Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423010352.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 19.11.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 7.2.2023 v čase o 06.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. č. F. XXX E. po ceste

II/428 v smere Žiar nad Hronom - Nová Baňa tým spôsobom, že na úrovni motela Sitno prednou časťou
vozidla narazil do chodca G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal vozovku z pohľadu vodiča z ľavej
strany na pravú, pričom pri nehode tento utrpel zranenia – roztrhnutie nadhrebeňového svalu vpravo
a čiastočné roztrhnutie podhrebeňového svalu vpravo, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku
kolena vľavo, zlomeninu nosových kostí a nosovej prepážky s posunom, mnohopočetné tržné a rezné
rany na hlave, podvrtnutie krčnej chrbtice, poranenie VII. nervu hlavového vpravo, ktoré si vyžiadali dobu
liečenia 2 - 3 mesiace,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v spojení s §

36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000,-Eur ( tisíc eur ).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 60 ( šesťdesiat ) dní.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 3.7.2023 na tunajšom súde obžalobu sp.
zn. 1 Pv 140/23/6613-5 zo dňa 3.7.2023 na obvineného A. B., nar. X.X.XXXX v Žiari nad Hronom, pre

skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 7.2.2023 v čase o 06.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. č. F. XXX E. po ceste
II/428 v smere Žiar nad Hronom – Nová Baňa tým spôsobom, že na úrovni motela Sitno prednou časťou
vozidla narazil do chodca G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal vozovku z pohľadu vodiča a ľavej
strany na pravú, pričom pri nehode tento utrpel zranenia – pomliaždenie ramena vpravo, zlomeninu

nosových kostí a nosovej prepážky s posunom, mnohopočetné tržné a rezné rany na hlave, podvrtnutie
krčnej chrbtice, poranenie VII. nervu hlavového vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 2 – 3 mesiace.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.; výsluchom svedka poškodeného G. H.; výsluchom znalcov

z odboru cestnej dopravy I. B. F. a I. J. K. a znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
chirurgia a plastická chirurgia G. G. H., L.; oboznámením kamerového záznamu z dopravnej nehody
afotodokumentáciepodľa§270ods.2Tr.poriadku,akoajprečítanímlistinnýchdôkazovnachádzajúcich
sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach v zmysle prísl.
ustanovení Tr. poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Vypovedal, že ako šofér vozidla tam bol
ovplyvnený rôznymi vplyvmi. V podstate prechádzal cez križovatku, kde ho oslňovali autá. A akonáhle
chodca zbadal, reagoval tak, že chcel v momente stáť, len teda zvažoval aj viacej vecí tam, lebo tam bolo
skoro centrum mesta. Naľavo i napravo sú zastávky, tam sa nedajú nejaké manévre robiť. Vzhľadom

na to, že je vodič z povolania dá sa povedať, tak musí reagovať aj na to, že aj za ním idú nejaké
autá. Tiež tam tie reakcie sú okamihy, ktoré človek musí v danom momente riešiť. Na otázku z akej
vzdialenosti prvýkrát evidoval chodca a čo spravil, odpovedal, že vzdialenosť nevie úplne opísať, ale
ako zaevidoval chodca, tak hneď začal reagovať, brzdil, pozeral sa doľava, doprava, či niečo tam sa
nestane, ale jednoducho to boli okamihy. V tom okamihu je to aj pre neho šok, že zrazil človeka. Vtedy

vyrážalzdomudopráce.Počasieboloneprimerané,žebolomínus,strašne.Autoboloparkovanévonku.
Z domu do miesta nehody prešiel asi kilometer, kilometer a pol. Na otázku v akom stave mal sklá na
aute, či bola námraza na nich, uviedol, že boli vyčistené, oškrabal si okná. Len vplyvom toho počasia,
keď aj čakal na policajtov, tým pádom, že to auto bolo parkované vonku, tak zachádzali tie okná. Ale
v čase nehody mal oškrabané okná. Nič mu nebránilo vo výhľade. Tú cestu pozná, chodieva tade. Tam

je to dosť málo osvetlené. Nejaké výrazné prvky alebo reflexné chodec nemal na sebe. Na otázku, či
chodec vyšiel spoza nejakého zakrytého výhľadu, odpovedal, že auto išlo oproti nemu, ktoré v podstate
svietilo na neho, oslňovalo ho a on spoza neho vyšiel, takže bol sčasti aj oslnený, dá sa povedať. Išiel cez
križovatku, kde svietilo sprava auto a oproti nemu tiež svietilo auto. Išiel dá sa povedať oslnený a keď ho
zbadal, tak začal reagovať. Ale tam tie okolnosti čo boli, vplyv poveternostných podmienok tam tiež sa

nedá tomu zabrániť. Vplyv tých podmienok v podstate, že neboli úplne ideálne. Bola aj námraza na ceste
určite, keď brzdil, tak to cítil. Ale predvídal to, že tá cesta nie je v ideálnom stave. Po nehode privolal
záchrannú službu, išiel k poškodenému a snažil sa ho držať pri vedomí a zabrániť krvácaniu. Následne
aj kontaktoval rodinu, aj v nemocnici sa zaujímal. Na otázku, pokiaľ znalec hovorí, že ide o neskoršiu
reakciu, či sa k tomu vie vyjadriť, uviedol, že neskoršia reakcia bola v tom, že pokiaľ ho zbadal v tom

