Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Oľga Mičietová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/23/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343298
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123343298.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., C.. D. XXXX/X, o zaplatenie
5.506,22 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
29Csp/52/2023 z 13. novembra 2024
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.506,22 istiny, 3.616,66 eur úrokov zo
zmluvy a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.551,22 eura od 17.10.2020 do 3.1.2023, zo
sumy 5.536,22 eura od 4.1.2023 do 14.2.2023, zo sumy 5.521,22 eura od 15.2.2023 do 14.3.2023 a zo
sumy 5.506,22 eura od 15.3.2023 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 200 eur splatných
vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo
výroku I. žalobu zamietol v celom rozsahu a vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalobkyni, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 5.506,22 eura, úrok vo výške 3.616,66 eura a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne - zo sumy 5.551,22 eura od 17.10.2020 do 3.1.2023, zo sumy 5.536,22 eura od 4.1.2023 do
14.2.2023, zo sumy 5.521,22 eura od 15.2.2023 do 14.3.2023 a zo sumy 5.506,22 eura od 15.3.2023
do zaplatenia a náhrady trov konania. Na odôvodnenie žaloby tvrdila, že so žalovanou uzavrela
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1905003399, na základe ktorej jej poskytla 6.000 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok, ktoré však žalovaná riadne a včas
neplnila. Vyzvala preto žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a keďže žalovaná napriek písomnej výzve svoj dlh neuhradila,
právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila okamžitú splatnosť úveru. Vyhlásenie splatnosti úveru bolo
žalovanej doručené 9.10.2020. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zaplatila žalovaná na úhradu
dlhu sumu 45 eur platbami: dňa 3.1.2023 vo výške 15 eur, 14.2.2023 vo výške 15 eur a 14.3.2023 vo
výške 15 eur, ktorá bola započítané na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalovaný nárok predstavuje istinu
úveruvovýške5.506,22euraspoluspríslušenstvoma úrokyzúveru,vovýškerozdielumedzicelkovými
nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.Žalovaná poskytnutie úveru nepoprela, tvrdila však, že úver pravidelne splácala a o zosplatnení úveru
nebola informovaná, preto žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla zároveň námietku premlčania.
Súd prvej inštancie vec právne vec posudzoval podľa § 497, § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 a 2, §
53 ods. 1, 4, 5, 9, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 517 ods.
1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vznesenú námietku premlčania posúdil súd, že je nedôvodná. Odôvodnil, že podľa spotrebiteľskej
zmluvy mala žalovaná povinnosť platiť splátku 109,32 eura k 20. dňu v mesiaci, žalobný návrh bol
doručený na súd 19.6.2023, právna predchodkyňa žalobkyne sa mohla v zmysle § 101 OZ na súde
po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od
omeškania spotrebiteľa so splnením splátky pre nesplatenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo podľa
súdu bolo po uplynutí splátky za júl 2020, teda po 20.10.2020, a to mal v súlade s § 53 ods. 9 OZ.
Trojročná premlčacia doba žalobkyni uplynula dňom 21.10.2023, a tak bol návrh podaný pred uplynutím
3-ročnej premlčacej doby.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, pričom medzi stranami ani nebolo sporné,
že právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaná uzavreli 13.5.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanej peňažné prostriedky 6.000 eur a
žalovaná sa zaviazala spotrebiteľský úver splatiť v mesačných splátkach, celkom sumu 10.494,72 eura,
pričom výška mesačnej splátky bola 109,32 eura, počet splátok 96, s dátumom prvej splátky 20.6.2019
a konečnou lehotou splatnosti 20.5.2027.
K otázke skúmania bonity žalovanej súd uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne si splnila svoju
povinnosť danú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože disponovala informáciami o finančných pomeroch žalovanej.
V Žiadosti /zmluve č. 1905003399 (č.l. 120-125) boli uvedené informácie o zamestnaní žalovanej, výške
jejčistéhopríjmuzaposlednétrimesiace,výškevyživovacejpovinnosti,informácieojejvzdelaní,bývaní,
pripojený bol i prehľad verifikačných otázok.
