Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100543
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100543.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený:
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Neuman Aluminium Industries

s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO : 48 163 031, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2025/000997-013 zo dňa 23. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou datovanou dňa 14.07.2025 a doručenou Správnemu súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 14.07.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného - Záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania č. OU-ZC-OSZP-2025/000997-013 zo dňa
23.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“, alebo „záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania“),
ktorým žalovaný, ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1
písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) a ako príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie
podľa § 3 písm. l) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredieaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZákonEIA“)
po vykonaní zisťovacieho konania k zmene navrhovanej činnosti „Rozšírenie výrobných priestorov firmy

Neuman, p. č. 1877/3, Žarnovica (ďalej „zmena navrhovanej činnosti“) navrhovateľa Neuman Aluminium
Industries s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO : 48 163 031, určil podľa § 29 ods.
2 v súlade s § 29 ods. 11 Zákona EIA, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa
Zákona EIA. Zároveň vo výroku rozhodnutia žalovaný určil podľa § 2 písm. d) a § 29 ods. 15 Zákona
EIA pre zmenu navrhovanej činnosti v bodoch 1., 2. a 3. výroku rozhodnutia konkrétne špecifikované
opatrenia na zabránenie a zmiernenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia, ktoré

je potrebné zohľadniť pri príprave podkladov potrebných v ďalšom procese konania o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov. V rámci žalobných bodov a žalobnej argumentácie žalobca vyvodil svoju
aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného s
poukazom na ustanovenie § 29 ods. 20 Zákona EIA.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe

podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej „SSP“).3. Po podaní správnej žaloby e-mailovým elektronickým podaním zo dňa 16.07.2025, neskôr dňa
20.07.2025 doplneným aj v elektronickej forme s autorizáciou elektronického dokumentu podľa

osobitnéhopredpisu,žalobcaupovedomilsprávnysúd,žeodvolacíorgánverejnejsprávy-Okresnýúrad
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodol na
základe odvolania žalobcu, ako dotknutej verejnosti, smerujúceho voči správnou žalobou napadnutému
rozhodnutiu žalovaného a rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2025/030238- 004 zo dňa 04.07.2025 (ďalej
aj ako „rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy“) podľa § 29 ods. 18 Zákona EIA záväzné

stanoviskozozisťovaciehokonaniaOkresnéhoúraduŽarnovica,odborstarostlivostioživotnéprostredie
č. OU-ZC-OSYP-2025/000997-013 zo dňa 23.05.2025 potvrdil. Žalobca ako listinný dôkaz predmetné
rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy správnemu súdu aj predložil.

4. Žalovaný procesným podaním zo dňa 21.10.2025 zaujal procesné stanovisko k správnej žalobe
žalobcu, vrátane jej doplnenia, vyjadril sa rozsiahlo k jednotlivým žalobným bodom a vyjadril sa aj k

návrhu žalobcu zo dňa 14.07.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V závere vyjadrenia
k správnej žalobe žalovaný zdôraznil, že podaním odvolania žalobcu voči záväznému stanovisku
žalovaného zo zisťovacieho konania nenastali účinky vydaného záväzného stanoviska, tieto nastali až
po vydaní rozhodnutia druhostupňovým orgánom verejnej správy Okresným úradom Banská Bystrica,
odborom opravných prostriedkov, referátom starostlivosti o životné prostredie v odvolacom konaní, ktorý

rozhodnutímč.OU-BB-OOP3-2025/030238-004dňa04.07.2025(právoplatnédňa24.07.2025)vzmysle
§ 29 ods. 18 Zákona EIA napadnuté záväzné stanovisko potvrdil. Na základe uvedeného je podľa
právneho názoru žalovaného, s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 2 SSP, žalovaným orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom zainteresovaná verejnosť. Žalovaný tak má
za to, že predmetom žaloby má byť druhostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom Banská

Bystrica, odborom opravných prostriedkov, referátom starostlivosti o životné prostredie. Vzhľadom k
vyššie uvedeným argumentom žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu, v zmysle §
98 ods. 1 písm. g) SSP, uznesením odmietol ako neprípustnú.

5. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe žalobcu a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nevyjadril, hoci mu na to správny súd, ako ďalšiemu účastníkovi podľa § 32 ods.
3 písm. a) SSP, vytvoril procesný priestor doručením správnej žaloby žalobcu s možnosťou zaujať k jej
obsahu procesné stanovisko.

6. Na základe vyjadrenia žalovaného aj k časti správnej žaloby obsahujúcej návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe správny súd rozhodol uznesením č.k. 3S/35/2025-364 zo dňa
04.11.2025, ktorým návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.07.2025
podľa ustanovenia § 188 SSP zamietol, keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozí závažná ujma na životnom prostredí, prípadne by došlo k nenávratnému poškodeniu životného

prostredia.

