Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/148/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425207173.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. V.
XXXX/XX, B., právne zastúpeného: CEE Attorneys Martinák s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Štefánikova 41, Bratislava, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: W. V., N.. XX.X.XXXX, A. Z. XXXX/XX,
A., právne zastúpenému: Nomus s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO:

54 489 750, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Malacky č. k. 4C/71/2025-187 zo dňa 22. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorýsažalobcadomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosť:I.do3dníododňadoručeniauznesenia
vypratať nebytový priestor Č.. X, nachádzajúci sa na X. W. vo vchode X - K., v stavbe so súpisným číslom
XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou KN-C č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
97 m2, k. ú. B. a jeho príslušenstvo, II. do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia umožniť žalobcovi vstup
do nebytového priestoru Č.. X, nachádzajúceho sa na X. W. vo vchode X - K., v stavbe so súpisným

číslom XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou KN-C č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 97 m2, k. ú. B. a jeho príslušenstva, III. do 3 dní od doručenia uznesenia odovzdať žalobcovi
všetky kľúče, ktoré umožnia žalobcovi vstúpiť do nebytového priestoru č. 1, nachádzajúceho sa na X.
W. M. M. X - K., v stavbe so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou KN-C č.
XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, k. ú. B. a jeho príslušenstva, IV. zdržať sa konania,
ktorýmbyzamedzilžalobcovivstupdonebytovéhopriestoruč.1,nachádzajúcehosanaX.W.vovchode

X - K., v stavbe so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou KN-C č. XX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, k. ú. B., V. zdržať sa konania, ktorým by obmedzil alebo
porušil právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcu, spočívajúce v práve výlučného doživotného
bezodplatného bývania a užívania nebytového priestoru č. 1, nachádzajúceho sa na X. W. M. M. X - K.,
v stavbe so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou KN-C č. XX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 97 m2, k. ú. B., VI. zdržať sa konania, ktorým by zriadil akékoľvek ďalšie

vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania alebo užívania nebytového priestoru Č.. X,
nachádzajúceho sa na X. W. M. M. X - K.T., v stavbe so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na
pozemku s parcelou KN-C č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, k. ú. B..

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a § 151n a § 151o

Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca v návrhu uviedol, že ako oprávnený má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu „in personam“ vo vzťahu k nehnuteľnosti - nebytovému priestoruč. 1, druh nebytového priestoru 12, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode 1 - kancelária,
nachádzajúceho sa v stavbe so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou
KN-C č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zápis na liste vlastníctva č. XXXXX,

k. ú. B., obec Stupava, okres Malacky, vedený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom
(ďalej ako „Nehnuteľnosť“), ktoré spočíva v práve doživotného bezodplatného bývania a užívania
Nehnuteľnosti. Žalovaný je vlastníkom Nehnuteľnosti a súbežne povinným z vecného bremena. Vecné
bremeno vzniklo na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 21.11.2022. Nehnuteľnosť
bola v čase podpisu zmluvy klasifikovaná ako byt Č.. X, žalovaný však bez vedomia žalobcu zmenil

účel užívania Nehnuteľnosti na nebytový priestor. Už tým žalovaný znemožnil žalobcovi vykonávať
jeho práva. Žalovaný zriadil k Nehnuteľnosti tiež vecné bremeno doživotného užívania v prospech
tretej osoby, a to H. B., ako to vyplýva z listu vlastníctva. Žalovaný vyššie uvedeným konaním porušil
svoje vlastné záväzky zo zmluvy, v zmysle ktorých sa zaviazal strpieť vecné bremeno žalobcu a
neumožniť žiadnej inej osobe okrem žalobcu v Nehnuteľnosti bývať ani akokoľvek užívať Nehnuteľnosť.
Za kľúčovú skutočnosť považoval žalobca to, že žalovaný svoje protiprávne konanie ďalej stupňuje a

v súčasnosti žalobcovi znemožnil bývanie a užívanie Nehnuteľnosti faktickým zamedzením prístupu do
Nehnuteľnosti. Žalovaný bez právneho dôvodu a bez komunikácie so žalobcom pristúpil ku kompletnej
výmene zámku dverí Nehnuteľnosti a žalobca v dôsledku toho nemá možnosť do Nehnuteľnosti vstúpiť,
bývať v nej, ani ju akokoľvek užívať. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného je žalobca nútený
bývať u svojich rodičov. Toto dočasné spoločné bývanie je pre žalobcu aj jeho rodičov absolútne