oslnení a pokiaľ teda zvážil tie okolnosti, že naľavo, napravo tiež môžu byť ľudia, tak človek pokým začne
danúvecriešiť,takzvažuje,lebotammôžebyťdopravnánehoda,kolóna.Terazsútakésvetlánaautách,
že to svieti tak, že oslňuje ako keby išiel na diaľkových. A nebolo to tam primerane osvetlené. Naľavo
videl autobus, ale človek tam môže riešiť to, že môže dostať šmyk a môže to inak skončiť, aj keď tam
veľká rýchlosť nie je, ale to auto, keď sa stane neovládateľné, tak dokáže narobiť veľa škody. Boli tam

aj ľudia v podstate naľavo, napravo. Nemyslí si, že by mohol konať inak. On mal jazdný pruh, v ktorom
teda mal dá sa povedať prednosť. Odjazdil ako vodič veľa. Jazdil ako profesionálny vodič kamiónom
do zahraničia. Nemal žiadnu vážnu nehodu, ani pokuty za rýchlosť. V súčasnej dobe vykonáva prácu
lesníka na Mestských lesoch, kde tiež prevažne chodí autom. Čo sa týka počasia v čase, keď sa stala
nehoda, tak bolo jasno, mínus 12 – 13. Bolo akurát brieždenie alebo šero, ráno. Ten vplyv počasia sa tiež

určite podpísal pod tú nehodu. On ako prechádzal tú prvú križovatku ako sa odbočuje na Partizánske, taktam stálo auto tiež s dosť silnými svetlami svietilo a oproti išlo tiež auto. On cez to prechádzal a následne
vnímal tie autá. Aj za ním potom prechádzali autá a oproti išli autá, tam prechádzali z tej križovatky.
Nedalo sa tam konať inak, lebo tam boli okolnosti také, že bol v centre mesta a veľa tam bolo takých

podnetov, ktoré človek musel riešiť. Na otázku, či sa oboznámil so závermi odborného vyjadrenia znalca
z odboru cestnej dopravy v priebehu vyšetrovania sa vyjadril, že nie. Aké sú tam závery nevie. Pokiaľ
sa uvádza, že pred zrážkou išiel rýchlosťou 37 km/h a v čase zrážky bola rýchlosť vozidla tiež 37 km/h,
tak on v čase zrážky už brzdil, takže tam nemohla byť takáto rýchlosť.

Svedok poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on nič iné, nové nepovie, iba to, že si
z toho prakticky nepamätá nič. Čo si pamätá bolo auto vychádzajúce z kruhového objazdu pred mostom.
A navyše mal taký dojem, že zrýchľovalo, ale to až teraz sa ukázalo, že prečo. To je všetko čo si pamätá.
Až potom ako sa prebral šokovaný v nemocnici. Čo ešte vie o tej nehode, tak vie od polície, od mestskej
polície, z kamerového záznamu, od záchranárov a lekárov. Na mieste sa nachádzal preto, lebo bol
zaviezť dcéru na autobus a keď nastúpila do autobusu, mal auto oproti, tak prechádzal k nemu z pravej

strany na ľavú. Vtedy bolo chladno, cesta bola dobrá, nešmýkalo sa, aj viditeľnosť bola dobrá. Keď
chcel prechádzať, tak išli asi 2 alebo 3 autá, ktoré pustil, teda zastal 2 - 3 kroky ešte pred krajnicou
a potom pomaličky išiel kým autá neprešli. Na otázku, či videl auto, ktoré ho potom zrazilo, uviedol,
že vychádzalo ešte z toho kruhového objazdu resp. z druhej strany mosta. Zdalo sa mu dosť ďaleko
a nepočítal s tým, že bude zrýchľovať. Bol už na vozovke. Keď to auto tadiaľ začalo vychádzať, už bol

možno v polovici. Na otázku prečo nezastal v strede vozovky a nepočkal, kým to auto prejde, uviedol,
že bolo ešte dosť ďaleko, tak bolo podľa neho bezpečnejšie kráčať ďalej, lebo ešte z druhej strany išlo
auto. Auto bolo na druhej strane mosta, čiže bol predpoklad, že sa dalo prejsť. Tam na tom mieste žiadny
priechod pre chodcov nie je. Je tam akurát urobený priechod medzi zastávkami autobusov, ale koľko je
vzdialený nevie. Tam sa bežne chodí krížom-krážom po ceste, pretože tam nie je priechod. Čo sa týka

utrpených zranení, tak bola tam veľká bolesť, bolelo ho celé telo. Mal narazené rebrá, ľavé koleno bolo
zdevastované a na pravom ramene mu dávali umelý kĺb. Bolo podozrenie na únik mozgovej tekutiny.
Liečba vlastne stále trvá, chodí na kontroly a pred mesiacom bol na poslednej operácii. Na otázku, či
bol označený nejakými reflexnými prvkami, sa vyjadril, že nie. Už sa rozvidnievalo, bolo vidieť ďaleko,
čiže tam žiadny reflexný prvok by nepomohol, nebola tma. Na otázku prečo si myslí, že obžalovaný je

za to zodpovedný, uviedol, že obž. sám si to dáva za vinu. Obžalovaný sám povedal v tej chvíli, keď to
urobil, že on nevidel nič, pretože mal zamrznuté okná, malú skulinku, ktorú si čistil.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2

ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému
z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Podľa § 123 ods. 3, 4 Tr. zákona, ťažkou ujmou na

zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
o.i. poškodenie dôležitého orgánu a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou
dlhší čas je porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného. Záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví poškodeného možno urobiť len na základe

lekárskeho nálezu alebo posudku, avšak záver o charaktere a závažnosti ujmy na zdraví, teda či v
konkrétnom prípade došlo k ublíženiu na zdraví ako trestnému činu, je záverom právnym.

