Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205992
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125205992.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: GeoServices, s. r. o., so sídlom Drieňová 34,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 156 429, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so
sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: EMIS s.r.o., so sídlom Ulica Jána
Hollého8479/5,Trnava,IČO:35708816,právnezastúpený:ProsmanaPavlovičadvokátskakancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01.08.2025, domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť
vydať žalobcovi GNSS prijímač pre geodetické merania, ktoré sa skladá z dvoch komponentov, a to z

Trimble R12i a ovládača Trimble T100, eventuálne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.127,20 eura a
taktiež povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že predmetný GNNS prijímač s príslušenstvom užíva od roku
2021 žalovaný, a to bez právneho dôvodu, nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu
nájomnej či obdobnej zmluvy. Predmetný GNSS prijímač s príslušenstvom žalobca nadobudol do svojho

vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. 212101 uzatvorenej so spoločnosťou AGIS Slovakia, spol. s.
r.o. Keďže žalovaný užíva predmetný GNNS prijímač s príslušenstvom bez právneho dôvodu, žalobca
žiadal od konateľa žalovaného predmetný GNNS prijímač s príslušenstvom, k čomu predkladá ako
dôkaz písomnú komunikáciu. Napriek tomu žalovaný do dňa podania žaloby nepristúpil k odovzdaniu
predmetného prijímača s príslušenstvom. K žalobe žalobca priložil snímku obrazovky obsahujúcu
písomnú komunikáciu a faktúru č.202125 zo dňa 02.08.2021.

3. Žalobca súdu dňa 27.10.2025 doručil podanie, v ktorom uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu
späť, a to z dôvodu dobrovoľného splnenia žalovanej povinnosti zo strany žalovaného po začatí súdneho
konania. Dňa 17.10.2025 sa v sídle žalovaného uskutočnilo odovzdanie GNSS prijímača pre geodetické
merania, ktorý sa skladá z dvoch komponentov, a to z Trimble R12i a ovládača Trimble T100, k
čomu žalobca priložil Odovzdávací a preberací protokol potvrdzujúci uvedenú skutočnosť. Vzhľadom

na dobrovoľné odovzdanie GNSS prijímača, žalobca zastáva názor, že možno dôvodne konštatovať, že
sám žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť vzniknuté trovy konania.
Žalobca preto navrhol, aby súd predmetné konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na strane žalovaného.

4. Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k späťvzatiu žaloby dňa 17.11.2025. Vo svojej odpovedi

poukázal na to, že žalobca ho nikdy riadne nevyzval na vrátenie GNSS prijímača; prvou a jedinou
„výzvou“ bola až samotná žaloba o vydanie veci. Žalobca v rámci žaloby nepreukázal, že by žalovanéhoriadne vyzval na plnenie pred podaním žaloby, žalobca sa len neúspešne odkazoval na fiktívne vyzvanie
prostredníctvom písomnej komunikácie, ktorú žalovaný v rámci konania vyvrátil a tvrdenie žalobcu, že
výzva bola učinená prostredníctvom písomnej komunikácie, je nepravdivé. Predmetný GNSS prijímač

bol zakúpený žalobcom v rámci projektu „Výskum a vývoj v oblasti optimalizácie zberu priestorových
dát“ (ďalej len „projekt“). Projekt bol financovaný z prostriedkov Európskej únie (NFP), pričom
poskytovateľom NFP bolo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v zastúpení Ministerstva hospodárstva
SR, prijímateľom NFP bol žalovaný a partnerom projektu bol žalobca. Podľa Zmluvy o poskytnutí NFP
sa majetok nadobudnutý z príspevku môže používať výlučne na činnosti v rámci projektu. Projekt bol

ukončený 30. 06. 2023 a je viazaný obdobím udržateľnosti do 30. 06. 2026. Počas tohto obdobia je tak
žalovaný ako aj žalobca povinný zabezpečiť, aby všetok majetok financovaný z NFP slúžil výlučne účelu
projektu a nebol využívaný v rozpore s jeho podmienkami. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal
dôvod GNSS prijímač využívať a bol kedykoľvek pripravený odložený GNSS prijímač žalobcovi vydať.
GNSS prijímač bol obstaraný na návrh a pre potreby žalobcu ako partnera projektu. V rámci spolupráce
mal pán A. (konateľ žalobcu) vyhradený priestor v priestoroch žalovaného, kde sa nachádzali nielen