nevyhovujúce. U rodičov býva tiež brat žalobcu, čím je životný priestor všetkých členov rodiny ďalej
limitovaný. Rodičia žalobcu majú pretrvávajúce zdravotné problémy, otec žalobcu zároveň podstúpil
operáciu ramena a čaká ho ďalšia operácia (druhého ramena). V záujme skorého zotavenia potrebuje
oddychovať a dodržiavať kľudový režim, čo nie je v súlade s aktívnym pracovným a osobným životom
žalobcu. Matka žalobcu má chronické problémy s chrbticou a neurologické problémy a oddych spolu s

vyhýbaním sa stresu je pre ňu dôležitý v záujme zmiernenia chronických aj akútnych prejavov. Nútené
spolubývanie a obmedzovanie členov rodiny preto spôsobuje spory a napätie v rodine. Žalobca žije u
rodičov v stiesnených a nevyhovujúcich podmienkach, bez možnosti adekvátneho súkromia a komfortu.
Na bývanie má k dispozícii len malú izbu u rodičov (bývalá detská izba žalobcu), čo nevyhovuje
osobným ani pracovným potrebám žalobcu. Táto izba má 4 m × 2,6 m a nachádza sa v podkroví domu.

Izba má šikmý strop, pričom v pásme 0,7 m od jednej steny výška stropu nedosahuje ani 1,3 m, a
teda sa táto časť podľa platných hygienických a stavebných noriem nezapočítava do plnohodnotnej
obytnej plochy. Reálne obývateľná plocha tak predstavuje približne 7,6 m2, čo je pod minimálnou
požiadavkou pre obytnú miestnosť pre jednu osobu (8 m2). Žalobca v súčasnosti nastúpil do novej
práce od 14.7.2025, pričom pracuje aj z domu a v rámci pracovnej náplne komunikuje telefonicky,

čo rodičov a brata žalobcu vyrušuje, keďže je s ohľadom na nevyhovujúcu izbu nútený pracovať v
spoločnýchpriestoroch.Spoločnépriestoryztohtodôvoduvdanomčasepotomnemôžuvyužívaťrodičia
a brat žalobcu, z čoho vznikajú ďalšie konflikty. Žalobca v súčasnosti nemá vytvorené podmienky pre
to, aby mohol plnohodnotne pracovať z domu a sústrediť sa. Žalobca pritom prišiel za obdobie od
decembra 2024 do marca 2025 o dve zamestnania, čo negatívne ovplyvnilo jeho finančný, psychický

stav a sebavedomie. S ohľadom na to, že žalobca spláca splátky v zmysle troch úverových zmlúv
v nemalej výške, je pre neho obzvlášť dôležité udržať si novú prácu, aby mohol plniť všetky svoje
záväzky. Nevhodné podmienky na bývanie negatívne ovplyvňujú aj žalobcov osobný život, ktorý je už
nedostatkom priestoru a súkromia výrazne obmedzovaný. V súvislosti s bytovou otázkou ozrejmil, že je
vlastníkom dvoch bytov M. B., avšak v nich nebýva a nemôže bývať z nasledovných dôvodov. Prvý byt č.

XX na A. L., B.. Č.. XXX prenajíma, aby bol schopný splácať hypotekárny úver vo výške splátok 745,72
€ mesačne, mesačné náklady uhrádzané správcovi bytového domu predstavujú 251,62 € a nájomné
sumu 900,- € mesačne. Žalobca bol nútený financovať bývanie aj prostredníctvom spotrebiteľského
úveru s výškou splátok 341,33 € mesačne. Aktuálne je odkázaný na príjem z nájmu, z ktorého uhrádza
splátky v zmysle zmlúv o úvere. Druhý byt Č.. XX na T. L., B.. Č.. XXX, nie je v stave spôsobilom

