Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010975
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010975.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka , v trestnej veci A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti A. B.
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa zo dňa 23.09.2025, sp. zn. 4Nt/18/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 25. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie a
u k l a d á súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uložil A. B. podľa § 73 odsek 1 Tr.
zák. s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol A. B.. V jej písomných dôvodoch,
prostredníctvom obhajcu, vytýkal súdu I. stupňa, že sa náležite nevysporiadal s vecou a nedal
dostatočné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky obhajoby majúce pre vec
podstatný význam. C. D. neprezentovala svoje závery v kontexte toho, že je nevyhnutné ochranné
liečenie ústavnou formou, o potrebe ústavnej formy ochranného liečenia sa vyjadrila len vzhľadom na
nekritickosť a odmietanie liečenia. Súd neprihliadol na to, že už je ochotný podriadiť sa ambulantnej

liečbe. Poukázal na diametrálne odlišne znalecké závery oboch znalcov. Za neprijateľné považoval
odmietnutie brať zreteľ na znalca a jeho závery, ktorého zabezpečila do konania obhajoba, čo je
podľa neho hrubé porušenie práva na obhajobu. Súd nepostupoval podľa § 146 Tr. por. a nepožiadal
znalca o vysvetlenie tých okolností, na ktoré odmietol vziať zreteľ. Následne, ak by to neviedlo k
odstráneniu rozporov, tak mal priberať iného znalca, najvhodnejšie v rámci vyššej znaleckej inštancie a
nie len bez náležitého a presvedčivého zdôvodnenia vychádzať zo záverov druhej znalkyne len preto,

že táto bola pribratá zo strany orgánmi činnými v trestnom konaní. Vyše roka žil bez problémov, s
ohľadom na závery C. E. sa ústavná forma ochranného liečenia javí doslova až krutá a neľudská,
zjavne v rozpore s účelom takéhoto liečenia. Napadnuté uznesenie nie je zákonné, porušuje práva
na obhajobu v kontexte nerešpektovania základných princípov v rámci vyhodnocovania dokazovania.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou F. B., preskúmal nadriadený súd podľa
§ 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ mohol podať sťažnosť a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo
a zistil, že sťažnosť je čiastočne dôvodná, pretože skutkový stav nie je úplne zistený, nie je spoľahlivo
preukázaná podmienka jeho nebezpečnosti pre spoločnosti a rozhodnutie o ústavnej forme ochranného
psychiatrického liečenia je predčasné.Podľa § 23 Tr. zák. kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať
jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo
§ 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa 75 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu
ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode
nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej
poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.
Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon

podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu
alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či och obstaral súd, orgán činný v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 142 ods. 1 Tr. por., ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141

postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na
podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci.
Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.

Podľa § 146 ods. 1 Tr. por., ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je

znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.
Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti
znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Podľa § 147 ods. 1 Tr. por. vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné

vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo
súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.

Podľa § 148 duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní sudcu pre

prípravné konanie.
Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v
zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených a odsúdených.

Podľa § 149 Tr. por., ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo
zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že v trestnom konaní v súvislosti s osobou A. B.
boli vypracované tri znalecké posudky:

1/ znaleckýposudokč.15/2024znalkynezodborupsychológia,odvetvieklinickápsychológiadospelých
C. C. G. (strana 162-194),
2/ znalecký posudok č. 02/2025 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. G.
D. (strana 84-117),
3/ znalecký posudok č. 23/2025 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. H.

E., I., C., C. (strana 211-220).

Z psychopatologického rozboru znaleckého posudku znalkyne C. D. vyplýva, že v súvislosti so
skutkom bol A. B. podrobený znaleckému psychologickému skúmaniu, kedy psychologička zistilau vyšetrovaného známky paranoidnej poruchy osobnosti s narcistickými rysmi a tiež známky bludovej
poruchy. Nakoľko diagnózu ako nozologickú jednotku môže stanoviť len znalec psychiater, doporučila
zrealizovať aj znalecké psychiatrické vyšeterenie. V znaleckom posudku znalkyňa konštatovala, že

proband trpí trvalou bludovou poruchou, ktorá mu bola stanovená psychodiagnosticky, pri znaleckom
skúmaní psychológom. Ochorenie postihuje v zásade disponované osobnosti, čo v jeho prípade
splnené. Osobnosť hodnotila psychologička ako „abnormne štruktúrovanú-egocentrickú, s narcistickými
rysmi, senzitívne vzťahovačnú, psychoticky alterovanú, v popredí s bludnými koncepciami, ktoré sú
prítomnéajvbežnomfungovaní.Vzťahovačne(paranoicky)spracovávarealitu,mákatatýmneskreslený

