Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124433218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124433218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Krajinská 2954/32, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.
r. o., so sídlom Stankovany 549, Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie (aktuálne) 296,33 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Csp/6/2025-186 zo
dňa 20. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcejčastivýroku(I.)avýrokuonárokunanáhradu
trov konania strán sporu (III.) m e n í tak, že nárok žalobcu na zaplatenie (zostávajúcej) sumy 296,33
eura s označeným úrokom z omeškania z a m i e t a a žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok
na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 699,87 eura, úroku
vo výške 51,98 eura, úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 699,87 eura od 11.10.2024
do zaplatenia, zároveň si uplatnil trovy konania.

2. Prvoinštančný (prvostupňový) súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 14Csp/6/2025-97 zo dňa
05.03.2025 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 14Csp/6/2025-106 zo dňa 10.03.2025, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 563,10 eur, úrok z omeškania vo výške 8,65 %
ročne zo sumy 563,10 eura od 11.10.2024 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 49,80 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

3.Protivyššieuvedenémurozsudkupodallenžalovanýodvolanieprotivyhovujúcejčastivýrokuavýroku
o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu v zmysle § 388 CSP a to tak, že vo zvyšnej časti zamietne žalobný návrh a prizná žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8CoCsp/7/2025-159 zo dňa 16.07.2025 rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti výroku I. a závislého výroku III. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného
za dôvodné, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
ohľadom naplnenia predpokladov mimoriadneho zosplatnenia, resp. v tomto rozsahu je potrebné jehoprávny názor považovať za predčasný, keď pri posudzovaní výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (výzva zo dňa 17.07.2024) nevychádzal z aktuálne platnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom konaní opätovne právne posúdiť fundamentálnu

otázku, či v danom prípade je nárok žalobcu dôvodný s ohľadom na skutočnosť, či došlo k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s dôrazom na určitosť výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (výzvy zo dňa 17.07.2024). Následne za predpokladu, že by súd prvej inštancie dospel k
záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru bude jeho úlohou zaoberať sa i podstatnou
námietkou žalovaného uplatnenou v podanom odvolaní, a to, či je preukázaný nárok žalobcu, ak bol

tento uplatnený ako celok t. j. ako nárok z mimoriadneho zosplatnenia (podľa skutkových tvrdení žalobcu
uvedených v žalobe) s poukazom na ust. § 132 ods. 1 CSP a na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 (na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný). V rámci ďalšieho
konania a nového rozhodnutia je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Po opätovnom prejednaní veci na nariadenom pojednávaní konanom bez prítomnosti strán sporu

a ich zástupcov súd prvej inštancie v poradí druhým v záhlaví tohto rozhodnutia označeným rozsudkom
v zostávajúcom predmete sporu takto rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 296,33 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,65 % ročne

zo sumy 92,10 eur od 11.10.2024 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.10.2024 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.11.2024 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.12.2024 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.01.2025 do zaplatenia,

zo sumy 15,71 eur od 16.02.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.03.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.04.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.05.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.06.2025 do zaplatenia,

zo sumy 15,71 eur od 16.07.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.08.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.09.2025 do zaplatenia,
zo sumy 15,71 eur od 16.10.2025 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania na súde prvej inštancie ako aj trovy
odvolacieho konania v rozsahu 21,18 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Ku skutkovému stavu sporu uviedol nasledovné:

6.1. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 02.05.2023 úverovú zmluvu č.

1305000671. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 800 eur, ktorý mal žalovaný vrátiť
v 58 pravidelných mesačných splátkach po 21,69 eura. Ročná úroková sadzba bola 20,21 %, RPMN
22,2 %, dátum prvej splátky 19.06.2023. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 1.258,02
eura. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas a preto žalobca dňa 25.09.2024 pristúpil k zosplatneniu
budúcich splátok úveru. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil 236,90 eura. Predmetom sporu

je zaplatenie sumy vo výške 751,85 eura, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 40,12 eura,
úroku vo výške 51,98 eura a zo zosplatnenej istiny vo výške 659,75 eura (istina splátok po zosplatnení
za 16.- 58. splátku). Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky.

6.2. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu 236,90

eura, a to platby 11 x 21,69 eura a 2 x 10 eur. Posledná úhrada splátky v plnej výške 21,69 eura bola
16.04.2024, následne 22.07.2024 a 20.08.2024 uhradil po 10 eur.6.3. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo 17.07.2024 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy 101,07 eura v lehote 15 dní a bol upozornený, že ak suma nebude uhradená do 15 dní od
doručeniavýzvy,budúpožadovaťokamžitéjednorazovévrátenieceléhodlhu.Tátozásielkabolapodaná

na poštovú prepravu dňa 19.07.2024.