na riadne užívanie v dôsledku začatej rekonštrukcie, ktorú si žalobca v súčasnosti nemôže dovoliť
financovať. Financovanie kúpy bytu je taktiež zabezpečené prostredníctvom hypotekárneho úveru vo
výške splátok 548,78 € mesačne, mesačné náklady uhrádzané správcovi bytového domu predstavujú
100,88 €. Napriek snahe o komunikáciu so žalovaným, žalobca k dnešnému dňu nemá k dispozícii
kľúče od Nehnuteľnosti a ani kľúče od pivnice, v ktorej majú byť údajne vypratané osobné veci žalobcu,

ktoré mal žalobca umiestnené v Nehnuteľnosti. Žalobcovi tak každý deň nemožnosti vykonávať svoje
práva z vecného bremena vzniká nielen škoda vo výške hodnoty tohto vecného bremena, ale hrozí
aj vznik škody na osobných veciach žalobcu, ku ktorým stratil v dôsledku konania žalovaného prístup.
Osobné veci žalobcu sú skladované v nevhodných podmienkach, čím hrozí ich poškodenie, strata aleboznehodnotenie. Tieto osobné veci pozostávajú z chladničky s mrazničkou, rúry s parným čistením,
umývačky riadu a práčky v zmysle priložených častí faktúr, za ktoré žalobca zaplatil sumu spolu 1 546
€. V nehnuteľnosti bola tiež sedačka v hodnote 300,- €, avšak k nej žalobca nemá faktúru, keďže bola

používaná, nie nová. Vecné bremeno v súlade s §151n Občianskeho zákonníka zriadené zmluvou stále
trvá. Akýkoľvek zánik vecného bremena by bol navyše viditeľný aj na liste vlastníctva v súlade s § 151p
Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 katastrálneho zákona. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, ktorý
by žalovanému umožňoval postupovať voči nemu tak, ako postupuje. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti platí, že bez neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným formou nariadenia

neodkladného opatrenia, nemá žalobca faktickú možnosť akokoľvek užívať a bývať v Nehnuteľnosti tak,
ako mu má byť v zmysle zmluvy umožnené žalovaným. Ak by bol žalobca odkázaný na podanie žaloby,
ktorej žalobný návrh by bol totožný s návrhom formulovaným v tomto návrhu, nemožno tvrdiť, že by sa
jednalo o najúčinnejšiu formu uplatnenia práva, keďže uplatnenie práva formou návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniajecharakterizovanépráveväčšourýchlosťou,čímbybolomožnépredísťvzniku
ďalšej škody, ktorá každým dňom narastá. Žalobca uviedol, že svoj nárok odvodzuje od platnej a

účinnej zmluvy, ktorá nebola nikdy ukončená dohodou medzi žalobcom a žalovaným, ktorá oprávňuje
žalobcu na výlučné bývanie a užívanie Nehnuteľnosti a žalovanému priamo zakazuje žalobcu akokoľvek
obmedzovať pri výkone jeho práva a od listu vlastníctva, ktorý hodnoverne preukazuje údaje o právach
k Nehnuteľnosti v súlade s § 70 katastrálneho zákona. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
zrejmé, že dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu sú dané, žalovaný nemá oprávnenie obmedzovať právo

zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcu a nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje účinný
spôsob neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je absolútne nevyhnutná
na zabezpečenie faktickej možnosti uplatnenia práv z vecného bremena žalobcom. Žalobca sa preto
domáhal nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, pričom mal za to, že už jeho nariadením
v rozsahu požadovanom žalobcom bude dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami. Bol toho

názoru, že v súlade s § 336 ods. 1 CSP nie je potrebné mu ukladať povinnosť podať žalobu vo veci
samej, ktorá by sa týkala odstránenia protiprávneho stavu a zdržania sa ďalšieho protiprávneho konania
zo strany žalovaného. S ohľadom na existujúci zmluvný vzťah v zmysle zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným sa žalobca len domáha, aby mu bolo umožnené vykonávať právo, ktoré mu v zmysle dohody
medzi ním a žalovaným patrí a vyplýva aj z listu vlastníctva.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli priložené k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Uviedol, že
požadovaným neodkladným opatrením sa má dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi stranami, teda
predmetné neodkladné opatrenie má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobca všetky svoje nároky

