Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825200954.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Slovenská

televízia a rozhlas so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398
255, proti žalovanému: LM trade-spol s.r.o. so sídlom Majerovce 19, 094 09 Majerovce, IČO: 47 689
811, zastúpený JUDr. Stanislavom Kandalom, advokátom so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 53 003 730, o zaplatenie 244,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 208,13 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 244,57 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur a náhrady

trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len
„úhrada“) podľa § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vo výške podľa §
6 ods. 3 zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 zákona. Kontrolou úhrad žalobca
zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona za

obdobie podľa Prehľadu predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou
výzvou zo dňa 02.10.2024 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom
elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovaného
na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy.
Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je
žalovaný povinný v zmysle § 10, ods. 4. Zákona zaplatiť aj pokutu. Výška dlhu žalovaného je preukázaná
ako „Nedoplatok“ v Prehľade predpisov a platieb. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu

sumu 244,57 eur (z toho istina vo výške 211,57 eur a pokuta vo výške 33,- eur podľa § 10 zákona),
zaplatené poštové sadzby vo výške 2,70 eur.3. Dňa 9.6.2025 Okresný súd Vranov nad Topľou vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 5C/27/2025, ktorým
zaviazal žalovaného, aby uhradil žalobcovi sumu 244,57 eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 2,70 eur a nahradil trovy konania.

4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 18.6.2025 žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že
žalovaný nárok je dôvodný len čiastočne, a to z dôvodu premlčania pohľadávok, ako aj z dôvodu úhrady
nepremlčanej časti dlhu po začatí konania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie
neuhradených úhrad za služby verejnosti. Poukázal na ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. Každá

mesačná úhrada sa teda stala splatnou vždy v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, za
ktorý bola predpísaná. Vzhľadom na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávnym
vzťahom, na premlčanie sa vzťahujú ustanovenia § 391 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Podľa § 397 Obchodného zákonníka platí štvorročná premlčacia doba. Žaloba v tejto veci
bola podaná na súd dňa 02.06.2025. Vzhľadom na štvorročnú premlčaciu dobu sú premlčané všetky
pohľadávky žalobcu, ktoré sa stali splatnými pred dňom 02.06.2021. Na základe prehľadu predpisov,

ktorý tvoril prílohu výzvy žalobcu, sú premlčané nasledujúce pohľadávky uvedené v prehľade, keďže ich
splatnosť nastala pred kritickým dátumom 02.06.2021. Žalobcom uplatňovaná istina vo výške 214,27 eur
pozostávazpremlčanejanepremlčanejčastia)sumanepremlčanýchpohľadávok:Súčetvšetkýchúhrad
a poplatkov splatných od 30.06.2021 predstavuje sumu 129,25 eur, b) suma premlčaných pohľadávok:
Zvyšok dlžnej istiny, t. j. 214,27 eur - 129,25 eur, predstavuje sumu 85,02 eur. Žalovaný týmto v zmysle

§ 387 ods. 1 Obchodného zákonníka vznáša námietku premlčania voči časti uplatnenej pohľadávky vo
výške85,02eur.Premlčanéprávonemôžesúdveriteľovipriznať.Žalovanýsijevedomýsvojejpovinnosti
uhradiť nepremlčanú časť dlhu. Z tohto dôvodu dňa 18.6.2025 uhradil na účet žalobcu sumu 129,25
eur, ktorá plne pokrýva všetky neuhradené a nepremlčané pohľadávky. Ako dôkaz o tejto skutočnosti
žalovaný predložil k tomuto odporu doklad o zrealizovanej platbe. Žalobca podľa dokladu v prílohe

zaplatil za podanie žaloby súdny poplatok vo výške 25 eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania je nevyhnutné vychádzať z pomerného úspechu oboch sporových strán v konaní o zaplatenie
pôvodne uplatnenej istiny 214,27 eur.

