjadrenia,
ktoré v súhrne považoval za neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia správnych žalôb, je potrebné zopakovať,

že správny súd je pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí viazaný výlučne rozsahom správnej
žaloby (správnych žalôb) a žalobnými dôvodmi v nich uplatnenými.

43. V prejednávaných veciach správca dane neuznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH a vyrubil
žalobcovi rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2017 s odôvodnením, že objednávkou

reklamných služieb od dodávateľa IMAXX sa žalobca zapojil do obchodného reťazca (obchodných
reťazcov) poznačených podvodom na dani v rozpore so zmyslom a účelom Smernice, pričom o podvode
vzhľadom na identifikované okolnosti vedieť mal. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach stotožnil so
záverom správcu dane a rozhodnutia správcu dane (prvostupňové rozhodnutia) potvrdil.

44. Správny súd úvodom poznamenáva, že prvostupňový orgán na základe vykonanej daňovej kontroly
rozhodol o vyrubení dane za jednotlivé obdobia roku 2017 rozhodnutiami z 27.04.2022, ktoré však
boli v odvolacom konaní zrušené (dôvody zrušenia spočívali v zásade v tom, že nebola ustálená
forma vedomosti žalobcu o podvodnom konaní - či o podvodnom konaní vedel alebo mohol vedieť,
v rozhodnutí nebol identifikovaný daňový subjekt posudzovaného obchodného reťazca, u ktorého

malo dôjsť k daňovému úniku). Predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní sú
teda prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného vydané po zrušení pôvodných rozhodnutí
odvolacím orgánom.

45. Z obsahu administratívnych spisov vyplývajú nasledovné skutočnosti. Žalobca uzavrel so

spoločnosťou IMAXX Zmluvu o reklame, predmetom ktorej bola reklama a zabezpečenie zverejnenia
obchodnej značky objednávateľa na závodnom automobile Mitsubishi Lancer EVO IX tímu „IMAXX –
ADV rally team“ na vybraných podujatiach Majstrovstvách Slovenskej republiky v Rally a Majstrovstvách
Českej republiky pre rok 2017. Termíny a názvy konkrétnych podujatí boli špecifikované v Dodatku č. 1k zmluve zo dňa 12.01.2017. Zmluvný vzťah strán na základe obdobnej zmluvy o reklame trval aj v roku
2016. Spolupráca žalobcu a spoločnosti IMAXX začala už pred podpisom reklamných zmlúv, konateľka
žalobcu vo výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 18.11.2021 uviedla, že spolupracovali dlhodobo vo

viacerých oblastiach, nevedela si spomenúť, kedy a v akej činnosti začali navzájom spolupracovať.
Súčasťou administratívneho spisu je Zmluva o výkone činnosti poskytovania správy a údržby budovy,
čistiacich a upratovacích služieb uzatvorená medzi spoločnosťou IMAXX ako dodávateľom a žalobcom
ako odberateľom dňa 22.12.2015. Na otázku správcu dane, ako si žalobca overoval dodávateľa (či
má skúsenosti v predmetnej oblasti podnikania), konateľka F. E. uviedla: „isto mi pri osobnom stretnutí

odprezentovali tento typ reklamy s tým, či sme ochotní ísť do takéhoto druhu reklamy, boli zapísaní
v OR, odprezentovali sa mi čo sa týka bannerov, mali aj iných záujemcov o takéto reklamné plochy“. Na
otázku správcu dane, či mala spoločnosť IMAXX nejaké webové stránky, prípadne inú formu reklamy,
prostredníctvom ktorej ponúkala svoje služby, uviedla, že jej ukázali, ako sa bude firma propagovať
v internetových médiách, či mali webové stránky si s odstupom času nespomína. Ďalej uviedla, že
žalobca nemal vedomosť o tom, akým spôsobom spoločnosť zabezpečila reklamu (či vo vlastnej réžii

