Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201586
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8722201586.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., práv. zast. JUDr. Martin Tomas, advokát, Francisciho 3288, Poprad,
IČO: 43267408, proti žalovanému: 1) E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, D. X) H. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D. X) G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., všetci práv. zast.
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Nám. Sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní
o ochranu vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1./rade až v 3./rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2022 domáhala, aby v bode 1 uložil žalovaným E.
F. a H. F. povinnosť na svoje náklady odstrániť časť plota nachádzajúceho sa na parcele registra KN
– C č. 456/4 o výmere 145 m2, druh pozemku – orná pôda, k. ú. J. D. a parc. registra KNC č. 456/5
o výmere 93 m2, druh pozemku – orná pôda, k. ú J. D. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode 2
sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej G. I. na svoje náklady odstrániť časť plota nachádzajúceho

sa na parcele registra KNC č. 456/1 o výmere 1.497 m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. J. D., do 60
dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovaným si uplatnila trovy konania. Žalobu v písomnom podaní
odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. KN – C č. 456/4 o výmere 145 m2 –
orná pôda a parc. 456/5 o výmere 93 m2 – orná pôda, vedený na LV č. XXXX k. ú. J. D.. Zároveň je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. KNC č. 456/1 o výmere 1497 m2 -orná pôda vedenej na
LV č. XXXX k. ú. J. D.. Žalovaní v 1./rade E. F. a manželka H. F. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
susedného pozemku parc. KNC č. 453/2 o výmere 281 m2 – zastavané plochy a nádvoria vedenej na

LV č. XXX k. ú. Šuňava / súdom boli žalovaní označení ako žalovaný v prvom rade E. F. a žalovaná
v druhom rade H. F./, žalovaná podľa žaloby označená ako žalovaná v 2.rade G. I./ súdom označená
ako žalovaná v treťom rade /, je výlučnou vlastníčkou susediacich pozemkov, a to parc. KNV č. 450/3
ovýmere592m2–zastavanéplochyanádvoriaaparcelyKNVč.453/4 ovýmere22m2–druhpozemku
- zastavané plochy a nádvoria, oba vedené na LV č. XXXX k. ú. J. D.. Podľa geometrického zamerania
vyhotoveného K. L. M. – geodetom, č. plánu 93/2021 zo dňa 8.6.2021, žalovaní v 1./rade neoprávnene
užívajú z parcely KNC č. 456/4 plochu o výmere 35 m2, z parc. č. 456/5 plochu o výmere 24 m2 a ďalšiu

plochu o výmere 11 m2. Na uvedenej časti parciel majú postavené oplotenie. Žalovaná v 2./rade podľa
rovnakého geometrického zamerania neoprávnene užíva plochu o výmere 63 m2 z parcely č. 456/1,
na ktorej má postavené oplotenie. Žalobkyňa viackrát jednak ústne a dňa 18.3.2022 písomne vyzvala
žalovaných na vypratanie uvedených nehnuteľností, k čomu nedošlo.Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisy z LV č. XXX, N. XXXX, XXXX k. ú J. D., návrhy na
mimosúdnu pokonávku so žalovanými, geometrický plán vyhotovený K. L. M..

2.V ďalších písomných podaniach žalobkyňa poprela skutkové tvrdenia žalovaných, aby parc. č. 453/2
bola oplotená už na jeseň v roku 1992. K jej oploteniu došlo až v roku 2016 resp. 2017, keď
sa žalovaní presťahovali do rodinného domu súp. č. XXX. Otec žalobkyne upozorňoval žalovaných
ako stavebníkov na to, že uvedené oplotenie nie je postavené na hranici pozemkov a je potrebné
privolať k vytýčovaniu hraníc geodeta. Oplotenia neboli vybudované v zmysle platných predpisov,

pretože zo strany žalovaných nedošlo k ohláseniu týchto stavieb, nebolo vydané stavebné povolenie
a nebolo zamerané na to oprávneným geodetom. Sami žalovaní realizovali objednávku geometrického
zamerania K. L. M., čo svedčí o tom, že vedeli, že oplotenie nemajú zrealizované na nehnuteľnostiach,
ktoré im vlastnícky patria. Neoprávnene časti parciel užívajú žalovaní v 1. a v 2./rade, ako aj žalovaná
v 3./rade. Poprela, aby žalovaní splnili podmienky vydržania. I., ako aj jej právny predchodca viackrát,
jednak ústne, a rovnako dňa 18.3.2022písomne požiadali žalovaných o vypratanie nehnuteľností.

Jedným z predpokladov vydržania je držba oprávnená. Pri oprávnenej držbe musí okrem iných byť
splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť
objektívne. Dobrou vierou je potrebné chápať presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne pri
prisvojení si určitej veci. Tvrdenie, že mu vec patrí musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po

celú vydržaciu dobu dôvodné. Strata dobrej viery držiteľa nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti,
že mu veci patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi
povinnosť vydať vec vlastníkovi prípadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ.
Tu poukázal na rozhodnutie súdnej autority, a to rozsudok NS SR 2cdo 27/2005.

3.Na pojednávaní ďalej uviedla, že ak by odchýlka od hranice pozemkov predstavovala 20cm, tak by
problém neriešila. Takto je to rozdiel skoro 1,5 m a jej pozemok je týmto faktom znehodnotený. Pozemok
môže slúžiť na stavebné účely. Z GP K. M., ktorý nebol overený, je nepochybné, že žalovaní v 1.
a v 2./rade užívajú neoprávnene časť nehnuteľností žalobkyne o veľkosti 35 m2 z parcely KNC 456/4

a plochu vo výmere 11 m2 z parcely č. 456/5. Podľa tohto istého geometrického zamerania je zrejmé,
že žalovaná v 3./rade neoprávnene užíva plochu vo výmere 63 m2 a to z parcely KNC 456/1. Žalobkyňa
popiera tvrdenia žalovanej strany o tom, že uvedené časti nehnuteľnosti mali byť vydržané žalovanými
v 1. a v 2./rade. V danom prípade absentuje u žalovaných dobromyseľná držba. Strana žalovaných
v podstate nespochybňovala počas konania to, že by zamerala časť pozemkov vo vlastníctve žalobkyne.

Žalovaní v konaní predložili ako dôkaz protokol o vytýčení hraníc parciel zo dňa 4.5.1994, ktorého
súčasťou je aj vytyčovací náčrt. V danom prípade išlo vytýčenie hraníc pozemkov č. 450/1, č. 450/2,č.
450/3,č . 453/1, č. 453/2 k. ú. J. D.. Objednávateľom bol žalovaný v 1./rade. Z uvedeného protokolu
o vytýčení hraníc parciel zo dňa 4.5.1994 a vytýčovacieho náčrtu vyplýva tá skutočnosť, že parc. č.450/3
má šírku 18,80 m resp. 19 m a parcely č. 450/2 a č. 453/2 majú spolu šírku 18,80 m resp. 19,07 m.

A ďalej, že zlomové body hraníc parciel boli v teréne označené kovovými rúrkami, a že objednávateľ,
teda žalovaný v 1./rade sa oboznámil s priebehom a s označením vytýčených hraníc. V konaní bol
predložený ako dôkaz aj geometrický plán č. 244-362-820-89 vyhotovený K. G. dňa 15.11.1989, ktorý
pokiaľ sa týka výmer resp. šírky parciel, je totožný s protokolom o vytýčení hraníc parciel zo dňa
4.5.1994,ktoréhosúčasťoujeajvytýčovacínáčrt.Tietodôkazysazhodujúajsgeometrickýmzameraním

vyhotoveným K. L. M., geodetom č. plánu 90/2021 zo dňa 8.6.2021. Tento plán bol vyhotovený na
vyporiadanie a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov parc. č. 456/7-8 a dal si ho vyhotoviť žalovaný
v 1./rade. Podľa uvedeného geometrického zamerania K. L. M. č. plánu 93/2021 žalovaní v 1. a 2./rade
neoprávnene spolu užívajú plochu o výmere 35 m2 a to z parcely KNC č. 456/4, k. ú. J. D. vo vlastníctve
žalobkyne a výmeru 11 m2 z parcely KNC č. 456/5,k. ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne a plochu o výmere

24 m2. Žalovaní v 1. a v 2./rade majú na uvedenej časti parciel postavené oplotenie. Podľa uvedeného
geometrického zamerania č. 93/2021 žalovaná v 3./rade neoprávnene užíva plochu o výmere 63 m2
z parcely KNC č. 456/1 k. ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne. Má na uvedenej časti parcely postavené
oplotenie. Podľa zamerania podľa GP č.93/2021 je zrejmé, že posun hranice pozemku ohradeného
domu p. žalovanej v 3./rade, je z južnej strany o 1,58 m, zo severnej strany 1,85 m a posun hranice

pozemku, resp. postavenie plota pozemku 453/2 je z južnej strany o 1,50 m resp. severnej strany 1,19 m.
Žalovaní v priebehu konania nespochybňovali to, že užívajú časti parciel tak ako je to uvedené
geometrickom zameraní vyhotovenom K. L. M. č. plánu 93/2021 zo dňa 8.6.2021, avšak ich obrana
spočívala v tom, že uvedené časti parciel užívajú dlhodobo, v dobrej viere, a preto majú splnenépodmienky pre vydržanie uvedených častí parciel, a teda tieto nadobudli vydržaním. Žalobkyňa
poukazuje na fakt, že pri hodnotení dobrej viery, resp. dobromyseľnosti, je vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti ktorú mohol s ohľadom na všetky okolností mať, a povahu prípadu, mohol

resp.nemoholpočascelejvydržacejdobymaťdôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí,adobráviera
zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predložené
dôkazy, je možné konštatovať, že žalovaní nemôžu mať splnené všetky podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k sporným častiam parciel, pretože už v roku 1989 na základe vyhotoveného GP č.

