Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6Sf/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101569
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101569.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EuPLANT, s.r.o., so sídlom Nábrežná 37, 940 01 Nové
Zámky, IČO: 36 530 824, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o.,
so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103176437/2025 zo dňa 06.08.2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 10.10.2025 z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.10.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 13.10.2025,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103176437/2025 zo dňa 06.08.2025 (ďalej

aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len„daňovýporiadok“)potvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduNitrač.100581232/2025zodňa11.02.2025
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods.
6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12 640,50 eura na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2023.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „SSP“). Uviedol, že výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia tejto sumy by bola s
plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti.
Žalobca mal za to, že v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie reálne, ale k tomu je

potrebné získať možnosť odloženia okamžitej platby. Z týchto dôvodov by mal výkon prvostupňového
rozhodnutia za následok nenapraviteľnú a závažnú ujmu pre žalobcu v podobe jeho zániku ako
podnikateľského subjektu. Okrem hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy argumentoval žalobca aj
dvoma rozhodnutiami správnych súdov, toho času Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 20S/37/2014 zo
dňa 22.04.2014, sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014), Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 11S/212/2015
zo dňa 18.04.2016) a Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27.11.2017, sp. zn.

7S/41/2017 zo dňa 27.09.2017), ktorými boli priznané odkladné účinky v neporovnateľne nižších
sumách vyrubenej dane oproti sume vyrubenej napadnutým rozhodnutím, prípadne súdy zohľadnili
základné imanie žalobcov a priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom,
nakoľko žalovanému nevznikla žiadna ujma. Žalobca uzavrel svoju argumentáciu tým, že v predmetnom
podnikateľskom sektore je dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil
odkladný účinok vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, hrozí mu nesprávnym postupom žalovaného

likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti v podobestraty likvidity aj na jej zamestnancov a tiež obchodných partnerov. Rovnako tak zdôraznil, že v prípade
žalobcu by mal súd prihliadnuť na výšku základného imania, ktorá aktuálne činí 6 939 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.12.2025. K návrhu na priznanie
odkladného účinku uviedol, že zastáva názor, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne
potvrdzovali a preukazovali deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia
ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne až likvidačne by mohol ovplyvniť
jeho podnikateľskú činnosť. Argumentoval uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sžk/17/2018 zo dňa 30.05.2018 a najmä uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
132/2022-11 zo dňa 03.03.2022 s tým, že žalobca je povinný dostatočne vymedziť konkrétny dôvod
a skutkové okolnosti s ním spojené. Uviedol, že žalobca operuje len v rozmedzí všeobecných tvrdení,
ktoré nespĺňajú zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
so záujmom Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto

rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa
30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby
závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu

musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň
sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným
záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny
súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v § 185 písm. a) SSP, ale poukázal iba na
„potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že

existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca
nepreukázal. Žalobca uvádza, že by mu „mohla“ vzniknúť ujma a na podporu svojich tvrdení žalobca
k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd
dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho
ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/, alebo

b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň
povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen
uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či

finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu
dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Odkaz na rozhodnutia súdov
nepredstavuje dostatočný dôvod, resp. dôkaz na priznanie odkladného účinku. V slovenskom právnom
systéme síce existuje určitá forma záväznej judikatúry vplyvom medzinárodného, európskeho právneho
systému a vývojom slovenského právneho poriadku, avšak spomenuté rozhodnutia súdov predstavujú

len snahu o podporu argumentácie v prospech žalobcu, avšak vo svojej podstate nie sú pre správny
súd v tomto konaní záväzné. Rovnako tak, ich uvedenie predstavuje len do istej miery účelný výňatok
z komplexnosti predmetných súdnych konaní. Žalobcove tvrdenia nie sú schopné byť vyhodnotené
ako konkrétne dôkazy (majú len hypotetický charakter), ktoré by jednoznačne preukazovali ujmu alebo
hrozbu, ktorú by vykonanie napadnutého rozhodnutia mohlo žalobcovi privodiť, a teda ani dôvod pre

priznanie odkladného účinku žalobe. Rovnako tak ani poukázanie na výšku základného imania žalobcu
uvedeného v obchodnom registri nepredstavuje dostatočný dôvod na preukázanie negatívneho vplyvu
výkonu rozhodnutia na postavenie, likviditu žalobcu. Síce predstavuje určitú záruku pre veriteľov a súvisí
aj s naplnením zákonných podmienok na založenie subjektu, ktorým je žalobca, ale nepredstavuje
vyjadrenie reálnych vnútorných pomerov tak, aby z nich bolo zrejmé vyvodiť opodstatnenie priznania

odkladného účinku.

14. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a
nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne

na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, resp. dôvodil ako už bolo

spomenuté len všeobecnými konštatáciami a odkazom na iné rozhodnutia správnych súdov.

16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné
označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos

pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi,
ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný zisk. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem
reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu. V tomto prípade, žalobca nedostatočne zdôvodnil prečo by malo byť prerušené uplatňovanie
vykonateľnosti rozhodnutí v oblasti daní, nakoľko dôvodil primárne len všeobecnými a individuálnymi

dôvodmi konštatovaním, že s priznaním odkladného účinku žalobe by nedošlo k rozporu s verejným
záujmom.

17. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2

písm. e) SSP).