6.4. Listom označeným ako výzva k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2024 žalobca zosplatnil
žalovanému dlžnú sumu úveru vo výške 811,85 eura. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa
26.09.2024.

6.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2024 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej čiastky v sume 813,20 eura v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na poštovú
prepravu dňa 18.10.2024.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu, citované

ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 5, 6 a 9, § 565, § 39 a § 517 ods. 1
a 2) citované ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., citované ustanovenie § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z.
- § 132 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2), odôvodnil nasledovne:

7.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 800 eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v 58 pravidelných mesačných

splátkach po 21,69 eura. Ročná úroková sadzba bola 20,21 %, RPMN 22,2 %, dátum prvej splátky
19.06.2023. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 1.258,02 eura.

7.2. V novom konaní súd opätovne skúmal, či v danom prípade je nárok žalobcu dôvodný s ohľadom na
skutočnosť, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s dôrazom na určitosť výzvy

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (výzvy zo dňa 17.07.2024) a dospel k názoru, že platnosť
zosplatnenia vyžaduje v predchádzajúcej výzve veriteľa konkretizáciu splátky, pre ktorú ako omeškanú
mieni úver zosplatniť. V tejto otázke sa aplikuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR
vyjadrená v rozhodnutí občianskoprávneho kolégia (pod č. 21) zo dňa 04.06.2025 (na zverejnenie
do Zbierky stanovísk a rozhodnutí, vychádzajúce z uznesenia 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2022) s

právnou vetou: "Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
lehôt podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
OZ)". Vo výzve zo dňa 17.07.2024 absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru

pristúpil. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť
výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch, právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Pre strany úverového vzťahu prináša
mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky, zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči

dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva, pre
dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Avšak, so zosplatnením je spojená aj
otázka uplatniteľnosti pohľadavky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, jedná sa napríklad o námietku
premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli splnené

zákonom predpokladané podmienky. Výzva prezumovaná podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obsahovať (identifikáciu) splátky,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie
práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Nejedná sa iba o formálnu

podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť
spotrebiteľovi "dozvedieť sa" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba" výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľv omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie

je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Je tiež potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských
sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní
s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto lehota musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane

najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s
úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak
právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného

možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka
o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba
formálnym "upozornením" nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý

korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo
rozhodnutá, špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň,
uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým

spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je
výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ
realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k špecifikácii splátky, pre
ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne

určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

7.3. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu, má podľa názoru súdu žalobca nárok len na
splátky, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia rozsudku. Súd posudzoval celý žalovaný nárok a
teda aj po vzhliadnutí neplatnosti zosplatnenia nároku, stále skúmal nárok žalobcu (v časti) na splátky

úveru splatné ku dňu rozhodovania, ktorý nárok stále skutkovo zodpovedá vymedzeniu predmetu
konania sporu po skutkovej stránke a tvorí tak tiež aj súčasť (sumy) žalobného petitu (nie je preto jeho
zmenou) a ktorý nárok pôvodný veriteľ stále má bez ohľadu na ne/zosplatnenie celého zostatku úveru.
Pokiaľ teda žalobcovi z hľadiska právneho posúdenia nesvedčí právny nárok na celý ním žalovaný
nárok, neznamená to zmenu skutkového stavu sporu a nemožnosť priznať mu časť preukázaného

nároku, resp. nároku na ktorý právny titul nesporne má. Treba tiež prihliadať na právne dôsledky
zamietajúceho rozhodnutia pre ďalšie spory s rovnakým skutkovým základom a na to, že ani procesná
úprava sporov zo spotrebiteľských a iných úverov neumožňuje osobitný prístup v rozhodovaní. Podľa
názoru Krajského súdu v Nitre vyjadreného v uznesení sp. zn. 8CoCsp/9/2025-115 zo dňa 16.07.2025
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 s ohľadom na iné rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR treba považovať len za jednorazové vybočenie z jeho rozhodovacej praxe (pred
a po ňom).

