Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/139/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201021
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom
D. F. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky,
č. SPSČ-PO3-2021/001682-007 zo dňa 19.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
v ktorého mene konal minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. SPSČ-
PO3-2021/001682-007 zo dňa 19.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zamietol odvolanie, ktoré podala: A. B. (ďalej len „účastníčka konania“ alebo „žalobkyňa“), podľa 243
ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon
č. 73/1998 Z. z.“) a potvrdil personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „GTSÚ“) č. 49 zo dňa 07.12.2020 (ďalej len „personálny rozkaz“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. GTSÚ personálnym rozkazom podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustil

zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru - účastníčku konania.
Dôvodom bolo, že účastníčka konania v dňoch 26.12.2019, 21.01.2020, 22.01.2020, 16.02.2020
a 21.02.2020 nestotožnila osoby cestujúce vo vozidlách špecifikovaných v personálnom rozkaze
dôkladným porovnaním tváre s fotografiou a opisom obsiahnutým v predloženom cestovnom doklade,
nevykonala dostatočnú vizuálnu kontrolu interiéru a batožinového priestoru vozidla, nevykonala kontrolu
identifikačných údajov vozidla, identifikačných čísel vozidla, výrobných štítkov, vykonala fiktívnu kontrolu
totožnosti osôb, ktoré sa v motorovom vozidle nenachádzali a reálne v danom čase neprekračovali

štátnuhranicu,umožnilanedovolené,nelegálneaanonymnéprekročenieštátnychhranícobčanovitretej
krajiny, ktorému bol členským štátom Európskej únie udelený zákaz vstupu a pobytu na území Európskej
únie. Uvedeného sa dopustila na hraničnom priechode Vyšné Nemecké.3. Skutkový stav bol zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy použil
správu z poskytnutej súčinnosti UIS pod ČVS: H./F.; informácie poskytnuté Colným úradom Michalovce
pod č. 294340/2020, 342686/2020 a 431317/2020; informácie poskytnuté národnou ústredňou Europol

pod č. PPZ-MPS-NUE-1786/2019-KK; preklad pod č. 184/2026 z ukrajinského do slovenského jazyka;
výpisy z lustrácie v informačnom systéme Policajného zboru Centrálna lustračná konzola (CLK);
kamerové záznamy z hraničnej kontroly na hraničnom priechode; plány služieb na december 2019,
január a február 2020; inštruktáže výkonu služby v dňoch 26.12.2019, 21. a 22.01.2020, 15. a
16.02.2020, 20. a 21.02.2020; kniha príchodov a odchodov na hraničnom priechode Vyšné Nemecké;

knihu evidencie priechodových pečiatok z operačných dní: 26.12.2019 od 7:00 do 19:00, 21. a
22.01.2020 od 19.00 do 7:00, 16. a 17.02.2020 od 19.00 do 7:00, 20. a 21.02.2020 od 19.00 do
7:00; vyjadrenie účastníčky konania k začatiu konania zo dňa 30.09.2020 prostredníctvom právneho
zástupcu spolu so splnomocnením, vyjadrenie účastníčky konania k návrhu na prepustenie; prehľad
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach účastníčky konania; zhodnotenie služobnej
činnosti; prehľad o oboznámení sa s internými predpismi; stanovisko o OZP v SR zo dňa 19.10.2020.

4. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy účastníčkou konania spočívalo v tom, že nebola
čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď počas výkonu štátnej služby riadne
nevykonávala hraničnú kontrolu, nestotožnila cestujúcich vo vozidlách, dôkladným porovnaním tváre s
fotografiou a opisom obsiahnutým v predloženom cestovnom doklade, nevykonala dostatočnú vizuálnu

kontrolu interiéru a batožinového priestoru vozidla, nevykonala kontrolu identifikačných údajov vozidla,
identifikačných čísel vozidla, výrobných štítkov. V informačnom systéme CLK nevykonala lustráciu
všetkých cestujúcich vo vozidle. Taktiež vykonala fiktívnu lustráciu totožnosti osôb v informačnom
systéme CLK, ktoré reálne v danom čase neprekročili štátnu hranicu. Týmto konaním opakovane
participovala na nedovolenom prekročení osôb cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou. Účastníčka konania sa neriadila zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi,konalavrozporesospoločenskýmpostavením,úlohamiaposlanímPolicajnéhozboru.Zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom
Policajného zboru, keď na úseku svojho služobného zaradenia nevykonávala riadne štátnu službu,
keď si svedomito neplnila služobné úlohy uložené v príslušných predpisoch, ktoré sú vymedzené

v personálnom rozkaze GTSÚ na poslednom odseku strany 7.