244 – 362-820 – 89 Ing. Hybenom, museli vedieť, ako prebieha hranica pozemkov, nakoľko to vyplýva
zo samotného GP, z ktorého cituje.“ Nové hranice boli v prírode označené železnými rúrkami“.
Ako ďalší dôkaz na spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných, ktorý bol v konaní produkovaný bol
výsluch L. B., otca žalobkyne, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že pri výstavbe oplotenia upozorňoval
svokra žalovaného v 1./rade, a otca žalovanej v 2./rade na nesprávnu výstavbu oplotenia. Okrem
toho, žalovaný v 1./rade potvrdil, že oplotenie realizoval bez riadneho ohlásenia obci D.. Ďalším

dôkazom, ktorý spochybňuje dobromyseľnosť žalovaných je samotný protokol o vytýčení hraníc parciel
zo dňa 5.4.1994,ktorého súčasťou je aj vytýčovací náčrt, v zmysle ktorého žalovaní v 1.a v 2./rade
museli mať pochybnosť o správnosti nimi už zrealizovaného oplotenia. Žalovaní v 1. a v 2./rade vo
svojich výsluchoch v tomto konaní uviedli, že oplotenie realizovali, resp. postavili v roku 1992, na
základe vytýčenia od geodeta, avšak po upozornení svedka L. B., otca žalobkyne, že oplotenie nemajú

postavené správne, si žalovaní v 1. a v 2./rade nechali vyhotoviť protokol o vytýčení hraníc parciel zo
dňa 4.5.1994, ktorého súčasťou je aj vytýčovací náčrt, ktorý tvrdenia uvedeného svedka potvrdil.
Je podľa názoru žalobkyne nelogické, aby si žalovaní nechali vyhotoviť protokol o vytýčení hraníc parciel
zo dňa 4.5.1994, ktorého súčasťou je aj vytýčovací náčrt, a to po realizácii výstavby oplotenia v roku
1992. V konaní nebolo preukázané, že by posuny ostatných parciel mali byť v zmysle žaloby žalobkyne

realizované aj na ľavú stranu ulice.

4.Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že pozemky nadobudla v dedičskom konaním po nebohej
matke C. B. zomrelej v roku 2004 po dohode s otcom L. B.. Nehnuteľnosti sa nachádzali za rodičovským
domom a tvorilo ich v podstate voľné priestranstvo. Pozemky boli využívané na hospodárenie, neboli

oplotené. Sadili sa tu zemiaky, v súčasnej dobe tam kosia trávu. Pozemky tvorili jeden celý pás, ktorý
neskôr preťala miestna komunikácia po odkúpení časti pozemku obcou. Žalovaní v 1. a v 2./rade
postavili oplotenie z ľavej strany ich pozemku, no nebolo to v roku 1992. Keď pozemky zdedila, plot už
tam bol a siahal až ku ceste. Je to betónový neprehľadný múr do výšky cca 1,5 m. Zároveň tam nasadil
stromy. Aj stromy sú posadené na jej pozemku. Podľa tvrdenia otca už pri výstavbe oplotenia, teda

betónového plotu tento upozorňoval žalovaného, že plot nestavia správne. O. F. mu stále tvrdil, že plot
stavia podľa brázdy. Z toho usudzuje, že žiadny pôvodný plot tam postavený nebol.
Žalovaní v 1. a v 2./rade si nový dom postavili za obecnou cestou. Aj tam sa zameraním zistilo, že
p. F. je v jej pozemku. Vedela už skôr, že sú tam nejaké problémy. Bungalov si postavil niekedy
v roku 2014-2015 a následne tam zrealizoval oplotenie kopírujúce betónový plot postavený za cestou.

Pôvodne tam nebolo žiadne oplotenie. Navštívila stavebný úrad Štrba, pre Obec Šuňava, kde jej bolo
potvrdené, že žalovaný nemá žiadne stavebné povolenie ani na výstavbu oplotenia vedľa pôvodného
rodinného domu, ani na výstavbu oplotenia vedľa nového rodinného domu. Preto ich výstavbu pokladá
za nezákonnú. Pri výstavbe rodinného domu mal už žalovaný GP. K zameraniu oplotenia nebola
prizvaná. Cíti sa byť ukrátená, pozemok je znehodnotený pre stromy, tieni jej to tam. Vznikla situácia,

keď sused z pravej strany p. H. si nechal vyhotoviť GP k výstavbe rodinného domu, vytýčil si hranice
pozemku, zabetónoval betónové stĺpiky podľa GP. Na základe meraní to akceptovala. Sám p. H. sa
vyjadril, že p. F. má plot v jej pozemku. Potvrdili to viacerí geodeti. Stavba nie je dodržaná s hranicami
pozemku. Od ulice po pravej strane jej rodinného domu býva t. č. p. P., kde má postavenú nehnuteľnosť.
Medzi týmito nehnuteľnosťami sa nachádza oplotenia až po dvor. Za dvorom p.Olexákovej je už

vlastníkom pôdy p. H. a jeho nehnuteľnosti nedelili s jej nehnuteľnosťami žiadne ploty. Teraz má tam p.
H. zabité kolíky. Tým pádom to má zúžené cca o 1,5 m. O. I. pracuje v zahraničí, bola za ňou viackrát,
odkedy kúpila dom, ťažko ju bolo zastihnúť. O. F. si je vedomý, že jej ukradol z pozemku.

5.Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení navrhli žalobu voči ním zamietnuť a uplatnili si náhradu trov

konania. Žalovaní v 1. a v 2./rade sú v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parciel
CKN 450/2, 453/2 a rodinného domu postaveného na parc. č. 450/2. Žalovaná v 3./rade je výlučnou
vlastníčkou parciel č. 450/1, č., 450/3, č. 450/4 a č. 453/4 rovnako aj rodinného domu súp. č.XXX.
Žalovaní v 1. a v 2./rade nehnuteľnosti nadobudli postupne a to pôvodnú parcelu č.E KN 450/3 o výmere592 m2-ostatná plocha na základe kúpnej zmluvy s predávajúcim D. L., Q. L. a L. L. (v súčasnosti
sa jedná o parcelu CKN 450/3, č. 453/4 a č. 450/4). Oplotenie okolo tohto pozemku bolo zo strany
žalovaných postavené na jar v roku 1992. V súčasnosti sa jedná o vlastníctvo nehnuteľností žalovanou

v 3./rade. Dňa 19.11.1992 uzatvorili s L. L. a R. L. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcelu č. 453/2 o výmere 304 m2, druh pozemku orná
pôda, parcelu č. 450/1 o výmere 543 m2, druh pozemku orná pôda a parcelu č. 450/2 o výmere 257 m2
–orná pôda. V súčasnosti sa jedná o parcely č. CKN 450/2 a CKN č. 453/2 a parcelu č. CKN 450/1 vo
vlastníctve žalovanej v 3./rade. Pôvodné drevené oplotenie okolo pozemku parc. č. CKN 453/2 bolo zo

strany žalovaných v 1. a v 2./rade postavené na jeseň roku 1992. Neskôr, v roku 2017, bolo pôvodné
oplotenie prestavané, pričom toto sa nachádza okolo predmetnej parcely do dnešných dní. Nachádza
sa na rovnakom mieste ako pôvodné oplotenie. Dňa 31.5.2016 uzatvorili žalovaní v 1. a v 2./rade ako
predávajúci kúpnu zmluvu so žalovanou v 3./rade, na základe ktorej nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva parcely CKN č. 450/3, č. 450/1, č. 450/4 a č. 453/4.
Na pozemku parcely č. CKN 450/3 žalovaní v 1. a v 2./rade v roku 1990 postavili rodinný dom,

ktorý neskôr odpredali žalovanej v 3./rade. Na pozemku parc. č. CKN 450/2 postavili druhý rodinný
dom. Obe nehnuteľnosti boli postavené pri dodržaní odstupov stavieb. Je zrejmé, že žalovaní v 1.
a v 2./rade užívajú predmetné nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádzajú v súčasnosti , od roku
1992 , teda 30 rokov. Tieto pozemky boli za súčasného stavu užívané minimálne ďalších 30 rokov ich
právnymi predchodcami. Susedný pozemok, t. č. vo vlastníctve žalobkyne ,bol užívaný bez akýchkoľvek

výhrad vo vzťahu k jeho hraniciam jeho pôvodným vlastníkom, t. j. p. B.. Ten nenamietal umiestnenie
oplotenia v roku 1992 zo strany žalovaných. Oplotenie bolo postavené v súlade s geodetickým
zameraním pozemku, uskutočneného v čase jeho odkupovania zo strany žalovaný v 1. a v 2./rade,
preto žalovaní nemali pochybnosti o správnosti jeho umiestnenia. Pozemky boli v minulosti využívanie
za účelom ich obhospodarovania, ktoré zahŕňalo jeho časté kontrolovanie, premeriavanie. Pokiaľ by

žalovaní úmyselne rozšírili hranice svojich pozemkov smerom k pozemku žalobkyne, resp. jej právneho
predchodcu, tento by túto skutočnosť namietal. On to však nikdy neučinil. Pripustili, že niekedy
vminulostipripôvodnomvytyčovanípozemkovmohlodôjsťkchybe,avšakvšetcivlastnícitaktovytýčené
hranice rešpektovali. Aj sami žalovaní si nechali vypracovať geometrický plán za účelom zistenia
skutočného stavu užívania pozemkov, z ktorého je zrejmé, že hranice nielen ich, ale aj susediacich

pozemkov sú posunuté smerom na východ. Avšak pozemky s takto posunutými hranicami sú v užívaní či
užžalovanými,aleboichsusedmi,vrátanežalobkyneajejprávnehopredchodcu,užniečovyše60rokov.
Všetci vlastníci susediacich pozemkov vrátane žalobkyne takto nehnuteľnosti dobromyseľne užívali
v súčasných hraniciach dlhú dobu, pričom žiaden z nich umiestnenie hraníc svojho pozemku doteraz
nenamietal. Za súčasného stavu tvoria hranice všetkých pozemkov rovnú čiaru. Podľa geometrického

zameraniapredloženéhožalobkyňoubysahranicažalovanýchpozemkovmalastáčaťdooblúka,pričom
v najširšej časti by došlo k posunutiu hranice o 1,85 m a najužšej časti o 1,19 m. K obdobnému posunutiu
by došlo aj vo vzťahu k hraniciam susediacich pozemkov, vrátane pozemku žalobkyne. Ak by došlo
k zmene hraníc pozemkov podľa návrhu žalobkyne, malo by to za následok posunutie hraníc všetkých
pozemkov nachádzajúcich sa v susedstve. Tak, ako žalovaní, aj väčšina ich susedov má na svojich

pozemkoch postavené domy, ploty či schody, ktoré v dobrej viere užívajú už niekoľko rokov. Ak by si
každý začal nárokovať časti pozemkov, bolo by potrebné všetky postavené ploty zbúrať a vchody do
pozemkov zužovať. Pokiaľ by žalovaní mali posunúť hranicu pozemku podľa návrhu žalobkyne, nový
plot by sa nachádzal na rozdiel od súčasného stavu 3,10 metra vo vzdialenosti 1,6 metra od domu.
Mohlo by sa stať, že jeden z radových susedov by musel svoj plot postaviť tesne ku svojmu domu.

