Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013149
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124013149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. januára 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a firme C. D., E., pre prečin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.
s použitím ustanovenia § 1 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 91/2016 o trestnej zodpovednosti
právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odvolaní obžalovaného, právnickej osoby
a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 17.06.2025 sp. zn. 8T/16/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom F.
G.XX, okres Košice-okolie

u k l a d á

Podľa § 277 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a / Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho

orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

a právnickej osobe C. D., E., sídlo H. X, B. – I.,
IČO: XX XXX XXX právna forma : Spoločnosť
s ručením obmedzeným v zastúpení : J.
F., štatutárny zástupca

u k l a d á

Podľa§277 ods.1 Tr.zák.spoužitím §15Zákonač.91/2016Z.z.otrestnejzodpovednostiprávnických
osôb peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc),- EUR.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 17. júna 2025 sp. zn. 8T/16/2024 obžalovaného A. B. a právnickú
osobu C. D., E., uznal vinnými zo skutkov právne kvalifikovaných ako prečin neodvedenia dane

a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.
s použitím ustanovenia § 1 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 91/2016 pre skutky spáchané tak, že

obžalovaný A. B.:

ako osoba splnomocnená na konanie v mene obchodnej spoločnosti C. D., E., so sídlom H. X, XXX

XX B., IČO: XX XXX XXX v úmysle zabezpečiť pre seba a obchodnú spoločnosť neoprávnené finančné
prostriedky podal na Daňovom úrade Košice, Železničná 1, 040 01 Košice daňové priznania k dani z
pridanej hodnoty, a to dňa 25.02.2022 za zdaňovacie obdobie 01/2022 so splatnosťou dane 25.02.2022,
v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.937,03 €, pričom v danom zdaňovacom období
vybral DPH minimálne v rozsahu 1.937,03 €, ktorú v čase splatnosti neodviedol vo výške 37,03 €, dňa

25.03.2022zazdaňovacieobdobie02/2022sosplatnosťoudane25.03.2022,vktoromsivykázalvlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1.768,22 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v
tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.04.2022 za zdaňovacie obdobie
03/2022 so splatnosťou dane 25.04.2022, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške
342,20 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase

splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.05.2022 za zdaňovacie obdobie 04/2022 so splatnosťou
dane 25.05.2022, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 521,61 €, pričom v danom
zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej
výške, dňa 27.06.2022 za zdaňovacie obdobie 05/2022 so splatnosťou dane 27.06.2022, v ktorom si
vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.373,12 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral

DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.07.2022
za zdaňovacie obdobie 06/2022 so splatnosťou dane 25.07.2022, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.113,22 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto
rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 26.09.2022 za zdaňovacie obdobie
08/2022 so splatnosťou dane 26.09.2022, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške

526,38 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.10.2022 za zdaňovacie obdobie 09/2022 so splatnosťou
dane 25.10.2022, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 258,87 €, pričom v danom
zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej
výške, dňa 25.11.2022 za zdaňovacie obdobie 10/2022 so splatnosťou dane 25.11.2022, v ktorom si

vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 505,32 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral
DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatností neodviedol v plnej výške, dňa 27.12.2022
za zdaňovacie obdobie 11/2022 so splatnosťou dane 27.12.2022 v ktorom si vykázal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 757,58 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto
rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.01.2023 za zdaňovacie obdobie

12/2022 so splatnosťou dane 25.01.2023, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške
846,85 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 27.02.2023 za zdaňovacie obdobie 01/2023 so splatnosťou
dane 27.02.2023, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 475,71 €, pričom v danom
zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej

výške, dňa 27.03.2023 za zdaňovacie obdobie 02/2023 so splatnosťou dane 27.3.2023, v ktorom si
vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 644,92 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral
DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.04.2023
za zdaňovacie obdobie 03/2023 so splatnosťou dane 25.04.2023, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 778,08 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto

rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 25.05.2023 za zdaňovacie obdobie
04/2023 so splatnosťou dane 25.05.2023, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške
431,82 €, pričom v danom zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedol v plnej výške, dňa 26.06.2023 za zdaňovacie obdobie 05/2023 so splatnosťou
dane 26.06.2023, v ktorom si vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 244,18 €, pričom v danom

zdaňovacom období vybral DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedol v plnejvýške, čím takto svojim konaním vybral a neodviedol Daňovému úradu Košice splatnú daň z pridanej
hodnoty v celkovom rozsahu 10.625,11 €, a to aj napriek tomu, že v jednotlivých lehotách splatnosti mal
dostatok finančných prostriedkov na jej odvedenie v plnej výške,

obžalovaná právnická osoba C. D., E.:

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu - A. B. ako osoby konajúcej v jej prospech, v jej
mene a v rámci jej činnosti, v úmysle zabezpečiť pre obchodnú spoločnosť neoprávnené finančné

prostriedky podala na Daňovom úrade Košice, Železničná 1, 040 01 Košice daňové priznania k dani z
pridanej hodnoty, a to dňa 25.02.2022 za zdaňovacie obdobie 01/2022 so splatnosťou dane 25.02.2022,
v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.937,03 €, pričom v danom zdaňovacom
období vybrala DPH minimálne v rozsahu 1.937,03 €, ktorú v čase splatnosti neodviedla vo výške
37,03 €, dňa 25.03.2022 za zdaňovacie obdobie 02/2022 so splatnosťou dane 25.03.2022, v ktorom si
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.768,22 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala

DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.04.2022 za
zdaňovacie obdobie 03/2022 so splatnosťou dane 25.04.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 342,20 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto
rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.05.2022 za zdaňovacie obdobie
04/2022 so splatnosťou dane 25.05.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške

521,61 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 27.06.2022 za zdaňovacie obdobie 05/2022 so splatnosťou
dane 27.06.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.373,12 €, pričom v danom
zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej
výške, dňa 25.07.2022 za zdaňovacie obdobie 06/2022 so splatnosťou dane 25.7.2022, v ktorom si

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.113,22 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala
DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 26.09.2022 za
zdaňovacie obdobie 08/2022 so splatnosťou dane 26.09.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 526,38 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto
rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.10.2022 za zdaňovacie obdobie

09/2022 so splatnosťou dane 25.10.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške
258,87 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.11.2022 za zdaňovacie obdobie 10/2022 so splatnosťou
dane 25.11.2022, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 505,32 €, pričom v danom
zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej

výške, dňa 27.12.2022 za zdaňovacie obdobie 11/2022 so splatnosťou dane 27.12.2022, v ktorom si
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 757,58 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala
DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.01.2023 za
zdaňovacie obdobie 12/2022 so splatnosťou dane 25.01.2023, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 846,85 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto

rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 27.02.2023 za zdaňovacie obdobie
01/2023 so splatnosťou dane 27.02.2023, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške
475,71 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 27.03.2023 za zdaňovacie obdobie 02/2023 so splatnosťou
dane 27.03.2023, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 644,92 €, pričom v danom

zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej
výške, dňa 25.04.2023 za zdaňovacie obdobie 03/2023 so splatnosťou dane 25.04.2023, v ktorom si
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 778,08 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala
DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 25.05.2023 za
zdaňovacie obdobie 04/2023 so splatnosťou dane 25.05.2023, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú

povinnosť vo výške 431,82 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto
rozsahu, ktorú v čase splatnosti neodviedla v plnej výške, dňa 26.06.2023 za zdaňovacie obdobie
05/2023 so splatnosťou dane 26.06.2023, v ktorom si vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške
244,18 €, pričom v danom zdaňovacom období vybrala DPH minimálne v tomto rozsahu, ktorú v čase
splatnosti neodviedla v plnej výške, čím takto vybrala a neodviedla Daňovému úradu Košice splatnú daň

z pridanej hodnoty v celkovom rozsahu 10.625,11 €, a to aj napriek tomu, že v jednotlivých lehotách
splatnosti mala dostatok finančných prostriedkov na jej odvedenie v plnej výške

Za to im súd uložil :Obžalovanému A. B.

Podľa § 277 ods. 1, § 38 ods. 2, § 53 ods. 1 Tr. zák. trest domáceho väzenia vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinnosť:

- zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov nachádzajúcich
sa na adrese F. XX,
- viesť riadny život, podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami a pri výkone kontroly poskytnúť
potrebnú súčinnosť.

Obžalovaný môže opustiť svoje obydlie za účelom zamestnania, zabezpečenia potrebnej zdravotnej

starostlivosti a osobných potrieb v dňoch od 08.00 hod. do 17.00 hod.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje
obydlie mimo určeného času len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a
len z naliehavého dôvodu (výkon zamestnania, lekárske ošetrenie) a na nevyhnutne potrebný čas.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil zákaz činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu
akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť Finančnému riaditeľstvu SR so

sídlom Lazorna 60, 974 01 Banská Bystrica škodu vo výške 10 588,08 EUR.