či dodávateľským spôsobom). Predmetom činnosti spoločnosti IMAXX bol maloochod, veľkoobchod,
sprostredkovateľská činnosť, stavebná činnosť, ale aj reklamné a marketingové služby. Podľa výpovede
konateľa IMAXX G. H. sa spoločnosť zaoberala hlavne stavebno-obchodnou a reklamnou činnosťou,
reklamu pre žalobcu zabezpečovali subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti EDOP, pánom B.,
ktorý v rámci rokovaní deklaroval, že má práva na umiestnenie reklamy. Reklamné služby poskytovali

okrem žalobcu aj ďalším spoločnostiam (napr. HATRIX, s.r.o., Zásah 7 s.r.o., EUROEXPRES s.r.o.).
Konateľ uviedol, že poznal aj pána D., konateľa spoločnosti ADV Consulting (v roku 2015 sa na
základe spoločných rokovaní názov spoločnosti IMAXX dostal aj do označenia závodného tímu).
Konateľ spoločnosti EDOP Jaroslav Galánek v rámci výpovede uviedol, že on oslovil spoločnosť
IMAXX s ponukou reklamných služieb niekedy v roku 2015, reklamu zabezpečili subdodávateľsky

prostredníctvom spoločnosti Greentech Mobility, poznal konateľa tejto spoločnosti A. A.. Poznal aj C.
D., konateľa ADV Consulting. Výlučné reklamné práva na plochu na závodnom automobile Mitsubishi
Lancer EVO IX vlastnila spoločnosť ADV Consulting. Konateľ tejto spoločnosti C. D. vo svedeckej
výpovedi uviedol, že v rokoch 2016 a 2017 spolupracoval s A. A. (Greentech Mobility), ktorému dal
na starosť prenajať 100 % reklamnej plochy. Celková zmluvná cena, ktorú ADV Consulting fakturovala

Greentech Mobility, bola cca 100 000 eur/rok. Polepy vozidla realizovala firma z Prahy (na základe
objednávky p. D.), reklamný materiál zabezpečovali fotografi, finálnu brožúru vyhotovil p. D.. Konateľ
Greentech Mobility s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o. A. A. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že
spoluprácu s ADV Consulting nadviazal pri osobnom stretnutí s C. D. ešte v roku 2015. Reklamnú plochu
si od spoločnosti ADV Consulting prenajal za účelom ďalšieho prenájmu spoločnosti EDOP (konateľa

A. B. poznal už pred začatím spolupráce). Pretože spoločnosť Greentech Mobility s.r.o. v priebehu roka
2017 predal, uzatvoril s ADV Consulting novú zmluvu na spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. Zmluvy
o obchodnej spolupráci medzi ADV Consulting a Greentech Mobility s.r.o., resp. Greentech Mobility SK
s.r.o. predložené neboli pre nekontaktnosť ich nástupníckych spoločností.

46. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že fakturované reklamné služby (realizáciu polepov na
závodnom vozidle, vyhotovenie reklamného materiálu) fakticky zabezpečil C. D., konateľ spoločnosti
ADV Consulting, ktorá bola výlučným vlastníkom reklamných práv na závodnom automobile.

47. Žalobca v konaní zdôrazňoval, že bol v zmluvnom vzťahu len so spoločnosťou IMAXX, nemal

vedomosť o žiadnych subdodávateľoch, z uzavretej Zmluvy o reklame však explicitne vyplývala možnosť
využitia subdodávateľov na poskytovanie činnosti, ktorá je predmetom zmluvy (čl. 4 predmetnej zmluvy).

48. Pokiaľ ide o dojednanie fakturovaných plnení, z výpovede konateľky žalobcu vyplýva, že žalobcovi
bolo ponúknuté zo strany IMAXX poskytnutie reklamy, pričom žalobcovi mali prezentovať ako sa bude

„firma propagovať v internetových médiách“. Z okolností veci nevyplýva, že by sa spoločnosť IMAXX
venovala reklamným službám (pôsobila v sektore reklamy), pre žalobcu v danom čase vykonávala
iný druh služieb (správu budov, upratovacie a čistiace služby). Žalobca nezisťoval, či jeho dodávateľ
(IMAXX) reklamu vykoná sám alebo prostredníctvom subdodávateľov.

49. Súčasťou administratívnych spisov je aj Zmluva o vzájomnej spolupráci uzavretá medzi žalobcom
a spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o., kde predmetom zmluvy bola prezentácia, medializácia a
propagácia žalobcu (umiestnenie loga spoločnosti v rámci platenej inzercie na motocyklových portáloch
v Poľsku, Česku, Maďarsku a na Slovensku, Web Slovakia Racing a facebooku, medializácia naokruhoch, vrátane lístkov na podujatia, 26 min. záznam podujatia Alpe Adria Road Rade Journal
odvysielaný v štyroch krajinách na kanáloch TV Digisport a Nova sport). Zmluva bola uzatvorená
18.01.2016 na dobu určitú do 31.12.2016 s celkovým finančným objemom plnenia 52 750 eur bez DPH.

