Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011117
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011117.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudkýň
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona a iné, o
odvolaníobžalovanéhoA.B.protirozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa11.11.2025sp.zn.4T/47/2025,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci C. D., okr. E., F. A. G. pred vchodom do fitness centra,
rukou zovretou v päsť jeden krát udrel poškodeného H. I. do oblasti tváre, konkrétne do úst, v dôsledku
čohopoškodenýH.I.utrpelzranenietržnozhmoždenúranudolnejperyvdĺžkecca15mmprechádzajúcu
cez červeň dolnej pery lokalizovanú viac vpravo a drobné tržné ranky dolnej pery lokalizované na
sliznici vnútornej strany dolnej pery spôsobené čelustnoortopedickým aparátom, podvrtnutie - pohnutie
dolných predných zubov 42, 41, 32, 31 v lôžkach, poškodenie čelustnoortopedického aparátu, ktoré si

vyžadovalo liečenie v trvaní minimálne 4 týždne, počas ktorej doby bol obmedzený v obvyklom spôsobe
života,
a skutok spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/107/2022 zo
dňa 07.12.2022 právoplatným 07.12.2022 odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a/ odsek 2 písmeno b/ Trestného zákon a iné, a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky za súčasného uloženia

probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v
§ 37 písm. h/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.

a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. I. škodu vo výške
1.115,84 eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. uvedeného poškodeného so zvyškom nároku náhrady škody
odkázal na civilný proces.

V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný

zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, zároveň odpovedal na všetky položené otázky kladne a povyjadrení prokurátora súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného. Následne vykonával dôkazy len
týkajúce sa skutočností potrebných pre rozhodovanie o treste a o náhrade škody.
Čo sa týka osoby obžalovaného, tu súd I. stupňa poukázal na hodnotenie obžalovaného z miesta

bydliska, z ktorého vyplýva, že vystupovanie na verejnosti má slušné a nebol prejednávaný komisiou pre
verejný poriadok. Z registra trestov vyplýva, že, obžalovaný má jeden záznam, a to rozsudok Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 07.12.2022 sp. zn. 1T/107/2022, ktorým bol uznaný vinným z pokusu ublíženia
na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za súčasného uloženia
probačného dohľadu, v rámci ktorého boli obžalovanému uložené obmedzenia spočívajúce v zákaze
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a zákaz kontaktu s poškodeným B. J. v akejkoľvek
forme,vrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnými
prostriedkami a príkaz nepriblížiť sa k poškodenému a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
Súd I. stupňa ďalej poukázal na výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, kde

upriamil pozornosť na to, že obžalovaný sa dopustil 6-tich priestupkov, pričom išlo o priestupky na úseku
cestnej premávky.
Súd I. stupňa pri osobe obžalovaného zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l, písm. n/ Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal súdu tým,

že urobil vyhlásenie o vine. Zároveň zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.
h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov. Za dôležité považoval poukázať na to, že obžalovaný
prejednávaný čin spáchal v skúšobnej dobe plynúcej od 08.12.2022 do 08.12.2024. Vzhľadom na to,
že po skončení skúšobnej doby doposiaľ nebolo rozhodnuté o osvedčení, resp. neosvedčení sa v tejto
skúšobnej dobe, súd I. stupňa riešil predbežnú otázku v súlade s § 7 ods. 1 Tr. por. a vyslovil, že

obžalovanýsavskúšobnejdobeurčenejmurozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.1T/107/2022
neosvedčil.
Vzhľadom na uvádzané skutočnosti, súd I. stupňa dospel k záveru, že v prípade obžalovaného, iný
druh trestu ako trest nepodmienečný, neprichádzal do úvahy. V tomto smere súd I. stupňa poukázal
opätovne na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že bol odsúdený za

trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdraví, svojím konaním opätovne naplnil dva úmyselné trestné činy
a prejednávané trestné činy spáchal v plynúcej skúšobnej dobe.
Čo sa týkalo zaradenia obžalovaného na výkon uloženého trestu, súd I. stupňa postupoval podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže si poškodený H. I. nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, súd I. stupňa uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.115,84 eur, ktorá pozostávala z bolestného,
z liečebných nákladov a z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. V časti cestovných náhrad
súd I. stupňa odkázal poškodeného s náhradou škody na civilný proces, nakoľko v tejto časti tento nárok
nebol riadne uplatnený.

