Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/220/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201421
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19919/2022/20-II zo dňa 02.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 19919/2022/20-II zo dňa 02.09.2022 a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 05.08.2022 bola žalovanému emailom doručená žiadosť žalobcu (ďalej aj len „žiadosť“) podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), v ktorej požiadal o
sprístupnenie celého obsahu spisu vedeného vo veci sťažnosti žalobcu na postup exekútorov F. a G.
č. 14743/2022/152.

2. Túto žiadosť vybavil žalovaný tak, že emailom zo dňa 17.08.2022 žalobcovi sprístupnil

anonymizovaný dokument - Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho
dohľadu zo dňa 26.07.2022, adresovaný podávateľovi podnetu. Vo vzťahu k ostatným požadovaným
informáciám, ako aj vykonanej anonymizácii sprístupňovaných dokumentov bolo vydané rozhodnutie o
čiastočnom nesprístupnení informácií č. 445/2022-142-I zo dňa 17.08.2022 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalovaný v nadväznosti na § 9 ods. 1 a ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona č.
211/2000 Z. z. nevyhovel žiadosti žalobcu a

I. požadované informácie, s výnimkou dokumentu s názvom Upovedomenie o výsledku
prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu, podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000
Z. z., nesprístupnil, nakoľko požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoruMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov,
pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru,

II. v časti vykonanej anonymizácie sprístupňovaného dokumentu s názvom Upovedomenie o výsledku
prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu, a to podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.
z. vo vzťahu k identifikácii fyzických osôb, vo vzťahu k označeniu podávateľa podnetu, ako aj vo
vzťahu k označeniu exekučného konania, a tým na základe predmetnej žiadosti požadované informácie
vo vyššie uvedenej časti nesprístupnil, nakoľko sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a

predstavujú osobné údaje dotknutých osôb, pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
nemá k dispozícii písomný súhlas na sprístupnenie týchto údajov a ich sprístupnenie neustanovuje
osobitný zákon.

3.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcarozkladnamietajúc,žežalovanýopomenulzohľadniť
ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie. Podľa žalobcu nepostačuje iba

zákonný základ na obmedzenia práva na informácie (formálna podmienka), ale takéto obmedzenie musí
byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov (materiálna
podmienka). S materiálnou podmienkou sa žalovaný nevysporiadal. Podľa žalobcu neexistuje ani
legitímny verejný záujem na paušálnom utajovaní informácií o kontrole. Takýto záujem by mohol byť
daný počas trvania kontroly, určite nie po jej skončení. Utajovať informácie o kontrole exekútorov G. a

F. nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu žiadneho z chránených záujmov.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 19919/2022/20-II zo dňa 02.09.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil so záverom, ako aj s odôvodnením prvostupňového

rozhodnutia konštatujúc, že prvostupňový orgán zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, na
základe ktorých pristúpil k čiastočnému nesprístupneniu požadovaných informácií. Žalovaný na toto jeho
odôvodnenie v celom rozsahu odkázal. S tvrdením žalobcu v podanom rozklade, že povinná osoba
paušálne utajuje informácie o kontrole, sa nestotožnil, keďže žalobcovi bol sprístupnený dokument, ktorý
bol výsledkom prešetrenia podnetu a z ktorého vyplývajú nielen informácie o priebehu prešetrenia, ale aj

o jeho výsledkoch a záveroch prešetrujúceho subjektu. Na uvedenom nič nemení ani námietka žalobcu,
že povinná osoba odmietla sprístupnenie informácií týkajúcich sa priamo žalobcu ako žiadateľa, resp.
prešetrenia podnetu podávaného žiadateľom. Povinná osoba každú individuálnu žiadosť o informácie
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. posudzuje výlučne riadiac sa príslušnými ustanoveniami predmetného
zákona, bez ohľadu na osobu podávateľa žiadosti.

II.
Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

namietajúc jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a navrhol, aby
ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd uložil
žalovanému sprístupniť žalobcovi informácie požadované žiadosťou o informácie zo dňa 05.08.2022
v celom rozsahu.

