Uznesenie – Majetok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620010072
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8620010072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2025, v trestnej
veci obžalovaného býv. ppráp. A. A., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona
účinného 31.07.2019, o odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 25.09.2023 sp. zn. SK-3T/19/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanéhobýv.ppráp.A.A.vinnýmzospáchaniaprečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom

základe, že

- nezisteným spôsobom dňa 20.10.2016 v dopoludňajších hodinách využil neprítomnosť obyvateľov
rodinného domu č. XX v obci B., okr. A. a z miestnosti spálne zo skrine spoza šatstva z dvoch
šperkovničiek vybral finančnú hotovosť 1.300,- USD a pánske, dámske a detské šperky zo zlata v
hodnote 5.304,23 eura, ktoré následne v dňoch od 07.12.2016 do 29.12.2016 postupne ako zábezpeku

za požičanú finančnú hotovosť zakladal do záložne C. D. na ul. E. č. XX v A., pričom týmto svojim
konaním F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, okr. A., F. G., nar. XX.XX.XXXX, B. H. XX, okr.
A. a F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, D. H. XX, G., spôsobil celkovú škodu v sume 6.488,20 eura.

Za to mu súd podľa § 44 Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zákona, pretože trest odňatia slobody, ktorý bol

obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 19.02.2019, sp. zn.
9T/58/2018, právoplatným dňa 07.03.2019, vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním, s určením skúšobnej doby v trvaní 5
(päť) rokov, spolu s uloženou povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, považoval na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, okr. A. a F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, okr.
A., oprávneným spoločne a nerozdielne, škodu vo výške 1.183,97 eura (tisícstoosemdesiattri eur a
deväťdesiatsedem centov).Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodených F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX,
okr. A., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, okr. A. a F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. H. XX, G., so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom
obhajcu, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním
napadnutého rozsudku, po citácii doslovného znenia ust. § 349 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, uviedol,
že hlavné pojednávanie dňa 29.10.2021 sa konalo pred samosudcom, pričom s poukazom na ods. 2

sa malo konať pred senátom, vzhľadom na to, že súd ukladal súhrnný trest, pretože skorší trest bol
uložený v konaní pod sp. zn. 9T/59/2018 pred senátom. V tomto smere poukazuje na právnu vetu
vyslovenú v uznesení ÚS SR zo dňa 16.12.2015 pod sp. zn. II. ÚS 832/2015, kde cituje: „Okolnosť,
či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení (t. j. či bol súd správne obsadený), je povinný
súd sledovať z úradnej povinnosti. Nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom
prípustnosti dovolania. Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu v uvedenom smere žiadne

pochybenie konajúcich súdov nezistil. Pokiaľ Trestný poriadok v § 349 ods. 1, resp. v § 237 ods. 3
písm. b) ustanovuje, že samosudca je príslušný na konanie o prečinoch a zločinoch s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov, tak má na mysli príslušnú trestnú sadzbu uvedenú v
osobitnej časti Trestného zákona, bez ohľadu na jej prípadnú neskoršiu úpravu (či už jej znižovanie,
alebo zvyšovanie) podľa ďalších do úvahy pripadajúcich ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona.

Trestný poriadok pritom zároveň upravuje len jednu výnimku, keď sa už uvedené pravidlo nepoužije,
a to v prípade, ak má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v
konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného poriadku). V takomto prípade je na konanie príslušný
vždy senát". Táto okolnosť nebola ďalej v konaní súdom odstránená. Na hlavnom pojednávaní dňa
29.10.2021 pred samosudcom sa vykonal výsluch obž. A. A., ďalej poškodených F. G. a F. G., aj

napriek tomu, že malo byť vykonané pred senátom. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň
10.01.2022. Hlavné pojednávanie dňa 10.01.2022 bolo odročené na deň 14.02.2022 z dôvodov:
absencie súhlasu obž. A. A., aby sa obhajca dal zastúpiť advokátskym koncipientom, neprítomnosti
predvolaných svedkov I. J. a F. K., u ktorých predvolanie na hlavné pojednávanie bolo riadne a
včas vykázané a títo svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili. Na hlavnom pojednávaní dňa

10.01.2022 samosudca uviedol, citujem: „Predseda senátu konštatuje, že po pripojení spisu Okresného
súdu Svidník sp. zn. 9T/59/2018 bolo zistené, že obžalovaný bol rozsudkom z 19.02.2019 odsúdený
za zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 4 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s uložením skúšobnej doby probačného dohľadu v trvaní
5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.03.2019. Vzhľadom na obdobie páchania skutku v

predmetnej veci 01.10.2016 až 22.10.2016 prichádza v tomto konaní do úvahy uloženie súhrnného
trestu vo vzťahu k odsúdeniu vo veci sp. zn. 9T/59/2018. Pretože spomínaný skorší trest bol uložený
v konaní pred senátom, podľa § 349 ods. 2 Tr. poriadku musí byť aj toto konanie prejednané pred
senátom“. Preto vyššie uvedené výsluchy obž. A. A., ďalej poškodených F. G. a F. G. sa mali zopakovať
pred senátom, keďže na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 boli vykonané pred samosudcom, bez