Uvedený rozsudok obžalovaný napadol v zákonnej lehote. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré
zaslal prostredníctvom obhajcu, uviedol, že jeho odvolanie smerovalo do výroku o treste v jeho prospech
a do výroku o náhrade škody. Poukázal, že čo sa týka samotného skutku, k spáchaniu sa v prípravnom
konaní v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie tiež úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní urobil

vyhlásenie, že je vinný a súd I. stupňa toto jeho vyhlásenie prijal s tým, že dokazovanie ohľadom viny už
nevykonával a vykonával len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Trest uložený
súdomI.stupňapovažovalvzhľadomnajehoosobuaokolnostispáchaniaskutkuzaneprimeraneprísny.
Vyslovil názor, že v jeho prípade bolo potrebné použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
pretoženeskoršízákonsapoužije,akjetoprepáchateľapriaznivejšieanovelaTrestnéhozákonaúčinná

od 06.08.2024 zaviedla povinnosť ukladať primárne alternatívne tresty, čo by bolo pre neho priaznivejšie,
nakoľko nepodmienečný trest odňatia slobody je pre neho vzhľadom na posudzovanie okolností prípadu
neprimerane prísny, keďže ešte stále je vo veku blízkom veku mladistvý. Alternatívne by ako trest za
porušenie zákona prijal trest povinnej práce v akomkoľvek rozsahu, prípadne trest domáceho väzenia.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Tr. por. a podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por.. aby odvolací súd rozhodol sám tak, aby mu uloží trest povinnej práce, alternatívne
trest domáceho väzenia a poškodeného H. I. odkáže s nárokom náhrady škody na civilný proces.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zotrval na písomných dôvodoch
podaného odvolania, ktoré žiadnym spôsobom nechcel zmeniť, ani doplniť. V konečnom návrhu navrhol
rozhodnúť tak, ako uviedol v petite písomne podaného odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vyslovil opätovne ľútosť nad svojím konaním, uviedol, že ho mrzí,
čo sa stalo, avšak už sa s tým nedá nič urobiť. V súčasnej dobe neštuduje a nie je ani zamestnaný
z toho dôvodu, že riešil túto svoju právnu situáciu. Uviedol však, že príjem má zo svojej záľuby,
a to natáčanie videoklipov, pričom si vie priemerne mesačne zarobiť 400,- až 600,- eur, čo je však

individuálne a nestabilné. Býva v podnájme v F. A. F. C., kde však nájom neplatí, pretože väčšinu
nákladov na živobytie platí jeho spolubývajúci. Uviedol, že žiadne úspory nemá. V prípade, ak by mu
bol uložený trest povinnej práce, tento môže vykonávať kdekoľvek, kde mu to bude určené, aj v mieste
trvalého pobytu, ako aj v F. A. F. C.. Je vyučený ako mechanik nastavovač CNC strojov, pričom už
bol v tomto odbore zamestnaný asi pol roka, potom išiel pracovať do zahraničia na sezónne práce.
V konečnom návrhu navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol jeho obhajca.