7. Žalobca následne podal e-mailovým autorizovaným elektronickým podaním zo dňa 24.11.2025
nový návrh na odkladný účinok správnej žalobe. Ďalším e-mailovým neautorizovaným elektronickým
podaním zo dňa 01.12.2025 žalobca vzniesol námietku zaujatosti sudcov senátu 3S správneho súdu v

prejednávanej veci. Správny súd dňa 11.12.2025 upovedomil žalobcu, s poukazom na ustanovenie §
56 ods. 1 a 2 SSP, že jeho elektronické e-mailové podanie s predmetom : „3S/35/2025-364: Námietka
zaujatosti sudcov senátu 3S banskobystrického správneho súdu v žalobnej veci sp. zn. 3S/35/2025.“
bolo podané elektronicky, avšak bez kvalifikovaného elektronického podpisu podľa osobitného predpisu
(zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov). Keďže
námietka zaujatosti sudcov, ako podanie vo veci samej, bola v elektronickej podobe neautorizovaná
kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, na to, aby mohla vyvolať právne
účinky, bolo nevyhnutné, aby bola následne žalobcom listinne dodatočne doručená správnemu súdu
v lehote podľa § 56 ods. 2 SSP (do desiatich dní), alebo aby žalobca v tejto lehote dodatočne

autorizoval svoje elektronické podanie vo veci samej podľa Zákona o e-Governmente (kvalifikovaným
elektronickým podpisom). Žalobca ani jedným z predpokladaných spôsobov v zmysle § 56 ods. 2 SSP
svoje neautorizované elektronické podanie zo dňa 01.12.2025, ktoré malo byť podľa svojho obsahu
námietkou zaujatosti sudcov správneho súdu, nedoplnil, správny súd mu preto oznámil, že na totoelektronické neautorizované podanie neprihliada. Len pre úplnosť správny súd súčasne považuje za
potrebné poznamenať, že aj v prípade, ak by žalobca odstránil riadne a včas nedostatok formy jeho
neautorizovaného elektrického podania, na ním vznesenú námietku zaujatosti sudcov senátu 3S by

neprihliadal, nakoľko dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 87 ods. 3 SSP). Z obsahu neautorizovaného
elektronického podania žalobcu zo dňa 01.12.2025 vyplýva, že namietal zaujatosť sudcov senátu 3S
správneho súdu práve z okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe a dotýkajú sa rozhodovacej
činnosti senátu správneho súdu (žalobca namietal zaujatosť sudcov s poukazom na predchádzajúce

rozhodnutie správneho súdu v tejto veci o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby, ktorému nebolo vyhovené).

8. Ďalším elektronickým podaním datovaným dňa 10.11.2025, avšak správnemu súdu doručeným
elektronicky až dňa 16.12.2025, autorizovaným podľa osobitného predpisu, žalobca prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu podal na správny súd ďalší návrh na priznanie odkladného účinku

a námietku zaujatosti sudcov senátu 3S správneho súdu z dôvodu, že neuznávajú žalobcu ako subjekt
zainteresovanej verejnosti reprezentujúci osobitný procesný subjekt sui generis na strane žalocu a
v dôsledku toho „ohýbajú právo tak, aby pôsobilo proti ZDS ako zbraň“. Prejavuje sa to tak, že za
žalobcu tento senát neoznačuje osobitný procesný subjekt zainteresovanej verejnosti, ale právnickú
osobu „Združenie domových samospráv, o.z.“, čím navodzuje terminologickú nejednoznačnosť svojich

rozhodnutí. Procesné normy SSP sú podľa žalobcu ohýbané tak, že na žalobu aplikujú procesné
normy viažuce sa na žalobcu ako právnickú osobu a súčasne normy SSP vykladajú bez ohľadu
na rozdielnosť žalobných legitimácií podľa druhu žaloby. To spôsobuje absolútnu právnu neistotu
zainteresovanej verejnosti a v aplikačnej praxi sa vyskytuje výlučne ako „kladivo na ZDS“. Sudcovia
súčasne neuznávajú „kvázi –prokurátorskú“ žalobnú legitimáciu žalobcu podľa § 177 ods. 2 SSP v

danom prípade práve ako dôsledok chápania žalobcu ako právnickej osoby a nie ako reprezentatívneho
subjektu za zainteresovanú verejnosť. Žalobca v námietke zaujatosti doručenej správnemu súdu dňa
16.12.2025 s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
19SVs/7/2024, dôvodil, že je nutné dôsledne terminologicky odlišovať žalobcu ako zainteresovanú
verejnosť a iného druhu žalobcu práve preto, aby SSP, ako procesný kódex upravujúci konanie pred

správnym súdom, vyvolával tie právne účinky, ktoré vyplývajú nielen z jeho písomného znenia, ale
aj zo systematiky, racionality a ústavne-konformného výkladu, pri ktorom je potrebné ako kritérium
pre prístup k súdu akceptovať výklad a vnímanie práva tak, ako ho poníma žalobca, lebo práve
to predstavuje základ žalobcových očakávaní od pôsobenia objektívneho práva. Každý odklon od
neho nesmie byť svojvoľný, ale zákonný a spravodlivý. Úplne zreteľné sú dôsledky terminologickej

nejednoznačnosti na uznesení o odkladnom účinku, ktorý je formalistickým textom, ktorý je súčasne
právnym výkladom o odkladnom účinku žaloby právnickej osoby podľa § 61 písm. a) SSP; ide ale o
nesprávny výklad pre žaloby zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia podľa § 61
písm. c) SSP a to už podľa doktrinálneho výkladu ustanovení § 185 SSP. Žalobca má za to, že takto
formulovanú námietku nie je možné zamietnuť z dôvodu podľa § 87 ods. 3 SSP – rozhodovacia činnosť

sudcov nie je dôvod na vylúčenie sudcu; rozhodovacia činnosť sudcov je len procesným prejavom
indikujúcim predpojatosť a zaujatosť, ktorá spočíva vo vnútornom vzťahu sudcov k žalobcovi a tá sa
následne prejavuje nesprávnou rozhodovacou činnosťou; účelom vylúčenia sudcu je práve prevencia
toho, aby sa eventuálna predpojatosť sudcu zmaterializovala v nesprávnom rozhodnutí. Zamietnutie
tejto námietky predpojatosti len preto, že sa prejavuje v rozhodovacej praxi správnych súdov, by tak