Na podklade znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia G. G.
H., L. pod č. 42/2023 a doplnenia znaleckého posudku pod č. 10/2025, súd zistil, že u poškodeného

G. H. boli diagnostikované zranenia - roztrhnutie nadhrebeňového svalu vpravo a čiastočné roztrhnutie
podhrebeňového svalu vpravo, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku kolena vľavo, zlomenina
nosových kostí a nosovej prepážky s posunom, mnohopočetné tržné a rezné rany na hlave, podvrtnutie
krčnej chrbtice, poranenie VII. nervu hlavového vpravo. Z medicínskeho hľadiska utrpené poranenia
vyhodnotil ako ťažké, prípadne stredne ťažké, pričom pri doplnení znaleckého posudku realizoval

i vyšetrenia poškodeného dňa 19.12.2024 a stanovil i trvalé následky – obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu vpravo ťažkého stupňa, stav po implantácii totálnej endoprotézy ramena vpravo,
obmedzenie pohyblivosti kolena vľavo ľahkého stupňa, stav po čiastočnej menisectomii vnútorného
menisku kolena vľavo, deformita nosa, plošná jazva na tvári v čelovej oblasti, jazvy po operácii naramene vpravo, bolesti tváre a zubov ako následok poranenia 7. hlavového nervu vpravo. Ďalej
uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie nebol poškodený v čase posudzovanej udalosti
liečený na ochorenia, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť zotaviť sa zo zranení spôsobených pri

dopravnej nehode. Poškodený bol v tom čase na starobnom dôchodku, ale naďalej pracoval ako lesník.
Chodil na turistiku a na poľovačky, rekreačne športoval. Po úraze musel prácu ukončiť. Vo vyššom
veku vážnejšie poranenia a ich liečba, ktorá zväčša trvá dlhšiu dobu, môže viesť k zníženiu celkovej
výkonnosti jedinca. Často aj jednoduchý úraz pohybového aparátu môže spôsobiť demaskovanie
degeneratívneho postihnutia v danej lokalite. Vo veku 74 rokov u poškodeného v čase dopravnej nehody

je takmer isté degeneratívne postihnutie celého pohybového aparátu, ktoré sa ale nemusí klinicky
prejavovať. Kedy a či vôbec sa začne prejavovať sa znaleckým dokazovaním nedá určiť a jednalo by
sa o špekuláciu. Utrpené zranenia si vyžiadali hospitalizáciu na chirurgickom oddelení Nemocnice Svet
zdravia v Žiari nad Hronom ( od 7.2.2023 do 9.2.2023 ). Dňa 9.2.2023 bol prepustený do ambulantnej
starostlivosti. Absolvoval opakované kontroly na chirurgickej ambulancii, ORL ambulancii, kde bol
opakovane vyšetrený aj pre podozrenie na vytekanie mozgovomiešneho moku cez zlomeninu lebečnej

bázy tzv. fistulu, ktorá sa ale vyšetreniami nepotvrdila. Opakovane bol vyšetrený na neurologickej
ambulancii pre bolesti pravého ramena, krčnej chrbtice a poranenie 7. hlavového nervu. Po vyšetrení
u špecialistu bola indikovaná implantácia reverznej totálnej endoprotézy ramena. V súvislosti s tým bol
hospitalizovaný na chirurgickom oddelení NsP Brezno ( od 23.6.2023 do 27.6.2023 ). Dňa 11.10.2023
bol tiež operovaný ako výkon jednodňovej ambulantnej starostlivosti v Gynpor, s.r.o., Sliač, kedy

bolo realizované artroskopické ošetrenie ľavého kolena s nálezom kompletného odtrhnutia zadného
koreňa vnútorného menisku. Počas hospitalizácie bol ťažko obmedzený v obvyklom spôsobe života
a bol odkázaný na pomoc zdravotníckeho personálu. Poranenia mu spôsobovali bolesti strednej až
vysokej intenzity. Poranenie pravého ramena si vyžiadalo fixáciu pravej hornej končatiny ortézou
o trup až do 8.3.2023, teda 29 dní. Po operácii ľavého kolena mu bola ordinovaná chôdza o barlách.

Uvedené mu znemožňovalo zapájanie horných končatín do činnosti a obmedzovalo ho aj pri základných
sebaobslužných činnostiach, čo trvalo po dobu štyroch týždňov. Podvrtnutie krčnej chrbtice vyžadovalo
fixáciu šije v mäkkom molitanovom golieri do 20.2.2023. Pre rozsiahle jazvy na tvári musel opakovane
chodiť na preväzy a starať sa o ošetrovanie rán po dobu predpokladaných 3 týždňov. Vo vzťahu
k pôvodne konštatovaným zraneniam v podstate znalec doplnil pri poranení ramena, že toto bolo

pri prvotnom vyšetrení diagnostikované ošetrujúcim lekárom iba ako pomliaždenie, ale pri následnom
vyšetrení bolo zistené, že bola poškodená rotátorová manžeta, čo je zoskupenie svalov a šliach
zodpovedných za iniciáciu a riadenie pohybu ramena. Toto poranenie bolo potom riešené umelým
kĺbom. Roztrhnutie rotátorovej manžety je následkom úrazu, teda nie je to degeneratívne rozpadnutie
rotátorovej manžety. Následne sa začal pacient sťažovať na poranenie kolena, ktoré bolo prvýkrát

