Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621206344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7621206344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej v správnom spore žalobcu: A. B., C. XX, D.,
E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, zást. advokát JUDr. Jozef Barabás, Letná 45, Spišská Nová Ves, proti
žalovaným: 1. I. B., J. XX, K., nar. X.XX.XXXX a 2. H. B., L. E. XXXX, C., nar. XX.X.XXXX, zást. oboch
advokát JUDr. Tomáš Tauber, Stará cesta 6, Spišská Nová Ves, o určenie, že dôvody vydedenia nie
sú dané, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 8C/70/2021 -
241 z 21. februára 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom určujúcom výroku, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako

aj vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi proti žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, na ktoré plnenie žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví určil, že dôvody vydedenia žalobcu ako syna poručiteľky M. B., N. K., posledné bydlisko C.
XX, D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, uvedené v listine označenej ako závet a listina o vydedení,
spísanej vo forme notárskej zápisnice z 25.5.2018, sp. zn. N 301/2018, Nz 16944/2018 neexistovali a nie

sú dané. Žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že matka žalobcu na notárskom úrade vo forme notárskej zápisnice 25.5.2018
spísala o. i. aj listinu o vydedení, ktorou vydedila žalobcu ako svojho syna a výslovne určila, že dôsledky
vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov. Dôvodom vydedenia bolo, že žalobca o poručiteľku trvale
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, neposkytuje jej pomoc, ktorú od
neho ako od syna možno požadovať, nekomunikuje s ňou, napriek tomu, že žijú v jednom dome, jediný

kontaktsňourealizuje,lenkeďžalobcaniečopotrebuje,nezaujímasaoňu,neblahoželájejprisviatkoch,
slovnejunapádaanadávajej,niekoľkokrátjufyzickynapadol,pričomvjednomprípademuselavyhľadať
ošetrenie u lekára, žalobca jej neposkytuje žiadnu pomoc napriek tomu, že túto pomoc vzhľadom na svoj
vek ona potrebuje, pričom túto pomoc jej poskytujú ostatné deti (žalovaní – pozn. odvolacieho súdu),
žalobca svojím správaním poručiteľke komplikuje život, prisvojuje si veci, potraviny, financie a nezaujíma
sa o jej zdravotný stav, pričom tento stav trvá viac ako 3 roky (2015 - 2017). Ďalej zistil, že (i) ešte
3.5.2013 poručiteľka žalobcovi zaslala výzvu, aby si vybudoval vlastné prípojky elektriny, vody a plynu,

ako aj vlastný vchod do domu, s čím žaloba argumentujúc sústavnými nedorozumeniami medzi ním
aporučiteľkou,súhlasil;(ii)žalobcaešte5.10.2015tvrdil,žeporučiteľkahozbilapalicou,pichlahonožom
do hrudnej kosti a škrtila jeho manželku, vypla plyn a vykurovala elektrickými ohrievačmi, aby žalobca
sa nedoplatil, (iii) následne svoju polovicu domu poručiteľka prepísala na žalovaných a proti žalobcovipodala žalobu o vrátenie daru; (iv) v septembri 2016 poručiteľka bola ošetrená na chirurgii z dôvodu
napadnutiažalobcom;(v)vr.2016-2017poručiteľkanavštevovalapsychiatra,pretožetrpeladepresiami
z dôvodu disharmonického spolužitia so žalobcom; (vi) susedy D., O., M. a P. k starostlivosti žalobcu

o poručiteľku sa vyjadrovali kladne, podľa nich žalobca v r. 2015 - 2021 o poručiteľku sa ukážkovo staral,
zabezpečoval jej nákupy, lekársku starostlivosť a bol jej oporou až do jej smrti.