špecifikované vo vyššie uvedených petitoch vyvodzoval z toho, že mu patrí právo zodpovedajúce
vecnému bremenu in personam spočívajúce v práve doživotného bezodplatného bývania a užívania
nebytového priestoru vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré bolo zriadené zmluvou zo dňa
21.11.2022, uzavretou medzi ním ako oprávneným z vecného bremena a žalovaným ako povinným
z vecného bremena, pričom vklad tohto práva v prospech žalobcu bol právoplatne povolený dňa

30.11.2022. Tvrdil, že žalovaný mu znemožnil užívanie nebytového priestoru, a to tým, že bez právneho
dôvodu pristúpil k výmene zámku dverí nebytového priestoru, v dôsledku čoho nemá možnosť do
nebytového priestoru vstúpiť, bývať v ňom, ani ho akokoľvek užívať. Povinnosťou žalobcu bolo
hodnoverne osvedčiť, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotného
bezodplatného bývania a užívania nebytového priestoru skutočne patrí. Žalobca za týmto účelom doložil

súdu predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena, ako aj výpis z príslušného listu vlastníctva, kde
je v jeho prospech spomínané právo zodpovedajúce vecnému bremenu zapísané. Súdu prvej inštancie
bolo však z jeho úradnej činnosti známe, že na Okresnom súde Malacky sa pod sp. zn. 4C/129/2024
vedie konanie o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, v ktorom ako žalobca
vystupuje W. V. (žalovaný v tejto veci) a ako žalovaný Q. K. (žalobca v tejto veci), pričom W. V. sa

žalobou podanou dňa 9.8.2024 domáha určenia, že ten istý nebytový priestor, ktorý je predmetom tohto
konania, nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania v
prospech Q. K.. V žalobe argumentuje, že zmluva o zriadení vecného bremena je simulovaným, a
teda absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca má o tomto konaní nesporne vedomosť, keďže
žaloba mu bola doručená už dňa 18.11.2024. Z uvedeného je zjavné, že existencia predmetného práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu je medzi stranami sporná, čo napokon vyplýva aj z emailovej
komunikácie právnych zástupcov strán konania z apríla 2025, ktorú doložil žalobca. Vzhľadom na to,
že predmetná žaloba zásadným spôsobom spochybňuje existenciu práva žalobcu zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúceho v práve doživotného bezodplatného bývania a užívania nebytovéhopriestoru, možno konštatovať, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne
neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.
Uvedené samé o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia. V situácii, keď prebieha osobitné súdne konanie, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje, či
predmetné právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu skutočne existuje alebo nie, teda sa v ňom
rieši otázka, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu ku všetkým nárokom uplatneným v návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby si súd túto spornú otázku posudzoval len na
základe tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, t. j. bez vyjadrenia protistrany a možnosti vykonania

riadneho dokazovania a následne neodkladným opatrením trvale upravoval pomery strán konania tak,
ako to požaduje žalobca.

4. Súd prvej inštancie bol však tiež toho názoru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, keby osvedčil, že mu predmetné právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V takomto prípade by totiž musel skonštatovať, že žalobca

hodnoverne neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
to existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Žalobca v návrhu uvádzal,
že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného je odkázaný na bývanie u rodičov, kde však žije v
stiesnených podmienkach, ktoré sú pre neho nevyhovujúce nielen z hľadiska jeho súkromia a určitého
komfortu,aleajsozreteľomnapožiadavky,ktorésakladúnajehoosobuvsúčasnomzamestnaní,keďže

pri plnení pracovných úloh v domácom prostredí vyrušuje a stresuje rodičov, čo negatívne ovplyvňuje ich
zdravotný stav. Taktiež tvrdil, že hoci vlastní dva byty, nemôže v nich bývať, keďže prvý byt prenajíma,
pričom z nájomného financuje splátky hypotekárneho úveru a druhý byt nie je v stave spôsobilom na
riadne užívanie v dôsledku začatej rekonštrukcie, ktorú si v súčasnosti nemôže dovoliť dofinancovať.
Podľa prvoinštančného súdu odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nevyhnutnosťou