zadokumentované na vyšetrení u G. G. v máji 2023, čiže tri mesiace po úraze. Bola urobená magnetická
rezonancia s nálezom, ktorý tam popisuje, hlavne roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku, kvôli
ktorémuboloperovaný.Prizadnommenisku,tentobolpopisovanýakoroztrhnutý,nieakodegeneratívne
zmenený. Tam by sa dalo polemizovať či to nastalo týmto úrazom, keďže to bolo vyšetrenie o tri mesiace,
pričom poškodený to pripisuje tomuto úrazu. Z predloženej zdravotnej dokumentácie znalcovi nie je

známe, že by mal poškodený nejaký ďalší úraz resp., že by bol predtým liečený pre koleno a rameno.
Mechanizmus úrazu chodca môže často spôsobiť poškodenie kolenného kĺbu a tiež poranenie ramena.
Roztrhnutie rotátorovej manžety môže vzniknúť priamo nárazom na rameno alebo nepriamo pádom na
hornú končatinu, čo aj jedno aj druhé sa mohlo stať, keď poškodený po náraze spadol. Na poranenie
ramena sa poškodený sťažoval už pri prvom vyšetrení, ale bolo to zle diagnostikované. Magnetickú

rezonanciu však žiaden špitál na Slovensku nevie spraviť ihneď. Čo sa týka poranenia kolena, je to
z tej plejády poranení minoritné poranenie. Je to zadný meniskus, teda nebola tam žiadna nestabilita
a pod.. Stretávame sa s tým často, že keď má pacient veľa ťažkostí a poranení, tak niekedy aj lekár
prehliadne, že je tam ešte nejaká „drobnosť“, aj keď to vlastne drobnosť nie je. Na následky a dĺžku
liečby jednoznačne má vplyv vek a nejaké degeneratívne poškodenie, ktoré poškodenému podľa jeho

výpovedepredtýmnerobiložiadneťažkosti,aleurčitetambolo.Tosaodzrkadlilonadĺžkeliečbyamožno
i na tých trvalých následkoch, ale so vznikom zranení to nemalo žiaden súvis. Znalec zotrval na závere,
že tieto poranenia si vyžadujú primeranú dobu liečenia do troch mesiacov a zanechali popisované trvalé
následky. Zranenia poškodeného možno z medicínskeho hľadiska hodnotiť na hranici ako stredne ťažké
až ťažké. Bodové ohodnotenie poranení ( bolestného ) stanovil znalec v znaleckom posudku č. 42/2023

počtom 192 bodov.

Na základe odborného vyjadrenia č. 202300743621 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná,
odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidielI. B. F., ako i výpovede znalca na hlavnom pojednávaní súd zistil, že technika a spôsob jazdy vodiča
osobného motorového vozidla VW Golf bola podľa záverov znalca z technického hľadiska nesprávna.
Nesprávnosť spočívala v tom, že neskoro reagoval na chodca prechádzajúceho cez vozovku, ktorého

mohol pozorovať na vzdialenosť cca 30 metrov a napriek tomu reagoval až 2 metre pred miestom zrážky.
Vodič včasnou a správnou reakciou mohol z technického hľadiska dopravnej nehode zabrániť. Spôsob
chôdze chodca po vozovke bol taktiež z technického hľadiska nesprávny. Nesprávnosť spočívala v tom,
že prechádzal cez vozovku mimo priechodu pre chodcov v čase, keď z pravej strany prechádzalo vozidlo
VW Golf. Chodec mohol z technického hľadiska zrážke zabrániť tým, že by nevstúpil do jazdného

koridoru vozidla VW Golf, zastavil na vozovke a pokračoval až po prejdení vozidla. Rýchlosť jazdy
vozidla VW Golf v čase reakcie vodiča bola vypočítaná cca 37 km/h a rovnaká bola i v čase zrážky.
Vodič vozidla VW Golf mohol z technického hľadiska zabrániť zrážke, ak by reagoval o 1,3 sekundy
skôr a v takom prípade by zastavil pred miestom zrážky, za predpokladu brzdenia plným brzdným
účinkom. Výhľadové pomery pred dopravnou nehodou možno hodnotiť pre chodca ako dobré a pre
vodiča ako zhoršené z dôvodu námrazy na oknách vozidla. Chodec predtým ako vstúpil do vozovky

mohol spozorovať prichádzajúce vozidlo na vzdialenosť cca 35 metrov. Vodič mohol spozorovať chodca
na vzdialenosť cca 30 metrov, keď sa tento nachádzal cca 1,5 metra v protiidúcom jazdnom pruhu. Na
hlavnom pojednávaní ďalej vypovedal, že pokiaľ ide o reakčný čas vodiča, tento v odbornom vyjadrení
uvádza 0,8 sekundy, čo je štandardný reakčný čas. Dlhší reakčný čas býva napr. za zníženej viditeľnosti
v nočnej dobe, čo môže byť teda viac ako 0,8 sekundy, až do 2 príp. 2,5 sekundy. V danom prípade

znalec mal k dispozícii videozáznam z miesta nehody. Jednalo sa o ranný svit, kedy dohľadnosť bola
dobrá aj na tmavé objekty. Kamera bola umiestnená až za priechodom pre chodcov a tá zaznamenala
chodca na vzdialenosť okolo 50 metrov i viac. Nejedná sa pritom o žiadnu špeciálnu, infra kameru, ale
bežnú kameru. Reakčný čas podľa neho nemohol mať inú hodnotu, lebo dohľadnosť bola taká, že vodič
moholreagovaťužkeďvchádzalnamost.Eštesaaninestretolstýmprotiidúcimvozidlomamoholvidieť,