3. Prihliadajúc na dôvody vydedenia ustanovené v §469a ods. 1 písm. a) a písm. b) o. z. a neposudzujúc
izolovane len správanie žalobcu k matke, ale aj správanie poručiteľky k synovi, voči ktorému táto mala

výhrady, zazlievala mu jeho lenivosť, nedostatočnú starostlivosť o nehnuteľnosť, nezáujem osamostatniť
sa, ako i požívanie alkoholu, konštatoval, že celkovo z postoja poručiteľky a jej právnych krokov, ktoré
táto v neprospech žalobcu urobila, jednoznačne vyplynulo, že táto voči žalobcovi bola oveľa kritickejšia
a od neho vyžadovala viac, ako od svojich ostatných dvoch synov, pričom jej nároky voči nemu vyústili
až do napätých a vyhrotených situácií, dokonca do fyzických útokov, že táto žalobcovi vulgárne nadávala
a polámala na ňom palicu, pričom k zhoršeniu vzťahov medzi nimi prispeli tak problémy spôsobené

pokročilým vekom poručiteľky, ako aj generačné problémy či problémy spôsobené správaním sa žalobcu
a jeho neprispôsobivou povahou. Konštatoval preto, že vzťahy medzi žalobcom a jeho matkou boli
dlhodobo narušené a takto konštatoval, že nielen žalobca sa nesprával ku svojej matke štandardne, ale
že neštandardným zároveň bolo aj to, že poručiteľka ako matka žalobcu slovne aj fyzicky útočila tak
na žalobcu, ako aj na jeho manželku. S týmto odôvodnením napriek tomu, že vzťahy medzi žalobcom

a poručiteľkou nesporne mali napätý charakter, uzavrel, že to nebolo možné pripísať len na vrub žalobcu
a že v dôsledku toho na žalobcu, ako aj na jeho potomkov nemôžu dopadnúť následky vydedenia, a to
tobôž nie, ak, ako aj v danom prípade, na spolužitie matky a žalobcu zle vplývala nevraživosť medzi
ním a jeho bratmi (žalovaní), ktorí svoju matku vo vzťahu k žalobcovi negatívne ovplyvňovali. Zároveň
prihliadol aj na to, že (i) nesporne problémové spolužitie poručiteľky so žalobcom v konečnom dôsledku

nebolo také vyhrotené, aby prinútilo či už poručiteľku odsťahovať sa od žalobcu alebo žalovaných, aby
situáciu nejako riešili a tak poručiteľka žiť v spoločnom dome so žalobcom a jeho rodinou zostala, aj keď
už bola na ich pomoc úplne odkázaná, a to až do svojej smrti, ako aj na to, že (ii) poručiteľka v čase
urobenia prejavu vôle žalobcu vydediť (25.5.2015) nebola odkázaná na pomoc iných, a teda ani na
pomoc žalobcu, nakoľko, ako jednoznačne vyplynulo z výpovedí a vyjadrení oboch žalovaných v konaní,

ich matka v tom čase bola plne sebestačná, zdravotne plne spôsobilá, pri plnom vedomí a bez vážnych
zdravotných problémov, žalovaný 1 dokonca sa vyjadril, že matka mala dôstojné podmienky na život.
S týmto odôvodnením preto uzavrel, že neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľke v chorobe, starobe
alebo v iných závažných prípadoch žalobcom ako dôvod vydedenia v čase spísania listiny o vydedení
poručiteľkou, ktorá takúto pomoc ani nepotrebovala a túto od žalobcu ani nepožadovala, nebol daný.

4. Vzhľadom na to, že žalobca dostatočne preukázal, že v čase podľa obsahu spísania listiny o
vydedení relevantnom o matku tak on, ako aj jeho manželka záujem javili, aktívne sa s ňou kontaktovali
a v konečnom dôsledku ju doopatrovali, jeho manželka mala prehľad o jednotlivých odborných a
ošetrujúcich lekároch poručiteľky, o liekoch, ktoré táto užívala, zabezpečovala jej stravu, sprevádzala