5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím GTSÚ, keď skonštatoval, že je v ňom
uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia účastníčky konania zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru, teda za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej

povinnosti s tým, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, ktoré jej bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi.

6. Žalovaný ďalej zdôraznil, že ponechanie účastníčky konania v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby predovšetkým záujmu na zodpovednom plnení uložených úloh a

povinností a v dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na
ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní dôvery v Policajný zbor, osobitne preto, že ako
príslušníčka je povinná plniť svedomite úlohy, ktoré sú jej uložené právnymi predpismi, ako aj rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi ako i pokynmi nadriadených. Uvedené vyplýva aj z toho, že sa zúčastňuje na
plnení funkcií štátu. Predpokladá sa, že ich bude príkladne a striktne rešpektovať. Je však nezlučiteľné

so záujmami štátnej služby, aby pri zabezpečovaní kontroly hraníc bola vykonávaná hraničná kontrola
v rozpore s právnymi a internými predpismi, keďže nelegálne prekročenie štátnej hranice Slovenskej
republiky, najmä vonkajšej schengenskej, je neželaným javom, ktorý môže mať negatívny dopad a
predstavovať hrozbu nielen pre SR, ale aj pre celý schengenský priestor. Účastníčka konania svoje
povinnosti opakovane a hrubo porušovala, hoci patrila k služobne starším a skúsenejším policajtom.

U dlhoročného skúseného policajta sa oprávnene predpokladá adekvátna úroveň zodpovednosti a
morálnych vlastností a prirodzene sa očakáva správanie, ktoré by malo byť predobrazom správania aj
ostatných.

III. Správna žaloba

7. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj personálneho rozkazu GTSÚ, tvrdiac, že sú dané dôvody na ich zrušenie z dôvodu
ich nepreskúmateľnosti.8. Žalobkyňa v prvej časti žaloby (s. 2 až 18 žaloby) prepísala odvolanie, ktoré podala v rámci
administratívneho konania.

9. Žalobkyňa následne na to uviedla, že personálny rozkaz má 12 strán a napadnuté rozhodnutie 33
strán,pričomžalovanýnaviacerýchstranáchdoslovaopakujesvojuargumentáciukuvedenýmdôkazom
a opakuje paragrafové znenie príslušných zákonov.

10. Žalobkyňa spochybňovala obsah úradného záznamu vyšetrovateľa zo dňa 23.01.2020 (týkajúci sa
kontroly vozidla AO5625CA), ktorý bol poskytnutý vyšetrovateľom v rámci súčinnosti z trestného spisu.
Uviedla, že ak by skutočnosti v ňom uvedené boli pravdivé, bolo povinnosťou príslušníkov Policajného
zboru, ktorý tento záznam vyhotovili, okamžite zasiahnuť a oznámiť túto skutočnosť príslušnému
nadriadenému a zabrániť ďalšiemu výkonu služby žalobkyne. Zo spisu je však zrejmé, že riadne
vykonávala svoju službu aj po 23.01.2020. V danom zázname sa presne neuvádza, v akej obci bolo

vozidlo zastavené, a tak neobstojí tvrdenie, že až po jeho zastavenie z neho nikto nevystúpil a rovnako
do neho nevstúpila žiadna iná osoba. GTSÚ sa dostáva do rozporov, keď na jednej strane tvrdí, že
personálny rozkaz sa opiera o tento úradný záznam poskytnutý v rámci súčinnosti z trestného konania,
no na strane druhej uvádza, že podľa stanovísk súdov otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je
zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie.