účasti členov senátu. Táto skutočnosť je podstatnou vadou konania. Nemožnosť senátu byť prítomnými
na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 pri výsluchu obžalovaného a poškodených a nemožnosť
im klásť otázky (bez ohľadu na to, že obžalovaný pred samosudcom odmietol vypovedať) je vadou,
ktorá odstránená nebola. Nemožno považovať za vykonanie nápravy v tomto smere čítanie výpovedí
obž. A. A., poškodených F. G. a F. G., ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 pred

senátom a takto odstrániť nedostatok/vadu, ku ktorej došlo na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021.
Za odstránenie tohto nedostatku nemožno považovať vyhlásenie obhajkyne - advokátskej koncipientky
na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2022, citujem: „Nemám námietky voči navrhovanému procesnému
postupu súdu a súčasne uvádza, že obžalovaný bude súhlasiť s čítaním výpovedí poškodených, ktorí
boli kontradiktórne vypočutí pred samosudcom na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní", a to z

dôvodu, že na hlavné pojednávanie dňa 10.01.2022 chýbal súhlas obž. A. A., aby sa obhajca dal
zastúpiť advokátskym koncipientom. A preto akýkoľvek návrh urobený advokátskou koncipientkou za
obhajobu alebo v mene obž. A. A. by bol neplatný a nemohol by spôsobiť právne následky. Taktiež
pre takýto procesný postup by musel byť udelený výslovný súhlas priamo obž. A. A.. Taktiež je treba
poukázať na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2022 (hlavné pojednávanie dňa 14.02.2022

sa neuskutočnilo z dôvodov na strane obhajoby) sa vyššie uvedený nedostatok neodstránil, a teda
neboli ani čítané výpovede obž. A. A. (bez ohľadu na to, že obžalovaný pred samosudcom odmietol
vypovedať), poškodených F. G. a F. G., ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021. Aj
keď tu podotýkam, že na takýto postup by sa vyžadoval súhlas obž. A. A., ktorý daný nebol a ani súdsi ho nevyžiadal a nezhatil by tento nedostatok ani vyhlásenie advokátskej koncipientky na hlavnom
pojednávaní dňa 10.01.2022, vzhľadom na tam uvedené dôvody (viď bod 3.1.). Ako vyplýva zo zápisnice
z hlavného pojednávania dňa 01.04.2022, citujem: „Podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku predseda senátu

prečítal návrh na náhradu škody neprítomných poškodených z prípravného konania na č.l. 55, z ktorého
je zrejmé, že F. G. škodu vyčíslila na sumu 5-6.000,- eur a návrh F. G. na č.l. 58, kde sa vyjadruje k
hodnote odcudzených šperkov, F. F. G. na č.l. 79, z ktorého je zrejmé, že škodu, ktorú si uplatňuje,
vyčíslila na sumu 350,- eur." Z uvedeného vyplýva, že na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2022 pred
senátom neboli ani čítané výpovede obž. A. A., poškodených F. G. a F. G. a ani v ďalšom konaní

uvedené osoby pred senátom vypočuté neboli, pričom súd hlavné pojednávanie dňa 01.04.2022 začal
odznova prednesením obžaloby prokurátorom. Ako súd v zápisnici konštatoval, citujem: „Podľa § 256
ods. 1 Tr. poriadku po výzve predsedu senátu prokurátor predniesol obžalobu, a to obžalobu č. lKv
40/19/7700-25 podanú dňa 09.03.2020 v súlade s jej písomným vyhotovením". Z uvedeného dôvodu
bolo povinnosťou súdu vykonať odznova výsluchy obž. A. A., poškodených F. G. a F. G.. Podľa § 36 ods.
2 Tr. poriadku „Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,

ak s tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine." Aj keď v konaní sa
rozhodovalo o prečine, vzhľadom na to, že konanie sa vykonalo pred senátom, keďže sa ukladal súhrnný
trest, lebo skorší trest bol uložený v konaní pred senátom sp. zn. 9T/59/2018 za zločin, je namieste
právne posúdenie, či úkony vykonané advokátskou koncipientkou súvisiace s obhajobou na hlavných
pojednávaniach pred prvostupňovým súdom sú, resp. nie sú v rozpore s citovaným ustanovením §

36. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby obž. A. A. spáchal skutok, z ktorého je obžalovaný.
Neexistujú k tomu ani priame, ale ani nepriame dôkazy. Dôkazy spočívajú iba na domnienkach a
špekuláciách poškodených, ktoré za dôkazy nemožno považovať. Čo sa týka výšky náhrady škody,
k tomu uvádzam, že nebolo preukázané, aby obž. A. A. ukradol peniaze vo výške 1.300 USD a ani
šperky. Nebol ustálený ani okruh poškodených, ani konkrétne veci - šperky, ktoré mali byť ukradnuté a

ktoré možno priradiť ku konkrétnemu poškodenému. Nebola ustálená ani presná výška škody titulom
krádeže šperkov. Nemožno vychádzať z výpočtu L. G. v Odbornom vyjadrení č. 23/2018. Z dokazovania
vyplynulo, že nemal všetky informácie potrebné pre jeho vypracovanie a taktiež nemožno opomenúť
to, že L. G. postupoval pri určení výšky hodnoty šperku tak, že sám si určil rýdzosť zlata a ohodnotil
šperk ako zlatý v jeho celosti, t.z. celý šperk v zlate v jeho váhe (gramáži), ako bol uvedený v záložných

zmluvách bez toho, aby oddelil iné kovy a kamene osadené na tomto šperku. Táto okolnosť má význam
najmä pre právnu kvalifikáciu týkajúcu sa výšky škody. Nebola ustálená ani presná výška škody titulom
krádeže peňazí v mene USD, keďže táto okolnosť bola tvrdená poškodenými F. G. a F. G. rozdielne
na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 (podľa F. G. 1.260 USD, podľa F. G. okolo 1.000 USD) a v
prípravnom konaní (F. G. pri výsluchu dňa 22.10.2016 cca 1.300 USD, pri výsluchu dňa 03.11.2016 cca

1.300 USD, pri výsluchu 13.02.2018 asi 1.200 USD - 1.300 USD a F. G. pri výsluchu dňa 03.11.2016
cca 1.300 USD, pri výsluchu dňa 13.02.2018 niečo cez 1.000 USD). Táto okolnosť mala význam najmä
pre právnu kvalifikáciu týkajúcu sa výšky škody. Na hlavnom pojednávaní 25.09.2023 bol prehratý
ako dôkaz kamerový záznam. V súvislosti s týmto dôkazom bolo porušené právo na obhajobu a na
kontradiktórny postup v prípravnom konaní, nakoľko pri výsluchu dňa 20.11.2017 ani obhajca ani obž.