6. Žalobca citujúc § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 4, čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskejrepubliky,čl.10ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv azákladnýchslobôd(ďalejaj
len „Dohovor“) namietal, že žalovaný úplne opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny
aspekt práva na informácie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo sa domnieval,

že je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť informácie o kontrole činnosti exekútorov.

7. Požadovaný spis sa týka činnosti exekútorov, t. j. výkonu verejnej moci, v exekúcii, v ktorej žiadateľ
vystupuje ako oprávnený, pričom kontrola vykonávaná žalovaným už bola ukončená. Nemôže byť
teda narušený ani záujem štátu na riadnom vykonaní kontroly, ani ochrana súkromia dotknutej fyzickej

osoby, keďže by žalovaný chránil súkromie žalobcu pred ním samým. Snaha chrániť pred „vyzradením“
informácie o výkone právomoci kontrolných orgánov nepatrí medzi legitímne záujmy umožňujúce
obmedziťprávonainformácie.Naopak,verejnákontrolačinnostiúradníkovžalovanéhojeveľmižiaduca,
čím sa okrem iného môže zabrániť svojvôli, arbitrárnosti pri iniciovaní disciplinárneho postihovaniaexekútorov, ktoré sa z doterajšej praxe javí ako úplne svojvoľné. Disciplinárne konania vykonávané
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky síce predstavujú určitú garanciu zákonnosti a
nestrannosti pri postihovaní exekútorov, takéto konanie však začína len na návrh. Fáza predchádzajúca

podaniu, resp. predovšetkým nepodaniu disciplinárneho návrhu, však zostáva úplne bez kontroly
akéhokoľvek od žalovaného nezávislého orgánu, čím sa vytvára značný priestor pre svojvôľu. Žalovaný
sa z pochopiteľných, avšak z ústavnoprávne neakceptovateľných dôvodov snaží túto fázu konania úplne
utajiť aj pred verejnou kontrolou, čo v demokratickej spoločnosti nielenže nie je nevyhnutné, ale naopak,
je to doslova škodlivé. Nebola preto splnená materiálna podmienka pre obmedzenie práva žalobcu na

informácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2023 navrhol, aby správny súd žalobu v súlade s §
190 SSP zamietol.

9. V prvom rade uviedol, že žiadosť žalobcu bola vybavená riadne a včas a v súlade so zákonom
č. 211/2000 Z. z. ako i ostatnými právnymi predpismi. Námietky žalobcu o absencii dôvodov na

obmedzenie sprístupnených informácií označil za špekulatívne. V otázke aplikácie obmedzenia prístupu
k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo znenie tohto ustanovenia
nikdy spochybnené z pohľadu naplnenia ústavných alebo medzinárodnoprávnych aspektov práva na
prístup k informáciám. Toto ustanovenie ani nedáva možnosť pre viac výkladov, keďže je pomerne jasné
a zrozumiteľné, celkom jednoznačne obsahuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa výkonu

kontroly, dozoru alebo dohľadu, pričom celkom jednoznačne hovorí, že sprístupní sa len informácia
o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu. V tomto prípade boli žiadateľovi
sprístupnené dokumenty, ktorými bol predmetný dohľad ukončený. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
h) zákona č. 211/2000 Z. z. pri žiadnej interpretácii nedáva možnosť vykladať ho tak, že po skončení
kontroly,dozorualebodohľadusasprístupnícelýobsahspisutýkajúcisakontroly,dozorualebodohľadu.

10. file_0.jpg

file_1.wmf

Ak by zákonodarca mal záujem, aby napriek jasne identifikovanému zákonnému dôvodu na odmietnutie
sprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. mali byť niektoré informácie
sprístupnené, aj keď sa týkajú výkonu dohľadu, znenie predmetného ustanovenia by bolo nepochybne

odlišné. Zákonné vymedzenie tohto obmedzenia je pomerne jasné a zrozumiteľné a neumožňuje
žiadnou výkladovou metódou dospieť k záveru, že by povinná osoba mala realizovať úvahu, či dané
zákonné obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných
záujmov. Slovenská republika je právny štát, v ktorom platí znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a žalovaný v úlohe povinnej osoby nebol oprávnený vykladať zákon podľa toho, čo by podľa

jeho názoru v zákone malo byť napísané, ale podľa toho, čo v zákone napísané je, a to s použitím
korektných výkladových metód.