Súd vzal za preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou 20.7.2020 a do omeškania
sňousa dostala21.7.2020,najbližšounasledujúcousplátkousplatnoupouplynutílehotytrochmesiacov
odomeškaniasozaplatením,t.j.po21.7.2020bolasplátkasplatnádňa21.10.2020.Súdzistil,ževeriteľv
písomnom podaní z 25.8.2020, označenom ako 3. upomienka - výzva na zaplatenie, upozornil žalovanú,
že neuhradila pohľadávku vo výške 109,32 eura (doručenky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote,
č.l. 35-38). Mimoriadnu splatnosť úveru veriteľ vyhlásil ku dňu 20.6.2020 (č.l. 33), avšak, konštatoval
súd, že týmto dňom nedošlo k uplynutiu troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie ktorou sa
stal splatný celý dlh. Požiadať o úhradu celého zostatku dlhu naraz je možné, len po uplynutí 3 mesiacov
od splatnosti niektorej neuhradenej splátky, čo však zo strany veriteľa v zmysle§ 53 ods. 9 a § 565 OZ
nebolo splnené a týmto nesplnením zákonnej podmienky nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu.
Súd ex offo skúmal platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle 524 a nasl. OZ a ustálil, že v tomto
konaní neboli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky § 525 ods. 2 OZ a contrario, pretože
odporovalo § 39 OZ. Z toho dôvodu žalobkyňa nenadobudla aktívnu vecnú legitimáciu ako dôsledok
neplatného a neúčinného zosplatnenia úveru a následnej neplatnosti postúpenia pohľadávky, preto súd
žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu
vyhovie. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom súdu o nesplnení podmienok pre platné zosplatnenie
úveru, pretože nie je správny záver súdu o tom, že žalovaná sa do omeškania dostala so splátkou
splatnou 20.7.2020. V podaní 22.10.2024 žalobkyňa špecifikovala splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou k 20.6.2020, pretože
nakoľko žalovaná neuhradila splátku za mesiac 04/20, tak úhrada zo 14.5.2020 bola započítaná na
mesiac 04/2020 a následne 11.6.2020 uhradená splátka bola započítaná na splátku za mesiac 05/2020,
preto bol úver zosplatnený v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ dňa 28.9.2020, čo žalovaná
ani nepoprela. Postúpenie žalovanej pohľadávky tak bolo v súlade s § 17 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, preto
je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tomto spore. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie
súdu predložila zmluvu o postúpení pohľadávok z 13.11.2023 s identifikáciou postúpenej žalovanejpohľadávky. Splnenie notifikačnej povinnosti predchodkyňou preukázala predloženým oznámením o
postúpení pohľadávky z 20.11.2023.
4. Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne uviedla, že zotrváva na tvrdeniach z pojednávania
z 13.11.2024, teda že nesúhlasí so splátkovým kalendárom, ktorý bol navrhnutý a s jeho
výškou. Nesúhlasila so započítavaním zaplatených splátok na najstaršie omeškané splátky, pretože
v podmienkach zosplatnenia úveru je uvedené, že spotrebiteľ musí byť v omeškaní tri po sebe
nasledujúce splátky. Keď bola v omeškaní max. s jednou platbou, tak to bolo z dôvodu exekúcií
vedených proti nej, o čom veriteľa informovala a dohodli sa telefonicky na splátkach, čo je záväzné. Ďalej
žalovaná vo vyjadrení poukázala na zákonné podmienky zosplatnenia, ktoré neboli podľa nej splnené,
pretože poslednú splátku zaplatila v júli 2020 a do omeškania sa dostala 21.10.2020, zároveň jej neboli
doručované listiny, ktoré sú podkladom zosplatnenia. Nakoniec žalovaná uviedla, že je v zlej finančnej
situácii, jej mesačné výdavky sú 920 eur a jej príjem je 1.050 eur. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie
zamietol v celom rozsahu a rozsudok potvrdil.
5. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolaní, dodala, že si uplatňuje náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
6. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala sa svojich doterajších tvrdeniach.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania žalobkyne, ktoré bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§§ 362 a 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 a 358 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a
§ 365 CSP) na nariadenom prejednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP) a vyhodnotení dôkazov, keďže
neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, v zmysle § 388 CSP zmenil
rozsudok tak, že žalobe vyhovel. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na prijatom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy z úveru, ktorý žalovanej poskytol
právny predchodca žalobkyne – spoločnosť Ahoj, a.s., a to vychádzajúc z úsudku o neplatnom
postúpení pohľadávky. Neplatnosť postúpenia pohľadávky dôvodil § 525 ods. 2 OZ s tým, že v dôsledku
neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru postúpená bola v rozpore s § 17 ZoSÚ pohľadávka
predkonečnýmtermínomsplatnosti,t.z.nesplatnápohľadávka.Vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru
veriteľom listom z 28.9.2020 posúdil ako neplatné zosplatnenie v dôsledku nedodržania podmienok
podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ keď za pri posudzovaní dodržania zákonných podmienok
zosplatnenia za splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru považoval splátku splatnú
20.7.2020.
