Uznesenie – Výchovné opatrenia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Simona Vráblová

Legislation area – Rodinné právoVýchovné opatrenia

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205178
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125205178.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, D., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, dieťa rodičov - matka: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX a otec: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na
zrušenie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje výchovné opatrenie uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. PN-6P/24/2022-336
zo dňa 23.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/124/2024-399 zo dňa
21.11.2024.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.07.2025 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej
len ÚPSVaR) navrhol zrušenie výchovného opatrenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. PN-6P/24/2022-336 zo dňa 23.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
14CoP/124/2024-399 zo dňa 21.11.2024.

2. V podnete na zrušenie výchovného opatrenia, ktorý súd vyhodnotil ako návrh na zrušenie výchovného

opatrenia, na ktorého podanie je ÚPSVaR oprávnený, poukázali na skutočnosť, že Centrum pre deti
a rodiny Piešťany záverom doručenej správy odporúča ukončenie aktuálneho poradenského vedenia
z dôvodu neefektívnosti a z toho dôvodu majú za to, že výchovné opatrenie neplní svoj účel. Vzťah
matky s maloletým A. sa neobnovil a majú za to, že je potrebné začať konanie o zrušenie výchovného
opatrenia. Ako prílohu doložili správu o priebežnom hodnotení vykonávania opatrení u maloletého A. a
jeho rodičov z Centra pre deti a rodiny Piešťany zo dňa 01.07.2025.

3. Súd sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
PN-6P/24/2022. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. PN-6P/24/2022 - 336 zo dňa 23.01.2024
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/124/2024 – 399 zo dňa 21.11.2024
bolo maloletému A. B., otcovi a matke maloletého uložené výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu ambulantne alebo terénnou formou

poskytovanému im Centrom pre rodiny a deti Piešťany, Sasinkova 11, Piešťany, a to v počte 40 hodín
konzultácií s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Z predloženej správy Centra pre deti a rodiny Piešťany zo dňa 01.07.2025 vyplýva, že doposiaľ
bolo vyčerpaných 8 hodín a 15 minút priamej práce zo stanoveného počtu 40 hodín. Cieľom uloženého
výchovného opatrenia, ako aj spolupráce s rodinou maloletého dieťaťa bolo zlepšiť komunikáciu medzi

rodičmi a nadviazať kontakt medzi maloletým A. a jeho matkou a vytvorenie pozitívneho vzťahu k nej.
K priebehu sociálneho a psychologického poradenstva uviedli, že od poslednej správy o priebežnomhodnotení vykonávania opatrení zo dňa 31.03.2025, sociálne a psychologické poradenstvo poskytovali
predovšetkým rodičom maloletého. Vzhľadom na zdravotné ťažkosti matky maloletého realizovali
individuálne telefonické konzultácie v dňoch 04.04.2025, 14.04.2025 a 15.05.2025, v celkovom trvaní 1

hodiny a 30 minút. S otcom maloletého uskutočnili dve individuálne stretnutia, a to v dňoch 10.04.2025
a 12.06.2025, s celkovou dĺžkou 1 hodiny a 30 minút. Okrem toho prebehlo aj stretnutie otca so synom,
ktoré sa konalo dňa 20.06.2025 a trvalo 30 minút. Zdôrazňujú, že vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné
komplikácie matky sa im párové stretnutie rodičov doposiaľ nepodarilo zrealizovať. V súčasnosti
prebieha sociálne a psychologické poradenstvo ambulantnou formou, ktorá je zvolená s ohľadom na

ciele poradenského procesu. Použité metódy: interview (rozhovor), observácia (pozorovanie), edukácia,
konfrontácia, zber informácií, posilnenie rodičovských kompetencií, rozvoj komunikačných zručností.
Počas hodnoteného obdobia prebiehalo poradenstvo prevažne individuálnou formou. Matka maloletého
sa pre zdravotné komplikácie po pôrode nemohla osobne zúčastňovať prezenčných stretnutí. Z tohto
dôvodu realizovali najmä telefonické konzultácie, ktoré boli prispôsobené jej zdravotnému stavu. Matka
bola zo strany odborného tímu pravidelne prizývaná k spolupráci, avšak priama a osobná účasť bola