ju k jednotlivým lekárom, proti čomu nemali výhrady ani samotní žalovaní, pričom už aj zo samotnej
skutočnosti, že poručiteľka žila so žalobcom a jeho rodinou v jednom dome a denne s ním prichádzala
do kontaktu, vyvodil, že ich vzťah objektívne nemohol naplniť znaky dlhodobého až trvalého nezáujmu
žalobcu o poručiteľku, a teda že ani druhý dôvod vydedenia v čase spísania spornej listiny neexistoval,
keďže o trvalom nezáujme žalobcu o poručiteľku by bolo možné hovoriť, len pokiaľ by sa žalovaný ani

minimálnenezaujímaloživot,zdravie,čipotrebyporučiteľky,čožalovanýmivkonanínebolopreukázané.

5. Výpoveď svedkyne Randýsovej vyhodnotil ako nedôveryhodnú s odôvodnením, že táto o svojom
poslednom kontakte s poručiteľkou, ktorý sa uskutočnil v čase, keď tá už bola ťažko chorá, vypovedala,
že menovaná vážne chorá nebola, podľa svedkyne poručiteľka mala len dvoch synov a nepravdivo

tvrdila, že poručiteľka spáchala samovraždu a ďalej vypovedala, že nákupy, obedy, ako i starostlivosť
oporučiteľkuzabezpečilžalovaný1,hocitensámvypovedal,žežalobcaspolusmanželkoubolití,čopre
matku zabezpečili dobré podmienky a uzavrel, že informácie svedkyne o živote poručiteľky vzhľadom
na vzdialenosť jej bydliska od bydliska poručiteľky, ako i jej pokročilý vek, boli skreslené.

6. S odôvodnením, že napätosť vzťahov medzi žalobcom a poručiteľkou potvrdil aj samotný žalobca,
ako aj jeho manželka, zamietol vykonanie dôkazu prehratím nahrávok hlasu urobených za života
poručiteľky, ktorých prepis do písomnej podoby žalovaní na požiadanie súdu zabezpečili, pričom
priznali, že vyhotovené prepisy nie sú autentické, nakoľko neprepisovali celú nahrávku, ale len vypichliurčité časovo ohraničené pasáže, pri prehratí ktorých súd zistil, že ani u týchto nebolo prepísané
ich celé znenie, pričom časť nahrávok bola zrealizovaná až po spísaní listiny o vydedení, vykonanie
navrhovaného dokazovania prehratím týchto zvukových záznamov nepripustil a ani na ne preto

neprihliadol. Navrhované dokazovanie výsluchom svedkýň D., P., M. a O. nevykonal s odôvodnením, že
ich výsluch by nemal vplyv na rozhodnutie súdu a nezvrátil by jeho stanovisko.

7. Pri svojom rozhodovaní nenechal bez povšimnutia ani fakt, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcom
sa vyhrotili po tom, čo žalovaní, ktorí mali svoje spoluvlastnícke podiely v dome, v ktorom žil žalobca

s poručiteľkou, od poručiteľky, ako aj od žalobcu požadovali peniaze tak za opravu fasády, ako aj na to,
aby ich žalobca vyplatil a ktorí poručiteľku stavali do pozície, v ktorej táto na žalobcu zvyšovala hlas,
útočila na žalobcu a stále od neho požadovala peniaze pre žalovaných, pričom úkon vydedenia urobený
poručiteľkou bol situovaný práve do obdobia zhoršovania vzťahov medzi súrodencami navzájom,
pričom aj vo vyjadreniach žalovaných v konaní jednoznačne dominovali ich majetkové nároky smerom
k žalobcovi, ktoré postavili aj nad potreby svojej matky. Skonštatoval pritom, že žalovaným, ak mali také

vážne výhrady voči správaniu sa žalobcu k poručiteľke, nič pritom nebránilo, aby sa obrátili na patričné
úrady, alebo aby si matku zobrali do svojich domácností, tam sa postarali o ňu a dochovali ju.