9. Žalobkyňa/odvolateľka, ktorá napadla nesprávnosť rozsudku súdu z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP argumentovala tým, že súd nesprávne vyhodnotil, že sa žalovaná
dostala do omeškania so splátkou splatnou 20.7.2020, ktorú tak považoval za splátku, pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pretože omeškanou splátkou žalovanej, pre ktorú došlo
k zosplatneniu úveru bola splátka splatná 20.6.2020, na čo poukázala už v podaní z 22.10.2024; jej
právna predchodkyňa postupovala preto pri zosplatnení úveru plne v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 OZ a teda úver zosplatnila v súlade so zákonom a k postúpeniu žalovanej pohľadávky došlo
v súlade s § 17 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ a žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná.
10. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to keď na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou 20.7.2020. Následne
(ne)správne, vychádzajúc z podmienok § 53 ods. 9 OZ v znení platnom v rozhodnom období, podľa
ktorého veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva, posúdil, že až po dni 21.10. 2020 mohol veriteľ pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru a teda považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom – právnou predchodkyňou
žalobkyne listom z 28.9.2020 za neplatné, pretože nedošlo k uplynutiu troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky (07/2020), pre ktorú, podľa súdu prvej inštancie došlo k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti. Následne (ne)správne uzavrel, že keď nedošlo k platnému zosplatneniu, nemohlo dôjsť ani
k legitímnemu postúpeniu pohľadávky.
11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. V zmysle § 384 ods. 1 CSP odvolací súd preto zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, na
základe ktorého sám zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, a to pokiaľ sa týkalo otázok (ne)platnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a (ne)platnosti postúpenia žalovanej pohľadávky a tieto
vyhodnotil odchýlne od záverov súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, s ktorými sa oboznámil a s ktorého
dokazovania zistil:
14. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 13.5.2019 je nesporné, že ju uzavreli právna predchodkyňa
žalobkyne (Amico Finance a.s.; od 1.6.2021 došlo k zmene obchodného mena na Ahoj, a.s.) ako
veriteľka a žalovaná ako dlžníčka, v čl. 2. zmluvy boli dohodnuté základné podmienky spotrebiteľského
úveru a to okrem iných: celková výška úveru – 6.000 eur, fixná úroková sadzba úveru – 16,78 %
p.a., výška splátky 109,32 eura, počet splátok 96, splatné mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, dátum
splatnosti prvej splátky – 20.6.2019, dátum splatnosti poslednej splátky – 20.6.2027, celkové náklady
spotrebiteľa 4.494,72 eura, RPMN 16,78 % (bolo vo výške úrokovej sadzby úveru a teda náklady
spotrebiteľa tvorili len úroky). V čl. 3. zmluvy boli dohodnuté podmienky vyhlásenia splatnosti úveru, a to
podľačl.3.odsek3.2písm.d/zmluvy,vprípadeakdlžníknesplácasplátkyúveruriadneavčasbolveriteľ
oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom. Podľa čl. 11 ods.
11.1 zmluvy platí v prípade ak dlžník neurčí inak, tak sa čiastočné plnenie peňažného dlhu poskytnuté
dlžníkom započíta v nasledovnom poradí: dlžná istina úveru, splatné úroky a úroky z omeškania.
15. Z listu právnej predchodkyne žalobkyne z 25.8.2020 označeného : „3. upomienka – výzva na
zaplatenie“, vyplýva, že týmto listom veriteľ upozornil žalovanú na omeškanie s tromi splátkami úveru
avyzval ju na zaplatenieomeškanýchsplátok vovýške327,96eurastým,žeakdo25.9.2020neuhradí
aspoň splátku splatnú 20.6.2020, je veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
16. Z listu právnej predchodkyne žalobkyne z 28.9.2020: „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“
vyplýva, že ním veriteľ oznámil žalovanej, že vzhľadom na omeškanie so splátkou splatnou 20.6.2020
viac ako tri mesiace a súčasne vzhľadom na to, že bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, jej dlh zo zmluvy -
celý nesplatený zostatok úveru spolu s príslušenstvom sa stal splatným v celom rozsahu (ku dňu
20.6.2020);súčasneju vyzvalnaúhraduceléhodlžného zostatkuúveru,ktorýsastalokamžitesplatným
v celkovej výške 437,28 eura.