vyriešenia bytovej otázky žalobcu je v danom prípade prinajmenšom nemiestne, keďže sa nejedná o
byt, ale o nebytový priestor, teda o takú nehnuteľnosť, ktorú nemožno legálne užívať na účely bývania.
Žalobca tak nemôže od súdu očakávať, že mu nariadením požadovaného neodkladného opatrenia
užívanie nebytového priestoru na bývanie odobrí. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca
uvádza, že v súčasnosti (teda pri jeho aktuálnom príjme) si nemôže dovoliť financovať rekonštrukciu

druhého bytu. Žalobca však nepochybne má možnosť predať tento byt (pri súčasnom enormnom záujme
o byty a ich neustále rastúce ceny možno dôvodne predpokladať, že aj po vyplatení súvisiaceho úveru
ho predá s určitým ziskom), ukončiť prenájom prvého bytu a sám ho užívať, čím by odbremenil svojich
rodičov, získal súkromie aj adekvátne podmienky na výkon práce z domu. Neobstojí ani argumentácia
žalobcu, v zmysle ktorej mu bez vydania kľúčov od pivnice vzťahujúcej sa k nebytovému priestoru hrozí

vznik škody na jeho osobných veciach, ktoré sú v pivnici uložené. Zo spomínanej emailovej komunikácie
právnych zástupcov strán konania z apríla 2025 totiž vyplýva, že žalovaný je ochotný žalobcovi kľúče
od pivnice vydať, a to aj osobne, žalobca však zjavne túto možnosť doposiaľ nevyužil.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný

síce mal vo veci úspech v celom rozsahu, v konaní mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd
prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a sám rozhodol tak, že návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovuje v celom rozsahu alebo in eventum, aby vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol,
že súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku,keďdospelkzáveru,ženebolosvedčenýnárok,ktorémusamáposkytnúťochrana,
resp. že nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným.

Všetky skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zakladajú bezprostrednú
potrebu zásahu súdu formou vydania neodkladného opatrenia v navrhnutom znení. Žalobca tým v
celom rozsahu odkázal na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal
odvolací súd, aby tieto skutočnosti zobral do úvahy pri rozhodovaní o tomto odvolaní. S prihliadnutím na
charakter veci a riziko nenapraviteľnej ujmy žiadal, aby odvolací súd o tomto odvolaní voči uzneseniu

rozhodol bezodkladne.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnuté uznesenie za vecne správne
a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a zároveň nespĺňaobsahové náležitosti zákonom predpokladaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca síce formálne tvrdí nesprávne právne posúdenie veci, avšak nijakým spôsobom nekonkretizuje,
včommátátonesprávnosťúdajnespočívať.Žalobcavpodanomodvolaníneuviedol,ktorúprávnunormu

mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať, nevysvetľuje, v čom mala prípadne spočívať nesprávna
interpretácia alebo aplikácia § 325 ods. 1 CSP. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení
nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je potrebné osobitne zdôrazniť z
hľadiska povahy sporu medzi stranami a vzťahu prebiehajúcich konaní. Súd prvej inštancie správne
poukázal na skutočnosť, že medzi stranami prebieha samostatné súdne konanie (pred totožným súdom

pod sp. zn. 4C/129/2024), v ktorom sa žalovaný domáha určenia neexistencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre jeho simulovanosť. V tomto
konaní sa rozhoduje o samotnom právnom základe všetkých nárokov, ktoré žalobca uplatňuje v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ide o otázku, ktorá má nepochybne prejudiciálny
charakter vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti požadovanej dočasnej ochrany. V situácii, keď je existencia
tvrdeného subjektívneho práva medzi stranami zásadne sporná a je predmetom samostatného konania

vo veci samej, nemožno hovoriť o jeho osvedčení v zmysle § 325 ods. 1 CSP len na základe
jednostranných tvrdení žalobcu. Osvedčenie nároku v konaní o neodkladnom opatrení síce nevyžaduje
plné preukázanie, avšak ani v tomto procesnom režime nie je možné abstrahovať od existencie vážnych
a kvalifikovaných pochybností o samotnom právnom titule, z ktorého má nárok vyplývať. Ak je právny
titul žalobcu predmetom aktívneho sporu a žalovaný ho kvalifikovane popiera s poukazom na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu, nemožno takýto nárok považovať za osvedčený bez toho, aby súd vykonal
riadne kontradiktórne dokazovanie, ktoré však do rámca konania o neodkladnom opatrení nepatrí. Súd
prvej inštancie preto správne konštatoval, že by bolo neprípustné, aby súd v konaní o neodkladnom
opatrení prejudikoval výsledok konania vo veci samej a fakticky rozhodol o existencii alebo neexistencii
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len na základe tvrdení jednej zo strán. Osobitne je potrebné

