Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201956
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7825201956.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, bytom v D. E. XX, zastúpená Ing. JUDr. Tomášom Levešom, MBE, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 1867/57, proti odporcovi: B. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v Hrhove č. 381,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Homza, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 1C/58/2025 zo dňa 18. septembra 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 1C/58/2025-35 zo dňa 18.
septembra 2025.

Navrhovateľka má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Z a k a z u j e odporcovi B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. XXX, úmyselne sa priblížiť k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania

jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných
procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch
nimi určených, na ktoré bude povinný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť
povinného na týchto úkonoch.

II. Z a k a z u j e odporcovi B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. XXX, úplne kontaktovať navrhovateľku

- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to či už priamo alebo
prostredníctvom tretej osoby.

III. P o u č u j e odporcu, že môže podať proti navrhovateľke samostatnú žalobu vo veci samej, týkajúcu
sa náhrady škody, či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, alebo žalobu na ochranu
osobnostných práv podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie

neodkladného opatrenia.

IV. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Neodkladné opatrenie súd nariadil v súlade s návrhom navrhovateľky, keď obsahom návrhu a
predloženými listinnými dôkazmi mal preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila pravdepodobnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčila aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerovstrán, ktorá vyplýva z tej skutočnosti, že konaním odporcu v dňoch 12.8.2025, 18.8.2025 a 3.9.2025,
ako je toto podrobne opísané v odôvodnení napadnutého uznesenia, bola ohrozená telesná a duševná
integrita navrhovateľky s následkami na jej psychickom zdraví, ktoré skutočnosti odôvodňujú potrebu

obmedzenia osobného a aj iného kontaktu odporcu s navrhovateľkou.

3. Právne súd vec posúdil podľa ustanovení § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. g/, h/, § 328, § 329, §
334, § 336, § 337 a § 340 CSP.

4. Neodkladné opatrenie súd časovo neobmedzil z dôvodu, že sa ním dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi navrhovateľkou a odporcom v požadovanej miere. Z toho dôvodu nepovažoval za opodstatnené
uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s identickým obsahom. V súlade s ustanovením § 337
ods. 1, ods. 2 CSP poučil odporcu o možnosti podania žaloby vo veci samej.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a úspešnej

navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že

rozhodol iba na základe jednostranných tvrdení navrhovateľky, hoci neboli podložené presvedčivými
dôkazmi, pričom aj časová následnosť jej konania (lekárske ošetrenie dňa 21.8.2025 a trestné
oznámenie až 22.8.2025, hoci k agresívnemu správaniu odporcu malo dôjsť dňa 12.8.2025 a 3.9.2025)
spochybňuje naliehavosť údajného ohrozenia. Nebola tak splnená podmienky potreby bezodkladnej
úpravy pomerov, keďže odporca navrhovateľku nikdy neohrozoval, nevyhrážal sa jej a nevyhľadával

kontakt. Naviac zamestnávateľ už prijal opatrenia na zabránenie ich kontaktu. Spochybnil aj dôkazy
predložené navrhovateľkou, konkrétne fotografiu modriny na nohe a fotografiu kytice zlomených
kvetov, ako aj obsah SMS správy. Uvedené neodkladné opatrenie predstavuje výrazný zásah do
jeho osobných práv a profesijného života a nespĺňa podmienku proporcionality. Spochybnil aj tú
skutočnosť, že by navrhovateľkou preukazované zdravotné problémy boli následkom jeho agresívneho

správania voči nej. Rovnako neboli naplnené podmienky pre zákaz kontaktovania, keďže navrhovateľku
osobne, elektronicky ani prostredníctvom iných osôb neobťažoval, ani sa jej nevyhrážal. Zdôraznil,
že obaja sú zamestnaní u rovnakého zamestnávateľa a pri plnení pracovných povinností sa nevyhnú
náhodným stretnutiam, pričom má obavu, že navrhovateľka toto stretnutie zneužije na opätovné
podnety zamestnávateľovi alebo na trestné stíhanie. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov, že by sa

k navrhovateľke priblížil alebo s ňou komunikoval napriek jej nesúhlasu, navrhol zamietnuť nariadené
neodkladné opatrenie.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť
a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že podstatou rozhodovania súdu o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je, že súd vychádza z listín predložených navrhovateľom, ktorými
tento osvedčuje dôvodnosť svojho návrhu, pričom nevykonáva dokazovanie. Súd teda postupoval
v intenciách zákona. Vo vzťahu k spochybňovaniu časovej následnosti jej úkonov navrhovateľka uviedla,
že odbornú lekársku pomoc vyhľadala pre zhoršenie svojho psychického stavu v dôsledku prežitej
udalosti s odporcom, nie v dôsledku modriny na nohe a od inkriminovanej udalosti je aj v špecializovanej

