Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201688
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku
dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk
Poplatok za I. upomienku:200 Sk
Poplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk
Poplatok za vedenie úverového účtu:40 Sk/mesačne“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 2 v znení:“ „Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých
súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 4 v znení: „Podpisom tejto zmluvy
dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona
č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o bankách“). V prípade
zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný
vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s §
35 ods.1 zákona o bankách.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 6 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník
výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných
splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola
oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného

splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške
mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako
zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok
zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:

XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžníksúhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje
a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“)
svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB,

a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,
Consumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka
a ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to
v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu

vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas
najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením
doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy
dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB, a.s. poskytla jeho
osobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu a za podmienok
uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za účelom plnenia

právnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ j e neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005 k Zmluve

o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV. Splácanie
úveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku
z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky
a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení
určí inak.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005
k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV.

Splácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu
dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte
dlžníka vedenom vo VÚB, a.s. a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu
dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov
banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať

tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť
na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich
viet.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach

VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005
k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku
IX. Záverečné ustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by
v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle
zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa

zákona č.510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca
rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených
stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude
považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca
stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju
ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je

jej súčasťou“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IX.
Záverečné ustanovenia, bod 4 v časti, v znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie
sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia

Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. j e neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

X. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2024 voči žalovanej domáhala, aby súd
určil, že zmluvné podmienky uvedené v článkoch I. až IX. petitu žaloby (v znení uvedenom vo výrokoch
I. až IX tohto rozsudku) sú neprijateľné zmluvné podmienky.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzavrela Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, Reg,

číslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2005 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej jej žalovaná
poskytla úver vo výške 20.000,-Sk. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovanou má
podľa nej bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do
ktorej žalovaná dopisovala len jej údaje a jej „zmluvná voľnosť“ bola tak obmedzená len na dohodu
o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty

predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je podľa žalobkyne potrebné podrobiť súdnej kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok. Po citácii § 53 ods.1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka uviedla,
že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v článku I., Základné podmienky, v Časti
Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk,

Poplatok za I. upomienku:200 Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk, Poplatok za vedenie
úverového účtu:40 Sk/mesačne“ vo vzťahu k čomu poukázala priamo vo vzťahu k žalovanej na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18CoCsp/13/2022, rozsudok Okresného súdu Kežmarok
sp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023, rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp.zn.1Csp/30/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.20Csp/46/2021 a rozsudok

Okresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020.

3. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa nej zmluvná podmienka uvedená v Zmluve
v článku II, bod 2 v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré
sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou

zmluvou“. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa podľa nej na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l)
OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť
účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára,
v otázke doručenia a prevzatia formulára. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia.

4. Neprijateľnou je podľa žalobkyne aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 4 v znení:
„Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa §
35 ods. 4 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).
Citovanéustanoveniejepodľanejneprijateľnépreto,leboanilenpríkladmoneuvádza,ktojepovažovaný
za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité,

čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Toto ustanovenie je tak
podľa žalobkyne spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď naviac
spôsobujetakzávažnédôsledky,akojeneplatnosťzmluvy,resp.zosplatnenieúveru.Poukázalanato,že
k takému záveru v prípade obdobného ustanovenia v zmluve dospela aj Komisia vo svojom stanovisku

č.36101/2017/1 zo dňa 21.01.2017. Citovala bod 69 až 71.odôvodnenia z rozsudku Okresného súdu
Prešovsp.zn.29Csp/74/2022,ktorýrozhodoloneprijateľnostipredmetnejzmluvnejpodmienkyvovzťahu
k inému dodávateľovi.
5. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobkyne zmluvná podmienka uvedená
v článku II, bod 6 zmluvy v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak

nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenejlehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať
od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia
všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške

mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie
ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia
výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa §
551 Občianskeho zákonníka“ vo vzťahu k čomu poukázala na rozsudok Okresného súdu Kežmarok
sp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.29C/368/2012, rozsudok Okresného súdu

Prešov sp.zn.8Csp/14/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020 a rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn.11Csp/21/2022, ktoré priamo vo vzťahu k žalovanej mali určiť danú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

6. Aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy
dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho

osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje
a informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti E. F., G., H., dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s.
a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,
Consumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka

a ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a
to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového
vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj
súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným
oznámením doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom

tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB,
a.s. poskytla jeho osobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu
a za podmienok uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za
účelom plnenia právnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ je podľa
tvrdení žalobkyne v žalobe neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je podľa nej zjavne neprimerané,

ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má
spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov od
vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy a ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi
nemáoporuvzákone.Takýtosúhlasformálnedosiahnutý štandardnouzmluvnoupodmienkounemožno
podľažalobkynezažiadnychokolnostípovažovaťzanáležitýaindividualizovanýprejavvôlespotrebiteľa

s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou
( § 53 ods.1 OZ). Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť priamo k žalovanej
judikovaná, kde z množstva rozhodnutí poukázala len na rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp.zn.

1CoCsp/23/2020,z18.2.2021;sp.zn.2CoCsp/9/2023,z25.10.2023;sp.zn3CoCsp/43/2021,z2.2.2022;
sp.zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov vydaných voči žalovanej v roku 2023 poukázala
aspoňnarozsudkyOkresnéhosúduBardejov,sp.zn.5Csp/4/2022,z17.2.2023OkresnéhosúduPrešov,
sp.zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp.zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 17Csp/99/2022, z
26.9.2023; sp.zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp.zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023.

7. Neprijateľné zmluvné podmienky sa podľa tvrdení žalobkyne nachádzajú aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom
účinných od 17.10.2005. Konkrétne podľa nej ide o zmluvnú podmienku uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach, v článku IV. Splácanie úveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek

platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné
príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej
pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ Predmetné zmluvné ustanovenie
poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je
splatenie istiny tohto úveru a bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený

vzťah medzi ňou a žalovanou pokiaľ ide o započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje
žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu
netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpores generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu
žalovanej poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; sp.zn.
15Csp/95/2020, z 28.6.2022; sp.zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021 a sp.zn. 20Csp/4/2021, z 24.9.2021.

Poukázala aj na rozhodnutia určujúce obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú rozhodnutiami
vydanými už v roku 2021, napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19CoCsp/55/2020, z
10.6.2021; sp.zn. 2CoCsp/44/2020, z 20.4.2021; sp.zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.8.2021.

8. Rovnako zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IV.

Splácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu
dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte
dlžníka vedenom vo I., J., a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu dlžníka
zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov banky
spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať tieto
náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť

na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich
viet.“ je podľa nej neprijateľná k čomu uviedla, že obdobnú zmluvnú podmienku určil vo vzťahu k inej
banke za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresný súd Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 z 28.11.2022
(výrok IV. tretia odrážka). Kde poukázala na bod 13.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Poukázala aj na
stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných

praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 z ktorého citovala.

9. Aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné
ustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi
nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.510/2002
Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo
veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,

ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú
zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda
účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia
rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov

obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou“
je podľa žalobkyne neprijateľná. Je podľa nej neprijateľné v spotrebiteľských sporoch dojednanie,
ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred
rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom a následne by rozhodnutie malo slúžiť ako
exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom

chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie a nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia o určení neprijateľnosti

danej zmluvnej podmienky a tiež na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.06.2019 sp. zn. III. ÚS
438/2018 o podmienkach platnosti rozhodcovskej zmluvnej doložky.