17. Listom z 28.9.2020 označeným „Oznámenie“, veriteľ – právna predchodkyňa žalobkyne oznámila
žalovanej opravu sumy dlžného zostatku jej úveru nesprávne uvedeného vo Vyhlásení okamžitej
splatnosti z dôvodu technickej chyby a uviedla, že celkový dlžný zostatok úveru predstavuje 5.858,56
eura, z toho istina 5.566,22 eura a úroky 292,64 eura a vyzvala žalovanú na úhradu ako aj ju upozornila
na ďalšie úročenie.
18. Pokiaľ sa týka doručovania horeuvedených písomností, žalobkyňa predložila fotokópie poštových
zásielok doručovaných žalovanej veriteľom – právnym predchodcom žalobkyne, ktoré žalovaná
v odbernej lehote neprevzala (č.l. 35 – 40); zásielky boli uložené 28.8.2020 (vrátená späť 8.9.2020),
1.10.2020 (vrátená späť 9.10.2020) a 12.10. 2020 (vrátená späť 20.10.2020).
19. Z prehľadu splátok a úhrad k spotrebiteľskej zmluve ( č.l. 41 – 45) je zrejmé: zo strany 2, že
neuhradené sú splátky úveru od splátky splatnej 20.6.2020 ( konkrétne naposledy zaplatila žalovaná
dohodnutú splátku 109, 32 eura dňa 19.3.2020, ktorá bola splatná 20.3.2020, ďalšiu splátku - splatnú
20.4.2020 ku dňu jej splatnosti neuhradila, 14.5.2020 uhradila splátku 109,32 eura, ktorá bola
veriteľom započítaná na úhradu nezaplatenej splátky za apríl 2020/splatnú 20.4.2020, 11.6.2020
uhradila žalovaná splátku 109,32 eura, ktorú veriteľ započítal na najstaršiu nezaplatenú splátku a to
za máj 2020/splatnú 20.5.2020, žiadne ďalšie splátky žalovanej už z prehľadu nevyplývajú, že by boliuhradené; posledná zaplatená splátka tak bola splátka splatná 20.5. 2020, splátka splatná 20.6.2020
už uhradená nebola a ani ďalšie, na čo bola žalovaná upozornená listom veriteľa z 25.8.2020), zo
strany 4, že z prijatých plnení bola započítaná na dlžný úrok z úveru suma 878,06 eura, zo strany 5
vyplývajúúdajeocelkovýchnákladochúveruvovýške4.494,72eura, zaplatenýchúrokoch878,06eura,
celkových nákladoch úveru mínus zaplatené úroky 3.616,66 eura (úroky z úveru), výška predpísaných
úrokov do dátumu zosplatnenia 1.239,64 eura a výška uhradených úrokov do dátumu zosplatnenia
876,06 eura.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom v rozhodnom období, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Na základe zopakovania dokazovania odvolací súd k otázke splnenia podmienok potrených podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
dospel k záveru, že podmienky podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka boli v danej veci splnené: dňa
28.9.2020, kedy právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila okamžitú splatnosť úveru pre omeškanie so
splátkou splatnou 20.6.2020 bola žalovaná v omeškaní s jej úhradou viac ako tri mesiace a súčasne
bola predchádzajúcim listom právnej predchodkyne žalobkyne z 25.8.2020 (t.z. v lehote nie kratšej ako
15 dní) upozornená na možnosť zosplatnenia (uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka).
Záver súdu prvej inštancie, o neplatnom zosplatnení nie je správny; súd nesprávne považoval za dlžnú
splátku, resp. splátku pre ktorú veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru splátku splatnú 20.7.2020, aj
keď je zrejmé z listinných dôkazov, tak z listov z 25.8. 2020 a 28.9. 2020 ako i z prehľadu splátok, že
nezaplatenou dlžnou splátkou bola splátka splatná 20.6.2020. S úhradou tejto splátky bola žalovaná
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z 28.9.2020 v omeškaní viac ako tri mesiace (od
21.6.2020) a súčasne bola listom právnej predchodkyne žalobkyne z 25.8.2020 upozornená na možnosť
veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tejto splátky.