11. Z rovnakých dôvodov žalobkyňa spochybnila aj ďalší úradný záznam zo dňa 23.01.2020, ktorý sa
týkal kontroly vozidla 5AV8691.

12. Žalobkyňa sa žiadneho trestného činu nedopustila a voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa

16.06.2020 podala sťažnosť. Z uznesenia vyplýva, že sa jej dáva za vinu organizovanie umožnenia
nedovoleného prekročenia štátnej hranice u 34 osôb a že vykonala fiktívnu lustráciu osôb, ktoré sa
v čase kontroly nenachádzali na štátnej hranici Vyšné Nemecké – Užhorod, a to u deviatich osôb. V
personálnom rozkaze sa jej však dáva za vinu, že vykonala fiktívnu lustráciu v počte piatich osôb. Tento
rozpor svedčí o tom, že GTSÚ je v dôkaznej núdzi. O tom svedčí aj to, že o uznesení sa dozvedel

22.06.2020, avšak konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru sa začalo až dňa 30.09.2020.
Žalobkyňa sa nedopustila protiprávneho konania a u všetkých osôb vykonala lustráciu a stotožnenie
podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia.

13. Informačný systém Colného úradu Michalovce nie je zhodný s informačným systémom, ktorý vedie

Policajný zbor – Centrálna lustračná konzola (CLK). V informačnom systéme colného úradu sa vedú
najmä údaje o vymeraní colného dlhu a nevedie sa v ňom podrobná evidencia o prestupe štátnej hranice
na Hraničnom priechode Vyšné Nemecké, colný úrad nevedie evidenciu o všetkých osobách, ktoré
prestupujú štátne hranice v motorovom vozidle, napríklad ak je vo vozidle päť osôb, tak colný úrad
vo svojej evidencii nezapisuje všetky osoby, ktoré sa nachádzajú vo vozidle. Preto spáchanie skutkov

porovnaníminformačnéhosystémucolnéhoúraduainformačnéhosystémuPolicajnéhozboruneobstojí.

14. K informáciám poskytnutým Europolom uviedla, že na hraničnom priechode sa nevykonávajú
spoločné služby a medzi oddeleniami slovenskej a ukrajinskej polície je medzipásmo asi 300 metrov,
v rámci ktorého môže osoba presadnúť do iného vozidla alebo predložiť pasovej kontrole iný doklad,

čo môže spôsobovať rôznu evidenciu v informačných systémoch ukrajinskej a slovenskej polície a
následnenatoajrozdielnuevidenciuvEuropole,keďžeinformáciesúposkytovanénárodnouústredňou.
Ukrajinskí občania navyše majú bežne dva a aj viacero cestovných dokladov.

15. K informačnému systému policajných zložiek na Ukrajine uviedla, že cez hraničný priechod je

zakázané prekračovať peši, a tak príslušníci Policajného zboru len formálne zapíšu jednotlivých
cestujúcich do vozidla. Stávajú sa výpadky v informačných systémoch Centrálnej lustračnej konzoly,
a tak príslušník bežne zapíše peších cestujúcich aj do takého vozidla, v ktorom sa v skutočnosti
nenachádzajú. Neobstojí preto tvrdenie, že porovnaním výstupu z ukrajinského informačného systému
bola zistená nezrovnalosť v osádke vozidla, keď na slovenskom území bola lustrované I. J. a v

ukrajinskom informačnom systéme osoba J. K., na ktorú je v SIS2 zavedená blokácia osoby. Žalobkyňa
v každom prípade stotožnila osobu a nikdy nepripustila a ani nezapísala do informačného systému inú
osobu než tú, ktorá bola prítomná na hraničnom prechode. Žalobkyňa nemôže niesť následky za to, že v
informačnom systéme Ukrajiny sú nezrovnalosti. Následne žalobkyňa zopakovala argumentáciu o tom,že na hraničnom prechode nie sú spoločné služby a že sa tam nachádza medzipásmo, kde osoba, ktorá
vystúpi z územia Slovenskej republiky, nemusí vstúpiť na územie Ukrajiny a platí to aj opačne.