úsudok. Systém bludných obsahov sa stále rozvíja, aj úplne neopodstatnené situácie spracováva
vzťahovačne, chorobne. Nápadnosti v jeho správaní vzniknuté na podklade prehlbujúcej sa emulatórnej
symptomatiky sa stupňujú pri každom, aj indiferentnom podnete, čo sa prejavuje jeho agresivitou voči
poškodenej. Produkovaný emulatórny (žiarlivecký) blud, ktorý okupuje jeho myslenie, spĺňa základné
tri parametre bludu podľa Jaspera: absolútna subjektívna istota bludu, nekorigovateľnosť presvedčenia
a nemožnosť obsahu bludu. Pretrvávajúca porucha s bludmi sa radí medzi psychotické duševné poruchy

endogénnehopôvodu,jednásaopostupnesavyvíjajúceduševnéochoreniesdominanciouobsahových
porúch myslenia. Dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a nemôžu
sa klasifikovať ako organické, schizofrenické alebo afektívne. Bludnému presvedčeniu u bludovej
poruchy chýba náhľad chorobnosti, trpí totálnou anosognóziou. Jedná sa o systemizované, stále sa
nabaľujúce bludy, v jeho prípade emulatórne, ktoré podmienili aj jeho následné správanie voči manželke.

Prejavovalo sa to prevažne pohotovosťou k agresívnym reakciám prevažne verbálneho, ale občas
i brachiálneho charakteru počas takmer celého ich manželského spolužitia. U bludovej poruchy sa
nejedná o fantazijné spracovanie skutočnosti ani o klamstvo, čo je vedomá lož, ale ide o bludné
spracovanie reality, kedy je chorý nevývratne presvedčený o skutočnosti svojich bludných obsahov
v myslení a nimi je determinované celé jeho chovanie a konanie. Preto je aj k ochoreniu nekritický a s tým

súvisí odmietanie prípadnej psychiatrickej liečby. Nakoľko trpí závažnou duševnou chorobou z okruhu
endogénnych psychóz, je jeho pobyt na slobode s psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný,
preto navrhla nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Diagnostický záver:
F 22 je trvalá bludová porucha (tzv. emulačná paranoja). Zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že vyšetrovaný trpí závažným duševným ochorením z okruhu endogénnych psychóz, mohol by

byť z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, navrhuje opatrenie v zmysle nariadenia
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.

Z psychopatologického a forenzného rozboru znaleckého posudku C. E. vyplýva, že vedomie
vyšetrovaného nie je porušené, orientácia je kompletne správna. Prítomná je afektívna labilita, nálada

s diskrétnymi expanzívnymi znakmi, motivovaná, nedostatočne odkloniteľná. Psychomotorický prejav je
zrýchlený, vnímanie intaktné. Myslenie je po formálnej stránke menej usporiadané, tempo je zrýchlené,
výpravné, zabiehavé. Vo vzťahu k prejednávanej veci nedostatočne kritický. Manifestujú sa emulátorné
témy bludného charakteru. Intelektové a pamäťové funkcie nejavia znaky klinického narušenia. Škodlivé
užívanie, resp. vývoj znakov závislosti od návykových látok nebolo zistené. Osobnosť so známkami

abnormnej štruktúry, v zmiešanom zmysle (perfekcionistická až paranoidná so súčasnými astenickými
znakmi). Diagnostický záver: F 61-zmiešaná porucha osobnosti a F 22.0- pretrvávajúca porucha
s bludmi. Položka 22 predstavuje heterogénnu skupinu psychotických stavov, u ktorej sa predpokladá,
že je v určitom vzťahu ku schizofrénii, niekedy sa dokonca hovorí o monosymptomatickom variante
schizofrénie. Iní autori uprednostňujú reaktívne, resp. psychogénne mechanizmy pri vývoji týchto

porúch. Choroba máva chronický priebeh, rýchle a úplné vyliečenie nemožno očakávať. Bežnou
súčasťou poruchy je, že pacienti nie sú k ich stavu kritický a zmysel trestného konania voči ich
osobe nechápu. Bludová porucha i žiarliveckého typu automaticky ohrozenie okolia neznamená. Aj
ambulantnou formou ochrannej psychiatrickej liečby sa dá dosiahnuť, aby podľa rozhodnutia užíval
ordinované lieky, ktoré mu môžu jeho psychický stav do istej miery stabilizovať, nie však vyliečiť. Ústavná

ochranná liečba by v jeho prípad mala prevažne len detenčný význam, takého opatrenie by mohol znovu
nesprávne spracovať a jeho negatívny city voči exmanželke by sa mohli ešte viac vystupňovať. Bolo by
iluzórne si predstavovať, že porucha u neho dlhodobým pobytom v nemocnici hladko odznie, opak môže
byťpravdou,čosažiaľvklinickejisúdnejpraxiopakovanestalo.Zozáveruznaleckéhoposudkuvyplýva,
že nebezpečnosť vyšetrovaného pre spoločnosť z dôvodu duševnej poruchy nemá taký stupeň, že by

jej bolo možné zamedziť len ústavným spôsobom ochrannej liečby. Ústavná forma ochrannej liečby má
v prípade jedincov s bludovou poruchou taktiež svoje úskalia, nemusí znamenať očakávané riešenie
z hľadiska zdravia chorého. Ambulantná forma ochrannej liečby sa javí ako dostatočná.Z písomnej správy ošetrujúceho psychiatra C. J. C. zo dňa 13.02.2026 – ktorú vyžiadal nadriadený
súd - vyplýva, že A. B. je v jeho starostlivosti a liečbe na základe vlastnej žiadosti, akékoľvek
súvisiace trestnoprávne, znalecké vyjadrenia nemá k dispozícii, chýba mu objektívna anamnéza.

