Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3622010199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Juraja Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom C., A. XXXX/X, na slobode, stíhaného pre zločin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 29. januára 2026, prejednal odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/67/2022 zo dňa 14.05.2025, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Trestného poriadku s a v napadnutom rozsudku z r u š u j e
výrok o treste s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto zrušením nie sú dotknuté.

II. Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom C., A. XXXX/X, dobrovoľne nezamestnaný, slobodný,
u k l a d á

Podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 38 odsek 2, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- krátka palná zbraň - samonabíjaciu pištoľ zn. Glock 19 gen. 4, kalibru 9 mm Luger, výr. č. D. (telo,
záver, hlaveň), 2 ks príslušných zásobníkov, plnička, originál kufrík, textilné puzdro a príslušenstvo a 10
ks nábojov kalibru 9 mm Luger, listiny z kufríku,
- krátka palná zbraň - samonabíjacia pištoľ zn. Česká E. F. G. model CZ 85B, kalibru 9 mm Luger bez

výrobného čísla a bez označenia skúšobnými značkami, 3 ks zásobníky, 1 ks čistiaca kefka, 2 ks črienok
a 15 ks nábojov kalibru 9 mm Luger, 1 ks bielej krabice,
- 38 ks nábojov kalibru 9 mm Luger (15 ks zn. GECO a 23 ks zn. Sellier & Bellot),
- 250 ks nábojov kalibru 9 mm Luger zn. Hornády,
- 92 ks nábojov kalibru 9 mm Luger zn. Geco,
- 6 ks nábojov kalibru 9 mm Luger zn. CC1,
- 5 ks nábojov kalibru 12/70 zn. Sellier & Bellot priemeru 7,62 mm,

- 4 ks nábojov kalibru 12/70 zn. Sellier & Bellot priemeru 9,1 mm,
- 1 ks náboj kalibru 12/67,5 zn. Sellier & Bellot,
- 1 ks náboj kalibru 12/70 zn. CgT,
- 1 ks reklamného náboja kalibru 12/70 zn. Sellier & Bellot.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušujú výroky o trestoch voči obž. 1/ A. B. z rozsudku Okresného

súdu Partizánske sp. zn. 1T/59/2021 zo dňa 29.12.2021, právoplatný dňa 14.01.2022, ako aj všetkyďalšie rozhodnutia na tieto výroky o trestoch obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/67/2022 zo dňa 14.05.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa
§ 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona a zo
zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že
v trestnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Partizánskom pod ČVS: ORP-144/VYS-PE-2020 dňa 30.06.2020 v procesnom postavení svedka -
poškodeného po zákonnom poučení okrem iného aj o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia
podľa § 345 a § 346 Trestného zákona vypovedal, že v presne nezistenom čase odo dňa 16.06.2020

do 14:55 hod. dňa 30.06.2020 v mieste trvalého bydliska mu neznámy páchateľ z pivničných priestorov
odcudzil 1 ks krátku guľovú zbraň zn. GLOCK 19, 4. generácie, kaliber 9 mm Luger, čiernej farby bez
streliva, výrobného čísla hlavne i púzdra záveru RZ: RGK821 a 1 ks motocykel typu cros, značky KTM
SX-F 450, Factory Edition, model 2020, VIN: H. v hodnote 11.000,- Eur, oranžovo-čiernej farby so
znakom Redbull na nádrži, bez evidenčného čísla, o kúpe ktorého predložil doklad - faktúru vystavenú

spoločnosťou G-A-B Bikeshop, Horstheiden Weg 102, 33609 Bielefeld zo dňa 18.02.2020 na meno
A. B., A. XXXX/X, 958 06 Partizánske, Slovensko, pričom vedel, že táto faktúra ním predložená dňa
30.06.2020 je falošná a pri domovej prehliadke u A. B. dňa 23.03.2021 v rodinnom dome č. XX H. A. F.,
vlastníkom ktorého je priateľka obžalovaného I. A., vykonanej vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín pod ČVS: KRP-55/2-VYS-TN-2020 bola nájdená 1 ks