16.Kukamerovýmzáznamomzhraničnejkontrolyhraničnéhoprechoduuviedla,žetvrdeniežalovaného
sa nezakladá na pravde, lebo žalobkyňa vo všetkých prípadoch stotožnila cestujúcich v danom vozidle
porovnaním tváre s fotografiou a vykonala dodatočnú vizuálnu kontrolu interiéru a batožinového
priestoru. Z kamerových záznamov je predsa nemožné preukázať, či stotožnila alebo nestotožnila
cestujúcich vizuálnou kontrolou.

17. K svojmu písomnému vyjadreniu počas administratívneho konania zo dňa 02.10.2020 a 23.10.2020
uviedla, že orgány verejnej správy jej dali neprimerane krátke lehoty na vyjadrenie, a to 2, resp. 3 dni.
Táto lehota je šikanózna, neprimeraná, je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania a bolo ňou porušené právo na obhajobu. Napriek tomu ju dodržala, no možno ustáliť,
že bola v časovej tiesni. Neobstojí tvrdenie orgánov verejnej správy, že žalobkyňa a právny zástupca

neuviedli k tejto lehote žiadne pripomienky či námietky a nepožiadali o ich predĺženie. Vo vyjadrení zo
dňa 23.10.2010 namietala krátkosť tejto lehoty.

18. K záznamom z oboznámenia sa žalobkyne s právnymi a internými predpismi uviedla, že na
služobnom úrade Vyšné Nemecké je v spise šesť prezenčných listín o oboznámení sa so všeobecne

záväznými a internými predpismi a o preškolení z interných aktov a nariadení, ktoré sa konali v roku
2017, 2018, 2019 a 2020 a sú na nich podpisy príslušníkov. Tieto podpisy žalobkyni nepatria, nebola
oboznámenáapreškolenáztýchtopredpisovajebežnápraxnaoddelení,ževprípadeneprítomnostiiný
príslušník Policajného zboru sa podpíše za neprítomného príslušníka. Žalobkyňa preto navrhla pribrať
do konania znalca z odvetvia grafológie, avšak nie Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru,

lebo ten by bol v konaní zaujatý. Neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa u nadriadených nenamietala, že
nebola oboznámená alebo preškolená z právnych a interných predpisov a ani to, že ak by to zistila,
tak mala a mohla spísať úradný záznam a odovzdať ho, pretože policajtovi musí byť daná možnosť
navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Navyše o vznesení obvinenia bol služobný úrad informovaný ešte
dňa 22.06.2020 a konanie začalo až dňa 09.12.2020, preto v tomto čase bol dostatočný priestor na

ustanovenie znalca.

19. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola jedenkrát odmenená peňažným darom a že pri rozhodovaní bral
do úvahy priaznivé hodnotenie jej služobnej činnosti a dobre dosahované výsledky, ale na druhej strane
zároveň uviedol, že kvalitné a svedomité plnenie úloh v uplynulom čase nemôže byť ospravedlnením

pre protiprávne konanie žalobkyne. Žalovaný sa tak dostáva do vlastných rozporov. Vo veci mohla byť
uložená aj iná sankcia.

20. K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania uviedla, že vyšetrovateľ uznesením obvinil aj iných
policajtov, ale ich konanie nekvalifikoval ako porušenie služobnej prísahy.

21. Žalobkyňa navrhla výsluch osôb, ktoré sú uvedené v upovedomení o začatí správneho konania zo
dňa 30.09.2020. GTSÚ neurobil žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že mal záujem sa pokúsiť
tieto osoby zabezpečiť na podanie vyjadrenia. Skutočnosť, že ide o osoby iného štátu, nie je prekážkou
vypočutia týchto osôb prostredníctvom dožiadania ukrajinskej polície, keďže Slovenská republika má

s Ukrajinou uzatvorenú medzinárodnú dohodu o vzájomnej pomoci a výmene informácií. Navrhla tiež
vypočuť vodiča vozidla I. L. E., keďže ukrajinskí vodiči si vedú zoznam cestujúcich.

