Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125011694
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125011694.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 15. januára 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin legalizácie výnosu
z trestnej činnosti z časti formou spolupáchateľstva z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20, § 233
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 6.8.2024, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu

Mestského súdu Košice zo dňa 10. júla 2025 sp. zn. 31T/30/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 31T/30/2025 zo dňa 10.07.2025 podľa § 290 ods. 1 Tr. por.
s použitím § 215 ods. 1 písm. d) Tr. por. z dôvodov uvedených v § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné
stíhanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. X, C., toho času bytom E., F. G.,

H., H. H. XXX I., J. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti
z časti formou spolupáchateľstva z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1., § 20, § 233 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024, že

ako konateľ G. A. D. G., G. G. C., K. X, I.: XX XXX XXX z účtu tejto spoločnosti vedeného v G. G., L.
č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bola 13. 09. 2016 na základe podvodného konania z účtu odosielateľa

H. M., L., M. C., N. XXXXXXXXXXXXXXX, O. O. H. M. P. F. L. prevedená suma vo výške 229.012.65-€,
vykonal prostredníctvom bankomatovej karty z časti výber v hotovosti na rôznych miestach v zahraničí
v dňoch 14. 09. 2016 a 15. 09. 2016 a to 4 krát po 500,-€ celkovo vo výške 2.000,-€ a v časti vykonal
prevody na iné účty a to: 13. 09. 2016 previedol 4.000,-€ na účet č. XXXXXXXXX/XXXX (K. Q.) - 14.
09. 2016 previedol 10.000,-€ na účet č. XXXXXXXXX/XXXX (K. Q.) - 14. 09.2016 previedci 10.000,-
€ na účet č. XXXXXXXX/XXXX (K. Q.) - 14. 09. 2016 previedol 95.435,-€ na účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX (B. H.) - 16. 09. 2016 previedol 74.500,-€ na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (B. H.) - 17. 09. 2016
vykonal pokus o prevod finančných prostriedkov vo výške 32,732,- € na účet č. XXXXXXXXX/XXXX (K.
Q.) čím takto príjem pochádzajúci z trestnej činnosti v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu a zakryť
jeho pôvod v trestnej činnosti z časti previedol a z časti sa pokúsil previesť na seba a na iné osoby, čím
získal pre seba a iné osoby prospech v celkovej výške 228.667,-€;

zastavil, pretože jeho trestné stíhanie je neprípustné, nakoľko ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie
pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu iného členského štátu Európskej únie.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. odkázal G. H. R., G. G. D. XX/XX, XXXX L., M. C., I.: M..XXX.XXX s
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť prokurátor, kde v písomných
dôvodoch uviedol nasledovné.Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Antverpách sp. zn. 19A004369 zo dňa 14.01.2020 uviedol,
že tento sa netýkal rovnakého skutku ako bolo vedené predmetné trestné stíhanie obžalovaného.

Z uvedeného rozsudku vyplýva, že tento sa týkal len skutku, ktorý spočíva v tom, že obžalovaný
nadobudol majetkový prospech z trestnej činnosti, teda že prijal alebo nechal prijať peňažnú sumu
259 824,85 USD na bankový účet s IBAN: G. XXXX XXX XXX XXXX XXXX, ktorý zriadil na meno
spoločnosti A. D. G., pričom peňažné prostriedky pochádzali z bankového účtu 5411 2510 0000 072
vedenomnaspoločnosťH.R.M.Predmetnéodsúdeniesanetýkaloakéhokoľveknáslednéhonakladania

s uvedenými peňažnými prostriedkami.

