Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124272271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124272271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt.,
so sídlom v Maďarsku, Váci út. 45B, 1137 Budapešť, IČ: 01-10-043108, zastúpený: PETKOV & Co s.r.o.,
so sídlom v A., B. XX, proti žalovanému: KB contracting, s.r.o., so sídlom v C. D. E., F. G. XXXX/XX,
IČO: 45 557 128, zastúpený: AK Berčo s.r.o., so sídlom v C. D. E., F. G. XXXX/XX, IČO: 54 329 281,
o zaplatenie 63,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 29. januára 2025, sp. zn. 30Cb/47/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára 2025, č. k. 30Cb/47/2024-123

v napadnutej vyhovujúcej časti výroku II., ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 63,53 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 €.

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára 2025, č. k. 30Cb/47/2024-123 v
napadnutej vyhovujúcej časti výroku II., ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 € a vo výroku III. o náhrade
trov konania a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom zastavil konanie v časti 30 € z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
(I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 63,53 €, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40 € a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 €, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktorú je povinný zaplatiť žalovaný (III.).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe z 30.03.2024, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému

pohľadávku vzniknutú titulom použitia spoplatnenej cesty v H. bez platného oprávnenia (bez úhrady e-
matrice) v sume 63,53 €. Pri výpočte tejto sumy žalobca vychádzal zo zvýšenej sadzby pohľadávky
32 700,- HUF (83,43 € - EUR/HUF 391.95), z ktorej odpočítal sumu 19,90 €, ktorú mu žalovaný uhradil
dňa 5.12.2022. Výška nákladov na uplatnenie pohľadávky zodpovedá sume „tarify“ a tzv. režijných
paušálov za tri úkony právnej služby, spolu v sume 86,79 €, ktorú si advokát, vzhľadom na výšku
vymáhanej pohľadávky, najprv znížil po zaokrúhlení na 70 € a následne v replike zobral svoj nárok v tejto
časti späť v rozsahu 30 €, pretože zistil, že jeho zmluvný partner pri doručovaní výzvy zo dňa 29.2.2024

pochybil. Zároveň si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v sume 40 €.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 23.4.2022 v čase o 22:22:56
hod., na mieste kontroly: Gy10B-M30 H. (22,2 km) haladó, došlo k prevádzke motorového vozidla s EVČ:
C., registrovaného v Slovenskej republike a zaradeného do platobnej kategórie D2, ktorého držiteľom

bol v čase kontroly žalovaný, k použitiu spoplatnenej cesty bez platného oprávnenia. Výzvou zo dňa
29.08.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 59,90 € bezodkladne, najneskôr do 60 dní
od jej doručenia. Uplatňovaná suma predstavovala základnú sadzbu pohľadávky za sankčný poplatok
vo výške 8.170,- HUF (19,90 €) a náhradu nákladov vo výške 40 €, to všetko v prípade, ak ju žalovaný
zaplatí do 60 dní od doručenia výzvy. V prípade, ak žalovaný zaplatí po 60 dňoch od doručenia výzvy,

výška pohľadávky je 32 700,- HUF (79,66 €) a náhrada nákladov 70 € plus náklady súdneho konania.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 09.09.2022 (RF851280054SK).

4.1. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1, čl. 62 ods. 1, Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 1 ods. 1, 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 31, čl.

32 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (RÍM II), § 33 ods. 2, § 33/A, § 33B ods. 1. 5, 8 maďarského zákona č. I/1988 o
cestnej doprave v znení účinnom od 17.2.2022 do 31.12.2022 a § 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods.
1, 6, § 12 ods. 1, 4, Prílohy č. 3 Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI.
28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady

poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov v znení účinnom od 18.2.2022 do 14.10.2022, na
podklade ktorých dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
4.2. Súd považoval za irelevantnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že mal zakúpenú „diaľničnú
známku“ a nevedel, že motorové vozidlo je zaradené do kategórie D2 a nebol na to upozornený ani
na čerpacej stanici pri nákupe diaľničnej známky, nakoľko aj v takýchto prípadoch pri kúpe chybnej e-