22. Pri žalobkyni neboli splnené podmienky prepustenia vymedzené § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.
73/1998 Z. z.

23. Žalovaný všetky dôkazy hodnotil jednostranne a účelovo v neprospech žalobkyne.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.08.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol
správnu žalobu zamietnuť.25. Vo vzťahu k úradným záznamom vyšetrovateľa zo dňa 23.01.2020 uviedol, že tieto údaje boli
porovnané s dôkazmi zabezpečenými Europolom, Colným úradom Michalovce, ako aj s kamerovými
záznamami, pričom v úradnom zázname pri kontrole vozidla I. je uvedené, že hliadka spozorovala auto

v čase o 00.20 hod., žalobkyňa podľa Centrálnej lustračnej konzoly vykonala kontrolu o 00.19 hod. a
z prepisu kamerového záznamu vyplýva, že vozidlo sa z radu stojacich vozidiel pohlo o 00.34 hod. Z
daného je zrejmé, že hliadka mala v zornom poli toto vozidlo po celý čas. Obdobne argumentuje aj ku
kontrole vozidla XXXXXXX.

26.Kčasu,ktorýuplynulmedzidoručenímuzneseniaovzneseníobvineniažalobkyneazačatímkonania
nadriadeného, uviedol, že počas tohto času nadriadený uskutočňoval vlastné šetrenie danej veci, aby
preveril či konanie žalobkyne je v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. a zadovažoval si dôkazné
prostriedky.

27. Konfrontované uznesenie o vznesení obvinenia s rozdielnym počtom skutkov vo vzťahu k skutkom

uvedeným v konaní o prepustení nezakladá právny dôvod pre beztrestnosť preukázaného hrubého
porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zo strany žalobkyne. Za vinu sa jej nekladie fiktívna
lustráciapiatichosôbakouvádzažalobkyňa,aleibaštyrochosôbstým,žepriosobeC.K.sajejkladieza
vinu nevykonanie lustrácie tejto osoby, ktorá prekračovala hranicu Slovenskej republiky v systéme CLK.

28. Žalovaný zdôraznil kamerový záznam a jeho opis, ktorý je súčasťou spisu, a ktorý jednoznačne
zaznamenáva a popisuje konanie žalobkyne v presne vymedzených časových intervaloch, pričom ide
o objektívne dôkazy.

29. K oboznámeniu sa žalobkyne s právnymi a internými predpismi žalovaný uviedol, že žalobkyňa

mohla kedykoľvek počas výkonu svojej služobnej činnosti žiadať o preskúmanie spochybňovaných
podpisov.

30. K prehľadu o odmenách a trestoch žalobkyne uviedol, že právne predpisy kladú vysoké požiadavky
na morálny profil policajta, pričom tu nejde o rozpor vo výrokoch v rozhodnutí, keď aj napriek priaznivému

hodnoteniu a dosahovaným výsledkom, došlo k prepusteniu, keďže GTSÚ posúdil jej konanie ako zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti.

31. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania je vlastný subjektívny názor žalobkyne.

32. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného nereagovala.

V. Relevantná právna úprava

33. Podľa § 48 ods. 3 písm. c), o) a u) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný oznámiť bezprostredne

nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu
škodu (písm. c/), preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny
súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby (písm. o/), zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti,
schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu (písm. u/).

34. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

VI. Nariadenie pojednávania

35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých

veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/139/2021, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v zneníDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/139/2021.

36. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

37. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich
písomných vyjadrení.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

38. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov uplatnených
žalobkyňou ustáliť, či rozhodnutiami orgánov verejnej správy a postupu, ktorý viedol k ich vydaniu,
boli porušené jej práva. Z jednotlivých žalobných bodov vyplynulo, že sa týkajú v prevažnej miere
nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávnych záverov vyplývajúcich zo zisteného

skutkového stavu.