limitovanájejaktuálnymimožnosťami.Otecmaloletéhosaprezenčnýchstretnutízúčastňoval.Vzhľadom
na obmedzený kontakt s matkou v procese poradenstva kládli dôraz na vytváranie podmienok pre
jej zapojenie, aby bol zabezpečený vyvážený prístup k obom rodičom. Spolupráca oboch strán bola
čiastočná. Aktívnejšiu účasť prejavoval otec, zatiaľ čo komunikácia s matkou prebiehala nepravidelne
a najmä prostredníctvom neosobných foriem. Dňa 04.04.2025 sa telefonicky skontaktovali s matkou

maloletého, za účelom nadviazania kontaktu, zmapovania jej aktuálnej situácie a motivácie k spolupráci
v rámci poradenstva. V úvode rozhovoru matka uviedla, že komunikácia s otcom dieťaťa bola
dlhodobo problematická a ich vzťah sa skončil rozvodom pre neschopnosť dohodnúť sa na základných
záležitostiach. Po rozvode jej bolo podľa jej slov bránené v kontakte so synom, pričom zásahy zo strany
rodiny bývalého manžela označila za negatívne a vzťahy v tejto rodine za nezdravé. Popísala zhoršenie

svojho vzťahu so synom v dôsledku obmedzeného kontaktu, aj napriek tomu, že sa počas vzťahu
usilovala zabezpečiť rodinu po finančnej stránke. Počas materskej dovolenky prepísala podnikateľskú
činnosť na manžela a ona sama nastúpila do zamestnania. Podľa jej vyjadrenia sa však o syna
viac starala bývalá svokra, ako samotný otec. Po rozchode sa otec s dieťaťom odsťahoval, pričom
zobral aj spoločné finančné prostriedky a veci. Po krátkom období u starých rodičov nastala striedavá

starostlivosť,ktorúsynznášalpodľamatkyzle.Akonevýhoduvnímalaajto,žesanastarostlivostiodieťa
u otca podieľalo viac osôb, zatiaľ čo ona bola na dieťa sama. Vyjadrila tiež obavu z manipulácie zo strany
otca voči synovi. Počas rozvodu, ktorý trval približne rok, sa rodičia dohodli na úprave styku, podľa ktorej
mala matka syna vídať každý druhý víkend a v stredu popoludní. Matka uviedla, že si dieťa niekoľkokrát
nemohla vyzdvihnúť, pretože ho už zo škôlky vyzdvihli iné osoby. Súčasne riešila aj presun podnikania

a zmenu zamestnania, čo ovplyvnilo jej časové možnosti. Otec podľa nej nerešpektoval jej pracovné
záväzky. Matka uviedla, že syn si ju pamätá ako osobu, ktorá ho „vyhodila z domu”, no bližšie si túto
situáciu nevedel vybaviť. Tvrdí, že sa opakovane snažila o kontakt prostredníctvom polície a sociálnych
pracovníkov, ako aj cez darčeky k sviatkom, no nie vždy sa k synovi dostali. Vníma, že v domácnosti
otca je o nej vytváraný negatívny obraz. Posledný kontakt so synom mala približne pred dvoma rokmi.

K dispozícii má synove telefónne číslo, ktoré však nemusí byť aktuálne. Spočiatku mu písala často, v
súčasnosti len pri príležitostiach. Matka vyjadrila túžbu, aby maloletý vedel, že na neho myslí, že je tu pre
neho ako matka, a to aj napriek tomu, že má novú rodinu. Na záver telefonického hovoru bolo s matkou
maloletého dohodnuté párové stretnutie rodičov na deň 15.04.2025. Následne sme dňa 10.04.2025
uskutočnili individuálne stretnutie s otcom maloletého, ktorého cieľom bolo získať jeho subjektívny

pohľad na aktuálnu situáciu medzi rodičmi a maloletým, zmapovať možnosti nadviazania kontaktu medzi
matkou a dieťaťom, identifikovať jeho postoje k forme a intenzite potenciálnej komunikácie. Otec sa
vyjadril, že od spolupráce, ani od matky dieťaťa nič neočakáva. Na otázku ohľadne možnej formy
kontaktu medzi matkou a maloletým uviedol, že v tejto veci nebude syna ovplyvňovať a vníma to ako
synovu voľbu. Matka sa podľa neho ozýva len príležitostne, zväčša pri sviatkoch. Otec je presvedčený,