10. Za poslednú neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala určiť zmluvnú podmienku uvedenú vo
Všeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 4 v časti,

v znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte
úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom
a zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. Tu poukázala na rozhodnutia Najvyššieho
súdu 5MCdo/20/2009 a 3MCdo/12/2014 a viaceré súdne rozhodnutia o určení danej podmienky za
neprijateľnú priamo vo vzťahu k žalovanej. Tvrdiac, že neprijateľnosť daných zmluvných podmienok

už bola súdmi judikovaná citovala z komentárov k Civilnému sporovému poriadku a Občianskemu
zákonníku podľa ktorých v takýchto prípadoch má súd v zmysle požiadavky právnej istoty rozhodnúť
obdobne a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.11. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že právnym titulom žaloby je spotrebiteľská zmluva
z roku 2005, ku ktorej žalovaná pre časový odstup devätnásť (19) rokov od uzavretia Zmluvy už
nedisponuje žiadnymi informáciami, no v zmysle dostupných informácií bol úver splatený štandardne

vyplácaním v zmysle zmluvy a pohľadávka nebola predčasne zosplatnená ani vymáhaná treťou stranou,
nebol žiaden spor počas splácania. Podaná žaloba naviac nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany
žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, žalobkyňou umelo
vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaná zastáva názor, že podanú
žalobu treba posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj

„OZ“) a inštitút dobrých mravov. OZ, ani iný predpis, nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna
prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich
pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne
pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo

nie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).
Súdna prax podľa tvrdení žalovanej zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo
výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je
dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca
motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne

kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Žalovaná zastáva názor, že podanie žaloby
za predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac ako 19 rokov, je možné považovať
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že uplynutím doby 20 rokov zaniká aj
trestnosť takých činov, ako úkladná vražda, vražda alebo genocídium a niet tak dôvod pre posudzovanie

viac ako 20 rokov starých zmluvných ustanovení. Napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie
sú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. S poukazom na článok
1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné podmienky a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023,
sp.zn.4Cdo/191/2022 uviedla, že nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia,

ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by
došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu
právnej istoty. Čo sa týka konkrétnych zmluvných podmienok, poukázala na to, že prvá vytýkaná
zmluvná podmienka ohľadom poplatkov nachádza sa priamo v časti Základné podmienky zmluvy a je
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo vylučuje určiť ho za neprijateľné. Poukázala na rozhodnutie

NS SR sp.zn.7Cdo/294/2019. Čo sa týka druhej vytýkanej podmienky- dojednania o oboznámení
s Obchodnými podmienkami a potvrdení ich prevzatia, takéto zmluvné ustanovenie je podľa nej
štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a Najvyššieho súdu SR). Toto ustanovenie
na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a

dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne
sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému
prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného
oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v Zmluve jasne a zrozumiteľne označené.
Poukázala na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 9Csp/1/2023, zo dňa 9. októbra

2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp.zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022. Z obdobného vyjadrenia oboznámenia sa so
súčasťamizmluvyalebozmluvnýmipodmienkaminachádzajúcimisavoddelenomdokumentevychádza
bez akýchkoľvek spochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp.zn.
3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukázal na ustanovenia zmluvy „V zmysle bodu 3.5.2. klient

potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s
úverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“, pričom
poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo
veci C-42/15, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť tvorená jedným dokumentom. V zmysle
vyššie uvedeného má za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán. V súvislosti s treťou napádanou zmluvnou podmienkou, čl. II bod
4 zmluvy poukázala na to, že tvrdenie žalobkyne, že dané ustanovenie ani len príkladmo neuvádza,
kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke absolútne nezodpovedá realite a je priam
v rozpore s povinnosťami, ktoré bankám ukladá zákon o bankách. Uvedené ustanovenie je zákonnouobsahovou náležitosťou zmluvy a teda nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán.Čosatýkanapádanejzmluvnejpodmienkyohľadomzrážokzomzdy,žalovanáuviedla,
že v čase uzatvárania zmluvy bolo povolené v spotrebiteľských právnych vzťahoch takéto zabezpečenie

a všetky platné podmienky tu boli dodržané. Poukázala na to, že výška zrážok nemohla prevýšiť
výšku splátky a chýba tu atribút značnej nerovnováhy, pričom toto ustanovenie ani nebolo použité.
Čo sa týka zmluvnej podmienky o spracovávaní osobných údajov, bez toho by zmluvný vzťah ani
nemohol vzniknúť a preto sa na také spracovanie nedá nazerať ako na niečo pre dlžníka pozitívne
alebo negatívne. Žalovaná uviedla, že ako subjekt poskytujúci určitú službu žalobkyni musela takýmto

súhlasom disponovať a žalobkyňa ako záujemca o finančné prostriedky musí danú zákonnú povinnosť
strpieť. Zakotvenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov v zmluve je v plnom súlade s ochranou
osobných údajov. Jedinou povinnosťou klienta banky je strpieť spracovanie jeho osobných údajov,
pričom túto jeho povinnosť na druhej strane vyvažujú personalizované marketingové ponuky a služby
banky. Podľa ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách platí, že „predmetom bankového
tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta

pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä informácie o obchodoch, stavoch
na účtoch a stavov vkladov.“ Je tak podľa žalovanej zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že
údaje od klientov žalovaná získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto
smere teda nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť
takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením,

stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie
poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn
a účely. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v č.k. 29C/368/2012 (obdobne bolo
pritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co/38/2012 vedenom pred Krajským súdom Banská Bystrica). Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobkyne, že ustanovenie, ktorým dala žalobkyňa súhlas so spracovaním jej osobných

údajov je neprijateľné, žalovaná zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10
rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na
prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie
bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia
súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade, ak

by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať
ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaná by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemala
žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto
potrebné považovať za dôvodné. V tejto súvislosti poukázala aj na § 42 ods. 1 zákona o bankách.
Je zrejmé, že banka má povinnosť minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených

obchodoch. Žalovaná preventívne používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou
(viď odsek vyššie). Ďalej uviedla, že dohodnutý účel spracúvania osobných údajov vyplýva priamo z §
93a ods. 3 zákona o bankách a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta:
1) na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a
ich klientmi; 2) na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči

ich klientom; 3) na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky; 4) na účely
výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami; 5) na plnenie si
úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov
je banka a pobočka zahraničnej banky. Podotkla, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný
predpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Len v prípade, ak je

právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej
nerovnováhy. Napadnutá zmluvná podmienka preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná. Zároveň
poukázala na to, že žalobkyňa podľa dostupných informácií do dnešného dňa ani len neodvolala
súhlas so spracovaním osobných údajov, z čoho jasne vyplýva účel žaloby, ktorým nie je ochrana

pred zásahom do práv žalobkyne, ale len snaha o zneužitie práva na ochranu spotrebiteľa za účelom
obohatenia na úkor žalovanej. Pravdou je práve opak, a to že spracovanie osobných údajov žalovanou
a ďalšími určenými osobami slúži predovšetkým na skvalitnenie poskytovaných služieb a marketingové
účely. Čo sa týka napádanej rozhodcovskej doložky, podľa žalovanej v čase uzavretia zmluvy (rok
2005) nebolo v OZ ani v inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť

záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 53 ods.4 písm. r) bolo do OZ zakotvené
až s účinnosťou od 01.01.2008 a ona v čase uzavretia zmluvy mala povinnosť ponúknuť žalobkyni
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky voči čomu žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky.
Navyše „staré“ rozhodcovské doložky už žalovaná dlhšiu dobu neuplatňuje aj z dôvodu legislatívnehozakotvenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ide tak o obsolétne ustanovenie. Čo do zmluvnej
podmienky o započítavaní platieb, podľa žalovanej pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje
povinnosti plynúce zo zmluvy je irelevantná, žalobkyňa sa navyše nevysporiadala pri svojej argumentácii

s amortizačnou tabuľkou, ani s aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného zákonníka. Podmienka sa navyše
týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, je vyjadrená určito, zrozumiteľne a niet spornosti
o jej individuálnom dojednaní. Ani posledná žalobkyňou vytýkaná zmluvná podmienka podľa žalovanej
nie je neprijateľná, lebo zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku a tak vždy
sasamaosebebudespravovaťjehoustanoveniami.PoukázalanarozsudokKrajskéhosúduvBratislave

zo dňa 09.04.2019 sp.zn.8Co/214/2018. Namietala tiež spôsob uplatnenia trov žalobkyňou a žiadala
žalobu zamietnuť.

12. Žalovaná následne písomným podaním zo dňa 21.10.2024 oznámila súdu, že kontaktovala
žalobkyňu za účelom iniciovania mimosúdneho rokovania, pričom podľa oznámenia žalovanej zo dňa
29.11.2024 k mimosúdnemu doriešeniu sporu nedošlo.