50. Žalobca v správnych žalobách namietal, že dokazovanie vykonané správcom dane sa týkalo
predovšetkým iných subjektov než žalobcu, pričom správca dane pričítal žalobcovi pochybenia iných
subjektov a zároveň neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu o týchto pochybeniach.
Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Predmetná námietka smeruje k rozloženiu dôkazného

bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane pri preukazovaní skutočností rozhodných pre
správne určenie dane. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky, daňový subjekt preukazuje splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane,
pričom je povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH, oslobodenie
od DPH a pod.) vznikol. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní a správca dane

napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu pochybnosť o
oprávnenosti uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý je povinný
vykonať v tomto smere dokazovanie.

51. Je potrebné rozlišovať medzi splnením hmotnoprávnych a formálnych podmienok na uplatnenie

odpočtu DPH a medzi situáciou, kedy môže byť daňovému subjektu odopreté právo na odpočet
z dôvodu podvodného konania alebo zneužitia práva. V tomto prípade nebolo sporné, že žalobcovi bolo
fakturované plnenie dodané - boli mu poskytnuté reklamné služby. Avšak, vzhľadom na skutočnosti
zistené správcom dane pri prešetrovaní celého obchodného reťazca nasvedčujúce tomu, že obchodné
reťazce spojené s reklamnými službami, do ktorých sa žalobca zapojil, sú poznačené podvodom,

správca dane v rámci svojho dôkazného bremena dokazoval, že v identifikovanom reťazci došlo
k narušeniu neutrality DPH, keď účastníci reťazca si nesplnili svoju daňovú povinnosť a neodviedli
daň a ďalší účastníci reťazca si ju naopak odpočítali za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozpore
s účelom daňového práva Európskej únie.

52. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci
takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Napriek navonok riadnemu
uskutočneniu zdaniteľného obchodu na určitom článku reťazca (dodanie tovaru alebo služby, úhrada
za tovar alebo službu, splnenie daňovej povinnosti) pri naplnení znakov podvodu v reťazci dopadá
takéto konanie na všetky osoby zúčastnené v reťazci, preto neobstojí obrana žalobcu, že jeho logo bolo

umiestnenénašportovomvozidlevsúladesoZmluvouoreklame,čímdošlozostranyžalobcuksplneniu
zmluvného záväzku jeho obchodným partnerom.

53. Zákaz podvodu a zneužitia práva predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, pričom
orgány aplikácie práva sú povinné na zákaz podvodu alebo zneužitia práva prihliadať aj pri absencii

ekvivalentného pravidla vo vnútroštátnom práve. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa
06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to,
aby mohol byť daňovému subjektu odopretý nárok na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom
podvode, musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny

test v rámci celého reťazca), následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a
zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne
vyžadovať, aby zistil, že prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej

obchodnej obozretnosti konkrétneho subjektu). Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového
subjektu na daňovom podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne,
tzv. Axel Kittel test: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak

boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a
mal vedieť daňový subjekt? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom
postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie,
t.j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho prvýmdodávateľom. Axel Kittel test sa totiž týka zodpovednosti tzv. tretích strán. Aj keď správca dane v tomto
prípade systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých otázok Axel Kittel
testu, všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na

daňovom podvode tým, že sa zapojil do obchodov, ktoré boli súčasťou riadne opísaných reťazcov,
v ktorých došlo k daňovému podvodu (únik na DPH u spoločností Greentech Mobility s.r.o. a Greentech
Mobility SK s.r.o.), označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol
všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a okolnosti,
ktoré nasvedčovali tomu, že žalobca o podvode mohol a mal vedieť.

54. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa môže daňový subjekt z daňového
podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie DPH, ak preukáže dostatočnú obozretnosť a
dobromyseľnosť. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca prijal také opatrenia, aby
sa uistil, že prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej
obozretnosti - due diligence), však zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt, pričom správca dane prijaté

opatrenia musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51., sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33.). Podľa
rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023:
„Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu

kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid,
C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s
právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky
z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid,

C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane vyzval žalobcu na odstránenie pochybností o oprávnenosti
žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH, a to preukázaním, že si svojho obchodného partnera
preveroval s uvedením konkrétnych opatrení v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil
svojej hoci len nevedomej účasti na daňovom podvode. Išlo o opätovný presun dôkazného bremena
zo správcu dane na žalobcu, a to podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v zmysle ktorého

daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe
daní. Žalobca tak mal možnosť vyvrátiť záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak
by preukázal, že prijal také vhodné opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom.
Žalobca však na výzvu správcovi dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, a preto správca dane
danú skutočnosť vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré

svojou povahou sú schopné predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že
si žalobca v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne a konal v dobrej viere.
Postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane, tak sú v
súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

55. Nie je povinnosťou žalovaného (a ani správcu dane) uvádzať vo svojich rozhodnutiach (a ani v iných
písomnostiach, napr. vo výzve podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku) aké konkrétne opatrenia má,
resp. mal žalobca vykonať za účelom preverenia si obchodného partnera tak, aby splnil svoju povinnosť
postupovať pri obchodovaní s náležitou obozretnosťou. Žalovaný a ani správca dane neporušili žiadne

ustanovenie zákona, keď žalobcovi neurčili, resp. neuviedli konkrétne opatrenia, ktoré mal vykonať
pre zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Neuvedenie konkrétnych opatrení v tomto ohľade
v rozhodnutiach daňových orgánov nespôsobuje ich nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže
výber a uskutočnenie konkrétnych opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode je vecou
(a povinnosťou) žalobcu. Aj v zmysle ustálenej judikatúry možno skonštatovať, že určenie opatrení,

ktoré možno dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na
zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností prípadu vo veci samej, pričom toto určenie je na daňovom subjekte
(pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid z
21.06.2012, vo veci C-101/16 Paper Consult z 19.10.2017).

56. Správca dane nevytkol žalobcovi nedostatok vedomosti o účasti konkrétnych subjektov
v dodávateľom reťazci, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti pri obchodovaní za
neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou Súdneho dvoraEurópskej únie a súdov Slovenskej republiky. Správca dane tak postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom a aj relevantnou judikatúrou, pričom svoje dôkazné bremeno uniesol a žalobcu, naopak,
nezaťažil preukazovaním takých skutočností, ktoré dôkazné bremeno žalobcu netvoria. Žalobca

by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť kontrolný mechanizmus vo vzťahu
k posudzovaným dodaniam, t.j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca.
Skutočnosti, ktoré správca dane zisťoval (či došlo v reťazci k daňovému úniku, aké bolo postavenie
subjektov zúčastnených v reťazci) vytvárajú síce obraz, ktorý správca dane komplexne prezentoval
v prvostupňových rozhodnutiach, avšak na žalobcu nepreniesol zodpovednosť za „celý reťazec“, keď

skúmal postavenie žalobcu v tomto reťazci.

57. Žalobca sa mýli, pokiaľ vychádza z predpokladu, že úlohou správcu dane bolo preukázať, že žalobca
mal vedomosť o tom, že tretí subjekt (v reťazci) neodviedol daň. Správca dane v rámci zodpovedania
otázok tzv. Axel-Kittel testu síce musí preukázať, že v reťazci došlo zo strany jedného účastníka
reťazca k nesplneniu daňových povinností, avšak o tejto skutočnosti nemusí mať vedomosť ďalší subjekt

zapojený do reťazca. Nie je ani pravda, že správca dane musí preukazovať vedomú účasť žalobcu na
podvode,keďvzmyslejudikatúrnychzáverovpostačujeajlennedbanlivosť(t.j.preukázanieskutočnosti,
že daňový subjekt mohol a mal vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom na
DPH).

58. Správca dane v procese dokazovania použil aj zistenia a skutočnosti z kontrol iných daňových
subjektov, v súvislosti s čím žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť jeho postupu. Žalobca
konkrétne namietal, že boli porušené jeho procesné práva, pretože nemohol byť prítomný pri výsluchu
svedkov v týchto iných konaniach a tvrdil, že takto získané dôkazy boli získané nezákonne. V tejto
súvislosti správny súd uvádza, že právo žalobcu ako kontrolovaného subjektu byť upovedomený o

výsluchu svedka sa vzťahuje na každý výsluch svedka uskutočnený v priebehu daňovej kontroly
týkajúcej sa žalobcu ako daňového subjektu. Pokiaľ správca dane prihliadal na dôkazy z daňových
kontrol u iných subjektov, je zrejmé, že v týchto kontrolách žalobca ako subjekt, ktorého sa kontrola
netýkala, nebol upovedomený o termíne ústneho pojednávania (výsluchu svedka). Na takto získané
dôkazy(dôkazyzinýchkonaní)všakmôžesprávcadaneprihliadať,akbolizískanézákonnýmspôsobom