že maloletý sám od seba matku nekontaktuje a v súčasnosti má k nej skôr odmietavý postoj. V prípade,
žebysynostretnutiesmatkouprejavilzáujem,otecbyhovtompodporilabolbyochotnýhosprevádzať.
Maloletý podľa otca vie, že má dvoch súrodencov, ale nijako na túto informáciu nereagoval. Komunikácia
medzi rodičmi je podľa otca minimálna, často až nulová. Kontakt s matkou otec nevyhľadáva a k matke
dodal, že sa so synom kontaktuje len zriedkavo, nezaujíma sa o jeho zdravie, ani školské výsledky. K

možnosti telefonického kontaktu matky so synom otec vyjadril obavy, že maloletý nebude mať záujem
komunikovať. Na návrh sprostredkovania listu matkou otec uviedol, že podľa jeho názoru syn nechce,
aby ho matka kontaktovala. Spomenul, že správy, ktoré mu matka poslala, si syn síce prečítal, ale
nijako na ne nereagoval. O poslednom osobnom kontakte s matkou uviedol, že sa odohral približne predštyrmi rokmi. Vtedy bol maloletý svedkom hádky medzi rodičmi, pričom sa podľa otca postavil na jeho
stranu. Otec vyjadril sklamanie z matkinho postoja k spolupráci a celkový záujem z jej strany hodnotí ako
minimálny. Uviedol tiež, že sa matka nedostavovala ani na pojednávania a často sa len ospravedlňovala.

Za najlepší možný výstup zo spolupráce považuje ukončenie aktuálneho stavu nekomunikácie. Z jeho
pohľadu matka syna sklamala a lásku si podľa neho získať späť materiálne nedokáže. Dňa 14.04.2025
ich telefonicky kontaktovala matka maloletého s informáciou, že sa z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu nemôže zúčastniť na plánovanom párovom stretnutí rodičov dňa 15.04.2025 o 15:00 hod. Uviedla,
že aktuálne trpí zápalom močových ciest a obličkovými kameňmi, ktoré jej spôsobujú bolesti. Za svoju

neprítomnosť sa ospravedlnila a požiadala o náhradný termín. Túto žiadosť akceptovali a dohodli sa,
že sa v najbližších dňoch opätovne spoja za účelom stanovenia nového termínu stretnutia. O zrušení
plánovaného stretnutia informovali aj otca maloletého prostredníctvom SMS správy, ktorý to akceptoval.
V nadväznosti na to ich dňa 28.04.2025 telefonicky kontaktovala matka maloletého, ktorá ich oboznámila
o pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach, na základe ktorých vraj nebude možné v nasledujúcom
období uskutočniť párové stretnutie rodičov. Následne sa v dňoch 05.05.2025 a 06.05.2025 snažili

skontaktovať s matkou maloletého, ale bez odozvy. Úspešný telefonický hovor prebehol dňa 15.05.2025,
kedysaimmatkaospravedlnilazasvojudoterajšiunedostupnosť.Akodôvoduviedlazhoršenýzdravotný
stav i zdravotné komplikácie svojho manžela, pričom posledné obdobie opísala ako veľmi náročné. V
rozhovore matke vyjadrili porozumenie k jej aktuálnej situácii, zároveň ju však informovali o potrebe
spoločného stretnutia rodičov, ktoré je nevyhnutné pre podporu obnovenia kontaktu medzi matkou a

maloletým. Upovedomili ju o tom, že napriek akceptovaniu jej zdravotného stavu, aktuálne nedochádza
k žiadnemu posunu v prospech dieťaťa. Z toho dôvodu jej ponúkli ako alternatívu dočasné pozastavenie
spolupráce, prípadne jej prerušenie s možnosťou obnovenia po zlepšení okolností. Matka uviedla, že
si uvedomuje závažnosť situácie a má záujem na obnove kontaktu so synom pracovať. Vyjadrila, že
jej cieľom je, aby syn vedel, že o neho má stále záujem a že zostáva jeho matkou, aj napriek tomu,