Obžalovanej právnickej osobe C. D., E..

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 15 Zákona č. 91/2016 o trestnej zodpovednosti právnických

osôb ukladá peňažný trest vo výške 3.500,- EUR.

Proti tomuto rozsudku prokurátor podal odvolanie, ako aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza nasledovné.

Obžalovaný uviedol, že o svojom dlhu na daňovom úrade za obdobia popísané v skutku rozsudku má
vedomosť. Dlh vznikol kvôli klesajúcim tržbám a nedostatku financií na úhradu DPH. Keby bol uhradil
DPH, nezostalo by mu na mzdy, nájom, telefóny a výplatu dobierky. Má podanú žiadosť o invaliditu.
Je ťažko chorý z dôvodu dedičnej choroby obličiek. O svojom zdravotnom stave predložil súdu prvého

stupňa lekárske správy. Nevyhýbal sa úmyselne plateniu DPH, aj v priebehu súdneho konania dvakrát
absolvoval operáciu ruky pre nepriechodnosť cievneho systému v súvislosti so zaradením do programu
dialýzy.

V čase spáchania skutku od 01/22 do 06/23 prebiehala práve štvrtá vlna covidového obdobia na

Slovensku - OMICRON VARIANT. Covidové obdobie na Slovensku sa oficiálne začalo v marci 2020. Od
tohto obdobia pandémia priniesla tisíce zrušených živností a firiem. Boli to ťažké roky pre živnostníkov,
od počiatku pandémie až po zrušenie núdzového stavu 14.9.2022, až kým sa celá situácia upokojila a
rozbehol sa pracovný život. Manželka obžalovaného pracovala ako krajčírka, prišla o prácu. Majú spolu
3 maloleté deti. V súčasnosti majú 16, 14 a 13 rokov.

Daňový úrad mohol povoliť odklad úhrady DPH vo výnimočných prípadoch a na základe žiadosti
daňovníka vo výnimočných prípadoch (zákon č. 563/2009 Z.z.). Museli byť preukázané vážne dôvody
( napríklad finančné ťažkosti, mimoriadne udalosti, pandémia a podobne). Neurobil tak, lebo sa stále
spoliehal, že finančná situácia sa u neho zlepší. Na prevádzku chodila k nemu pani K. J. z daňového

úradu, išlo o daňovú exekúciu na hotové peniaze. Obžalovaný s daňovým úradom spolupracoval a
odovzdával celú hotovosť, ktorú na prevádzke mal.Obžalovaný v odvolaní poukazuje na to, že obžaloba bola podaná 20.8.2024, kvalifikáciu skutku
ovplyvnilanovelaTrestnéhozákonapriurčenívýškyškody,škodoumalouvjehoprípadesaurčilaprávna
kvalifikácia skutku podľa § 277 ods.1 Tr. zák. s potrestaním na 6 mesiacov až 3 roky.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal vôbec s ustanovením § 10 ods.2 Tr. zák.
Má za to, že v danom prípade nejde o prečin, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, lebo jeho závažnosť je
nepatrná.

Pri úvahách súdu o treste absentuje úvaha súdu o mimoriadnom znížení trestu a to vzhľadom na
okolnosti prípadu a aj osobné pomery páchateľa, na ktoré sme poukázali v dôvodoch odvolania vyššie.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému veľmi prísny trest domáceho väzenia vo výmere 30 mesiacov,
keď trestná sadzba stanovená zákonodarcom pri trestnom čine podľa § 277 ods.1 Tr. zák. je 6 mesiacov

až 3 roky. To sa dá usudzovať aj z toho, že podľa § 53 ods.6 Tr. zák. nevykonaný deň trestu domáceho
väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 2T/32/2021 zo dňa 30.9.2021 bol obžalovaný
odsúdený zo spáchania trestného činu podľa § 277 ods.1, ods.2 Tr. zák., § 287 ods.1 Tr. zák. k

podmienečnému súhrnnému trestu v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov do 3.12.2023
s probačným dohľadom, súd uložil zároveň povinnosť zaplatiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.

Vykonaným dokazovaním spisom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 2T/32/2021 by súd zistil, že
sa jednalo o odsúdenie za trestný čin podľa § 277 ods.2 Tr. zák. so škodou 17.051,79 EUR za obdobie

09/2013 – 02/2016 a 05/2016-08/2019, kde trestná sadzba predstavovala 3 – 8 rokov, čo bol veľmi
prísny trest. V súčasnosti by bol odsúdený za trestný čin so škodou malou podľa § 277 ods.1 Tr. zák.
so sadzbou 6 mesiacov až 3 roky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 3T/38/2022 zo dňa 31.10.2022 za trestný

čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo
výške 300,- EUR ( na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený).