- čo žalobca v správnej žalobe relevantne nespochybnil, ak mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo bolo
dodržané. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca bol vždy o výsluchu svedkov v daňovej kontrole
žalobcu (o výsluchu konateľov spoločností zapojených do obchodného reťazca) upovedomený, no ani
raz nevyužil svoje právo výsluchu sa zúčastniť. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

dane a čo nie získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
59. V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových či odlišných konaniach
alebo prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne nebol daňový subjekt
(mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci WebMindLicenses Kft., C-419/14
zo dňa 17.12.2015, bod 90.) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo

dňa 26.03.2025 bod 111.). Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 16.12.2020 sp. zn.
3Sžfk/29/2019: „Skutočnosťami známymi správcovi dane sú skutočnosti, o ktorých má správca dane
vedomosť v dôsledku vykonávania postupov, resp. činnosti pri správe daní. Ak určitá skutočnosť už
bola dokazovaná, hoci aj iným daňovým subjektom v inej veci, je možné ju použiť. Správca dane by
mal však o tom informovať daňový subjekt, aby daňový subjekt túto skutočnosť nemusel dokazovať,

aby daňový subjekt mohol uvedenú skutočnosť spochybniť a vyvrátiť. Takýto postup je odrazom snahy
o hospodárnosť a efektívnosť konania a v konečnom dôsledku takýmto postupom nedochádza k
opätovnému zaťažovaniu aj samotného daňového subjektu. Podmienkou, aby dokazovanie prebehlo
riadne a zákonným postupom je, že daňový subjekt musí mať možnosť splniť svoju dôkaznú povinnosť
a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, dôkazom založeným v spise, ale aj k spôsobu

vedenia dokazovania“. V prejednávanej veci možno konštatovať, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť
vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, vrátane dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly iného subjektu.
Žalobca bol podrobne oboznámený so zisteniami správcu dane týkajúcimi sa spoločností zúčastnených
v obchodnom reťazci, a to na ústnom pojednávaní dňa 18.11.2021 (ktorého sa zúčastnila konateľka
žalobcu F. E.) ako aj doručením Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.01.2022. Po zrušení pôvodných

prvostupňových rozhodnutí bol žalobca podaním zo dňa 09.02.2023 oboznámený so skutočnosťami
zistenými v rámci ďalšieho konania. Preto nie je dôvodná žalobná námietka, že žalobca bol postavený
do pozície „štatistu“ pre závery prijaté správcom dane v iných „súvisiacich“ konaniach, a to bez toho,
aby mal možnosť akýmkoľvek spôsobom zhodnotiť dôkazy vykonané v konaniach, na ktoré sa správcadane odvolal, ani nie je pravdivé tvrdenie, že prvostupňový orgán (správca dane) vychádzal v čase
rozhodovania zo skutočností, ktoré nemohli byť žalobcovi známe.

60. Zásada kontradiktórnosti, na ktorú sa žalobca odvolával v správnej žalobe, je inštitútom priliehajúcim
sporovému konaniu, zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť
vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie (protistrany). V daňovom konaní (v daňovej kontrole)
má mať daňový subjekt právo vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane, právo ktoré v tomto
prípade porušené nebolo (bližšie v predchádzajúcom bode tohto rozsudku). Žalobca operoval termínom

nezákonného dôkazu, ale nekonkretizoval, v čom mala spočívať nezákonnosť informácií z iných
daňovýchkontrol,okremtvrdenia,žesanebolúčastníkomtýchtoinýchdaňovýchkontrol(čoaninemohol
byť).

61. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že vo vzťahu

ku nim chýba konkretizácia dopadov záverov odkazovaného súdneho rozhodnutia na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane. Vo všeobecnosti možno uviesť, že
nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na
ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä
blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a

konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov
a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá nespĺňajú. Opakované zdôrazňovanie skutočnosti, že
dôkazné bremeno v prípade tvrdeného daňového podvodu spočíva na správcovi dane, nebolo potrebné,
pretože je to skutočnosť vo veci nesporná.