7.4. Žalobca si v konaní uplatnil istinu 40,12 eur a úroky 51,98 eur, čo predstavuje nezaplatenú 11. až
15. splátku, splatnosť ktorých už nastala, preto tieto sumy súd žalobcovi priznal. Následne si žalobca

uplatnil už len (neplatne) zosplatnenú istinu vo výške 659,75 eura, čo predstavovalo 16. až 58. splátku
istiny (42 splátok). Keďže súd nemohol rozhodnúť ultra petitum (§ 216 CSP) a priznať žalobcovi celé
splátky, nakoľko v týchto je zahrnutý aj dojednaný úrok, ktorý si žalobca neuplatnil, preto súd sumu
659,75 eur rozdelil na 42 zostávajúcivh splátok a priznal ju za splátky splatné do vyhlásenia rozsudku,
t. j. splátky splatné od 15.10.2024 (16. splátka) do 15.10.2025 (28. splátka), celkovo 13 splátok, čo

predstavuje 204,23 eura (uplatnená istina 659,75 eura/42 splátok = 15,71 eura na jednu splátku x
13 splátok do vyhlásenia rozhodnutia). Súd zvolil uvedený postup ako zodpovedajúci rozumnému
usporiadaniu vzťahov. Súd tak celkovo priznal sumu 296,33 eura (istina 40,12 eura, úrok 51,98 eura do15.09.2024, 13 splátok od 15.10.2024 do 15.10.2025 v sume 204,23 eura). Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol z dôvodu, že splátky po 15.10.2025 sa ešte nestali splatnými.

7.5. Žalobca si uplatnil z istiny úveru aj úroky z omeškania v zákonnej výške 8,65 % odo dňa 11.10.2024
z celkovej sumy istiny 699,87 eura. Keďže súd vyhovel žalobe len sčasti, priznal úroky z omeškania
z dlžnej sumy od požadovaného dňa 11.10.2024 (za splátky splatné do 15.09.2024) a následne z
jednotlivých splátok splatných od 15.10.2024 do 15.10.2025, a to od nasledujúceho dňa, t. j. 16. dňa v
mesiaci. Vo zvyšku nárok na úroky z omeškania súd zamietol.

7.6. O priznaní náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania
pomerene rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 751,85 eura (100 %) úspešný bol v časti
zaplatenia sumy 296,33 eura (39,41 %). Úspech žalovaného bol 60,59 %. Čistý úspech žalovaného je v
rozsahu 21,18 % a preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 21,18
%. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré

by postupoval podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

8. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný proti výrokom I. a III. z dôvodov
vyplývajúcich z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP domáhajúci sa jeho zmeny v napadnutých
výrokoch tak, aby podaná žaloba bola aj vo zvyšnej časti zamietnutá a aby jemu bol priznaný nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodov odvolania uviedol nasledovné:

8.1. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa
názoru žalovaného v tom, že konajúci súd priznal žalobcovi doteraz neuhradené a zročné splátky,

napriek tomu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné a teda podľa názoru žalovaného došlo
k porušeniu zásady ne ultra petitum.

8.2. Podľa názoru konajúceho súdu nejde o porušenie zásady ne ultra petitum, ak súd na
základe neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti prizná žalobcovi doteraz neuhradené a

zročné splátky čo zdôvodnil v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň odôvodenie
napadnutého rozhodnutia vychádza s názoru Krajského súdu v Nitre vyjadreného v uznesení sp.
zn. 8CoCsp/9/2025-115 zo dňa 16.07.2025, podľa ktorého uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 s ohľadom na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR treba považovať
len za jednorazové vybočenie z jeho rozhodovacej praxe (pred a po ňom).

8.3. Žalovanému však nie sú známe žiadne iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré by popierali
právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021
zo dňa 12.02.2024.

8.4. V zmysle § 220 ods. 2 CSP: „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8.5. Žalovaný považuje odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyjadrené v bode 30. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia len s odkazom na uznesene Krajského súdu v Nitre sp. zn.

8CoCsp/9/2025-115 zo dňa 16.07.2025 za nedostatočné, minimálne z toho dôvodu, že konajúci súd
neuviedol žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým by bol prekonaný právny názor Najvyššieho
súdu SR vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024.

8.6. Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 17.06.2025 sp. zn. 8Cdo/99/2024 v bode 2.4 posudzoval či

došlo k porušeniu zásady ne utra petitum a keďže dovolanie odmietol, zotrval na právnom názore, z
ktorého vychádza Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024.8.7. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany
jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Zo žaloby
vymedzenej jej náležitosťami podľa § 127 a § 132 CSP musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha,

a to vrátane rozhodujúcich skutočností. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne
kvalifikovala. Žaloba tak predstavuje neprekročiteľný program civilného sporu (§ 216 ods. 1 CSP).

