Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010207
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7625010207.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára
2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14
ods.1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 12.11.2025 sp.zn. 3T/20/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 24. decembra 2024 v čase okolo 21.30 hod. v obci Arnutovce, okres Spišská Nová Ves, v rómskej
osade, v chatrči bez popisného čísla, pod vplyvom alkoholu, počas fyzického konfliktu so synom,
poškodeným C. D., trikrát zasiahol poškodeného kuchynským nožom do oblasti hlavy, krku a chrbta, v
dôsledku čoho poškodený pri útoku utrpel reznú ranu v temennej oblasti (nad ušnicou) vľavo, reznú ranu
v oblasti ľavého krku, bodnú ranu prenikajúcu do hrudníka v zadnej časti v oblasti pod ľavou lopatkou,
malý pneumotorax (nahromadenie vzduchu v pleurálnej dutine) vľavo bez potreby drenáže, s dobou

liečenia do 7 dní, pričom vzhľadom na predmet a smer vedenia útoku obvineným A. B. mohlo dôjsť k
poškodeniu dôležitého orgánu.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s., sídlo: Panónska cesta 2, 854 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, náhradu škody vo výške
1.506,72 eur z titulu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému C. D..

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr.zák. uložil ochranné opatrenie - zhabanie veci - 1 ks kuchynský nôž, čierno
- hnedá rúčka, dĺžka čepele 12,5 cm, v najhrubšej časti 2 cm.

Podľa § 83 ods. 2 Tr.zák. vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
a to do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, ženapadnutý rozsudok považuje za nesprávny tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, a zároveň za
neprimerane prísny vo výroku o treste.
Súd prvého stupňa dospel ku skutkovým záverom, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,

prípadne sú výsledkom jednostranného a selektívneho hodnotenia dôkazov v jeho neprospech,
v rozpore s § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr.por.
Zo samotného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi ním a poškodeným došlo k chaotickému
fyzickému konfliktu, konflikt prebiehal v stiesnených priestoroch, poškodený bol výrazne pod vplyvom
alkoholu, poškodený bol iniciátorom fyzického útoku, konflikt sa odohrával za prítomnosti maloletých

detí, pričom ich mal v tom čase chrániť.
Súd tieto zásadné skutkové okolnosti síce formálne konštatuje, avšak pri ich právnom vyhodnotení im
nepriznáva žiadnu relevanciu, čo považuje za nesprávne.
Z výpovedí poškodeného je pritom zrejmé, že jeho výpoveď bola vnútorne rozporná, účelovo
a opakovane menená. Poškodený sám priznal, že v prípravnom konaní neuvádzal pravdu, pričom
súd napriek tomu vychádzal práve z jeho skorších výpovedí, hoci neskôr boli výslovne spochybnené

samotným poškodeným.
Za zásadné pochybenie považuje právny záver súdu, že konal v priamom úmysle spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví (§ 15 písm. a) Tr.zák.) a že jeho konanie napĺňa znaky pokusu zločinu podľa § 155 Tr.zák.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadny dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukazoval existenciu úmyslu
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, vedomé a cielené smerovanie konania k poškodeniu životne dôležitých

orgánov, vedomé pokračovanie v útoku po odpadnutí nebezpečenstva.
Naopak, znalecký posudok výslovne uvádza, že zranenia boli ľahké, neohrozovali život poškodeného,
intenzita pôsobiacej sily bola nízka až stredná, poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života
len minimálne.
Súd sa nedostatočne a povrchne vysporiadal s otázkou nutnej obrany podľa § 25 Tr.zák., resp. možného

excesu z nutnej obrany.
Aj keby bol výrok o vine považovaný za správny, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje
za neprimerane prísny. Samotný prokurátor v záverečnej reči navrhoval podmienečný trest odňatia
slobody, s ktorým sa obžalovaný stotožnil a takýto nám navrhovaný trest by obžalovaný v plnom rozsahu
prijal, podriadil by sa ním.

Súd síce aplikoval mimoriadne zníženie trestu, avšak neprihliadol dostatočne na jeho zdravotný stav
a mentálne obmedzenia, neprihliadol na rodinné pomery a závislosť maloletých detí na jeho osobe,
neprihliadol na zmierenie s poškodeným, nevyhodnotil reálne možnosti jeho nápravy na slobode.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, predčasný a nezákonný,

a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a),
b), c), d) a § 322 ods. 1 Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, alebo subsidiárne, rozsudok zmenil a skutok právne posúdil miernejšie a uložil
miernejší podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (výrok o treste), proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Krajský súd v uvedenom prípade nepreskúmaval správnosť a zákonnosť výroku o vine napadnutého
rozsudku, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie len čo
do výroku o treste a v zákonnej lehote nebolo podané odvolanie aj do výroku o vine.

Z dôvodu podaného odvolania zo strany obžalovaného len čo do výroku o treste preto krajský súd
preskúmaval len správnosť a zákonnosť tohto výroku v napadnutom rozsudku.

Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že účelom trestu je chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho

k tomu, aby viedol riadny život a tým pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu,najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené aj okolnosti, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a členov spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prvostupňový súd postupoval v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keďže vykonal na hlavnom
pojednávaní procesne správnym spôsobom všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie
o výroku o treste, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne a dospel ku správnym
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožňuje.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jednotlivé dôkazy, o ktoré oprel
svojeskutkovézistenia,pričomzodôvodneniajezrejmé,akýmiúvahamisaspravovalprivyhodnocovaní
jednotlivých dôkazov a taktiež je z odôvodnenia zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval pri
konečnom rozhodnutí, pričom krajský súd sa s takýmto vyhodnotením dôkazov a skutkovými a právnymi
úvahami stotožňuje a v plnom rozsahu na toto hodnotenie a úvahy poukazuje.

Krajský súd poukazuje na toto vyhodnotenie dôkazov, skutkové a právne úvahy z dôvodu, že
rozhodnutia prvostupňového a krajského súdu tvoria jeden celok v zmysle nálezov Ústavného súdu
a preto nepovažuje za potrebné znovu opakovať, resp. opätovne poukazovať na všetky skutočnosti,
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.

Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne pri rozhodovaní o výroku o treste aj ohľadne výšky
trestu, keď v zmysle ustanovení §§ 34,36,37,38 Tr. zák. zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré majú význam
pri určovaní druhu a výmery trestu, keď prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov.

Prvostupňový súd odôvodnil výšku uloženého trestu, keď uviedol, že obžalovanému uložil takýto trest,
keďže vzhľadom na pokus trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť tohto pokusu mal za to,
že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na
ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto mimoriadne znížil trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.

d) Tr. zák. (trest odňatia slobody nemohol uložiť kratší ako dva roky).
Zároveň odôvodnil aj neuloženie prokurátorom a obhajobou navrhovaného trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom, keď uviedol, že v uvedenom prípade sa zo strany obžalovaného jednalo o
útok nožom, o viaceré útoky voči poškodenému, smerujúce na také miesta, ktoré by pri väčšej intenzite
mohli ohroziť priamo život a obžalovaný sa správal spôsobom, že ich aj chce spôsobiť, pričom mal za to,

že konanie obžalovaného z hľadiska útoku už predstavuje väčšie nebezpečenstvo voči telesnej integrite
poškodeného pri nekontrolovateľnom správaní obžalovaným pod vplyvom alkoholu. Taktiež uviedol, že
vedenie života obžalovaného, nadužívanie alkoholu nesvedčí, že by viedol riadny život, pod vplyvom
alkoholu môže byť nebezpečný a preto by účel trestu nesplnilo uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody.

Pokiaľ považuje obžalovaný prvostupňovým súdom uložený trest za neprimerane prísny, tak krajský súd
sa s týmto jeho názorom nestotožňuje.
Aj podľa krajského súdu by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v odôvodnení rozsudku
prvostupňového súdu iný, ako nepodmienečný trest, nesplnil účel trestu a zároveň podľa krajského

súdu neboli splnené zákonné podmienky na prípadné ďalšie mimoriadne zníženie trestu, keďže po
mimoriadnom znížení trestu bol obžalovanému uložený trest pri dolnej hranici zníženej trestnej sadzby.
Krajský súd poukazuje na závažnosť spáchaného trestného činu - zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr.zák., s tým, že je len šťastím v nešťastí pre poškodeného, že vzhľadom na 3-násobné

pichnutie nožom do oblasti hlavy, krku a chrbta poškodeného nedošlo aj k závažnejším následkom pre
poškodeného.

Krajský súd preto považuje prvostupňovým súdom uložený trest za primeraný, správny a zákonný,
ktorý bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol po vykonaní

tohto trestu riadny život, aby sa už nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti, čím bude splnený účel trestu
z hľadiska individuálnej prevencie. Takýto trest bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou a zároveň bude dostatočne výchovne, ale zároveň aj odradzujúco pôsobiť
na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali takejto, ale ani inej trestnej činnosti pod hrozboupodobného odsúdenia a možného morálneho odsúdenia spoločnosťou, čím bude taktiež splnený účel
trestu z hľadiska generálnej prevencie.

Krajský súd považuje za správny a zákonný aj výrok prvostupňového súdu o zaradení obžalovaného na
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Správne a zákonne rozhodol prvostupňový súd aj pri uložení ochranného opatrenia podľa § 83 ods. 1

písm. g) Tr. zák., keď rozhodol o zhabaní noža, ktorým obžalovaný spôsobil zranenia poškodenému,
keďže si to vyžaduje bezpečnosť ľudí, pričom vlastníkom zhabaného noža sa stal štát.

Taktiež postupoval prvostupňový súd správne a zákonne, ak uložil obžalovanému povinnosť podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenej poisťovni škodu vo výške 1.506,72 € za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, keďže poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas a z písomne

uplatneného nároku bol zrejmý rozsah poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.