5. Podľa Detailu pohybu Tatra banky, a.s. bola dňa 18.6.2025 z účtu žalovaného uhradená suma 129,25

eur na účet žalobcu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 13.8.2025 uviedol, že platiteľom je podľa § 3 písm. b) zákona
č. 340/2012 Z. z., zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
zamestnáva aspoň troch zamestnancov. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným uviedol, že

vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri
zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný

vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného navrhuje konajúcemu súdu,
aby námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 5Co/69/2022 zo dňa 23.03.2023. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že zamietavý výrok sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úhrad za
služby verejnosti za obdobie od mesiaca január 2017 do mesiaca jún 2020 s tým, že žaloba bola podaná

na súde 18.1.2021 a súd úhrady, ktorých povinnosť platenia žalovaného zaväzovala pred 18.1.2018,
teda pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby, považoval za premlčané, t.j. splátky uplatnené
žalobcom za mesiace január až december 2017, spolu vo výške 55,68 eur. Nakoľko odvolací súd zhodne
s odvolacou námietkou žalobcu dospel k právnemu záveru o tom, že v prejednávanom prípade je
potrebnévychádzaťzo4-ročnejpremlčacejdobypodľa§397Obchodnéhozákonníka,potomvtejtočasti

žalobou uplatnený nárok, t.j. za obdobie od 01/2017 do 12/2017 nie je premlčaný. Podľa ustanovenia
§ 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.“ Nakoľko Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 30.05.2025 a premlčacia doba
plynie do 05/2021, žalobca vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania vzal žalobu späť vo výške
78,88 eur (17 neuhradených mesačných predpisov v období od 12/2019 do 04/2021). Vzhľadom na

zaplatenie časti žalovanej sumy žalobca vzal žalobu späť aj v rozsahu 129,25 eur. Po tomto čiastočnom
späťvzatí sa žalobca naďalej domáha zaplatenia istiny vo výške 3,44 eur, pokuty vo výške 33 eur, úhrady
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur a náhrady trov konania.7. Žalovaný vo vyjadrení z 15.10.2025 uviedol, že pre posúdenie zostatku uplatneného nároku, ktorý po
čiastočnom späťvzatí pozostáva z istiny 3,44 eur, pokuty 33 eur a úhrady poštových sadzieb 2,70 eur,
bude kľúčové, aby sa súd zaoberal otázkou právnej povahy vzťahu medzi stranami sporu a súvisiacou

otázkou plynutia premlčacej doby, keďže žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku
premlčania.ZjudikatúrysúdovSRjezrejmé,žesúdynemajúzajednočivzťahmedzisporovýmistranami
je obchodnoprávny, alebo občianskoprávny. Zaradenie tejto veci súdom do registra „C“ potvrdzuje, že
kauzálne príslušný súd považuje túto vec za občianskoprávnu, a nie obchodnoprávnu. Z uvedeného
dôvodu má žalovaný za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a teda trojročnú premlčaciu dobu a to napriek predošlej domnienke o obchodnoprávnom
charaktere sporu. Naďalej jestvuje spor o momente podania žaloby a uplatnenia práva na sude. Zatiaľ čo
žalobcavosvojompodaníz13.08.2025uvádza,ženávrhbolpodanýdňa30.05.2025,vodporežalovaný
vychádzal z dátumu podania žaloby na súd dňa 02.06.2025, ktorý je zrejmý z prezenčnej pečiatky súdu
na žalobe založenej v súdnom spise. Otázka, či bolo právo za mesiac máj 2021 uplatnené včas, je
preto sporná a bude úlohou súdu, aby túto skutočnosť na základe obsahu spisu jednoznačne ustálil. Na

základe vyššie uvedených skutočností, najmä s poukazom na občianskoprávnu povahu vzťahu a z toho
vyplývajúcu trojročnú premlčaciu dobu, žalovaný zotrváva na svojej námietke premlčania a má za to,
že aj zvyšok žalobcom uplatňovaného nároku je v celom rozsahu premlčaný. Navrhol v časti, v ktorej
žalobca vzal žalobu späť konanie zastaviť. Po posúdení námietky premlčania navrhuje v prevyšujúcej
časti žalobu zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť podľa pomeru úspechu sporových strán na veci.

