Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/25/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200109

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TT-14S/25/2023

TT-14S/25/2023-

IČS:
ECLI:

file_0.png

file_1.wmf

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpeného: Marián Galbavý, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému:
Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, IČO: 00 313 114, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OP/2860-28446/2020 zo dňa 07.04.2020, takto

r o z h o d o l :

TT-14S/25/2023

TT-14S/25/2023-

IČS:
ECLI:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

TT-14S/25/2023

TT-14S/25/2023-
IČS:
ECLI:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou o informáciu zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „žiadosť“) podľa § 14 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v relevantnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) podanou na adresu

E. žiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: „Požadujem o zaslanie zoznamov platiteľov dane za
ubytovanie v meste Trnava (v rozsahu názov a sídlo subjektu) evidovaných správcom dane k termínu 1.
5. 2019 a k termínu 1. 11. 2019. Oba zoznamy požadujem poskytnúť v členení podľa typu ubytovacích
zariadení – kategória 1 (hotel, motel, penzión, apartmánový dom) a kategória 2 turistická ubytovňa,
rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo stavbe slúžiacej na viaceré účely).“

2. Mestský úrad v Trnave svojím rozhodnutím č.: OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa 07.02.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), vydaným v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií
nevyhovel žiadosti žalobcu sprístupniť v elektronickej verzii zoznam platiteľov dane za ubytovanie

v Meste Trnava, evidovaných správcom dane k termínu 01.05.2019 a k termínu 01.11.2019. Svoje
rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) v relevantnom znení (ďalej len daňový poriadok“) je daňovým tajomstvom
informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získala pri správe daní. V uvedenom prípade, skutočnosť či
je niekto platiteľom dane za ubytovanie, je informácia, ktorá sa získa pri správe daní (oznamovacia

povinnosť daňového subjektu - platiteľa dane alebo vyhľadávacia činnosť správcu dane), to značí, že
takáto informácia je daňovým tajomstvom a môžu ju podľa § 11 ods. 2 daňového poriadku poskytnúť len
osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, ktorý vyplýva z plnenia jej úloh.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že má za to, že

informácia o tom, či je niekto alebo nie je niekto platiteľom dane z ubytovania, nie je chránená
daňovým tajomstvom, keďže jej sprístupnením nemôže prísť k žiadnej ujme pre menovaný subjekt či
k neoprávnenej výhode pre akékoľvek iné subjekty. Naviac v uvedenom prípade nebol rešpektovaný
princíp prevažujúceho verejného záujmu.

4. Žalovaný - Mesto Trnava, v zastúpení primátorom mesta, rozhodnutím č. OP/2860-28446/2020 zo
dňa 07.04.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom žiadané informácie spadajú pod
ochranu daňového tajomstva, ktoré definuje § 11 ods. 1 daňového poriadku, tzn. jedná sa o informácie
o daňových subjektoch, ktoré sa získali pri správe daní. Žalobcom žiadané informácie neboli a ani nie

sú verejne prístupné a nie je to taktiež informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola
alebo daňové exekučné konanie.

5. Žiadateľove tvrdenie uvedené v odvolaní, že predmetné informácie žiadal ako poslanec Mestského
zastupiteľstva mesta Trnava, považoval žalovaný za irelevantné, keďže v pôvodnej žiadosti o informáciu

zo dňa 28.01.2020 nevystupuje ako poslanec mestského zastupiteľstva, ale ako fyzická osoba. Ústavné
právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo patrí
každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, čo je okrem Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava SR“) zakotvené aj v § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií.6. Žalovaný ďalej uviedol, že tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná
povinnosťorgánovverejnejmociposkytovaťkaždémuinformácieosvojejčinnosti,môžubyťobmedzené
len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd

iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 v
spojení s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR). Pri takomto obmedzovaní základného práva treba prihliadať na to,
aby zákonné obmedzenia základného práva platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené
podmienky. Ďalej pri obmedzovaní základného práva sa má dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom
obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 os. 3 a 4 Ústavy SR, nález Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007).

7. Napokon žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v relevantnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) ani zo zákona o slobode informácií
nevyplývajú poslancom mestského zastupiteľstva rozsiahlejšie oprávnenia vyhľadávať, prijímať a šíriť
informácie, ako ostatným fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré požiadali o sprístupnenie informácií.