že má ďalšie dve deti. Vzhľadom na obavy, ktoré matka vyjadrila, jej bola navrhnutá možnosť napísať
maloletému list, v ktorom by vyjadrila svoje pocity, objasnila aktuálnu situáciu a sprostredkovala mu
svoju motiváciu k obnoveniu vzťahu. Matka s návrhom súhlasila a prisľúbila, že list doručí do Centra
osobne alebo poštou v čo najskoršom termíne, aby mohol byť následne odovzdaný maloletému. Matka
svoj prísľub dodržala a do Centra sa dostavila dňa 30.05.2025, kedy im odovzdala list pre syna.

Vzhľadom na dané skutočnosti dňa 12.06.2025 zrealizovali individuálne stretnutie s otcom maloletého,
za účelom pokračovania spolupráce a overenia jeho postoja k aktuálnemu vývoju situácie. V úvode
stretnutia sa informovali na aktuálnu situáciu v domácnosti. Otec uviedol, že vo vzťahu k riešenej
problematike nenastali žiadne nové okolnosti. V rodine sa momentálne sústredia na školské povinnosti
maloletého, pričom na konci školského roka očakávajú prevažne známky výborného a chválitebného

hodnotenia, s výnimkou predmetu biológia, kde by mal mať hodnotenie dobré. Otca informovali o
prebiehajúcej komunikácii s matkou, ako aj o tom, že matka sa osobne dostavila do Centra. Na
základe toho opätovne navrhli realizáciu párového stretnutia rodičov. Otec sa k uvedenému vyjadril, že
záujem matky o maloletého nevníma ako autentický. Podľa jeho názoru matka neplní svoje záväzky
v rámci výchovného opatrenia, predchádzajúce dohodnuté termíny nedodržiavala a vyjadril skepsu

voči akejkoľvek budúcej spolupráci. Vníma, že za obdobie dvoch mesiacov nenastal žiadny posun v
komunikácii rodičov, či medzi synom a matkou. Ďalej uviedol, že maloletý sa aktuálne stavia odmietavo
k myšlienke stretnutí s matkou a vyjadril sa otcovi, že sa takýchto stretnutí nechce zúčastňovať. Otec
rešpektuje jeho postoj a deklaroval, že v prípade reálneho záujmu zo strany matky kontaktu brániť
nebude. Zároveň však poukázal na frustráciu z celej situácie, ktorú opísal ako jednostrannú a vyjadril

pocit, že zo strany matky absentuje reálny prístup a zodpovednosť. Podľa slov otca maloletý svoju
matku „ani nepozná” a prežíva voči nej sklamanie. Na záver stretnutia bol s otcom dohodnutý termín
individuálneho psychologického stretnutia s maloletým dňa 19.06.2025. Otec so stretnutím súhlasil,
avšak voči aktívnej účasti maloletého a spolupráci bol skeptický. V nadväznosti na predchádzajúce
stretnutie ich dňa 19.06.2025 telefonicky kontaktoval otec maloletého. Informoval ich, že maloletý

plánuje v daný deň vycestovať do Trnavy, kde sa nachádza ihrisko určené pre jazdu na kolobežke.
Otec uviedol, že tento plán synovi odsúhlasil, pretože mu nechce brániť v trávení voľného času podľa
jeho záujmov. Zároveň ich oboznámil o tom, že maloletý odmieta absolvovať plánované individuálne
stretnutie v ambulancii CDR. Otec uviedol, že sa syna snažil motivovať a vysvetľoval mu účel stretnutia,
avšak maloletý by bol ochotný stretnutie absolvovať len za podmienky, že by bol prítomný aj on ako