bolo podľa názoru žalobcu „logicko -argumentačným podvodom chybného potvrdenia konzekventu a
preto je ako iracionálna argumentácia v práve v princípe neprijateľná“. Následne sa obsah žaloby
interpretuje v zmysle žalobnej legitimácie právnickej osoby, ktorá chráni individuálny subjektívny záujem
a nie verejno-právny. Tento modus operandi sa následne prejavuje v rozhodnutiach vo veci samej
(aj v predbežnom, aj vo finálnom meritórnom rozhodnutí), ktorým sa neprizná ochrana subjektívnych

práv ZDS ako právnickej osoby – hoci tá v skutočnosti vystupovala ako procesný opatrovník celej
zainteresovanej verejnosti. Preto argumentácia správneho súdu uvedená v uznesení o odkladnom
účinku je podľa námietky zaujatosti žalobcu „indikátor predpojatosti či dokonca systémových bariér pre
prístup daného ekologického spolku k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, a to z dôvodu,
že preukazuje, či správny súd interpretuje žalobu tak ako bola podaná a myslená, alebo si účelovo

prispôsobuje spätnou dezinterpretáciou právny stav tým, že žalobcu posudzuje ako právnickú osobu,
hoci vo veciach životného prostredia ide vždy o zainteresovanú verejnosť. To sa dá interpretovať aj tak
– že správny súd neuznáva daný subjekt za reprezentanta celej zainteresovanej verejnosti podľa § 42
ods. 2 SSP, preto s ním tak ani nekoná a preto aj rozhoduje o jeho veci v zásade predpojato – na základepredpojatosti, že daný subjekt nie je reprezentantom celej zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 2
SSP, hoci ten sa k tomu celkom zjavne a systematicky hlási.“

9. Ďalším e-mailovým neautorizovaným elektronickým podaním zo dňa 18.12.2025 žalobca adresoval
správnemu súdu svoje procesné podanie označené ako: „Komentár k vyjadreniu žalovaného v žalobnej
veci sp. zn. 3S/35/2025“, doplnené dňa 29.12.2025 elektronickou autorizovanou podobou podľa
osobitného predpisu.

10.Podľačlánku44ods.1ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalej„Ústava
SR“); každý má právo na priaznivé životné prostredie.

11. Podľa článku 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného
prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

12. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR; podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon.

13. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

14. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ; každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

15. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; (3) Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej

moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. (4) Navyše bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia
zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť
primerané,spravodlivé,včasnéanienedostupnedrahé.Rozhodnutiapodľatohtočlánkubudúvydávané
alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú

verejne prístupné. (5). S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,
aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie
vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe
k spravodlivosti.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

18. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Podľa§ 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.21. Podľa § 180 ods. 2 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak

je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

22. Podľa § 3 písm. c) Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; zisťovacie konanie je
postup, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie; výsledkom tohto postupu je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania,

ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na
životné prostredie,

23. Podľa § 3 písm. t) a u) Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025;
t) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní,
u) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,
neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil
štát, alebo nadácia7a) založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania

prírodných hodnôt.

24. Podľa § 24 ods. 2 Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; dotknutá verejnosť
má postavenie účastníka v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a následne postavenie
účastníkavpovoľovacomkonaníknavrhovanejčinnostialebojejzmene,akuplatnípostuppodľaodseku

3 alebo ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 29 ods. 15 Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; ak v záväznom
stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania po nadobudnutí

účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti
podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania obsahuje hlavné dôvody, pre
ktorý príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto
zákona s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, ako aj vlastnosti projektu
aleboplánovanéhoopatrenia,ktorýmisamázabrániťalebopredísťtomu,čobyinakmohlibyťvýznamné

nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol.

26. Podľa § 29 ods. 16 Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; proti záväznému
stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena

a) bude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len navrhovateľ,
b) nebude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území
sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t).

27.Podľa§29ods.17prvejvetyZákonaEIAvzneníúčinnomod01.04.2025do31.10.2025;odvolanieje

možné podať do 15 dní odo dňa doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania na príslušný
orgán, ktorý ho vydal, inak záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nadobúda účinnosť.

28. Podľa § 29 ods. 20 Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; dotknutá verejnosť
uvedená v § 3 písm. t) sa môže žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho

konania vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude
posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú alebo procesnú zákonnosť.

29. Podľa § 64 písm. f) Zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; na konania podľa
tohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpisosprávnomkonaníokremzisťovaciehokonaniapodľa§29.

30. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už
ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv a právom chránených záujmov v oblasti konania a
rozhodovania orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva sa tak napĺňajú ústavnépráva fyzických a právnických osôb domáhať sa prostredníctvom súdneho prieskumu zabezpečenia a
dovolania sa účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy, garantované
Ústavou Slovenskej republiky v jej článku 46 ods. 2. Garancia týchto ústavných práv je aj priamo

vymedzená ustanovením § 2 ods. 1 a 2 SSP na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu
k jednotlivým druhom konaní upravených v § 6 ods. 2 SSP. Správny súdny poriadok upravuje pozitívne
a negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva preskúmavať na základe správnych žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať aj

v ďalších veciach ustanovených právnou úpravou. Z ústavného základu správneho súdnictva vyplýva,
že právomoc správneho súdnictva je vytvorená na princípe tzv. generálnej klauzuly, vyplývajúcej z čl.
46 ods. 2 Ústavy SR, v ktorom sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený
na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý
prostredníctvom správneho súdu, avšak výlučne za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4
Ústavy SR). Taktiež v článku 45 Ústavy SR je ústavne deklarované právo každého na včasné a úplné

informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Podľa článku 51 ods. 1
Ústavy SR sa domáhať práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v
medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Ústavou garantované právo prístupu k súdu je
tak v zmysle vyššie uvedených článkov možné realizovať len v intenciách prípustnej zákonnej úpravy.