ambulantnej zdravotnej starostlivosti, pričom jej bola diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna
porucha. Jej nepriaznivý stav stále trvá. Nepravdivým je aj tvrdenie odporcu, že nikdy ju neohrozoval,
nevyhrážal sa jej a nevyhľadával kontakt. V návrhu podrobne opísala rozhodujúce skutočnosti (konanie
odporcu) a pripojila dôkazy, osvedčujúce potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Zo strany odporcu
pritom nešlo o ojedinelé konanie dňa 12.8.2025, keďže opätovne ju vyhľadal už dňa 18.8.2025, keď

jej v práci napľul do tváre, potom ju vyhľadal dňa 3.9.2025 a slovne a vulgárne sa jej vyhrážal po
tom, čo ho vyšetrovateľka predvolala na výsluch ako podozrivého na základe ňou podaného oznámenia
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu obmedzovania osobnej slobody odporcom
(dňa 12.8.2025). Doplnila, že uznesením zo dňa 28.10.2025 bolo voči odporcovi vznesené obvinenie
pre zločin obmedzovania osobnej slobody práve pre skutok zo dňa 12.8.2025, kedy proti jej vôli bránil

jej v odchode z miestnosti, kde za ňou prišiel (archív), proti jej vôli ju objímal, dotýkal sa jej na
intímnychmiestach,bozkávalju,pričomjejspôsobilhematómnakolene.Kargumentáciiodporcuoprijatí
opatrení zamestnávateľom na zabránenie ich kontaktu, ktorá skutočnosť má byť dôvodom pre zrušenie
neodkladnéhoopatrenia,navrhovateľkauviedla,žezamestnávateľtietoopatreniaprijalprávenazákladenariadeného neodkladného opatrenia a vďaka tejto súdnej ochrane odporca od uvedenej doby ju
nevyhľadal na pracovisku a neznepríjemňuje jej život. Dovtedy pritom zamestnávateľ konanie odporcu
riešil len dohovorom. Neodkladné opatrenie explicitne uvádza, že zakazuje sa odporcovi úmyselne

priblížiť sa k navrhovateľke, teda odporca nemôže mať odôvodnenú obavu z náhodného stretnutia na
pracovisku. Navrhovateľka pritom nijakým spôsobom neubližovala odporcovi, iba sa bráni, a to proti
konaniu odporcu, ktoré je protiprávne a protispoločenské a chce sa cítiť v bezpečí a neohrozená,
ktorý pocit jej dáva ochrana poskytnutá súdom formou neodkladného opatrenia. Odporca určite nie je
osobou, ktorá by mala mať odôvodnenú obavu z konania navrhovateľky, ale je to práve naopak. Pokiaľ

odporca spochybňuje aj SMS správy, ktoré navrhovateľka predložila ako dôkaz, odporca tvrdený prepis
správ nepredložil, pričom jednoznačne ide o správu pochádzajúcu z jeho telefónneho čísla. Nedôvodne
tiež spochybňuje fotografiu modriny na jej nohe, pričom vie, vzhľadom na ich spolužitie v minulosti,
ako noha navrhovateľky vyzerá a ako vyzerá aj prostredie zachytené na fotografii, kde navrhovateľka
býva. Neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nezasahuje do práv odporcu, čo nakoniec odporca
sám ani nešpecifikoval. Toto neodkladné opatrenie ho môže obmedzovať iba v tom, že nemôže

vyhľadávať navrhovateľku, kontaktovať ju, dotýkať sa jej a správať sa voči navrhovateľke nedovoleným
spôsobom. Pokiaľ sa odporca snaží presvedčiť súd o jeho nekonfliktnej povahe a neagresívnom
správaní, poukázala na to, že odporca bol v minulosti uznaný vinným z prečinu ohovárania a zločinu
krivého obvinenia vo vzťahu k jeho bývalej priateľke, ku ktorej sa správal násilne a nedovoleným
spôsobom, za čo mu bol uložený podmienečný trest a obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu

s poškodenou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Aj jeho ďalšia bývala priateľka H. I. vypovedala v trestnom
konaní, v ktorom navrhovateľka je poškodenou, že odporca bol vulgárny až agresívny, ak nedosiahol,
čo chcel, pričom aj ju fyzicky napadol. Zo všetkých týchto dôvodov považuje nariadené neodkladné
opatrenie za nevyhnutné.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné
vyhovieť.