že chodec vchádza do protismerného jazdného pruhu. Vodič ale reagoval neskoro, pretože reagoval
dva metre predtým ako došlo k zrážke. To bolo vypočítané zo simulácie v programe PC Crash. Keď
sa tie dve vozidlá minuli, tak to bola vzdialenosť cca 20 metrov a vtedy už chodca spozorovať mohol
a mal. K nehode došlo v čase, kedy bolo jasné ráno a mrzlo, mínus 12 stupňov. Slnko vychádzalo o 7.07
hodine. Vodič mohol zrážke zabrániť skoršou reakciou o 13 metrov resp. časovo je to o 1,3 sekundy

skôr ako reagoval. Vtedy by zastavil pred miesto zrážky. A tak ako mohol zabrániť zrážke zastavením,
predtým ako videl toho chodca, mohol vybočiť doľava, lebo tá rýchlosť vozidla bola skutočne malá
a aj vnímanie je pri tej malej rýchlosti iné, tzn. čím pomalšie idete, tým lepšie vnímate okolie. Chodec
nevytvoril vodičovi vozidla prekážku náhlu, pretože vodič mal možnosť na vzdialenosť, na ktorú chodca
mohol vidieť s vozidlom zastaviť. Aj keď nehovoríme o kamerovom zázname a jeho kvalite, tak vodič

mohol chodca spozorovať na cca 20 metrov. Videl by, že nejaká čierna postava mu vchádza do koridoru
a vzhľadom na dohľadnosť, síce mal zapnuté svetlá, ale neorientoval sa na dosvit svetiel, ale vzhľadom
na poveternostné podmienky by ho videl aj bez svetiel. Bolo v tom čase jasno, pár minút pred východom
slnka a bavíme sa o nízkej rýchlosti 37 km/h. K otázke konštatovania o námraze na oknách vozidla sa
vyjadril, že na fotografiách vozidla tesne po nehode boli sklá namrznuté. Dá sa vychádzať i z toho, že

vodič uvádzal, že vozidlo parkuje vonku, tak musí vozidlo každé ráno očistiť. Keďže veľmi mrzlo, tak už
po 500 metroch musel zastaviť a znovu ho očistiť. Z miesta jeho bydliska na Ul. Štúrova je do miesta
zrážky niečo cez kilometer, teda to bola oblasť, kedy podľa jeho vyjadrenia mal to sklo druhýkrát očistiť,
lebo muselo byť znovu namrznuté. Ak teda nevidel alebo málo videl, mal zastaviť a sklo očistiť. Aj by
k tomu uviedol indíciu, že vodič jazdil tak nízkou rýchlosťou cca 37 km/h, čo je neštandardné. Pokiaľ

sa obžalovaný vyjadroval, že ho sprava oslňovalo nákladné auto, ktoré malo aj majáky a tiež protiidúce
vozidlo, k tomu sa znalec vyjadril, že tieto vozidlá ho nemohli oslňovať, keďže bolo šero. Tie majáky
nie sú konštruované tak, aby oslňovali alebo spôsobovali z technického hľadiska nejakú prekážku pre
viditeľnosť. Je to súčasť premávky. Pokiaľ je tma a protiidúce vozidlo má diaľkové svetlá, tak vás oslní,
pri tlmených svetlách nie. Cez deň pri diaľkových svetlách, keď stretávate vozidlo, je to nepríjemné, ale

vás neoslní.

Zo strany obhajoby bolo v priebehu konania predložené aj odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej
dopravy, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel I. J. K. č. 010/2024. Tento v záveroch odborného vyjadrenia uvádzal, že v čase dopravnej

nehody boli v danom mieste sťažené výhľadové podmienky s nižším kontrastom chodca oproti okoliu.
Dôležitým parametrom bolo tiež oslnenie svetiel protiidúcim vozidlom, ktoré muselo mať vplyv na
vnímanie vodiča. Rýchlosť vozidla tesne pred začiatkom nehodového deja je možné stanoviť na 40 km/
h. Vstup chodca do vozovky je možné hodnotiť ako výrazne kolízny vstup, to znamená, že vstúpil dovozovkyspôsobom,ktorývyvolalkolíznusituáciuprevodičavozidlaVWGolf.Príčinoudopravnejnehody
bol kolízny vstup chodca do vozovky, kedy tento počas chôdze nereagoval na vozidlo prichádzajúce
z pravej strany. U vodiča vozidla je potrebné posúdenie včasnosti reakcie vzhľadom k podmienkam, za

ktorých k nehode došlo. Vodič reaguje na chodca v čase, kedy vchádza do jeho jazdného pruhu, čo pre
neho vytvorilo kolíznu situáciu, na ktorú reagoval včas. Teoreticky bol chodec vodičom rozpoznateľný
skôr, a to približne o 2,4 sekundy pred zrážkou, v prípade ak by mal chodca za prechádzajúcim
vozidlom očakávať, tak by jeho reakcia bola neskoršia. Podľa názoru znalca bol chodec prekážkou
neočakávanou a preto rozdiel v čase od teoretickej možnosti prvého vnemu po skutočnú dobu reakcie