8. V podaní z 18.12.2025 žalovaný iba ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil
s rozhodnutím veci bez svojej prítomnosti na podklade obsahu spisu a písomnej časti konania.

9. Žalobca vo vyjadrení z 30.12.2025 uviedol k premlčacej lehote, že ide o 4 ročnú premlčaciu

lehotu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Pre podporu svojich tvrdení žalobca prikladá
ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobcove tvrdenia podporuje. Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa
23.03.2022, sp. zn. 3Cob/153/2020: „Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na úhrady za obdobie
06/2015 až 12/2017, pričom v zmysle ust. 7 ods. 2 Zákona je platiteľ povinný úhradu za príslušný
kalendárny mesiac zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca tzn., že prvá

žalobcom uplatnená nezaplatená úhrada mala byť zaplatená dňa 30.6.2015. Nakoľko premlčacia doba
je v tomto prípade štvorročná, táto začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti prvej nezaplatenej
úhrady, t. j. 01.07.2015 a uplynula by 01.07.2019. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 14.02.2019,
t. j. včas, je žalovaným vznesená námietka premlčania nedôvodná.“ Zároveň tak žalobca zotrváva na
svojich tvrdeniach vo vzťahu k momentu doručenia Návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd. V

prípade, ak na to budú splnené podmienky, navrhol konajúcemu súdu, aby vo veci rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výzvou na zaplatenie
nedoplatku zo dňa 2.10.2024, na Prehľadom predpisov a platieb, ePotvrdenkou o odoslaní zásielky

č. OA634859554SK, Poverením pre zamestnanca žalobcu z 15.6.2024, Odporom žalovaného z
18.6.2025 s prílohami – prehľadom premlčaných a nepremlčaných pohľadávok žalobcu, detailom o
úhrade časti pohľadávky z 18.6.2025, Vyjadrením žalobcu- čiastočným späťvzatím zo dňa 13.8.2025,
Vyjadrením žalovaného zo dňa 15.10.2025, Vyjadrením žalobcu zo dňa 30.12.2025, Vyjadrením
žalovaného zo dňa 18.12.2025 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový

stav veci:

11. Z prehľadu predpisov a platieb žalovaného vyplýva, že za kontrolované obdobie od decembra
2018 do októbra 2024 žalovaný celkovo uhradil sumu 57,18 eur, pričom suma mesačných predpisov
predstavovala 271,45 eur, mesačná výška úhrady za služby verejnosti predstavovala sumu 4,64 eur.

Nedoplatok žalovaného je vo výške 214,27 eur. Súčasťou uvedenej sumy sú aj predpisy poštovného
v sume 2,70 eur v 10/2024, v sume 2,40 eur v 03/2024, v sume 2,40 eur v 07/2023, v sume 2,10 eur
v 03/2023, v sume 2,10 eur v 09/2022, v sume 1,55 eur v 05/2022, v sume 1,50 eur v 06/2021, v sume
1,50 eur v 05/2021, v sume 1,50 eur v 11/2019.

12. Výzvou zo dňa 2.10.2024 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 214,27 eur v lehote najneskôr do 30
dní od doručenia tejto výzvy. Zásielka bola odoslaná na adresu sídla žalovaného dňa 4.10.2024. Cena
poštovného podľa predloženej ePotvrdenky predstavovala sumu 2,70 eur.13. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov účinného od 1.7.2024, rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa

ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona
stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku
dňu účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých

zákonov účinného od 1.7.2024, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“),
ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných
pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona

Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.
júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej
televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a
rozhlasu.

15.Podľa§1zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), tento zákon
upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").

16.Podľa§3písm.b)zákonač.340/2012Z.z.,platiteľúhrady(ďalejlen„platiteľ“)jezamestnávateľ,ktorý
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov;
na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.

18. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj
začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak

zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,
d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000
a viac zamestnancov.