Kompetencie, ktoré spomína žiadateľ vo svojom odvolaní, uvedené v § 11 ods. 4 písm. d) zákona o
obecnom zriadení, sa týkajú jeho osoby ako poslanca mestského zastupiteľstva, ktoré môže uplatňovať
v súlade so zákonom o obecnom zriadení (napr. § 25 zákona o obecnom zriadení).

II. Správna žaloba

8. Žalobca podal dňa 19.05.2020 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 18.05.2020, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím
a ich zrušenia, zároveň v zmysle § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom
znení (ďalej len „SSP“) uloženia povinnej osobe povinnosti sprístupniť informácie v požadovanom znení.

9. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie nedáva
odpoveď na to, ako žalovaný dospel k záveru, že výstup požadovaný žalobcom je daňovým tajomstvom.
Podľa názoru žalobcu tvrdenia žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu v odôvodnení,
že ide o informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva sú nepostačujúce. Poukázal na to, že

z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z rozsudku sp. zn. 5Sži/1/2009 z 03.11.2009 vyplýva, že
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú,
právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť,
na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych
noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k

myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Žalobca namietal postup žalovaného v rozpore s § 12 zákona
o slobode informácií, v zmysle ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak,žesprístupnípožadovanéinformácievrátanesprievodnýchinformáciípovylúčenítýchinformácií,pri
ktorých to ustanovuje zákon. Toto ustanovenie je vyjadrením zásady primeranosti, resp. minimalizácie
zásahovverejnejmocidozákladnéhoprávanainformácie.Obsahom§12zákonaoslobodeinformáciíje

tiež pravidlo selekcie, ktoré zodpovedá požiadavke, aby oprávnené obmedzenie prístupu k informáciám
bolo vždy uplatnené len v najmenšom možnom rozsahu.

10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nezohľadnil verejný záujem na sprístupnení výstupov v tom,
keď neposudzoval či neprevažuje verejný záujem na sprístupnení informácie nad záujmom na ochrane

daňového tajomstva. Tento princíp vyplýva aj z medzinárodných dokumentov, napr. Dohovor Rady
Európy o prístupe k verejným informáciám prijatý Výborom ministrov Rady Európy dňa 27.11.2008, ktorý
včl.3ods.2ustanovujetakýtoprincíp.PodobnezOdporúčaniaVýboruministrovRadyEurópyoprístupe
k verejným dokumentom č. Rec (2002)2 z 21.02.2002. Rovnaký princíp je vyjadrený aj v Dohovore
Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).
Žalobca je teda toho názoru, že informácie o tom, či je alebo niekto nie je subjekt platiteľom dane
z ubytovania, nie je chránená daňovým tajomstvom, pretože jej sprístupnením nemôže prísť k žiadnej
ujme pre menovaný subjekt, či k neoprávnenej výhode pre akékoľvek iné subjekty. Ďalej namietal, že
ako opozičný poslanec Mestského zastupiteľstva Trnava nemá možnosť získať požadovanú informáciu

inak ako prostredníctvom zákona o slobode informácií.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.08.2020, v ktorom k tvrdeniu žalobcu, že
rozhodnutie povinnej osoby nedáva odpoveď na to, že výstup požadovaný žalobcom je daňové
tajomstvo, poukázal na to, že uvedené konštatovanie je obsahom odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, preto subjektívne tvrdenie žalobcu, že v jeho vedomostnej sfére nebolo poznanie,
prečo žalovaný žiadané informácie považuje za daňové tajomstvo, nemôžu byť považované za vadu
napadnutého rozhodnutia. Pri danom hodnotení je potrebné prihliadať aj na bežnú prax z Finančnej
správy SR, ktorá vo viacerých svojich stanoviskách konštatovala pri sprístupnení informácií, že
informáciu ktorá sa získa pri správe daní a nejde o osobu, ktorá je taxatívne uvedená v zákone, ktorá

je oprávnená oboznamovať sa daňovým tajomstvom, správca dane neposkytne, pretože by išlo o
porušenie daňového tajomstva. Žalovaný poukázal na to, že platiteľ dane za ubytovanie je daňovým
subjektom podľa § 4 ods. 2 daňového poriadku, ktorý sa zúčastňuje na správe daní. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že informácie jednoznačne plynú a sú získané správcom dane zo správy daní.

12. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené, žalovaný

poukázal na § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je sprístupňovaná
informácia z dôvodu, že je predmetom daňového tajomstva, nesprístupní sa s uvedením odkazu
na príslušný právny predpis. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného nebol náležite
zohľadnený verejný záujem na sprístupnení informácií a žalobca poukázal na princíp prevažujúceho
verejného záujmu, tento nemožno aplikovať ako všeobecný postup zdôvodnenia si oprávnenosti

poskytovať a šíriť informácie, ktorým zákonná norma priznáva osobitnú ochranu. Preukázanie
oprávnenosti na získanie daňového tajomstva sa nemôže mylne spájať s postavením poslanca
mestského zastupiteľstva ako voleným verejným funkcionárom alebo s jeho povinnosťami podľa § 25
ods. 1 písm. d) zákona o obecnom zriadení, a to obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ktorá je
povinnosťou všeobecne plynúcou mu z výkonu mandátu poslanca mestského zastupiteľstva získaného

v príslušných voľbách. Zo žiadosti žalobcu o sprístupnení informácií ďalej nebolo žiadnym spôsobom
preukázané oprávnenie na sprístupnenie daňového tajomstva a uvedené ani nebolo možné všeobecne
vyvodiť z postavenia poslanca mestského zastupiteľstva alebo z kompetencií mestského zastupiteľstva
ustanovených v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Na základe uvedeného tak žalobca ako žiadateľ
nesplnil zákonný predpoklad na sprístupnenie informácií.

13. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že ako opozičný poslanec mestského zastupiteľstva nemá možnosť
získať informácie inak ako zákonom o slobode informácií, vychádza len zo subjektívneho úsudku
žalobcu. Všetkým poslancom mestského zastupiteľstva sú priznané rovnaké práva a povinnosti
súvisiacesvýkonommandátuatobezakýchkoľvekkritérií,napr.podľapolitickejpríslušnosti.Základným

právom poslanca je v rámci zasadnutí mestského zastupiteľstva rokovať a rozhodovať v zbore o
zásadnýchotázkachmestaavykonávaťpôsobnosť,ktorápremestskézastupiteľstvovyplývazozákona.
K uvedenému jednoznačne prislúcha aj právo žiadať informácie, stanoviská alebo vysvetlenia od
mestského úradu, hlavného kontrolóra, riaditeľov organizácii mesta a pod. Pokiaľ žalobca sledoval
žiadosťou o sprístupnenie informácií záujem verejnosti, aký dopad malo zvýšenie dane z nehnuteľnosti

na subjekty poskytujúce ubytovacie služby porovnaním subjektov platiacich daň za ubytovanie pred a
po účinnosti zmeny VZN, tak žalovaný tvrdil, že uvedené informácie ako možné dopady v príjmovej
časti plynúcej z výberu daní sú obsahom tak rozpočtu mesta schvaľovaného na daný rok poslancami
mestského zastupiteľstva ako aj obsahom záverečného účtu mesta s identifikáciou reálneho plnenia
rozpočtu v sledovanom rozpočtovom období a to v oblasti konkrétnej daňovej povinnosti. Záverom

žalovaný konštatoval, že podanie žalobcu je zmätočné, nakoľko žiadosť o sprístupnenie informácií
podával žalobca ako fyzická osoba, odvolanie podával žalobca s účelom poukázať na mandát poslanca
mestského zastupiteľstva.

14. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca zo dňa 15.10.2020, v ktorej uviedol, že

informácia o zozname platiteľov dane z ubytovania a porovnanie takýchto údajov za obdobie 1/2 roka,
nie je daňovým tajomstvom v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 daňového poriadku, ale informácia sa
týka nakladania s majetkom mesta. Zoznam daňových subjektov a jeho porovnanie za žiadané obdobie
malo poskytnúť informáciu, či schválené zvýšenie dane za ubytovanie malo dopad na poskytovateľov
ubytovania, inými slovami, či sa počet zmenil, a tým pádom či sa zmenili príjmy mesta. Poukazujúc na

rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sži/30/2014z26.05.2016,vktoromsauvádza:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so závermi krajského súdu vo veci ustálil, že nepodlieha
pochybnostiam, že požadovaná informácia sa týka hospodárenia s verejnými prostriedkami. Daň za
užívanieverejnéhopriestranstva,upravenáakomiestnadaňzákonomč.582/2004Z.z.,postihujeslužby(t .j. verejné statky), ktoré vlastníci dostávajú od obce.“ uviedol, že analogicky je možné konštatovať,
že daň za ubytovanie, ktorá je upravená v rovnakom § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. tiež postihuje
služby, t. j. verejné statky. Dodal, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR konštatuje, že „nie je