nemôže hodnotiť ako jednu z príčin vzniku dopravnej nehody. Na hlavnom pojednávaní tiež vypovedal,
že za príčinu dopravnej nehody považuje kolízny vstup chodca do vozovky za zníženej viditeľnosti,
s horším kontrastom prekážky, teda chodca s okolím. Ďalšou okolnosťou bol vstup chodca priamo za
vozidlom, ktoré prechádzalo v protismernom jazdnom pruhu. Reakciu vodiča by nenazval oneskorenou.
Reakčná doba 0,8 sekundy plus 0,2 sekundy nábeh bŕzd je reakčná doba za lepších podmienok ako
boli pri dopravnej nehode. Podľa neho musíme rátať s dlhšou reakčnou dobou cez 2 sekundy. Nebola

to prekážka náhla, ale prekážka neočakávaná. Kamerový systém to vzhľadom na optiku zaznamenáva
inak. V rámci vypracovania odborného vyjadrenia bol vykonať i previerku na mieste dopravnej nehody,
a to za obdobných podmienok dňa 31.1.2024 a boli na mieste aj dňa 7.2.2024 o 6.50 hodine. Pri tejto
previerke natáčali aj videá, kedy jeho kolega vchádzal do vozovky, aby bolo zrejmé ako je viditeľný pre
toho vodiča. Keď išlo vozidlo oproti, aj keď má tlmené svetlá, je to podľa neho dostatočná svietivosť,

aby mal trochu zhoršené podmienky. Nie je schopný vnímať čo je za tým vozidlom a musí sa dostať
minimálne na tú úroveň a keď tie svetlá odídu, otvorí sa mu lepší pohľad na situáciu pred sebou. Je
pravda, že je tam i priechod pre chodcov, avšak tento je o ďalších 15 metrov ďalej. Pokiaľ ide o brzdenie
vozidla, tak na videu je vidieť, že dochádza k takému priečnemu strhnutiu vozidla tzn., že vozidlo už
v tej chvíli brzdilo. Na videu je vidieť, že to myknutie začína v čase, keď boli zadné kolesá asi na štvrtom

prerušovanom pruhu stredovej čiary a potom vozidlo zastavuje zadnými kolesami pri začiatku tretieho
pruhu prerušovanej čiary v strede jazdného pruhu. To je vzdialenosť okolo 10 metrov. Teda vychádza
približne 9 metrov, že bola brzdná dráha, čo zodpovedá pri rýchlosti 40km/h. A dráha zastavenia je
nejakých 20 metrov, ale pri reakčnej dobe jednej sekundy. Teda náraz bol v čase, kedy vozidlo bolo
brzdené a začiatok reakcie musel začať vo väčšej vzdialenosti a nie dva metre pred nárazom. Ak by

sme brali 40 km/h a jednu sekundu, tak to muselo byť 11 metrov pred miestom zrážky. Ďalšia vec je
vzdialenosť odhodenia chodca do konečnej polohy, čo podľa neho zodpovedá rýchlosti približne 40 -
45 km/h. Z videa je vidieť aj to čo spomínal poškodený, že auto pred križovatkou spomaľuje a potom
postupne zrýchľuje. K tej reakčnej dobe si nedovolí konštatovať, že išlo o oneskorenú reakciu. Vodič
reagoval, keď chodec už vchádzal do jeho jazdnej dráhy. Reakčnú dobu dal v odbornom vyjadrení dlhšiu,

teda 1,4 - 1,7 sekundy. Čo sa týka uvádzanej námrazy na čelnom skle, podľa videozáznamu, keď vozidlo
zastavilo, tak na bočnom skle je námraza výrazná, ale na čelnom skle nie je námraza resp. je tam taký
pruh námrazy na spodnej a bočnej časti. Nedokáže zodpovedne na 100 % konštatovať, že by námraza
bola príčinou predĺženej reakcie vodiča a že by mu bránila vo výhľade. Na otázku v akej vzdialenosti
mohol vodič chodca spozorovať sa vyjadril, že je to vzdialenosť 34 - 35 metrov, čo je prvý okamžik, kedy

sa mu otvorí výhľad, keď minie to auto. Pri rýchlosti 40 km/h je tento čas, kedy mohol chodca prvýkrát
zbadať 2,3 - 2,4 sekundy.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, odbor Meteorologická služba Banská Bystrica
( č.l. 495 spisu ) vyplýva, že v lokalite mesta Žarnovica dňa 7.2.2023 v čase 06.00 - 07.00 hod. bolo

jasno, počasie ovplyvňovala mohutná a rozsiahla tlaková výš. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo -13
stupňov, bez zrážok. Povrch pôdy bol pokrytý snehom okolo 4 cm. Prízemná vodorovná dohľadnosť
bola do 10 km. Dňa 7.2. skončila noc o 05.23 hod. a začalo astronomické svitanie. O 05.59 hod.
začalo nautické svitanie a o 06.36 hod. skončilo nautické svitanie a začalo občianske svitanie. O 07.06
hod. nastal astronomický východ slnka. Počas nautického svitania nie je možné čítať dennú tlač, je