matrice nevzniká oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty. Ustálil, že bolo povinnosťou žalovaného
skontrolovať si správnosť údajov a doplnil, že nie je povinnosťou zamestnancov čerpacej stanice
zákazníkov upozorňovať na chybnú kúpu e-matrice.
4.3. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 40 € titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
súd dospel k záveru, že tento nárok vyplynul z § 11 ods. 7 Nariadenia ITM č. 45/2000. Náklady

vzniknuté pri uplatnení pohľadávky žalobcu voči žalovanému sú spojené s poskytnutím právnej služby
žalobcovi a ich výška je vo vzťahu advokát - žalobca (klient) určená pre účely mimosúdneho uplatnenia
v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta (ďalej len „tarifa“) a tzv. režijným paušálom, a to podľa
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“).

Minimálna výška tarify za jeden úkon právnej služby je Vyhláškou určená na 16,60 € (§ 10 ods. 1
Vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby je advokát oprávnený uplatňovať tzv. režijný paušál, pre
rok 2022 určený vo výške 11,63 € a pre rok 2024 určený vo výške 13,73 € . V tejto veci advokát v
predsúdnom štádiu vykonal pre žalobcu podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky dva úkony právnej
služby, a to v roku 2022 : 1./ prevzatie a prípravu zastúpenia a 2./ písomné podanie (výzva) protistrane /

t.j. „Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v H.“ zo dňa
29.08.2022.Uvedenávýzvabolažalovanémupreukázateľnezaslanáatiežajdoručená.Výškanákladov
nauplatneniepohľadávkyžalobcuvočižalovanémutakzodpovedásume„tarify“atzv.režijnýchpaušálov
podľa Vyhlášky za dva úkony právnej služby, spolu vo výške 56,46 €. Žalobca si ich uplatnil len v zníženej
výške (§ 13 ods. 1 Vyhlášky) v sume (po zaokrúhlení) 40,- €. Súd uviedol, že bez vykonaného úkonu -

„Výzvy na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku“ zo
dňa 29.08.2022 by žalobca ani nemohol pristúpiť k uplatneniu svojho nároku súdnou cestou, nakoľko v
zmysle § 33B ods. 5 zák č. I/1988 bolo jeho povinnosťou vyzvať žalovaného v 60 dňovej prekluzívnej
lehote na úhradu základného náhradného poplatku, v opačnom prípade by tento nárok už nemohol
uplatniť na súde a súd by musel na uvedenú skutočnosť prihliadať z úradnej moci.

4.4. Nakoľko žalobca preukázal, že v zmysle zákona č. IX/2016 o paušálnej náhrade nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky má nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky v sume 40,- eur, súd mu ju priznal v uvedenej výške.
4.5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal
plne úspešnému žalobcovi.

5.1. Proti vyhovujúcemu výroku II. a výroku o trovách konania III. podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uplatnil pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.5.2. Má za to, že vo veci nerozhodoval vecne a miestne príslušný súd, a teda ani zákonný sudca, pretože
spor medzi ním a žalobcom je občianskoprávnej povahy, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v uznesení
z26.02.2025sp.zn.1Ndob/66/2024.Vyjadrilnázor,ževdanejvecimalrozhodovaťOkresnýsúdSpišská