8. Z týchto dôvodov, keďže dôvody neposkytnutia potrebnej pomoci a trvalé neprejavovanie opravdivého
záujmu žalobcu o poručiteľku ako dôvody uvedené v listine o vydedení vyhodnotil ako nepravdivé

a neobjektívne, žalobe v tejto často preto vyhovel.

9. Pretože notárska zápisnica z 25.5.2018 vo zvyšku zároveň bola aj závetom, žalobu o určenie
neplatnosti závetu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení v tomto sporovom konaní, v ktorom nemohol rozhodovať ani o dedičskom práve žalobcu ako

zákonného dediča po poručiteľke ako zákonného dediča v prvej skupine.

10. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil čiastočným úspechom v spore tak na strane žalobcu, ako
aj na strane žalovaných (§255 ods. 2 CSP).

11. Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu predovšetkým vytýkali
porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu nevykonaním
nimi navrhnutého dôkazu prehratím predložených zvukových nahrávok, ktorých prepis síce nebol úplný,
ale z prehratia celých nahrávok v konaní by bolo zrejmé, že vzťahy medzi žalobcom a poručiteľkou boli

napäté a že boli dôvody na vydedenie žalobcu.

12. Súdu tiež vytkli, že vôbec sa nezaoberali listinou o vydedení a dôkazmi, ktoré boli k nej priložené,
a to najmä čestným vyhlásením svedkyne, ktoré bolo zasielané notárovi, ktorý listinu o vydedení spísal,
pričom tento dôkaz bol z doby, ktorá zodpovedala času vydedenia. Podľa odvolateľov v podstate aj

samotnýžalobca,akoajjehomanželkazhodnotili,ževzťahysporučiteľkounebolidobréazdokazovania
podľa nich vyplynulo, že žalobca nebol oprávneným dediť po poručiteľke z dôvodov popísaných v listene
o vydedení. To, že v niektorých a možno aj v mnohých činnostiach poručiteľka bola samostatná,
podľa odvolateľov neznamenalo, že by pomoc nepotrebovala, keďže už len z dôvodu, že bola chorá
a postaršia, vyžadovala určitú opateru, možno nie takú intenzívnu, no napriek tomu sa jej tejto zo strany

žalobcu nedostávalo. Poručiteľka podľa odvolateľov nemala zabezpečený riadny hygienický štandard,
okolie domu, v ktorom bývala so žalobcom, bolo neupravené. Súd podľa odvolateľov riadne nevykonal
a ani nevyhodnotil ani lekárske správy potvrdzujúce zdravotný stav poručiteľky, z ktorých tento by zistil,
v akom zdravotnom stave poručiteľka bola a akú starostlivosť tento si vyžadoval a tak by tomu aj
prispôsoboval svoje otázky za účelom zistenia, či sa jej táto starostlivosť zo strany žalobcu aj dostávala.

13. Podľa odvolateľov to, ako hrubo a arogantne žalobca sa správal k poručiteľke, dokazujú jednotlivé
výpovede ich samých, ako aj výpoveď svedkyne N., ktorú podľa nich v mnohom treba chápať obrazne
a v prenesenom význame, v kontexte, a nie doslovne a preto poskytli vysvetlenie, čo bolo potrebné
rozumieť a ako bolo potrebné chápať to, keď táto vypovedala, že poručiteľka mala dvoch synov, vzala

si život, spáchala samovraždu.

14. Odvolatelia súdu ďalej vytýkali, že hoci to žalovaní požadovali, nevyžiadal si oznámenie z polície,
ktoré na žalobcu podala poručiteľka a že tiež náležite neskúmal, že poručiteľka vrátenie daru od žalobcužiadala súdnou cestou, čo rovnako bolo dôkazom negatívneho vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou.
Na druhej strane odvolatelia nepopreli, že žalovaný 1 v konaní sa vyjadril, že poručiteľka mala dôstojné
podmienky na život, ale tvrdili, že aj keby mala ideálne upratané a stále navarené, to ešte neznamená, že

mala pokoj, naopak stále bola v strese, nervózna, pričom tieto stavy preukázateľne jej vyvolával žalobca.
Súd podľa odvolateľov napokon nezohľadnil, že medzi žalobcom a poručiteľkou vznikali konflikty, čo
vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná manželka žalobcu, pričom poručiteľka so žalovanými takéto
konflikty nemala a nevypovedala o nich ani manželka žalobcu. Zároveň netvrdili, že boli ideálnymi synmi,
ale v porovnaní so žalobcom neboli konfliktní a majetnícki voči svojej matke, z ktorého dôvodu táto

žalobcu požiadala o vrátenie daru a aj ho vydedila.