31. Na princíp generálnej klauzuly ústavne vyjadrenej tak nadväzuje negatívna enumerácia, ktorá je
obmedzením generálnej klauzuly za splnenia predpokladov, že vylúčenie určitej veci zo správneho
súdneho prieskumu musí byť výslovné, k vylúčeniu zo súdneho prieskumu môže dôjsť len zákonom
(pričom vylúčenie môže vyplývať či už z ustanovení Správneho súdneho poriadku, ale aj z osobitných
predpisov správneho práva) a je nutné vychádzať z generálnej klauzuly, ktorá precizuje, že z právomoci

súdu v oblasti správneho súdnictva nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd. Správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu

vylučuje (§ 7 SSP).

32. Správny súd je povinný ex offo - a to v každom štádiu konania – skúmať, či sú splnené všetky
procesné podmienky na to, aby mohol v konaní o správnej žalobe konať a meritórne vo veci rozhodnúť.
Jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne

splnená, je existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia
orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle § 7 písm. a) až h) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.

33. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto
podmienok je podanie správnej žaloby až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní

pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu s možnosťou
meritórneho rozhodnutia je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, vydaného
v administratívnom konaní, išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň v rámci relevantnej právnej úpravy pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť.
Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ustanovenia

§ 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu
verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predmetom
súdneho prieskumu tak môže byť rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití
riadnehoopravnéhoprostriedkuvsprávnom(administratívnom)konaní.Ikeďpojemriadnehoopravného

prostriedkunormysprávnehoprávanešpecifikujú,pojmom„riadneopravnéprostriedky“majúnamyslitie
opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný právny úkon, ktorým sa
sleduje preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa väčšinou druhostupňovým
orgánom verejnej správy). Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej

ochrany, ktorá má originálnu povahu, spočívajúcu v prednosti odstránenia nezákonnosti v postupe,
či v rozhodovaní orgánov verejnej správy prioritne prostriedkami administratívneho práva, respektíve
v administratívnom konaní. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je tým najtypickejším
prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnostiprostriedkami administratívneho práva pred správnym súdnym prieskumom. V tomto smere § 7 písm.
a) SSP identifikuje subjekt, ktorý má povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Týmto je vždy
fyzická a právnická osoba ako účastník administratívneho konania a zainteresovaná verejnosť, ak má

v administratívnom konaní oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku, teda, ak jej svedčí
postavenie účastníka konania (napr. § 24 ods. 2 zákona EIA) (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová
A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, str. 123, komentár k § 7 písm.
a) SSP).

34. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití
riadnehoopravnéhoprostriedkuvsprávnomkonanítýmúčastníkomadministratívnehokonania,ktorému
právna úprava toto oprávnenie umožňuje, nadobudlo právoplatnosť. Správny súd tak aj v tejto veci
v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a meritórne rozhodnúť v
intenciách žalobných bodov a žalobného návrhu správnej žaloby a primárne sa zaoberal vyhodnotením

danosti procesných podmienok konania, najmä z hľadiska spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny
súdhovykonávazúradnejpovinnosti(ajbezosobitnéhonávrhučiprocesnejaktivityúčastníkovkonania)
počas celého konania pred správnym súdom.

35. Žalobca podanou správnou žalobou žiadal v rámci súdneho prieskumu v správnom súdnom
konaní o preskúmanie zákonnosti Záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania č. OU-ZC-
OSZP-2025/000997-013 zo dňa 23.05.2025, ktorým žalovaný, ako príslušný orgán štátnej správy
starostlivosti o životné prostredie a ako príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na
životné prostredie podľa § 3 písm. l), v spojení s § 56 písm. b) Zákona EIA po vykonaní zisťovacieho

konania k zmene navrhovanej činnosti „Rozšírenie výrobných priestorov firmy Neuman, p. č. 1877/3,
Žarnovica navrhovateľa Neuman Aluminium Industries, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, 966 81
Žarnovica, IČO : 48 163 031, určil podľa § 29 ods. 2, v súlade s § 29 ods. 11 Zákona EIA, že zmena
navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona EIA a súčasne vo výroku rozhodnutia určil
opatrenia na zabránenie a zmiernenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia.

36. Správny súd konštatuje poučenie vyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný
poučil účastníkov konania nasledovne :
„Podľa § 29 ods. 16 zákona, proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný
orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena

a) bude posudzovať podľa zákona, môže podať odvolanie len navrhovateľ,
b) nebude posudzovať podľa zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území sa má
navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) zákona.
Proti tomuto záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
odvolanie podľa § 29 ods. 17 zákona na príslušný orgán, ktorý ho vydal.