Zo spisu Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 3T/38/2022 je zistiteľné, že obžalovaný A. B. bol
odsúdený za trestný čin podľa § 277 ods.1 Tr. zák. so spôsobením škody 916,53 EUR za obdobie do

03/2020.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému mal odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle § 34 ods.4 Tr. zák.,
priznať poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. g) a § 36 písm. h) Tr. zák., vysporiadať sa s otázkou
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.1 Tr. zák. Podľa § 40 ods.3 Tr. zák. ak bola prečinom

spôsobená škoda, od potrestania páchateľa možno upustiť, ak tento uzavrel s poškodeným dohodu o
jej náhrade. Obžalovaný sa usiluje o uzavretie takejto dohody.

Čo sa týka ukladania trestu právnickej osobe, súd mal postupovať tak, že primárne mal aplikovať
ustanovenie § 11 ods. 1 až 2 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb s poukazom na § 34

ods.1 Tr. zák.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ustanovuje povinnosť súdu prihliadať na subjektívne
pomery právnickej osoby - páchateľa trestného činu. Toto ustanovenie je analogickým ustanovením k
§ 34 ods.4 Tr. zák. Súd pri ukladaní trestu právnickej osobe to urobil podľa § 277 ods.2 Tr. zák., čím

vo výrokovej časti rozsudku došlo k chybe, ktorú nie je možné odstrániť osobitným uznesením, lebo tak
bol aj rozsudok vyhlásený.

Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. a), b), d) a e) Tr. por. a
podľa § 322 ods.1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.Druh trestu uložený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/16/2024 zo dňa 17.06.2025
považuje vzhľadom na okolnosti prípadu, následok spôsobený trestným činom a osobu obvineného za
neprimerane mierny vyžadujúci si uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

S poukazom na následok činu a osobu obžalovaného považuje uložený druh trestu, teda trest domáceho
väzenia za neprimerane mierny. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je nutné uviesť, že bol doposiaľ
osemkrát súdne trestaný. Z toho v ostatných piatich rokoch pred dokonaním činu bol odsúdený trikrát (v
jednom prípade sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený). Vo všetkých troch prípadoch sa pritom jednalo
o odsúdenie za trestný čin daňový.

Zo strany obžalovaného sa teda jedná o špeciálnu recidívu, ktorej sa navyše dopustil v priebehu
plynutia skúšobnej doby určenej rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/32/2021 zo dňa
30.09.2021, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol obžalovaný odsúdený za zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v súbehu s prečinom nezaplatenia dane
a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák.

Je zrejmé, že na nápravu obžalovaného a jeho správanie nemali vplyv predchádzajúce podmienečné
odsúdenia za druhovo rovnakú trestnú činnosť. K náprave obžalovaného, vedeniu riadneho života a
neopakovaniu páchania druhovo rovnakej trestnej činnosti neviedlo dokonca ani uloženie alternatívneho
- peňažného trestu v prípade jeho ostatného odsúdenia. Od páchania druhovo rovnakej trestnej činnosti

obžalovaného navyše neodradila ani skutočnosť, že bol v čase páchania skutku v skúšobnej dobe vyššie
uvedeného podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný sa opakovane dopúšťa daňovej trestnej činnosti, za ktorú bol doposiaľ trestaný
podmienečnými trestami, resp. alternatívnym trestom, ktoré celkom zjavne neviedli k náprave

obžalovaného a uvedomeniu si závažnosti a protiprávnosti jeho konania.

Zhrnutím vyššie uvedeného má za to, že u obžalovaného pri posúdení všetkých okolností určujúcich
druh trestu a jeho výmeru, najmä so zreteľom na skutočnosť, že konanie obžalovaného je špeciálnou
recidívou, navyše spáchanou v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nie je na mieste uloženie

alternatívneho trestu v podobe trestu domáceho väzenia, ale uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa §321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a uložil

obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátor sa zároveň písomne vyjadril aj k odvolaniu obžalovaného, kde uvádza nasledovné.

Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/16/2024 zo dňa 17.06.2025 považuje čo do výroku o vine
za zákonný a spravodlivý. S výrokovou časťou napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením čo
do výroku o vine sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný A.

B. svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.

K argumentácii obžalovaného v podanom odvolaní týkajúcej sa nedostatku financií na úhradu DPH
uvádza, že táto obrana neobstojí a je vyvrátená znaleckým posudkom č. 86/2023 zo dňa 18.09.2023,

vrátane jeho doplnenia zo dňa 27.03.2025 vypracovaným doc. Ing. Annou Bánociovou, PhD. - znalkyňou
z odboru ekonómie a manažmentu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že DPH bola obžalovaným a jeho
spoločnosťou od odberateľov vybratá do jednotlivých lehôt splatnosti DPH a spoločnosť mala v dňoch
splatnosti DPH dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu DPH. Na záveroch vypracovaného
znaleckého posudku vrátane jeho doplnenia znalkyňa zotrvala aj pri svojom výsluchu na hlavnom

pojednávaní. Navyše je potrebné uviesť, že v prípade dane z pridanej hodnoty sa jedná o nepriamu
daň, teda finančné prostriedky, ktoré boli na jej základe subjektom vybraté, tomuto subjektu nepatria a
sú cudzími finančnými prostriedkami, ktoré je subjekt povinný odviesť bez ohľadu na stav finančných
prostriedkov v jednotlivých dobách splatnosti dane z pridanej hodnoty. Aj napriek uvedenému je nutnézopakovať, že v zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku a aj z výpovede znalkyne na hlavnom
pojednávaní je zrejmé, že subjekt v jednotlivých dobách splatností dane z pridanej hodnoty disponoval
dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dane z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích

obdobiach v plnej výške.

V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplýva,
že subjekt od odberateľov vybral DPH dokonca vo vyšších hodnotách než ako to uviedol v podaných
daňových priznaniach.

Pokiaľ ide o namietanú možnosť povolenia odkladu úhrady DPH zo strany Daňového úradu vo
výnimočných prípadoch, čo Daňový úrad neučinil uvádza, že táto iniciatíva je na strane platiteľa dane
a nie na strane správcu dane, pričom z vyšetrovacieho spisu a listín predložených Daňovým úradom
Košice nevyplýva, aby obžalovaný požiadal o odklad úhrady DPH.

Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou obhajoby, že subjekt nemal dostatok finančných
prostriedkov na úhradu splatnej DPH.

Rovnako tak sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou obhajoby poukazujúcou na ustanovenie § 10
ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný v danom prípade konal v priamom úmysle, kedy daň z pridanej hodnoty,

napriek tomu, že bola od odberateľov vybratá do lehoty jej splatnosti neodviedol a neučinil tak dokonca
ani napriek tomu, že v jednotlivých dobách splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na jej
plnú úhradu. Pokiaľ ide o pohnútku páchateľa je zrejmé, že týmto konaním chcel pre seba alebo pre
spoločnosť zabezpečiť neoprávnený prospech, kedy úplne rezignoval na svoje povinnosti týkajúce sa
plnenia svojich daňových povinností. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na predchádzajúce

odsúdenia obžalovaného za druhovo rovnakú trestnú činnosť. Rovnako tak následok spôsobený
trestným činom - neodvedenie dane z pridanej hodnoty v sume 10.625,11 eur nemožno považovať za
drobný, resp. bezvýznamný. Preto nemožno závažnosť konania obžalovaného považovať za nepatrnú.

Pokiaľ ide o časť odvolania týkajúcu sa obchodnej spoločnosti C. D., E., v tejto časti je odvolanie podané

neoprávnenou osobou, nakoľko obchodná spoločnosť C. D., E. je v trestnom konaní zastúpená jej
konateľom J. F., ktorý na svoje zastupovanie advokáta nesplnomocnil.

Namietané pochybenie - uloženie trestu právnickej osobe podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. je zjavnou chybou
v písaní, a to aj s ohľadom na stranu 4 napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že právnická osoba

spáchala prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. Túto zjavnú chybu v písaní
je možné napraviť opravným uznesením.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa s napadnutým rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn.
8T/16/2024 zo dňa 17.06.2025 čo do výroku o vine v celom rozsahu stotožňuje a navrhuje, aby odvolací

súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora, obžalovaného a právnickej osoby krajský súd podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, treste a náhrade škody, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dostatočne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mestského súdu je teda zrozumiteľné,

logické a presvedčivé.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere mestského súdu o vine obžalovaného A. B. a o vine obžalovanej právnickejosobe C. D., E. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi
mestského súdu vo výroku o vine stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach
poukazuje.