22. Odvolací súd na základe zopakovaného dokazovania uzavrel, že právna predchodkyňa žalobkyne
postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru plne v súlade so zákonom a to podľa § 53
ods. 9 Obč. zákonníka v spojení s § 565 občianskeho zákonníka uplatnila právo na zaplatenie celej
pohľadávky z úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej 20.6.2020
a keď súčasne upozornila žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.
24. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.27. Preto, ak žalovaná pohľadávka bola predmetom postúpenia Zmluvou o postúpení pohľadávok
z 13.11.2023 uzavretou medzi pôvodným žalobcom – veriteľom Ahoj, a.s. ako postupcom a žalobkyňou
ako postupníkom, išlo o postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, a teda postúpenie platné, neodporujúce právnej úprave § 17 Zo SÚ a žalobkyňa na základe
platného postúpenia stala sa veriteľkou postúpenej pohľadávky proti žalovanej, a bola tak daná jej
aktívna legitimácia v spore. T.z. bola oprávnená domáhať sa voči žalovanej zaplatenia zostávajúcej
nezaplatenej časti jej dlhu z poskytnutého úveru.
Z rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že sa súd prv než prijal záver o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne zaoberal ďalšími žalovanou vznesenými námietkami, a to námietkou
premlčania, námietkou nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
ako i námietkami o nedostatkoch povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
1,2 Zo SÚ, pričom žiadnu z nich nevyhodnotil ako opodstatnene vznesenú.
Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, bol záver o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne, proti ktorému žalobkyňa v odvolaní namietala. Odvolací súd na základe
vyhodnotenia odvolacích námietok a odvolacích dôvodov žalobkyne ako opodstatnených, keďže tým
neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku a ani na jeho zrušenie, postupom podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovanú na splnenie
povinnosti zaplatiť žalobkyni zostatok dlhu z poskytnutého úveru.
28. Žalobou uplatnený nárok pozostával z dlžnej istiny úveru vo výške 5.506,22 eura a príslušenstva
- úrokov z úveru 3.616,66 eura vyčíslených žalobkyňou (nesprávne sumou 3.616,66 eura, správne
ide o 3.618,66 eura) vo výške rozdielu medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom (4.494,72 eura)
a plnením žalovanej započítaným na úhradu celkových nákladov (876,06 eura) a úrokov z omeškania
uplatnených v zákonnej výške z dlžnej sumy istiny (nie úrokov zo zmluvy). Odvolací súd preto
uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 5.506,22 eura istiny, 3.316,66 eura úrokov zo zmluvy
a zohľadniac úhrady žalovanej po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (45 eur a to: dňa 3.1.2023 -
15 eur, dňa 14.2.2023 - 15 eur a dňa 14.3.2023 - 15 eur, ktorá boli započítané na úhradu dlžnej istiny
úveru, výška ktorej sa tak postupne znížila) úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.551,22
eura od 17.10.2020 do 3.1.2023, zo sumy 5.536,22 eura od 4.1.2023 do 14.2.2023, zo sumy 5.521,22
eura od 15.2.2023 do 14.3.2023 a zo sumy 5.506,22 eura od 15.3.2023 do zaplatenia.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť splniť
dlh v opakujúcich sa v budúcnosti splatných splátkach. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo
i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. Žalovaná v danej veci vo vyjadrení na odvolanie
žalobkyne zároveň poukazovala (ako i celom konaní argumentovala) na svoju nepriaznivú finančnú
a sociálnu situáciu: žije sama, platí dve exekúcie, tretia je v poradí, má mesačné výdavky cca 920
eur len na „pohľadávky“ (zrejme správne záväzky“ a základné výdavky, jej mesačný plat je 1.050 eur ,
len 100 eur jej zostáva na jedlo. Na výzvu odvolacieho súdu, žalobkyňa vyjadrila pre prípad potreby
súhlas s povolením splátok žalovanej vo výške minimálne 200 eur mesačne. Na uvedenom základe
preto odvolací súd povolil žalovanej plniť rozsudkom uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo
výške po 200 eur, splatných vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca , a to počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len
jednej splátky stane sa zročným celé plnenie.
31. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov
konania a to tak trov konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania. Podľa § 255 ods.
1 CSP priznal v konaní úspešnej žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov tak konania pred
súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania v plno m rozsahu, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie a to rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnuté prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.