13. Žalobkyňa v replike zotrvala na žalobe a uviedla, že samotné plynutie času nemá žiaden
vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019. Praktický význam žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany
spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a

členských štátov EÚ. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C 776/19 až C
782/19. Súmernú odpoveď na viaceré námietky žalovanej podľa nej dáva rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020 z
15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

6Cdo/27/2018 z 28.3.2019. Doplnila zároveň argumentáciu k neprijateľnosti tej- ktorej napádanej
zmluvnej podmienky.

14. Žalovaná v duplike uviedla, že opätovne poukazuje na to, že právnym titulom žaloby je zmluva
o poskytnutí flexipôžičky (ďalej ako „Zmluva“), ku ktorej pre časový odstup (20) rokov od uzavretia

Zmluvy už nedisponuje žiadnymi informáciami (pričom práve údajne neprimerane dlhé spracovanie
osobných údajov je paradoxne predmetom podanej žaloby). Žalobkyňa nijakým spôsobom naviac
nezdôvodnila, z akého dôvodu nepodala uvedenú žalobu skôr. Žalovaná zastáva názor, že podanie
žalobyzapredpokladu,žeodposkytnutiaúveruuplynulodokoncaviacako16rokov,jemožnépovažovať
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V čase podpisu Zmluvy dokonca nepodliehali zmluvy o

spotrebiteľských úveroch ani režimu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. podľa v tom čase platného a účinného znenia OZ. Domnieva sa preto, že žaloba žalobkyne dokonca
nemá ani právny základ v slovenskom právnom poriadku. Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré
odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia (kogentné ustanovenia) a ustanovenia alebo

zásadymedzinárodnýchdohovorov,ktorýchsúčlenskéštátyaleboÚniazmluvnoustranou,nepodliehajú
ustanoveniam smernice o nekalých podmienkach. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022: „Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti
doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne
dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu

právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný
a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky
okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný
prípad.“ V zmysle vyššie uvedeného nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia,
ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by došlo

k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty.
Ďalej ponúkla rozsiahlu argumentáciu k trovám právneho zastúpenia žalobkyne.

15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu zotrvala, poukazujúc na dôvody uvedené v písomnom

vyhotovení žaloby a v replike. Žalovaná cestou zástupcu trvala na nedôvodnosti žaloby a na jej uplatnení
v rozpore s dobrými mravmi. Ani jedna zmluvná podmienka podľa nej nie je neprijateľná. Žiadala žalobu
zamietnuť. Táto podľa nej nie je sprevádzaná ochranou žiadneho konkrétneho subjektívneho právažalobkyne, ide o akademický spor, žalobkyňa poskytnutý úver riadne splatila, preto je jej žaloba celá
nedôvodná.

16. Súdsaoboznámilsobsahomžalobyavšetkýchvyjadrenístrán,vykonaldokazovanieoboznámením
sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

17. Z posudzovanej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky Reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 7 spisu)

súd zistil, že ide o formulár kde ako veriteľ je uvedená žalovaná a ako dlžník žalobkyňa. V článku I.
zmluvy sa uvádza, že veriteľ sa ňou zaväzuje, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám – občanom (ďalej aj „Obchodné podmienky“) peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník
sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu za poskytnutie
úveru a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. V časti formulára zmluvy označenej ako Základné

podmienky je uvedená výška úveru 20.000,-Sk, lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby
pevná, že čerpanie úveru prebehne jednorazovo na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. dňa 20.12.2005,
že mesačná splátka bude 517,05 Sk, celkový počet splátok bude 60, dátum prvej anuitnej splátky bude
dňa 20.01.2006 a poslednej dňa 20.12.2010. Je tam uvedená RPMN 11,31 %, celkové náklady dlžníka
34.173,18 Sk, z čoho istina je 20.000,-Sk a úroky s poplatkami 14.173,18 Sk. V spodnej časti prvej

strany formulára zmluvy je uvedené, že Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú : poplatok
za poskytnutie úveru 750,-Sk, Poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, Poplatok za I.
upomienku 200,-Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku 1.000,-Sk s tým, že v prípade zmeny výšky
poplatkov alebo ich druhu podľa Cenníka VÚB, a.s. budú platiť poplatky platné v čase ich účtovania.
Formulár zmluvy v čl.,II bod v, v čl.II bod 4, v čl.II bod 6, v čl.II bod 8 obsahuje zmluvné podmienky

o ktorých žalobkyňa tvrdí, že sú neprijateľné. Tlačivo zmluvy je zakončené podpismi zástupcu veriteľa
v Prešove dňa 20.12.2005 a žalobkyne v Prešove dňa 20.12.2005.

18. Žalobkyňa predložila tiež Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám- občanom platné a účinné od 17.10.2005 ( ďalej v tomto rozsudku len

„Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré majú povahu malým písmom husto písaného textu na dvoch
stranách formátu A4 a kde sa v čl.IV bod 8, čl. IV bod 9, čl. IX bod 3 a čl. IX bod 4 nachádzajú
zmluvnépodmienky,oktorýchžalobkyňatvrdížesúneprijateľné.TietoVšeobecnéobchodnépodmienky
neobsahujú podpis žalobkyne.

19. Nebolo medzi stranami sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali
prostredníctvom tlačiva zmluvy o poskytnutí flexipôžičky malo sa jednať o spotrebiteľský úver, ako
je to uvedené aj v záhlaví zmluvy (teda že uzavretá je podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a že teda strany v danom prípade zmluvou
založili spotrebiteľský občianskoprávny vzťah. Takýto vzťah je treba právne posúdiť jednak podľa

osobitných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka a nakoľko jednalo sa o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia
verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia,
ktorým je v tomto prípade zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy
( ku dňu 20.12.2005) a zákon č.250/2007 Z,z, o ochrane spotrebiteľa účinný v čase podania žaloby.

20. Podľa § 23a ods.1 a 2 zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

(2)Naspotrebiteľskézmluvy,ktoréneboliuzavretépodľaosobitnéhopredpisu,13d)saprimeranepoužijú
ustanovenia tohto predpisu.

21. Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.22. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
file_0.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_4.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_5.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_6.wmf

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľským zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe dôvery.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

25. Podľa čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

26. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak

ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

28. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s
ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

29. Podľa § 3 ods.3 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania
žaloby každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.30. Podľa § 3 ods.5 uvedeného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

K procesnej prípustnosti žaloby

31. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa podanou žalobou voči žalovanej ako dodávateľovi domáha určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o

určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže ide o osobitný
druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018).

32. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto
predpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj
z úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým
skôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Je treba si navyše uvedomiť, že ust. § 137 CSP obsahuje len
príkladmý ( použité slovo „najmä“), teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v

civilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať
o žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

34. Nový Civilný sporový poriadok zakotvil síce osobitné konanie o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach s osobitnou príslušnosťou súdov ( § 301, § 31 CSP), no to neznamená,

žeby konkrétny spotrebiteľ nemal právo, aby súd určil neprijateľnosť podmienky v jeho konkrétnej veci
s cieľom dosiahnuť právnu istotu.

35. Ani ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje prekážku určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola určená ako

neprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa ( podporne k tomu viď napr. uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017).

36. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3
ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako

spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy.

37. Žalovaná namietala, že žalobkyňa iniciovala akademický spor, že od uzavretia zmluvy uplynulo 19
rokov a úver bol žalobkyňou štandardne vrátený bez akýchkoľvek sporov, vymáhania či predčasného

zosplatnenia. Na prvý pohľad mohlo by sa tu preto skutočne javiť, že vyslovenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmysle žalobného návrhu tu už nemá žiadne opodstatnenie a žiadaný právny
dopad na strany sporu, nakoľko pohľadávka zo zmluvy zanikla splatením poskytnutého úveru s
príslušenstvom žalobkyňou, no nie je tomu tak. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je

rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky
(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv
spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú,
t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až
následne ( podporne pozri aj tu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017). Danosť

právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie
prípady C-154/15, C-307/15, C-308/15).38. K argumentácii žalovanej, že za taký čas od uzavretia zmluvy by sa premlčala aj trestnosť vraždy
a podobných závažných zločinov súd uvádza, že uvedená argumentácie nie je náležitá a vôbec

namieste, pričom z rozhodnutí Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti
nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepremlčuje.