K spoločenskej nebezpečnosti sa nevie vyjadriť, z doterajšej exploatácie žiadne prejavy depresie
nezaznamenal. V psychiatrickom stave dominuje mierna afektívna labilita, hyperzenzitivita, dysforické
ladenie, socializovaný bludový koncept (emulačný) a kolísajúcim afektívnym nábojom, znížená
kritičnosť, nozoagnózia. Kognitívne a mnestické funkcie sú primerané veku, intencionalita zrozumiteľná.
Absolvoval vyšetrenie 09.02.2026 aj predchádzajúce 19.12.2025.

V prejednávanej trestnej veci bolo trestné stíhanie proti obvinenému A. B. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. zastavené uznesením Okresnej
prokuratúry Nitra sp. zn. 3Pv 360/24/4403 zo dňa 23.05.2025, právoplatným dňa 05.06.2025 podľa §
215 ods. 1 písm. e/ Tr. por., lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Dňa 03.07.2025 bol súdu I. stupňa doručený návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického

liečenia podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., v ktorom poukázal len na znalecký posudok C. D. a k druhému
znaleckému posudku sa nevyjadril.

Súd I. stupňa postupoval správne, keď na verejných zasadnutiach vypočul obidvoch znalcov, ktorí
rozdielnym spôsobom vyhodnotili formu ochranného psychiatrického liečenia, ktorá je v prípade A.

B. potrebná. Na jednej strane je odborný názor znalkyne C. D., ktorá považuje na dosiahnutie účelu
ochranného liečenia potrebnú ústavnú formu a na strane druhej odborný názor znalca C. E., ktorý
nepovažuje A. B. za nebezpečného pre spoločnosť a je podľa neho postačujúca ambulantná forma.
Ošetrujúci psychiater C. C. sa k tejto otázke nevedel vyjadriť. Vzhľadom na takúto výraznú ambivalenciu
ohľadom formy ochranného psychiatrického liečenia je nevyhnutné sa s rozpormi záverom znalcov

vysporiadať, k tomuto však súd I. stupňa dostatočne nepristúpil. Predovšetkým absentuje konfrontácia
záverov znalcov, boli vypočutí jednotlivo na dvoch verejných zasadnutiach (nie spoločne) a bez
dôvodnýchpochybnostíneustálilsúdI.stupňanevyhnutnosťústavnejformyochrannéhopsychiatrického
liečenia v súčasnej dobe, čím zostal skutkový stav neúplne zistený. Rozpor sa týkal miery nebezpečnosti
A. B. pre spoločnosť, potreby jeho izolácie a zásahu do jeho osobnej slobody, čo je otázka, na ktorú sú

potrebné odborné psychiatrické znalosti, ktoré súd nemá. Nebezpečnosť páchateľa činu inak trestného
pre spoločnosť musí byť aktuálna, konkrétna a podložená prognózou.

Z uvedených dôvodov nadriadený súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti, podľa § 194 ods.
1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a súčasne vec vrátil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.

Úlohou súdu I. stupňa bude potrebné opätovne vypočuť obidvoch znalcov z odvetvia psychiatria,
rozdielne závery konfrontovať a zároveň vypočuť aj ošetrujúceho psychiatra C. J. C. k priebehu
ambulantnej liečby a jej výsledkom, keďže tento v správe vyžiadanej súdom neodpovedal zodpovedne

na všetky uložené otázky. V prípade, ak sa tieto rozpory nepodarí odstrániť, bude potrebné zvážiť
postup § 148 ods. 3 Tr. por. (za účelom objektívneho pozorovania v zdravotníckom zariadení, ak by
nepostačovalo ambulantné vyšetrenie), ako aj postup podľa § 147 ods. 1 Tr. por. a na odstránenie
rozporov pribrať do konania ústav.

V neposlednom rade bude povinnosťou súdu I. stupňa rozhodnutie odôvodniť v súlade s kritériami
uvedenými v § 176 ods. 2 Tr. por. a zaujať preskúmateľné stanovisko ku všetkým skutočnostiam
namietaným v podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu.

Podľa § 194 odsek 5 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený
orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

S poukazom na horeuvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia, nadriadený súd rozhodol tak,
ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).