19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

20. Ako vyplýva z § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v
omeškaní so zaplatením úhrady.

21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

22. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu

podľa § 6 ods. 3 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c), d) 133 eur, ak
nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. e).23.Podľa§10ods.5zákonač.340/2012Z.z.,nároknazaplatenieúhrady,sktoroujeplatiteľvomeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo
ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania
platiteľa.

25. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to

neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

29. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

30. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

31. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

33. Podaním zo dňa 13.8.2025 žalobca vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania vzal žalobu späť
v časti o zaplatenie sumy 78,88 eur a vzhľadom na zaplatenie časti žalovanej sumy žalovaným po
podaní žaloby v časti o zaplatenie sumy 129,25 eur a žiadal, aby v uvedenej časti súd konanie zastavil.
K späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci. Vzhľadom na uvedené súd konanie v časti o

zaplatenie sumy 208,13 eur zastavil.

34. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože je verejnoprávnou inštitúciou,
ktorá sa podľa § 30 zákona č. 157/2024 Z.z. stala právnym nástupcom vyberateľa úhrady podľa § 4 ods.
l a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. , ktorý bol oprávnený a povinný podať žalobu na súd voči platiteľovi

úhrady. V konaní je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, pretože žalovaný nepopieral, že bol
v rozhodnom období zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
zamestnával aspoň troch zamestnancov podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., preto bol povinný
platiť úhrady za služby verejnosti. Na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti pôvodného žalobcu
vrátane práva na zaplatenie úhrad, pokuty a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle

zákona č. 340/2012 Z.z..

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo v zmysle
zákona č. 340/2012 Z.z. platiť úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne. Žalovaný
porušil svoju zákonnú povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti, pričom z prehľadu predpisov a

platieb žalovaného vyplýva, že žalovaný v období od decembra 2018 do októbra 2024 neuhradil
sumu 214,27 eur, pozostávajúcu z mesačných predpisov a poštovného, predpisy úhrad a poštovné za
celé uvedené obdobie predstavovali sumu 271,45 eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu,
vydanému v prejednávanom prípade tunajším súdom dňa 9.6.2025 vzniesol námietku premlčania,uviedol, že nepremlčané pohľadávky predstavujú sumu 129,25 eur, pričom ohľadne sumy 85,02 eur,
vznáša námietku premlčania. Pohľadávku v sume 129,25 uhradil dňa 18.6.2025, o čom predložil doklad.
Spočiatkuobestranypovažovalipredmetnýprávnyvzťahzaobchodnoprávny.Následnevpodanízodňa

15.10.2025 žalovaný namietal, že vzťah medzi stranami sporu je občianskoprávny, preto je premlčacia
doba trojročná a zvyšok žalobcom uplatňovaného nároku je premlčaný. Navrhol konanie zastaviť v
rozsahu späťvzatia žaloby a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietnuť.

36. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu, spolu ohľadne sumy 208,31 eur, ostal predmetom

konania vo veci samej nárok na zaplatenie istiny (úhrady za služby verejnosti) vo výške 3,44 eur, pokuty
vo výške 33 eur (podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z.), a nákladov spojených s vymáhaním - úhrad
poštových sadzieb ako príslušenstva pohľadávky vo výške 2,70 eur.

37. V prvom rade sa musel súd zaoberať tou skutočnosťou, či sa v danom prípade jedná medzi stranami
o spor občianskoprávny alebo obchodnoprávny, a to najmä z dôvodu, aby mohol posúdiť dôvodnosť

žalovaným vznesenej námietky premlčania.

38. Medzi sporovými stranami nejde o záväzkový vzťah (vzťah založený právnym úkonom, typicky
zmluvou) tak, ako ho má namysli ustanovenie § 261 ObZ, ale o zákonom uloženú povinnosť žalovanému
platiť žalobcovi úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom (tzv. koncesionárky poplatok). Táto

zákonná povinnosť platiť koncesionársky poplatok nemá žiaden súvis s podnikateľskou činnosťou
žalovaného, nemôže preto ísť o (záväzkový) vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti žalovaného.
Povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom totiž bola zákonom č. 340/2012 Z. z.
uložená každému zamestnávateľovi zamestnávajúcemu aspoň troch zamestnancov, a to bez ohľadu na
jeho predmet činnosti. Keďže zákon č. 340/2012 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu premlčania nároku

žalobcu na zaplatenie úhradu za služby poskytované verejnosti, súd je povinný aplikovať všeobecnú
úpravu premlčania obsiahnutú v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/28/2024 z 25. 09. 2024.