rodič. Rešpektujúc postoj maloletého i otca, s otcom viedli motivačný rozhovor o zmysle plánovaného
stretnutia, pričom poukázali na doterajší vytvorený dôverný vzťah s maloletým a na fakt, že v rámci
stretnutia bolo plánované aj odovzdanie listu od matky. Napokon sa s otcom maloletého dohodli, že dňa
20.06.2025 sa spolu s maloletým dostavia do ambulancie CDR. Otec v priebehu rozhovoru deklaroval,že stretnutie bude z jeho strany krátke a postoj svojho syna nebude nijako ovplyvňovať. Nasledujúci
deň sa podľa dohody dostavil do ambulancie otec so synom. V úvode obom zúčastneným poďakovali
za účasť a informovali ich o doterajšom vývoji. Uviedli, že matka v predchádzajúcom období trpela

zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré sa nemohla zúčastňovať poradenstva. Maloletému pripomenuli účel
individuálnych psychologických stretnutí a ocenili jeho doterajšiu otvorenosť a spoluprácu. Otec uviedol,
že na stretnutie prišiel, aby predišiel dojmu, že syna vedie k odmietaniu poradenstva. Zopakoval, že
synovi v kontakte s matkou nebráni. Maloletý verbalizoval, že jeho postoj k matke sa nemení a o
kontakt s ňou naďalej nemá záujem. V rámci rozhovoru oboch motivovali k zotrvaniu v poradenstve.

Zdôraznili právo dieťaťa poznať oboch rodičov a význam roly matky v jeho živote. Otec vyjadril názor,
že matka mala viacero príležitostí na obnovenie kontaktu so synom, ktoré však nevyužila. Výchovné
opatrenie vníma ako neefektívne a potvrdil, že syna nebude nútiť k niečomu, čo si neželá. Otca
požiadaliozotrvanievporadenstve,keďžematkaaktuálneprejavilazáujemaplnídohodnutékroky.Otec
uviedol, že s poradenskými stretnutiami problém nemá, no očakáva zodpovednejší prístup zo strany
matky, ktorá podľa neho zrušila predchádzajúce spoločné stretnutia, hoci bola iniciátorkou výchovného

opatrenia. Maloletému následne ponúkli list od matky. Najprv jeho prevzatie odmietol, avšak po krátkom
rozhovore list prevzal, no za ich prítomnosti ho neotvoril. Na záver sa otec poďakoval za spoluprácu a
uviedol, že v nej nemá záujem pokračovať, keďže rešpektuje postoj svojho syna. Na záver na základe
doterajšieho priebehu poradenského procesu konštatujú, že výchovné opatrenie vo forme sociálneho
a psychologického poradenstva bolo realizované opakovane s oboma rodičmi, aj s maloletým A.. V

rámci viacerých individuálnych rozhovorov a intervencií bolo identifikované dlhodobé narušenie vzťahu
medzi matkou a maloletým dieťaťom, ako aj pretrvávajúce komunikačné napätie medzi rodičmi. Matka
maloletého počas poradenského vedenia prejavila záujem o obnovenie kontaktu so synom, no zároveň
nebola schopná pravidelne sa zúčastňovať dohodnutých stretnutí, najmä z dôvodu pretrvávajúcich
zdravotných problémov. Z jej strany došlo len k obmedzenej spolupráci — plánované párové stretnutie

rodičov sa nerealizovalo a nedošlo k žiadnej priamej forme kontaktu s maloletým. Otec maloletého
naďalejprejavovalsúčinnosťazabezpečilúčasťsynanaviacerýchstretnutiach.Verbalizoval,žesynoviv
kontakte s matkou nebráni, no rešpektuje jeho rozhodnutie a aktuálne emocionálne nastavenie. Maloletý
dlhodobo a konzistentne verbalizuje, že o kontakt s matkou nemá záujem. Odmieta párové stretnutia
a kontakt s matkou aj prostredníctvom sprostredkovaných foriem, napr. list. V poradenskom rozhovore