Nová Ves.
5.3. Za nesprávne považuje aj to, že mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 2 krát po 40 €. Argumentoval pritom úvahou, že pokiaľ je
predpokladom uplatnenia pohľadávky zaslanie výzvy v prekluzívnej lehote, potom náklady na túto výzvu
nemôžu byť osobitne vymáhané ako istina. Tvrdil tiež, že slovenská advokátska kancelária nemôže

titulom náhrady týchto nákladov vychádzať z verejnoprávnych predpisov Maďarskej republiky. Napokon
poukázal na to, že keďže sa jedná o občianskoprávny nárok, nemožno uvažovať ani o priznaní paušálnej
náhrady za uplatnenie pohľadávky.
5.4. Súdu prvej inštancie vytýka i to, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania a nezohľadnil pritom,
že žalobca vzal časť žalovanej istiny vo výške 30 € späť a súd v tejto časti konanie zastavil.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a
h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že (odvolanie) je čiastočne dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.1.2026 po

predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba napadnutý vyhovujúci výrok II. a výrok o náhrade trov
konania III., ktoré boli odvolaním napadnuté (výrok I., ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol

právoplatnosť).

10. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP, t.j. že
neboli splnené procesné podmienky (a/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (h/).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je naplnený
a že námietka vecnej, miestnej a podľa obsahu odvolania i kauzálnej nepríslušnosti súdu vznesená
žalovaným v odvolacom konaní nie je dôvodná.

12. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Civilný sporový poriadok ustanovuje zásadnú podmienku, že vo všetkých veciach prioritne majú

rozhodovať okresné súdy a súdy krajské majú v rámci dvojinštančného súdneho konania plniť funkciu
súdov odvolacích. Vecná príslušnosť priamo súvisí s konaním na súde prvej inštancie v tom zmysle,
že každá prejednávaná vec musí byť najskôr prejednávaná na súde prvej inštancie. Spor o vecnej
príslušnosti teda môže nastať jedine medzi okresným (resp. mestským) a krajským súdom (por. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s., str. 131,132).

14. Vzhľadom k tomu, že v danej veci nebolo sporné, že vec mal prejednať a rozhodnúť ako súd prvej
inštancie okresný, resp. mestský súd, nie je náležitou odvolacia námietka žalovaného, že Mestský súd
Košice rozhodoval ako vecne nepríslušný súd.

15. Pokiaľ ide o kauzálnu a miestnu príslušnosť, odvolací súd zistil, že žalobca podal na Okresnom
súde Banská Bystrica dňa 30.03.2024 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.
Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 24.04.2024 sp. zn. 33Up/772/2024 a následne,dňa 29.7.2024 postúpil vec Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko
žalobca (po vecne podanom odpore žalovaného) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie
v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom

konaní.

16. Mestský súd Košice doručoval stranám sporu oznámenie, že vec bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie sudcovi Mestského súdu Košice, vyzval ich, aby sa v určenej lehote od doručenia výzvy
písomnevyjadrili,čisúhlasiasrozhodnutímvecibeznariadeniapojednávaniapodľa§177ods.2písm.b/

CSP a zároveň ich poučil o procesných právach. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
v odpovedi na túto výzvu žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. Následne súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol.

17. Žalovaný následne až v podanom odvolaní proti tomuto meritórnemu rozhodnutiu začal tvrdiť,
že spor medzi ním a žalobcom je občianskoprávnej povahy, podporne pritom argumentujúc

uznesením Najvyššieho súdu SR z 26.02.2025 sp. zn. 1Ndob/66/2024. Vyjadril názor, že v danej veci
mal rozhodovať Okresný súd Spišská Nová Ves.

18. Najvyšší súd SR v uznesení z 26.02.2025 sp. zn. 1Ndob/66/2024 rozhodol, že príslušným súdom
na prejednanie a rozhodnutie sporu (vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 43Cb/40/2024) je

Okresný súd Spišská Nová Ves. Rozhodol tak o nesúhlase Mestského súdu Košice s postúpením veci
založenom na úvahe, že spor nie je obchodnoprávnej, ale občianskoprávnej povahy. Spor sa pritom týkal
tých istých strán ako v predmetnej veci. Predmetom sporu bolo tiež zaplatenie pohľadávky vzniknutej
titulomneoprávnenéhoprevádzkovaniamotorovéhovozidlavdržbežalovanéhonaspoplatnenomúseku
cestnej komunikácie v Maďarsku.

19. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

20. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

21. Hoci je žiaduce, aby z dôvodu povahy sporu, tento prejednávali a rozhodovali súdy, ktoré sú

naň kauzálne príslušné, zákonodarca v určitom momente súdneho konania odstraňuje nedostatok
procesnej podmienky kauzálnej nepríslušnosti súdu. Z ustanovenia § 40 CSP, aj s prihliadnutím na jeho
ústavnokonformný výklad (čl. 2 ods. 3 ústavy), vyplýva, že nie je vylúčené, aby strana sporu úspešne
uplatnila námietku kauzálnej nepríslušnosti. Teda je nie len vecou súdu, ale aj strán sporu, aby tieto, v
zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, uskutočnili procesnú aktivitu v prípade nedostatku kauzálnej

príslušnosti súdu, a to pod sankciou zhojenia tohto nedostatku.

22. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd (riadiac sa nikým nenamietanou a dovtedy nespornou
obchodnoprávnou povahou sporu), ani strany sporu v danej veci neuskutočnili svoju procesnú aktivitu,
hoci boli právne zastúpené, došlo k zhojeniu nedostatku kauzálnej príslušnosti tak, ako to predpokladá §

40 CSP veta za bodkočiarkou. Naviac vzhľadom k zneniu ust. § 41 CSP a procesnej pasivite žalovaného
vo vzťahu k námietke miestnej príslušnosti odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené procesné
podmienky, aby vo veci konal a meritórne rozhodol Mestský súd Košice.

23.Odvolacísúdpretopristúpilkvecnémupreskúmaniunapadnutéhovyhovujúcehovýrokuč.IIadospel

k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 63,53 €. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody tohto výroku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto len odkazuje so zreteľom na absentujúce konkrétne odvolacie
námietky (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Druhou skupinou (konkrétnych) odvolacích námietok žalovaný napadol vyhovujúci výrok II. rozsudku
týkajúci sa priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP..25. Žalovaný v kontexte takto vznesených námietok argumentoval úvahou, že pokiaľ je predpokladom
uplatnenia pohľadávky zaslanie výzvy v prekluzívnej lehote, potom náklady na túto výzvu nemôžu byť
osobitnevymáhanéakoistina.Uviedoltiež,žeslovenskáadvokátskakancelárianemôžetitulomnáhrady

týchto nákladov vychádzať z verejnoprávnych predpisov Maďarskej republiky.

26. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo
súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 M Obdo
2/2).

28. V danej veci nebolo sporné, že obhajca žalobcu v roku 2022 preukázateľne prevzal a pripravil
zastúpenie žalobcu a zaslal písomnú výzvu žalovanému. Z podanej žaloby je zrejmé, že náhradu týchto

úkonov právnej služby si žalobca uplatnil titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, t.j. ako
príslušenstvo pohľadávky, čo potvrdzuje aj ich formálne oddeľovanie od istiny v príslušných podaniach
vo veci samej. Nie je preto možné prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného, že žalobca si tieto
náklady osobitne vymáhal ako istinu.

29. Nenáležitým je i názor žalovaného, že slovenská advokátska kancelária nemôže titulom náhrady
týchto nákladov vychádzať z verejnoprávnych predpisov Maďarskej republiky. Správne v tejto súvislosti
súd prvej inštancie ustálil, že tento nárok má svoj právny základ v § 11 ods. 7 Nariadenia ITM č. 45/2000,
v zmysle ktorého je žalobcom využitý spolupracujúci partner pri výbere náhradného poplatku oprávnený
uplatniť aj svoje preukázateľné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku.

Aplikabilita maďarských právnych predpisov pritom nebola žalovaným v priebehu konania učinená
spornou (č.l. 13) a jej opodstatnenosť priamo vyplýva zo súdom prvej inštancie citovaných článkov
Nariadenia Rím II. Pokiaľ preto žalobca využil ako svojho spolupracujúceho partnera slovenskú
advokátsku kanceláriu, táto poskytovala svoje právne služby na Slovensku a nedošlo k inej dohode
medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom, postupoval žalobca správne, ak si svoj nárok následne

vyčísľoval podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov.

30. Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti výroku II. týkajúcej sa istiny a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky potvrdil ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi 40 €, pretože v zmysle zák. č. IX/2016 o paušálnej náhrade nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky preukázal, že na ne má nárok. Žalovaný s týmto názorom súdu prvej inštancie

nesúhlasil poukazujúc pritom na občianskoprávnu povahu žalovaného nároku.

32. Podľa bodu 3. § (1) (maďarského - pozn. odvolacieho súdu) zák. č. IX/2016 o paušálnej
náhrade nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (č.l. 43), v prípade omeškania s plnením
platobnej povinnosti vyplývajúcej z obchodnej transakcie zo strany dlžníka, v prípade zmluvy medzi

podnikateľskými subjektami alebo zo strany zmluvného úradu v prípade zmluvy s podnikateľským
subjektom (ďalej spoločne len: dlžník) môže veriteľ požadovať na pokrytie nákladov vzniknutých
s uplatnením pohľadávky sumu vo forintoch zodpovedajúcu štyridsiatim eurám určenú v prvý deň
omeškania na základe oficiálneho stredového devízového kurzu Maďarskej národnej banky.

33. Samotný inštitút paušálnej náhrady nákladov bol (aj) do právneho poriadku Slovenskej republiky
transponovaný zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ zo dňa 16.02.2011 o boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Členské štáty EÚ, a teda aj Maďarská republika
dostali na transponovanie smernice priestor do 16.03.2013, čo je zároveň deň, kedy prišlo k zrušeniu
predchádzajúcej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29.6.2000 o boji proti

oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Slovenská republika si svoju úlohu splnila novelou
Obchodného zákonníka v podobe zákona č. 9/2013 Z.z. z 18.12.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
Obchodný zákonník. Uvedenou novelou prišlo, s účinnosťou od 01.02.2013, k transponovaniu článku6 bod 2 smernice č. 2011/7/EÚ do Obchodného zákonníka v podobe § 369c ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka.

34. Pokiaľ ide o význam a zmysel paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
v interpretačnom stanovisku (FAQs) Európskej komisie k smernici EÚ č. 2011/7/EU,1), vydaného
dňa 06.04.2016 práve za účelom vyvrátenia akýchkoľvek interpretačných nedorozumení alebo
nejednoznačností, Komisia hneď v úvode stanoviska zdôrazňuje, že Smernica upravuje obchodné
transakcie medzi verejnými orgánmi a podnikmi (firmami), ako aj výlučne medzi podnikmi. Verejné

orgány sú povinné zaplatiť za tovar a služby, ktoré si zaobstarajú, do 30 dní alebo za veľmi výnimočných
okolností do 60 dní (napr. oblasť zdravotníctva v zmysle bodu 25 preambuly smernice). Podniky sú
povinné zaplatiť svoje faktúry do 60 dní, môžu si však zvoliť dlhšiu splatnosť, pokiaľ je to v zmluve s
ich obchodným partnerom výslovne dohodnuté a pokiaľ to pre veriteľa nie je hrubo nespravodlivé (napr.
v oblasti verejného zdravotníctva). V prípade oneskorenej platby majú veritelia automaticky nárok na
úroky z omeškania a minimálne 40 eur ako kompenzáciu nákladov na vymáhanie.

35. Z vyššie popísaných ustanovení rezultuje, že nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vzniká v prípade omeškania s plnením platobnej povinnosti vyplývajúcej
z obchodnej transakcie zo strany dlžníka, v prípade zmluvy medzi podnikateľskými subjektami alebo zo
strany zmluvného úradu v prípade zmluvy s podnikateľským subjektom.