krátka guľová zbraň zn. GLOCK 19, 4. generácie, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo RGK821, pričom
obžalovaný A. B. tak konal s úmyslom zakryť trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 Trestného zákona, keďže dňa 20.06.2020 bolo Odborom poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom vydané rozhodnutie pod sp. zn. ORPZ-PE-
OPDP1-156/2020-ZPE, ktorým bola A. B. zamietnutá žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu na

skupinu B, E, z dôvodu, že žiadateľ nespĺňa podmienku spoľahlivosti, nakoľko nedáva záruku, že zbraň
nezneužije.
Okresný súd podľa § 44 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 upustil od uloženia súhrnného
trestu obžalovanému A. B., pretože trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní

40 (štyridsať) mesiacov za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve za súčasného
uloženia trestu prepadnutia predmetných doličných vecí uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Partizánske č.k. 1T/59/2021-788 zo dňa 29.12.2021, právoplatným dňa 14.01.2022, pokladal na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote obžalovaný a prokurátor
v neprospech obžalovaného podali proti nemu odvolania. Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým
výrokom aj proti konaniu a prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.
Po vyhlásení rozsudku si všetky procesné strany ponechali lehotu a odvolania podali v zákonnej lehote.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol aj nasledovné (citácie):

„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-1T/67/2022 zo dňa 14. 05. 2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinný zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona a zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu súd podľa § 44 Trestného
zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť)

mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v
trvaní 40 (štyridsať) mesiacov za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a tiež za súčasného
uloženia trestu prepadnutia predmetných doličných vecí uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Partizánske č. k. 1T/59/2021-788 zo dňa 29. 12. 2021, právoplatným dňa 14. 01. 2022, pokladá

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Rozsudok PE-1T/67/2022 bol Okresným súdom Prievidza vyhlásený dňa 14. 05. 2025, pričom tunajšia
prokuratúra dňa 26. 05. 2025 podala odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Podané odvolanie po doručení písomného vyhotovenia rozsudku nasledovne odôvodňujem:

Mám za to že Okresný súd Prievidza, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu
pri ukladaní trestu nedôvodné upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému.
Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/59/2021,
závažnosť tam spáchaného skutku, výšku uloženého trestu, ako aj závažnosť spáchaného skutku

aktuálne mu obžalobou kladeného za vinu a celkovú dĺžku konania, má súd za to, že v danom prípade
prichádza do úvahy postup v zmysle § 44 Trestného zákona a preto súd upustil od uloženia súhrnného
trestu obžalovanému, keďže skôr uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 40 mesiacov za
súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a tiež za súčasného uloženia trestu prepadnutia

predmetných doličných vecí uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske (v tom
čase) č. k. 1T/59/2021-788 zo dňa 29. 12. 2021, právoplatným dňa 14. 01. 2022, považuje za dostatočný
na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa.
Súd, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa podľa nášho názoru nesprávne aplikoval
u obžalovaného ustanovenie § 33a ods. 2 a § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, nakoľko pri

ukladaní trestu neprihliadol na povahu a závažnosť trestného činu, osobu a pomery páchateľa a jeho
pohnútku na spáchanie trestného činu, pričom upustenie od uloženia súhrnného trestu nezabezpečuje
u obžalovaného A. B. dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako
aj odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje predmetné ustanovenie
Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. je stíhaný za dva zločiny, a to zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že už len samotná skutočnosť uznania viny za uvedené
dva zločiny by odôvodňovala u obžalovaného z hľadiska zabezpečenia jeho nápravy a generálnej a
individuálnej prevencie uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na skutočnosť, že u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, kde bol
v skoršom rozsudku uznaný vinným tiež zo spáchania zločinu. Navyše obžalovaný spáchal predmetné
zločiny s osobitným motívom a to úmyslom zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.
Obžalovaný A. B. bol doteraz päťkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, pričom bol potrestaný aj
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie

nemá hrozba trestného stíhania a uloženia trestu na obvineného žiadny vplyv z hľadiska zábrany
páchania trestnej činnosti, ako aj jeho prevýchovy k vedeniu riadneho života. Z hľadiska generálnej
prevencie nemá upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle napadnutého rozsudku Okresného
súdu Prievidza žiadny účinok, nakoľko faktické nepotrestanie páchateľa viacerých zločinov neodrádza
potenciálnych páchateľov od protiprávnej činnosti a nemá na širšiu verejnosť žiadny výchovný efekt v

smere vedenia riadneho života.
Vzhľadom na uvedené sa z hľadiska nápravy páchateľa, zabezpečenia ochrany spoločnosti pred
páchaním ďalších trestných činov zo strany páchateľa, ako aj výchovy spoločnosti a následného
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou, javí uloženie súhrnného nepodmienečného trestu
obžalovanému A. B. ako primerané.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, čo do výroku o treste a aby
v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil
obžalovanému A. B. podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 37 písm. h/, § 42_ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

v prvej polovici stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení výroku o podmienečnom treste odňatia slobody s probačným
dohľadom uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/59/2021 zo
dňa 29. 12. 2021, právoplatným dňa 14. 01. 2022.“

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné (citácie):
„Odvolanie obžal. A. B., nar. XX.X.XXXX, t.b. A. XXXX/X, XXX XX C. proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza spis. zn. PE-1T/67/2022, IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 14.5.2025Vážený súd,
dňa 14.5.2025 Okresný súd Prievidza vo veci vedenej pod spis. zn. PE-1T/67/2022 v trestnej veci pre
zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné

vyhlásil rozsudok, na základe ktorého Obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznal vinného a to
na nasledujúcom skutkovom základe:

„v trestnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Partizánskom pod ČVS: ORP-144/VYS-PE-2020 dňa 30. 06. 2020 v procesnom postavení svedka –

poškodeného po zákonnom poučení okrem iného aj o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia
podľa § 345 a § 346 Trestného zákona vypovedal, že v presne nezistenom čase odo dňa 16.06.2020 do
14:55hod.dňa30.06.2020vmiestetrvaléhobydliskaneznámypáchateľzpivničnýchpriestorovodcudzil
1 ks krátku guľovú zbraň zn. GLOCK 19, 4. generácie, kaliber 9 mm Luger, čiernej farby bez streliva,
výrobného čísla hlavne i púzdra záveru RZ: RGK821 a 1 ks motocykel typu cros, značky KTM SX-F 450,
Factory Edition, model 2020, VIN: H. v hodnote 11.000,- Eur, oranžovo čiernej farby so znakom Redbull

na nádrži, bez evidenčného čísla, o kúpe ktorého predložil doklad – faktúru vystavenú spoločnosťou G-
A-B Bikeshop, Horstheiden Weg 102, 33609 Bielefeld zo dňa 18. 02. 2020 na meno A. B., A. XXXX/X,
XXX XX C., Slovensko, pričom vedel, že táto faktúra ním predložená dňa 30.06.2020 je falošná a pri
domovej prehliadke u A. B. dňa 23. 03. 2021 v rodinnom dome č. XX H. A. F., vlastníkom ktorého je
priateľkaobžalovanéhoI.A.,vykonanejvyšetrovateľomOdborukriminálnejpolícieKrajskéhoriaditeľstva