zariadeniaprojektu,aleajúčtovnédokladyžalobcu.Žalovanýuviedol,žekonateľžalobcumalkdispozícii
kľúče od priestorov a mohol si GNSS prijímač či účtovníctvo kedykoľvek prevziať. Žalovaný nikdy
nebránil žalobcovi v nakladaní s predmetným majetkom. Žalovaný je presvedčený, že žaloba o vydanie
veci bola podaná predčasne, keďže žalobca pred jej podaním nezaslal žiadnu predžalobnú výzvu na
vrátenie GNSS prijímača. V prípade doručenia riadnej predžalobnej výzvy na vrátenie GNSS prijímača

by bolo zo strany žalovaného možné predísť sporu a vyriešiť ho mimosúdnou cestou. Tým, že žalobca
takúto výzvu nezaslal, spôsobil, že žaloba bola podaná bezdôvodne a predčasne. Ak by mal žalobca
skutočný záujem na mimosúdnom vyriešení veci, postupoval by práve týmto spôsobom, avšak žalobca
podal namiesto toho hneď dve žaloby paralelne - konanie vo veci žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 34Cb/129/2025, týkajúca sa toho istého

predmetu (GNSS prijímača) a ktorá bola podaná v ten istý deň – 31.07. 2025. Skutočnosť, že žalobca
„výzvu“ nahradil samotnou žalobou podanou v ten istý deň, potvrdzuje, že jeho cieľom nebolo dosiahnuť
dobrovoľné vydanie veci, ale umelo vytvoriť procesnú duplicitu a navýšiť tak trovy konania. Takýto
postup je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a smeruje výlučne k neoprávnenému obohateniu
žalobcu na úkor žalovaného, a to prostredníctvom formálneho delenia petitu. Za toto účelové a nepoctivé

konanie by mal žalobca znášať celé trovy súdneho konania. Podľa zásady procesnej zodpovednosti
znáša trovy konania tá strana, ktorá ich svojím správaním zbytočne spôsobila. Predpokladom uloženia
povinnosti na náhradu trov konania je, aby zavinené porušenie procesnej povinnosti skutočne spôsobilo
náklady, ktoré protistrana musela vynaložiť bezdôvodne. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností
však jasne vyplýva, že žaloba podaná žalobcom je neopodstatnená, predčasná a účelová. Správanie

žalobcu je pritom v rozpore s dobrými mravmi a podľa názoru žalovaného motivované výlučne osobnými
a ekonomickými záujmami, pričom neexistuje žiadny reálny právny nárok, ktorý by takéto konanie
ospravedlňoval. V dôsledku tohto účelového konania žalobcu boli náklady vynaložené zo strany
žalovaného zbytočne a bezdôvodne, pričom samotné podanie žaloby bolo vyvolané snahou o umelé
zvýšenie trov konania, nie snahou o riešenie sporu mimosúdne. Žalovaný sa ihneď po oboznámení so

žalobou o vydanie veci spojil so žalobcom k odovzdaniu GNSS prijímača. Žalovaný zároveň navrhol,
aby si žalobca spolu s GNSS prijímačom prevzal aj aj účtovné podklady. Dňa 17.10.2025, došlo medzi
žalovaným a žalobcom k odovzdaniu GNSS prijímača žalobcovi. Spolu s GNSS prijímačom žalovaný
odovzdal žalobcovi aj účtovné podklady, ktoré mal žalobca v priestoroch žalovaného. Jednou z funkcií
trov je aj preventívna funkcia, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej

miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých
subjektívnych práv na súde. V danom prípade však táto funkcia nenachádza svoje opodstatnenie,
keďže práve správanie žalobcu vykazuje prvky svojvoľnosti a zneužívania procesných práv, a to aj s
prihliadnutím na jeho zjavne nehospodárny postup. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd
priznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahužalovanému,eventuálne,abyrozhodol,žežiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Dňa 18.12.2025 bolo doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uvádza, že žalobca žiadal od žalovaného
predmetný GNSS prijímač v rámci písomnej komunikácie. Z predložených dôkazov je teda zrejmé,
že žalobca žiadal vydanie GNNS prijímača niekoľkokrát pred podaním žaloby, pričom tejto jeho

žiadosti nebolo zo strany žalovaného vyhovené. Žalobcovi nie je zrejmé, kedy mal žalovaný predmetnú
komunikáciu „údajne“ vyvrátiť počas konania tak, ako to uvádza, keď sa k samotnej žalobe doposiaľ
nevyjadroval. Na to, aby žalovaný úspešne vyvrátil tvrdenia žalobcu nestačí tvrdiť, že „žalobca len
neúspešneodkazovalnafiktívnevyzvanieprostredníctvompísomnejkomunikácie“. KpredmetnejvýzvenavrátenieGNSSprijímačasisúčasnežalobcapoukázalnaexpertaB.C.D.E.,F.,členaTerminologickej
komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý k uvedenému uviedol, že: „..v
bežnej geodetickej praxi sa pojmy GNSS a GPS používajú štandardne s významom „GNSS aparatúra“.