Prokurátor uviedol, že na rozdiel od rozsudku Okresného súdu v Antverpách sp. zn. 19A004369 zo
dňa 14.01.2020 sa skutok, pre ktorý sa vedie toto trestné stíhanie, ktoré bolo napadnutým uznesením
zastavené, týka konania obžalovaného, ktoré nasledovalo po tom ako prijal peňažné prostriedky, a teda
konania,ktoréspočívalovovýberepeňažnýchprostriedkovvhotovosti,prevodupeňažnýchprostriedkov

na iné bankové účty, ako aj pokusov o prevod peňažných prostriedkov. Na uvedené reflektuje aj právna
kvalifikácia skutku uvedená v podanej obžalobe, keďže v obžalobe bol skutok právne kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods.
4 písm. a) Tr. zák., ktorého podstata spočíva v aktívnom konaní páchateľa vo vzťahu k príjmu, resp.
veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, pričom aktívnym konaním v tomto prípade malo byť prevedenie

alebo pokus o prevedenie v banke na seba alebo iné osoby, ako aj výber týchto peňažných prostriedkov
v hotovosti. Už v samotnej obžalobe nebol skutok formulovaný a kvalifikovaný tak, aby dával za vinu
obžalovanému nadobudnutie týchto peňažných prostriedkov ako príjmu z trestnej činnosti, keďže inak
by bol skutok kvalifikovaný ako trestný čin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného
do 31.12.2020.

Aj mestský súd vo svojom uznesení právne kvalifikoval skutok ako trestný čin legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 14 ods. 1, § 20, § 233 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od
06.08.2024, skutková podstata ktorá nepostihuje nadobudnutie výnosu z trestnej činnosti (nadobudnutie
výnosu z trestnej činnosti postihuje skutková podstata podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. účinného od

06.08.2024), ale postihuje konanie, ktoré spočíva v nakladaní s výnosom z trestnej činnosti, teda keď
páchateľ na seba alebo iného prevedie peňažné prostriedky ako výnos z trestnej činnosti, resp. ich
vyberie v hotovosti z bankového účtu.

Prokurátor ďalej uviedol, že v predmetnej trestnej veci by mohla byť uplatnená zásada ne bis in idem

len vtedy, ak by bol obžalovaný v tomto trestnom konaní stíhaný za to, že nadobudol výnos z trestnej
činnosti, čo ale v danom prípade splnené nie je, pričom skutočnosť, že skutok uvedený v obžalobe
obsahuje aj skutkové okolnosti časovo predchádzajúce nakladaniu s peňažnými prostriedkami ako
výnosu z trestnej činnosti, ešte neznamená, že ide o totožný skutok, keďže tieto skutkové okolnosti
časovo predchádzajúce nakladaniu s výnosom z trestnej činnosti musia byť v skutkovej vete vyjadrené

na to, aby bolo zrejmé, že ide o výnos z predikatívnej trestnej činnosti, inak by skutok nenapĺňal danú
skutkovúpodstatutrestnéhočinu,aleišlobylenonakladaniespeňažnýmiprostriedkaminaúčtevbanke
bez trestnoprávnej relevancie.

Prokurátor uviedol, že súd pri zastavení trestného stíhania odkazoval na článok 54 Schengenského

dohovoru, preto zastavenie trestného stíhania s odkazom na § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. je nesprávne
a správne malo byť trestné stíhanie zastavené s odkazom na § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por.

Záverom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil
napadnuté uznesenie a prikázal Mestskému súdu Košice, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno
v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten
istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečnezastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania,
ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Prekážka ne bis in idem predstavuje základnú zásadu procesného práva, vyjadrujúcu všeobecný
záujem, aby o tej istej veci nebolo možné opätovne rozhodnúť, resp. aby sa o tej istej veci neviedlo
trestné stíhanie, ak už o totožnom skutku bolo rozhodnuté v inom konaní.

Skutok v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. nie je vo všeobecnej rovine zákonom definovaný, avšak je

vymedzený ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.

Podstatou skutku, o ktorom má súd rozhodnúť, je účasť obvineného na určitej udalosti popísanej v
obžalobnom návrhu, teda jeho právne relevantné konanie (konanie alebo opomenutie), z ktorého vzišiel
následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Podstatu
skutku teda tvorí jednak konanie trestne zodpovedného páchateľa a jednak následok, ktorý bol ním