39. Aj keď sa názory odvolacích súdov na uvedenú problematiku líšia, súd odkazuje aj na ďalšieho

rozhodnutia odvolacích súdov, podporujúcich názor, že sa jedná o vzťah občianskoprávny.

40. Krajský súd v Prešove sa už v rozhodnutí sp.zn. 1Cob/35/2018 z 11. 12. 2018 priklonil k názoru, že
na premlčanie v obdobnej veci je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
premlčanie, lebo nejde o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom pri

jeho podnikateľskej činnosti, ale v danom prípade na strane žalovaného o zákonnú povinnosť platiť
koncesionárske poplatky, ktorá s jeho podnikateľskou činnosťou nemá absolútne žiaden súvis. V tejto
súvislosti súd odkazuje aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Cob/63/2020 z 24.
09. 2020, v ktorom sa tento priklonil k názoru, že na premlčanie v obdobnej veci je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

41. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/99/2021 z 31. 01. 2022: „Určujúcou otázkou
odvolacieho prieskumu je ustálenie charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným; t.j. či ide o vzťah
regulovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Nesporné je, že
právnymzákladomvzťahustránjeustanovenie§3písm.b)zákonač.340/2012Z.z.(citovanévbode12.

napadnutého rozsudku). Z jeho znenia je zrejmé, že statusom, od ktorého sa odvíja povinnosť určitého
subjektu platiť koncesionárske poplatky, je status zamestnávateľa. Okresný súd dotknuté postavenie
- v podstate bez akéhokoľvek vysvetlenia - automaticky spojil so statusom podnikateľa. Krajský súd
sa s takýmto prístupom nestotožňuje, keďže zamestnávateľom nemusí byť len podnikateľ; zároveň
bezprostredne z dotknutej právnej normy vyplýva, že za zamestnávateľa sa na účely predmetného

zákona považuje/posudzuje i služobný úrad (napríklad aj okresný, resp. krajský súd). 10. Súčasne
náležite argumentuje odvolateľ, že pre posúdenie vzťahu podnikateľa so subjektom verejného práva
pri zabezpečovaní verejných potrieb (ktorú právnu definíciu žalobca bez pochyby napĺňa) ako vzťahu
obchodnoprávneho v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. (citovaný v bode 21. napadnutého rozsudku) je
nevyhnutné, aby podnikateľ do daného vzťahu vstupoval, resp. ho vykonával pri svojej podnikateľskej

činnosti. Práve z vyššie rozoberaného určujúceho postavenia subjektu, ktorý je povinný priamo zo
zákona platiť koncesionárske poplatky, ako zamestnávateľa je východiskovo zrejmé, že nepôjde o
podnikateľskú činnosť podnikateľa. Žalobca v tomto smere ani len netvrdí, že by bol žalovaný vo
vzťahu s ním na základe konkrétnej podnikateľskej činnosti žalovaného. Plne dôvodným je i poukazžalovaného na tú skutočnosť, že v rámci jeho postavenia v právnom vzťahu so žalobcom úplne chýba
jeden z elementárnych znakov podnikania (žalovaného), a to účel dosahovania zisku. 11. Žalovaný
do vzťahu so žalobcom vstupuje bez ohľadu na prejav svojej vôle, len na základe tej skutočnosti,

že je zamestnávateľom (a zároveň zamestnáva určitý zákonom vymedzený počet zamestnancov). V
dotknutom vzťahu nevyvíja akúkoľvek aktivitu a hoci konanie môže mať aj pasívnu formu, nakoľko
žalobcažalovanémuneposkytujenijaképlnenie,jefaktickyvylúčené,abymoholžalovanývpredmetnom
vzťahu reálne vyvíjať činnosť za účelom dosiahnutia zisku. 12. Hoci rozhodnutia iných prvoinštančných a
odvolacích súdov v obdobných veciach nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods.