15. Žalobca, ktorého zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 10.4.2024, nevyužil svoje právo
a k tomuto v konaní písomne sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil.

18. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 19.11.2025 o 9.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 11.11.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

19. Odvolanie žalovaných nesmerovalo proti zamietavému výroku ktorý preto nadobudol právoplatnosť
a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu

bol preto iba vyhovujúci výrok o učení, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako aj závisiaci výrok o trovách
konania (§367 CSP).

20.Žalovaníuplatniliodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.a)(nebolisplnenéprocesnépodmienky),
písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. g) (zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto neboli
naplnené.

21. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto

dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na

riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky,
ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi
vzťahujúcimi sa na určovací výrok napadnutého rozsudku, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako aj

s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Naopak odvolací súd s týmito dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sastotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako

odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody určujúceho rozsudku,
že dôvody vydedenia žalobcu ako syna poručiteľky touto uvedené v listine z 25.5.2018 o jeho vydedení
spísanej vo forme notárskej zápisnice, nie sú dané.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov,

odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že po poručiteľke M. B., N. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX ako
dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy synovia poručiteľky, a to žalobca A. B. a žalovaní I. B. a H. B..
Poručiteľka pred smrťou zanechala vo forme notárskej zápisnice zriadenú listinu z 25.5.2018 označenú
ako závet a listina o vydedení, podľa ktorej poručiteľka žalobcu vydedila (s dôsledkami vydedenia

vzťahujúcimi sa aj na jeho potomkov) a závetom všetok svoj majetok odkázala obom svojím synom ako
závetným dedičom, ktorí v tomto sporovom súdnom konaní vystupovali v procesnej pozícii žalovaných.
Notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľke (8D/32/2021) žalobcu odkázal na
uplatnenie jeho dedičského práva v sporovom súdnom konaní, v lehote počítanej od právoplatnosti
uznesenia, v dôsledku čoho, pretože žalobca v zmysle tohto pri podaní žaloby v tejto sporovej veci

postupoval, medzi dedičmi poručiteľky bolo preto sporným, či žalobcovi dedičské právo po matke patrí
alebo nie, keďže v tomto sporovom súdnom konaní žalobou na súde tento sa domáha určenia, že
dôvody jeho vydedenia nie sú dané. Z dôvodu, že súdny komisár v konaní o dedičstve po poručiteľke
postupoval podľa §194 ods. 1 CMP a konanie o dedičstve po tejto prerušil a žalobcu odkázal na
podanie žaloby o určenie svojho dedičského práva, naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom

určení v danom prípade nebolo potrebné preukazovať. Bolo totiž nepochybné, že predmetná žaloba je
procesne prípustná, keďže žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ako i neistoty v jeho právnom
postavení. Spornosť dedičského práva žalobcu v konaní o dedičstve nastala pritom bez ohľadu na
postoj ostatných dedičov v konaní, a to najneskôr momentom uplatnenia dedičského práva žalobcu

ako neopomenuteľného dediča po poručiteľke v tomto sporovom konaní, nakoľko vôľa poručiteľky
vyjadrená v listine o vydedení nemôže byť zmarená ani prípadným súhlasným prejavom vôle dedičov
nestotožňujúcich sa s vydedením žalobcu, t. j. že zákonné podmienky vydedenia nie sú dané (čo však
nie je prípad posudzovanej veci).