V prípade dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. t) zákona sa za deň doručenia záväzného stanoviska
zo zisťovacieho konania považuje prvý deň zverejnenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania
podľa§29ods.13zákonavcentrálnominformačnomsystéme.Totozáväznéstanoviskozozisťovacieho
konania je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, preskúmateľné
súdom podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov.“

Z rozdeľovníka v závere napadnutého rozhodnutia žalovaného je súčasne zistiteľné, že predmetné
rozhodnutie žalovaného bolo oznamované (okrem ďalších subjektov) aj žalobcovi.

37.Jetakzrejmé,ževdanomprípademábyťvzmysležalobnýchbodovažalobnéhonávrhupredmetom
súdneho prieskumu rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, voči ktorému bolo možné
podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok a to v závislosti od rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Súčasne správny súd konštatuje, že žalovaný, ako prvostupňový orgán verejnej správy, poučil
účastníkov konania úplne a v súlade so zákonnou úpravou, pričom je nutné akcentovať, že osobitné

poučenie bolo obsiahnuté aj vo vzťahu k osobitnému subjektu administratívneho konania - dotknutej
verejnosti. Zákon EIA v ustanovení § 29 ods. 17 zakotvuje, že záväzné stanovisko zo zisťovacieho
konania nadobudne účinnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania. Z uvedeného
vyplýva, že podanie odvolania proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania má suspenzívnyúčinok, keďže v prípade podania odvolania nenastanú účinky vydaného záväzného stanoviska. Preto
pred vyčerpaním tohto opravného prostriedku nepredstavuje napadnuté rozhodnutie spôsobilý predmet
prieskumu v správnom súdnictve. Z poučenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti záväznému

stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný orgán určil, že navrhovaná činnosť alebo
jej zmena sa nebude posudzovať podľa Zákona EIA, môže podľa § 29 ods. 16 Zákona EIA podať
odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať a
dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) zákona EIA. V prípade dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. t)
Zákona EIA sa za deň doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania považuje prvý deň

zverejnenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA v centrálnom
informačnom systéme.

38. Žalobca sám seba procesne označil za aktívne legitimovaný subjekt v procesnom postavení
zainteresovanej verejnosti. Správny súd taktiež konštatuje, že žalobca je občianske združenie, ktorého
poslaním a hlavnými cieľmi činnosti je v zmysle článku 2 jeho stanov predložených v súdnom konaní ako

listinný dôkaz, tvorba a ochrana životného prostredia, hájenie a napĺňanie vlastníckych práv vlastníkov
bytov, spolupráca s domovými samosprávami pri správe domov a vecami s tými spojenými a komunálna
politika (čl. 2 bod 1.). Ďalej v článku 2 bode 2. stanov žalobca deklaruje svoje poslanie a hlavnú
činnosť ako občianskeho združenia zlepšenie informovanosti verejnosti o súčasnom stave prírodného
a životného prostredia, o problematike domových samospráv, ako aj ostatné činnosti združenia, ako aj

veci s tým súvisiacimi. V bode 3. tohto článku stanov ďalej občianske združenie deklaruje presadzovanie
pozitívnych zmien v postojoch obyvateľstva a orgánov verejnej správy k otázkam zdravého životného
prostredia, spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života, dodržiavanie ľudských a občianskych
práv a základných práv Európskej únie. V bode 4 tohto článku stanov občianske združenie deklaruje
za svoje poslanie a hlavnú činnosť aj vyjadrovanie sa k EIA zámerom, uplatňovanie nástrojov

environmentálnejpolitikynauskutočňovanietrvaloudržateľnéhorozvoja,aktívneovplyvňovanieprocesu
posudzovania vplyvov stavieb, zariadení a iných činností na životné prostredie ako aj účasť na ďalších
príslušných konaniach v zmysle platnej legislatívy. V bode 5 tohto článku stanov združenie deklaruje,
že vzniká v zmysle Aarhuského dohovoru č. 43/2006 Z.z. a zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb.
priamozaúčelomúčastinaposudzovacícharozhodovacíchprocesochpodľaZákonaEIA,akoajpriamo

za účelom ochrany prírody a krajiny, na ochranu pamiatok, za účelom ochrany vôd, za účelom ochrany
ovzdušia, ochrany pôdy a ochrany lesov, v zmysle v tomto bode špecifikovanej osobitnej právnej úpravy
dotýkajúcej sa jednotlivých uvedených zložiek životného prostredia.

39. S poukazom na citované body článku 2 stanov žalobcu je potom možné konštatovať, že žalobca

spĺňa zákonnú definíciu subjektu podľa § 3 písm. t) a u) Zákona EIA ako dotknutá verejnosť, ktorú
Zákon o EIA definuje ako verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; pričom v zmysle vety za bodkočiarkou
platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky
ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. Taktiež v zmysle zákonnej definície podľa §

3 písm. u) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,
neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil
štát, alebo nadácia založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania
prírodných hodnôt. Z pohľadu účastníctva na tomto konaní, Zákon EIA až pre následné konania (o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, či povoľovacie konanie k navrhovanej činnosti alebo k jej

zmene)v§24ods.2stanovujepodmienky,zaktorýchsadotknutáverejnosťstávaúčastníkomvkonanío
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a následne účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene (ak uplatnila postup podľa odseku 3 alebo ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu).