11. Žalovaný mal za to, že námietky žalobcu o tom, že žiadosť o informácie sa posudzuje všeobecne,

bez zohľadnenia osoby žiadateľa, neodporujú postupu žalovaného v preskúmavaných rozhodnutiach.
Žalovaný každú individuálne podanú žiadosť posudzuje výlučne riadiac sa ustanoveniami zákona č.
211/2000 Z. z., bez ohľadu na osobu podávateľa žiadosti.

12. Na tento spôsob posudzovania žiadosti nemá vplyv akékoľvek tvrdenie žalobcu o jeho vzťahu

k veci. Uvedené tvrdenie podporuje aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
vyjadrený v bode 23. rozsudku sp. zn. 1Sžik/3/2021, podľa ktorého osoba, ktorá má nárok na informáciu
podľa osobitného predpisu, nie je v rámci právnej úpravy zákona č. 211/2000 Z. z. zbavená možnosti
využiť jeho právny režim, avšak - bez ohľadu na jej postavenie, môže využiť tento právny režim sovšetkými výhodami ale aj nevýhodami, ktoré z neho plynú. Zámerom zákona č. 211/2000 Z. z. teda nie
je brániť osobám v postupe podľa osobitných právnych režimov a rovnako ani brániť týmto osobám v
tom, aby si zvolili právny režim zákona č. 211/2000 Z. z.file_2.jpg

file_3.wmf

V tomto prípade sám žalobca zvolil právny režim slobodného prístupu k informáciám podľa zákona č.
211/2000 Z. z., ktorý upravuje prístup k informáciám „každého“.

13. Žalovaný v predmetnej veci vychádzal zo zásady vyplývajúcej z § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z., podľa ktorej pri vybavení žiadosti o sprístupnenie informácií nie je možné skúmať
osobitné postavenie, osobitný dôvod či osobitné záujmy žiadateľa, ktorý požaduje sprístupnenie
informácií, ale každému musí byť v rovnakom čase na základe rovnakej žiadosti sprístupnená rovnaká
informácia. Len takýmto jednotným postupom bez prihliadnutia na osobu žiadateľa je možné zabezpečiť

každému rovnaké právo vykonávať kontrolu činnosti úradníkov žalovaného.

IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s
účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny
súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. 6S/220/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S
Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/220/2022.

15. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na
pojednávaní dňa 20.01.2026 za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

16. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

18.Podľačl.26ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

19. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

22.Podľa§11ods.1písm.h)zákonač.211/2000Z.z.,povinnáosobaobmedzísprístupnenieinformácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej mocipodľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu
alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“), ministerstvo vykonáva štátny

dohľad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov a) sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov
exekútorov v konkrétnych veciach, b) pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a
exekučných spisov, c) hodnotením správ komory o činnosti komory a činnosti exekútorov.

25.Podľa§218aods.1Exekučnéhoporiadku,fyzickéosobyaprávnickéosoby(ďalejlen„sťažovateľ)sa
môžu obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov.

Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora.
Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

26. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

plnom rozsahu.

28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29.Právonainformácieočinnostiorgánovverejnejsprávyjezakotvenévčl.26ods.5ÚstavySlovenskej
republiky ako politické právo, v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania

informácií ustanovujú zákony. Z tohto ustanovenia vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie
každému, avšak „je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej
moci v súvislosti s ich činnosťou.“...“všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3
zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej
činnosti.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007)

30. Zmyslom a účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného
práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v
slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Zákon č. 211/2000
Z. z. je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie

týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon č. 211/2000 Z.
z. určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon o utajovaných
skutočnostiach)môžuurčiť,ženiektoráinformáciasprístupneniunepodlieha.Vzhľadomnato,žeurčenie
takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať
atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Medzi tieto patrí aj

právna sila prameňa práva ustanovujúceho takéto výnimky, teda že ich možno ustanoviť len zákonom.
Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie informácie
vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie
nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v zákonnom texte. (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 522/2021 zo dňa 03.02.2022)