A. A. neboli s týmto kamerovým záznamom konfrontovaní, ani s ním oboznámení. Vykonanie tohto
dôkazu na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2023 bolo nezákonné. Podľa § 213 ods. 2 Tr. poriadku „má
obhajca právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa na úkonoch, ktorých výsledok môže byť použitý
ako dôkaz v konaní pred súdom...", čo v tomto prípade nebolo naplnené. Podľa Úradu inšpekčnej
služby zo dňa 06.05.2019 k vykonaniu daného záznamu došlo, o čom svedčí poznámka v úradnom

zázname: „...Navyše zo zabezpečeného záznamu, vzhľadom na jeho veľmi nízku kvalitu, nie je možné
identifikovať žiadne šperky, ktorými obvinený disponoval pri ich zakladaní či vyberaní späť." Ak by k
vykonaniu dôkazu prehratím kamerového záznamu nedošlo, nevedeli by o jeho „veľmi nízkej kvalite".
Rovnako je dôležité poukázať, že ani v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 30.01.2017 nie je vôbec
žiadna poznámka o kamerovom zázname, ako o zabezpečenom dôkaze, hoci už v tom čase tento

dôkaz mal existovať a byť v spise. To potvrdzuje aj výpoveď svedka F. K. zo dňa 13.02.2018, ktorý
na otázku vyšetrovateľa inšpekčnej služby: „boli v záložni aj policajti v tejto veci?", odpovedal: „boli, na
žiadosť im boli predložené kópie zmlúv, aj kamerový záznam...", takže príslušníci OR PZ vo Svidníku
museli pri odovzdaní veci Úradu inšpekčnej služby dňa 03.01.2017 odovzdať aj spomínaný kamerový
záznam.Ztohovyplýva,žeÚradinšpekčnejslužbystýmtodôkazomnepočítal,nepokladalhozadôležitý

a preto obhajoba s ním v prípravnom konaní nebola oboznámená. V nadväznosti na to poukazuje
na judikatúru (R 15/1991-111): „Pri preštudovaní spisu podľa § 208 Tr. poriadku je policajt povinný
predložiť obvinenému na preštudovanie celý spis. Ak obvinený za tejto situácie nie je oboznámený
so všetkými dôkazmi obsiahnutými v spise, ide o chybu konania, ktorá po podaní obžaloby môžeodôvodniť postup § 241 ods. 1 písm.f), § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku". S poukazom na vyššie
uvedené možno konanie vyšetrovateľa v prípravnom konaní považovať za porušenie práva obvineného
oboznámiť sa s dôkazmi, a preto vykonanie tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní 25.09.2023 bolo

nezákonné. Nemá povinnosť obvinený pri záverečnom preštudovaní spisu hľadať dôkazy, ktoré v
prípravnom konaní vyšetrovateľ nevykonal, ani ich obhajobe neuviedol, ale je povinnosťou vyšetrovateľa
vykonať a oboznámiť obhajobu s týmito dôkazmi, ktoré zabezpečil a nezatajovať ich pred obhajobou.
Poukazuje ďalej na to, že trestné stíhanie v tejto veci bolo dňa 27.12.2016 uznesením prerušené, lebo sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Dňa 29.12.2016 sa

prijatím uznesenia pokračovalo v konaní, lebo dôvod, pre ktorý bolo prerušené trestné stíhanie, pominul.
Skutočný dôvod, pre ktorý sa v konaní pokračovalo, bola výpoveď poškodenej zo dňa 29.12.2016,
ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že jej telefonicky z utajeného čísla neznáma osoba ženského pohlavia
oznámila, že „zlato, ktoré hľadá, má A. A.". Táto skutočnosť však nebola ani v prípravnom konaní vôbec
preukázaná, ani v konaní pred súdom, dokonca osoba, ktorú poškodená uviedla ako neznámu osobu,
túto skutočnosť vo svojej výpovedi dňa 17.01.2019 vyvrátila, čím preukázala, že zo strany poškodenej

išlo len o fabuláciu, ktorou chcela dosiahnuť, aby sa pokračovalo v trestnom konaní voči obž. A. A.. Ak
neexistoval dôvod (iba údajný telefonický rozhovor poškodenej s neznámou osobou, ktorý bol ešte v
prípravnom konaní vyvrátený), pre ktorý sa v trestnom stíhaní pokračovalo, neexistoval ani právny dôvod
na podanie tejto obžaloby. Vzhľadom k tomu, že vývoj v dokazovaní sa od pokračovania v trestnom
stíhaní nijako nezmenil v otázke zistenia subjektu ako základného znaku skutkovej podstaty trestné

činu krádeže a bol taký istý/identický ako v čase prerušenia trestného stíhania, avšak obžaloba zo
strany prokurátora bola na súd podaná a ani výpovede poškodených a svedkov nepriniesli nijaké nové
skutočnosti v konaní pred súdom prvého stupňa, zastáva obhajoba názor, že bolo namieste obž. A. A.
oslobodiť spod obžaloby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bardejov, pracovisko
Svidník pod sp. zn. SK-3T/19/2020 zo dňa 25.09.2023 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), f)