možné vidieť obrysy postáv a predmetov. Počas trvania občianskeho svitania je možné vykonávať práce
vyžadujúce denné svetlo a čítať text s drobnými písmenami.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa
dopustil žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Tr. zákona, nakoľko konaním uvedeným v skutkovej vete inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví. Obžalovaný pred súdom uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania činu. Bránil sa v podstate
tým, že nehode za daných okolností nemohol zabrániť, pretože keď chodca na vozovke zaregistroval,
začal hneď brzdiť, avšak následne došlo k zrážke. Podľa neho boli v tom čase na mieste nehodyzhoršené podmienky, najmä bola ešte skoro ráno znížená viditeľnosť a oslňovali ho aj svetlá áut, ktoré
boli v križovatke i v protismere. Chodec prechádzal cez cestu mimo priechodu pre chodcov a nemal
žiadne reflexné prvky. Videozáznam z kamerového systému podľa neho nezodpovedá skutočnosti,

nakoľko tento záznam je podstatne jasnejší, svetlejší ako tomu reálne v danom čase bolo.
Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného G. H., ale
predovšetkým závermi odborného vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy I. B. F., videozáznamom
z kamerového systému Mesta Žarnovica z rozhodného času, listinnou a fotografickou dokumentáciou
z miesta nehody a ďalšími listinnými dôkazmi. Zranenia poškodeného a následky súvisiace s ujmou na

zdraví spôsobenej mu pri dopravnej nehode boli preukázané znaleckým posudkom znalca z odvetvia
traumatológie G. G. H., L. a lekárskymi správami. Pokiaľ ide o ujmu na zdraví poškodeného, vyššie
uvedeným znaleckým posudkom č. 42/2023 a doplnením znaleckého posudku bolo jasne preukázané,
že poškodený v dôsledku dopravnej nehody utrpel viaceré stredne ťažké až ťažké zranenia, ktoré si
vyžiadali dobu liečenia do troch mesiacov, pričom tieto zanechali aj trvalé následky. Z právneho hľadiska
sa jednoznačne jedná o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, tak ako vyplýva z § 123 ods. 3, 4 Tr.

zákona. Skutočnosť, že poškodený je osobou vo vyššom veku a objektívne mohol pred nehodou trpieť
určitými zdravotnými ťažkosťami nemala podstatný vplyv na následky jednotlivých zranení a prakticky
žiadny vplyv na ich vznik, pričom doba liečenia je vždy individuálna, závislá u konkrétnej osoby nie
len od veku, ale aj celkovej fyzickej kondície, telesných dispozícií, iných zdravotných ťažkostí, kvality
poskytovanej zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších faktorov, čo však obvykle nemá zásadný vplyv

na posudzovanie charakteru ujmy na zdraví z právneho hľadiska.

K otázke vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti súd dospel k záveru, že na strane obžalovaného ide o
zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je
trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone

porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal,
že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ
povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú
danésúčasne.Vdanomprípadeobidvetietopodmienkyuobžalovanéhosplnenéboli,keďžeobžalovaný
ako vodič osobného motorového vozidla VW Golf mal právnym predpisom stanovenú povinnosť venovať

sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči
chodcom, najmä deťom a starým osobám ( § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v platnom znení ). Hoci povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom nemožno
posudzovať ako absolútnu v každej dopravnej situácii, keďže vodič by musel za každých okolností
predvídať nesprávny pohyb chodcov nachádzajúcich sa v blízkosti cesty, no v danom prípade existovali

okolnosti, za ktorých túto povinnosť predvídať obžalovaný mal. Jednalo sa najmä o tie skutočnosti, že
išlo o oblasť v meste, ktorú obžalovaný dobre poznal a vedel, že sa na oboch stranách cesty nachádzajú
autobusové zastávky a obchodné prevádzky, býva tam väčší pohyb chodcov a niekoľko metrov ďalej
je i priechod pre chodcov, ktorý je označený dopravnou značkou, o čom tiež obžalovaný vedomosť
mal. Zároveň obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody predovšetkým tým, že by

včas reagoval na chodca prechádzajúceho cez cestu z jeho pohľadu z ľavej strany na pravú, a to
intenzívnym brzdením, čím by s vozidlom zastavil pred miestom zrážky. Taktiež mal možnosť zrážke
zabrániť miernym vybočením z priameho smeru jazdy doľava, čím by sa zrážke s chodcom vyhol. Tieto
možnosti však obžalovaný nevyužil a jeho reakcia na vzniknutú situáciu bola celkom zjavne oneskorená.
Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a

následkom spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). Ani
prípadné spoluzavinenie na strane poškodeného nevylučuje nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.
Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje aj keď ku konaniu páchateľa
pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva
takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov

nepochybné, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie pravidiel cestnej premávky
zo strany obžalovaného. Na druhej strane bolo evidentne preukázané i významné spoluzavinenie na
strane poškodeného. Poškodený nesprávnym prechádzaním cez cestu spôsobil vznik kolíznej situácie
z technického hľadiska, keďže vodič musel na jeho pohyb reagovať intenzívnym brzdením. Pošk.
chodec svojím konaním jednoznačne porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke a prechádzal cez

cestu mimo priechodu pre chodcov, ktorý sa v danom úseku nachádzal iba o niekoľko metrov ďalej
v smere jazdy vodiča a prechádzal cez cestu v čase, kedy z jeho pravej strany už prichádzalo vozidlo
obžalovaného, ktoré mohol vnímať. V danej veci boli vypracované dve odborné vyjadrenia znalcov
z odboru cestnej dopravy, pričom ich závery sú síce v niekoľkých častiach rozdielne, no obaja znalcizhodne konštatovali, že chodec nevytvoril pre obž. vodiča vozidla VW Golf prekážku náhlu z technického
hľadiska. Odborná literatúra definuje prekážku náhlu ako prekážku, ktorá je vodičovi vytvorená takým
spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky resp. nemôže odvrátiť