40. Zákonná úprava Zákona EIA v ustanovení § 29 ods. 16 osobitne špecifikuje, ktorým konkrétnym
subjektom a vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu z hľadiska výsledného výroku priznáva procesné
oprávnenie využiť ako riadny opravný prostriedok odvolanie voči vydanému záväznému stanovisku zo
zisťovacieho konania. Špecifikuje, že proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom
príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa zákona,

môže podať odvolanie len navrhovateľ (§ 29 ods. 16 písm. a) Zákona EIA). Ďalej špecifikuje, že
proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na
ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm.t) tohto zákona. Vyššie už správny súd ustálil, že žalobca mal postavenie dotknutej verejnosti. Súčasne
išlo o rozhodnutie žalovaného, ktorým ako príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť nebude
posudzovať podľa zákona. Dotknutej verejnosti tak zákonná úprava umožňovala voči záväznému

stanovisku uplatniť ako riadny opravný prostriedok odvolanie v zákonnej lehote do pätnástich dní odo
dňa doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania. Pokiaľ tak zákonodarca nepodmienil
možnosť podania odvolania proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania v zmysle § 29 ods.
16 písm. b) Zákona EIA účasťou na tomto zisťovacom konaní osobitným spôsobom, podľa názoru
správneho súdu postačuje, ak verejnosť na podanie odvolania spĺňa zákonnú definíciu dotknutej

verejnosti v zmysle § 3 písm. t) Zákona EIA, čím sa automaticky stáva účastníkom tohto konania s
právom na podanie odvolania. Žalobca tak mal v zmysle osobitnej právnej úpravy postavenie účastníka
konania, splnil zákonnú definíciu dotknutej verejnosti a zákonná úprava v prípade negatívneho
rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa Zákona
o EIA, umožňovala, aby dotknutá verejnosť podala odvolanie, ako jej to výslovne umožňuje § 29 ods.
16 písm. b) Zákona EIA. Správny súd poznamenáva, že žalobca si tohto oprávnenia bol vedomý a

toto právo aj využil, z predloženého rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej správy - Okresného úradu
Banská Bystrica č. OU-BB-OOP3-2025/030238-004 zo dňa 04.07.2025 taktiež bezo sporu vyplýva,
že odvolací orgán verejnej správy konal so žalobcom, ako dotknutou verejnosťou, rozhodoval o jeho
odvolaní smerujúcom voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania žalovaného, pričom v zmysle
§ 29 ods. 18 Zákona EIA toto záväzné stanovisko potvrdil.

41. Pri vyhodnocovaní, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú spôsobilé súdneho prieskumu
v konaní pred správnym súdom, nemožno opomenúť jednu zo základných zásad, na ktorej je
vybudovaný systém správneho súdnictva, a to zásadu subsidiarity, ktorá nachádza podľa správneho
súdu svoj odraz aj v § 7 písm. a) SSP. Zo zásady subsidiarity správneho súdnictva podľa správneho súdu

vyplýva aj to, že predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom by mali byť ako individuálne
správne akty predovšetkým „konečné“ výsledky administratívnych konaní a postupov orgánov verejnej
správy, teda z meritórneho, a v určitých prípadoch aj z procesného hľadiska konečné a právne
záväzné rozhodnutia, ako výsledný akt rozhodovania po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov
v administratívnom konaní. S aktívnou žalobnou legitimáciou zainteresovanej verejnosti súvisí aj

participovanie zainteresovanej verejnosti na predchádzajúcom administratívnom konaní, v ktorom bolo
vydané správnou žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie orgánov verejnej správy. Aj keď to
zo znenia zákona výslovne nevyplýva, s odkazom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva sa
vyžaduje, aby zainteresovaná verejnosť bola činná už aj v administratívnom konaní. Len výnimočne, ak
dané administratívne konanie bolo uskutočnené za takých podmienok, že sa v ich dôsledku objektívne

znemožnila možnosť zainteresovanej verejnosti hájiť v tomto konaní verejný záujem v oblasti životného
prostredia, bolo by možné akceptovať unesenie aktívnej žalobnej legitimácie zainteresovanej verejnosti
aj bez jej predchádzajúceho pôsobenia v administratívnom konaní (pozri bližšie: Baricová, J., Fečík, M.,
Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, str. 880, komentár k § 178).

42. V nadväznosti na vyššie uvedené argumenty je potom možné zhrnúť, že v administratívnom
konaní, ktoré je predmetom správnej žaloby žalobcu – v zisťovacom konaní mal žalobca postavenie
účastníka konania ako dotknutá verejnosť, toto procesné postavenie nebolo v administratívnom konaní
spochybnené, práve naopak, orgán verejnej správy so žalobcom ako s dotknutou verejnosťou aj
procesne konal (viď napr. stranu 6 správnou žalobou napadnutého záväzného stanoviska žalovaného),

osobitná právna úprava Zákona EIA umožňovala žalobcovi ako dotknutej verejnosti využiť riadny
opravný prostriedok voči vydanému záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, pričom z doplnenia
správnej žaloby a predloženého listinného dôkazu - rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej správy
je aj zrejmé, že žalobca toto právo v administratívnom konaní využil a o jeho odvolaní smerujúcom
voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu v

tomto súdnom konaní, bolo rozhodnuté a Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania bolo rozhodnutím
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3- 2025/030238 - 004
zo dňa 04.07.2025 potvrdené. Správnou žalobou tak malo byť napadnuté druhostupňové rozhodnutie
orgánuverejnejsprávy,akokonečnémeritórnerozhodnutievrámciadministratívnehokonaniaavsúlade
s ustanovením § 180 ods. 2 SSP žalovaným mal byť označený orgán verejnej správy, ktorý rozhodol

v poslednom stupni.