Tr. poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol
podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči označenému rozsudku aj prokurátor krajskej
prokuratúry. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných

dôvodov, na podklade ktorých ustálil záver o vine obžalovaného, určil druh a výmeru trestu, resp.
rozhodol o nároku na náhradu škody poškodených, uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť,
že obžalovaný v priebehu celého trvania prípravného konania, ako aj konania pred súdom popieral
spáchania uvedeného trestného činu. V konaní pred súdom odmietol vypovedať a aktívne sa bránil
voči obvineniam, ktoré mu boli kladené za vinu. Obžalovaný sa za svoje konanie nikdy neospravedlnil,

neoľutoval to a škoda poškodeným nebola nikdy nahradená, resp. odcudzené šperky a finančná
hotovosť neboli nikdy vrátené. Uvedené je zarážajúce o to viac, že obžalovaný skutok spáchal ako
príslušník PZ a najmä to, že uvedené veci boli odcudzené z domu, kde sa v tom čase zdržiaval s dcérou
poškodených, keďže s ňou žil ako so svojou družkou. Uvedená skutočnosť v podstate rozdelila rodinu
a spôsobila rodinnú drámu, vzájomné obviňovanie a podozrievanie medzi členmi rodiny, čo v tom čase

mohlo byť ešte zmierlivo a mimosúdne vyriešené tým, že by sa obžalovaný priznal, veci vrátil a svoje
konanie oľutoval. Tu je však potrebné uviesť, že obžalovaný v čase skutku trpel finančnou núdzou, ktorú
sa pravdepodobne snažil riešiť týmto spôsobom, čo však už následne nijako nenapravil, kde uvedené
trvá dodnes. Ako je zrejmé z obsahu vykonaných lustrácií a najmä obsahu registra trestov, obžalovaný
bol v r. 2019 Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 9T/59/2018 právoplatne odsúdený za zločin, za ktorý

mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom, probačným dohľadom a
so skúšobnou dobou na dobu 5 rokov. V tomto konaní však bola zákonná trestná sadzba v rozmedzí
4-10 rokov, pričom A. A. však v tomto prípade urobil vyhlásenie o vine. V danom prípade teda skutočne
prichádzalo do úvahy uloženie trestu podľa ustanovení o uložení súhrnného trestu v zmysle § 42 Tr.
zákona. Avšak ako je zo spisu zrejmé, súhrnný trest sa ukladal aj vo vzťahu k zločinu, v tomto konaní

obžalovaný vinu nepriznal, svoje konanie nikdy neoľutoval, u obžalovaného nebola vzhliadnutá ani
jedna poľahčujúca okolnosť. Navyše má zato, že keď súd pojal do výroku svojho rozsudku spôsobenú
škodu ako celok, mal o celku aj rozhodnúť a to buď prikázaním nahradiť poškodeným celú škodu
alebo ju ako celok odkázať na civilný proces. Vzhľadom na uvedené má zato, že v danom prípade
neboli splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu a ani na postup podľa § 288

ods. 2 Tr. poriadku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove po
preskúmaní trestného spisu a tunajšou prokuratúrou uvádzaných skutočností podľa § 321 ods. 1 písm.
e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému uložil primeraný súhrnný trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzbys tým, aby obžalovanému uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku nahradiť poškodeným celú spôsobenú
škodu tak, ako je popísaná v skutkovej vete rozsudku.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným, jeho obhajcom a krajským
prokurátorom ako osobami na to oprávnenými, krajský súd nezistiac dôvody zrušenia napadnutého
rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním

nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania. Podľa § 371 ods.1 Tr. poriadku zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa aspoň nateraz sa javí ako predčasné.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako
aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva
skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého

rozsudku podrobné a preto na tieto krajský súd aj v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd však súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa síce pokúsil vykonané dôkazy hodnotiť
spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k skutkovým a následne
právnym záverom, no krajský súd súčasne zistil, že v tomto konaní boli zistené podstatné chyby konania,
ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými

samázabezpečiťobjasnenievecialeboprávoobhajoby,asúčasnenebolivyhodnotenévšetkydostupné
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v
rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie, následkom čoho toto pochybenie sa prenieslo do
chýb napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť týchto skutkových zistení a
súčasne vznikli pochybnosti o správnosti týchto skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých

objasnenie treba dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy. (§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.
poriadku).
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná na Okresný
súd Svidník dňa 09.03.2020 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného
do 31.07.2019.

Následne samosudkyňa označeného okresného súdu v rámci prípravy na hlavné pojednávania ku dňu
10.03.2020 zabezpečila lustrácie k osobe obžalovaného A. A., z obsahu ktorých už v tom čase
bolo bez rozumných pochybností zistiteľné, že obžalovaný A. A. bol rozsudkom Okresného súdu
Svidník pod sp. zn. 9T/59/2018 zo dňa 19.02.2019, právoplatný 07.03.2019, uznaný vinným pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zákona

a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní piatich
rokov, pričom predmetné trestné konanie bolo vykonané v konaní pred senátom (podľa § 349 ods. 1 Tr.
poriadku účinného do 31.07.2019).
Zo samotného obžalobného návrhu a lustrácii zabezpečených na osobu obžalovaného ďalej vyplýva
skutočnosť, že obžalovaný sa mal skutku mu kladenému za vinu v posudzovanom prípade dopustiť