možné za daňové tajomstvo považovať informáciu o výške dane, ktorú správca dane vyrubil daňovníkovi
a informáciu, či daňovník túto daň zaplatil a kedy. Zároveň je potrebné prisvedčiť aj jeho záveru, že
požadované informácie nemajú charakter daňového tajomstva, keď poukazujúc na § 11 ods. 7 písm. b/
v spojení s § 52 ods. 2, 3 daňového poriadku konštatoval, že obec ako správca dane môže zverejňovať
informácie o výške daňového nedoplatku, čo predstavuje informáciu rovnakého typu ako údaj o výške

vyrubenej dane, a teda nie je verejný záujem na utajovaní tejto skutočnosti.“. Mal za to, že s poukazom
na vyššie uvedené neobstojí argument žalovaného, že informácie, ktoré požadoval žalobca môžu byť
označené ako daňové tajomstvo, keďže žalobca od žalovaného žiadal iba zoznam subjektov platiacich
daň za ubytovanie, aby vedel porovnať dopady zvýšenia príslušnej dane na príjmy mesta, t. j. na majetok
mesta.Vzmysleuvedenéhorozsudkuniejemožnépovažovaťzadaňovétajomstvoanito,akbyžalobca
požadoval informácie o výške dane daňovníkov, či ju daňovník zaplatil a kedy ju zaplatil.

15. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009 z 03.11.2009 uviedol,
že je povinnosťou žalovaného, ak sa aj v požadovaných dokumentoch naozaj nachádzali informácie
klasifikované ako daňové tajomstvo (čo sa podľa jeho názoru nenachádzali), sa s takouto skutočnosťou
vysporiadať, a to najmä zákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom

informácie vylúčené zo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú daňovým tajomstvom, musia byť
zároveň negatívne definované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania a hospodárenia s
verejnými prostriedkami. Namietal, že v rozhodnutí žalovaného absolútne absentujú dôvody takého
charakteru.

16. K replike žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 05.11.2020, v ktorej uviedol, že opakovane
poukazuje na to, že podľa § 11 ods. 1 daňového poriadku je daňovým tajomstvom informácia o
daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. V uvedenom prípade skutočnosť, či je niekto
platiteľom dane za ubytovanie, je taká informácia, ktorá sa získa pri správe daní, a to ako oznamovacia
povinnosť daňového subjektu - platiteľa dane alebo vyhľadávacia činnosť správcu dane. Z uvedeného

vyplýva, že zákon takúto informáciu získanú správcom dane povinne klasifikuje ako daňové tajomstvo a
neumožňuje použitie voľnej úvahy o tom, či ide alebo nejde o daňové tajomstvo zovšeobecnením alebo
paušalizovaním práva na informácie.

17. Vo veci rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 14S/38/2020 zo

dňa03.06.2021,ktorýmnapadnutérozhodnutiazrušilavecvrátilprvostupňovémusprávnemuorgánuna
ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu zoznam platiteľov dane za ubytovanie nie je informáciou,
ktorá bola získaná pri správe daní, pretože zoznam takýchto platiteľov je informáciou, ktorá žiadnym
spôsobom nemôže zasiahnuť do majetkových či iných pomerov daňových subjektov, ktoré sú platiteľom
tejto dane. Daňový poriadok charakterizuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá

sa získa pri správe daní. Podľa krajského súdu v danom prípade nebol naplnený druhý znak vymedzenia
pojmu daňového tajomstva a to, že sa jedná o informáciu, ktorá bola získaná pri správe daní, teda
postupom súvisiacim so správnym zistením dane a zabezpečenia úhrady dane a ďalšie činnosti podľa
daňového poriadku a hmotnoprávnych predpisov, pretože zoznam platiteľov dane za ubytovanie (meno
a priezvisko platcov dane za ubytovanie ako žiada žalobca) nie je takouto informáciou, naviac keď sa

za daňové tajomstvo nepovažuje informácia o prebiehajúcej daňovej kontrole u konkrétneho daňového
subjektu resp. informácia o daňovom exekučnom konaní. Jedná sa teda o informáciu o daňovom
subjekte, ktorá bola získaná iným spôsobom ako pri postupe a ďalších činnostiach správcu dane, a teda
túto informáciu nemožno považovať za daňové tajomstvo.