2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle
článku 2 ods. 2 CSP odvolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom rozhodnutí označovaných oboma
stranami. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca v otázke vyhodnotenia (v podstate stotožnenia)
statusu podnikateľa ako zamestnávateľa sú viac menej konštatačné a neposkytujú žiadnu konkrétnejšiu
úvahu, resp. vysvetlenie dotknutého záveru. Naproti tomu (najmä) rozhodnutie označené žalovaným
v rámci odvolacej repliky takúto úvahu nielen obsahuje, ale jej základ a logická štruktúra zodpovedá

konkrétnostiam (aj) súdenej veci a podstate aplikovanej právnej úpravy.“

42. Súd poukazuje aj na rozhodnutie citované vo vyššie uvedenom rozsudku, a to na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn 4Cob/94/2019 z 17.9.2020: „...pre posúdenie aplikácie Obchodného
zákonníka, vrátane posúdenia premlčania podľa Obchodného zákonníka, nestačí len splnenie

podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie je postačujúce aby žalovaný mal charakter
podnikateľa. Ďalšou podstatnou podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne vyžaduje je, že už pri vzniku
záväzku musí byť bez pochybností zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou. V uvedenom prípade síce na jednej strane vystupuje podnikateľ, ale nie v rámci jeho
podnikateľskej činnosti, jeho povinnosť uhrádzať poplatky stanovená zákonom nemá súvislosť s jeho

predmetom podnikania.“

43. Nakoľko vzťah medzi stranami sporu v prejednávanom prípade súd posúdil ako vzťah upravený
normami občianskeho práva hmotného, na otázky premlčania dopadajú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, konkrétne vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby ustanovenie §101 Občianskeho zákonníka,

upravujúce všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu.

44. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 2.6.2025. Vzhľadom na uvedené sú tak všetky nároky
žalobcu splatné pred dátumom 2.6.2022 premlčané. Nepremlčaná časť nároku žalobcu tak pozostáva
z 13 úhrad v sume po 4,64 eur, teda spolu vo výške 60,32 eur, nároku na poštovné v sume 11,70 eur

(predpísané septembri 2022, februári 2023, júli 2023, marci 2024 a októbri 2024) a nároku na pokutu
v sume 33,- eur. Žalovaný dňa 18.6.2025 uhradil žalobcovi sumu 129,25 eur, čo nebolo v konaní sporné,
avšak zároveň podaním z rovnakého dňa spolu s jeho prílohou presne určil, na ktoré nároky majú
byť jeho úhrady započítané, a to vrátane čiastočne premlčaného nároku, ktorý v tom čase žalovaný
považoval za nepremlčaný, poukazujúc na to, že je potrebné aplikovať na daný vzťah štvorročnú

premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný tak presne vymedzil dlh (čo vyplýva aj
z prílohy podania z 18.6.2025), na ktorý sa má plnenie započítať. Z uvedeného je potom zrejmé, že
žalovaný uhradil aj nárok, ktorý ostal predmetom konania, a to istinu v sume 3,44 eur (časť úhrady
splatnej v júni 2023), náhradu poštových sadzieb vo výške 2,70 eur (splatných v októbri 2024) a zvyšné
úhrady žalovaného v sume 57,23 eur (celková úhrada 129,25 eur -60,32 eur – 11,70 eur) plnil na

premlčanú časť nároku, ktorý nárok naďalej existoval vo forme naturálnej obligácie. Čo však žalovaný
neuhradil bol nárok na pokutu v sume 33,-, eur, ktorý vznikol v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012
Z.z., a to najskôr v novembri 2024, preto nemohol byť premlčaný.