Skutkovým okolnostiam zodpovedá aj ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného A. B.
ako prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., keďže v malom rozsahu
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň z pridanej hodnoty, ktorú zrazil podľa zákona,
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, ako aj ustálenie právnej kvalifikácie

konania obžalovanej právnickej osoby C. D., E. ako prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 Tr zák. s použitím ustanovenia § 1 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 91/2016 o trestnej
zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu A. B. konajúceho v jej prospech, jej mene a v rámci jej činnosti
v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň z pridanej hodnoty, ktorú
zrazila podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie
okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru
krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav a spôsob hodnotenia vykonaného
dokazovania, vo vzťahu k otázke usvedčenia obžalovaného A. B. a obžalovanej právnickej osoby C.

D., E. zo spáchania skutku, ktorý im za vinu kládla obžaloba, pričom mestským súdom zistený skutkový
stav považuje krajský súd za vecne správny a výstižný.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez rozumných pochybností, pričom nepostačuje len
existencia dôvodného podozrenia. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach, mal aj krajský súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný A. B.
a prostredníctvom neho aj obžalovaná právnická osoba C. D., E. spáchali skutok, ktorý im je podľa
obžaloby kladený za vinu. Krajský súd v odvolacom konaní nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku
mestského súdu. Obžalovaný A. B. a obžalovaná právnická osoba C. D., E. boli zo spáchania trestnej

činnosti usvedčení zákonnými dôkazmi.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že súd I.
stupňa v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnil výrok o vine obžalovaných a dôsledne sa vysporiadal
s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného A. B., ktoré boli jednoznačne aj podľa názoru krajského súdu

vyvrátené výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 86/2023 vypracovaný
znalkyňou doc. Ing. Annou Bánociovou PhD., z odboru Ekonómia a manažment, jeho doplnením č. 1
ako aj výpoveďou znalkyne.

Dôkazy,naktorémestskýsúdpoukázalvodôvodnenísvojhorozsudku,tvoriavosvojomsúhrneucelenú,

logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz dôkazov, na základe ktorých je možné jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaných.

Niet pochýb o tom, že obžalovaný A. B. ako osoba splnomocnená konateľom obžalovanej právnickej
osoby C. D., E. konal v jej prospech, v jej mene a v rámci jej činnosti. Z vykonaného znaleckého

dokazovania vyplynulo, že konaním obžalovaných došlo k vybratiu DPH od odberateľov v lehote do
splatnosti DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Navyše v zodpovedajúcich zdaňovacích obdobiach
bola DPH od odberateľov vybratá vo vyšších sumách ako bola výška vlastnej daňovej povinnosti DPH.
Taktiežzoznaleckéhoposudkuč.86/2023vypracovanéhoznalkyňoudoc.Ing.AnnouBánociovou,PhD.,
z odboru Ekonómia a manažment, ako aj jeho doplnenia č. 1 vyplýva, že obžalovaná právnická osoba

mala v dňoch splatnosti dane dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu DPH ako aj na ostatné
výdavky súvisiace s podnikaním, a preto neobstoja obhajobné tvrdenia obžalovaného o nedostatku
finančných prostriedkov na úhradu DPH, ktoré podľa jeho tvrdení mal prednostne vynaložiť na iné platby
ako je nájomné, mzdy a nákup tovaru.

Na základe uvedených skutočností možno taktiež konštatovať, že obhajobné tvrdenia obžalovaných
uvádzanévodvolaníakoajvkonanípredsúdomprvéhostupňabolivykonanýmdokazovanímvyvrátené.
Tvrdenia obžalovaného A. B. o nedostatku finančných prostriedkov z dôvodu nepriaznivej ekonomickeja podnikateľskej situácie obžalovanej právnickej osoby, tak považuje krajský súd za účelové v snahe
vyhnúť sa následkom trestnoprávnej zodpovednosti.

Obhajoba okrem iného poukázala na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. ako aj na inštitút mimoriadneho
zníženia trestu. V danom prípade vzhľadom na následok spáchaného skutku v podobe vzniku malej
škody v rozsahu 10 625,11 eur ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, spočívajúce najmä v tom, že
obžalovaná právnická osoba v jednotlivých lehotách splatnosti disponovala dostatočným množstvom
finančnýchprostriedkovnaúhraduDPH,jekrajskýsúdtohonázoru,žezávažnosťkonaniaobžalovaných

je bezpochyby vyššia ako nepatrná, a preto nie je daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr.
zák. o materiálnom korektíve.