Policajného zboru Trenčín pod ČVS: KRP-55/2-VYS-TN-2020 bola nájdená 1 ks krátka guľová zbraň
zn. GLOCK 19, 4. generácie, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo RGK821, pričom obžalovaný A. B. tak
konalsúmyslomzakryťtrestnýčinnedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294
Trestného zákona, keďže dňa 20. 06. 2020 bolo Odborom poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Partizánskom vydané rozhodnutie pod sp. zn. ORPZ-PE-OPDP1-156/2020-ZPE,

ktorým bola A. B. zamietnutá žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu na skupinu B, E, z dôvodu,
že žiadateľ nespĺňa podmienku spoľahlivosti, nakoľko nedáva záruku, že zbraň nezneužije,“
t e d a :
ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie
a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin a súčasne v trestnom

konaní predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,
č í m s p á c h a l :
-zločinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346ods.1,ods.3písm.b/Trestnéhozákonaspoukazom
na § 140 písm. c/ Trestného zákona,
- zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

z a t o ho s ú d o d s u d i l :
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému A. B., pretože
trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov za súčasného uloženia
povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve a tiež za súčasného uloženia trestu prepadnutia predmetných doličných
vecí uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/59/2021-788 zo dňa
29.12.2021, právoplatným dňa 14.01.2022 pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.
Proti predmetnému Rozsudku podávame

Odvolanie
proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd napadnutý Rozsudok Okresného súdu
Prievidza,zodňa14.5.2025,spis.zn.PE-1T/67/2022podľa§321ods.1písm.a),b),Trestnéhoporiadku
zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a)

Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí.“

Vec bola predložená Krajskému súdu v Trenčíne dňa 04.09.2025. Prvé verejné zasadnutie odvolací
súd nariadil na deň 14.10.2025 s tým, že súdu dňa 13.10.2025 prišlo oznámenie o prerušení
výkonu advokácie zvoleným obhajcom obžalovaného. Súd odročil verejné zasadnutie s tým, že dal

obžalovanému lehotu na zvolenie si nového obhajcu. V danej veci sa nejednalo o prípad povinnej
obhajoby. Obžalovaný si nového obhajcu nezvolil. Odvolací súd nariadil nový termín verejného
zasadnutia na deň 29.01.2026.Verejné zasadnutie dňa 29.01.2026 bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak pri splnení
všetkých zákonných podmienok uvedených v ustanoveniach § 293 ods. 5, ods. 6 Tr. por., s tým,
že obžalovaný aj písomne požiadal odvolací súd, aby bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho

neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom v rámci konečných návrhov nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol odvolanie obžalovaného B. v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Prokurátor v plnej
miere zotrval na odvolaní zo strany prokuratúry ako aj na jeho písomných dôvodov a navrhol rozhodnúť

podľa petitu uvedeného v písomných dôvodoch jeho odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd zameral na prípadné chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné, avšak odvolaniu prokurátora je potrebné vyhovieť.

K odvolaniu obžalovaného

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa
02.08.2023 vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., o tom, že je nevinný zo žalovaného skutku.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o vine
a treste obžalovaného.
Nakoľko obžalovaný náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal

odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) a písm. b) Tr. por., teda uviedol iba to, že odvolanie
podáva proti všetkým jeho výrokom ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ako aj § 285 písm. a) Tr. por. aby ho odvolací
súd spod obžaloby oslobodil.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného B.
napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaný v dôvodoch podaného
odvolania nenamietal žiadne konkrétne procesné nedostatky. Poukázal len na to, že odvolanie podáva aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, čo má zakladať dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu

napadnutého rozsudku však odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany okresného
súdu a nestotožnil sa tak s formálnymi námietkami obhajoby proti procesnému postupu súdu, ktoré
rozsudku predchádzali, teda nezakladali zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Obžalovaný B. ďalej v dôvodoch svojho odvolania formálne namietal odvolací dôvod podľa § 321 ods.
1 písm. b) Tr. por.. Odvolací súd skúmal chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, avšak ani také chyby v napadnutých výrokoch nenašiel. Okresný súd
riadne a procesne správne vykonal vo veci dokazovanie, správne postupoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny
obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podstatou
odvolania obžalovaného tak bolo hodnotenie vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, či
celkové preukázanie skutkového stavu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný B. tak namietal
nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný B. mal za to, že na základe vykonaného dokazovania mal byť
spod obžaloby prokurátora oslobodený v celom rozsahu podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda preto, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri

hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej

činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí

podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na
základehodnoteniavykonanýchdôkazovvsúladesustanovením§2ods.12Tr.por.dospieťajkinýmdo
úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by nebolo možné napadnutému rozsudku
okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Hodnotenie

dôkazov je totiž výsostným právom okresného súdu, ktorý dôkazy vykonáva. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru
odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci
samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať

záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v
skutkovej vete napadnutého rozsudku týkajúcej sa uznania viny obžalovaného B. majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne a podrobne

odôvodnil svoj záver o vine obžalovaného B. zo žalovaného skutku. Vina obžalovaného B. za skutok
mu obžalobou kladený za vinu bola preukázaná bez dôvodných pochybností, kde obžalovaný je zo
spáchania predmetného skutku usvedčovaný jednak svojou vlastnou výpoveďou v trestnej veci vedenej
pod sp. zn. ČVS: KRP-55/2-VYS-TN-2020 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami, kde v procesnom postavení obvineného priznal, že si tú krádež zbrane Glock č. RGK821

vymyslel, ako i zápisnicou z domovej prehliadky s fotodokumentáciou zo dňa 23.03.2021 v trestnej veci
vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-55/2-VYS-TN-2020, pri ktorej bola predmetná zbraň nájdená v dome u
priateľky obžalovaného, ako i zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.06.2020, v ktorej
obžalovaný aj po zákonnom poučení podľa § 345 a § 346 Tr. zák. uviedol, že mu boli odcudzené rôzne
veci a medzi nimi aj zbraň Glock č. RGK821 a motocykel, obžalovaný je usvedčovaný aj predloženou

faktúrou o kúpe predmetného motocyklu od spoločnosti G-A-B Bikeshop zo dňa 18.02.2020 (na ktorej je
uvedená adresa sídla spoločnosti Horstheiden Weg 102, 33609 Bielefeld), správou Prezídia policajného
zboru, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne SIRENE zo dňa 20.08.2020, z
ktorej vyplynulo, že adresa sídla spoločnosti, ktorá bola uvedená na faktúre predloženej obžalovaným
dokladujúcejkúpupredmetnéhomotocyklujepôvodná,naktorejvšakužspoločnosťodroku2015nesídli

a taktiež na konštatovanie, že faktúry spoločnosti, obzvlášť číslo faktúry, sú odlišné ako im predložená
faktúra, ako i správou spoločnosti Motoshop Žubor, s.r.o., že predmetný motocykel bol predaný dňa
12.06.2020 predajcom KTM v Spojených štátoch Amerických v štáte Pensylvánia v meste Johnstown,
132 Belmont street osobe Robert O Donnell.
Okresný súd sa preto správne stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako bola uvedená v obžalobnom

návrhu prokurátora, teda že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď v trestnom konaní predložil dôkaz
(faktúru o kúpe motocykla KTM zo dňa 18.02.2020), o ktorom vedel, že je falošný na účel použiť ho ako
pravý v súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., nakoľko ako svedok uviedol v trestnom konaní (vedenom na ORPZ

Partizánske pod sp. zn. ČVS: ORP-144/VYS-PE-2020) nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie (o krádeži zbrane Glocka a motocyklu KTM, kde prebiehalo trestné stíhanie vo
veci) a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.

Odvolací súd ohľadne uznania viny obžalovaného B. v okresným súdom ustálenom skutku nezistil

žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako vykonané dôkazy hodnotil v tomto smere okresný súd. Závery,
ktoré okresný súd ohľadne týchto skutkových zistení uskutočnil, považuje odvolací súd za logické a
zodpovedajúce vykonaným dôkazom.Odvolací súd je preto toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu v tomto smere majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe

preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri

hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd ani z pohľadu odvolacích
námietok obžalovaného B. nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné a preto rozhodol o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok
III.).
K odvolaniu prokurátora

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru.