Odôvodnenie: GNSS je Globálny navigačný satelitný systém GPS je globálny navigačný satelitný
systém NAVSTAR GPS Žalovaný bol taktiež viackrát upozorňovaný na skutočnosť, že predmetný GNSS
prijímač užíva bez právneho dôvodu a že predmetné zariadenie nebolo doposiaľ vrátené žalobcovi. K
tomu žalobca predkladá ako dôkaz Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 12.02.2025, v rámci ktorej
súčasne navrhoval rokovanie s cieľom dohodnúť sa na vysporiadaní nárokov mimosúdne. Z vyjadrenia

žalovaného vyplýva, že žalovaný zbytočne zaťažuje súd argumentmi, ktoré nesúvisia s trovami konania.
Na účely rozhodovania o trovách konaniach je irelevantné posudzovanie otázok hmotného práva, keďže
tieto by boli predmetom rozhodovania v merite veci a v tomto štádiu konania sa nepreskúmavajú.
Žalovaný dookola uvádza argumentáciu aj z iných konaní, avšak faktom je, že bol viackrát vyzvaný
na vrátenie GNSS prijímača. Keďže z jeho strany nedošlo k dobrovoľnému vráteniu GNSS prijímača,
žalobca bol nútený podať na tunajší súd žalobu o vydanie veci. Žalovaný si splnil svoju povinnosť až po

podaní žaloby, čím akceptoval, že žaloba bola podaná dôvodne. V posudzovanej veci je nesporné, že
GNSS prijímač je majetkom žalobcu, čo napokon nepoprel ani samotný žalovaný. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca ako vlastník mal ako jediný právo využívať GNS prijímač pre účely udržateľnosti projektu.
Toto mu však bolo fakticky odňaté, keďže GNSS prijímač bol Žalovaným neoprávnene zadržiavaný
a využívaný na jeho vlastné podnikateľské aktivity. V dôsledku zavineného konania žalovaného, bolo

žalobcovi znemožnené riadne si plniť záväzky vyplývajúce mu z obdobia udržateľnosti projektu a
súčasne mu bola odňatá možnosť pokračovať vo výskumných aktivitách, rozvíjať nové know-how, či
aktualizovať metodické postupy. Žalobca súčasne popiera, že by mal k dispozícii kľúče, a teda že by
si mohol GNSS prijímač či účtovníctvo kedykoľvek prevziať tak, ako to klamlivo prezentuje žalovaný.
Tvrdenie žalovaného je evidentne v priamom rozpore so skutočným vývojom veci. K uvedenému si

Žalobca dovoľuje opätovne zdôrazniť, že žalovaný umožnil žalobcovi prevzatie GNSS prijímača až po
podaní žaloby o vydanie veci dňa 17.10.2025. Vzhľadom na splnenie žalovanej povinnosti, Žalobca v
tomto konaní, vzal podanú žalobu späť. Ak by teda žalobca mal skutočne k dispozícii kľúče od priestorov
žalovaného, neexistoval by žiadny racionálny dôvod, aby sa vydania GNSS prijímača domáhal súdnou
cestou a znášal trovy konania s tým spojené. Samotný priebeh udalostí preto logicky a jednoznačne

vyvracia tvrdenie Žalovaného o tom, že by Žalobca mal mať možnosť kedykoľvek prevziať GNSS
prijímač. Ohľadom vykonanej cesty na trase Teplička nad Váhom – Trnava bola objektívne nevyhnutná
a plne opodstatnená. Pokiaľ ide o spôsob dopravy, ktorý žalovaný taktiež namieta z hľadiska jeho
účelnosti, žalobca uvádza, že je technicky nemožné, aby žalobca využil na prevzatie GNSS prijímača
s príslušenstvom (vrátane účtovných dokladov) iný spôsob dopravy. Použitie osobného motorového

vozidla bolo preto jediným možným, účelným, ako aj hospodárnym spôsobom dopravy. Ako už bolo
spomenuté, Žalobca viackrát vyzýval Žalovaného o vydanie GNNS prijímača, avšak tieto jeho snahy boli
rovnakobezúspešne.UvedenétedajednoznačnepreukazujezámerŽalobcuprioritnevyriešiťakékoľvek
jeho nároky voči Žalovanému mimosúdnou cestou. K tomu si Žalobca dovoľuje dať do pozornosti súdu
skutočnosť, že medzi stranami sporu prebiehalo mimosúdne rokovanie vo veci vzájomných nárokov,

ktoré však bolo žiaľ neúspešné.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju
vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho
časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v

konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

10. Žalovaný sa síce podaním zo dňa 17.11.2025 k späťvzatiu žaloby vyjadril, avšak výlučne, pokiaľ
ide o otázku priznania náhrady trov konania. Vo svojom vyjadrení výslovne neuviedol, či so späťvzatímsúhlasí alebo nesúhlasí, hoci z obsahu jeho podania možno odvodiť, že späťvzatie žaloby akceptuje
aočakávalho.Keďževšaksúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobynebolpotrebný,pretožekspäťvzatiu
žaloby došlo skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s cit.