Zároveň je krajský súd toho názoru, že v predmetnej trestnej veci nie sú dané také okolnosti prípadu
ako ani na strane odsúdeného nie sú dané také osobné, osobnostné či rodinné pomery, ktoré by v
dostatočnej miere odôvodňovali aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.,

pričom neprichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu ani podľa § 39 ods. 2, ods. 4, ods. 5 Tr. zák.
Skutočnosti uvádzané obhajobou súvisiace so zdravotným a rodinným stavom obžalovaného krajský
súd zohľadnil v druhu uloženého trestu ako aj v jeho výmere.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste v prípade oboch obžalovaných a dospel k odlišnému záveru

oproti názoru mestského súdu.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň,
poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má

dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni

nadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Skúšobnádobaneplyniepočasvýkonunepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa krajský súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení §
33a a § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného

činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby
páchateľa a možnosťou jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov mal krajský súd preukázané, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ osemkrát súdne
trestaný,pričomvprípadeposlednýchtrochodsúdeníideoobdobnútrestnúčinnosťakovprejednávanej

trestnej veci. Naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T/38/2022 zo
dňa 31.10.2022 uznaný za vinného zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 Tr. zák., za čo bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 300 eur, ktorý obžalovaný
zaplatil dňa 02.02.2023, a teda sa naň hľadí ako keby nebol odsúdený.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 2T/32/2021 zo dňa 30.09.2021, právoplatný dňa
30.09.2021, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, a zároveň súd zrušil výrok o treste
z trestného rozkazu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T/107/2019 zo dňa 22.10.2019, právoplatný

dňa 03.12.2019. Keďže rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 2T/32/2021 zo dňa
30.09.2021, právoplatný dňa 30.09.2021, bol súdom uložený súhrnný trest, tak do skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v trvaní 4 roky bola započítaná skúšobná doba, ktorá už uplynula v trestnej
veci Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T/107/2019. Skúšobná doba v trvaní 4 rokov spolu sozapočítanou skúšobnou dobou začala plynúť deň nasledujúcu po dni nadobudnutia právoplatnosti
trestného rozkazu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T/107/2019 zo dňa 22.10.2019. Vzhľadom
na uvedené považuje krajský súd za potrebné uviesť, že počas skúšobnej doby sa obžalovaný síce

dopustil prejednávaného trestného činu, avšak vzhľadom na osvedčenie sa obžalovaného zo zákona
v trestnej veci Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 2T/32/2021 nevyplýva zákonná povinnosť ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., a zároveň sa aj v tejto trestnej veci
hľadí na obžalovaného, ako keby nebol odsúdený.

Krajský súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že trest domáceho väzenia uložený súdom
prvého stupňa je bezpochyby zákonný, avšak vzhľadom na okolnosti a špecifiká posudzovanej veci,
nepovažoval krajský súd tento trest vo vzťahu k osobe obžalovaného A. B. za účelný najmä vzhľadom
na zdravotný stav obžalovaného.

Z predložených lekárskych správ od MUDr. Petra Smolka zo dňa 10.04.2025 a MUDr. Rafaela Rybára

zo dňa 16.04.2025 vyplýva, že obžalovaný má diagnostikovanú chronickú polycystickú chorobu obličiek
a plánuje sa zaradiť do hemodialyzačnej liečby. Obžalovaný trpí arteriovou hypertenziou tretieho
stupňa ESH/ESC spolu s polycystickou chorobou obličiek a pečene. Taktiež z lekárskej správy zo
dňa 21.05.2025 je zrejmé, že obžalovanému bola diagnostikovaná získaná artériovenózna fistula
a ateroskleróza iných a bližšie neurčených končatinových tepien. Z vyjadrení obhajoby na verejnom

zasadnutí dňa 12.01.2026 ako aj z lekárskej správy od MUDr. Emílie Nemetovej zo dňa 09.10.2025
vyplýva, že obžalovaný bol zaradený do pravidelného dialyzačného programu pre progresiu zlyhania
obličiek a zároveň je pripravovaný na transplantáciu obličky od mŕtveho darcu, a preto musí byť
v optimálnom fyzickom stave, aby mohol operáciu kedykoľvek podstúpiť.

