Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200313
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. B. XX, XXX XX F., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko
s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. PPZ-KAP2-2022/071790-004 zo dňa 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 08.11.2022 bola Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Nitra doručená žiadosť žalobcu podľa

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „info zákon“), v ktorej požiadal
o sprístupnenie informácií zo spisového materiálu, ktorý predpokladá, že bol na základe jeho podnetu
na zahájenie disciplinárneho konania proti G. A. B. B. založený. Žiadateľ žiadal o naskenovanie celého
predmetného spisu (obal, obsah, listiny).

2. Túto žiadosť vybavil žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-084-003/2022-SI, KM-
TO-2022/004615 z 21.11.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti žalobcu podľa
§ 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“) nevyhovel a túto informáciu
odmietol sprístupniť z dôvodu, že podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám ustanovenom v § 9 ods.
1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z. z. s poukazom na § 2 zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 18/2018 Z.

z.“). Žiadateľ k predmetnej žiadosti nepriložil súhlas dotknutej osoby so sprístupnením osobných údajov
a ani povinná osoba súhlasom nedisponuje, preto neboli informácie žiadateľovi sprístupnené. Žiadateľ
vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s inou osobou.
Žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy a zasahujú
do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že sa zaujíma
o postup policajta, resp. nadriadeného, rýdzo ohľadom jeho služobnej činnosti, resp. služobnej činnosti
policajta porušujúceho služobnú disciplínu a nie informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickejosoby. Ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až 11 zák. č.
211/2000 Z. z. vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých
požadovaných informácií. Musí takéto informácie vylúčiť a ostatné informácie musí sprístupniť.

4. Žalovaný konajúci prostredníctvom Prezídia Policajného zboru podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. s poukazom na § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/071790-004
z 19.12.2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj ako „druhostupňové
rozhodnutie“). Žalovaný sa stotožnil s názorom povinnej osoby, že údaje sú v režime zák. č. 211/2000 Z.

z obmedzené, čo vyplýva z § 9 ods. 1 zákona, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 11 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník s poukazom na § 2 ods. 2 zák. č. 18/2018 Z. z. a nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o
voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane
údajov).

II.
Argumenty žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

5. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Nitre, domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a tieto navrhol podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) zrušiť a uložiť žalovanému povinnosť v lehote 3 dní sprístupniť žalobcovi požadované
informácie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, a to z nasledovných dôvodov:
a) žalovaný nereagoval na argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, a ak reagoval, tak vecne, logicky
a právne nesprávne, t. j. sa s argumentáciou žalobcu nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak
právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné odôvodnenie rozhodnutia podľa § 3 ods. 1, § 46, §

47 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj ako
“zák. č. 71/1967 Zb.“., alebo „správny poriadok“), čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP,
b) druhostupňové rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 3 ods. 5, §
32 ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom alebo v ňom nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP,

c) žalovaný pre napadnuté rozhodnutie aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov
nepriliehavo, t. j. vecne, logicky a právne nesprávne, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP.

7. Nedostatočné odôvodnenie má potvrdzovať aj to, že rozhodnutie neobsahuje žiaden konkrétny
osobný údaj, alebo skupinu konkrétnych osobných údajov, ktoré by bránili sprístupneniu disciplinárneho
spisu ako celku. Tvrdí tiež, že konanie so znakmi disciplinárneho previnenia nie je konaním
súkromnoprávnej povahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby s poukazom na §
1 ods. 1 a § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 73/1998 Z. z.“).

8. Porušenie princípu právnej istoty dokladá žalobca predložením kópie spisového materiálu sp. zn.
KRPZ-NR-OKAP-15-011/2022-SI zo dňa 20.06.2022, ktorý má preukazovať, že v predchádzajúcom

období povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu voči policajtovi tento
spis žalobcovi sprístupnila po čiastočnej anonymizácii. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
poukazoval žaloba na viacero ďalších, konkrétnou spisovou značkou identifikovaných, spisov, ktoré mu
mali byť v minulosti sprístupnené.9. Žalobca nesúhlasí s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkou, o tom že dotknutá osoba
bola v postavení nadriadeného v služobnom pomere a poukazuje na § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.
z., z ktorého vyplýva povinnosť sprístupniť presne vymedzený okruh osobných údajov o fyzickej osobe

v postavení nadriadeného v služobnom pomere. Konštatovanie žalovaného o tom, že disciplinárny spis,
ktorý žalobca požadoval sprístupniť obsahuje údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie podľa § 9
ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. považuje za nepravdivé, pretože viesť disciplinárne konanie a na ten účel
založiť spis mohol len policajt v postavení nadriadeného v služobnom pomere. Taktiež nesúhlasil s tým,
že by žiadal také informácie a sprístupnenie dokumentov, ktoré sa nevzťahovali na osobu žiadateľa.