v období od 01.10.2016 do 22.10.2016 a teda, ešte pred vyhlásením rozsudku, ktorým bol obžalovaný
právoplatne uznaný vinným zo spáchania iného úmyselného trestného činu (§ 42 ods. 1 Tr. zákona),
pričom trest mu v označenej trestnej veci (sp. zn. 9T/59/2018) bol uložený v konaní pred senátom.
Z uvedeného potom plynie, že okresný súd vo veci mal aplikovať ustanovenie podľa § 349 ods. 2
Tr. poriadku, a teda pokiaľ sú splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu alebo spoločného

trestu a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom, v takýchto prípadoch okresný súd nevykonáva
trestné konanie vo veci v konaní pred samosudcom (§ 349 ods. 1 Tr. poriadku) aj napriek tomu, že ide
o konanie o prečinoch resp. o zločinoch, okrem obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov.
Už v tomto štádiu trestného konania teda boli splnené všetky podmienky preto, aby okresný súd po

predchádzajúcom pripojení označenej trestnej veci, k veci prejednávanej, v tomto prípade konal vo veci
pred senátom a nie pred samosudcom tak, ako to predpokladá ust. § 349 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku.
Napriek uvedenému z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2021 vyplýva, že
dokazovanie na tomto hlavnom pojednávaní bolo vykonané pred samosudkyňou, kde po prednesení
obžaloby, vytvorenia priestoru pre poškodených na uplatnenia si nároku na náhradu škody a vyhlásení

obžalovaného podľa § 257 písm. a/ Tr. poriadku (nevinný), bol v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora
vykonaný výsluch obž. A. A., ktorý po zákonom poučení využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto
bola jeho výpoveď v súlade s procesným predpisom z prípravného konania postupom podľa § 258 ods.
4 Tr. poriadku prečítaná.Súčasneplatí,čokrajskýsúdpovažujenapokonajzarozhodujúcuskutočnosťvposudzovanomprípade,
že rovnako tak boli na tomto hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 v konaní (len) pred samosudkyňou
vypočutí aj poškodení F. G. a F. G., ktorých výpovede ako to plynie z obsahu vykonaného dokazovania,

ale najmä aj z podstatných dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, boli dôkazmi
rozhodujúcimi, na podklade ktorých bol okresným súdom ustálený skutkový stav v skutkovej vete
napadnutého rozsudku a to rozdielne oproti obžalobnému návrhu, na podklade ktorých bol definitívne
ustálený čas - dňa 20.10.2016 - spáchania skutku kladeného za vinu obžalovanému. Následne takto
vykonané hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 10.01.2022

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2022 potom už v konaní za účasti členov senátu
(prísediacich) predsedníčka senátu v jeho úvode konštatuje neprítomnosť obžalovaného, ktorého
neúčasť ospravedlňuje prítomná advokátska koncipientka s tým, že obžalovaný síce prostredníctvom
nej predložil písomne ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní so súhlasom s jeho vykonaním
v jeho neprítomnosti, no za absencie výslovného súhlasu obž. A. A., aby sa dal zastúpiť jeho obhajca
M. A. N. na označenom hlavnom pojednávaní advokátskym koncipientom, čo bol aj dôvod, pre ktorý

vecne správne predsedníčka senátu ustálila, že neboli splnené podmienky pre vykonanie hlavného
pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.
Súčasne na tomto hlavnom pojednávaní predsedníčka senátu oboznámila strany v konaní s tým, že
citujem: „Predseda senátu konštatuje, že po pripojení spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/59/2018
bolozistené,žeobžalovanýbolrozsudkomz19.02.2019odsúdenýzazločinnedovolenéhoozbrojovania

podľa § 294 ods. 4 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s uložením skúšobnej doby probačného dohľadu v trvaní 5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
07.03.2019. Vzhľadom na obdobie páchania skutku v predmetnej veci 01.10.2016 až 22.10.2016
prichádza v tomto konaní do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu vo veci sp. zn.
9T/59/2018. Pretože spomínaný skorší trest bol uložený v konaní pred senátom, podľa § 349 ods. 2 Tr.

poriadku musí byť aj toto konanie prejednané pred senátom“.
Intervenujúci prokurátor a prítomná advokátska koncipientka na tomto hlavnom pojednávaní dňa
10.01.2022 vyjadrili súhlas s takýmto následným postupom súdu (bude konať pred senátom § 349 ods.
2 Tr. poriadku), no najmä advokátska koncipientka zastupujúca neprítomného obžalovaného na tomto
hlavnom pojednávaní (bez jeho výslovného súhlasu, aby ňou bol zastúpený) mala za obžalovaného -

pro futuro (do budúcna) – vyjadriť súhlas s tým, že v ďalšom postupe senátu okresného súdu v rámci
dokazovania na hlavnom pojednávaní bude obžalovaný súhlasiť s čítaním výpovedí poškodených (F. G.
aF.G.),ktoríbolikontradiktórnevypočutípredsamosudcomnapredchádzajúcomhlavnompojednávaní.
Napokon súd rozhodol uznesením z dôvodov podľa § 349 ods. 2 Tr. poriadku postupom podľa § 241
ods. 1 písm. k/ Tr. poriadku, že predmetnú trestnú vec postupuje senátu.