18. Krajský súd v rozsudku uviedol, že nesprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi s
odôvodnením, že tieto informácie sú predmetom daňového tajomstva podľa § 11 ods. 1 daňového
poriadku je nesprávnym postupom. Prisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán vo svojich napadnutých rozhodnutiach nedostatočným spôsobom vysvetlili, prečo
žiadané informácie považujú za daňové tajomstvo, keď oba správne orgány sa odvolali v tomto smere

len na ustanovenie § 11 ods. 1 daňového poriadku, bez konkrétnejšieho zdôvodnenia s poukázaním na
špecifický druh žiadosti týkajúci sa zverejnenia zoznamu platiteľov dane za ubytovanie za určité časové
obdobie.19. Následne vo veci rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“)
rozsudkom sp. zn. 1Svk/12/2021 zo dňa 17.02.2023 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), ktorý zrušil
vyššie uvedený rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd

konštatoval, že požadované informácie - názov a sídlo platiteľov dane za ubytovanie, ako aj kategóriu
ubytovacieho zariadenia, ktoré títo platitelia prevádzkujú, jednoznačne získal správca dane pri správe
daní, a to pri postupe súvisiacom so správnym zistením dane podľa § 2 písm. a) daňového poriadku,
v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci registračného konania. Uviedol, že krajský súd pochybil,
keď zoznam platiteľov dane z ubytovania, vrátane ich kategorizácie podľa typu ubytovacieho zariadenia,

nepovažoval za informácie získané pri správe daní, čo odôvodňuje zrušenie rozsudku krajského súdu
pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátenie veci na ďalšie konanie.

20. Podľa kasačného súdu bola splnená aj prvá podmienka definície daňového tajomstva, t. j. že
ide o informáciu o daňovom subjekte, pod čím možno rozumieť každú informáciu, ktorá sa priamo
alebo nepriamo dotýka daňového subjektu. Môže ísť o informáciu týkajúcu sa majetkových pomerov

daňového subjektu, dosiahnutých príjmov, informáciu ohľadne obchodných partnerov, o stave účtov
a pod. Vzhľadom na takto široko nastavenú legálnu definíciu prvej podmienky daňového tajomstva,
kasačný súd konštatoval, že názov a sídlo platiteľa dane sú už zo svojej povahy taktiež informáciami
o daňovom subjekte. Rovnaký záver platí aj o kategórii ubytovacieho zariadenia, ktoré daný platiteľ
prevádzkuje, keďže táto informácia je informáciou o jeho podnikateľskej činnosti, resp. činnosti, z ktorej

dosahuje príjem.

21. Ďalej kasačný súd uviedol, že zákonodarca v predmetnom prípade neponechal priestor pre
správcu dane, aby vyhodnocoval, aká informácia o daňovom subjekte by mala byť chránená a aká
už nie, resp. aby on vyvažoval jednotlivé kolidujúce si verejné záujmy. Kritériá stanovil zákonodarca

celkom jasne a objektívne priamo v zákonnom texte, podľa ktorého daňovým tajomstvom sú (všetky)
informácie o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní, pričom daňovým tajomstvom nie sú
len tie informácie, ktoré výslovne vymedzuje zákon. Taktiež je na zákonodarcovi posúdiť, či je daná
právna úprava zodpovedajúca aktuálnym spoločenským cieľom a potrebám, resp. či verejný záujem na
sprístupnení požadovaných informácií prevyšuje ochranu práv daňových subjektov.

22. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vyhodnotil kasačný súd ako
dôvodnú. Správne orgány postupovali v súlade s jednoznačným jazykovým znením zákona, t. j. v súlade
s § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií a v súlade s osobitným predpisom – § 11 ods. 1 daňového
poriadku, keď požadované informácie odmietli sprístupniť z dôvodu ochrany daňového tajomstva. Iný

postup im právna úprava pri rešpektovaní čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v ňom vyjadrenej zásady legality
ani neumožňovala. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí kasačný súd
uviedol, že hoci je odôvodnenie rozhodnutí čo do vlastnej právnej kvalifikácie strohé, nie je účelné a
hospodárne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutí správnych orgánov len z dôvodu prijatia podrobnejšieho
a komplexnejšieho odôvodnenia, keď ich právny názor bol preskúmateľný a v konečnom dôsledku

vyhodnotený kasačným súdom ako správny.