dopravnú nehodu. O takýto prípad sa v danom prípade nejednalo. Obdobne obaja znalci konštatovali, že
vodič mohol spozorovať chodca na vzdialenosť približne 30 – 35 metrov, kedy pri rýchlosti 37 až 40 km/h
a pri reakčnom čase jedna sekunda ( 0,8s reakcia + 0,2s nábeh brzdného účinku ) by s vozidlom zastavil
pred miestom zrážky. Dráha na zastavenie vozidla by bola približne do 20 metrov. Podstatnejší rozdiel
v záveroch znalcov bola otázka posúdenia primeraného reakčného času vodiča motorového vozidla,

kedy znalec I. B. F. vyhodnotil možnosti zabránenia nehode pri zohľadnení štandardného reakčného
času 1 sekundy a znalec I. J. K. zohľadňoval reakčný čas dlhší, a to 1,7 sekundy. Dlhší reakčný čas
odôvodňoval okolnosťami v čase nehody t.j. zníženou viditeľnosťou a horšou rozpoznateľnosťou chodca
s nižším kontrastom s okolím, osvetlením protiidúcim vozidlom a pod., čo bolo podľa neho pozorovateľné
aj pri previerke na mieste činu, ktorú vykonal v rámci vypracovania svojho odborného vyjadrenia. K tomu
je však potrebné uviesť, že v odbornom vyjadrení síce znalec dokladá i fotografie z previerky na mieste,

no z týchto je zrejmé, že nemohlo ísť o rovnaké podmienky ako v čase dopravnej nehody, už len
s ohľadom na výraznú oblačnosť viditeľnú na fotografiách. Podľa videozáznamu z času nehody, správy
SHMÚ i výpovede poškodeného je naopak preukázané, že v čase nehody bolo úplne jasno, silný mráz,
bez oblačnosti, zrážok či hmly a išlo o fázu tzv. občianskeho svitania ( ktoré podľa SHMÚ už umožňuje
vykonávať práce vyžadujúce denné svetlo a čítať text s drobnými písmenami ). Nie je potom žiaden

dôvod uvažovať o dlhšej ako štandardnej reakčnej dobe pri objektívne existujúcich podmienkach v čase
a mieste dopravnej nehody. Oneskorené reagovanie vodiča na prechádzanie chodca cez cestu má
potom subjektívnu príčinu. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že kamera zaznamenáva celú situáciu
s podstatne vyšším jasom ako tomu bolo v skutočnosti, túto okolnosť žiadnym spôsobom nepreukázala.
Z videozáznamu je zrejmé, že na tomto sú pomerne detailne viditeľné aj vzdialené objekty, čo svedčí

práveotom,žedohľadnosťbolaveľmidobráanezníženávplyvompoveternostnýchpodmienok.Ztýchto
dôvodov ani nemohlo dôjsť k oslneniu obžalovaného svetlami protiidúceho vozidla, k čomu by mohlo
dôjsť v prípade, keby bola ešte tma a z videozáznamu je tiež zreteľné, že osvetlenie z protiidúceho
vozidla ( svetelný kužeľ ) smeruje na vozovku a zjavne sa nejedná o diaľkové svetlá, ktoré by mohli
obžalovaného oslňovať. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že vplyv na zhoršenú viditeľnosť

chodca a neskorú reakciu zo strany vodiča mohla mať práve námraza na oknách vozidla, čo sám
obžalovaný potvrdil v prípravnom konaní, keď uvádzal, že mu po prejdení cca 500 metrov okná namŕzali
a plánoval zastaviť niekde pri Drevine alebo na úrovni Tesca a okná znova oškrabať. Uvedené miesta sú
pritom vzdialené od miesta nehody iba niekoľko desiatok ( Tesco ), resp. pár sto metrov ( pohostinstvo
Drevina ). Z videozáznamu je zjavné, že na vozidle bola výrazná námraza na bočnom okne vodiča

a na čelnom skle minimálne na jeho spodnej a bočnej časti. Aj táto skutočnosť mohla mať vplyv na to,
že obžalovaný mal menší prehľad o situácii na mieste a nemohol najmä vidieť cez bočné sklo doľava,
z ktorej strany práve prechádzal cez vozovku poškodený chodec.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ
žiaden záznam. Podľa evidenčnej karty vodiča má od roku 2008 zaznamenaných celkovo 23 priestupkov

proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, za ktoré bol postihnutý uložením blokových pokút.
Obžalovaný je zamestnaný na Mestských lesoch Nová Baňa a v súčasnosti býva v Žarnovici. Súd
pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j/ Tr. zákona, že pred spáchaním činu viedol riadny život a naproti tomu u neho nezistil žiadnepriťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zohľadnil
aj významnú mieru spoluzavinenia nehody zo strany poškodeného chodca, ktorá okolnosť podľa súdu
plne odôvodňuje uloženie alternatívneho ( peňažného) trestu a zároveň i uloženie trestu zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Po posúdení osoby páchateľa,
všetkých okolností prípadu, najmä miery zavinenia a spôsobu spáchania činu, súd obžalovanému uložil
v zmysle § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.000,-Eur s ustanovením náhradného trestu
odňatia slobody na 60 dní. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov. Takýto trest súd považuje

za dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na
páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.