Druhostupňové rozhodnutie tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom
alebo v ňom nemá oporu. (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

10. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný sprístupniť disciplinárny spis ako celok s tým, že osobné
údaje na ktoré sa vzťahuje zákaz sprístupnenia podľa zákona bol povinný anonymizovať. Žalovaný

aplikoval §9 ods. 1, 2, zák. č. 211/2000 Z. z. § 2 ods. 2 zák. č. 18/2018 Z. z. ako aj nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27.04.2016 bez existencie vecných a logických
súvislosti.Rozhodnutiežalovanéhotakvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia(§191ods.1písm.
c) SSP).

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe považoval napadnuté rozhodnutia za súladné so zákonom,

vecne správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia. Správne orgány sa dostatočne
vyčerpávajúco vyjadrili k dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií, preto navrhol aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Žalovaný vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezákonnosti výroku zastáva názor že zákonné

atribúty rozhodnutie povinnej osoby spĺňa, rovnako tak aj druhostupňové rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu a spĺňa
predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia bol formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník
konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, respektíve vykonať mal bez pochybností poznať
výsledok konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe, ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi účastníka konania a
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. K časti tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie povinnej osoby neobsahuje zmienku o existencii

konkrétneho druhu osobného údaja žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti označil osobu
príslušníka Policajného zboru, tak, že je nezameniteľný s inou osobou, čím vyjadril komplex prvkov,
ktorý sa kreuje významom pod pojmom osobný údaj, keďže požaduje informácie o disciplinárnom konaní
tejto osoby a táto konkrétna osoba je identifikovateľná. Definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo
o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia podmienok bola osoba určiteľná.

Žalovaný citoval § 2 zák. č. 18/2018 Z. z. ako aj čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady
2016/679 z 27. apríla 2016.

14. Žalovaný k námietke nesprístupnenia disciplinárneho spisu uviedol, že údaje z disciplinárneho
konania, ktoré žiadateľ požadoval vo svojej žiadosti majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby

a prelamujú tak právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca a to najmä
z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne
konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. Dotknutá
osoba, v tomto prípade štátny zamestnanec, ako jednotlivec disponuje základným právom na ochranu
osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry a v tej súvislosti sú mu priznané aj práva na ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe.
Žalovaný ako zamestnávateľ má podľa § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z. určený rozsah informácií,
ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť, ktoré nepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov. Údaje
týkajúce sa súkromia osobnosti podliehajú ústavnoprávnej ochrane a právo na ich ochranu prelamujeprávo na informácie. Odvolávanie sa na status štátneho zamestnanca nie je v tomto prípade relevantné
pre posúdenie rozsahu práva na informácie, prípadne na aplikáciu princípu prevažujúceho verejného
záujmu.

15. Žalobca vo svojej žiadosti o informácie nežiadal informácie, ktoré by patrili do rozsahu upraveného
zák. č. 18/2018 Z.z. vo vzťahu k zamestnancovi povinnej osoby, ale žiadal informácie, ktoré svojou
povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy zasahujúcich do ekonomickej a sociálnej
identity dotknutej osoby. Prípadný dokument alebo rozhodnutia disciplinárneho konania, nie je možné

zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri chránených osobných
údajoch, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia, alebo dokumentu z disciplinárneho konania
by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo by predstavovalo
neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti. Disciplinárne konanie je interným konaním, ktorého
podstatou je zistiť okolnosti protiprávneho konania a jeho výsledok musí byť v súlade so zákonom,
pričom tento výsledok je súčasťou osobného spisu policajta a je zaznamenaný v informačnom

systéme, preto v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné tieto informácie
sprístupniť. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/101/2013 - 146 zo dňa 30.04.2014. Výsledok
z disciplinárneho konania nie je vecou verejnou zasahuje do súkromia jednotlivca.

16. Žalovaných k bodu b) správnej žaloby uviedol, že poskytnutie osobných údajov policajta uvedených
v § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z. je striktne viazané na plnenie služobných povinností policajta.
Pri posudzovaní žiadostí, ktorých predmetom sú údaje policajta, je preto potrebné posudzovať aj vzťah
s výkonom služby preto, ak údaje policajta žiada osoba, ktorá nemá absolútne žiadny relevantný vzťah
služobnej činnosti, tak pre posúdenie ochrany osobných údajov musí byť k tomu primerane sprísnené.

17. K bodu c) žaloby žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o samotné rozhodnutie má za to, že povinná
osoba v danom prípade postupovala správne. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií
o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba
ich podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje

osobitný zákon alebo na základe predtým žiadajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Súhlas
dotknutej osoby nie je súčasťou administratívneho spisu a povinnej osobe nevyplýva povinnosť tento
zabezpečovať.