62. Žalovaný a aj správca dane vo svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalobca vzhľadom na
okolnosti prípadu mohol a mal vedieť, že zapojením sa do obchodovania s reklamnými službami
sa zúčastní na daňovom podvode, teda svoje závery postavili na nevedomej nedbanlivosti žalobcu.
Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov nie je dôvodom pre ich zrušenie
správnym súdom pre nezákonnosť. Zavinenie, na ktorom je založené odopretie práva daňového

subjektu na odpočet DPH v prípade daňového podvodu, môže byť dané dvomi spôsobmi, a to
priamym zavinením daňového subjektu alebo nepriamym. Pokiaľ si daňový subjekt uplatnil právo
na odpočet DPH a zároveň mal vedomosť o jeho účasti na podvodom konaní, jedná sa o priamu
zodpovednosť. Pri nepriamom zavinení daňový subjekt nemá vedomosť o podvodnom konaní, no
nesplnil si povinnosť postupovať pri preverení svojho obchodného partnera s náležitou opatrnosťou

a starostlivosťou, teda neoveril si, či nespolupracoval s obchodným partnerom za neštandardných
a podozrivých podmienok. Je totiž povinnosťou daňového subjektu postupovať pri obchodovaní ostražito
a monitorovať obchodné transakcie, do ktorých sa mieni zapojiť, aby mu nemohla byť pričítaná
zodpovednosť za účasť na podvode, o ktorom mal a mohol vedieť, ak by takú starostlivosť a obozretnosť
vykonal. Na odmietnutie práva daňového subjektu na odpočet DPH v zmysle relevantnej judikatúry

postačuje aj nepriame zavinenie, ak sú dané objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že sa nejedná
o štandardné obchodovanie, a ktoré indikujú, že obchodovanie s daným tovarom môže byť poznačené
podvodom na DPH. Uvedené znamená, že žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie je poznačené
daňovým podvodom, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti obchodu to vedieť mal a mohol, pričom
postupoval neobozretne a napriek týmto okolnostiam nevykonal také opatrenia, aby predišiel svojmu

zapojeniu sa do „podozrivého“ obchodovania. V prípade nevedomej nedbanlivosti vedomostná zložka
zavinenia nie je prítomná, teda žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie s predmetným tovarom
je poznačené podvodom (správca dane, ako už bolo uvedené, nepožadoval od žalobcu, aby sám
vykonal hĺbkové preverenie svojho dodávateľa a ďalších článkov dodávateľského reťazca, t.j. aby sám
identifikoval daňový podvod, kto ho spáchal, kde a akým spôsobom došlo k úniku na dani a pod.),

avšak jeho vedomosť sa predpokladá, a to práve v dôsledku existencie neštandardných okolností.
Správny súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2019
z 08.07.2020, podľa ktorého: „Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého
daňového subjektu preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období

naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu
problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie z pohľadu budúceho
uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v
čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom časespochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového
subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej
transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH.

Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase
obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a
to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto
indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná, a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu. Len takýmto precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci konkrétnym

zodpovedným prístupom môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky
okolnostivecinemoholbyťsúčasťoupodvodnéhokonaniaalebozneužitiapráva.Tentozáverkasačného
súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. a spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach
Mahagében Kft a Peter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v
rozsudku sp. zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu
môže byť východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode

alebo zneužití práva nepodieľal.“

63. Správca dane a žalovaný vyhodnotili opatrenia vykonané žalobcom za účelom zabránenia jeho
zapojeniu do obchodovania poznačeného podvodom ako nedostatočné. Žalobca vychádzal iba zo
všeobecných informácií (že žalobca je zapísaný v obchodnom registri, že je platcom DPH) a nevenoval

pozornosť viacerým skutočnostiam a indíciám, ktoré pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného
zodpovedného podnikateľa v ňom mohli vzbudiť pochybnosť o štandardnosti predmetných obchodov.
Medzi tieto skutočnosti patria: ponuka reklamných služieb od spolupracujúceho obchodného partnera,
ktorý pre neho doposiaľ vykonával úplne iné služby (správcovstvo budovy, upratovacie služby) a nebol
reklamnouagentúrou,žiadnereferencie,cenareklamnýchslužieb,neinformovaniesaohľadomspôsobu