45. V súlade s vyššie cit. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu

sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

46. V súvislosti s peňažným plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je nevyhnutné
identifikovať, či mal v čase plnenia dlžník voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či
vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje peňažná suma na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky.

Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť
dlh, na ktorý sa má plnenie započítať, ako aj to, či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú
časť príslušenstva. Pre účely občianskoprávnych záväzkových vzťahov bolo štandardne zaužívané, že
pokiaľ má dlžník veriteľovi splniť niekoľko dlhov a plnenie nepostačuje na vyrovnanie všetkých, započítasa plnenie na dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť. Ak dlžník takýmto spôsobom
svoje plnenie nevymedzí, započíta sa na dlh najskôr splatný, aj keby bol premlčaný (§ 455 ods. 1 OZ),
a to najprv na jeho príslušenstvo a vo zvyšku na istinu záväzku (Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019,

Beck online, s. 2135 - 2140: F. Sedlačko).

47. Z toho, že splnenie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým poskytuje
veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného
občianskoprávneho vzťahu, vyplýva, že rozhodujúce je vyhlásenie (určenia) dlžníka pri plnení, či chce

splniťistinualebojejpríslušenstvo,príp.vakompomere,aknestačíplnenienaúhraduceléhodlhu(istiny
a príslušenstva). Dlžník musí urobiť vyhlásenie podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie
s poskytovaným plnením. Právo dlžníka rozhodnúť o tom, v akom poradí sa započíta čiastočné plnenie,
sa vzťahuje okrem splatnej istiny a úrokov aj na ostatné príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania
a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky). Veriteľ je vyhlásením dlžníka viazaný. V prípade, že
dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza toto právo na veriteľa. Ak dlžník neurčil,

ktorú časť dlhu chce vyrovnať, Občiansky zákonník určuje poradie, v akom sa má čiastočné plnenie
dlžníka započítať na celý dlh. Podľa neho sa najprv započíta istina a až potom úroky. Pod úrokmi
má zákon na mysli len zmluvné úroky (pozri § 658 OZ a § 497 OBZ), nie aj úroky z omeškania.
Zákon existenciu ostatných zložiek príslušenstva pohľadávky (úroky z omeškania, náklady spojené s
uplatnením pohľadávky) prehliada a pripúšťa tak veľký priestor pre špekulácie. Možno len hádať, že

úroky z omeškania a ďalšie príslušenstvo pohľadávky sa budú započítavať až na treťom mieste. Zákon
taktiež nerieši situáciu, ak má dlžník splatiť viac istín (pozri k tomu výklad pri § 559 OZ) ( porovnaj Článok
z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § K § 566 [Čiastočné plnenie] zákona 40/1964 Zb.)

48. V danom prípade by vo svojej podstate nemalo význam ani to, že by sa jednalo o obchodnoprávny

vzťah, nakoľko aj v rámci takéhoto vzťahu pokiaľ ide o plnenie, ktoré nepostačuje na uspokojenie
viacerých splatných pohľadávok veriteľa proti dlžníkovi, má dlžník vždy právo určiť, na ktorý dlh plní.
Iba ak toto svoje právo nevyužije, uplatní sa princíp časovej priority, s prednostným započítaním na
príslušenstvo (§ 330 ods. 1 OBZ), ktorý je v prípade peňažného dlhu navyše doplnený o pravidlo,
že plnenie sa prioritne započíta na nezabezpečený alebo najmenej zabezpečený záväzok, inak na

záväzok najskôr splatný (§ 330 ods. 3 OBZ). Rozdiel oproti občianskoprávnemu vzťahu je iba v prípade
započítania čiastočného plnenia na základe zákona, keď dlžník neurčí nároky, na ktoré čiastočne plní.
V oboch prípadoch sa priorizuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri čiastočnom plnení vždy
oprávnený určiť dlh, na ktorý sa má plnenie započítať.