10. Uznesenie je vo všetkých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.

1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením, na ktoré odkazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

12. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Súd v zmysle § 325 ods. 1 CSP môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie

aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce
skutočnostimusínavrhovateľosvedčiťnáležitýmspôsobom,čoalezkvalitatívnehohľadiskanedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania.

13. V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (v prejednávanej veci dňa 18. septembra 2025). Potreba
ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Okrem potreby

bezodkladnej úpravy pomerov je potrebné osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.14. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať

sa o konečnú ochranu.

15. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP (zákaz
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať osobu, ktorej
telesná integrita alebo dušená integrita môže byť takýmto konaním ohrozená) a neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (zákaz na určitú vzdialenosť približovať sa alebo iba obmedzene
sa približovať k osobe, ktorej telesná integrita alebo dušená integrita môže byť konaním ohrozená) sú
splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby (odporcu), ktorej sa má obmedzenie uložiť,
môže byť ohrozená telesná alebo dušená integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom týchto
neodkladných opatrení je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,

bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia
alebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach, vyjadreného v ods. 6 preambuly citovaného nariadenia.

16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v

nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie
správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení
musí súd vziať do úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručené aj odporcovi Ústavou SR.
Zároveň je však nutné uviesť, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované,
má absolútnu povahu. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným

ľudským právom, je zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného
života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život.

18. Tak, ako bolo vyššie uvedené, pri nariadení neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení musí mať súd osvedčené dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana (v prejednávanej veci ide o ochranu osobnostných práv navrhovateľky) a zároveň
musí mať osvedčené ohrozenie telesnej a/alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním odporcu.
Ohrozenie telesnej a/alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a podobne, ako tomu je aj v tu prejednávanej veci.

19. Navrhovateľka osvedčila ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity správaním odporcu na
pracovisku nielen svojimi tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj podaním
trestného oznámenia zo dňa 22.8.2025, sťažnosťou na nevhodné a zastrašujúce správanie odporcu,
adresovanej svojmu nadriadenému zo dňa 15.8.2025, zápisnicou o doplnení trestného oznámenia zo

dňa 4.9.2025, SMS komunikáciou s odporcom, lekárskymi správami a fotografiou hematómu na nohe.

20. Z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 12.8.2025 v dopoludňajších hodinách odporca vyhľadal
na pracovisku navrhovateľku a žiadal ju, aby mu vrátila prsteň, ktorý jej daroval a následne odporcaju obvinil, že rozširuje klebety a klamstvá, čo poprela a po tomto rozhovore odporca odišiel preč.
Navrhovateľka v domnienke, že odporca po rozhovore opustil pracovisko, vošla do miestnosti archívu
za účelom splnenia pracovnej úlohy a po jej skončení a zhasnutí svetla sa vo dverách zjavil odporca,

ktorý sa postavil pred navrhovateľku a fyzicky jej bránil v odchode. Následne ju chytil za ruky, pritlačil
k sebe ešte silnejšie, aby neušla. Navrhovateľka sa snažila ho kopnúť, na čo odporca svojimi nohami
zatlačil nohu navrhovateľky, aby sa nemohla brániť. Zvieral ju v náručí a dotýkal sa rôznych častí jej
tela (prsia, zadok, intímne miesta), pričom následne ju chytil za tvár a pokúšal sa ju pobozkať aj na
ústa, pokračoval v bozkávaní na iných častiach tela aj napriek tomu, že si to nepriala, proti jej vôli. Keď

odporca pochopil, že sa mu nepodarí mať s navrhovateľkou pohlavný styk, pustil ju. Pred odchodom
ju odporca ešte raz schytil, zovrel v náručí, ovoniaval a bozkával po hlave a na krku. Dňa 18.8.2025
odporca po skončení svojej zmeny opäť prišiel za navrhovateľkou do kancelárie, napľul jej do tváre a
odišiel preč, čo navrhovateľka hneď oznámila nariadenému. Dňa 3.9.2025 došlo k ďalšiemu incidentu
na pracovisku, keď odporca potom, čo ju zbadal, vybehol, kráčal za ňou po chodbe a povedal: „toto ešte
oľutuješ ty kurva". Navrhovateľka vbehla do svojej kancelárie, do ktorej odporca asi o 15 minúť prišiel