realizácie reklamy zo strany dodávateľa. K tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
vo veci 5 Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024, ktorý v bode 41. a 42 konštatoval: „Žalovaný a ani správny súd
nepokladali za dostatočné opatrenia, na ktoré poukazoval žalobca, ako napr. preverenie si dodávateľa
v obchodnom registri, platnosť registrácie DPH, preverenie si zoznamu dlžníkov finančnej správy či
Sociálnej poisťovne. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov finančnej správy a ani od správneho

súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať, kasačný súd môže iba uviesť,
že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť a úlohou správneho súdu je toto
vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka sťažovateľa neostala nezodpovedaná,
kasačný súd uvádza, že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností
(indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb,

bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod.“ Správny súd považuje
odôvodnenie správcu dane a žalovaného v tomto ohľade za dostatočné, pričom opätovne konštatuje, že
len samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením jeho obozretnosti nepostačuje na zrušenie napadnutých
rozhodnutí pre nezákonnosť.

64. V situácii, kedy bola žalobcovi ponúknutá nová služba zo strany jeho obchodného partnera (nová
v tom zmysle, že v oblasti reklamy subjekty nespolupracovali), bolo na mieste, aby žalobca pristúpil
k uzavretiu obchodu s osobitnou pozornosťou. V rámci náležitej opatrnosti bolo namieste informovať sa,
aké má potenciálny dodávateľ skúsenosti s reklamou, aké reklamy realizoval, či reklamu bude realizovať
on alebo ju zabezpečí prostredníctvom tretích strán (ktorých), či disponuje právami na umiestnenie

reklamy na závodnom vozidle. S ohľadom na uvedené bolo len všeobecné preverenie obchodného
partnera (overenia zápisu v obchodnom registri, overenie plnenia daňových povinností) nedostatočné.
Záver daňových orgánov o naplnení vedomostnej zložky podvodného konania – že žalobca mohol a mal
vedieť, že sa prijatím fakturovaných plnení zapojí do reťazca poznačeného podvodom, založený na
neštandardnom nadviazaní spolupráce (službu nehľadal objednávateľ, bola mu ponúknutá zo strany

subjektu, s ktorým spolupracoval v inej oblasti, za nadhodnotenú finančnú odplatu), považuje správny
súd za osvedčený, v súlade so zisteniami z daňovej kontroly, za záver logický a odôvodnený. Žalobca
ako objednávateľ reklamných služieb (za dlhšie obdobie a za odplatu v značnej sume) sa nezaujímal
o to, aké má jeho dodávateľ skúsenosti s reklamnou činnosťou, ani o to, či reklamu zabezpečí sám
alebo prostredníctvom subdodávateľov (a ktorých). Argument žalobcu, že pri zahájení spolupráce mu

bola zo strany spoločnosti IMAXX prezentovaná facebooková stránka, ktorá obsahovala informácie
o autách a jazdcoch, sa prvýkrát objavila až v správnej žalobe. Uvedené tvrdenie teda nemá oporu
v administratívnych spisoch a dôkazoch, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný.65. Pokiaľ správca dane konštatoval, že jednotlivé subdodávateľské spoločnosti v reťazci sa poznali,
tento záver vychádza z obsahu svedeckých výpovedí konateľov subdodávateľských spoločnosti
(skutočnosti opísané v bode 45. tohto rozsudku). Okrem toho, že sa vzájomne poznali konatelia

subdodávateľských spoločností a dodávateľskej spoločnosti, boli tieto spoločnosti prepojené aj napr.
cez osobu účtovníčky – účtovníctvo pre spoločnosť ADV Consulting vykonávala manželka konateľa
spoločnosti EDOP (G. B.), ktorá účtovníctvo robila aj pre túto spoločnosť. Žalobca ako objednávateľ
služby tvrdil, že poznal len spoločnosť IMAXX, čo ho však nezbavuje zodpovednosti prijať potrebné
opatrenia na zabránenie svojej účasti na podvodnom konaní.