43. Požiadavke, podľa ktorej je potrebné trvať na splnení podmienky zakotvenej v § 7 písm. a) SSP,
podľa ktorej žalobca ako zainteresovaná verejnosť, ktorá mala možnosť vyčerpať, a v administratívnomkonaní aj vyčerpala riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho potom malo byť správnou žalobou
napadnuté konečné meritórne rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy a za žalovaného mal
byť aj označený odvolací orgán verejnej správy, nebráni ani dikcia ustanovenia § 29 ods. 20 Zákona

EIA. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 20 Zákona EIA osobitná právna úprava umožňuje dotknutej
verejnosti domáhať sa zrušenia napadnutého záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania vydaného
podľa § 29 ods. 15 Zákona EIA podaním žaloby na súd. Uvedené ustanovenie osobitnej právnej
úpravy však nedáva priestor nerešpektovať zákonnú procesnú úpravu Správneho súdneho poriadku,
upravujúceho procesný postup a podmienky konania pred správnym súdom. Dotknutá verejnosť je

oprávnená v zmysle § 29 ods. 16 písm. b) Zákona EIA na podanie odvolania proti záväznému stanovisku
zozisťovaciehokonania,ktorýmsaurčilo,ženavrhovanáčinnosťalebojejzmenasanebudeposudzovať
podľa Zákona EIA. Pokiaľ žalobca, ako dotknutá verejnosť, v rámci administratívneho konania toto
právo využil a administratívne konanie bolo ukončené meritórne druhostupňovým rozhodnutím orgánu
verejnej správy, nič nebránilo žalobcovi až následne, po tom, čo vyčerpal prípustné prostriedky nápravy
v administratívnom konaní následnou správnou žalobou smerujúcou voči druhostupňovému rozhodnutiu

orgánu verejnej správy domáhať sa súdneho prieskumu a následne aj zrušenia tak druhostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy v zisťovacom konaní, ako aj záväzného stanoviska zo zisťovacieho
konania prvostupňového orgánu verejnej správy, čím je naplnená zákonodarcom sledovaná možnosť
dotknutej verejnosti správnou žalobou v správnom súdnom konaní domôcť sa aj zrušenia záväzného
stanoviska zo zisťovacieho konania vydaného podľa § 29 ods. 15 Zákona EIA; avšak striktne za

podmienky dodržania a rešpektovania procesnej úpravy správneho súdneho konania.

44. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje podporne aj na judikatúru Súdneho dvora (napr. rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 20. decembra 2017 (Protect Natur -, Arten - und Landschaftsschutz
Umweltorganisation, C-664/15, ktorý vyslovil :...„hoci článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ako taký

neukladá, aby členský štát stanovil právo zúčastniť sa takého správneho konania o udelení povolenia,
ako je konanie dotknuté vo veci samej, v postavení účastníka konania, inak je to vtedy, ak je podľa
uplatniteľného vnútroštátneho práva získanie tohto postavenia podmienkou, ktorá musí byť splnená na
to, aby bolo možné podať prostriedok nápravy na spochybnenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v rámci
tohto konania. Pokiaľ totiž vnútroštátne právo stanovuje takú súvislosť medzi postavením účastníka

správneho konania a právom na súdnu nápravu, nemožno uvedené postavenie účastníka konania
odoprieť bez toho, aby bolo právo na podanie prostriedku nápravy zbavené akéhokoľvek užitočného
účinku či dokonca jeho samotnej podstaty, čo by bolo v rozpore s článkom 9 ods.3 Aarhuského dohovoru
v spojení s článkom 47 Charty“). Súdny dvor tak jasne stanovil, že na účely výkladu článku 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru, pokiaľ existuje vnútroštátna úprava stanovujúca podmienky, ktoré je potrebné

splniť na to, aby bolo možné podať prostriedok nápravy na spochybnenie rozhodnutia pred súdom,
je legitímne na úrovni vnútroštátneho práva vyžadovať ich splnenie (v danom prípade rešpektovanie
procesných podmienok a procesnej úpravy správneho súdneho konania).

45. Správny súd tak dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je splnená jedna z elementárnych

procesných podmienok na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý
predmet súdneho prieskumu. Žalobca sa domáhal prieskumu rozhodnutia - záväzného stanoviska zo
zisťovacieho konania, ktoré je svojou povahou prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, nie
konečným rozhodnutím, ktorým by bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, ktorého použitie
mu umožňoval osobitný predpis a ktorý riadny opravný prostriedok v rámci administratívneho konania

žalobca aj riadne využil. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorý je prvostupňovým
orgánom verejnej správy, preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a je v zmysle § 7
písm. a) SSP zo súdneho prieskumu vylúčené. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny
súd povinný prihliadnuť, keďže sa nejedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorých správny súd nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 203 ods. 1, 2 SSP), ale v konaní o všeobecnej správnej žalobe

je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ktoré boli v správnej
žalobe žalobcu vymedzené zreteľne.

46. Správny súd odmietol žalobcom podanú žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s
poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP.

47. Týmto rozhodnutím nie je porušený ani čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na ochranu
pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto
ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzenýchpodmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok.
JednouzprocesnýchpodmienokpodľaSSPjeajnapadnutieprávoplatnéhorozhodnutiaorgánuverejnej

správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia.
Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej
žaloby nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať a o správnej žalobe žalobcu
meritórne rozhodnúť, lebo v čase podania žaloby neexistoval spôsobilý predmet súdneho prieskumu
z dôvodu podľa § 7 písm. a) SSP.