za ňou a začal si ju natáčať. Keď ho navrhovateľka vyzvala, aby odišiel, nerešpektoval to a pokračoval
ďalej. Navrhovateľka dňa 21.8.2025 navštívila svojho všeobecného lekára pre nepriaznivý psychický
stav, ktorý ju bezodkladne poslal na ambulanciu klinickej psychológie pre bližšie neurčenú úzkostnú
poruchu. Dňa 10.9.2025 navrhovateľka navštívila psychiatrickú ambulanciu UNLP v Košiciach, poradňu
pre psychofarmakoterapiu, kde bola navrhovateľke diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna

porucha a zo strany lekára nasadená adekvátna liečba. Navrhovateľka tiež preukázala, že odporca ju
telefonicky aj prostredníctvom SMS správy kontaktoval, pričom potom, čo odmietla prijať hovor, poslal
jej SMS s obsahom „chudera“. Z predložených listinných dôkazov pritom vyplýva, že odporca vo svojom
konaní narúšajúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračoval napriek tomu, že sa na jeho správanie
sťažovala svojim nadriadeným.

21. Odvolací súd zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a dospel k záveru, že telesná aj duševná integrita navrhovateľky môže byť konaním odporcu
ohrozená, z ktorého dôvodu je nevyhnutná dočasná úprava pomerov.

22. Odvolací súd dopĺňa, že na uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke a nekontaktovať
ju, ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP vyžadujú iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc
subjektivitu vnímania chránenej osoby. Navrhovateľka má v zmysle § 11 OZ právo na ochranu svojej
osobnosti, a to života, zdravia, ako aj súkromia a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti
násilného správania zo strany odporcu jeho priblíženie a kontaktovanie za zásah do svojej integrity

a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt, či už osobný alebo iný je pre ňu
traumatizujúci, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia a zákaz kontaktovania.

23. K argumentácii odporcu, že súd rozhodol výlučne na základe tvrdení navrhovateľky odvolací
súd uvádza, že v konaní o neodkladnom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie rozhodujúcich

skutočností (§ 326 ods. 1 CSP) a súd mohol rozhodnúť bez výsluchu strán a bez pojednávania (§ 329
ods. 1 CSP). Súd pri rozhodovaní správne vychádzal z listín pripojených k návrhu, ako boli uvedené
vyššie, ktorými mal dostatočne osvedčené tvrdenia navrhovateľky o správaní odporcu, narušujúcom
jej telesnú i duševnú integritu a ktoré má aj následky na jej psychickom zdraví, vyžadujúce si liečbu
psychiatrom.

24. Nedôvodne odporca argumentuje aj nesplnením podmienky bezodkladnej úpravy pomerov, keďže
odporca sa opakovane správal k navrhovateľke na pracovisku spôsobom, ktorý bol spôsobilý vyvolať
strach a nepriaznivo ovplyvniť jej psychické zdravie. Nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky trvá.
Potreba úpravy zo strany súdu bola nevyhnutná aj z toho dôvodu, že sám zamestnávateľ, napriek

sťažnostiamzostranynavrhovateľkynasprávanieodporcunaichspoločnompracovisku,neprijalúčinné
opatrenia na zabránenie zastrašujúceho a nedôstojného správania sa odporcu voči navrhovateľke.

25. Nenáležite odporca spochybňuje časovú následnosť konania navrhovateľky, keď až dňa 21.8.2025
absolvovala lekárske ošetrenie a trestné oznámenie podala dňa 22.8.2025. Navrhovateľka sa snažila

riešiť existujúcu situáciu u zamestnávateľa, ktorému dňa 15.8.2025 adresovala sťažnosť na nevhodné
správanie odporcu dňa 12. augusta 2025 a rovnako psychické prejavy danej udalosti pociťovala
postupne a tieto sa zhoršili po ďalšom incidente dňa 18.8.2025. Následne preto navštívila dňa 21.8.2025
svoju všeobecnú lekárku, ktorá diagnostikovala úzkostnú poruchu a odoslala navrhovateľku na odbornévyšetrenie,naktoromsatátodiagnózapotvrdilaapretútojeliečená.Dňa22.8.2025podalaajoznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody a aj táto časová následnosť
jej krokov svedčí o naliehavosti potreby riešiť vzniknutú situáciu, ktorú sama nedokázala zvládnuť.