8.8. Uvedené závery súvisia aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie
sporu jeho základnými znakmi – okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného

petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku
veci skončenej). Zmienené náležitosti žaloby znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie
sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

8.9. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
ktoré však bolo vyhodnotené ako neplatný právny úkon. S poukazom na uvedenú neplatnosť je nutné

zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie na inom skutkovom
základe, než na ktorom samotný žalobca formuloval žalobný návrh. Súd je viazaný žalobným návrhom
žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala
zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie na základe vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti, nárok nemožno priznať na základe iných skutočností, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci
z iných skutkových tvrdení) nárok.

8.10. Práve osobitná úprava spotrebiteľských sporov ukladá konajúcemu súdu osobitný prístup v
rozhodovaní.

8.11. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
05.03.2025 sp. zn. 11CoCsp/2/2025, v zmysle ktorého: „Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré
sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady “ne

upltra petitum“, nakoľko žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru.
Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je
súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou

žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného
predpisuvyplývaurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami(čovšakvzhľadomnaspotrebiteľský
charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,žeplnenienemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,

než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia
je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010).V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo

dňa 12.02.2024, z ktorého vyplýva, ....“ Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací
súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku
žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala
priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po

skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom
smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že
k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné.
Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené
odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom),

v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol
žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“8.12. Rovnaký názor zastáva aj senát Krajského súdu v Prešove, ktorý v rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 20.03.2025 sp. zn. 5CoCsp/25/2024 uviedol nasledovné: „Z obsahu preskúmavaného
spisu je zrejmé, že žalobca Listom zo dňa 27.04.2022 žalovaných upozornil na možnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru v prípade, že v stanovenej lehote neuhradia dlžnú pohľadávku vyplývajúce
z tohto úveru. Spomínaný List bol žalovanej v 1. rade v súlade s bodom 4.3.2 písm. i) Všeobecných
obchodných podmienok doručený dňa 20.05.2022 a žalovanému v 2. rade dňa 23.05.2022. Pokiaľ tak
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.05.2022 (ako to samotný žalobca deklaroval v
Liste zo dňa 24.05.2022, ktorým žalovaným túto skutočnosť oznámil a súčasne ich vyzval na úhradu

zosplatneného úveru), urobil tak pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty vyplývajúcej z ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, od ktorej sa nemožno odchýliť a ktorej dodržanie je nevyhnutné pre platné
zosplatnenie pohľadávky. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo strany žalobcu
preukázateľne nedošlo v súlade s literou zákona, nemožno túto predčasnú splatnosť pohľadávky
považovať za platnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov tak žalobca nie
je oprávnený sa domáhať zaplatenia celej dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(lepšiasplátka) zo dňa XX.XX.XXXX tak ako to urobil podaným žalobným návrhom. Súd prvej inštancie
správne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 4 Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, v
ktorom dovolací súd zdôraznil povinnosť súdov rešpektovať zásadu „ne ultra petitum“. Aj odvolací súd
konal v súlade s touto zásadou a žalobcovi nepriznal to, čo si sám v predmetnom konaní uplatňoval –
pohľadávku,ktorejdôvodnosťodvodzovalodvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru,keďžepredmetné

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo odvolacím súdom posúdené ako neplatné.“

8.13. Porušenie zásady ne ultra petitum vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu potvrdil aj Krajský
súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 14.08.2025 sp. zn. 2CoCsp/27/2025, v zmysle ktorého: „ Viazanosť
súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany

domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému
návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní
oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď §
132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva

určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na spotrebiteľský charakter
prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu
petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy

vecousúduvzmyslezásadyiuranovitcuria,pretoaniprávnakvalifikácianiejeobligatórnounáležitosťou
žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). Vychádzajúc z vyššie
opísanéhoprocesnéhostavuodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancienepostupovalsprávne,
keď priznal žalobcovi časť plnenia požadovaného v žalobnom petite na základe iného skutkového
stavu, ako bol žalobcom v žalobe tvrdený a vykonaným dokazovaním preukázaný, ktorým postupom

prekročil rámec žalobcom vymedzeného petitu. Aj keď sa bezpochyby žalobca domáhal priznania
plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená súdom prvej inštancie, po skutkovej stránke v
žalobe jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval
ku svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel, hoci dospel k záveru, že
k platnému zosplatneniu úveru zo strany žalobcu nedošlo, pričom pokiaľ napriek uvedenému bez

procesnej aktivity žalobcu tomuto priznal uplatnený nárok v časti nezaplatených splatných splátok (spolu
s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej
strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na
spravodlivýproces(pozrinapr.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/85/2021).
Žalobcom formulované nepostačujúce skutkové tvrdenia v žiadnom prípade nemohli byť základom