Hlavné pojednávanie bolo potom odročené na deň 14.02.2022 s tým, že okrem iných osôb, ktoré brali
termín na vedomie, resp. boli na hlavné pojednávania riadne predvolané, okrem iného aj obžalovaný
A. A., tak v prípade poškodených F. G. a F. G. už neboli na nariadený termín hlavného pojednávania
predvolaní a tzv. iba o jeho termíne upovedomení, čo znamená, že okresný súd už ich osobnú účasť
nepovažoval za potrebnú na ďalších úkonoch hlavného pojednávania a ponechával to na ich práve ako

poškodených (a nie povinnosti) rozhodnúť sa aktívne účastniť dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Následne nariadený termín hlavného pojednávania na deň 14.02.2022 na žiadosť obžalovaného
z dôvodu práceneschopnosti bol zrušený, kde obžalovaný písomne výslovne vyjadril vôľu, že nesúhlasí
s vykonaním hlavného pojednávania bez jeho prítomnosti a neudelil súhlas s konaním hlavného
pojednávania bez jeho účasti. Okresný súd nariadil nový termín hlavného pojednávania na deň

01.04.2022.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 boli okrem obžalovaného a jeho obhajcu neprítomní
aj poškodený F. G. a F. G.. Z písomného súhlasu obžalovaného predloženého súdu prostredníctvom
prítomnej advokátskej koncipientky vyplynulo, že obžalovaný výslovne súhlasil s vykonaním hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti a súčasne, aby bol ním zvolený obhajca M. A. N. substitučne

zastúpený na hlavnom pojednávaní, pričom prílohou tohto prehlásenia obžalovaného bolo aj písomné
poverenie obhajcu M. A. N. na jeho zastúpenie na hlavnom pojednávaní uvedenou advokátskou
koncipientkou.
Predsedníčka senátu v ďalšom postupe na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2022 konštatovala,
že v predmetnej veci je vzhľadom na zistené skutočnosti na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.01.2022, potrebné začať hlavné pojednávanie odznova a to prečítaním obžaloby. Po opätovnom
prednesení obžaloby intervenujúcim prokurátorom, zaujatí stanoviska obhajoby k prednesenej obžalobe
a prečítaním návrhov poškodených v rámci uplatnenia si nároku na náhradu škody, konkrétne F. G.
na sumu 5000 eur - 6000 eur, F. G., F. F. G. ktorá škodu vyčíslila na sumu 350 eur.Následne okresný súd v konaní pred senátom pristúpil k dokazovaniu a vzhľadom na to, že hlavné
pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného (zastúpený advokátskou koncipientkou)
prokurátor navrhol prečítať jeho výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4

Tr. poriadku. Na tomto hlavnom pojednávaní ďalej predsedníčka senátu po tom, čo konštatovala,
že poškodení F. G. a F. G. už boli vypočutí na hlavnom pojednávaní pred postúpením veci senátu,
tak prokurátor ako aj obhajca súhlasia s prečítaním ich výpovedí z hlavného pojednávania zo dňa
29.10.2021 (č.l. 389 – 397), čo súd aj učinil a to postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku, (avšak už
len) so súhlasom prokurátora boli prečítané tieto výpovede poškodených F. G. a F. G., ktoré boli učinené

na hlavnom pojednávaní v konaní pred samosudcom.
Súčasne platí, že v konaní pred samosudkyňou dňa 29.10.2021 po zákonom poučení obžalovaný
využil svoje právo a potom, čo odmietol vypovedať, bola v súlade s procesným predpisom jeho výpoveď
z prípravného konania riadne prečítaná postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku, čo znamená, že
obžalovaný bol osobne prítomný na úkone hlavného pojednávania a mal možnosť využiť svoje právo
na obhajobu v rámci kontradiktórneho procesu.

Na druhej strane na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 pred senátom bola výpoveď
obžalovaného z prípravného konania prečítaná postupom podľa 263 ods. 2 Tr. poriadku, keďže dal
písomný súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, no nateraz z obsahu spisu
nie je možné bez rozumných pochybností ustáliť, či obžalovaný od hlavného pojednávania konaného
dňa 29.10.2021, (keďže na žiadnom z následných nariadených hlavných pojednávaní až do vyhlásenia

rozsudku dňa 25.09.2023 sa už osobne nezúčastnil), mal vedomosť, že od prvého v poradí nariadeného
termínu hlavného pojednávania na deň 29.10.2022 mal okresný súd konať o obžalobe pred senátom a
práve z tohto dôvodu bude nevyhnutné odznova vykonať dokazovanie v jeho trestnej veci.
V reakcii na uvedené na tomto mieste sa javí ako vhodné pripomenúť, že procesný predpis v ust. §
277aods.3,ods.4,ods.5Tr.poriadkupredpokladáaupravujepostupsúduprizmeneosobysamosudcu

alebo zloženia senátu.
Zákon teda umožňuje na novom hlavnom pojednávaní prečítať zápisnice o výsluchu svedkov a znalcov
z predošlého hlavného pojednávania. V prípade, ak zápisnica o hlavnom pojednávaní odkazuje podľa
§ 58 ods. 4 Tr. poriadku na skoršiu výpoveď osoby, prečíta sa aj táto skoršia výpoveď.
Uvedený postup sa však netýka výpovedi obžalovaného, takže tomuto sa vždy musí umožniť opätovne

vypovedať podľa § 258 Tr. poriadku.
Predseda senátu má však povinnosť v prípade rozhodujúcej výpovede svedka alebo znalca, ktorá má
mať zásadný vplyv na riadne zistenie skutkového stavu (osvedčuje také skutočnosti, ktoré z iných
dôkazov nevyplývajú alebo z nich vyplývajú len náznakovo, a výpoveď ich rozhodujúcim spôsobom
verifikuje) a je potrebné overiť jej hodnovernosť alebo ak je z iného dôležitého dôvodu potrebné

bezprostredné vnímanie výpovede (napr. je potrebné určitú skutočnosť z danej výpovede skonfrontovať
s iným zabezpečeným dôkazom a pod.), nariadiť na návrh procesnej strany opakovanie výsluchu svedka
alebo znalca.
Súd môže aj bez splnenia uvedených podmienok rozhodnúť o vykonaní výsluchu svedka alebo znalca,
ak považuje za potrebné daný dôkazný prostriedok z určitého dôvodu vykonať opätovne. Rovnako treba