ostáva jeho postoj nemenný, s výraznou lojalitou k otcovi. V závere odporúčajú ukončenie aktuálneho
poradenského vedenia, s prihliadnutím na dlhodobý odmietavý postoj maloletého k matke, ako aj
nerealizovanie párových stretnutí medzi rodičmi. Z toho dôvodu považujú pokračovanie v sociálno-
psychologickom poradenstve za neefektívne. Preto odporúčajú prehodnotenie výchovného opatrenia,
keďže nenapĺňa svoj účel a cieľ. V prípade, že sa v budúcnosti vytvoria priaznivejšie podmienky pre

spoluprácu a obnovu kontaktu medzi matkou a maloletým, naďalej deklarujú pripravenosť poskytnúť
rodine sociálne a psychologické poradenstvo. Rodičia maloletého boli oboznámení s obsahom a účelom
tejto správy.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.01.2026, ktoré vykonal v neprítomnosti matky maloletého,

ktorá sa napriek predvolaniu na pojednávanie nedostavila a o odročenie pojednávania nežiadala.

6. Navrhovateľ ÚPSVaR Piešťany na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k nariadenému výchovnému
opatreniu majú za to, že bolo v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko sa dlhodobo nestretával s matkou
a matka o stretávania prejavila záujem. Úlohou centra bolo obnoviť konštruktívnu komunikáciu medzi

rodičmi,zrealizovaťprvéstretnutiasmatkou,čosavšaknepodarilozdôvodovprekážoknastranematky.
Maloletý je momentálne nastavený tak, že sa s matkou nechce stretávať. Zo záverečných správ vyplýva,
že vzťah je naštrbený, avšak podnet na zrušenie tohto výchovného opatrenia napriek tomu, že nesplnilo
svoj účel, podali z toho dôvodu, že s prihliadnutím na vek maloletého, ktorý bude mať o pár dní 14 rokov,
považujú za nadbytočné takto tlačiť, keď matka sama má nejaké komplikácie, kvôli ktorým sa stretnutí

nemôže zúčastňovať. Nie je v záujme maloletého, aby bol neustále v nejakom nedefinovanom čase stále
pripravený na to, že možno sa stretne, možno sa nestretne. Matka telefónne číslo na maloletého má,
pokiaľ jej to zdravotná a životná situácia s novou rodinou dovolí, môže maloletého kontaktovať, prípadne
neskôr by sa skúsili, keby matka mohla, sa s chlapcom porozprávať. Maloletý prichádza do veku, že
niečo mu nariaďovať už môže byť kontraproduktívne.

7. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že si myslí, že kolízna opatrovníčka povedala všetko. Čo
sa týka stretávania, k tomu nedošlo, žiaľ, zo strany matky. Maloletý bude mať 14 rokov, vzťah s matkou
nemajú, čo si myslí, že si za to môže určitým spôsobom sama. Mala možnosti, príležitosti, neurobilapre to absolútne nič. Čo sa týka syna, bude mať 14 rokov, možnosť stretnutia vždy majú, kontakt matka
naňhomá,môžehokedykoľvekkontaktovať.Doplnilby,žesnáďjejsynrazodpustízavšetko.Naposledy
sa s matkou videli pred rokmi. Syn si prevzal list, ktorý mu matka dala, pozrel si ho, boli tam kresby,

chcel ho hodiť do koša, ale odovzdal ho otcovi, že si ho nechce čítať, pozrel si iba kresby. O mame sa
nevyjadruje, keď sa rozprávajú, nereaguje na to, nerád sa o tomto baví. Vie, o čo ide, ale nemá záujem.
Má na to vplyv nezáujem matky a tie roky. Nerobí mu dobre to, že sa má na niečo prichystať, má niekam
ísť, čo sa týka toho výchovného opatrenia.