Vzhľadom na lekárske správy o zdravotnom stave obžalovaného, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný
A. B. trpí viacerými chorobami, a preto pravidelne absolvuje lekárske vyšetrenia, je zaradený do
pravidelného dialyzačného programu ako aj do transplantačného programu, dospel krajský súd
k záveru, že z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie je v danom prípade účelnejšie
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom a určením dlhšej

skúšobnej doby v trvaní 4 rokov. Zároveň je takto uložený trest dostatočne prísny a spravodlivý, keďže
po dlhšiu dobu pretrvávajúca hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať na správanie
sa obžalovaného dostatočne odstrašujúci a výchovný vplyv a taktiež v dostatočnom rozsahu zohľadňuje
pomerne vážny zdravotný stav obžalovaného vyžadujúci si pravidelné lekárske vyšetrenia.

Zohľadniac odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu k výroku o treste dospel krajský súd k záveru, že
obžalovanému A. B. nie je nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody a za daných vyššie
uvedených okolností postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s určením
dlhšej skúšobnej doby. Krajský súd neopomenul kriminálnu minulosť obžalovaného, avšak zároveň
v rámci individualizácie trestu zohľadnil pomery na strane obžalovaného ako aj nižšiu spoločenskú

závažnosť spáchaného trestného činu s menej škodlivým vplyvom na ostatných členov spoločnosti.
Recidíva obžalovaného nie je jediným a výlučným aspektom, na ktorý súd pri ukladaní trestu vzhliada
a zároveň sama o sebe nevylučuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Pri úvahe súdu, či konkrétne okolnosti prípadu vylučujú uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom sa nemožno obmedziť len na izolované hodnotenie jednej okolnosti svedčiacej v neprospech

obžalovaného, ale je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti a pomery obžalovaného a hodnotiť ich
ako celok.

Napokon, keďže obžalovaný A. B. bol uznaný za vinného z trestnej činnosti spáchanej pri výkone
podnikateľskej činnosti, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho

orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a to v trvaní
36 mesiacov. Označený druh trestu v trvaní 36 mesiacov považuje krajský súd za primeraný povahe a
závažnosti spáchaného trestného činu a zároveň za napomáhajúci naplneniu účelu trestného stíhania
v tejto veci, v zmysle adekvátneho vyvodenia trestnej zodpovednosti.

Takto uložené tresty sú v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, zodpovedajú všetkým zákonným
hľadiskám stanovených pri ukladaní trestu, závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj pomerom
obžalovaného a je primeraný aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, keďže v dostatočnej
miere ochránia spoločnosť pred obžalovaným a najmä budú výchovne pôsobiť na obžalovaného, abyviedol riadny život a tiež odradia iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti. Samotná
hrozba nepodmienečného trestu po dlhšiu skúšobnú dobu nepochybne odradí obžalovaného od
páchania trestnej činnosti a napokon možnosť páchania takejto trestnej činnosti bude sťažená aj

tým, že obžalovaný nebude môcť vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej
spoločnosti alebo družstva. Na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutné v tomto štádiu konania ukladať
nepodmienečný trest ako ani trest domáceho väzenia nakoľko podľa názoru krajského súdu obžalovaný
vzhľadom na svoj zdravotný stav nebude páchať trestnú činnosť, čím je u neho daná veľmi pozitívna
prognóza jeho ďalšieho spôsobu života.

Vo vzťahu k výroku o treste, ktorým mestský súd uložil obžalovanej právnickej osobe peňažný trest vo
výške 3 500 eur považuje krajský súd za potrebné uviesť, že prvostupňový súd uložil peňažný trest
podľa nesprávneho ustanovenia Trestného zákona, keďže trest bolo potrebné uložiť podľa § 277 ods.
1 Tr. zák. Zároveň sa krajský súd nestotožnil s výmerou uloženého peňažného trestu, ktorú považoval
za neprimerane prísnu. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanej právnickej osobe krajský súd

prihliadol na povahu a závažnosť trestného činu ako aj na pomery právnickej osoby, vymožiteľnosť
peňažného trestu, okolnosti spáchaného skutku a výšku škody, ktorá bola spáchaným trestným činom
spôsobená a taktiež zohľadnil aj to, že obžalovaná právnická osoba nevykonáva činnosť vo verejnom
záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Krajský súd
dospel k záveru, že peňažný trest odňatia slobody uložený podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 15 Zákona

č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vo výške 2 000 eur je dostačujúci a primeraný. Druh a výmera trestu uloženého obžalovanej právnickej
osobe zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených v ustanovení § 11 Zákona č. 91/2016 Z. z.
o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.