26. Nedôvodne tiež odporca argumentuje potrebou zrušiť neodkladné opatrenie s poukazom na
opatrenia, ktoré prijal zamestnávateľ, keďže tieto opatrenia boli prijaté práve na základe nariadeného
neodkladného opatrenia a platia do doby zrušenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ by teda došlo
k zrušeniu neodkladného opatrenia, navrhovateľka by na pracovisku nebola žiadnym spôsobom

chránená pred konaním odporcu, ktoré u nej vyvoláva strach a úzkosť.

27. Dôvodom pre zmenu napadnutého uznesenia a zamietnutie neodkladného opatrenia nie je ani
argumentácia odporcu, že sa nemôže vyhnúť náhodným stretnutiam s navrhovateľkou na pracovisku,
keďže nariadené neodkladné opatrenie zakazuje odporcovi úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 15 m s výnimkou špecifikovanou vo výroku, a teda uvedený zákaz sa

nevzťahuje na náhodné stretnutia. Bez akéhokoľvek skutkového základu je tvrdená obava odporcu, že
navrhovateľka tieto náhodné stretnutia zneužije na opätovné podnety, keďže ako vyplynulo z obsahu
spisu,niejetonavrhovateľka,ktorásvojimsprávanímohrozujeodporcu,alenaopak,jetopráveodporca,
ktorého správanie vo vzťahu k navrhovateľke je predmetom prešetrovania orgánmi činnými v trestnom
konaní.

28. Pokiaľ ide o spochybňovanie SMS komunikácie s navrhovateľkou, na vyvrátenie predloženého
dôkazu o snahe odporcu telefonicky ju kontaktovať a o zaslaní jej SMS správy s textom „chudera“,
odporca nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce opak. Vzhľadom na opakovanú snahu odporcu
o osobný kontakt je dôvodné sa domnievať, že odporca by využíval aj iný spôsob kontaktovania

navrhovateľky, ktorý je takisto pre navrhovateľku obťažujúci a stresujúci, najmä vzhľadom na jej
psychické problémy. Už prebiehajúca snaha odporcu telefonicky a prostredníctvom SMS správ
kontaktovať navrhovateľku má negatívny dopad na jej psychický stav, a preto je nevyhnutné obmedzenie
aj iného než osobného kontaktu s navrhovateľkou.

29. Nedôvodná je aj odvolacia námietka odporcu o neprimeranom zásahu do jeho osobnostných práv
a profesijného života, ktoré (zásahy) odporca bližšie nešpecifikoval a ani súd žiadne takéto obmedzenia
neidentifikoval. Toto neodkladné opatrenie nemá žiaden vplyv na doterajší výkon práce a samotnú
pracovnú pozíciu odporcu a ani na jeho súkromný život, keďže s navrhovateľkou nie sú v rodinnom ani
obdobnom vzťahu.

30.Akosprávnezdôraznilanavrhovateľka,odporcutotoneodkladnéopatreniemôžeobmedziťibavtom,
že ju nemôže vyhľadávať a kontaktovať, či už na pracovisku alebo mimo neho, narušovať proti jej vôli
jej telesnú a dušenú integritu a správať sa voči nej nevhodným spôsobom.

31. Odvolací súd uzaviera, že všetky uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a časovej
nadväznosti boli postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhovala navrhovateľka,
pretože dostatočne osvedčujú nielen existenciu hrozby zásahu do jej osobnostnej integrity zo strany
odporcu, ale už aj existujúci vplyv na jej duševnú sféru. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, aby
neposkytol navrhovateľke požadovanú ochranu neodkladným opatrení. Ak totiž aj odvolací súd porovnal

ústavne garantované základné ľudské práva a slobody navrhovateľky na jednej strane a odporcu
na strane druhej, nenašiel vzhľadom na správanie odporcu rozumne zdôvodniteľný podklad pre
záver o neprimeranosti takýchto obmedzení jeho práv, v dôsledku ktorých sa nesmie približovať
k navrhovateľke a kontaktovať ju, keďže táto si to neželá.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, že v tu prejednávanej veci uvedené neodkladné
opatrenie je spôsobilé zabezpečiť trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom a uloženie
povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej s identickým obsahom, prípadne žalobu na
ochranu osobnosti, nie je opodstatnené.

33. Okrem možnosti podať samostatnú žalobu v zmysle výroku napadnutého uznesenia môže odporca
(i navrhovateľka) podať aj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené (§ 334 CSP), čím je zabezpečená dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia.34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľka bolo v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).