36. V uznesení z 26.02.2025 sp. zn. 1Ndob/66/2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že vzhľadom na
charakter pohľadávky (o aký ide aj v danej veci) nejde o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy,
v ktorej je daná príslušnosť Mestského súdu Košice podľa § 22 písm. b/ CSP, ale o spor patriaci do
občianskoprávnej agendy. Platí to bez ohľadu na to, či sú účastníkmi právneho vzťahu podnikatelia.

Najvyššiemu súdu SR zároveň neboli zrejmé ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spor medzi
stranami (totožnými ako v danej veci – pozn. odvolacieho súdu) posúdiť ako spor, ktorého povaha je
rozhodujúca pre určenie kauzálne príslušného súdu podľa § 22 až 33 CSP, resp. podľa príslušných
ustanovení osobitných zákonov.

37. Z odôvodnenia napadnutého výroku rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutkových
okolností a právnych úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v zmysle zák. č. IX/2016
preukázal, že má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ako
je to zrejmé z vyššie citovaných ustanovení, nárok môže vzniknúť len z právneho vzťahu medzi
podnikateľskými subjektami alebo zo strany zmluvného úradu v prípade zmluvy s podnikateľským

subjektom. Súd prvej inštancie sa v tomto kontexte vôbec nezaoberal povahou právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, ani okolnosťami, pre ktoré (by) bolo možné spor medzi stranami posúdiť ako
obchodný.

38. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné

efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu
z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP), zrušiť a vec mu v tomto
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie.

39. Úlohou súdu po vrátení veci bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania opätovne posúdiť
(ne)dôvodnosť nároku žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v kontexte tvrdení žalovaného o občianskoprávnej povahe tohto sporu, podporených názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v uznesení z 26.02.2025 sp. zn. 1Ndob/66/2024.
Podstatným bude tiež ustáliť, či tento právny názor determinuje aj povahu právneho vzťahu medzi

stranami, a teda či môžu byť, resp. sú účastníkmi vzťahu podnikateľské subjekty (opodstatňujúce
aplikabilitu maďarského zák. č. IX/2016). Súd prvej inštancie sa pritom vysporiada so všetkými skutkovo
a právne súvisiacimi okolnosťami, v nadväznosti na to opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 220 CSP, a aby mohlo
byť predmetom kontroly tak zo strany žalovaného, ako aj predmetom odvolacieho prieskumu.

40. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vôbec
neprihliadol na to, že žalobca vzal časť svojho nároku späť a súd v tejto časti konanie zastavil (výrokom
I.).41. V tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že ak dôjde k čiastočnému
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia časti žaloby, potom je povinnosťou súdu pri

rozhodovaní o trovách konania skúmať aj procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch
procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kritérium procesného
zavinenia (§ 256 CSP) treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala neskôr žalobu späť, t. j. či
žalovaný splnil všetko čo žalobca požadoval (vrátane príslušenstva) alebo nie.

42. V danej veci súd prvej inštancie pochybil aj pri rozhodovaní o trovách konania, keď sa riadil len
zásadou úspechu (zásada zodpovednosti za výsledok sporu - § 255 CSP) a priznal žalobcovi náhradu
v plnom rozsahu bez toho, aby reflektoval na to, že žalobca vzal späť svoju žalobu v časti príslušenstva
a v tejto časti súd konanie zastavil. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude tieto nároky strán sporu
právne posúdiť aj podľa § 256 ods. 1 CSP, komplexne pritom vyhodnotiť všetky do úvahy prichádzajúce

kritériá a zásady, ustáliť či, ktorá zo strán a z akých dôvodov procesne zavinila čiastočné zastavenie
konania, osobitne sa zaoberajúc dôvodmi, pre ktoré žalobca zobral svoju žalobu sčasti späť, opätovne
posúdiť nároky sporových strán na náhradu trov konania a v závislosti od výsledkov týchto zistení, ako
aj po opätovnom posúdení časti príslušenstva žalovaného nároku opätovne rozhodnúť o nároku na
náhradu trov konania sporových strán.

43. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)