zdôrazniť, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha len dočasnej
úpravy pomerov v obmedzenom rozsahu, ale fakticky sleduje trvalú úpravu právnych a faktických
pomerov medzi stranami v rozsahu, ktorý zodpovedá plnému výkonu tvrdeného vecného bremena.

8. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca svoju domnelú odkázanosť na neodkladnú

súdnu ochranu opiera najmä o tvrdenia o nevyhovujúcich podmienkach bývania u rodičov. Takto
formulované tvrdenia však nedosahujú intenzitu bezprostredne hroziacej ujmy či nutnosti bezodkladnej
úpravy pomerov, ktorá by legitimizovala výnimočný zásah súdu do právneho postavenia žalovaného.
Ide o okolnosti, ktoré sú svojou povahou subjektívne a riešiteľné vlastnou aktivitou žalobcu, nie o
stav, kedy žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo

ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, ktorá by bola len ťažko zvrátiteľná. Žalobca je vlastníkom dvoch bytov, a teda disponuje
objektívnymi a reálnymi možnosťami riešenia svojej bytovej situácie vlastnými prostriedkami, a to buď
ukončením nájomného vzťahu v jednom z bytov a jeho následným užívaním alebo prípadným predajom
druhého bytu, ak tvrdí, že nemá finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Za tejto situácie nemožno

považovať bývanie u rodičov za stav, ktorý by odôvodňoval výnimočný zásah súdu do vlastníckeho
práva žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z pracovnej zmluvy predloženej žalobcom
vyplýva,žemiestomvýkonuprácejesídlozamestnávateľaalebobydliskozamestnanca.Aktedažalobca
tvrdí, že v mieste svojho aktuálneho bydliska nemá vytvorené vhodné podmienky na výkon práce, ide
o jeho vlastné rozhodnutie. Rovnako irelevantné sú tvrdenia žalobcu o zdravotnom stave jeho rodičov

a o údajne stiesnených podmienkach bývania. Z predloženej fotografickej dokumentácie vyplýva, že
ide o veľký poschodový rodinný dom, ktorý nemožno objektívne označiť za stiesnený priestor. Osobitne
je potrebné poukázať aj na charakter nehnuteľnosti, ktorej sa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia týka. Predmetom návrhu je nebytový priestor a súd prvej inštancie preto správne konštatoval,
že nemožno očakávať, aby súd neodkladným opatrením fakticky legalizoval užívanie nebytového

priestoru na účely bývania, a to navyše v situácii, keď je samotná existencia tvrdeného práva žalobcu
sporná a je predmetom samostatného konania vo veci samej. Takýto postup by bol v rozpore nielen
so základnou koncepciou neodkladných opatrení ako dočasných a výnimočných zásahov, ale aj s
verejnoprávnymi predpismi upravujúcimi užívanie stavieb. Zo vzájomnej emailovej komunikácie medzi
právnymi zástupcami strán z apríla 2025 jednoznačne vyplýva, že žalovaný prejavil ochotu vydať

žalobcovi kľúče od pivnice, v ktorej sú predmetné hnuteľné veci uložené. Žalobca túto možnosť doposiaľ
nevyužil, hoci mu v tom nebránila žiadna objektívna prekážka. V situácii, keď má žalobca k dispozícii
jednoduchý, primeraný a okamžitý prostriedok, ktorým môže sám eliminovať tvrdené riziko, nemožno
hovoriť o stave vyžadujúcom zásah súdu formou neodkladného opatrenia.9. Ďalšie vyjadrenie strany v konaní neprodukovali.

10. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP (teda v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej
úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti
podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude

ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu
medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované
neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý
pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s
princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana

právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným
opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať
plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť

existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil výlučne podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda vytkol súdu
prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie však
uplatnený odvolací dôvod rozvinul iba tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nebol

osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, resp. že nebola preukázaná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, pretože skutočnosti uvedené v návrhu žalobcu na jeho nariadenie (na ktorý v plnom
rozsahu poukázal), zakladajú potrebu bezodkladného zásahu súdu formou neodkladného opatrenia v
navrhnutom znení.

16. Zmyslom odvolania ako riadneho opravného prostriedku nie je iba umožniť strane vyjadriť nesúhlas
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ale zákon taxatívnym stanovením odvolacích dôvodov
(§ 365 ods. 1 a 2 CSP) a viazanosťou odvolacieho súdu týmito dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) ukladá
strane procesnú povinnosť tento svoj nesúhlas vecne odôvodniť a tým viesť so závermi súdu prvej
inštancie polemiku, čím je následne určený vecný rozsah prieskumu napadnutého uznesenia odvolacím

súdom, ktorý odvolací súd nesmie prekročiť. To prirodzene súvisí so zásadou rovnosti strán (článok 6
ods. 1 Základných princípov CSP), keďže odvolací súd nesmie sám za odvolateľa naplniť jeho odvolanie
vlastnou argumentáciou a tým zastúpiť úlohu odvolateľa v spore. Výnimkou z týchto zásad je iba
prieskum procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) a určitú mieru dispozície v záujme vyvažovania
prirodzene nerovnovážneho postavenia strán sporu má odvolací súd v konaniach so slabšou stranou,

čo však nie je prípad posudzovanej veci.

17. S vyššie uvedením súvisí aj skutočnosť, že ustanovenie § 373 ods. 1 veta druhá CSP neumožňuje
súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Po uplynutí lehoty na podanie odvolanianavyše už odvolanie nie je možné o odvolacie dôvody doplniť. Nedostatok vecného odôvodnenia
odvolania potom nie je vadou, na ktorej odstránenie súd odvolateľa vyzýva, ale procesným následkom
tohto nedostatku je, že odvolací súd núti prijať záver o vecnej správnosti odvolaním napadnutého

rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v tom, že súd sa dopustil omylu
v aplikácií práva, teda pri aplikovaní konkrétnej právnej normy na zistený (alebo v tomto prípade
osvedčený) skutkový stav, z ktorej súd vyvodzuje práva a povinnosti strán. Judikatúra najvyšších

súdnych autorít je ustálená v tom, že o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010 zo dňa 27. júla 2011).

19. Po oboznámení sa s odvolaním žalobcu možno konštatovať, že svojim obsahom nepresahuje rámec

tzv. blanketového odvolania. Tak, ako sa súd prvej inštancie vo svojom uznesení neobmedzil len na
strohé konštatovanie, že nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ale v tomto smere produkoval
právnu argumentáciu podloženú jeho skutkovými zisteniami, tak ani za vecné odôvodnenie odvolania
nemožno považovať len konštatovanie žalobcu, že tieto podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia podľa jeho názoru splnené boli.

20. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil len na prieskum odvolaním napadnutého
uznesenia z hľadiska splnenia procesných podmienok (R 61/2023). Procesné podmienky v civilnom
sporovom konaní Civilný sporový poriadok výslovne nemenuje, sú nimi predpoklady existujúce tak na

strane súdu, ako aj strán sporu, ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa mohlo pokračovať v konaní,
a aby sa mohol dosiahnuť účel konania. Súd ich skúma ex offo, a to aj v odvolacom konaní. Ak súd
dospeje k záveru, že konanie je zaťažené takým nedostatkom procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, alebo ak sa odstrániteľný nedostatok nepodarí eliminovať, konanie zastaví.

21. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu posudzovanej veci nevzhliadol na strane súdu, ako ani
u strán sporu, žiaden nedostatok procesných podmienok, ktorý by súdu bránil konať a rozhodnúť.

22. Odvolací súd z uvedených dôvodov, teda preto, že žalobcom nebolo v odvolaní súdu prvej inštancie
vytknuté konkrétne pochybenie pri aplikácií práva a vzhľadom na skutočnosť, že nebol zistený ani žiaden

nedostatokprocesnýchpodmienok,uzneseniesúduprvejinštancieakovovýrokuvecnesprávnepotvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).