Žalovaní dobromyseľne užívajú predmetné nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádzajú dnes po dobu
dlhšiu ako 10 rokov a preto je potrebné žalovanej časti parciel považovať za vydržané. Dobromyseľnosť
držby preukazujú kúpnymi zmluvami, ako aj správaním vlastníkov susediacich pozemkov. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 a rozhodnutie NS ČR sp. zn.
22Cdo/1838/2010.

Na preukázanie svojich tvrdení predložili rozhodnutie Okresného úradu Poprad, kolaudačné
rozhodnutia, stavebné povolenia, list vlastníctva, vytýčovací náčrt, protokol o vytýčení hraníc parciel,
kúpne zmluvy, notársku zápisnicu, zameranie skutočného stavu užívania pozemkov, fotografie. Navrhli
k veci vypočuť svedka L. I., H. S..

6. V ďalšom podaní uviedli, že oplotenie okolo parcely CKN 453/2 nebolo postavené v roku 2017.
V uvedenom roku bolo iba prestavané, čo deklarujú predložené fotografie pod č. 1, 2, 3, 4. Na
fotografiách je zreteľne vidieť pôvodné drevené oplotenie. Fotografia č. 1 bola vyhotovená ešte v roku
2000. Priľahlý pozemok žalobkyne bol toho času oplotený drevenou guľatinou, tzv. palesákmi, ktoréešte osadil p. B.. Ak by právny predchodca žalobkyne s vytýčenými hranicami pozemkov nesúhlasil,
a mal by za to, že sa jeho oplotenie má nachádzať na pozemku žalovaných, bol by svoje oplotenie
takto zrealizoval, pričom minimálne by však v čase jeho výstavby na túto skutočnosť žalovaných

upozornil, čo neurobil. Nové oplotenie sa nachádza na rovnakom mieste ako pôvodné v pôvodnej
výmere a hraniciach, o čom svedčia zbytky zabetónovaných železných rúrok, ktoré sú viditeľné voľným
okom. Oplotenie zrealizovala spoločnosť HGC Partners, s.r.o a práce vyúčtovala žalovaným faktúrou č.
1700297. Pôvodné železné rúrky odstraňoval sused žalovaných H. S.. Pre výstavbu nového oplotenia
nebolo potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie, pretože sa jednalo o opravu oplotenia a výmenu

jeho častí, pričom sa nemenila jeho trasa. Jej záver potvrdila pracovníčka P. T. D. na základe ich
dopytu. Popreli, aby ich otec žalobkyne akýmkoľvek spôsobom ústne upozorňoval na to, že by oplotenie
nachádzajúce sa na pozemku, v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej v 3./rade, nebolo postavené na
hranici jeho pozemkov, a že by k jeho vytýčeniu bolo potrebné zavolať geodeta. Na nesprávne vytýčenie
pozemkov boli upozornení až v roku 2021 žalobkyňou po tom, čo došlo k odkúpeniu pozemku
susediaceho s jej pozemkom zo strany nového vlastníka. Tento si nechal svoj pozemok vymerať,

a týmto vymeraním bolo zistené, že hranice susediaceho pozemku sú posunuté už celé desaťročia.
Po tomto upozornení si žalovaní nechali vypracovať geometrický plán, na ktorý odkazuje žalobkyňa
akdanémukrokupristúpiliajzdôvoduvedomosti,žegeometrickýplánsinechalavypracovaťajsamotná
žalobkyňa. Na preukázanie ich dobromyseľnosti uviedli, že v roku 2020 ich navštívila žalobkyňa
s otcom so žiadosťou, aby im dosvedčili, že po celé desaťročia dobromyseľne obrábali, resp. užívali

pozemok hraničiaci s ich pozemkom CKN 453/2. Z uvedeného vyplýva, že sama žalobkyňa má za to,
že susediaci pozemok užívala dobromyseľne, po dlhú dobu v súčasných hraniciach, avšak vo vzťahu
k žalovanému v 1. a v 2./rade túto dobromyseľnosť postráda. Protichodnosť jej konania môže byť
posúdená aj v rozpore s dobrými mravmi. Hranice pozemkov žalovaných neboli spochybnené ani počas
výstavby ich druhého rodinného domu v roku 2015. Sú preto naplnené všetky podmienky vydržania, či

už vo vzťahu k oprávnenosti držby, vydržacej doby, predmetu alebo subjektu vydržania.

7.Právny zástupca žalovaných na pojednávaní predložil náčrt zamerania skutočného stavu užívania
pozemkov v spornej časti Hŕbky vychádzajúc zo zamerania Ing. Marcela Zentka. Jedná sa o totožné

zameraniezGPvyhotovenéhoK.M.,jehomanželkou.Červenoučiarousúvyznačenéhranicepozemkov
tak ako by mali byť v zmysle geometrického zamerania, a zelenou čiarou sú vyznačené hranice
pozemkov tak ako sa dlhodobo užívajú. Rozdiel je sporná časť týkajúca sa parcely č. 456/1, 456/4
a 456/5. Za nesporné považuje aj to, ako stoja oba ploty, či už plot na pozemku žalovanej v 3./rade,
alebo plot na pozemku žalovaných v 1. a 2./rade. Oba ploty postavili žalovaní v 1 a v 2./rade, pričom

prvý plot postavili v r. 1992. Tento plot dnes patrí žalovanej v 3./rade, aj druhý plot bol postavený
v r. 1992. Žalovaní v 1. a v 2./rade boli pôvodnými vlastníkmi pozemkov parciel 450/1, 450/3, 450/4,
453/4, 453/2 a 450/2 v priebehu rokov 1989-1992, pričom užívací stav prevzali od pôvodných vlastníkov.
Následne v roku 2015 odpredali žalovanej v 3./rade parcely č. 450/1, ako tretej osobe, 450/3, 453/4
spolu s rodinným domom, ktorý tam žalovaní v 1. a 2./rade postavili v r. 1992

Neskôr si žalovaní v 1. a 2./rade postavili menší rodinný dom na parcele 450/2 a 453/2, kde žijú
doposiaľ. O tom, že pozemky sú užívané v rozpore s ich technickým zameraním sa dozvedeli až
pred začatím tohto súdneho konania, kedy boli zo strany žalobkyne vyzvaní, aby si posunuli plot do
svojho pozemku. Z uvedeného vyplýva, že takmer 30 rokov užívali tieto pozemky vo viere, že im
patria v takej výmere, v akej boli oplotené, pričom nikdy počas tejto doby nebola zo strany žiadneho

suseda vznesená voči tomu žiadna námietka. Pred výstavbou oplotenia v r. 1992 si žalovaní v 1. a 2./
rade dali pozemky geodeticky premerať, pričom podľa vtedy dostupnej technológie prostredníctvom
tzv. Teodolitu boli pozemky zamerané tak ako boli užívané, a nebol zistený žiadny rozpor. Rozdiely
v určení hranice pozemkov nie sú dané tým, že by tieto hranice niekto svojvoľne menil, ale sú dané
technologickým vývojom v oblasti presnosti zamerania. Žalovaní si z opatrnosti dali zamerať aj ostatné

pozemky nachádzajúce sa na tejto ulici, pričom zistili, že podľa súčasného zamerania by sa musel
posunúť každý plot, pričom konečným výsledkom by bolo to, že posledný vlastník domu p. D. by si
musel posunúť hranicu pozemku asi 60 cm od vlastného domu, čím by z hľadiska užívania vznikla
úplne absurdná situácia. Žalovaní pozemok užívali v dobrej viere 3-násobok doby stanovenej zákonom
na vydržanie. Nikdy neboli v tomto užívaní rušení, pričom ich dobrá viera sa opiera o právny titul

nadobudnutia uvedených pozemkov a súčasne existencii starého pôvodného oplotenia, ktorého polohu
oni nijako nemenili, a tiež aj v tom, že pozemky si v čase nadobudnutia dali zamerať, teda vykonali všetko
čo bolo od nich možné spravodlivo požadovať, aby si oplotili len to, čo im patrí.Jedinou predbežnou
otázkou, ktorej riešenie je potrebné pre rozhodnutie vo veci, je otázka vlastníctva časti parciel 456/1,456/4, 456/5 v rozsahu, v ktorom geodeti uviedli, že je rozdiel medzi skutočným užívaním a technickým
zameraním.Vlastnícke právo k týmto častiam pozemkov nevzniklo kúpou, ale vydržaním, nakoľko všetky
podmienky vydržania boli v danom prípade dodržané. Žalovaní v 1. a v 2./rade nadobudli časť svojich