39. Súdny dvor k určovacím žalobám výklad podal napr. vo veci C-600/19 kde konštatoval, cit.: ,,Článok

6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej
úprave,... neumožňuje... spotrebiteľovi... dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok... v neskoršom
určovacom konaní...“ Išlo o prípad zmluvy z roku 2005 a prejudiciálna otázka, na odpoveď ktorej mal
Súdny dvor dať odpoveď, bola predložená po cca 14 rokoch v roku 2019. Išlo o rozsudok Veľkej
komory, ktorého doktrína bola následne preberaná. Aj podľa ďalšej judikatúry Súdneho dvora sa má čl.

6 ods. 1 citovanej smernice považovať za ustanovenie so silou vnútroštátnych ustanovení kogentnej
povahy a pri jeho používaní má súd postupovať obdobne ako pri vykonávaní vnútroštátnych pravidiel
verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, bod 50), a to vrátane situácie, že by okresným súdom
napadnutá norma nebola explicitne súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa Súdneho
dvora súd sa má zaoberať namietanými zmluvnými podmienkami hneď, ako sa oboznámi so skutkovými

a právnymi okolnosťami veci. Za zmienku osobitne stojí časť odôvodnenia rozsudku vo veci C-511/17,
že nič nebráni spotrebiteľke zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky, pričom rozsudok Súdneho dvora
bol vyhlásený 11. marca 2020 a zmluva bola uzavretá v roku 2007. Súdny dvor nijako nenaznačuje
časové limity na podanie žaloby po približne 13 rokoch od uzavretia zmluvy. Súd poznamenáva, že
spotrebiteľka podala v uvedenej veci len žalobu o určenie bez žaloby o plnenie. Nie je z argumentácie

žalovanej zrejmé, prečo by v preskúmavanej veci nemala platiť obava judikovaná mnohokrát Súdnym
dvorom (i. a.), že spotrebitelia nemusia vedieť o nekalej zmluvnej podmienke a že je preto plynutie
objektívnej premlčacej doby euroneudržateľné (C-485/19). Súdny dvor pre zmenu rozhodol, že ochrana
spočívajúca v oprávnení domáhať sa neprijateľnosti premlčaniu nepodlieha a že premlčaniu podliehajú
až účinky z rozhodnutia o neprijateľnosti. Žalovaná argumentuje uplynutým časom, pričom sama

neuvádza čas, ktorý považuje za primeraný na podanie žaloby o určenie, ak je čas v okolnostiach
prípadu podľa nej už neakceptovateľný, s čím súd nesúhlasí. Nemožno opomenúť ani konzekvencie na
objektívne právo a judikatúru, ktoré predpokladajú uplatnenie nárokov ako účinkov rozhodnutia súdu
o neprijateľnosti zmluvných podmienok a týmito účinkami nie sú len nároky na obnovenie stavu spred
pôsobnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale aj práva reparačné (C-600/19), satisfakčné, ako aj

práva dopadajúce na iné osoby (§ 53a Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti najvyšší súd judikoval
význam odradenia dodávateľa od ďalšieho používania neprijateľnej podmienky (6Cdo127/2017). Na
tvorbe zmluvy je najúchvatnejšie ,,podanie“ si rúk na znak, že sa našla zhoda na detailoch zmluvy,
a zážitok z nájdenia dohody je priamo úmerný náročnosti procesu oferty a akceptácie. Sotva by
bolo možné, aby desiatky strán v úverových, poistných či iných spotrebiteľských zmluvách vrátane

všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľ odsúhlasil vo vzťahu ku každej zmluvnej podmienke.
Judikatúra Súdneho dvora to definovala ako slabšiu vyjednávaciu pozíciu spotrebiteľa s nájdením
východiska.Dodávateľomsaumožnilopredkladanieajrozsiahlejšíchzmluvnýchtraktátovsvýkričníkom,
že ak dodávateľ do zmluvy zakomponoval neprijateľnú podmienku, spravodlivosť si ho ,,počká“ a
nemusí ísť len o 19 rokov. Pri tridsaťročných hypotékach to môže byť kľudne aj raz taký čas. Novela

Občianskeho zákonníka uzavretá cca mesiac pred vstupom SR do EÚ v prechodných ustanoveniach
normovala trojmesačnú dobu, aby si dodávatelia dali zmluvy ,,do poriadku“ pod hrozbou ich neplatnosti.
Žaloba o neprijateľnosť teda predstavuje akési dodatočné zavŕšenie procesu zmluvy k tým zmluvným
podmienkam, ktoré v teste neprijateľnosti neobstáli. Judikatúra Súdneho dvora argumentuje nastolením
skutočnej rovnováhy. Povolané na dosiahnutie tohto cieľa boli súdy, ktoré sú súdmi EÚ. To všetko aj

v záujme kvalitného a zdravého trhu, aby na neférových dodávateľov nedoplácal poctivý podnikateľ.
Deklarovanie nezáväznosti formulárovej zmluvnej podmienky, ak prípadne súd nedospeje k neplatnosti
zmluvy ako celku (čl. 6 ods. 1 smernice), musí súd naplniť aj bez návrhu (ex offo). Nateraz judikatúra
pracuje len s dvoma výnimkami, a to ak si spotrebiteľ informovane neželá takúto ochranu alebo ak už v
minulosti súd aspoň stručne vyhodnotil zmluvnú podmienku ako nie neprijateľnú a odkázal spotrebiteľa

na možnosť to namietať. Nič nenasvedčuje tomu, že by v preskúmavanej veci išlo o niektorú z týchto
dvoch výnimiek. Ak pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ nemal vytvorené skutočne rovnovážne podmienky
na posúdenie každej jednej zmluvnej podmienky a ani súd nepristúpi k deklarovaniu neprijateľnosti
zmluvných podmienok, pretože ,,načo“ by to bolo dobré, ak sa neuplatňuje žiadne plnenie, potom by knaplneniu deklarovania nezáväznosti neprijateľných zmluvných podmienok nedošlo nikdy. Spotrebitelia,
ako aj trh únie by tak boli zbavené jedného z vysokých cieľov politík EÚ. K pridlhému času na
dosiahnutieskutočnejrovnováhyprichodípoznamenať,žepodľajudikatúrysaprávodomáhaťsaurčenia

neprijateľnosti nepremlčuje, čím naznačuje aj základ pre potencionálne následné nároky z účinkov, ktoré
už premlčaniu podliehajú (porov. 5Cdo/29/2021). Súdny dvor vylúčil, aby sa neprijateľná podmienka
dala dodatočne modifikovať (C-618/10), a ochranu spotrebiteľa nelimituje vykonaním zmluvy (aj po
dražbeC-600/19,ajpodobrovoľnomsplnenízmluvy,napr.C-755/22)svysvetlenímmožnejhrozbystraty
odradenia dodávateľov od pokračovania porušovania pravidiel trhu.

40. Bližšie k uvedenému súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 5/2025-40 z
26. februára 2025 a obsah stanoviska sudcu JUDr. Petra Straku k nemu, z ktorého v predošlom odseku
citoval časť, s ktorou sa plne stotožňuje.

41. Prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti ( § 137 písm. d/ CSP) tu možno vyvodiť z osobitného

predpisu, a to z ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorých každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

42. Akceptácia názoru žalovanej by zamedzovala prístup spotrebiteľa k podaniu žalôb s uvedeným
obsahom a fakticky by znemožňovala spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo
spotrebiteľského práva a obmedzovala by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol
brániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského práva, ktoré by smerovali voči nemu),

čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponechala súdu oprávnenie
posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana
spotrebiteľov (ak by sa spotrebiteľ nemohol účinne brániť aktívnym podaním žaloby) nebola reálne
dosiahnuteľná (napríklad spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa
finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty).