18. Žalovaný zotrval na názore, že žalobcom požadované údaje vzhľadom na ochranu osobných údajov

podľa § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. nie je možné sprístupniť, nakoľko žalobca nepreukázal súhlas dotknutej
osoby, údaje o disciplinárnom konaní spadajú pod ochranu osobnosti v širšom slova zmysle a priamo
zasahujúdoekonomickýchasociálnychaspektovživotajednotlivca,ktorémajúdopadnajehosúkromný
život, údaje z disciplinárneho konania, ktoré požadoval žalobca vo svojej žiadosti majú charakter údajov
o súkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo prístupu k informáciám aj v prípade, že ide o verejného

činiteľa, a to najmä z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide
o subjektívne konanie konkrétnej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy.

19. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe.
Vyjadrenie žalovaného k jednotlivým námietkam považuje za vytrhnuté z kontextu a účelové.

20. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, preto
zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1.

júna 2023.

22. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomocsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

23. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal

v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal a vyhlásil bez nariadenia
pojednávania dňa 16.12.2025 (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby.

25. Podľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon
upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

26. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú

povinné osoby k dispozícii.

27. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,

ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

28. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej

osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný
zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas
sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký
účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností
pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v

rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

29. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. povinná osoba sprístupní na účely informovania
verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom

obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre
člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom
vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je
orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie

alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu

a) titul,
b) meno,

c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za
výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

30. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,
pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým
trvá dôvod nesprístupnenia.

31. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 2 zák. č. 18/2018 Z. z., v znení účinnom v rozhodnom čase, osobnými údajmi sú
údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno
identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného

identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online
identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú
identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú
identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

33. Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z., prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej
osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno,
priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca
alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové
číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v

súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej
osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie narušiť vážnosť,
dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov napadnuté rozhodnutie a

postup predchádzajúci jeho vydaniu a zistil, že správny súd už rozhodoval v konaní vedenom na
tunajšomsúdepodsp.zn.NR-21S/51/2023vovecirovnakýchúčastníkovkonaniaatotožnéhopredmetu
konania (týkal sa inej žiadosti žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu) a v uvedenej veci rozhodol
tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

36. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 140 SSP správny súd poukazuje na relevantnú

časť odôvodnenia Správneho súdu v Bratislave vysloveného v rozsudku sp. zn. NR-21S/51/2023
z 18.12.2024, s ktorým sa stotožňuje.
30. „Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý
žalobcovi nesprístupnil obsah disciplinárneho spisu vedeného na základe podnetu žalobcu voči
riaditeľovi odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre H. H. H. I., (v preskúmavanej veci proti G. B. B., t. č.

zástupcu riaditeľky OR PZ v Nitre, pozn. správneho súdu) keď vychádzal zo záveru, že tieto informácie
tvoria vo svojej celistvosti údaje o súkromí dotknutej osoby a súčasne obsahujú jej osobné údaje.
31. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie,
ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak,
aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného

súdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči
neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako
povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom
podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR medzezákladných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia
sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe

podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR)
alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť
osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR
obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno
považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku

prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda
či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
1/09 zo dňa 19.01.2011).
32. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a

materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;
materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia
v demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona
o slobode informácií, ktorý predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva

na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, je potrebné vykladať vždy reštriktívne.
33. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné
obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií
vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter
obmedzeniaprístupukinformáciám.Jehoobsahomjepožiadavka,abyoprávnenéobmedzenieprávana

informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku
minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009
zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020,
nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).
34. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie disciplinárneho spisu podporil tvrdením, že

požadované informácie a dokumenty disciplinárneho spisu obsahujú osobné údaje podľa § 9 ods. 1 a 2
zákona o slobode informácií a zároveň nejde o osobné údaje, ktoré by mala povinná osoba povinnosť
sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií z dôvodu funkčného zaradenia dotknutej
osoby ako nadriadeného v služobnom pomere, konkrétne riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ
v Nitre. Žalobca ako žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru, o ktorého

disciplinárny spis mal žalobca záujem, titulom, menom, priezviskom i funkciou. Išlo teda o označenie,
ktoré je nezameniteľné s inou osobou a všetky údaje, ktoré by boli povinnou osobou poskytnuté na
základe žiadosti žalobcu by tak boli priamo spojiteľné s menovanou dotknutou osobou.
35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu, ktorý opakovane uviedol, že:
„11. [...] Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako

žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej
žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.

12. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba,
zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom

na uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku
ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť,
že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.
z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku
konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom, má právo

nahliadnuťdopriestupkovéhospisuzaúčelomochranysvojichpráv.“(rozsudokNajvyššiehosúdusp.zn.
3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, bod 11 a 12, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/40/2014
zo dňa 28.01.2015).
36. Uvedené závery možno aplikovať aj na posudzovaný skutkový stav, v ktorom ide o obsah
disciplinárneho spisu. Disciplinárne konanie je formou správneho trestania za porušenie služobných

povinnostípríslušníkaPolicajnéhozboru.Akajžalobcadisponovalinformáciouotom,ženazákladejeho
podnetujevočikonkrétnejdotknutejosobevedenédisciplinárnekonanieatedajevedenýajdisciplinárny
spis, poskytnutím dokumentov obsiahnutých v tomto disciplinárnom spise, vrátane rozhodnutia, ktorým
sarozhodloouloženídisciplinárnehoopatreniaaleboooslobodenídisciplinárneobvinenéhopríslušníka,hocbyajbolitietoinformácie/dokumentysprístupnenévanonymizovanejpodobe,poskytlibyžiadateľovi
informácie/údajevzťahujúcesakukonkrétnejfyzickejosobe.Nepriamobyzároveňposkytliinformáciu,či
je/bolo voči konkrétnej osobe vedené disciplinárne konanie, prípadne k akému záveru dospeli príslušné

disciplinárne oprávnené osoby pri prejednaní namietaných porušení služobných povinností, či boli
namietané porušenia aj potvrdené a identifikované na základe podkladov obsiahnutých v disciplinárnom
spise a pod. Uvedený postup správnych orgánov, ktorým by poskytli vyššie uvedené údaje, by bol však
v rozpore s § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Preto správne orgány nepochybili, ak odmietli
sprístupniť požadované informácie.

37. Medzi stranami nebolo sporné a žalovaný to ani nijako nenamietal, že by dotknutá osoba nebola
ako riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre v postavení nadriadeného. Správny súd však
konštatuje, že informácie týkajúce sa disciplinárneho konania voči konkrétnej osobe, ktorú žalobca
v žiadosti identifikoval titulom, menom, priezviskom i funkciou, nespadajú pod explicitný enumeratívny
výpočet osobných údajov, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií v prípade, ak ide o nadriadeného v služobnom pomere. Preto správny súd nemôže prisvedčiť

za podmienok preskúmavaného prípadu, kedy žalobca menom a priezviskom identifikoval dotknutú
fyzickú osobu, argumentácii žalobcu o potrebe prevažujúceho verejného záujmu na informovaní
verejnosti vo vzťahu k celému obsahu disciplinárneho spisu vedeného voči konkrétnej osobe.
38. Správny súd rozumie potrebe informovať verejnosť o porušeniach služobnej disciplíny funkcionármi
Policajného zboru, ktoré môže vytvoriť tlak na predchádzanie identifikovaným porušeniam v budúcnosti.

Zároveň je však potrebné dodať, že verejnosť (vrátane žalobcu) by mala rešpektovať skutočnosť,
že identifikovaním konkrétnej fyzickej osoby v žiadosti o informáciu, alebo priradením informácie ku
konkrétnemu menu a priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere a
konkrétnom zaradení na konkrétnom OR PZ, sa už jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods.
1 zákona o slobode informácií (napr. aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/101/2013

zo dňa 30.04.2014). Na uvedenom závere nemení nič tá skutočnosť, či ide o radového policajta
alebo o funkcionára. V prípade nadriadených možno hovoriť o vyššej miere prevažujúceho verejného
záujmu, ak nie je fyzická osoba jednoznačne identifikovaná; preto je v zásade možné zverejniť určité
údaje z disciplinárneho konania. Ak by však došlo v prípade sprístupnenia informácií/dokumentov
disciplinárneho spisu (hoc anonymizovaných v potrebnom rozsahu) k jednoznačnej identifikácii fyzickej

osoby z dôvodu osobných údajov uvedených v žiadosti o informácie, ako tomu bolo aj v tomto
preskúmavanom prípade, sú dané predpoklady na obmedzenie práva na informácie v zmysle § 9 ods.
1 a 2 zákona o slobode informácií.
39. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy s napadnutom
rozhodnutí jednoznačne a dostatočne vysvetlil dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií.

Správnym orgánom boli relevantné právne normy vecne, logicky a právne správne interpretované
a aplikované. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že jeho právo na spravodlivý
proces bolo v uvedenej veci zo strany správneho orgánu porušené. Pri posúdení povinnosti aplikovať
zákonné obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie bol dodržaný princíp proporcionality a správny
orgán vyvažoval, či je možné aspoň určité informácie konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby zverejniť.

Správny súd neidentifikoval žiadne závažné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom,
ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na
posúdenie žiadosti o poskytnutie informácií. Zároveň bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka
nepresne a nezrozumiteľne formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo dostatočne

určité, aby nedošlo k jeho zameniteľnosti.“

37. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

39. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.