spôsobený. Súčasťou skutku nemôže byť akékoľvek konanie osoby, ale iba také, ktoré je relevantné
z hľadiska trestného práva hmotného, a je preto obsiahnuté v znakoch skutkovej podstaty niektorého
trestného činu. Obdobne i následok musí byť významný z rovnakého hľadiska. Momentom, ktorý delí
konanie páchateľa na rôzne skutky, je práve trestnoprávne relevantný následok, ktorý obvinený spôsobil
alebo chcel spôsobiť. Pre vzťah medzi konaním a následkom musí platiť, že konanie je pre daný

následok kauzálny, t. j. bez neho by k následku nemohlo dôjsť tým spôsobom, ako k nemu došlo
(R 8/1985, R 5/1988). Všetky prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré viedli k takémuto trestnoprávne
relevantnému následku, tvoria jeden skutok. O jeden skutok z hľadiska hmotného práva ide aj v
prípade, ak došlo ku vzniku viacerých následkov významných pre trestné právo hmotné, ak každý z
týchto následkov bol spôsobený aspoň sčasti týmto (jedným) konaním, rovnako významným z hľadiska

trestného práva hmotného. Podľa ustálenej súdnej judikatúry o totožný skutok ide aj vtedy, keď sa
pri rôznosti následkov zhoduje konanie aspoň s časťou konania, pre ktoré bol už páchateľ odsúdený.
Trestné stíhanie pre takýto skutok je preto neprípustné (R 23/1972).

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody

konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri
rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne
zhodnévpodstatnýchokolnostiach.Jenevyhnutnéskúmaťtútootázkuvždyindividuálnepodľaokolností
konkrétneho prípadu.

Konanie popísané v obžalobe ako aj v napadnutom uznesení a konanie, pre ktoré bol obžalovaný
právoplatneodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduvAntverpáchsp.zn.19A0043369zodňa14.01.2020
nepredstavujú dva samostatné skutky. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok v predmetnej
trestnej veci je ten istý ako skutok, pre ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Antverpy sp. zn. 19A0043369 zo dňa 14.01.2020, keďže v podstatných okolnostiach

sa zhodujú.

Niet pochýb, že poškodenou je spoločnosť H. R. M. G. G. O. L., ktorá previedla na účet vedený v G. G.,
L. č. XXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 229.012,65 eur. Za podstatné okolnosti je v danom prípade
potrebné považovať zhodu v osobe páchateľa a poškodeného, číslo účtu, z ktorého bola peňažná suma

prevedená, ako aj číslo účtu, na ktorý bola prijatá a deň prevodu. Zhodnou je v danom prípade aj suma
peňažných prostriedkov, ktorá bola prevedená na účet príjemcu, keďže suma vo výške 229.012,65
eur bola prevedená na účet príjemcu, pričom aj z rozsudku Okresného súdu v Antverpách sp. zn.
19A0043369 zo dňa 14.01.2020 vyplýva, že táto suma bola zabavená ako predmet trestného činu prania
špinavých peňazí podľa článkov 42 ods. 1 a 505 ods. 7 belgického trestného zákonníka.

Keďže trestné stíhanie je vedené pre skutok a nie pre právnu kvalifikáciu, tak nie je podľa názoru
krajského súdu v danom prípade relevantné, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je
skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 14, § 20, §
233 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. b) Tr. zák., aj napriek tomu, že táto skutková podstata nepostihuje

nadobudnutie výnosu z trestnej činnosti, ale konanie, ktoré nasledovalo po tom, čo obžalovaný prijal
peňažné prostriedky. Uvedené nevylučuje ani to, že skutok v rozsudku Okresného súdu v Antverpách
sp. zn. 19A0043369 zo dňa 14.01.2020 spočíval v tom, že obžalovaný nadobudol majetkový prospech
z trestnej činnosti a nie v konaní, ktoré nasledovalo po prijatí peňažných prostriedkov, keďže vykonanéprevody a pokusy o prevody peňažných prostriedok by neboli možné bez predchádzajúceho prevodu
peňažných prostriedkov poškodeného na účet obžalovaného.

Mestskýsúdpretonemalinúmožnosť,nežtrestnéstíhaniezastaviť,pretoženiejeprípustnéviesťtrestné
stíhanie proti osobe, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom
súdu.

Nezistiac žiadne pochybenie mestského súdu, krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.

por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.