IV. Relevantná právna úprava

23. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do

30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.“

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

25. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

26. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, „Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť

podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.“27.Podľa§11ods.1daňovéhoporiadku,„Daňovýmtajomstvomjeinformáciaodaňovomsubjekte,ktorá
sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne
prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné

konanie.“

28. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku sa správou daní rozumie „postup súvisiaci so správnym
zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov“.

29. Podľa § 52 ods. 2 daňového poriadku, „Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška
daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur, b) daňových
subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy
zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u

fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené
platenie dane v splátkach naďalej trvá, c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý
predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový
nedoplatok s uvedením jej výšky.“

30. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatreniavdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých

veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola následne v
súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od
01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.

32. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola

podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. c/ SSP),
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach
žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté
rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy

(§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.
2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

33. Správny súd rozhodoval vo veci po jej vrátení kasačným súdom na ďalšie konanie v zmysle § 469
SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/12/2021 zo dňa 17.02.2023.

34. Žalobcove námietky, že v prípade požadovaných informácií nešlo o informácie, ktoré sú predmetom
daňového tajomstva, správny súd vyhodnotil v kontexte názoru kasačného súdu, ako nedôvodné.

35. S poukazom na § 11 ods. 1 prvá veta daňového poriadku (obsahujúcim pozitívnu definíciu daňového
tajomstva, pričom daňové tajomstvo vymedzuje dvoma pojmovými znakmi: (i) informácia o daňovom
subjekte, (ii) ktorá bola získaná pri správe daní), že daňovým tajomstvom je, za prvé, informácia o
daňovom subjekte, možno chápať tak, že ide o každú informáciu, ktorá sa priamo alebo nepriamo
dotýka daňového subjektu. Môže ísť o informáciu týkajúcu sa majetkových pomerov daňového subjektu,

dosiahnutých príjmov, informáciu ohľadne obchodných partnerov, o stave účtov, ako aj názov a sídlo
platiteľa dane, ktoré sú už zo svojej povahy taktiež informáciami o daňovom subjekte. Rovnaký záver
platí aj o kategórii ubytovacieho zariadenia, ktoré daný platiteľ prevádzkuje, keďže táto informácia
je informáciou o jeho podnikateľskej činnosti, resp. činnosti, z ktorej dosahuje príjem. Žalobcompožadované informácie o zozname platiteľov dane, ich názov a sídlo, za ubytovanie v meste Trnava
k danému času a v požadovanom členení podľa typu ubytovacích zariadení tak podľa názoru správneho
súdu, v zhode s vysloveným názorom kasačného súdu, predstavujú informácie o daňovom subjekte.

36. Čo sa týka tzv. druhého znaku daňového tajomstva uvedeného v § 11 ods. 1 prvá veta daňového
poriadku, že má ísť o informáciu získanú pri správe daní, ako konštatoval kasačný súd, požadované
informácie - názov a sídlo platiteľov dane za ubytovanie, ako aj kategóriu ubytovacieho zariadenia, ktoré
títo platitelia prevádzkujú, jednoznačne získal správca dane pri správe daní, a to pri postupe súvisiacom

so správnym zistením dane podľa § 2 písm. a) daňového poriadku, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v
rámci registračného konania. Aby správca dane správne zistil daň, musí v prvom rade získať informácie
o subjektoch, ktoré majú túto daň povinnosť platiť. Uvedené informácie správca dane nemôže získať
inak ako vlastnou vyhľadávacou činnosťou alebo registráciou daňových subjektov, teda inak ako pri
správe daní. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal aj na právnu teóriu, z ktorej taktiež vyplýva, že
súčasné vymedzenie správy daní zahŕňa činnosti ako napr. evidencia a registrácia daňových subjektov a

ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,
daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov, vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových
nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa daňového
poriadku alebo osobitných zákonov. Kasačný súd tiež uviedol, že pre zadefinovanie informácie ako
získanej pri správe daní je rozhodujúci len pôvod tejto informácie (získanie pri správe daní), nie následné

potencionálne účinky sprístupnenia informácie pre daňový subjekt (ako napr. skutočnosť, či informácia
môže alebo nemôže zasiahnuť do majetkových či iných pomerov platiteľov dane).