pozemkovdňa23.11.1989adruhúčasťdňa13.11.1992.Vtomčaseichnadobudlivstaveichvtedajšieho
užívania, a to tak, že v rámci nich užívali aj sporné malé časti susedných parciel. V čase nadobudnutia
žalovaní v 1. a v 2./rade nemohli vedieť, aké je presné zameranie pozemkov, a to vzhľadom na vtedajšiu
úroveň merania, ktoré na rozdiel od dnešného digitálneho merania bolo meraním analógovým. Pri
analógovom meraní bola bežná odchýlka v takom rozsahu, v ako je aj v tejto veci. Navyše, pri stavbe

prvého domu si žalovaní v 1. a v 2./rade nechali stavebný pozemok zamerať, pričom stavali presne podľa
vtedajšieho zameranie a žiadne nezrovnalosti zistené neboli. Žiadne nezrovnalosti neboli zistené ani pri
stavbe druhého domu v roku 2016. Žalovaní v 1. a v 2./rade tak užívali časti susedných parciel v dobrej
viere, že im tieto patria, nakoľko ich považovali za súčasť svojich parciel a právny titul ich nadobudnutia
boli kúpne zmluvy z vyššie uvedených dátumov.
Čo sa týka dĺžky užívania, tieto pozemky užívali nerušene od roku 1989 a 1992 až do dňa 18.3.2022,

kedy im bola zaslaná predžalobná výzva žalobkyne, čo bolo vôbec po prvýkrát, kedy sa žalobkyňa
voči takémuto užívaniu vymedzila. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalobkyne alebo jej
právnych predchodcov bolo užívanie pozemkov žalovaným v 1. a v 2./rade a neskôr aj žalovanou v 3./
rade akokoľvek spochybnené pred 18.3.2022.
Ide teda minimálne o nerušené 30 a 34-ročné užívanie častí parciel žalobkyne vo viere, že patria

žalovaným. V tomto smere sa zhodne vyjadrili aj vypočutí svedkovia, svedkyňa I., S., ako aj písomne
vypočutí svedkovia S. a I.. Všetci zhodne uviedli, že predmetné pozemky boli takto nerušene užívané
nielen po dobu posledných 30 rokov, no dokonca po dobu presahujúcu 60 rokov. Ako prvý si dal
moderným spôsobom zamerať pozemok p. H., ktorý ako prvý zistil, že digitálne zameranie má iné
výsledky a posunul si hranicu pozemku do dovtedajšieho stavu užívania p. žalobkyne. Žalobkyňa začala

potom šírku svojho pozemku riešiť až následne. Otec žalobkyne p. B. sám uviedol, že o veci sa dozvedel
až dňa 18.5.2021 a následne dňa 26.5.2021 na základe nového zamerania. Tým jednoznačne uznal,
že dovtedy nemali vedomosť o správnom zameraní pozemkov ani oni, ani rodina Bérešová, ale ani
rodina E., neskôr I. a rodina S.. Pokiaľ by sa mala posúvať hranica pozemku medzi Chlebovcovými
aBérešovcami,muselibysaposúvaťhranicenacelejulici,pričomposlednémuvlastníkovibysaposunul

pozemok do štátnej cesty.
Žalobkyňa prijala stav užívania taký, aký bol za jej právnych predchodcov. Dôkazom toho, že pred
rokom 2022 sa svojho vlastníckeho práva žalobkyňa nikdy nedomáhala, sú aj obe stavebné konania.
Prvé konanie v roku 1990 pri stavbe prvého domu a druhé konanie v roku 2016 pri stavbe druhého
domu, ktorý dnes vlastní žalovaná v 3./rade. Pritom presne v týchto konaniach sa mali žalobkyňa resp.

jej právni predchodcovia domáhať neoprávneného umiestnenia stavby, či už samotného domu, alebo
oboch plotov. Oplotenie vybudované svedkom B. takisto rešpektuje spôsob užívania. Ploty sa stavali
podľa informácií, ktoré im dali aj vedľajší susedia, podľa brázdy, nikto nedával na ploty nejaké osobitné
povolenia. V roku 1992 sa meralo dostupným prostriedkami.
Čo sa týka vytýčovacieho náčrtu zo dňa 4.5.1994, zameranie pozemkov bolo vyhotovené na žiadosť

susedy z opačnej strany p. E.. Žalovaný v 1./rade susede p. E. vyhovel, dal pozemok zamerať vtedy
dostupnými technológiami, pričom bolo zistené, že dom stojí správne. S vecou to ale nijako nesúvisí,
lebo ide o hranicu pozemku na úplne opačnej strane.
Ak pozemky majú hranicu inak, došlo sa k tomu len v dôsledku technického vývoja v oblasti zamerania.
Nemá zmysel posúvať kvôli tomu celú ulicu a zasahovať do nerušeného stavu, ktorý trvá viac ako

polstoročie. Nič nebráni žalobkyni domáhať sa vydržania voči svojmu susedovi H., nakoľko voči nemu
má ona sama splnené všetky podmienky presne tak, ako žalovaní voči nej.
Žalovaní v 1. a v 2./rade sa stali vlastníkmi časti susedných parciel najneskôr dňa 23.11.1999, a dňa
19.11.2002, a následne ak sa žalovaná v 3./rade stala vlastníčkou svojich pozemkov na základe kúpnej
zmluvy. Nie je možné konštatovať, že ploty stoja na pozemku žalobkyne a teda nie je možné rozhodnúť

o povinnosti ich odstránenia.

8.Žalovaný v 1./rade E. F. ako strana v konaní uviedol, že parc. č. 450/3 nadobudol v roku 1989
a parc.č.453/2 a 451/1 v roku 1992 uzavretím kúpno-predajných zmlúv. V čase kúpy sa jednalo
o role obhospodárované právnymi predchodcami. Medzi pozemkami bola ako hranica brázda. Neboli

zastavané. Po odkúpení svokor, ktorým bol jedným z predávajúcich, prizval geodeta, ktorý dané
pozemky vymeral U.. Rozhodné body boli označené kolíkmi. Plot na pozemku 450/3 postavil na jar
1992 a na pozemku 453/2 v jeseni 1992. Oplotenie realizoval na základe vytýčenia geodeta. V tom čase
na stavbu nebolo potrebné povolenie a pozemky ohradil zo všetkých 4 strán, o čom svedčia aj fotografie.Zo strany p. B. nikto nevzniesol námietky proti postaveniu plotov. Z druhej strany to bola p. E. z parcely
447/1. Vyjadrila sa, že má byť v jej pozemku. Premeraním za jej prítomnosti sa zistilo, že stavia vo
svojom cca 10 cm. Že je tam posun pozemkov, ho žalobkyňa prvýkrát upozornila v roku 2021, niekedy

zjari alebo v lete. Zameriavala pozemky s geodetkou a vtedy sa to zistilo. Nemal vedomosť, aby plot
postavil nesprávne. Dal si následne urobiť GP na skutočné užívanie pozemkov. V rámci prevodov mohlo
dôjsť k určitým nepresnostiam v rámci vymeriavania. Na ilustráciu uviedol, že už v spomínanom prípade
s p. E. v roku 1992 bolo namerané, že plot postavil 10 cm vo svojom pozemku, a podľa súčasných
meraní ho má posunúť do pozemku p. E. 1,20 m. K nepresnostiam mohlo dôjsť aj na katastri, pretože

pri prevode v roku 2015 žiadal výpis z katastrálnej mapy, kde bolo zistené, že nehnuteľnosť tam vôbec
zaznačená nie je. Pritom bolo vyhotovené porealizačné zameranie, a toto predložené do katastra.
Oplotenieparcely450/3predstavujebetónovýzákladvovýškemax1,10mazvyšokoploteniajedrevená
výdreva a nasadený živý plot. Na pozemku 453/2 je od cesty vymurovaný betónový plot vo výške cca 1,5
m a v dĺžke asi 6 metrov, potom nasleduje pletivo až do konca pozemku. Oplotenie bolo zrealizované zo
všetkých strán, nie iba zo strany žalobkyne. Tak ako je posunutý z pozemku, tak je posunutá aj žalobkyňa

vo vzťahu k ďalšiemu susedovi. Pred výstavbou oplotení namiesto nich tam boli brázdy.
Druhú nehnuteľnosť staval asi v roku 2015-2016. Pozemok sa predpokladá nezameriaval. Zameriavala
sa iba stavba. V tom čase pozemok bol ohradený starým oplotením, ktoré neskôr nahradil novým,
bezprostredne po výstavbe rodinného domu. V roku 1991 obec na určitej časti pozemku naviezla
drť a vyhotovila tam cestu bez toho, aby časť pozemku bola vyvlastnená. Oplotenie svojich parciel

zrealizoval až následne. Stavba cesty sa zlegalizovala aj jeho pričinením odkúpením zodpovedajúcich
častí parciel.