Prokurátor v podanom odvolaní v zásade namietal, že upustenie od uloženia súhrnného trestu nenapĺňa

účel generálnej prevencie, nakoľko obžalovaný je stíhaný spolu za tri zločiny, čo neplní ani výchovný
účel trestu odradiť iných páchateľov od protiprávnej činnosti. Upustenie od uloženia súhrnného trestu
prokurátor považuje za neprimerane mierne s poukazom na osobu obžalovaného ako aj charakter
žalovaných zločinov. Z uvedených dôvodov prokurátor poukazuje na odvolací dôvod podľa § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por. a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pristúpil k upusteniu od uloženia súhrnného
trestu obžalovanému, pretože trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 40 (štyridsať)
mesiacov za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a tiež za súčasného uloženia

trestu prepadnutia predmetných doličných vecí uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 1T/59/2021-788 zo dňa 29.12.2021, právoplatným dňa 14.01.2022, pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd s touto argumentáciou okresného súdu nestotožnil

a v tomto smere považoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožnil s námietkou prokurátora o nevyhnutnej potrebe
uloženia práve nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, a to predovšetkým z hľadiska
naplnenia účelu trestu podľa § 34 Tr. zák. najmä vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti,

recidívu obžalovaného a predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.
Odvolací súd sa súčasne stotožnil aj so záverom o potrebe uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods.
1 Tr. por., keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti skôr (dňa 30.06.2020), ako došlo k vyhláseniu
odsudzujúceho rozsudku vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/59/2021 zo dňa 29.12.2021.

Odvolací súd však na rozdiel od okresného súdu nepovažoval aplikáciu ustanovenia § 44 Tr. zák.
o upustení od uloženia súhrnného trestu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Aj podľa odvolacieho súdu tak okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 33a a § 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zák., nakoľko pri ukladaní trestu neprihliadol na závažnosť všetkých trestných činov zbiehajúcej
sa trestnej činnosti, osobu a pomery obžalovaného a jeho pohnútku na spáchanie trestných činov,

pričom upustenie od uloženia súhrnného trestu tak nepredstavuje dosiahnutie účelu trestu z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

V danej trestnej veci je obžalovaný stíhaný pre dva zločiny: zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa
§ 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. (§ 346 ods. 3 Tr. zák. je

trestná sadzba trestu odňatia slobody je 3 až 8 rokov) a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. (§ 344 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody je 1 až 6 rokov). Uvedené
zločiny pritom spáchal s osobitným motívom, a to s úmyslom zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.
Obžalovaný B. je doteraz viackrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť (zločin vydieranie, prečinublíženia na zdraví, prečin výtržníctva, zločin nedovolené ozbrojovania a obchodovania so zbraňami),
pričom dve odsúdenia má zahladené. Obžalovaný v minulosti opakovane vykonával nepodmienečný
trest odňatia slobody za zločin vydierania a prečin ublíženia na zdraví. Z uvedeného vyplýva, že ani

nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na obžalovaného žiadny vplyv, nakoľko aj naďalej sa
dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, teda uložené tresty z hľadiska individuálnej prevencie neviedli
k jeho prevýchove k tomu, aby viedol riadny život. Upustenie od uloženia súhrnného trestu aj podľa
názoru odvolacieho súdu nenapĺňa účel generálnej prevencie, nakoľko obžalovaný je stíhaný spolu
za tri zločiny, čo neplní ani výchovný účel trestu odradiť iných páchateľov od protiprávnej činnosti.

Upustenie od uloženia súhrnného trestu odvolací súd považuje za neprimerane mierne s poukazom na
osobu obžalovaného ako aj charakter žalovaných zločinov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok čo do výroku o treste.

Ustanovenie o súhrnnom treste (§ 42 Tr. zák.) je potrebné totiž vykladať so zreteľom na to, že vždy
ide o rozhodovanie pri ukladaní trestu za viac trestných činov spáchaných v súbehu. Trestné právo

predpokladá, že o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch obvineného sa vykoná spoločné konanie
a obvinenému sa za ne uloží úhrnný trest podľa § 41 Tr. zák. Cieľom ustanovenia o súhrnnom treste
podľa § 42 Tr. zák. je dosiahnuť, aby súhrnný trest tvoril jednotu, akoby išlo o trest úhrnný (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo25/2012 zo dňa 30.05.2012).