ustanovením § 145 ods. 1 CSP výrokom I. konanie zastavil..

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. Podľa čl. 1 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

16. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17.Podľačl.5CSP,zjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

18. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

19. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

20. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé,
že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. D., G., H., I.:
Trovy konania v civilnom procese. Bratislava : Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde

o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. (Nález Ústavného súdu SR z 21. februára 2017, sp. zn.
III. ÚS 638/2016.)23. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto
bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred
začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011.)

24. Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 CSP,
je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je
odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia

spravodlivosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2020, sp. zn. II.ÚS 225/2020.)

25.Žalobounaplneniesaposkytujeochranaprávu,ktoréužboloporušené.Napríkladpredpokladompre
vyhovenie žalobe na plnenie je skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka je splatná a dlžník je v omeškaní.
(J., D.. § 137 [Obsah žaloby]. In: H., D., E., A., K., G., D., A., K., G., J., D. a kol. Civilný sporový poriadok.
2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 543, marg. č. 3.)

26. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade
trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože
nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva,
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z

hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžo/225/2010 zo dňa
25.10.2010). V danom prípade zastavenie procesne zavinil žalovaný, ktorý až po podaní žaloby – počas
konania splnil povinnosť, ktorej splnenia sa domáhal žalobca, a teda nárok na náhradu trov konania

vznikol žalobcovi.

27. Následne sa súd zaoberal prípadnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žaloba je
procesným úkonom, ktorým sa možno na súde domáhať ochrany práva, ktoré už bolo ohrozené

alebo porušené. Žalobca však doposiaľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že žalovaný mu GNSS
prijímač nechcel vydať dobrovoľne tak, ako na to poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
17.11.2025. Zároveň, zo spisového materiálu ani nevyplýva, že by žalobca viackrát konkrétne vyzýval
žalovaného na vrátenie predmetu žaloby (ak by aj sú akceptoval experta doručené žalobcom). Súd
posudzoval elektronickú komunikáciu predloženú žalobcom, pričom z tejto nevyplýva, že konkrétne

žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie predmetu žaloby. Osoba oprávnená konať za žalobcu v tejto
komunikácii uvádzaná nie je. Súd túto súkromnú konverzáciu nepovažuje za výzvu na vydanie veci,
nakoľko nemožno identifikovať účastníkov konverzácie. Ak sa žalobca v tejto súvislosti odvoláva aj na
Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 23.01.2025, súd uvádza, že z tohto dokumentu súdu nevyplýva,
že sa jedná o výzvu na vrátenie veci. Z tohto dokumentu vyplýva, že žalovaný užíva zariadenie GNSS

prijímač pre geodetické merania, pričom ani v tejto odpovedi sa neuvádza, že by bol žalovaný na
vrátenie vyzývaný (ba viackrát). V tejto súvislosti je dôvodom hodným osobitného zreteľa v prospech
žalovaného, že došlo k dobrovoľnému, bezodkladnému a skorému vydaniu predmetného zariadenia (k
odovzdaniu veci došlo do 1 mesiaca od doručenia žaloby žalovanému). Súd ďalej zastáva názor, že
dôvod hodný osobitného zreteľa je daný taktiež výnimočným charakterom aktuálnej procesnej situácie,

nakoľko k zastaveniu konania dochádza v takom štádiu (pred vykonaním dokazovania), kedy sa žaloba
na podklade predložených dôkazov javí ako zjavne nedôvodná, čo je v zmysle cit. ustanovenia § 138
CSP zákonným dôvodom, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. V tejto súvislosti súd vychádza
i z cit. čl. 5 CSP, ktorý súdu umožňuje odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne
slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo

vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, pričom za taký úkon v danom prípade súd považuje podanú
žalobu.

28. V záujme dosiahnutia spravodlivosti sa súdu v danom prípade javí potrebné odstrániť neprimeranú
tvrdosť právnej úpravy priznávania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému aplikáciou ust. §

257 CSP, a preto vo výroku II. tohto uznesenia súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového

poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.