48. Keďže správny súd v rámci skúmania procesných podmienok konania dospel k záveru, že žaloba
je neprípustná, v dôsledku čoho správny súd odmietol žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP,
nevykonával ďalšie úkony a nedošlo tak k meritórnemu prejednaniu veci, preto nerozhodoval už ani o
novo podanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.11.2025 v
zmysle § 185 SSP. Postup správneho súdu zodpovedá základnému princípu konania vyplývajúcemu z

ustanovenia § 5 ods. 7 SSP a je v súlade so zásadou rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti súdneho
konania.

49. Len pre úplnosť správny súd konštatuje, že na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti sudcov
senátu3Ssprávnehosúduzodňa01.12.2025adňa16.12.2025správnysúd,viazanýzákonnouúpravou

Správneho súdneho poriadku, neprihliadal, nakoľko dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 87 ods. 3
SSP). Uvedenému zodpovedá aj ustanovenie § 91 ods. 3 SSP, podľa ktorého ak námietka zaujatosti
spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3 SSP, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto
prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Z obsahu námietky zaujatosti žalobcu

(konštatovanej v bode 8. odôvodnenia tohto uznesenia) vyplýva, že namietal zaujatosť sudcov senátu
3S správneho súdu práve z okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe a dotýkajú sa rozhodovacej
činnosti senátu správneho súdu. Požiadavka a právny názor žalobcu vyslovený v námietke zaujatosti
zo dňa 01.12.2025, podľa ktorého „túto námietku nie je možné zamietnuť z dôvodu podľa § 87 ods.
3 SSP - rozhodovacia činnosť sudcov nie je dôvod na vylúčenie sudcu, pretože rozhodovacia činnosť

sudcov je len procesným prejavom indikujúcim predpojatosť a zaujatosť, ktorá spočíva vo vnútornom
vzťahu sudcov k žalobcovi a tá sa následne prejavuje nesprávnu rozhodovacou činnosťou...“, nie je
akceptovateľný z dôvodu jeho priameho rozporu s procesnou úpravou SSP (§ 87 ods. 3, § 91 ods. 3
SSP).

50. Pokiaľ vo svojich procesných podaniach žalobca argumentuje nesprávnym výkladom ustanovenia
§ 185 SSP zo strany správneho súdu v dôsledku toho, že súd považuje za žalobcu Združenie
domových samospráv, teda právnickú osobu a nie zainteresovanú verejnosť, ako osobitný procesný
subjekt sui generis a v dôsledku tejto terminologickej nepresnosti potom správny súd podľa názoru
žalobcu rozhoduje „arbitrárne, svojvoľne a na základe takzvaného formulárového uznesenia“, a z ktorej

skutočnosti aj vyvodzuje zaujatosť senátu správneho súdu voči jeho osobe, správny súd v tomto
smere poukazuje na právnu úpravu účastníctva v Správnom súdnom poriadku. Podľa ustanovenia § 32
ods. 1 SSP sú účastníkmi konania žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje
inak. Následne Správny súdny poriadok definuje žalovaného a ďalších účastníkov konania (§ 32 ods.
2 a 3 SSP), osoby zúčastnené na konaní (§ 41 SSP) a napokon osobitne upravuje ako účastníka

konania aj zainteresovanú verejnosť (§ 42 ods. 1 a 2 SSP), pričom aktívnu legitimáciu priznáva aj
ďalším subjektom - opomenutý účastník (§ 179 SSP), resp. prokurátor (§ 45 SSP), alebo generálny
prokurátor (§ 47 SSP). Osobitne Správny súdny poriadok upravuje žalobnú legitimáciu (teda procesné
oprávnenie podať správnu žalobu) v ustanovení § 178 ods. 1, 2 a 3, pričom aktívnu procesnú žalobnú
legitimáciu zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby v prípade, ak tvrdí, že napadnutým

rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy, bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia, upravuje ustanovenie § 178 ods. 3 SSP. Z dikcie procesnej
normy „žalobná legitimácia“ je zrejmé, že pokiaľ procesná norma priznáva za určitých okolností
zainteresovanej verejnosti právo podať správnu žalobu, náleží jej v správnom súdnom konaní procesné
postavenie žalobcu, pričom aj v správnej žalobe sa Združenie domových samospráv, ktoré reprezentuje

zainteresovanú verejnosť, v súlade so žalobnou legitimáciu vyplývajúcou mu z ustanovenia § 178 ods.
3 SSP, samo označilo ako „žalobca“. Správny súd aj koná potom s týmto subjektom oprávneným podať
správnu žalobu v procesnom postavení žalobcu.51. V súvislosti s vnímaním procesného postavenia žalobcu správny súd poukazuje aj na závery
vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 565/2024 - 18 zo dňa 24.10.2024,
konajúceho o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorý v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval:

„Nedôvodná je námietka sťažovateľa o jeho diskriminácii z dôvodu, že správne súdy o jeho žalobe
konali ako žalobe právnickej osoby, a nie ako o žalobe zainteresovanej verejnosti, a preto nesprávne
skúmali porušenie jeho subjektívnych práv, no nie práv zainteresovanej verejnosti. Tak tomu nie je.
Krajský súd a následne NSS sa zaoberali správnou žalobou sťažovateľa v rozsahu, v ktorom bolo
možné identifikovať námietky sťažovateľa. Aj správna žaloba zainteresovanej verejnosti je správou

žalobou, a nie je dôvod k nej pristupovať inak ako k akejkoľvek inej správnej žalobe. Podľa § 178
ods. 3 Správneho súdneho poriadku zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia..“

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá (výrok II). Správny
súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

53. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú
sťažnosťtrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.