39. Správny súd sa oboznámil s administratívnym spisom, ktorého súčasťou sú aj kamerové záznamy
z priebehu jednotlivých kontrol vykonaných na hraničnom priechode Vyšné Nemecké žalobkyňou, a to
v dňoch 26.12.2019, 21.01.2020, 22.01.2020, 16.02.2020, 21.02.2020, a to vrátane ich prepisu. Správny

súd zistil, že v prípade motorového vozidla I. (26.12.2019) sa v čase kontroly vo vozidle nachádzali
dve osoby (vodič a spolujazdec). V prípade motorového vozidla XXXXXXX (21.01.2019) z kamerového
záznamu nevyplýva, že by vo vozidle boli viac ako štyri osoby. V prípade motorového vozidla I.
(22.01.2020) z kamerového záznamu nevyplýva, že by vo vozidle bolo viac ako sedem osôb. V prípade
motorových vozidiel I. (16.02.2020) a I. (21.02.2020) zo záznamu vplýva, že sa v čase kontroly v nich

nachádzali dve osoby (vodič a spolujazdec).

40. Správny súd sa so žalobnými bodmi uvedenými v bodoch 10, 11 a 12 tohto odôvodnenia
nestotožňuje. Poukázanie na prípadné porušenia právnych a interných (služobných) predpisov
(formulácia: „mali zabrániť ďalšiemu výkonu služby žalobkyne“) nijakým spôsobom nevyvracia

skutočnosť porušenia právnych a služobných predpisov zo strany žalobkyne. Pokiaľ ide o rozdielne
posudzovania trestnoprávnej a služobnej zodpovednosti, predmetné vychádza z ustálenej judikatúry
správnych súdov, podľa ktorej: „pri prepustení policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192
ods.1písm.e)zákonač.73/1998Z.z.preporušenieslužobnejprísahyaleboslužobnejpovinnostizvlášť
hrubým spôsobom (za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že ponechanie policajta v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby) ide o najprísnejšiu sankciu, ktorú nie je
možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou policajta. Porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. Dôvody prepustenia podľa § 192 ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na možný,
budúci výsledok trestného konania; personálne konanie prebieha nezávisle od trestného konania.

Administratívne (správne) konanie sa od trestného procesného práva odlišuje okrem iného aj väčšou
neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V správnom konaní
možno použiť ako listinné dôkazy tiež výpovede svedkov z vyšetrovacieho spisu, a to pred tým, než
došlo k právoplatnému odsúdeniu pre trestný čin, prípadne oslobodeniu spod obžaloby. V konaní o
prepustení policajta zo služobného pomeru sa nerieši trestná zodpovednosť policajta. Otázka viny zo

spáchaniatrestnéhočinuniejepredbežnouotázkou,odvyriešeniaktorejzávisírozhodnutieoprepustení
policajta z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Súčasne vedené trestné
konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžo/142/2009 zo dňa 27.01.2010, obdobne sp. zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019). Z daného
potom vyplýva, že nie je rozporné so zákonom č. 73/1998 Z. z., ak sa vedie trestné stíhanie vo veci

nedovoleného prekročenia štátnej hranice u 34 osôb, avšak konanie o prepustení je zamerané na iný
počet osôb, v danom prípade nižší počet.41. Vo vzťahu k rozličným informačným systémom a údajom, ktoré sa do nich zapisujú (body 13 až 15
odôvodnenia) a k tvrdeniu o stotožnení všetkých osôb (bod 16 odôvodnenia) správny súd uvádza, že
rozdielyvinformáciách,ktorésazapisujúdoinformačnýchsystémov,súlogickýmvyústenímskutočnosti,

že každý z nich slúži na svoj vlastný účel. Nemožno z toho však usúdiť, že by údaje v nich nepreukazovali
skutkový stav zistený žalovaným a GTSÚ. Vo vzťahu k motorovým vozidlám (pozri bod 39 odôvodnenia
tohto rozsudku) ev. č. I. (26.12.2019 a 21.02.2020) a I. (16.02.2020) správny súd uvádza, že sa v nich
v čase výkonu kontroly evidentne nachádzali dve osoby, pričom z údajov z CLK vyplýva, že do neho
bola zaznamenaná len jedna osoba. Argumentáciu žalobkyne k uvedeným vozidlám preto nemožno