25. Zo 40. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú všetky dôvody, pre ktoré súd sa
odmietol vecne zaoberať žalovanými v konaní predkladanými tak samotnými nahrávkami, ako i ich
prepismi do písomnej podoby (napätosť vzťahov medzi žalobcom a poručiteľkou potvrdil tak žalobca,
ako aj samotní žalovaní a nebol preto dôvod túto nespornú skutočnosť preukazovať nahrávkami,
prepisy nahrávok neboli autentické, časť nahrávok bola zrealizovaná v bezpredmetnom čase po spísaní

listiny o vydedení). Dôvodom nevykonania navrhovaného dokazovania prehratím predložených dôkazov
nebola preto len odvolateľmi zmienená skutočnosť, že prepisy týchto nahrávok do písomnej podoby
neboli úplné či autentické a odvolatelia preto márne namietali, že ani nebolo ich povinnosťou ich
prepisy vyhotoviť, ako to na nich súd požadoval, a že súd tieto nahrávky mohol ako dôkaz vykonať
ich vypočutím bez ďalšieho. V tejto súvislosti podstatným však je, že žalovaní vykonaním tohto nimi

navrhnutého dôkazu vypočutím sporných nahrávok mienili preukázať, ako to namietali aj v odvolaní
jednak, že vzťahy medzi poručiteľkou a jej synom A., ktorého vydedila, boli napäté a jednak, že tu boli
dôvody na jeho vydedenie. Samotná napätosť vzťahov medzi poručiteľkou a žalobcom v konaní spornou
však nebola, z tohto hľadiska išlo preto o bezpredmetné dokazovanie a dôkazy, keďže žalovaní nimi
chceli preukazovať skutočnosti, ktoré v konaní neboli sporné. Pokiaľ išlo o samotnú existenciu dôvodov

vydedenia, aj v tomto smere išlo o dokazovanie bezpredmetné, keď súd prvej inštancie správne totiž
uzavrel a prihliadal na to, že v danom prípade nielen žalobca ako syn ku svojej matke, sa nesprával
štandardne, ale aj jeho matka tak slovne, ako aj fyzicky útočila na svojho syna, ktorého následne
vydedila, takže ani ich neštandardný vzťah a správanie žalobcu, ktorý (by) vyplynul z predmetných
nahrávok, by nebolo možné pripísať výlučne na vrub len žalobcovi, na ktorého preto nemôžu dopadnúť

dôsledky vydedenia.

26. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu podľazákona inak patrilo. Pokiaľ subjekt právnych vzťahov (v súdenej veci poručiteľka) využije svoje
zákonné oprávnenie vydediť niektorého z potomkov, princíp legitímnych očakávaní neznamená, že
táto jeho vôľa nemôže byť nikým napadnutá a spochybnená. Zodpovedá preto princípu legitímnych

očakávaní, že vydedený potomok využije svoje zákonné oprávnenie a namietne „neplatnosť vydedenia“.
Následne (všeobecný sporový) súd je tým orgánom, ktorý v konkrétnostiach prípadu posúdi argumenty
a protiargumenty dotknutých strán. Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti ustanovené
v §469a ods. 3 o. z., je potrebné vychádzať z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie splnené boli
a vtedy je na vydedenom, aby preukázal opak a v tom prípade na základe právoplatného rozhodnutia

bude určené, že dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom uvedené v listine o vydedení nie sú dané
a inak platná listina v tomto smere stratí účinnosť. V danom prípade bolo preto na žalobcovi v tomto
sporovom konaní preukázať, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané, a nebolo pritom povinnosťou
žalovaných preukazovať, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou dané predsa len boli a ich
existenciu dokazovať ich vyhľadávaním vo zvukových nahrávkach prejavov osobnej povahy poručiteľky,
keďže existencia dôvodov vydedenia ani nemôže byť predmetom dokazovania, ale tieto v listine