66. Správny súd považoval záver o neprimeranosti ceny za podstatnú indíciu, ktorá mohla priniesť
pochybnosti o obchode a vyžadovala si zvýšenú pozornosť. Správca dane ohľadom odplaty za reklamné
služby vykonal dokazovanie porovnaním fakturovaných súm za prenájom reklamnej plochy v reťazci
(kde konštatoval jej niekoľkonásobné zvýšenie bez akejkoľvek pridanej hodnoty) a jej porovnaním so
sumou, ktorú zaplatil priamo žalobca za obdobnú službu (reklamnú činnosť spojenú s cyklistickými

pretekmi) inému subjektu v porovnateľnom období (v roku 2016). Dokazovanie vedie a spôsob
dokazovania určuje správca dane, preto pokiaľ žalobca namietal, že „správca dane pri svojich záveroch
nevychádzal z exaktných komparatívnych metód porovnaním cien obdobného produktu na trhu pre
koncového spotrebiteľa“, takáto námietka nijako nedokazuje, že skutkový stav bol nedostatočne zistený.

67.Žalobcapovažovalnapadnutérozhodnutiažalovanéhozanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov
a zmätočnosť. Namietal existenciu logických rozporov a nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami.
Žalobca však nešpecifikoval, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, ani v čom
vzhliadal logické rozpory v odôvodnení rozhodnutí žalovaného. Námietka nepreskúmateľnosti preto
nie je dôvodná. Správny súd v správnom súdnom konaní poskytuje ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom vychádza z
konkrétnych tvrdení žalobcu, nie je oprávnený dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu vyhľadávať,
resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy
sám konkretizovať na daný prípad. Všeobecné tvrdenia v správnej žalobe nepredstavujú relevantnú
a konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by umožňovala správnemu súdu vykonať súdny prieskum

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa
správneho súdu vychádzajú zo zásad logického uvažovania, na poklade vykonaného dokazovania
identifikované okolnosti vo svojom súhrne a vzájomnej súvislosti vytvárajú taký obraz o neštandardnosti
predmetných obchodných transakcií, ktorý je spôsobilý vyvolať dôvodné pochybnosti zodpovedne
a obozretne konajúceho daňového subjektu, ktorý by na ich základe mal vykonať hlbšie než len

základné preverenie svojho obchodného partnera, aby sa uistil, že sa nezapojí do obchodovania
poznačeného podvodom na DPH. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v danom prípade sa nejedná
o priamu účasť žalobcu na daňovom podvode, a teda z povahy veci správca dane a žalovaný nemohli
vychádzať z priamych, ale len z nepriamych dôkazov. Jednotlivý nepriamy dôkaz spravidla nestačí
pre vyvodenie záveru o nedostatku obozretnosti daňového subjektu pri obchodovaní, avšak v prípade,

ak budú nepriame dôkazy tvoriť ucelený reťazec dôkazov, z ktorých vzíde jasný obraz, že celkové
okolnosti obchodu sú neštandardné, správca dane si splní svoju dôkaznú povinnosť preukázať nepriamu
vedomosť (nevedomú nedbanlivosť) daňového subjektu o účasti na daňovom podvode, čo nastalo
aj v posudzovanom prípade. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho

súdu pre ľudské práva orgány verejnej správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou
námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu,
sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp.
orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Správny súd v tomto ohľade nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie.

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného,
vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného z
dôvodov uvedených v správnych žalobách nie je možné zrušiť, preto s poukazom na § 190 SSP správne

žaloby ako nedôvodné zamietol.

69. Pokiaľ žalobca navrhoval spojenie vecí (s odôvodnením, že bude podávať celkovo 21 žalôb, pričom
už je na Správnom súde v Banskej Bystrici vedené konanie v právnej veci žalobcu proti žalovanémupod sp. zn. 6Sf/2/2023), správny súd uvádza, že správne žaloby, ktoré boli podané žalobcom na tunajší
súd na preskúmanie rozhodnutí žalovaného, boli v súlade s Rozvrhom práce na rok 2023 (bod 2.2.3)
pridelené do dvoch senátov (senát 1S a 6S). V čase rozhodovania správneho súdu v prejednávaných

veciach už bolo rozhodnuté o žalobách, ktoré napadli senátu 6S (rozsudkom Správneho súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 6Sf/2/2023 zo dňa 28.05.2025), pričom veci vedené na správnom súde pod sp.
zn.: 1Sf/34/2023, 1Sf/35/2023, 1Sf/36/2023, 1Sf/37/2023, 1Sf/38/2023, 1Sf/39/2023, 1Sf/40/2023,
1Sf/41/2023, 1Sf/42/2023, 1Sf/43/2023, 1Sf/44/2023, 1Sf/45/2023 boli spojené do jedného konania.

70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 SSP písm. a)/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§

444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 15, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025