postupovať aj v prípadoch, ak nový samosudca, resp. senát zistí, že na predošlom hlavnom pojednávaní
nedošlo k vykonaniu určitého dôkazného prostriedku spôsobom pre jeho vykonanie Trestným poriadkom
predpísaným.
Aplikujúc uvedené na posudzovaný prípad podľa krajského súdu existuje rozumná pochybnosť,
či obžalovaný vedel, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní bude opätovne vykonané odznova a to

v konaní pred senátom a dokazovanie na ňom bude vykonané, ak sa ho nezúčastní, len prečítaním
jeho výpovede z prípravného konania, ale najmä, len prečítaním výpovedí svedkov poškodených F. G.
a F. G., keďže hlavného pojednávania konaného dňa 10.01.2022 sa osobne nezúčastnil, zastupovala
ho na miesto jeho zvoleného obhajcu bez jeho výslovného súhlasu advokátska koncipientka, ktorá
zjavne nad rámec kompetencie jej zverenej zvoleným obhajcom bez vedomia nie len obhajcu, no

najmä obžalovaného mala za obžalovaného - pro futuro (do budúcna) – vyjadriť súhlas s tým,
že v ďalšom postupe senátu okresného súdu v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bude
obžalovaný súhlasiť s čítaním výpovedí poškodených (F. G. a F. G.), ktorí boli kontradiktórne (o čom
niet pochýb) vypočutí pred samosudcom na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní 29.10.2022. Tu je
ešte potrebné pripomenúť, že pre vykonanie hlavného pojednávania dňa 10.01.2022 v neprítomnosti

obžalovaného neboli predsa splnené podmienky práve preto, že súd nemohol konať len za účasti
advokátskej koncipientky, bez výslovného súhlasu obžalovaného, aby ho zastupovala namiesto ním
zvolaného obhajcu, preto okrem už uvedeného, už len z tohto dôvodu nie je možné procesne akceptovaťadvokátskou koncipientkou udelený súhlas obžalovaného s ďalším postupom súdu v rámci dokazovania
pred senátom.
Pritom výpovede svedkov poškodených F. G. a F. G. sú rozhodujúcimi dôkazmi, na podklade ktorých

okresný súd ustálil skutkový stav, jeho právne posúdenie, či rozhodol o nároku poškodených na náhradu
škody.
Rovnako potom platí, že je nie je zrejmé, či mal obžalovaný vedomosť, že výpovede týchto svedkov
už nebudú opätovne vykonané ich osobným výsluchom pred senátom okresného súdu, ale len
ich prečítaním, (no nie výsluchy z prípravného konania), ale ich výpovede vykonané na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 29.10.2021 v konaní pred samosudcom.
Zuvedenéhopotomvyplýva,žesenátokresnéhosúdunemoholbezprostrednesledovaťchovanietýchto
rozhodujúcich svedkov pri ich výsluchu na hlavnom pojednávaní, prípadne im klásť otázky a vytvoriť si
tak vlastný dojem o ich vierohodnosti, keďže ich výpovede boli len prečítané, pričom nebol produkovaný
dôkaz, aby menovaní svedkovia poškodení neboli riadne v tom čase osobne dostupní a teda nie
je známa prekážka, ktorá by bránila ich opätovne predvolať na hlavné pojednávanie v procesnom

postavení svedkov poškodených a k veci vypočuť.
Hore opísaný postup okresného súdu potom javí známky porušenia jedných zo základných zásad
trestného konania - ústnosti a bezprostrednosti upravených v ust. § 2 ods. 18, ods. 19 Tr. poriadku.
Podľa § 2 ods. 18 Tr. poriadku, konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon.
Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla

ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.
Zásada ústnosti, predovšetkým znamená, že súd rozhoduje na základe ústneho prejavu strán a ústne

vykonaných dôkazov. Zásada ústnosti je potom jednou zo základných zásad ovládajúcich kontradiktórny
proces, pričom kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp, ktorý by mal ovládať každé
súdne konanie. Jeho podstatou je konfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť
sa,popieraťnávrhy,argumentyadôkazydruhejstranyanavrhovaťvlastné.Vzásadekontradiktórnosťou
konania sa zabezpečuje, že obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom, v prípade ktorých má právo odoprieť vypovedať.
Zásada bezprostrednosti umožňuje, aby sa súd osobne oboznámil s dôkazmi, aby strany priamo pred
súdom vysvetlili svoje stanoviská, odstránili prípadné rozpory či nejasnosti a aby si tak príslušný súd
mohol vytvoriť bezprostredný a správny názor na každú významnú skutočnosť v prejednávanej veci,
a tým i celkový obraz o prejednávanom prípade. Ak má súd hodnotiť vykonané dôkazy, musí ich

vnímať svojimi zmyslami, pretože len tak môže pochopiť ich vnútornú štruktúru, vzájomnú prepojenosť
a podmienenosť (napr. pri výsluchu svedka je potrebné nielen svedka počúvať, ale sledovať aj reč tela,
mimiku tváre, zjavné príznaky nervozity, pričom by sa samotným výsluchom či proti výsluchom malo
zistiť, čo je príčinou takéhoto prejavu). Súd musí čerpať rozhodné skutočnosti z prameňa najbližšieho
k týmto skutočnostiam, pretože čím je prameň vzdialenejší od zisťovanej skutočnosti, tým viac narastá