31. Zákon č. 211/2000 Z. z. v ustanoveniach § 8 až § 12 obmedzuje prístup k informáciám a rovnako
aj niektoré osobitné zákony, pričom však v prípade neposkytnutia informácie (resp. jej čiastočného
sprístupnenia) zo strany povinnej osoby je nevyhnutné riadne a vyčerpávajúco túto skutočnosťodôvodniť. Nie je postačujúce bez bližšieho odôvodnenia len stroho poukázať na príslušné ustanovenie
zákona.

32. Z obsahu administratívneho spisu ako aj predložených správnych rozhodnutí mal správny súd za
preukázané, že žalovaný ako povinná osoba prvostupňovým rozhodnutím čiastočne nesprístupnil podľa
§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcom požadované informácie (s výnimkou jedného
anonymizovaného dokumentu s názvom Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie
štátneho dohľadu), pretože požadované informácie sa týkali výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov,
pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru.

33. Žalobca žiadal sprístupniť celý obsah spisu vedeného vo veci jeho sťažnosti na postup exekútorov
F. a G. (č. 14743/2022/152).

34. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho relevantnými argumentmi, keď úplne
ponechal bez povšimnutia ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie, aj keď sa
ho v rozklade dovolával.

35. V samotnom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca nestotožnil s tým, že by

vybavovanie podnetu na disciplinárne potrestanie exekútora bolo výkonom dohľadu. Podľa jeho
názoru je vybavovanie podnetu prípravou podkladu pre výkon právomoci ministra. Ďalej vytýkal
prvostupňovému orgánu, že úplne opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt
práva na informácie, podľa jeho mienky nepostačuje iba zákonný základ obmedzenia práva na
informácie (formálna podmienka), ale takéto obmedzenie musí byť nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov (materiálna podmienka). S materiálnou
podmienkou sa prvostupňový orgán ani len nepokúsil vysporiadať. Podľa žalobcu neexistuje legitímny
verejný záujem na paušálnom utajovaní informácií o pripravovaní podkladov pre výkon právomoci
ministra, ani keby formálne išlo o výkon dohľadu. Takýto záujem by podľa neho mohol byť daný počas
trvania údajného dohľadu, určite však nie po jeho skončení. Navrhol, aby bolo prvostupňové rozhodnutie

zmenené a bol mu sprístupnený celý obsah spisu.

36. Žalovaný nevyhovel rozkladu žalobcu a tento zamietol, pričom sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, na ktorý v celom rozsahu poukázal. Nesúhlasil
s tým, že by utajoval informácie o pripravovaní podkladov pre výkon právomoci ministra, najmä preto,

že postupoval zákonom predpokladaným spôsobom (§11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z. z.), keď
obmedzil sprístupnenie požadovanej informácie, keďže sa týka výkonu dohľadu ministerstva podľa §
218a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.

37. Správny súd, viazaný žalobnými dôvodmi pristúpil k prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia

a dospel k záveru, že toto napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pre jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

38. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, vyhodnotil žalobcovu
námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ako dôvodnú. Žalobca oprávnene namietal, že

žalovaný sa nevysporiadal s materiálnou podmienkou obmedzenia práva na informácie, a to v situácii,
keď už bol výkon dohľadu ukončený. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadnu úvahu, prečo by po
skončení dohľadu mal existovať legitímny záujem na utajovaní požadovaných informácií.

39. Správny súd si je vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také
vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,
je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre
konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.

(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022 zo dňa 20.06.2024,
bod 40)40. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo
na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom
pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej
skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako
povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom
podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina
základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky medze

základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a
slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných
(čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva

a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo
na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky obsahuje podmienky obmedzenia
pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie
možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného
práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť

ústavne relevantným spôsobom (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/09-34
zo dňa 19.01.2011).

41. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri

ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a
materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;
materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia
v demokratickej spoločnosti.