9.Žalovaná v 2./rade H. F. ako strana v konaní uviedla, že prvýkrát o územnom spore sa dozvedela, keď
sa robili merania asi pred 3 rokmi. Je rodáčkou zo Šuňavy. Jej otec a jeho brat boli susedia p. L. B.. Mali

postavený dvojdom po ľavej strane rodinného domu p. B.. V tomto dome vyrastala a bývala. Za domami
boli role, ktoré sa tiahli v pásoch až do miest, kde si v roku 1991 s manželom postavili rodinný dom.
Role sa riadne obrábali, kosievali, tak jej rodičmi ako aj rodičmi žalobkyne. Sadili sa tam zemiaky, raž.
Pozemky neboli ohradené, boli tam iba medze, ktoré predstavovali hranicu medzi pozemkami. Keď sa
gazdom niečo všeobecne nevidelo, tak si pozemky odkrokovali. V dávnejšej minulosti sa to premeriavalo

bičom na kone.
V roku 1989 sa z Popradu s manželom presťahovali k rodičom do rodičovského domu a začali stavať
prvý rodinný dom na roli za domom. Keďže chceli stavať na celej šírke pozemku, tak odkúpili polovicu
pozemku od otca, a polovicu od strýka L. L., ktorý bol priamym susedom p. B.. V roku 1991 postavili
dom, rok na to oplotili pozemok vo výmere 600 m2. Asi v roku 1992 následne odkúpili od strýka časť

pozemku za obecnou cestou (poľná cesta). Keďže medzičasom sa brat stal vlastníkom rodičovského
domu,tedajednejpolovicedvojdomu,prešlonanehovšetko,ajpozemokzaprovizornoucestou,ktorýim
rovnako odpredal. Rok po odkúpení aj túto parcelu ohradili a využívali ju na chov hydiny a ako skladovací
priestor.Pozemok sa vymeral. Oplotenie bolo drevené, pozemok sa zapísal do katastra. O. B. nemal
nikdy námietky, že sú v jeho pozemku, že sa majú posúvať. Žili v zhode. Nemá vedomosť, aby sa

niekto o pozemky hádal, išlo to rovno, nie do oblúkov, ako to vychádza teraz. Informovala sa aj u matky,
ako išli pozemky, vyjadrila sa, že šírka bola na začiatku aj na konci 20 m. Dvojdom mal na šírku 20 m
a jednodom 15 m. Sú tam postavené domy, aj dvojdomy. Keď stavali domy, prebehlo určité konanie, kde
sa mohol kto vyjadriť. O. B. nemal námietky. V roku 2017 si postavili druhý dom za cestou, a pôvodný
dom odpredali p. I.. O. B. v rámci stavebného konania bol aj pri prvej, aj pri druhej stavbe, boli stanovené

hranice od domov, vzdialenosť od domu k hranici pozemku suseda z jednej, aj z druhej strany. Stavebné
povolenie by im nebolo vydané, ak by nestavali na svojom pozemku.
Problém vznikol, až keď p. H. kúpil pozemok od p. G. v starých medziach hraníc, a pozemok v týchto
medziach aj asi 3 roky užíval. Ohradené to mal drevenými „palesákmi, brvnami“. Až keď si to dal
následne vymerať cez GPS, tak si pozemok posunul do pozemku p. B., kde si umiestnil železné tyče.

Tým pádom má žalobkyňa menej. Žalovaní majú rovnakú výmeru pozemkov, nemajú týmto viac.
Z druhej strany sa neposúvali. Pokiaľ by k tomu malo dôjsť, tak nejaký tretí - 4. sused by už mal hranicu
meter od domu, a ďalší možno v dome, pritom na druhej strane by niekto mal pozemku viac. Z strany
p. B. je cca 20 pozemkov smerom k lesu.
V roku 1989 si na pozemok brali pôžičku, a k tomu boli potrebné formality. Pozemok bol vymeraný,

a ohraničený kolíkmi. Meralo sa prístrojmi a bolo to zamerané geodetom. To mal na starosti otec
s manželom. Keď im geodet vymeral tých 600 m2, hranicu stavebného pozemku, tak v týchto hraniciach
stavali, a po dokončení rodinného domu pozemok ohradili. Ohradili si ho v medziach, kde bola hranica
pozemku.K zameraniu pozemkov boli privolaní susedia z každej strany p. E., matka p. I., p. L. B. a p. L.. Tieto
osoby boli prítomné pri oboch stavebných pozemkoch, teda aj pri prvej stavbe, aj pri druhej stavbe.
Nevie, či pri prvom oplotení bolo treba stavené povolenie. Pri druhom oplotení bola na obecnom úrade

a pracovníčke obecného úradu, ktorá mala na starosti výstavbu oznámila, že chce urobiť oznámenie
o výstavbe oplotenia. Pracovníčka jej oznámila, že pokiaľ už tam bol nejaký plot, takže stavebné
ohlásenie nepotrebuje. Pripúšťa, že keď sa nasťahovali do prvého domu, tak p. E., jedna zo susedov,
mala poznámku, či náhodou nie sú v jej pozemku. Malo sa jednať o cca 20 cm. Možno vtedy sa robil
vytyčovací náčrt k pozemkom a nič sa nezistilo.

10.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán a to vypočutím žalobkyne,
žalovaných v 1. a v 2./rade, svedkov L. B., R. S., H. I., svedeckej výpovede H. S., oboznámením
listinných dôkazov, a to výpisov z LV č. XXX, N. XXXX, XXXX k. ú J. D., návrhov na mimosúdnu
pokonávku so žalovanými, geometrických plánov vyhotovených K. L. M., K. P. G., vytyčovacieho náčrtu,
kúpnych zmlúv, stavebných a kolaudačných rozhodnutí, fotografií a.i. vykonaním ohliadky na mieste

samom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 8.11.1989 pracovník geodézie ŠP Prešov Ing. Hyben vyhotovil geometrický plán č. zákazky
č. 244-362-820-89 na oddelenie stavebného pozemku, podľa ktorého z pôvodných nehnuteľností s to
parciel EN 450 a 453-orná pôda, boli vytvorené parcely 450/1 až 3 a parcely 453/1 a 2. Novovytvorenú

parcelu 450/3 vo výmere 592 m2 predstavovala ostatná plocha – stavebný pozemok.

12.Dňa 23.11.1989 Štátnym notárstvom Poprad bola vyhotovená notárska zápisnica za prítomnosti
osôb D. L., Q. L., L. L., E. F. a H. F., do ktorej bola pojatá kúpna zmluva, ktorou D. L., Q. L., L. L. sú
spoluvlastníkminehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,k.ú.J.D.,atoparc.č.450- ornápôdaovýmere

1090 m2, a nehnuteľností zapísaných v LV č.XXX v k. ú. J. D., parc. č. 453 – orná pôda o výmere 1144
m2, z ktorého podľa geometrického plánu bola vytvorená parcela KN č. 450/3 – ostatná plocha o výmere
592 m2 a to odčlenením z parcely č. 450, výmery 290 m2 a z parcely č. 453 výmery 302 m2.

13.Dňa 15.12.1989 vydal Okresný národný výbor v Poprade žalovaným v 1. a v 2./rade stavebné

povolenieopovolenívýstavbudvojpodlažnéhorodinnéhodomunapozemkuparc.č.450/3ovýmere592
m2. K stavebnému povoleniu boli určené podmienky osadenia stavby podľa zakreslenia na situačnom
pláne tvoriaceho súčasť schválenej dokumentácie, a platným územným rozhodnutím vydaným ONV
Poprad dňa 6.11.1989 od osi cesty od hranice pozemku 5,5 m, od hranice pozemku pravého suseda
jeden meter, od hranice pozemku ľavého suseda 3,9 metra, výška sokla od terénu 1,2 metra, od

upraveného terénu 1,2 metra. Stavebné povolenie bolo doručené na vedomie pravému susedovi D. E.,
ľavému susedovi L. B., bytom D. XXX a i.

14.Dňa 7.1.1992 Obvodný úrad životného prostredia vo Svite vydal žalovaným v 1. a v 2./rade
kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby rodinného domu postaveného na parc.č. 450/3,

k. ú. D..

15.Dňa 19.11.1992 predávajúci L. L. a R. L. odpredali kupujúcim a to žalovaným v 1. a v 2./rade
v celosti nehnuteľnosť a to L. L. označenú v bode 1 – parc. č. 453/2 – orná pôda o výmere 304 m2
a predávajúci R. L. parc. č. 451/1 – orná pôda o výmere 543 m2, parcelu č. 450/2 – orná pôda o výmere

257 m2, do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa bodu V. predmetom prevodu sú nehnuteľnosti
označené v bode I. zmluvy a záujem kupujúcich nadobudnúť poľnohospodársku pôdu pre pestovanie
poľnohospodárskych plodín a zeleniny. V bode VI. Kupujúci prehlásili, že predmet prevodu poznajú, je im
známy rozsah užívania a kupujú ho v stave, v akom sa tento nachádza v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

16.Súdu bol predložený vytýčovací náčrt spoločnosti Matrix – geodetické práce, spol. s.r.o. O.,
vyhotovený ako číslo zakázky 62010/56/94, k. ú. J. D. v mierke 1:500 parciel 450/1, 450/2, 450/3,
453/1, 453/2, vytýčenie dňa 27.4.1994. Zároveň sú uvedené súradnice vytýčovaných bodov. Podľa
protokoluovytýčeníhranícparcielobjednávkuvykonalžalovanýv1./rade dňa27.4.1994.Vytýčeniebolo
vykonané na podklade súradníc zlomových bodov ku GP č. 244/362/920/89. Vytýčenie bolo vykonané

polárnou metódou elektronickým tachimetrom ELTA3 s registračným zariadením REC500. Lomové body
hranícparcielboli vterénevytýčené kovovýmirúrkami. Protokolbolvyhotovenýdňa5.1.1994azáznam
obsahuje potvrdenie objednávateľa o oboznámení sa s priebehom označeným vytýčených hraníc. 17. Podľa pôvodného listu vlastníctva č. 8/3 k. ú. Šuňava vyhotoveného dňa 19.8.1998 žalovaní
v 1. a v 2./rade sú vedení ako spoluvlastníci parciel 450/3 o výmere 592 m2 – ostatná plocha, č. 450/1
o výmere 543 m2 – orná plocha, č. 450/2 o výmere 257 m2 orná plocha a č. 453/2 o výmere 304 m2 –

orná plocha. Ako titul nadobudnutia nehnuteľností sú vedené kúpne zmluvy, registrované v roku 1990
a v r. 1992. Ako ťarchy sú uvedené pôžička Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 16.1.1990.

18.Dňa 11.1.2016 Obec Šuňava ako stavebný úrad vydal stavebné povolenie rodinného domu
v obci D., navrhovaného na pozemkoch parciel CKN 450/2 a č. 453/2 k. ú. D., stavebníkov žalovaných

v 1. a v 2./rade. Stavebným úradom boli určené podmienky na uskutočnenie a umiestnenie stavby.
Rozhodnutie bolo zaslané na vedomie okrem iného Q. E., A. B., bytom C. XXX/XX, D..