nebezpečie nepresností.
Samozrejme, že existujú výnimky z uvedených zásad, najmä pri čítaní dôkazov na hlavnom
pojednávaní,konkrétneajvýpovedesvedkov,uktorýchvšakzhľadiskazákonnostiprocesuichrealizácie
(neboli vykonané pre senátom okresného súdu), však nesmú existovať žiadne pochybnosti a tobôž nie
u dôkazov, ktoré sú pre posudzovaný prípad rozhodujúce a nie je ich možné nahradiť inými nepriamymi

dôkazmi ani v ich súhrne.
Opierajúc sa o doposiaľ uvedené je možné v súhrne uzavrieť, že pokiaľ okresný súd na hlavnom
pojednávaní dňa 01.04.2022 konal pred senátom v tejto trestnej veci v neprítomnosti obžalovaného
s jeho súhlasom a súhlasom, aby jeho obhajca bol zastúpený advokátskou koncipientkou, pri reálne
zdôvodnenej pochybnosti, aby mal obžalovaný vedomosť, že okresný súd bude vykonávať pred

senátom opätovne odznova dokazovanie v jeho trestnej veci, už skôr hore opísaným spôsobom, ktorý
napĺňa predpoklady porušenia zásady ústnosti a bezprostrednosti trestného konania (§ 2 ods. 18,19 Tr.
poriadku), teda, nie je zrejmé, či obžalovaný svojou ospravedlnenou neúčasťou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 01.04.2022 využijúc svoje právo, resp. neuplatniť si právo na kontradiktórny proces
v konaní pred senátom, sa ne/vedome vzdal tohto práva, keďže práve túto skutočnosť ako rozhodujúcu

nepriamo namieta v odvolacích námietkach.
V konaní okresného súdu v rámci dokazovania potom až do jeho skončenia nie je možné identifikovať
rozhodujúce a podstatné kompenzačné prvky, ktoré by vyvažovali nevýhody plynúce pre obžalovaného
zo zistených nedostatkov vykonaného dokazovania pred senátom okresného súdu a napĺňali jehoprávo na spravodlivý súdny proces, keďže sa z obsahu spisu javí, že nebolo obžalovanému po
takto vykonanom dokazovaní umožnené opätovne vypovedať podľa § 258 Tr. poriadku, príkladmo
prostredníctvom výzvy pre obhajcu, resp. boli prečítané celé (nie len krátka časť z jedného z výsluchov

poškodenej F. G.) výpovede rozhodujúcich svedkov poškodených z prípravného konania, ktoré zjavne
boli vykonané kontradiktórne po vznesení obvinenia obžalovanému v posudzovanom prípade.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného je potrebné ešte uviesť, že tieto obsahujú nie úplne
korektné skutočnosti plynúce z obsahu spisu, keďže výsluch oboch svedkov poškodených vykonaný

na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 bol na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2022 vykonaný
ich prečítaním. Tiež platí, že pokiaľ poverí advokát substitúciou advokátskeho koncipienta v súlade
so zákonom o advokácii (§ 16 ods. 2, § 64 ods. 2 Zákona o advokácii), čo platí pre posudzovaný
prípad, na vykonanie úkonov trestného konania so súhlasom obžalovaného v konaní o prečine je potom
obžalovaný zastúpený advokátom v konaní v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku.
Nad rámec doposiaľ uvedeného bude teda úlohou okresného súdu opätovne pri zachovaní pravidiel

kontradiktórnehoprocesuriadnepredsenátomokresnéhosúduvypočuťpoškodenýchF.G.aF.G.,resp.
procesným spôsobom po prípade aj ich výpovede z prípravného konania do dokazovania na hlavnom
pojednávaní a opätovne umožniť (je to jeho právo nie povinnosť) obžalovanému k veci vypovedať na
hlavnom pojednávaní.
V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia zásady voľného hodnotenia

dôkazov je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Práve táto
procesnoprávna zásada vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty a nie o pravdepodobnosť či domnienku. Tam, kde je možné bezpečne
určiť, ktorá z alternatív skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.

Pri aplikácii uvedeného na posudzovaný prípad odvolací súd preto zdôrazňuje, že k správnym a úplným
skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež v
jednotlivostiach ako aj v ich súhrne správne zhodnotí, a to tak, aby sa samotné hodnotenie nevymykalo
pravidlám logiky.

Vzhľadom na zistené pochybenie okresného súdu, ktoré následne zásadne ovplyvnilo rozsah
prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, bez komplexnej reakcie na odvolacie námietky krajského
prokurátora a obžalovaného aj napriek tomu v ďalšom postupe okresného súdu, okrem už povinností
obsiahnutých v skôr uvádzaných intenciách, dáva odvolací súd do pozornosti aj obsah odvolacích
námietok obžalovaného a krajského prokurátora a to aj s vytvorením priestoru na hlavom pojednávaní

opäť stranám v konaní k týmto dôkazom vyjadriť.
V ďalšom postupe potom samozrejme, ak za tým účelom vznikne potreba niektoré dôkazy opakovať či
vykonať nové dôkazy, konajúci súd je povinný tak postupovať, aby v predmetnej veci bol skutkový stav v
prípade posudzovaného trestného činu zistený náležite, aby jeho páchateľ bol podľa zákona spravodlivo
potrestaný, alebo naopak, ak na to budú splnené podmienky, bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Na podklade vyššie rozvedených skutkových zistení a z nich plynúcich právnych úvah odvolací súd
vyvodil záver, že rozhodnutie okresného súdu je nateraz predčasné. Keďže vo veci je potrebné vykonať
ďalšie hodnotenie dôkazov, resp. doplniť o ďalšie dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, odvolací
súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku zrušil a vec vrátil
konajúcemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, pretože opätovné komplexné hodnotenie

produkovaných dôkazov prípadne doplnenie dokazovania by mohlo viesť k iným skutkovým alebo aj
právnym záverom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.