o vydedení musia byť formulované vecne natoľko konkrétne a nezameniteľne s inými, aby nemohli
vznikať pochybnosti, čo konkrétne malo byť dôvodom vydedenia daného potomka poručiteľky. Inak
by to pre dedičov, ktorí vydedení neboli, umožňovalo neprípustne dotvárať poslednú vôľu poručiteľky
a napasovať z jej života a zo života vydedeného potomka taký konkrétny dôvod jeho vydedenia, aký by
ako platný dôvod vydedenia v súdnom spore nakoniec aj mohol obstáť, ako sa o to v tomto sporovom

konaní usilovali aj žalovaní. Čo i len čiastočná absencia dostatočne konkrétnych skutkových dôvodov
vydedenia nie je však nahraditeľná vykonaním dokazovania, pretože jeho výsledky nemôžu s istotou
preukázať dôvod, pre ktorý poručiteľ potomka vydediť skutočne chcel, pričom platnosť vydedenia,
vzhľadom na závažnosť jeho účinkov pre neopomenuteľného dediča a prípadne aj pre jeho potomkov,
nemôže byť preto postavená na dohadoch a domnienkach (ale ani len na presvedčení) dedičov, pre

ktorých vydedenie žalujúceho dediča je na prospech.

27. Vzhľadom na to, ako v konkrétnom prípade poručiteľka formulovala dôvody vydedenia žalobcu,
že ten trvalo, v danom prípade viac ako tri roky, o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ako potomok
by prejavovať mal, pretože s ňou nekomunikuje, kontaktuje ju len, keď niečo potrebuje, nezaujíma sa

o ňu, o jej zdravotný stav, nezablahoželá jej, nadáva jej a napadol ju aj fyzicky, zo strany žalobcu
postačovalo, aby preukázal, že uvedené pravdivé nie je, prípadne že medzi poručiteľkou a ním ako
jej potomkom išlo o vzťahy vzájomne narušené, t. j. že nielen on k matke sa správal neprípustne,
ale že práve naopak aj matka k nemu ako k svojmu synovi sa správala neprípustne, čo v danom
prípade medzi stranami sporným nebolo. Žalobcom predložené lekárske správy boli relevantné, pokiaľ

tieto preukazovali, že manželka žalobcu v relevantnom období vymedzenom v listine o vydedení (tri
roky spätne pred 25.5.2018), sprevádzala poručiteľku na lekárske vyšetrenia. Uvedený dôkaz aj sám
o sebe, nieto ešte aj v spojení s potvrdzujúcimi tvrdeniami žalovaných postačoval pre správny skutkový
záver súdu, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru o absencii trvalého opravdivého
záujmu žalobcu ako potomka o poručiteľku, a to z dôvodu, že v konaní týmito listinnými dôkazmi,

ako napokon aj výpoveďou a obsahom písomných podaní samotných žalovaných bolo preukázané, že
žalobca prostredníctvom svojej manželky v rozhodnom období rokov 2015 – do mája 2018 poskytoval
poručiteľke pomoc a javil záujem o jej zdravotný stav minimálne vo forme sprevádzania poručiteľky na
lekárske vyšetrenia a dávkovania jej liekov. Na druhej strane tak žalovaní tvrdili, že v rozhodnom čase
do 05/2018 poručiteľka bola plne sebestačná a čulá, ako aj samotná poručiteľka v listine o vydedení

uviedla, že potrebnej pomoci sa jej dostávalo a dostáva od jej ostatných detí. Súd prvej inštancie preto
aj z tohto hľadiska správne uzavrel, že v danom prípade nebol naplnený dôvod vydedenia ustanovený v
§469a písm. b) o. z. Preto pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že súd riadne nevykonal a nevyhodnotil
dôkazy, najmä lekárske správy potvrdzujúce zdravotný stav poručiteľky, hoci tieto svoje námietky
nijako nekonkretizovali, museli buď myslieť na zdravotný stav poručiteľky v období, ktoré nastalo až