19.Dňa 31.5.2016 žalovaní v 1. a v 2./rade ako predávajúci a žalovaná v 3./rade ako kupujúca
uzavreli kúpnu zmluvu o odpredaji rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 450/3

a pozemkov parciel CKN č. 450/3, č. 450/1, č. 450/4 a č. 453/4. Podľa bodu III. kupujúci prehlásil, že
pred uzavretím tejto zmluvy sa dôkladne oboznámil so stavom nehnuteľnosti z osobnej ohliadky, stav
nehnuteľností je mu dobre známy.

20.Rozhodnutím zo dňa 1.7.2016 Okresný úrad Poprad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. J. D., zapísaný na LV č. XXX ako pozemky
registra CKN – parc. 450/3, č. 450/1, č. 450/4, č. 453/4 a stavby č. 533 postavenej na pozemku CKN
450/3 v prospech G. I. v spoluvlastníckom podiele 1/1, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
predávajúcimi E. F. a H. F., a kupujúcou G. I..

21.Dňa 12.12.2016 Obec Šuňava ako stavebný úrad vydal žalovaným v 1. a v 2./rade kolaudačné
rozhodnutie o povolení užívania stavby rodinný dom v obci D., postavený na pozemkoch CKN 450/2
a č. 453/2 v k. ú. D.. Podľa obsahu rozhodnutia ku kolaudácii bol predložený geometrický plán na
porealizačné zameranie stavby č. 100/2016, úradne overený OÚ Poprad pod č. G1-792/16.

22.Dňa 28.6.2017 bola spoločnosťou IGC, s.r.o. Poprad žalovanému v 1./rade vystavená faktúra vo
výške 2.672,87 eur za dodávku tvárnic galant v počte 192 ks, tvárnic 4-stranne štiepaných v počte 80
ks a čiapka plotová galant v počte 19 ks.

23.Dňa 8.6.2021 Ing. Jana Zentková vyhotovila geometrický plán na oddelenie a majetkovoprávne

vysporiadanie pozemkov parc. č. 456/7-8. Geometrický plán autorizačne overil K. H. M.. Podľa
geometrického plánu u parciel zapísaných na LV č. XXXX, z parcely č. 456/4 a 456/1 boli vyčlenené
diely a to z parcely 456/4 diel 1 o výmere 24 m2, diel 2 o výmere 11 m2 k parcele č. 456/7 a z parcely
456/1 diel 3 o výmere 63 m2 k parcele č. 456/8. Podľa nového stavu podľa registra CKN je evidovaná
novovytvorená parcela parcela č. 456/7 o výmere 35 m2 s poznámkou oprávnenej osoby E. F. a parcela

č. 456/8 o výmere 63 m2 s poznámkou G. I.. Podľa geometrického zamerania boli v geometrickom
pláne vyznačené novovytvorené parcely bodmi 5, 7, 8, a 9.

24.Podľa výpisu z LV č. XXX vyhotoveného dňa 8.6.2021 žalovaní v 1. a v 2./rade sú vedení ako
bezpodieloví spoluvlastníci parciel č. 450/2 o výmere 144 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. 453/2

o výmere 281 m2 –zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. 631 – rodinný dom, postavenej na
parc. č. 450/2. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva R11225/89, kúpna zmluva R12480/92,
rozhodnutie o určení súpisného čísla a i.

25.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. J. D. žalovaná G. I. je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností

a to parc. registra C č. 450/1 o výmere 543 m2 –orná pôda, č. 450/3 – o výmere 592 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, č. 450/4, o výmere 22 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. 453/4 o výmere 22 m2
–zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. XXX postavenej na parc. č. 450/3 – rodinný dom. Ako
titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V – 5236/2016 zo dňa 1.7.2016.

26.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. J. D., žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
parc. č. 456/1 o výmere 1497 m2, č. 456/4 – o výmere 145 m2, č. 456/5 o výmere 93 m2 a č. 965/42
o výmere 108 m2, všetky parcely evidované ako orná pôda. Ako titul nadobudnutia nehnuteľností je
uvedené osvedčenie o dedičstve 10D 76/2004, osvedčenie o dedičstve 19D 844/2005 a i.27.Listami zo dňa 18.3.2022 boli žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne vyzvaní
na mimosúdnu pokonávku, podľa obsahu ktorej je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných

na LV č. XXXX k. ú. J. D.. Žalovaní sú vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi susediacich pozemkov. Podľa
geometrického zamerania vyhotoveného K. L. M. žalovaní E. F. s manželkou neoprávnene užíva plochu
o výmere 35 m2 z parcely č. 456/4, plochu o výmere 11 m2 a z parc. č. 456/5 plochu o výmere 24
m2. Žalovaná G. I. neoprávnene užíva plochu o výmer 63 m2 z parc. č. 456/1. Žalovaných vyzval na
vypratanie časti jej parciel v stanovenej lehote. V opačnom prípade sa svojho práva bude domáhať

žalobou na súde.

28.Žalovanípredložili skenyfotografiíoznačenýchčíslami1až8,vyobrazujúcich okreminého oplotenie
pozemku drevenými látkami, upevnenými na stĺpikoch. Fotografie pod č. 5 až 8 vyobrazujú betónové
tvárnice, pod ktorými sa nachádzajú zostatky železných rúrok.

29.Žalovaným bol súdu predložený „výpis zo zamerania skutočného stavu užívania pozemkov“, na
ktorom žalovaný označil hranicu skutočného stavu užívania pozemkov, hranicu zmeny , o ktorú sa
usiluje žalobkyňa vyznačenú červenou čiarou, a spornú časť pozemkov vyšrafovanú čiernou farbou.
K hranici zmeny žalovaný konštatuje, že táto hranica by vytvorila oblúk a zasiahla by do pozemkov 4
majiteľov.

30.V mesiaci marec 2022 K. L. M. vyhotovila zameranie skutočného stavu užívania pozemkov v lokalite
Nižná Šuňava na základe objednávky E. F..

31.Žalovaným boli predložené skeny fotografií, na ktorých vyznačil priamky a rôznobežky, ktoré

sa schádzajú v jednotlivých bodoch v ním stanovených cieľoch.

32.Podľa fotografie z mapového portálu ZBGIS predloženého žalobkyňou šírka pozemku parc.
453/3 predstavuje výmeru 19 m. Na snímke z parciel sú zobrazené nehnuteľnosti postavené na parc.
č. 450/3 a č. 450/2 s vyznačením hraníc pozemkov. Snímka ďalej zachytáva oplotenia z pravej strany

nehnuteľnosti žalovaných, ako aj osev na parcelách 456/1, 458/1, 456/4 a i.

33.Zástupcom žalovaných bola súdu predložená svedecká výpoveď svedka H. S., ktorý uviedol, že
je vlastníkom pozemku 444/2, ktorý nadobudol v roku 1990. Rodičia rodinný dom postavili na danom
pozemku v roku 1960. Pozemok, na ktorom stoja nehnuteľnosti ,rodičia získali darom od matkinho otca

H. H.. Vyorali sa brázdy, premeral sa pozemok na šírku a takto sa obrábal. Prišili geodeti zamerať tiež
celú ulicu. Pozemok sa ohraničil železnými rúrkami. Po nadobudnutí pozemku tento užíva v rovnakých
hraniciach doposiaľ. Plot od suseda L. D. stojí doposiaľ vyše 40 rokov. Nemá vedomosť, aby niekto
predtým vzniesol námietku voči nesprávnemu zameraniu pozemkov. Tieto užívajú v dobrej viere, že sú
hranice vytýčené správne. O nesprávnom zameraní sa dozvedel od p. F..

34.K. L. I. sa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2023 vyjadril, že už vypovedal
v advokátskej kancelárii žalovaných, výpoveď urobil v dobrej viere a nemá dôvod túto meniť.

35.Vykonanou ohliadkou na mieste samom súd zistil, že plot oddeľujúci nehnuteľnosť žalovaných v 1.

a v 2./rade od pozemku žalobkyne, tvorí od cesty kamenný múr pokračujúci oplotením predstavujúcim
betónový základ a pletivo. Pod betónovým základom z pravej a zadnej strany súd konštatuje na
niektorých miestach železné stĺpiky vo výške terénu osadené betónom. Na zadnej strane oplotenia sa
nachádza značka vo vzdialenosti cca 1 meter od bočnej hranice oplotenia, ktorá podľa tvrdenia strán
malabyťvyhotovenáprigeometrickomzameraní.Napozemkužalobkynesanachádzajúvdanejčastiaž

po rodinný dom žalobkyne železné stĺpiky, skoro po celej dĺžke, ktoré bežným pohľadom tvoria priamku
lícujúcu pravú stranu stodoly žalobkyne z pohľadu zo zadnej ulice. Pozemok z uvedenej strany nie je
oplotený. Železné stĺpiky mal podľa vyjadrenia žalobkyne osadiť sused H.. Pri miestnej komunikácii
z pravej strany od nehnuteľnosti žalovaných je na pozemku osadená drevená klada, ktorá presahuje
hranicu vyznačenú p. H. železnými stlpikmi o cca 1 meter. Vedľa nehnuteľnosti žalovanej v 3./rade sa

nachádza oplotenie tvoriace betónový základ, na ktorom je osadený drevený plot a okolo ktorého sú
vysadené ihličnaté dreviny do výšky cca 4 – 5 metrov. Zadná časť nehnuteľnosti je oddelená tujami
a ihličnatými drevinami do výšky cca 5 metrov. Za zadným oplotením je vo vzdialenosti cca 1,55 metrov
od rohu oplotenia vpravo osadený kolík, ktorý mal byť umiestnený podľa tvrdení strán pri geometrickomzameriavaní. V smere k nehnuteľnosti žalobkyne je osadený ďalší kolík, ktorý pri vizuálnom pohľade
oboch značiek tvorí priamku s pravou časťou nehnuteľnosti, a to rodinného domu žalobkyne z pohľadu
od žalovaných.