Zástupkyňa krajského prokurátora konštatovala, že rozsudok súdu I. stupňa je správny tak vo výroku
o treste, ako aj vo výroku o náhrade škody. Trest uložený obžalovanému, pokiaľ išlo o druh a jeho
výmeru, považovala za primeraný a zodpovedajúci všetkým kritériám ohľadom ukladania trestu.
Rovnako za zákonný považovala aj výrok súdu I. stupňa o náhrade škody, keď obžalovanému uložil

povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.115,84 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody
poškodeného odkázal na civilný proces v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Tr. por. Z týchto dôvodov
v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Splnomocnený zástupca poškodeného pred odvolacím súdom uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa

považuje za zákonný a správny vo výroku o náhrade škody. Súd I. stupňa priznal poškodenému
uplatnený nárok a so zvyškom poškodeného odkázal na civilný proces, a preto odvolanie obžalovaného
vo vzťahu k výroku o nároku náhrady škody navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou

osobou – obžalovaným preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vzhľadom na túto

skutočnosť vykonával dokazovanie len ohľadom ukladaného trestu a uplatneného nároku na náhradu
škody.Obžalovanýpodalodvolaniesmerujúcečodovýrokuouloženomtresteavýrokuonáhradeškody.

Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného neprichádzal do
úvahy iný druh trestu, ako trest nepodmienečný. Ako vyplýva z odpisu z registra trestov, obžalovaný

bol už v minulosti odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07.12.2022 sp. zn.
1T/107/2022,kdemuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodysprobačnýmdohľadomzarovnakú
trestnú činnosť, ako je prejednávaná. Obžalovanému bola uložená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov,
ktorá mu plynula od 08.12.2022 do 08.12.2024. Je potrebné poukázať na to, že prejednávanej trestnej
činnostisaobžalovanýdopustildňa19.09.2024,tedapočasskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia.

Súd I. stupňa správne riešil predbežnú otázku o osvedčení, resp. neosvedčení sa obžalovaného v tejto
skúšobnej dobe a správne dospel k záveru, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe v trvaní 2 roky, určenej
mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/107/2022, neosvedčil. Odvolací súd považoval
za potrebné poukázať aj na záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, kde má
obžalovaný evidovaných 6 priestupkov, je síce pravdou, že ide o priestupky na úseku cestnej premávky,

avšak aj táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný má problém s dodržiavaním zákonov.
Obžalovaný v podanom odvolaní žiadal kvalifikovanie jeho trestnej činnosti podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 a uloženie alternatívneho trestu v podobe trestu povinnej práce alebo trestu
domáceho väzenia. Tu odvolací súd uvádza, že obžalovaný sa trestnej činnosti, ku ktorej sa v plnom
rozsahu priznal, dopustil dňa 19.09.2024, teda v čase účinnosti Trestného zákona od 06.08.2024

a v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. bolo potrebné trestnosť činu posudzovať a trest ukladať podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Preto súd I. stupňa správne kvalifikoval konanie obžalovaného
v zmysle novely Trestného zákona (inak ani nemohol), pričom odvolací súd konštatuje, že zmenaprávnej kvalifikácie v odvolacom konaní by ani nebola možná vzhľadom na skutočnosť, že táto po
vyhlásení obžalovaného, že je vinným a prijatím súdu I. stupňa tohto vyhlásenia sa stala právoplatná.

Odvolací súd skúmal možnosť uloženia alternatívneho druhu trestu, pričom peňažný trest v prípade
obžalovaného neprichádzal do úvahy, nakoľko tento je nezamestnaný a finančné živobytie si zadovažuje
len príležitostným zárobkom natáčaním videoklipov. Čo sa týka trestu povinnej práce alebo trestu
domáceho väzenia, ani tieto neprichádzali do úvahy, vzhľadom na osobu páchateľa a nesplnili by
tak dostatočne účel trestu. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd výrok o uloženom treste

obžalovanému súdom I. stupňa za zákonný a správny.

O náhrade škody súd I. stupňa rozhodol správne, keď obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil
povinnosť nahradiť poškodenému H. I. škodu vo výške 1.115,84 eur. Aj odvolací súd mal túto výšku
škody za preukázanú. Pozostávala z bolestného vo výške 657,80 eur, z liečebných nákladov vo výške
219,- eur a z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku v sume 239,04 eur. Čo sa týkalo časti

uplatneného nároku na náhradu škody ohľadom cestovných náhrad, v tejto časti súd I. stupňa správne
odkázal poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.