pre vyhovenie podanej žalobe v časti. Súd nemal povinnosť vyhľadávať v jednotlivých predložených
listinách skutočnosti potrebné na posúdenie nároku, čo vyplýva priamo z procesnej úpravy (§ 132 ods.
2 CSP). Žalobca teda v tomto spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na vysvetlenie
opodstatnenosti nároku na zaplatenie jednotlivých splátok s príslušenstvom, pričom bolo na ňom,
aby súdu uviedol dostatočný rozsah tvrdení v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by umožňovali

rozhodnúť o vyhovení žalobe v časti špecifikovanej vo výroku I. napadnutého rozsudku. Súčasne
odvolací súd dodáva, že je neprípustné, aby súd v spore (navyše v takom, ktorý má spotrebiteľský
charakter) „pomáhal“ silnejšej procesnej strane tým spôsobom, že preskúma predložené listiny s cieľom
nájsť právny a skutkový základ v tvrdení, ktoré ako také nemohli byť základom pre vyhovenie žalobev preskúmavanej časti. Pokiaľ žalobca nepreukázal platnosť predčasného zosplatnenia poskytnutého
úveru, žaloba voči žalovanému nemôže byť dôvodná.

9.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedol,žesasnapadnutýmrozhodnutím(vnapadnutých
častiach) stotožňuje, keď dôkaznú situáciu ustálenú súdom prvej inštancie považuje za správnu a za
správne a zákonné považuje aj právne posúdenie veci. Má za to, že má nárok na splátky, ktorých
splatnosť nastala do vyhlásenia rozsudku a že jeho nárok skutkovo zodpovedá vymedzeniu predmetu
konania sporu po skutkovej stránke a tvorí taktiež aj súčasť sumy žalobného petitu a nie je preto jeho

zmenou a má teda naň nárok bez ohľadu na nezosplatnenie celého zostatku úveru, teda právny titul na
priznaný nárok nesporne má; uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný – odvolateľ sa vyjadril k uvedenému vyjadreniu žalobcu nasledovne:

10.1. Podľa názoru žalovaného, ak konajúci súd priznal žalobcovi doteraz neuhradené a zročné splátky,

napriek tomu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti súd vyhodnotil ako neplatné, došlo zo strany súdu
k porušeniu zásady ne ultra petitum.

10.2. V zmysle článku 2 ods. 2 CSP: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;

ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

10.3. K dnešnému dňu nebolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024 ohľadom porušenia zásady ne ultra petitum prekonané, na rovnakých právnych záveroch

zotrval Najvyšší súd aj v Uznesení zo dňa 17.06.2025 sp. zn. 8Cdo/99/2024.

10.4. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy aj v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36Csp/4/2025, a na základe podaného odvolania zo strany žalobcu
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27.11.2025 sp. zn. 9CoCsp/8/2025 potvrdil rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu práve pre porušenie zásady ne ultra pretitum,
keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo neplatné.

10.5. Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 27.11.2025 sp. zn. 9CoCsp/8/2025 zdôraznil nasledovné:
„V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z §

216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný
rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak
dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.

Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.“ Súd teda nemôže priznať žalobcovi ani doteraz neuhradené a zročné splátky ku
dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by išlo o priznanie nároku na inom skutkovom základe, než ktorý
bol vymedzený v žalobnom návrhu. Keďže súd je viazaný žalobným návrhom a nárok bol uplatnený na

základe zosplatnenia, ktoré je však neplatné, je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

11. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu poukázal na to, že je
v podstate totožné s odvolaním žalovaného, ku ktorému sa už vyjadril, teda neobsahuje žiadne nové
skutkové tvrdenia, keď aj on zotrváva na záveroch svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolaniadospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I. a III. podľa §
388, § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. V danej veci je predmetom sporu zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorý nárok si žalobca
uplatňuje na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 2. mája 2023 ním zosplatnenej
dňa 25. septembra 2024, keď žaloval celý zostatok úveru a po prvom rozhodnutí prvoinštančného
súdu predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 563,10 eura s príslušenstvom a predmetom tohto
odvolacieho konania zaplatenie už len zaplatenie sumy 296,33 eura s príslušenstvom. Úlohou ďalšieho