36.Svedok L. B. uviedol, že žalobkyňa je jeho dcéra. Bol vlastníkom pozemku susediaceho
s pozemkami žalovaných. V r. 2004 po úmrtí manželky pozemok prepísal na dcéru. V roku 1991-92
žalovaní začali stavať prvý dom. V roku 1992 postavili oplotenie bez toho, aby to oznámili susedom,

neinformovali ich o tom, nezavolali a plot svojvoľne postavili. Plot pozostával z panelov o rozmere 1x1 na
zemi, potom to bol veniec a nad ním drevené látky vo výške asi 1 meter. Zvnútra plotu zasadil smrečky,
ktoré časom rástli a plot prerástli cca o 3 metre, takto predstavuje výška oplotenia asi 5 metrov. V roku
1992, kedy žalovaná strana stavala panely, bol na mieste samom spolu so svojim synom L., kde bol
prítomný aj svokor žalovaného D. L.. Upozorňoval ich, že plot stavajú v jeho pozemku a majú sa
posunúť na západ. V tom čase pracoval, rodičia už boli starší, po 80-tke, a nemal čas to sledovať.

Celý deň bol v práci. Rodinný dom začali stavať v roku 1960 v čase kolektivizácie na obci. Pozemok
kupovali ešte jeho rodičia a tí až do roku 1977 boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Potom ich
prepísali na neho.
Prvý dom žalovaní postavili vo vzdialenosti cca 150 m, nebolo to hneď vedľa nich. Druhý dom bol
postavený ešte ďalej. V roku 2016 žalovaný postavil druhý dom zo severnej strany, čo bolo už po

ROEP, kedy prišlo k posunutiu pozemkov, čo nerešpektoval, a nový dom postavil podľa starého s tou
istou chybou. Zo severnej, ani južnej strany oplotenie pozemkov nebolo vôbec. Pozemky sa obrábali.
Keďže sa cez ne pohyboval hovädzí dobytok, postavili provízorny drevený plot, pozostávajúci z kolíkov
a osadených drukov, aby dobytok nerobil škodu. Bola to slepá ulica, kde sa točili vozy, a znehodnocovali
ich pozemok. Za ich pozemkom sú vytýčené ešte 4 stavebné pozemky, ďalšie byť nemôžu kvôli vedeniu

vysokého napätia. V súčasnosti sa stavajú bungalovy, a pri ich výstavbe musí byť medzi múrom
a oplotením 1 - 1,5 meter. Keby na pozemku niekto staval dom, medzi oplotením a múrom vznikne tunel ,
v zimnom období tam naveje snehu a budú moknúť múry. Pri novšom dome žalovaných je osadený
v dĺžke 7 metrov múr vysoký cca 2 metre, vybudovaný svojvoľne. Ďalej pokračuje oplotením, a vedľajší
dom by nemal slnko. Žalovaný kalkuloval s tým, že on už je starý a mladí si s tým nebudú vedieť rady.

Po odstránení smrečkov by bolo lepšie. Plot sa sám váľal a p. F. sám osadil oceľové stĺpiky, aby tomu
zabránil ,na ich pozemku.
Že F. stoja v ich pozemku hovoril jeho svokrovi svokrovi v roku 1992. To sa potvrdilo pri meraniach
v roku 2021 a 2022. prvý to zistil p. H.. On kúpil pozemok asi pred 4 rokmi a pred jeho ohradením si ho
nechal premerať. Ani s ním, ani s jeho predchodcom nemali nikdy žiadne spory.S p. L. mali veľmi dobré

susedské vzťahy, spolu si pomáhali. Nevedeli, že žalovaní kúpili pozemok až do chvíle, kým nezačal
stavať. So žalovanými vychádzal dobre. ROEP bola zrealizovaná v roku 2009, čo žalovaný ignoroval
a staval načierno.

37.Svedkyňa R. S. uviedla, že do roku 1994 bývala u manželovej matky na ulici, kde býval p. B. st.

a kde býva aj p. L.. Medzi ich domami a domom svokrovcov býva ešte p. E., t. č. I.. H. L. a E. boli
vzťahy dobré, tam sa rozprávali, žiadne zvady o majetky. Rovnako E. a jej svokrovci žili v porozumení.
Hranice pozemkov prebiehajú rovno, takto sa užívali celé desaťročia a predpokladá, že aj jej svokrovci,
pretože keď sa vydala na Šuňavu v roku 1984, tak hranica, teda brázdy prebiehali rovno. Jej susedou
je p. I. a táto spomínala, že pokiaľ by sa niečo dialo voči nej, tak si uplatní nárok aj voči svedkyni

38.Svedkyňa H. I. sa vyjadrila, že účastníkov pozná. Je rodáčkou z obce D.. Nie je priama suseda ani
jedného z nich. V minulosti bývala na „starej ulici“, kde býval tiež p. B., a jej rodičia E.. Nemá vedomosť
o zlých vzťahoch medzi susedmi. Šírku ich hranice pozemku nepozná. Tento však končí pri asfaltovej
ceste. O nezrovnalostiach s pozemkami sa dozvedela od F., kedy p. H. zameral a postavil stĺpy. Pokiaľ

by sa Bérešovci mali posúvať, tak by sa museli posunúť aj oni.Nevie, aby jej rodičia niečo riešili ohľadne
pozemkov.

Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona o katastri nehnuteľnosti, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údajeo bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

Podľa § 112 O.z.
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý

výkon rozhodnutia.
Podľa § 130 ods. 1, 2 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1-4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosti, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

39.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd
preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Strany nespochybňujú, že žalobkyňa je vedená ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, žalovaní v 1. a v 2./rade na LV č. XXX k. ú. J.

D. a žalovaná v 3./rade ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Rovnako
strany nespochybnili hranice nehnuteľnosti tak, ako sú vyznačené v mapovom portáli príslušného k. ú.,
v predloženom geometrickom pláne Ing. Zentkovej z roku 2021.

40.Žalovaní založili procesnú obranu na skutkovom tvrdení, že vydržali časť pozemkov žalobkyne resp.

ešte jej právneho predchodcu v hraniciach existujúceho oplotenia vyhotoveného v roku 1992, ako je
zaznamenané v geometrickom pláne K. M. zo dňa 8.6.2021, a vlastníctvo novovytvorených dielov 1,2,3
nadobudli originálnym spôsobom. Oplotenie sa nachádza na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných
a nemajú povinnosť ho odstrániť.
41.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že
držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a
následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.
Takýto okamžik nastáva napr. doručením návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje

právo k veci.
Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „Súd“), dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v
materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom.
Ako napríklad uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v uznesení sp. zn.

6Cdo/71/2011 z 27. februára 2013, ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže
previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol
(porovnaj tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012).Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému
nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako
spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného

nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.
Ústavný súd Českej republiky, ktorého judikatúra je vzhľadom na historickú príbuznosť právnych
poriadkov Českej republiky a Slovenskej republiky podnetná aj pri aplikácii a výklade práva súdmi
Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, v náleze sp. zn. II.ÚS 165/11 z
11. mája 2011 konštatoval, že z vývoja jeho judikatúry jednoznačne vyplýva rozširovanie ochrany osôb

konajúcich v dobrej viere v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka. Ústavný súd Českej
republiky pripomenul, že už v náleze sp. zn. II.ÚS 77/2000 z 23. januára 2001 zaujal stanovisko, podľa
ktorého v prípade riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva nárok na jeho ochranu aj proti
pôvodnému vlastníkovi za podmienky, že toto vecné právo bolo nadobudnuté v dobrej viere a bez
rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Opačná interpretácia by podľa názoru ústavného
súdu narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ako ďalej ústavný súd uviedol,

„osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, navyše potvrdený údajom z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom
štáte poskytnutá ochrana.“ Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého judikatúra je právne
záväzná pre všetky orgány verejnej moci Slovenskej republiky, celkom jednoznačne poskytuje súdnu
ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Napríklad

v rozsudku vo veci GLADYSHEVA v. Ruská federácia zo 6. decembra 2011 (sťažnosť č. 7097/10)
súd konštatoval porušenie práva sťažovateľky pokojne užívať svoj majetok garantovaný článkom 1
Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým,
žejejbolaodňatánehnuteľnosť,ktorúnadobudlavdobrejviereodnevlastníkaaprikázalRuskejfederácii
obnoviť vlastnícke právo sťažovateľky k odňatej nehnuteľnosti a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy

a trovy konania. Súdnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva Súd poskytol
aj v mnohých iných svojich rozhodnutiach, napr. BEYELER v. Taliansko, rozsudok veľkého senátu z
28. mája 2002 (sťažnosť č. 33202/96), MOSKAL v. Poľsko, rozsudok z 15. septembra 2009 (sťažnosť
č. 10373/05), ÖNERYILDIZ v. Turecko, rozsudok z 30. novembra 2009 (sťažnosť č. 48939/99) či
ŽÁKOVÁ v. Česká republika, rozsudok z 3. októbra 2013 (sťažnosť č. 2000/09). V prípade ŽÁKOVÁ v.