37. Okrem toho sa kasačný súd vo svojom rozsudku (v bode 45.) vysporiadal aj s tým, že neidentifikoval,
že by požadované informácie spadali pod akékoľvek z kritérií negatívneho vymedzenia daňového

tajomstva – nejde o informácie verejne dostupné, ani informácie o daňovej kontrole či daňovej exekúcii.
K existencii verejných zoznamov vedených podľa daňového poriadku kasačný súd uviedol, že vo vzťahu
k miestnym daniam znenie tohto ustanovenia daňového poriadku pripúšťa len zverejňovanie zoznamu
daňovýchsubjektov,ktorísúdaňovýmidlžníkmi,ktorýmbolpovolenýodkladplateniadanealeboplatenie
dane v splátkach a ktorým bola povolená daňová úľava alebo odpustený daňový nedoplatok v určitej

výške, teda nie všetkých platiteľov dane z ubytovania.

38. K žalobcom namietanému nezohľadneniu toho, či neprevažuje verejný záujem na sprístupnení
informácie nad záujmom na ochrane daňového tajomstva, kasačný súd uviedol, že v danom prípade
takéto posúdenie nevyhnutnosti a váženia jednotlivých záujmov však uskutočnil priamo zákonodarca

prijatím právnej úpravy daňového poriadku, ktorá jednoznačne stanovuje, čo daňovým tajomstvom
je a čo nie je v § 11 daňového poriadku, a táto nepripúšťa voľnú úvahu správcu dane v tom, aby
vyhodnocoval, či sa má daná informácia z jej povahy chrániť pred vyzradením alebo nie. Z uvedeného
dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nezohľadnení verejného záujmu na sprístupnení
výstupov ako nedôvodnú.

39. Žalobca namietal postup žalovaného v rozpore s § 12 zákona o slobode informácií, v zmysle
ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované
informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.
V tejto súvislosti je však dikcia § 11 daňového poriadku v otázke stanovenia, čo je a čo nie je daňovým

tajomstvom, jednoznačná. Nepripúšťa voľnú úvahu správcu dane v tom, aby vyhodnocoval, či sa má
daná informácia z jej povahy chrániť pred vyzradením alebo nie. A keďže požadované informácie (názov
a sídlo platiteľov dane podľa požadovaného členenia a času) jasne spadajú pod pozitívnu definíciu
daňového tajomstva a nespadajú pod ani jedno z kritérií negatívnej enumerácie, nie je pre správne
orgány daný priestor nepriznať danej informácii status daňového tajomstva, a takisto nie je priestor pre

sprístupneniepožadovanýchinformáciípovylúčenítýchinformácií,ktoréspadajúpoddaňovétajomstvo,
pretože všetky požadované informácie spadajú pod daňové tajomstvo.

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány postupovali v súlade s jednoznačným jazykovým
znením zákona, t. j. v súlade s § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií a v súlade s osobitným predpisom

– § 11 ods. 1 daňového poriadku, keď požadované informácie odmietli sprístupniť z dôvodu ochrany
daňového tajomstva. Ako uviedol kasačný súd, iný postup im právna úprava pri rešpektovaní čl. 2 ods.
2 Ústavy SR a v ňom vyjadrenej zásady legality ani neumožňovala.41. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V zhode s kasačným súdom má za to, že hoci
je odôvodnene napadnutých rozhodnutí čo do vlastnej právnej kvalifikácie strohé, dá sa z nich vyčítať

právny názor i úvaha, ktorá správne orgány k jeho prijatiu viedla a takisto bol možný a aj bol vykonaný
súdny prieskum týchto rozhodnutí čo do merita veci samej. Samotný kasačný súd konštatoval, že
napadnuté rozhodnutia nevykazujú znaky nepreskúmateľnosti či arbitrárnosti, ktoré by samy osebe
odôvodňovali ich zrušenie. Ako aj to, že nie je preto účelné a hospodárne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutí
správnychorgánovlenzdôvoduprijatiapodrobnejšiehoakomplexnejšiehoodôvodnenia,keďichprávny

názor bol preskúmateľný a v konečnom dôsledku vyhodnotený kasačným súdom ako správny.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčilnámietkamžalobcu,avychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovení
zákonov, viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu v rozsudku kasačného súdu, žalobu

ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto

dôvody súd nevzhliadol. V súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd rozhodol aj o trovách kasačného
konania, a to zhodne ako o trovách konania pred správnym súdom, keďže pri rozhodovaní o trovách
konania sa berie do úvahy celkový, t. j. konečný úspech účastníka konania vo veci a nezohľadňujú sa
čiastkové úspechy účastníkov konania v jednotlivých ,,štádiách“ konania.

44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

TT-14S/25/2023

TT-14S/25/2023-

IČS:
ECLI:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).