konania prvoinštančného súdu, po zrušení prvého rozsudku v jeho napadnutej časti, malo byť posúdenie
platnosti zosplatnenia a tiež toho, či je možné - pri jeho neplatnosti - priznať žalobcovi nárok aspoň
v časti už splatných/omeškaných splátok žalovaného, pričom v tejto otázke odvolací súd poukázal
na argumentáciu žalovaného (4Cdo/85/2021) a tiež ďalšie na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(9Cdo/317/2021 a 4Obdo/36/2023), bez vyslovenia svojho právne záväzného názoru. V ďalšom konaní
sa strany sporu pojednávania nezúčastnili a neuviedli žiadne vyjadrenia k zhora označeným (odlišným)

rozhodnutiam najvyššieho súdu. V tomto odvolacom konaní otázka neplatnosti zosplatnenia zostala už
(pre chýbajúce odvolanie žalobcu) nespornou, spornou zostala otázka (možnosti) priznania časti nároku
vo výške splatných a omeškaných splátok a náležitostí odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti (v bode
30.), keď konajúci súd ohľadom žalovaným označeného rozhodnutia poukázal len na (odlišný) záver
z uznesenia Krajského súdu v Nitre 8CoCsp/9/2025-115 zo dňa 16. júla 2025 k rozhodnutiu označenom

žalovaným.

14. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako
judikát R71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým
stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami
a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych
rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho
súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia,
stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II.

a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu netvorí jediné relevantné rozhodnutie dovolacieho súdu o spornej právnej otázke (nepublikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), ktoré z povahy veci
nemôže predstavovať otázku vyriešenú, teda takú otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax,
pretože sa nejedná o tzv. judikát publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, ani o prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 459/2022. Ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít netvoria ani rozhodnutia odvolacích (krajských) súdov
v obdobných veciach v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. K retrospektívnym účinkom judikatúry dovolací súd
vyjadruje vo svojich rozhodnutiach priebežne stabilný názor, že pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez

zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu a iba je nanovo vyjadrený
jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti, ale nový
právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Vychádza sa z prevažujúceho
prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.

15. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný už v prvom odvolaní poukazoval na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, v zmysle ktorého: „Vychádzajúc z
vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom
pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu,
pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj

keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená
prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, žezosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na
jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v
spore(spoluspríslušenstvom),vktoromnemoholprekročiťnávrhystrán(§216CSP),naviacsochranou

slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného
na spravodlivý proces.“

15.1. V rozsudku 8Cdo/49/2025 zo dňa 3.decembra 2025 pod uvedenými bodmi NS SR uviedol :
Správne potom odvolací súd poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021 v zmysle ktorých, cit.: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného
stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou
uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie
z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby
žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným
a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého

úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že
zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá
sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného
nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§216CSP), naviac

s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces.“ 28.7. Vzhľadom na riešenie nastolenej otázky najvyšším súdom vo
vyššie označenom rozhodnutí (totožnej s treťou dovolacou otázkou v tomto spore), nebol dôvod, aby
sa dovolací súd v tejto veci od uvedených záverov odchýlil. Aj v tomto prípade žalobkyňa (dovolateľka)
žalobou uplatnený nárok (priznanie peňažného plnenia) vyvodzovala (po skutkovej stránke) z toho,

že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj
dôkazy. Ak by súdy (bez procesnej aktivity žalobkyne) tejto priznali časť uplatneného nároku v spore
(spolu s príslušenstvom), t. j. by jej priznali nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku
dňu vyhlásenia rozsudku, hoci išlo o konanie, v ktorom súdy nemohli prekročiť návrhy strán (§216CSP),
naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bola žalovaná, porušili by tým zásadu „ne ultra petitum“, čím

by porušili právo žalovanej na spravodlivý proces. V takom prípade by súdy totiž svojím postupom
pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročili rámec ňou vymedzeného petitu,
pretože by jej priznali plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu.
28.8. Možno preto uzavrieť a na tretiu dovolaciu otázku odpovedať tak, že „ak si veriteľ žalobou
uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného

zosplatnenia (skutkový základ), a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť
úveru platne, nemôže v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§216CSP), naviac s ochranou
slabšej strany, takémuto veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa - žalobcu) priznať nárok
na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal
plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu, a teda by rozhodol

v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Nejde tu teda iba o číselné porovnanie nároku (kedy dovolateľka
argumentovala, že jednotlivé neuhradené splátky splatné ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku
predstavujú sumu 3.993,84 eur, t. j. ani nie polovicu v žalobe uplatneného plnenia), ale o to, že by
išlo o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4MCdo 15/2010)

16. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obdo/36/2023
zo dňa 31.10.2024, v ktorom konajúci súd ohľadom priznania nároku jednotlivých splátok pri
neplatnom zosplatnení úveru uviedol nasledujúce: „Zistiac vyššie opísané okolnosti, dovolací súd
nevzhliadol pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ani súdu odvolacieho, ktorý postup

prvoinštančného súdu(síce v neprospech dovolateľov) potvrdil, ale toto svoje rozhodnutie riadne
zdôvodnil.
Na doplnenie dovolací súd uvádza, že zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 1, 2 CSP je návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo; zmenou žaloby je i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností potvrdených v žalobe. V posudzovanom prípade nejde o

„modifikovaný“ postup prvoinštančného súdu v konaní, nakoľko tento nepriznal žalobcovi ani viac, než
koľko uplatnil žalobným návrhom(a teda nejde o kvantitatívnu zmenu), ani mu nepriznal niečo iné,
než čo by vyplývalo zo skutkového stavu zistiteľného z obsahu spisu (a teda nejde ani o kvalitatívnu
zmenu). Podľa názoru dovolacieho súdu, v prejednávanej veci nešlo ani o podstatnú zmenu alebodoplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ako je uvedené vyššie, žalobca svoj nárok
odvodzuje od zmluvy o úvere, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 48-ich mesačných splátkach vo
výške 141,40 eur; z predložených listín súd zistil, že žalovaní na splatenie úveru uhradili 2.333,40 eura,

ktorú okolnosť žalovaní v konaní nepopreli, zároveň nepreukázali, že žalobcovi po vyhlásení okamžitej
splatnosti ponúkli akékoľvek čiastkové plnenie, o ktoré by sa žalobcom v žalobnom petite uplatnený
dlh vo výške 4.456,80 eura znížil. Súd prvej inštancie zohľadnil neúčinnosť žalobcovho oznámenia o
okamžitej splatnosti úveru, ktorá okolnosť sa premietla do nepriznania časti úrokov z omeškania, ktoré
žalobca požadoval z celej sumy nesplateného úveru po neúčinnom predčasnom zosplatnení úveru.

Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dôkaznej situácie vyplývajúcej z obsahu spisu, a to tak
listinných
dôkazov založených v spise, vrátane žaloby aj jeho písomných príloh, ako aj výpovedí na pojednávaní
súdu prvej inštancie, konanom 25. apríla 2024, ktorého sa zúčastnila konateľka žalovaného v 1. rade a
zároveň žalovaná v 2. rade a právny zástupca žalovaných. Žalovaní cestou svojho právneho zástupcu v
rámci záverečnej reči zotrvali na svojom návrhu žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobca nemal dôvod úver

zosplatniť a požadovať tak celé plnenie a že v dôsledku oznámenia okamžitej splatnosti žalovaní nemali
možnosť úver uhrádzať v splátkach. Z výsluchu právneho zástupcu žalovaných a jeho záverečnej reči
nevyplynulo, že by veriteľovi, t. j. žalobcovi, akékoľvek čiastkové plnenie dlhu ponúkli.
Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo podľa názoru dovolacieho súdu
priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval alebo priznanie plnenia na

základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bol predmetom dokazovania
v súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1934/2001 z 31. júla 2003). V danom
prípade skutočnosť, že žalovaní ani do dňa rozhodnutia prvoinštančného súdu svoj dlh vyplývajúci zo
zmluvy o úvere ani čiastočne nesplatili, vyplynul - ako je už uvedené vyššie - z obsahu spisu. Súd
preto žalobu obsahovo, či už kvantitatívne alebo kvalitatívne nerozšíril, nepriznal viac, než bolo žalobou

uplatnené a pokiaľ aj áno, v danej časti súd žalobu zamietol.“

17. Odvolací súd rovnako poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/317/2021 zo dňa
28.09.2022, ktoré uvádza nasledovné (body 15. a 15.1.):
Dovolateľka ďalej namietala, že odvolací súd rozhodol v spore ,,ultra petitum”, keď žalobkyni priznal

nárok z titulu úhrady zmluvne dohodnutých splátok, hoci ona žiadala o priznanie zosplatneného úveru
ako celku a to bez zmeny žaloby vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam. Aj túto námietku vyhodnotil
dovolacísúdakoneopodstatnenú.Žalobnýnávrh(petit)jeobligatórnounáležitosťoužaloby(§132ods.1
CSP). Súd je viazaný týmto žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú (tzv. zásada ,,ne ultra petitum”). Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v

žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v
zásadeviazaný.Vprejednávanejveciodvolacísúdneporušilzásadu,,neultrapetitum”,pretožerozhodol
v intenciách žalobného návrhu a priznal žalobkyni len tú žalovanú peňažnú pohľadávku, ktorej sa v
spore domáhala. Nedošlo ani k prekročeniu výšky v spore uplatnenej pohľadávky, ale ani k prekročeniu
vymedzeného predmetu konania z hľadiska skutkových okolností. Samotným zosplatnením dlhu sa

totiž nezmení podstata a ani existencia zmluvného nároku, ktorý aj po zosplatnení vychádza stále z
rovnakého skutkového a právneho základu (t.j. zmluvy o pôžičke, porušenia povinnosti žalovaným plniť).
Dôsledkomzosplatneniatedaniejezánikčizmenazáväzkuakotakého,dlžníkovistáleostávapovinnosť
plniť v rovnakom rozsahu, následkom zosplatnenia je len zmena splatnosti záväzku a vznik práva
veriteľa žiadať splnenie celého dlhu naraz. O to skôr ostáva zachovaná pohľadávka veriteľa v prípade,

ak zosplatnenie nebolo platné a nárok veriteľa bolo potrebné posudzovať bez ohľadu na zosplatnenie
podľa pôvodných zmluvných dojednaní. Navyše otázka posúdenia splatnosti pohľadávky a počiatku
plynutia premlčacej doby predstavuje otázku právnu, ktorú súd posudzuje v rámci zásady ,,iura novit
curia”teda,,súdpoznáprávo”.Aktedaodvolacísúddospelkzáveru,žezosplatneniedlhuneboloplatné,
preto posudzoval premlčanie z pohľadu pôvodných zmluvných dojednaní, teda bez ohľadu na tvrdené

zosplatnenie, nedošlo k neprípustnému prekročeniu žalobného petitu, ale len k aplikácii práva na zistený
skutkový stav.

18. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Nitre dňa 6. novembra 2025 sa zjednotilo v tom, že
bude akceptovať právny záver prijatý rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.

februára 2024.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, akceptujúceho prijatý záver zo zhora uvedeného
občianskoprávneho kolégia a tiež prevažujúcu rozhodovaciu prax jeho senátov(viď rozhodnutiaoznačené v odvolaní a vyjadrení žalovaného), žalobcovi priznať aspoň neuhradené splátky splatné v
čase rozhodnutia súdu s poukazom na ust. § 216 CSP a aktuálnu judikatúru možné nie je. Vychádzajúc
z ustanovenia § 216 CSP je potrebné uviesť, že civilné sporové konanie je ovládané (okrem iného)

dispozičným a prejednacím princípom. Predmet konania vymedzuje žalobca tak, že určuje konkrétny
právny vzťah, konkrétny nárok z daného právneho vzťahu a vymedzuje aj druh, výšku alebo rozsah
plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy
neposkytujúochranuprávnemuvzťahu,právuaninárokunaplnenie,oochranuktoréhožalobcanežiadal
a súd sa preto nemá v sporom konaní vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani iným

plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako
je žiadané v petite žaloby. V posudzovanom spore žalobca odvodzoval svoj nárok od predčasného
zosplatnenia úveru, ktoré súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Ak bola žaloba skutkovo odvodená
od zosplatnenia celej sumy úveru, nie je možné žalobcovi priznať zaplatenie jednotlivých (niektorých
splátok), pretože priznanie takéhoto nároku by odporovalo zásade ne upltra petitum špecifikovanej práve
vo vyššie popísanom ustanovení CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024, v ktorom dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd po tom, ako dospel k záveru, že nedošlo k splneniu podmienok zosplatnenia úveru,
priznal veriteľovi nárok na nezaplatené splátky spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Najvyšší súd
SR v predmetnom rozhodnutí ( v bode 20. )uviedol, že „odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní
žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal

plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby
žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a
odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého
úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že

zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa
na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku
v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s
ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces.“ Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo predmetom

prieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí ústavnú sťažnosť
odmietol (uznesenie I. ÚS 528/2024 zo dňa 2.10.2024). Na uvedené rozhodnutie nadväzuje aj aktuálne
rozhodnutie 8Cdo/49/2025 zo dňa 3.decembra 2025, možno tak dospieť k tomu, že došlo k ustáleniu
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

20. Pretože súd dospel k záveru o neplatnosti zosplatenia úveru, od ktorého žalobca odvodzoval svoje
nároky uplatnené v tomto konaní, jeho žalobe nebolo možné (vzhľadom k zhora prijatému právnemu
záveru odvolacieho súdu) vyhovieť, a preto ju súd v celom zostávajúcom rozsahu zamietol.

21. O náhrade trov celého konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1

CSP. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, možno konštatovať, že v konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný a preto práve jemu patrí náhrada trov celého konania.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).