Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Jana Ondrejková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/41/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101716
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101716.2
Uznesenie
8S/41/2024
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniakova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava-Ružinov, so sídlom
Mierová 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto
r o z h o d o l :
8S/41/2024
I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
8S/41/2024
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa
18. novembra 2024 domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. OOTZP/OŽP/10569/47045/2024/Slo
zo dňa 25. septembra 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola odmietnutá žiadosť
ožalobcusprístupnenieinformáciedoručenádňa16.septembra2024(ďalejlen„žiadosťosprístupnenie
informácií“) v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal
v zákonom stanovenej lehote - dňa 28. septembra 2024 odvolanie, pričom žalovaný ako príslušný
odvolací orgán v zákonnej 15-dňovej lehote nerozhodol o odvolaní, čím v zmysle § 19 ods. 3 zákona o
slobode informácií nastala situácia, kedy sa predpokladá, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým
odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa
považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
2. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31. januára 2025, ktorom žiadal
predmetné konanie podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zastaviť a priznať mu voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode
informácií odmietol sprístupniť žalobcom požadované informácie týkajúce sa výrubového konania
vedeného pod sp. zn. OTZP/ OŽP/10367/45966/2024/Slo. Konštatoval, že proti prvostupňovému
rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote - dňa 28. septembra 2024 emailom odvolanie, doplnené
kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 30. septembra 2024, o ktorom následne rozhodol starostamestskej časti Bratislava-Ružinov (ďalej len „starosta mestskej časti“) ako príslušný druhostupňový
správny orgán v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia odvolania rozhodnutím č. OOTZP/
OŽP/10870/51087/2024/Slozodňa16.októbra2024(ďalejlen„rozhodnutieoodvolaní“)tak,ževsúlade
s § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil, ktoré rozhodnutie bolo dňa 24. októbra 2024 doručené žalobcovi. Vzhľadom na uvedené bol
presvedčený, že žaloba smeruje proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré podľa zákona nevzniklo a nemôže
byť predmetom preskúmania súdom, a teda je daný neodstrániteľný nedostatok podmienok konania
spočívajúci v nespôsobilom predmete prieskumu. S poukazom na princíp procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania (§ 171 ods. 1 SSP) považoval za dôvodné priznať mu náhradu trov konania
voči žalobcovi. Na záver upozornil, že proti rozhodnutiu starostu mestskej časti o odvolaní podal
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II protest č. Pd 93/24/1102-4 zo dňa 08. januára 2025,
na ktorého základe starosta starostu mestskej časti vydal dňa 29. januára 2025 rozhodnutie č. OOTZP/
OŽP/2404/3611/2025/Slo, ktorým vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie o odvolaní zrušil.
3. Žalobca v replike zo dňa 03. júna 2025 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že rozhodnutie
starostu č. OOTZP/OŽP/10870/51087/2024/Slo zo dňa 16. októbra 2024 je duplicitným rozhodnutím
k napadnutému (fiktívnemu) rozhodnutiu, pričom jeho vzniku bránila prekážka res iudicata alebo ne bis
in idem. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s existenciou rozhodnutia, ktoré bolo zrušené protestom
prokurátora, považoval za absurdnú, keďže na rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť sa hľadí, akoby
nikdy nebolo vydané.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 12. augusta 2025 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/19/2012 zo dňa 04.
decembra 2012 doplnil, že ustanovenie § 19 ods. 3 prvej vety zákona o slobode informácií počíta
s procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15-dňová
lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, t. j. od doručenia odvolania spolu so
spisovým materiálom povinnou osobou orgánu oprávnenému na rozhodnutie o odvolaní. Poukázal tiež
na skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia o odvolaní na podklade protestu prokurátora starosta mestskej
časti rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/2404/5668/2025/Slo zo dňa 10. februára 2025 zrušil prvostupňové
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom žalovaný následne
listom zo dňa 26. februára 2025 žalobcovi sprístupnil ním požadované informácie.
5. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
6. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
7. Podľa § 3 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.
8. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
9. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
10. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanúinformáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
11. Predtým, než správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žalobcom podanej správnej
žaloby, sa s poukazom na § 97 SSP prioritne zaoberal otázkou, či sú v predmetnej veci splnené
procesné podmienky. Správny súd v tomto smere predovšetkým skúmal, či v danom prípade boli
splnené podmienky na uplatnenie fikcie vydania rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcu a
potvrdení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. OOTZP/
OŽP/10569/47045/2024/Slo zo dňa 25. septembra 2024, ktorým bola odmietnutá žiadosť žalobcu o
sprístupnenie informácie, doručená dňa 16. septembra 2024, starostom mestskej časti Bratislava-
Ružinov ako odvolacím orgánom v zmysle § 19 ods. 3 tretej vety zákona o slobode informácií.
12. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právne nazeranie správnych súdov na
inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere
o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho
orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Inštitút
fiktívneho rozhodnutia je len subsidiárnym, umelo vytvoreným inštitútom, existencia ktorého je
podmienená neexistenciou reálneho a objektívne rozpoznateľného rozhodnutia. Práve takéto fakticky
vydané rozhodnutie je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené
záujmy žiadateľa. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom
„urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Fikcia rozhodnutia sa má aplikovať iba potiaľ, pokiaľ
nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom za lehotu na posúdenie
časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/4/2019, rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013 a sp. zn. 5Sži/21,22, 23/2012).
13. Vo vzťahu k prejednávanej veci je tiež potrebné upozorniť, že § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií
ustanovujepovinnosťrozhodnúťoodvolanído15dníodprávnejskutočnostivymedzenejako„doručenie
odvolania povinnou osobou“. Dané ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu
ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“) na konanie podľa zákona o slobode informácií v zmysle § 22 ods. 1
zákona o slobode informácií. Odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v správnom
poriadku. Podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku sa pritom odvolanie podáva na správnom orgáne, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. Vychádza sa tu z predpokladu, že administratívny spis vedie a má ho k
dispozícii prvostupňový orgán. V nadväznosti na podané odvolanie môže prvostupňový správny orgán v
zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku vybaviť odvolanie autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť,
ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup, predloží odvolanie
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr
do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Ustanovenie §
19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám počíta s týmto procesom predkladania spisu
prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15-dňová lehota na rozhodnutie od doručenia
odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sži/19/2012, obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sži/13/2013, 5Sži/8/2012, 3Sži/1/2013, 2Sži/3/2013, 6Sži/3/2013,
2Sži/7/2012, 8Sži/4/2012).
14. V predmetnej veci správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podal proti
prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré doručil žalovanému dňa 28. septembra 2024, a to
elektronicky (emailom) bez autorizácie, a dňa 30. septembra 2024 ho doplnil podaním autorizovaným
kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Dňa 09. októbra 2024 žalovaný predložil spisový materiál spolu
s odvolaním žalobcu starostovi mestskej časti ako odvolaciemu orgánu, o čom zároveň upovedomil
žalobcu listom zo dňa 09. októbra 2024, doručeným dňa 11. októbra 2024. Starosta mestskej časti
rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/10870/51087/2024/Slo zo dňa 16. októbra 2024 v zmysle § 19 ods. 3zákona o slobode informácií odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdil. Dané rozhodnutie o odvolaní bolo dňa 24. októbra 2024 doručené žalobcovi.
15. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská podporené citovanou judikatúrou správny
súd konštatuje, že skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie starostu
mestskej časti o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podľa § 19 ods. 3 prvej
vety zákona o slobode informácií bolo predloženie spisového materiálu spolu s odvolaním starostovi
mestskej časti ako príslušnému odvolaciemu orgánu (§ 19 ods. 2 tretia veta zákona o slobode informácií)
zo strany prvostupňového správneho orgánu (povinnej osoby), ku ktorému došlo dňa 09. októbra
2024, a o ktorom bol žalobca v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 druhou vetou zákona o slobode
informácií aj upovedomený. S poukazom na § 27 ods. 2 správneho poriadku teda lehota na rozhodnutie
o odvolaní začala starostovi mestskej časti plynúť nasledujúci deň, t. j. 10. októbra 2024 a uplynula
dňa 24. októbra 2024 (štvrtok). Pokiaľ teda starosta mestskej časti vydal rozhodnutie o odvolaní dňa
16. októbra 2024, urobil tak v rámci 15-dňovej lehoty ustanovenej v § 19 ods. 3 prvej vete zákona
o slobode informácií, pričom v posledný deň tejto lehoty, t. j. dňa 24. októbra 2024 bolo toto rozhodnutie
aj doručené žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že starosta mestskej časti rozhodol o odvolaní žalobcu
reálnym a objektívne rozpoznateľným rozhodnutím, a to zároveň v zákonom ustanovenej lehote, neboli
v danom prípade splnené zákonné podmienky na uplatnenie fikcie vydania rozhodnutia o zamietnutí
odvolania žalobcu a potvrdení napadnutého rozhodnutia (t. j. prvostupňového rozhodnutia žalovaného)
upravenej v ustanovení § 19 ods. 3 štvrtej vety zákona o slobode informácií. Na uvedené podľa názoru
správneho súdu nemohlo mať vplyv ani neskoršie zrušenie rozhodnutia o odvolaní na podklade protestu
prokurátora, keďže k vydaniu rozhodnutia o odvolaní starostom mestskej časti v zákonom ustanovenej
lehote - dňa 16. októbra 2024 objektívne došlo.
16. Vzhľadom na to, že správny súd v prejednávanej veci zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky spočívajúci v neexistencii napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne nebol
daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, predmetné konanie v zmysle § 99 písm. b)
SSP s poukazom na § 3 písm. b) SSP zastavil.
17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené a nebol zistený dôvod pre
aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
8S/41/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.