8. Podľa § 37 odsek 7 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), súd sleduje
vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou,
neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

9. Podľa § 37 odsek 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

10. Súd po oboznámení sa s podaným návrhom, ako aj podstatným obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Trnava sp.zn. PN-6P/24/2022, s prihliadnutím na vyjadrenia navrhovateľa a otca
maloletého na pojednávaní, ale predovšetkým s prihliadnutím na závery správy Centra pre deti a rodiny

Piešťany dospel k záveru, že návrh na zrušenie výchovného opatrenia je dôvodný.

11. V konaní o zrušenie výchovného opatrenia súd nemal sporné skutkové tvrdenia, keďže matka
sa k podanému návrhu na zrušenie výchovného opatrenia nevyjadrila a na pojednávanie sa napriek
predvolaniu nedostavila. Otec so zrušením výchovného opatrenia súhlasil.

12. Z predloženej správy Centra pre deti a rodiny Piešťany (ďalej len CDR) jednoznačne vyplýva,
že nariadené výchovné opatrenie neplní svoj účel. Vzhľadom na vek maloletého, jeho názor, ako aj
prístup matky k uloženému výchovnému opatreniu, má súd za to, že nie je v záujme maloletého, aby sa
pokračovalo v uloženom výchovnom opatrení ani rozhodovalo o uložení iného vhodného výchovného

opatrenia, ale je v najlepšom záujme maloletého nariadené výchovné opatrenie zrušiť. Vzhľadom
na skutočnosť, že matka sa k doručenému návrhu a správe CDR nevyjadrila a na pojednávanie sa
napriek predvolaniu nedostavila, môže súd len predpokladať, že voči návrhu na zrušenie výchovného
opatrenia nemá pripomienky. Súd podotýka, že aj v prípade zrušenia výchovného opatrenia rodičom,
predovšetkým matke, nič nebráni, aby sa aktívne pokúsila o kontakt so synom a v prípade zlepšenia

situácie na jej strane, ako aj na strane maloletého nie je vylúčené opätovné uloženie výchovného
opatrenia. Súd má za to, že vzhľadom na narušené vzťahy medzi matkou a synom je pre dosiahnutie
účelu výchovného opatrenia nevyhnutný skutočný a aktívny záujem matky, ku ktorému však v rámci
realizácie výchovného opatrenia nedošlo, o čom svedčí okrem iného skutočnosť, že doposiaľ bolo
vyčerpaných 8 hodín a 15 minút priamej práce z výchovným opatrením stanoveného počtu 40 hodín,

pričom s matkou maloletého sa realizovali len individuálne telefonické konzultácie v dňoch 04.04.2025,
14.04.2025 a 15.05.2025, v celkovom trvaní 1 hodiny a 30 minút. Na neúspešný priebeh výchovného
opatrenia tak mali vplyv aj zdravotné a osobné dôvody na strane matky, dlhodobý odmietavý postoj
maloletého k matke, ako aj nerealizovanie párových stretnutí medzi rodičmi. Stále trvajúce, ale riadne
sa nerealizujúce výchovné opatrenie môže pôsobiť kontraproduktívne, keďže maloletý citlivo vníma aj

priebehtohtovýchovnéhoopatrenia,ktorésariadnenerealizujeatoajpreprekážkynastranematky.Súd
sa stotožňuje so závermi CDR, ktorí považujú pokračovanie v sociálno-psychologickom poradenstve za
neefektívne, keďže nenapĺňa svoj účel a cieľ. Súd tak rozhodol, ako je uvedené vo výroku I. uznesenia
a zrušil výchovné opatrenie uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. PN-6P/24/2022-336 zo
dňa 23.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/124/2024-399 zo dňa

21.11.2024. V prípade, že sa v budúcnosti vytvoria priaznivejšie podmienky pre spoluprácu a obnovu
kontaktu medzi matkou a maloletým, je tu vždy možnosť nového rozhodnutia súdu, ako aj poskytnutia
sociálneho a psychologického poradenstva rodine.13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia výslovne vzdali práva podať
odvolanie nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 368 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.