43. Súd predmetnú žalobu posúdil ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keď prípustnosť tejto
žaloby vyvodil z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd preto žalobu mal za procesne prípustnú.
Určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej
možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné

zadosťučinenie). Súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6NdC/20/2016,
podľa ktorého „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo
aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia
vydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP len s účinkami inter partes.“ Procesná prípustnosť
žaloby žalobkyne jasne vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn.6Cdo/127/2017

a 6Cdo/27/2018. V rozhodnutí 6Cdo/127/2017 Najvyšší súd jasne konštatoval, že „zánik záväzku
splnením dlhu nemá tu právny význam (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.

V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o
nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok“. Preto súd námietky žalovanej voči tu uplatneným nárokom
považoval za nedôvodné a žalobe preto vyhovel.

K neprijateľnosti zmluvných podmienok
44. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínanánajčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Súd sa po vykonanom
dokazovaní stotožňuje s názorom žalobkyne, že v prípade všetkých ňou označených zmluvných
podmienok jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a preto žalobu uznal

za dôvodnú v celom rozsahu.

45. Pravdivé je aj tvrdenie žalobkyne, že neprijateľnosť všetkých ňou označených zmluvných podmienok
už bola súdmi právoplatne judikovaná ( a to opakovane), čo na tu súdenú vec malo dôsledky nielen
z hľadiska potreby rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte ( čl. 2 Základných princípov

CSP) ale aj z hľadiska zákonného pravidla zakotveného v §53a Občianskeho zákonníka. Nemožno
navyše opomenúť to, že v prípade žalobkyňou predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k.19Csp/26/2023-243 zo dňa zo dňa 16.11.2023, ktorý vo výroku určil za neprijateľné zmluvné
podmienky rovnaké ako v tu súdenej veci išlo prípad, kde žalovaná ich neprijateľnosť sama výslovne
uznala a sama navrhla určiť ich za neprijateľné, ako jasne vyplýva z bodu 2,3 a 7 odôvodnenia
uvedeného rozsudku. Preto bolo síce právom žalovanej v tomto spore zvoliť odlišný postup a brániť

sa žalobe, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že neprijateľnosť daných zmluvných
podmienok pre ňu nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivá, keďže sama ju v tam uvedenej veci
výslovne priznala a potvrdila.
46. Tak samotná úverová zmluva, ako aj Všeobecné obchodné podmienky majú povahu vopred
žalovanou predtlačených formulárov. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako dodávateľa

zaťažovalo, že by napádané zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach boli so žalobkyňou individuálne vyjednané.
XX. Pri spotrebiteľských zmluvách platí vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi
spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje- pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku – za dojednanú
individuálne, ale sa považuje za štandardnú (adhéznu) zmluvu. Túto domnienku nie je povinný vyvracať

spotrebiteľ, ale dodávateľ. Aj čl.3 ods.4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ
vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu
alebo dodávateľa na čo v prípade sporu musí prihliadať aj súd. Podporne viď napr. komentár k §
53 Občianskeho zákonníka autorov JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky
zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 197 z ktorého súd citoval.

48. Pokiaľ teda ide o otázku, či predmetná zmluva v časti svojich formulárových, predtlačených
prehlásení je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok, súd nezistil prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno, že by tieto zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané. Nestačí

na unesenie dôkazného bremena žalovanej v tejto časti len odvolávanie sa na vopred predtlačený
text v zmluve o jej prečítaní si a porozumení jej obsahu. Uvedený formulár zmluvy, ale ani formulár
Všeobecných obchodných podmienok k zmluve neponúkajú žiadnu možnosť modifikovať ich vopred
pripravený obsah, spotrebiteľ nemôže do nich okrem podpisu absolútne nijako zasiahnuť. Nemožno
preto urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednania, ale o vopred predformulované

dojednania s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak, že zmluvu ako celok, vrátane
uvedených dojednaní buď akceptovať bude alebo nie. Dôkaz individuálneho vyjednania už potom
v žiadnom prípade nemožno vyvodiť z toho, že spotrebiteľ samotnú zmluvu ( nie však Všeobecné
obchodné podmienky) osobitne podpísal, čím tu žalovaná tiež argumentovala, keďže taký záver by celú
úpravu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a ich individuálneho vyjednania či nevyjednania

v prípade písomných, teda vždy spotrebiteľom podpísaných zmlúv robil nepoužiteľnou. Za typovú
zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Súd si uvedomuje, že je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u
zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte, čo je prípad úverových a súvisiacich zmlúv uzatváraných

aj nebankovými spoločnosťami v stovkách či tisícoch. Nič nebráni, aby jedna strana kontraktu pripravila
a predtlačila text zmluvy, avšak zákon ( § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu
pozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej
dojednaniami, ale aby aj reálne mohol ovplyvniť ich obsah ( napríklad slobodným vyznačením alternatívy
súhlasím – nesúhlasím), resp. nepristúpiť naň, pričom v danom prípade žalovaná nepreukázala, žeby

spotrebiteľ mal možnosť ktorékoľvek tu posudzované zmluvné dojednanie ovplyvniť, či vylúčiť.

K neprijateľnosti dojednania o poplatkoch (výrok I. rozsudku)49. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru 750,-Sk, Krajský súd v Prešove už pred viac ako
desiatimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 formuloval názor, s ktorým
sa súd stotožňuje a v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej

zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle
predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie
odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické
využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov....Aj

ďalšiu sumu, ktorú si žalovaný započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok
za uzavretie úveru správne súd prvého stupňa odpočítal od výšky úveru. Odvolací súd len dopĺňa, že
aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému
predmetuplnenia.Žalovanýbližšienešpecifikoval,akéskutočnéplneniedostávaspotrebiteľ,zaktorémá
zaplatiť poplatok. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku
(§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho

záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy
a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací
súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré
si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd
dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe)

z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.“
50. Podľa názoru súdu uvedený právny záver je plne použiteľný aj v tu súdenej veci. Podľa už citovaného
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 „neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej

strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná ...Za
neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.

teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch)“. Aj s týmto sa súd stotožňuje.
51. Na podporu svojho záveru o neprijateľnosti daného poplatku súd poukazuje napr. aj na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/164/2016 z 25.7.2017. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky
týkajúcej sa predmetného poplatku za poskytnutie je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov. V tejto
súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval,
že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,
poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek

úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.
XX. Vzhľadom na spôsob akým sú do Zmluvy uvedené poplatky zapracované nemá súd žiadnu
pochybnosť, že tie neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, ale boli tam veriteľom vopred
zakomponované. Aj tieto dojednania pritom súd považuje za také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ani skutočnosť, že uvedené
poplatkysúuvedenévzákladnýchpodmienkachnerobíznichindividuálnevyjednanédojednania,keďže
podstatná nie je skutočnosť, či spotrebiteľ mal možnosť sa s takým dojednaním oboznámiť, ale či mal
možnosť ho ovplyvniť, čo tu zjavne nebolo splnené.

53. Na podporu svojho názoru vo vzťahu k uvedeným poplatkom súd uvádza, že bankové poplatky
za upomienky už aj v iných sporoch boli podrobené súdnej kontrole, pričom Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp.zn.21Co/88/2016 k takýmto poplatkom uviedol, cit“ Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal
žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky z dôvodu neprijateľnosti...odvolací súd sa
stotožňuje s hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňali aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré sú predmetom
tohto konania. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu
čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán.“.54. Aj v tu súdenej veci ide presne o taký prípad, pričom súd súhlasí s hodnotením, že znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňajú aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré umožňujú
poskytovateľovi úveru získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku, pretože

narušujú rovnováhu zmluvných strán. Aj vo vzťahu k výške poskytnutého úveru 20.000 Sk a výške
mesačnej splátky 517,05 Sk absolútne nemôže obstáť 200, či 1.000 korunový poplatok za upomienky.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Možnosť uplatňovania uvedeného poplatku
v danej výške je možné zároveň považovať za priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39

Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa
uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v
predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

55. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, súd v tejto súvislosti považuje

za potrebné uviesť nasledovné.

56. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení od 10.6.2013 (v súčasnosti
je to § 37 ods.17) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať
od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo

správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

57. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. Júni
2013 (§ 122s ods. 4 Zákona o bankách).

58. Podľa § 9 ods.10 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013
veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,

ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.

59. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách ale aj v § 9 ods.10 Zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon
zakazuje bankám a iným veriteľom požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov

alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi
vyvrcholenímvpodobevýslovnejzákonnejúpravyzákazužiadaniapoplatkovzasprávuúverovýchúčtov
ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre
finančné inštitúcie.

60. V danom prípade sa jedná o poplatok, ktorý bol do zmluvy zakomponovaný pred uvedenou novelou
zákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri podrobení dojednania o poplatku za vedenie
úverového účtu súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nutné predmetné
dojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa bola povinná platiť žalovanej ako

veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval
prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalovaná ako
veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi úver, bolo len v jej kompetencii, ako sa rozhodne predmetný
úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalobkyňa ako spotrebiteľ,
ktorý za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalovanej ako veriteľovi odplatu

vo forme úroku z úveru, preto na žalobkyňu nebolo možné takým dojednaním prenášať úhradu ďalších
takýchto nákladov v danej výške. Podporne k poplatku za vedenie úverového účtu súd poukazuje aj na
rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 ( vo vzťahu k inej banke).61. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že dané poplatky sú vylúčené zo súdneho prieskumu
neprijateľných zmluvných podmienok z dôvodu, že zo svojej podstaty tvoria cenu úveru a týkajú sa
teda primeranosti ceny a hlavného predmetu plnenia. K tomu podporne pozri aj napr. JUDr. Jaroslav

Krajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo
EUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53 ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka spravidla nebude
postihovať dojednania na základe tzv. formulárových zmlúv, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ich obsah ovplyvniť. Pre možnosť uplatniť výnimku však zákon vyžaduje ( pozri § 53 ods.1 veta
druhá) aj to, aby hlavný predmet plnenia a cena boli v zmluve jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené.“

Navyše argumentácia žalovanej je nepresná a neúplná aj preto, lebo úplne opomína, že napr. priamo §
53 ods.6 Občianskeho zákonníka aktuálne umožňuje uskutočniť prieskum odplaty za poskytnutie úveru.
Preto v žiadnom prípade nemožno za správne považovať tvrdenie, že poplatky spojené s úverom sú
ako hlavný predmet a cena plnenia vždy vylúčené zo súdneho prieskumu. Túto argumentáciu žalovanej
navyše popiera aj to, že žalobkyňa správne uviedla rozhodnutia vyšších súdov, ktoré poplatok za
poskytnutie úveru prieskumu podrobili a vyhodnotili ho ako neprijateľný a neplatný. Koniec koncov, aj

sama žalovaná výslovne uznala neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v už spomínanej veci pred
Okresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 ( viď bod I výroku jeho rozsudku).
K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bode 2 Zmluvy (výrok II. rozsudku)
62. Aj neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky, v absolútne totožnom znení žalovaná v spore pred
Okresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 sama uznala (viď výrok II daného rozsudku).

63. Je neprijateľné, aby na spotrebiteľa bolo štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné
bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa.
Predformulované ustanovenie o oboznámení sa s dokumentmi ktoré majú byť súčasťami zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné
bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa

neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde či u iných štátnych orgánov,
keďže spotrebiteľ už len v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že taká
zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal

a porozumel im, nakoľko prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas. Teda spotrebiteľ
už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov
alebo návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase ).
64. Podporne súd poukazuje aj na novelu uskutočnenú zákonom č.568/2007 Z.z., ktorou bolo

novelizované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tak, že v odseku 4 sa demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok rozšíril aj o písmeno l) podľa ktorého za neprijateľné podmienky
považujú sa aj ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti
niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná
strana (t.j. dodávateľ).

65. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/69/2020-50 zo dňa 09.02.2021:
„Samotnáformuláciazmluvnejpodmienkyvzmluve,nazákladektorejklientsvojímpodpisompotvrdzuje,
že úverové podmienky prevzal, bol s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou judikovanou mnohými súdnymi rozhodnutiami.“ Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prešov

č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020: „Zmluvná podmienka v znení: Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený so Všeobecne obchodnými podmienkami VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých
súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou alebo ktoré boli na základe jeho písomnej
žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom, je neprijateľná bez ďalšieho z

dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho súdneho poriadku.“ O obdobnej zmluvnej podmienke
rozhodol aj Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7C/338/2014 zo dňa 20.03.2017, ale aj Okresný súd
Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017.
66. Žalobkyňa správne poukázala na rozhodnutia, ktoré obsahovo úplne totožnú zmluvnú podmienku vo

vzťahu k tu žalovanej a z jej zmluvy vyhlásili za neprijateľnú, na ktoré preto aj súd poukazuje a stotožňuje
sa s nimi.

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 4 Zmluvy ( výrok III. rozsudku)67. Aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená, napr.
v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.17Csp/63/2023. Rovnako ako daný súd, aj tu súd poukazuje

na skutočnosť, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v § 35 upravuje určité povinnosti,
či obmedzenia banky vo vzťahu k osobám s osobitným vzťahom k nej, vyhlásením konkrétne tejto
uvedenej zmluvnej podmienky nedochádza k vyhláseniu neplatnosti zákonného ustanovenia v
§ 35 zák. č.483/2001 Z.z. Zákon totižto jednoznačne nehovorí o tom, že na spotrebiteľa má byť
prenesené bremeno tvrdenia o pravdivosti tohto údaja, či vedomosti o následku okamžitej splatnosti

vrátane príslušenstva dňom, keď sa banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia/tvrdenia
spotrebiteľa. Navyše je pre priemerného spotrebiteľa podľa názoru súdu skutočne obtiažne poznať,
čo presne predstavuje „osobitný vzťah k banke“, ak zmluvná podmienka neobsahuje žiadnu
definíciu, iba odkaz na zákon. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom,
že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že
posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ

v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Banka má zákonnú povinnosť
preveriť a zistiť či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a tiež povinnosť zabezpečiť v zmluve
sklientomdojednanie,ževprípadenepravdivostitohtoúdaja(nievyhlásenia)jebankaoprávnenápoužiť
sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Ak si banka zisťuje a preveruje osobitný vzťah klienta
formou vyhlásenia zo strany klienta, potom nemožno poskytnúť ochranu takej formulácii zmluvnej

podmienky, ktorá neobjasňuje pojem „osobitný vzťah k banke“ alebo priamo tieto jednotlivé formy
osobitného vzťahu nevymenúva. Zvlášť sa žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o predformulované
vyhlásenie v rámci štandardizovanej zmluvy, a teda nepredpokladá možný osobitný vzťah spotrebiteľa
k banke a pre prípad, že by tomu tak aj bolo prenáša zodpovednosť za uvedenie tohto nepravdivého
údaja pomyselne na spotrebiteľa. Súd poukazuje rovnako ako žalobkyňa aj na rozsudok Okresného

súdu Prešov sp.zn.29Csp/74/2022.

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 6 Zmluvy (výrok IV. rozsudku)

68. Aj táto zmluvná podmienka vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená za neprijateľnú, viď výrok

č. III v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.8Csp/14/2020 na ktorý súd poukazuje.

69. Dohoda o zrážkach zo mzdy má svoju zákonnú oporu v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho
zákonníka nazvanej záväzkové právo. V piatom oddiele tejto hlavy v rámci zákonnej úpravy
zabezpečenia záväzkov je v § 551 obsiahnutá aj úprava inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ide

o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá
všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri
aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky
vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu
pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nebolo medzi

stranami sporné a nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou bol založený občianskoprávny
spotrebiteľský vzťah.

70. Podľa § 551 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,

nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

71. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť

uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných,
slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné
ustanoveniaObčianskehozákonníkaoprávnychúkonoch(§34anasl.Občianskehozákonníka).Právny
úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmenealebozánikutýchprávalebopovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.Podľa
§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.72. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez
vôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá so žalobkyňou
je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich

o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách (tak ako je tomu aj v súdenej veci), spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve

odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu

s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní
so spotrebiteľom vo výhode.

73. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu
znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho §5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou

úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu
k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie

súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.
Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu súdu o potrebe preukázania existencie skutočne danej,
slobodnej vôle spotrebiteľa „uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy pri posudzovaní ktorej
ako interpretačné pravidlo môže podporne slúžiť aj právna úprava účinná od 1.5.2014 je totiž nutné

konštatovať, že zakotvenie dohody o zrážkach zo mzdy do úverovej zmluvy sa v posudzovanej veci
zjavne udialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek možnosti žalobkyne túto dohodu zo zmluvy vylúčiť
a uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto „dohody“. Formulár zmluvy neponúka možnosť pre vyjadrenie
klienta či s týmto predformulovaným „vyhlásením“ súhlasí či nesúhlasí. Z dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorátujevpodstatenepostrehnuteľná,keďžeobsiahnutájevtejčastiformulárovéhotlačivazmluvy,kde

splýva s ostatnými informáciami nemajúcimi povahu hlavných dojednaní žiadne podstatné informácie
o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Nevyplýva z nej žeby žalobkyňa
ako spotrebiteľ bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a o tom, čo vlastne toto dojednanie znamená,
formulár zmluvy vôbec nepripúšťa možnosť vyznačiť, že spotrebiteľ o takúto dohodu nemá záujem
a odmieta ju. Zo zmluvy a spôsobu umiestnenia dohody o zrážkach zo mzdy v nej je zrejmé, že veriteľ

vlastne vopred vnútil ( pripraveným predtlačeným tlačivom) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než
iba ten, ktorý bol v danom okamihu v hlavnej sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, konajúca osoba - žalobkyňa sa súčasne jedným a tým
istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach
zo mzdy, keďže ak chcela dostať úver, inú možnosť ani nemala.

74. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré
neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne

preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohodav podobe akú má v tu posudzovanej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
robí takisto absolútne neplatnou podľa § 53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej

uzavretia. Dohoda má navyše základ v konaní rozpornom s dobrými mravmi. Jednostranne vnútené
ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy splývajúce s ostatnými podmienkami zmluvy bez vysvetlenia
možných dôsledkov tejto dohody spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe
vlastnej predstavy o výške dlhu siahnuť na príjmy, t.j. základné živobytie spotrebiteľov je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. O tom, že dohodou uzavretej v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha

medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nemožno vôbec polemizovať, keďže aj
sám zákonodarca to v dôvodovej správe k zákonu č.102/2014 Z.z. výslovne uviedol ako hlavný dôvod
zmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014.

75. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie

správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu

súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.“

76. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná
dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú

neprijateľné.

77. Podľa názoru súdu napriek tvrdeniam žalovanej o tom, že predmetnú dohodu o zrážkach zo
mzdy nikdy nepoužila a ani ju už nikdy nepoužije existuje dôvod na určenie jej neprijateľnosti ktorý
vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby podľa ktorého proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa
na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď aj § 3 ods. 3 zákona o ochrane
spotrebiteľa stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). Súd poukazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016. Rovnako na tento
rozsudok poukazuje v súvislosti so záverom, že nič nebráni judikovať dohodu ako neprijateľnú a

neplatnú, hoci má základ priamo v znení zákona. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 26.4.2016 sp.zn.21Co/191/2015 ( rozhodnutia sú verejne dostupné na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti SR).

78. K obrane žalovanej, že predmetná dohoda nebola a ani nebude použitá súd navyše dodáva,

že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbouaplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil ( opätovne pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016). Zabezpečenie stavu právnej istoty
v tom slova zmysle, aby neboli spotrebitelia obťažovaní hrozbou aplikácie takýchto dojednaní, vrátane

dohody o zrážkach zo mzdy je možné len požadovaným určením, preto nemožno mať pochybnosti
o dôvodnosti požadovaného určenia. V situácii zistenej neprijateľnej zmluvnej podmienky takej povahy
a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje
bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie spotrebiteľa bolo namieste jej neprijateľnosť
autoritatívne určiť.

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 8 Zmluvy (výrok V. rozsudku)

79. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jednak opäť rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 (viď jeho výrok V) kde žalovaná neprijateľnosť danej
zmluvnej podmienky sama uznala ale aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.2CoCsp/9/2023,

3CoCsp/43/2021 a 8CoCsp/31/2022 vo veciach kde bola určená daná zmluvná podmienka súdom prvej
inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a kde sa vo veci 2CoCsp/9/2023
odvolací súd vysporiadal s argumentáciou žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci, preto
na uvedené závery odvolacieho súdu súd v celom rozsahu poukazuje.
80. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom, ktorý je daný pre široký okruh

neurčitýchsubjektov,atodokoncavrátanenebankovýchspoločností,ktorébudúvzmysletohtoudelenia
oprávnené spracovať jeho osobné údaje, pričom takto udelený súhlas, ako to vyplýva z neprijateľnej
zmluvnej podmienky trvá 10 rokov. Odvolací súd v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že
v danom prípade sa skutočne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže klient tento súhlas môže
odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, pričom sa vyžaduje aktívne konanie spotrebiteľa

vo forme písomného oznámenia. Ukladanie takýchto povinností, ako uviedol súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Odvolací súd poukázal aj na to, že
obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. K./XX z 25.11.2011
a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti
SR pod č. XXXXX/XXXX/XX z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj

Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017. V danom prípade tak predmetná
zmluvná podmienka predstavuje vzhľadom na vyššie uvedené dôvody značný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa..
K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VI.
rozsudku)

81. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci
rozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok II) a vysporiadal sa s argumentáciou
žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci (bod 29 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto

na uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje.

82. Súd považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly v § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená zmluvná podmienka zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti
ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka. Tým pádom sa predformulovaným vyhlásením na začiatku

zmluvného vzťahu vylučuje právo voľby spotrebiteľa plniť konkrétny dlh v zmysle § 566 ods.2
Občianskeho zákonníka.

83. Ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka je dispozitívna norma, od ktorej sa dodávateľ vo
svojichformulárovýchzmluváchodkláňavneprospechspotrebiteľa.Preskúmavanázmluvnápodmienka

neprimerane v neprospech spotrebiteľov zhoršuje ich postavenie oproti právnej úprave v Občianskom
zákonníku a je na úkor transparentnosti. Obidva tieto dôvody opodstatňujú záver o neprijateľnosti
posudzovanej podmienky. Ak ust. § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka jasne priznáva spotrebiteľovi
právo určiť režim započítania svojho čiastočného plnenia, potom zmluvné dojednanie ako je dojednanie
v tu súdenej veci je jasným odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa

a zakotvuje vzdanie sa jeho práva a zhoršenie jeho zmluvného postavenia (§ 54 ods.1 Občianskeho
zákonníka).84. Odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti
klauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz). Evidentne je spotrebiteľovi bránené presadiť vlastnú
vôľu splniť presne sledovaný dlh. Spotrebiteľ môže prirodzene sledovať zníženie istiny, aby sa mu znížil

základ pre narastanie úrokov. Preskúmavaná zmluvná podmienka tento zámer spotrebiteľa (plniť dlh z
istiny) sťažuje a ide zároveň o podstatné zhoršenie pozície spotrebiteľa. Z ekonomického hľadiska je
zásadný rozdiel, ak sa predčasne splatí istina alebo príslušenstvo. Pri znížení istiny úveru sa znižuje
aj základ pre ďalšie úročenie (odplatné i sankčné), a preto súd je toho názoru, že pri preskúmavanej
podmienke ide o podstatný odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa a to je dôvod k záveru

o neprijateľnosti klauzuly.