akceptovať. K zvyšným vozidlám (XXXXXXX /21.01.2020/ a I. /22.01.2020/ správny súd uvádza, že
z kamerových záznamov nevyplýva, že by sa počas kontroly na hraničnom priechode nachádzalo vo
vozidlách viac ako 4, resp. 7 osôb. Pokiaľ ide o ich stotožnenie, tak len na hraničnom priechode počas
kontroly, bolo zaznamenaných v systéme 6 osôb (vozidlo XXXXXXX), resp. 8 osôb (vozidlo I.). Zo
záznamov Colného úradu Michalovce, ukrajinského systému a hliadky sa mená osôb nachádzajúcich
sa v jednotlivých motorových vozidlách zhodujú; jedinou výnimkou je kontrola na hraničnom priechode.

Z daného dôvodu sa preto nemožno stotožniť so žalobným bodom a argumentáciou žalobkyne v tejto
súvislosti, ktorá je všeobecná a v zásade ničím nepodložená, a podľa názoru správneho súdu aj
vyvrátená listinnými a kamerovými dôkazmi.

42. Ku krátkej lehote na vyjadrenie (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že

žalobkyni nebolo upreté právo počas konania uplatňovať k nemu svoje pripomienky a návrhy. Zákon
lehotu na podanie pripomienok a návrhov nevymedzuje a tak je na správnej úvahe žalovaného a GTSÚ
určiť jej dĺžku. Žalobkyňa sa v namietanej lehote určenej správnymi orgánmi vyjadrila a výsledky konania
mala možnosť napadnúť opravným prostriedkom (čo aj využila) a aj podaním správnej žaloby (čo tiež
využila). Správny súd sa preto nestotožnil s daným žalobným bodom.

43. Vo vzťahu k neoboznámeniu sa s právnymi a internými predpismi (bod 18 odôvodnenia tohto
rozsudku) správny súd uvádza, že nerozumie argumentácii žalobkyni, ako dané tvrdenia by mali
spôsobiť priaznivejšie hodnotenie skutkov, ktoré jej boli kladené za vinu, a to poukázaním na porušenie
iných predpisov (povinností), ktoré je príslušník Policajného zboru povinný dodržiavať (porovnaj § 48

ods. 3 písm. c/, o/ a u/ zákona č. 73/1998 Z. z.). Z daného dôvodu sa preto súd nestotožnil s daným
žalobným bodom a zároveň sa preto ani nestotožnil s potrebou prizvania grafológa do administratívneho
konania.

44. K námietke o rozporoch v odôvodnení kvôli skutočnosti, že žalobkyňa bola priaznivo hodnotená

(bod 19 odôvodnenia tohto rozsudku) možno uviesť, že žalovaný vzal uvedené do úvahy, no napriek
tomu dospel k záveru, že žalobkyňu prepustí zo služobného pomeru. Predmetné úvahy žalovaný riadne
uviedol v napadnutom rozhodnutí (s. 30 až 33). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý prebehlo administratívne
konanie (porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď
ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby - 192 ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) pri preukázaní skutkov, ktoré sa žalobkyni kládli za vinu, nebolo
možno konanie ukončiť iným spôsobom než prepustením zo služobného pomeru.

45. K nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania (bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku) správny
súd uvádza, že žalobný bod bol žalobkyňou vymedzený všeobecne bez vymedzenia bližších súvislostí

s prejednávanou vecou, pričom predmetom správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia, ktoré
zasiahli do právneho postavenia žalobkyne a nie konania týkajúce sa iných subjektov.

46. K nevypočutiu svedkov (bod 21 tohto rozsudku) správny súd uvádza, že vykonanie dôkazov je v
diskrečnejprávomocisprávnehoorgánurozhodujúcehovovecisamej.Podľanázorusprávnehosúdubol

skutkový stav orgánmi verejnej správy dostatočne zistený a objasnený (pozri najmä bod 3 odôvodnenia
tohto rozsudku, kde sú zhrnuté podklady pre vydanie personálneho rozkazu).

47. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobkyniných tvrdených dôvodov

nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).