po spísaní listiny o vydedení a ktoré preto v tomto sporovom konaní nie je právne relevantné alebo
týmito námietkami potom protirečili tomu, čo v konaní sami tvrdili o sebestačnosti, zdravotnom stave
poručiteľky a o absencii jej odkázanosti na pomoc iných vôbec, a teda aj výlučne žalobcu v relevantnom
čase spísania predmetnej listiny. Poručiteľka 25.5.2018 sama pritom netvrdila, že by bola odkázaná na
potrebnú pomoc výlučne zo strany žalobcu, že tohto o potrebnú pomoc prípadne aj požiadala a že tejto

sa jej od neho nedostalo. Naopak výslovne uviedla, že pomoc, ktorú vzhľadom na svoj vek potrebuje,
poskytnutú má. Ak teda poručiteľka žalobcu ako svojho potomka o poskytnutie potrebnej pomoci ani
nepožiadala a ani na ňu nebola odkázaná, keďže tejto sa jej dostávalo od jej ostatných detí, súd prvejinštancie bezpochyby správne uzavrel, že nemohol byť preto naplnený ani dôvod vydedenia ustanovený
v §469a písm. a) o. z.

28. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď pred dožiadaným súdom či písomné čestné vyhlásenie svedka
N., táto ani nevypovedala a ani sa nevyjadrovala o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami, ale len
o tom, čo jej o udalostiach, ktoré sa odohrali, sprostredkovala samotná poručiteľka a ani v jednom
prípade nebola preto svedkom udalosti, o ktorej vypovedala alebo sa vyjadrovala a preto bez ohľadu
na to, že súd správne vyhodnotil podstatné nezrovnalosti v jej výpovedi, na čo poukázal v 42. odseku

svojho odôvodnenia, na jej výpoveď z dôvodu, že ani nešlo o svedka v pravom slova zmysle, nebolo
možné prihliadať pri rozhodovaní v tejto veci a hodnotiť ju ani len v prenesenom význame, ako sa
toho dožadovali odvolatelia, keďže táto, ako na to správne poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení
z 11.5.2023 v spise na č. l. 195, disponuje len sprostredkovanými informáciami, ktoré boli odrazom
subjektívneho vnímania nebohej poručiteľky, a nie informáciami o objektívnej realite, ktorú by táto ako
svedok bezprostredne vnímala svojimi zmyslami.

29. Pokiaľ odvolatelia namietali pochybenie súdu v tom, že pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal
najmä čestným vyhlásením svedka zasielaným aj notárovi, ktorý 25.5.2018 spísal s poručiteľkou listinu
o vydedení a ktoré bolo preto z relevantného obdobia zodpovedajúcemu času vydedenia, odvolaciemu
súdu nie je zrejmé, o ktorom čestnom vyhlásení a ktorého svedka odvolatelia takto uvažovali, nakoľko
obsahom spisu takéto čestné vyhlásenie nie je a neodkazuje naňho ani samotná listina o vydedení.

Pokiaľ odvolatelia súdu vytýkali, že si nevyžiadal trestné oznámenia od polície podávané poručiteľkou
na žalobcu, títo v konaní návrh na vykonanie takéhoto dokazovania neučinili, naopak v konaní tvrdili,
že k podaniu trestného oznámenia zo strany ich matky na žalobcu nikdy ani nedošlo, keďže táto si to
nepriala.

30. Odvolacie námietky žalovaných neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel
a privodiť tak pre odvolateľov priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením a ako
takéto preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane napadnutého závisiaceho výroku

o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu, v danom prípade čiastočnom
úspechu oboch sporových strán, keďže predmetom konania pred súdom prvej inštancie okrem určenia,
že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané, bolo aj určenie neplatnosti závetu (§255 ods. 2 CSP).

31. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1

CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu
ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalobcovi priznal
preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolatelia
v konaní netvrdili a odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie

o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešných odvolateľov, ktorí,
na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie, sami zapríčinili potrebu odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).