85. Sporná zmluvná podmienka je v rozpore aj s ust. § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ (porov. Rozsudok
KS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 ,,Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi

jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách.“

86. Súd dáva do pozornosti výklad zákonodarcu k zmenám v § 566 OZ cit. z dôvodovej správy k
zákonu č. 568/2007 Z.z. „Platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania čiastočného plnenia

peňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou dispozitívnej právnej
normy (porov. „ak dlžník neurčí inak“) započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až
potom na úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku
čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu právna úprava pre potreby obchodných
záväzkových vzťahov túto otázku výslovne rieši spôsobom vymedzeným v § 330 ods. 2 Obchodného

zákonníka tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky a až potom na istinu ak dlžník neurčí
inak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho
časť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza právo určiť,
či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja
občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ich povahy sa

aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a
až potom na úroky v prípade ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo
(najmä v spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ pôžičky) priamo vymienil,
že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by
mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre „slabšiu“

zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa jej
plnenie započítava najprv na (často vysoké) úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za
významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú
zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžníka
ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna úprava tak,

že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky. V občianskoprávnej úprave sa teda navrhuje právna
konštrukcia dispozitívneho ustanovenia o čiastočnom plnení peňažného dlhu odlišne od právnej úpravy
v obchodných záväzkových vzťahoch. Ak by mali vzniknúť pochybnosti ohľadom povahy toho ktorého
právneho vzťahu v prípadoch ak nie je zreteľné, či sa jedná o obchodný či občianskoprávny vzťah,
pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo vymedzené v § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka tým spôsobom, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

87. Ak žalovaná poukazuje na nutnosť vysporiadať sa s možnou aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného
zákonníka, tak k tomu súd uvádza, že v prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať
občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. Na pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej
právnej úprave rovnakého právneho inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca
reagoval explicitným zakotvením prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka. Koncepcia, že ani
dojednaním v zmluve nemožno sa odchýliť od pre spotrebiteľa výhodnejšej občianskoprávnej úpravy má

tak počnúc dňom 1. 5. 2014 aj svoju normatívnu podobu, keď podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aktuálne
teda Občiansky zákonník aj výslovne stanovuje (§ 52 ods. 2 veta tretia) že na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už
judikoval (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 alebo

2MCdo/4/2015), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 9 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VII.
rozsudku)

88. Tu sa súd plne stotožňuje s argumentáciou žalobkyne na strane 6 a 7 žaloby vo vzťahu
k danej zmluvnej podmienke a s tam uvedenými závermi zo žalobkyňou uvádzaných rozhodnutí, preto
poukazuje na dané dôvody bez ich zbytočného a neúčelného opakovania ( žaloba žalovanej bola
doručená, tieto dôvody jej tak sú známe).

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VIII.
rozsudku)

89. Aj daná zmluvná podmienka vo vzťahu k tu žalovanej už bola judikovaná ako neprijateľná (viď
rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn.7Csp/51/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp.zn.13Co/97/2019) na ktorých závery súd plne odkazuje.

90. Je síce pravdivé tvrdenie žalovanej, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho
§ 53 ods.3 zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To

bolo doplnené až novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č.568/2007 Z.z. účinným
od 1.1.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole
aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“).

Ustanovenie § 53 ods.3 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 ods.4 )
obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ( použité slovo „najmä“). Pri výklade
generálnej klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za
neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“

91. Vychádzajúc z odporúčacej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu

ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania,
povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy ( čl.4 ods.1 smernice 93/13/EHS) súd
považuje rozhodcovskú doložku v danom prípade za rozpornú s generálnou klauzulou.

92. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom

ako súkromnou osobou na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom rozhodcovská
zmluva je častokrát vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky splývajúcej s ostatnými podmienkami
v štandardnej zmluve. Rozhodcovský súd je v takýchto prípadoch z rozhodnutia dodávateľa paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, čo
spotrebiteľovi nedáva na výber a ten tak môže zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, čo samo osebe je
dostačujúce na záver o neprijateľnosti takejto rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej zásadný dopad
a dôsledky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľná. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku
je pritom potrebné skúmať všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti

možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť
od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré
predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa napr.
poplatok za vyjadrenie k žalobe a bez zaplatenia ktorého sa na vyjadrenie spotrebiteľa neprihliada.

93. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
vneprospechspotrebiteľa.Podstatnoujenajmäskutočnosť,žetátopodmienka,nebolasospotrebiteľom
individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť
keďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Všeobecných obchodných

podmienok. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným
textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní
v takomto texte obsiahnutými, pričom rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami
v štandardnej zmluve. Doložka núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní. Doložka tiež nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale na

začiatku zmluvného vzťahu.
94.Vdanomprípadepostupžalovanejzjavnenebolvsúlades §93bzákonač.483/2001Z.z.obankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) zakotvujúcim povinnosť banky
predložiť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keďže ustanovenie § 93b ods.2 veta druhá
tohto zákona v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy so žalobkyňou jasne predpokladalo

možnosť výberu klienta či návrh rozhodcovskej zmluvy prijme či neprijme, čo v danom prípade nebolo
dodržané. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka
povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby
klient mal možnosť voľby. Dodávateľ nedal žalobkyni na výber, doložka neponúka na výber z alternatív
súhlasím- nesúhlasím, žalobkyňa mala len možnosť buď odmietnuť úverovú službu alebo ju prijať

so všetkými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre žalobkyňu tak, ako
predpokladal zákon o bankách.
K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 4 Všeobecných obchodných podmienok (výrok IX.
rozsudku)

95. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci
rozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok IV) a vysporiadal sa s argumentáciou
žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci ( bod 21 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto
na uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje. V danom prípade je nepochybné,

že žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, keďže by jej
uzatvorením vylúčila aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka, čo je v neprospech spotrebiteľa.
Na takéto obchádzanie reagoval zákonodarca prijatím ustanovenia, podľa ktorého akékoľvek dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je vylúčenie aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sú
neplatné.

96. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Námietky žalovanej nemal za dôvodné. K námietke žalovanej ohľadom predloženej plnej moci súd
uvádza, že žalobkyňa či už sama alebo spolu s manželom je stranou množstva súdnych konaní
na tunajšom súde kde ju zastupuje daný zástupca, ktorý v nich predložil množstvo dokumentov

z výlučnej dispozície žalobkyne a tak o tom, že dané zastúpenie je prejavom jej vôle súd nemá dôvod
pochybovať. K odôvodneniu rozsudku súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).97. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Úspech žalobkyne
tu preto podľa § 255 ods.1 CSP odôvodňoval priznanie jej nároku na náhradu trov konania proti

žalovanej v rozsahu 100 %. ( podporne v týchto prípadoch napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou 11Csp/29/2024, rozsudky Okresného súdu Prešov 18Csp/82/2024, 18Csp/75/2024, rozsudky
Okresného súdu Bardejov 5Csp/26/2024, 6Csp/26/2024).

98. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
99. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by úspešnej žalobkyni nemal priznať nárok na
náhradu trov konania súd nevzhliadol. K poukazu žalovanej na rozsudok Okresného súdu Prešov
sp.zn.34Csp/189/2023 kde súd za obdobných okolností veci nárok na náhradu trov konania stranám
sporu nepriznal súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je tu relevantné, keďže uvedený záver
súdu prvej inštancie v odvolacom prieskume neobstál a uznesením Krajského súdu v Prešove

sp.zn.7CoCsp/2/2025 bol daný výrok o trovách konania zmenený tak, že žalobkyni bola priznaná
náhrada trov konania. Podľa odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať
skutočnosť, podľa ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu úveru došlo v 10-tich
mesačných splátkach, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a žalobkyni
ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič nebránilo,

aby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj
nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje podľa odvolacieho súdu dôvod hodný
osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Poukázal na to, že žaloba, ktorou sa
spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu
neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ide o osobitný

druh žaloby patriacej spotrebiteľom s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4
a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu, že
dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,

ktorý je založený na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto
žalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej
podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.01.2020 vydané vo veci 2Cdo 80/2019). Rovnako je bez právneho významu tvrdenie, podľa
ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných

splátkach. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania v spore
úspešnej žalobkyni nemožno považovať podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, podľa ktorej si
žalobkyňa v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Je voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok
na primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami.

Za zvolenú voľbu tak nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady
trov konania v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto
odmeniť žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval v tam súdnej
veci 7 (tu až 9) neprijateľných zmluvných podmienok, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné.
S týmto sa súd stotožňuje.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025