42. Zákon č. 211/2000 Z. z. v § 11 ods. 1 písm. h) pre okruh informácií, ktorých zverejnenie je
vylúčené/obmedzené, vymedzil neurčitým pojmom „týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru“.
Pri aplikácii tohto pojmu v konkrétnych prípadoch je nevyhnutné vykonať ústavne súladný výklad
tohto pojmu a prijať taký výklad, ktorý zohľadňuje ústavné princípy a hodnoty. Uvedené ustanovenie

predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií, keďže zákon č. 211/2000 Z. z. vychádza zo zásady,
že verejné je všetko čo nie je tajné, a rovnako toto ustanovenie je obmedzením práva na informácie
podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, rozsah ktorého obmedzenia je potrebné vykladať vždy
reštriktívne.

43. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že povinná osoba nemá posudzovať, či ustanovenie § 11
ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne
vymenovaných záujmov. Podľa názoru správneho súdu toto doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe
však nemôže nahrádzať chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a
tak konvalidovať rozhodnutie dodatočným vysvetlením dôvodov preskúmavaného rozhodnutia. Avšak,

aj s prihliadnutím na skutkovú okolnosť ukončeného dohľadu v čase rozhodovania povinnej osoby o
poskytnutí, resp. neposkytnutí požadovanej informácie, sa správny súd s dodatočne prezentovaným
právnym názorom žalovaného, bez jeho ďalšieho odôvodnenia, nestotožňuje, pretože postráda
vyhodnotenie vhodnosti poskytnutia alebo neposkytnutia zvyšných listín z dohľadového spisu v kontexte
ústavných obmedzení poskytovania informácií, napr. podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky

a ako aj v kontexte zabezpečenia ochrany ústavných práv fyzických osôb garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky.

44. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že toto rozhodnutie je
potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k žalobcom v rozklade

namietaným skutočnostiam, najmä vo vzťahu k poukazu na materiálnu podmienku obmedzenia práva
na informácie vyplývajúcu z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru aj v súvislosti s tým, že v
podanom rozklade žalobca poukázal na skončenie kontroly v danej veci; uvedenou skutočnosťou
sa nezaoberal ani prvostupňový orgán, na ktoré odôvodnenie bolo v konaní o rozklade v zásadeodkazované. Materiálna podmienka obmedzenia práva na informácie a jej splnenie, či nesplnenie je
nepochybne námietkou zásadnou, a preto bol žalovaný povinný v rámci podaného rozkladu sa ňou
dôsledne zaoberať.

45. Správny súd v ďalšom neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP, keďže z obsahu
žaloby a ani z administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, záujem
na ochrane životného prostredia, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je
viazané na požadovanú informáciu a pod.), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal

vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak do
rozhodovacej právomoci povinnej osoby.

46. Z dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) vyplýva, že je na zvážení / úvahe správneho súdu, či
sarozhodnepostupovaťvzmyslenávrhužalobcupodľatohtoustanovenia.Avšak,jepotrebnézdôrazniť,
že ani v tomto druhu súdneho prieskumu nemôže správny súd nahrádzať postup a rozhodovanie orgánu

verejnej správy, čo je vyjadrením subsidiarity správneho súdnictva. Pre úplnosť správny súd poukazuje
na to, že žalobca v podanej žalobe neuplatnil dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. c) SSP, a teda správny súd sa per se nezaoberal správnosťou alebo nesprávnosťou
právneho posúdenia použitia § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. zo strany žalovaného, avšak
ako návod pre ďalší postup žalovaného odkázal na relevantnú judikatúru. Z uvedených dôvodov tak

správny súd nepristúpil k aplikácii § 193 SSP.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

48. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného náležite sa vysporiadať so zásadnými rozkladovými
námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie v súlade so zákonom odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne
zisteného skutkového stavu. V tej súvislosti dáva správny súd do pozornosti žalovanému judikatúru
týkajúcu sa výkladu § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z., napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 bod 34. alebo nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 522/2021 bod 18.-19.

49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi podľa § 167
ods. 1 SSP priznal náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému. O ich výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr

začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť

tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.