Česká republika, obdobne ako v prípade GLADYSHEVA v. Ruská federácia (§ 79), súd zdôraznil, že
sťažovateľka, ktorá konala v dobrej viere, že je vlastníkom pozemkov, by nemala byť postihovaná za
pochybenia správnych orgánov (§ 93).
V súvislosti s predmetným súdnym sporom má význam nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v ktorom ústavný súd, v súlade s vyššie uvedenou ustálenou

judikatúrou Európskeho súdu pred ľudské práva a Ústavného súdu Českej republiky, zaujal zásadný
postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“. V uvedenom náleze ústavný súd okrem iného uviedol: „Aj
keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania
nemožno bezvýnimočne tvrdiť ako to konštatovali všeobecné súdy, že samotná absencia vlastníckeho

práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení
otázky „nemo plus iuris“ (I.ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä
v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou
prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a

najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.].
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho

právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň
vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné

hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základnýchpráv,treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný

sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Ústavný súd v uvedenom náleze v súvislosti
s ochranou princípu dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva tiež poukazuje na skutočnosť, že k
rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia, ale aj zahraničná
právna úprava (napr. v Taliansku, Poľskej republike či Rakúsku), „preto ústavný súd nevidí dôvod sa k

nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v
katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú ochranu.“
Vo svojom náleze ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky,
predovšetkým na nález sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28. januára 2016, v ktorom Ústavný súd Českej republiky
zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval

svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý
by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Uvedené právne závery

Ústavný súd Slovenskej republiky konzistentne potvrdzuje aj vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach v
obdobných právnych veciach (napr. I.ÚS 151/2016, I.ÚS 460/2017, I.ÚS 92/2018).
Vsporemedzipôvodným(skutočným)vlastníkomadobromyseľnýmnadobúdateľomvlastníckehopráva
prichádza do úvahy aj prípadná aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady „vigilantibus iura scripta
sunt“. Ako v tejto súvislosti konštatoval napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.

zn. 5Sžf/65/2011, podľa uvedenej právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve, „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod.
Hoci je v zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo nepremlčateľné, plynutie
času samozrejme má právny význam a môže viesť k oslabovaniu vlastníckeho práva, prípadne až k jeho
zániku, a to nielen v súvislosti s aplikáciou inštitútu vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka), ale tiež
pri originárnom nadobúdaní vlastníckeho práva v dobrej viere. Čím dlhší čas uplynie od nadobudnutia

vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavnoprávna ochrana princípu právnej
istoty bona fide vlastníka na pomyseľnej miske váh „väčšiu váhu“ než má ochrana vlastníckeho práva
pôvodného (skutočného) vlastníka.

42.Žalobkyňa spochybnila dobromyseľný vstup žalovaných do oprávnenej držby poukazom

na geometrický plán vyhotovený K. G. v roku 1989, vytyčovacím náčrtom predloženým samotným
žalovaným z r. 1994, v ktorých je zachytený priebeh hraníc s hranicami a šírkou parciel, a teda
žalovaní museli vedieť, ako prebieha hranica pozemkov. Rovnako tvrdila, že žalovaní v 1. a v 2./rade
zrealizovali oplotenie pozemkov svojvoľne, bez príslušného stavebného povolenia. Podľa nej už pri
výstavbe oplotenia boli žalovaní v prvom a druhom rade jej otcom v roku 1992 upozornení, že stavajú

vjehopozemkuapretonemohlisplniťanipodmienkudobromyseľnostiprivstupedodržby, anidodržania
doby vydržania.

43.Súd z vykonaných dôkazov ustálil skutkový stav tak, že užívanie pozemkov t.č. vo vlastníctve
žalobkyne a žalovaných, si stanovili ich pôvodní vlastníci , teda tak rodina L. ako aj rodina B. ešte v

šestdesiatych rokoch minulého storočia po zrealizovaní výstavby rodinných domov vyoraním brázdy.
Svoje parcely evidované ako orná pôda využívali na poľnohospodárske účely do roku 1989, kedy bola
geometrickým plánom z časti pôvodných parciel vytvorená parcela 450/3 , prakticky do roku 2021.
Užívací stav žalobkyne narušil jej sused H. vytýčením novej hranice pozemkov, ktorá zasahuje do
pozemku žalobkyne. Ešte v roku 1989 Geometrickým plánom K. G. na základe objednávky právnych

predchodcov žalovaných bol z ich nehnuteľností oddelený stavebný pozemok parcela 450/3, ktorú
odkúpili žalovaní v prvom a druhom rade. Na tejto žalovaní 1 a 2 v rokoch 1990 až 1992 po vydaní
stavebného povolenia z roku 1990 postavili rodinný dom a parcelu po zameraní v roku 1992 oplotili.
V roku 1992 žalovaní 1 a 2 odkúpili parcely 453/2, 450/2 / tzv. parcely za obecnou cestou/ a 450/1 , ktorérovnako po vymeraní oplotili a následne na parcele postavili druhú rodinný dom. Asi v roku 2017 žalovaní
zrealizovalinovéoplotenie,avšakvhraniciachpôvodnéhooplotenia.Užívacístavprevzaliodpôvodných
vlastníkov. Z predložených rozhodnutí a to stavebných povolení z roku 1990 a 2016 je nepochybné,

ako mali byť osadené nehnuteľnosti vzhľadom k hraniciam pozemkov susedov a tieto rozhodnutia
boli doručené ich vtedajším susedom , o.i. tak právnemu predchodcovi žalobkyne L. B., a neskôr
samotnej žalobkyni. Tak žalobkyňa, ale ani jej právny predchodca nevzniesli námietky správnemu
orgánu súvisiace so spochybnením priebehu hranice pozemkov v ich vtedajšom užívaní. Nepochybne
tak žalobkyňa, ako aj jej právny predchodca rešpektovali užívací stav svojich parciel v ich hraniciach

tak, ako boli užívané a ako ich nadobudli.

64. Žalovaní v 1 a 2/ rade podľa názoru súdu preto v dobrej viere v roku 1992 vstúpili do oprávnenej
držby pozemkov parciel 450/3 , 453/2, 450/2 / v stave ich reálneho užívania pôvodnými vlastníkmi
uzavretím kúpnych zmlúv s ich právnymi predchodcami a ich oplotením. Predávajúci boli evidovaní
na liste vlastníctva , zmluvy boli riadne zaregistrované, resp. zavkladované katastrom nehnuteľností

a užívací stav parciel nesporný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1 a 2/ rade od nadobudnutia
vlastníckeho práva prevzali aj užívací stav.Súd v plnej miere rešpektuje rovnosť dvoch vlastníckych
práv vo vzájomnej kolízii, na jednej strane žalobkyne ako zákonnej dedičky po poručiteľke a na
strane druhej žalovaných ako vlastníkov, ktorí pri posúdení všetkých okolností nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vydržaním v dobrej viere. Žalobkyňa od roku 2004, kedy nehnuteľnosti zdedila,

nevykonala žiadny úkon smerujúci k ovládnutiu dispozície s celou vecou, pričom sama disponovala
časťou pozemku, ktorý bol vo vlastníctve inej osoby, a ktorej vlastníctvo po vytýčení hraníc v roku
2021 nespochybnila s odvolaním sa na geometrické zameranie pozemkov. Ochranu za danej kolízie
vlastníckeho práva žalobkyne a vlastníckeho práva žalovaných v 1 a 2/ rade v rozsahu novovytvorených
parciel 456/7 a 456/8 je podľa názoru súdu, aj s poukazom na vyššie citovanú judikatúru, potrebné

poskytnúť žalovaným , ktorí nadobudli vlastnícke právo vydržaním a to žalovaní v prvom a druhom rade
najneskôr v roku 2002, teda uplynutím desiatich rokov po uzavretí kúpnych zmlúv a uchopenia sa držby
pozemkov v hraniciach oplotenia. Žalovaná v treťom rade od žalovaných 1a2 odkúpila nehnuteľnosti
už v čase, kedy žalovaným v 1 a 2 rade uplynula zákonná vydržacia doba a títo v čase prevodu už boli
vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností v stave, ako ich fakticky užívali, i keď podľa údajov v evidencii

nehnuteľností výmery parciel boli evidované v pôvodnom stave.

65.Súd výpoveď svedka L. B., otca žalobkyne ,nevyhodnotil tak, aby ním uvedené skutočnosti
spochybňovali dobromyseľný vstup žalovaných do držby, prípadne prerušenie plynutia vydržacej doby.
Ako vyplynulo z jeho výpovede, vlastníkmi sporných parciel boli už jeho rodičia. Sám mal vyjadriť v roku

1992 výhradu k stavbe oplotenia a neskôr k jeho technickému vyhotoveniu / robustnosť oplotenia, ktoré
vyzerá ako opevnenie/. Nie je však zrejmé, vo vzťahu ku ktorým častiam a ktorých parciel výhradu
smeroval. Následne nevykonal žiadne úkony voči žalovaným smerujúce k ochrane vlastníckeho práva.
Samotná žalobkyňa takýto úkon ani netvrdí až do roku 2021, kedy slovne a následne prostredníctvom
právneho zástupcu všetkých žalovaných upozornila na nesprávne osadené oplotenie zasahujúce do jej

pozemku, k čomu došlo po uplynutí skoro 30 rokov od uchopenia sa držby žalovanými. Vzhľadom
k vydržaniu pozemkov najneskôr v roku 2002 súd nemohol zohľadniť v neprospech žalovaných výpoveď
svedka v časti, v ktorej spochybnil oprávnenosť držby pri stavbe druhej nehnuteľnosti v čase, kedy už
bolo po ROEP a kedy prišlo k posunutiu pozemkov, čo žalovaný nemal rešpektovať a dom mal postaviť
podľa starého s tou istou chybou.

66.Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaní v 1 a 2 rade osadili oplotenie protiprávne bez riadneho povolenia
stavebného úradu, je potrebné jej prisvedčiť, že v roku 1992 bol v platnosti stavebný zákon a pre
výstavbu oplotenia bolo potrebné minimálne ohlásenie stavebnému úradu. Táto skutočnosť však bez
ďalšiehosamaosebenespochybňujevstupžalovanýchdooprávnenejdržby.Mohlabyťvyhodnotenáiba

ako správny delikt s možnosťou uloženia sankcie. Nebolo preukázané, aby žalovaní úmyselne ohlásenie
drobnej stavby obišli iba preto, aby mohli oplotením reálne zabrať časť pozemku žalobkyne.

67.Ak žalobkyňa spája vierohodnosť výpovede svedka L. B. v časti, kde tvrdí, že mal žalovaných
upozorniť na to, že stavajú v jeho pozemku, s aktivitou žalovaných preveriť si reálny stav hraníc

nehnuteľností objednaním vytyčovacieho náčrtu parciel 450/1, 450/2,450/3 a 453/2 teda všetkých
parciel v ich vlastníctve dňa 27.4. 1994, žalovaní vyhotovenie náčrtu vysvetlili inými okolnosťami a to
uplatnenými výhradami rodinou E., vlastníkom parciel 447/1.68.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 C.s.p . Žalovaným ako úspešnej
strane prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.