Odvolací súd preto na podklade uvedených skutočností dospel k záveru o existencii nedostatkov
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., na základe čoho musel odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o treste zrušiť. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v
zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o uložení trestu obžalovanému.

Vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu odvolací súd ukladal obžalovanému trest podľa § 294 ods. 2
Tr. zák., keďže zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, pre ktorý bol obžalovaný
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/59/2021 zo dňa 29.12.2021,
právoplatný dňa 14.01.2022 je trestným činom z posudzovaných trestných činov najprísnejšie trestný,

za ktorý je ustanovená trestná sadzba vo výmere 3 až 8 rokov.

Odvolací súd v danej veci neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., hoci súd obžalovaného
odsudzoval za opätovné spáchanie zločinu, teda nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu (kedy by bola dolná hranica 4 roky 8 mesiacov), nakoľko podľa § 38

ods. 5 Tr. zák. sa ustanovenia ods. 3 a 4 nepoužijú, keďže sa v tomto prípade ukladal zvýšený súhrnný
trest podľa ustanovenia § 41 ods. 2 a § 42 Tr. zák. tzv. asperačná zásada a súčasné použitie týchto
ustanovení by bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Následne odvolací súd pristúpil k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby z dôvodu aplikácie § 42 ods.

1 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu a preto bolo možné v prípade obžalovaného
vychádzať z trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

Zároveň odvolací súd na rozdiel od okresného súdu u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Tr. zák. (nepriznal ani písm. n) – vina bola vyhlásená iba v pôvodnom konaní

sp. zn. 1T/59/2021 nie v tomto konaní, ani podľa písm. p) nakoľko trestné stíhanie bolo vedené
neprimerane dlho avšak aj z dôvodov na strane obžalovaného, ktorý opakovane navrhoval osobný
výsluch svedkyne J. K. L. G., pričom sa jednalo v konaní o nedosiahnuteľného svedka, pričom výsluch
bol v konaní realizovaný aj cestou právnej pomoci v Nemeckej spolkovej republike). Súd tak nezistil
žiadne poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného. Nakoľko vo veci súd ukladal súhrnný trest a dve

odsúdenia má obžalovaný zahladené, dve odsúdenia má z rokov 2000 a 2003, preto nepoužil ani
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa
v prejednávanej veci dopustil ďalších dvoch zločinov, ukladal súhrnný trest tiež za zločin, s poukazom na

preukázané poznatky o osobe obžalovaného, považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky, na ktorého výkon ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Odvolací súd pri posudzovaní výmery uvedeného trestu odňatia slobody zároveň prihliadol i na dĺžku
trestného stíhania vedeného voči obžalovaného v danej veci (takmer 5 rokov), pričom nebyť tejto
okolnosti tak by bolo potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici zvýšenej

trestnej sadzby a nie na jej samej spodnej hranici. Dĺžku trestného stíhania však na rozdiel od okresného
súdu odvolací súd už nepovažoval za takú mimoriadnu okolnosť, na základe ktorej by bolo možné
pristúpiť k aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák.

Takto uložený trest odňatia slobody podľa odvolacieho súdu zodpovedá zásadám ukladania trestov,

splní účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., zároveň je ho možné považovať už
aj za primeraný, zákonný a zodpovedajúci konkrétnej miere závažnosti spáchanej trestnej činnosti
vyplývajúcej z jeho povahy a zo spôsobu spáchania (z pohľadu vyššie konštatovaných skutočností, ktoré
odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil), ako aj spravodlivý a súladný i z pohľadu naplnenia jeho
účelu, kedy trest odňatia slobody plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Zároveň takto uložený trest vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou ako páchateľa
trestného činu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku (výrok I. a II.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.