49. V tejto súvislosti súd odkazuje napríklad na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
1Cob/8/2022 z 29. 09. 2023: „Nakoľko žalovaný ako dlžník určil presné obdobie, za ktoré uhrádza svoj
dlh, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa uvedenou skutočnosťou a nárok žalobcu za
obdobie od 01/2017 do 06/2019 posúdiť s poukazom na znenie ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že žalovaný uhradil menej ako po správnosti

zodpovedá špecifikovanému obdobiu, rovnako ako i skutočnosť, že žalobca si nezapočítal žalovaným
vykonanú úhradu riadne a správne na žalovaným určené záväzky, pretože uvedená skutočnosť nemôže
ísť na ťarchu žalovaného a mať za následok neprihliadnutie na výslovne určené nároky žalobcu, ktoré
žalovaný uspokojuje.“

50. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, na akú časť dlhu žalovaný dňa 18.6.2025 plnil, nakoľko
to v uvedený deň výslovne vymedzil, teda že uhradil pohľadávku na nároky splatné od júna 2021 do
októbra 2024, pričom sa jednalo o presné vymedzenie premlčanej i nepremlčanej istiny úhrad za služby
verejnosti a nákladov na poštovné. Súd preto zamietol žalobu žalobcu ohľadne sumy 6,14 eur, nakoľko
tieto nároky boli žalovaným uhradené.

51. Súd však žalobe vyhovel ohľadne zaplatenia pokuty v sume 33,- eur, ktorý nárok vyplýva priamo z §
10 ods. 2 v spojní s § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z., a ktorý nárok nebol premlčaný a ani žalovaným
uhradený. K tomuto nároku sa žalovaný ani výslovne v žiadnom zo svojich podaní nevyjadril. Nejedná sa
pritom o príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako v prípade poštových

nákladov,aleosamostatnýnárokvyplývajúcipriamozozákona.Uvedenýnárokžalobcovivznikolpriamo
zo zákona uplynutím 30 dňovej lehoty podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z., pričom samotné
doručenie výzvy žalobcu žalovanému nebolo v konaní spornou skutočnosťou. Výzva bola doručovaná
v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. na adresu sídla žalovaného.52. Pokiaľ žalovaný sám vymedzil nároky, na ktoré čiastočne plnil žalobcov dlh, pričom sa jednalo aj
o premlčané nároky, tieto sa ex lege dostali do polohy naturálneho záväzku, ktoré bolo možné splniť

dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu
(dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

53. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

55. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

56. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

57. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral

svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

58. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto

dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému
uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť
žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS
569/2017)

59. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne

významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré

v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

60. Žalobca pôvodne žiadal sumu istiny 211,57 eur, pokutu vo výške 33,- eur a príslušenstvo
predstavujúce náhradu nákladov poštovného v sume 2,70 eur. Vyčíslený nárok žalobcu tak predstavoval
sumu 247,27 eur. Úspech žalobcu predstavuje priznaná suma 33,- eur a pokiaľ ide o späťvzatie žaloby

v časti sumy 129,25 eur, procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, a to úhradou pohľadávky po
podaní žaloby (v tejto časti žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok).

61. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti sumy 78,88 eur, procesne zavinil zastavenie konania žalobca,
a to späťvzatím žaloby v časti premlčaného nároku po vznesení námietky premlčania žalovaným. V časti

o zaplatenie sumy 6,14 eur súd žalobu žalobcu zamietol, čo je rovnako neúspechom žalobcu.

62. Z pôvodne uplatnenej sumy 247,27 eur, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 162,25 eur. Žalobcov
úspech tak predstavoval 65,62 % a neúspech 34,38 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaníneúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 31 %
(65,62 % – 34,38 % = 31,24 %), ktorú mu súd aj priznal.

63. Pokiaľ ide vyčíslenie úspechu vo veci, nezapočítava sa iba nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky
viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. Vyčíslené
nároky, a to aj nároky na príslušenstvo pohľadávky sa do výpočtu úspechu či neúspechu strán sporu
zarátavajú. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na judikatúru Krajského súdu v
Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019,

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. Súd poukazuje tiež na názor
vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré
rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

64. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.