Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200641
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200641.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: BILLA
s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného soukeník
- štrpka, s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:
Riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné, so sídlom Gaštanová 3, 066 01
Humenné, IČO: 36 165 808, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 621/2021-410-02 zo
dňa 13.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo správnym súdom zistené, že Regionálna
veterinárna a potravinová správa Humenné, ako orgán úradnej kontroly potravín (ďalej len „správny
orgán prvého stupňa“ ) podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“), vykonala dňa 30.9.2021, v čase od 8,55 hod.
do 14,30 hod., u účastníka konania BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, v
prevádzkami BILLA s.r.o., filiálka č. 514, Strojárska 1833, 069 01 A., úradnú kontrolu potravín zameranú
na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných
predpisov.

2. Na základe tejto kontroly zistila, že žalobca v dotknutej prevádzkami nezabezpečil hygienický predaj

nebalených pekárskych výrobkov, nakoľko nebalené pekárske výrobky (pečivo, vyrobené dopečením
z mrazených polotovarov a rozmrazené (donuty), neboli ponúkané na predaj hygienickým spôsobom
prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak a byť z takých
materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia (prípadné
opadávanie častíc zo stropu, opadávanie vlasov zákazníkov, kontaminácia z odevov, kontaminácia
vzduchom, prachom, manipulácia so spotrebným tovarom).

3. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/KrChKeKo/36 zo dňa 30.09.2021 (ďalej len
„opatrenie správneho orgánu prvého stupňa“) vyplývajú nasledovné skutočnosti zistené správnym
orgánom prvého stupňa: „Nebalené rožky sú ponúkané na predaj v strede uličky na drevenom podstavci,
ktorý je krytý plastovými zábranami zo všetkých strán. Zákazník má prístup k pečivu cez otvorvplastovomkryte.Nebalenépekárskevýrobkysúdostatočnechránenépredakoukoľvekkontamináciou.
Nebalené jemné pečivo, pečivo vyrobené dopečením z mrazených polotovarov a rozmrazené donuty
sú umiestnené v blízkosti výroby vlastných pekárskych výrobkov v technických zariadeniach (drevené

podstavce). V nich sú umiestnené prútené koše v dvoch častiach (dolná časť a horná časť), pričom
dolná časť je umiestnená vo výške cca 90 cm nad podlahou. Pečivo je uložené v regáli v prútených
košoch podľa druhov v 2 podlažiach. V spodnom podlaží sú 2 rady s 12-timi košmi, v hornom podlaží 1
rad - 6 košov. Prvý rad košov je krytý z bokov a zhora a z prednej časti sú výrobky nekryté. Druhý rad
je zhora krytý dreveným regálom, na ktorom sú uložené prútené koše. V hornom podlaží sú pekárske

výrobky uložené tak, že sú kryté zhora, z bokov - úplne. Zadná časť zariadenia je krytá čiastočne
tak, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu. Predná časť nie je chránená ochranným krytom proti
možnej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov. Pekárske výrobky sú ponúkané samoobslužným
spôsobom predaja. Na manipuláciu s nebalenými pekárskymi výrobkami sú k dispozícii kliešte, rukavice
a vrecká a upozornenie pre zákazníkov o hygienickej manipulácii.“

4. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že uvedené nie je v súlade s § 12 ods. 1 písm. f) zákona o
potravinách, § 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách (ďalej len „MPRV“),
Prílohou II. Kapitola V. ods. 1 písm. b) a Prílohou II Kapitola IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín.

5. V nadväznosti na uvedené uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi opatrenie na
mieste spočívajúce v zabezpečení hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov tak, aby
zamedzovali akejkoľvek kontaminácii z vonkajšieho prostredia.

6. Dňa 11.10.2021 bola správnemu orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote piatich
pracovných dní doručená písomná námietka proti uloženému opatreniu podľa § 20 ods. 11 zákona
o potravinách. Obsah písomnej námietky zodpovedá právnej argumentácii žalobcu uvedenej v správnej
žalobe (ktorá je obsiahnutá v II. časti tohto rozsudku). Žalobca žiadal, aby správny orgán oprávnený
rozhodovať o jeho písomnej námietke zrušil opatrenie a umožnil žalobcovi predaj nebalených

pekárskych výrobkov (pečivo a jemné pečivo) za tých istých technických podmienok, za akých
spoločnosť ponúka nebalené pekárske výrobky aj v súčasnosti.

7. Riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné (ďalej len ako „žalovaný“) ako
správny orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o potravinách na rozhodnutie

o písomnej námietke žalobcu proti uloženému opatreniu rozhodla rozhodnutím č. 621/2021-410-02
zo dňa 13.10.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým námietke účastníka
konania proti opatreniu nevyhovela.

8. Žalovaný sa s námietkami žalobcu nestotožnil a zotrval na tom, že prevádzkovateľ v dotknutej

prevádzkami ponúka na predaj nebalené pekárske výrobky (pečivo a jemné pečivo) nehygienickým
spôsobom, ktorý nezabezpečuje dostatočnú ochranu prostredníctvom vhodných technických zariadení
tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia. Kontamináciu okrem
chemických a biologických faktorov môžu spôsobiť aj rôzne mechanické nečistoty, cudzie predmety,
prachové častice vo vzduchu, kýchanie, kvapôčková infekcia, opadávanie vlasov, kontaminácia z

odevov, v daždi kvapkanie z odevov, prípadné opadávanie častíc zo stropu, manipulácia so spotrebným
tovarom a rôzne iné nečistoty z povrchových plôch zariadení, v ktorom sa potraviny uchovávajú alebo
v ktorom sa s nimi manipuluje alebo aj zvyšky potravín, ktoré sú potenciálnym zdrojom výskytu a
množenia sa nežiaducich mikroorganizmov.

9. Zdôraznil, že nebalené pekárske výrobky sú potraviny určené k priamej spotrebe a konzumujú
sa bez ďalšej tepelnej úpravy, preto je na zachovanie ich bezpečnosti potrebné vytvoriť podmienky
vysokej čistoty prostredia. Pri vtedajšej dlhotrvajúcej nepriaznivej situácii v súvislosti s výskytom
pandémie COVID-19 a vzhľadom na spôsob prenosu prostredníctvom kvapôčkovej infekcie a rôznych
hygienických návykoch spotrebiteľov, je potrebná dôsledná ochrana nebalených pekárskych výrobkov

prostredníctvom pultového predaja alebo v prípade samoobslužných predajní prostredníctvom zariadení
s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri
dodržaní zásad hygienického predaja tak ako to uvádza legislatíva.10. Konštatoval, že síce žiaden právny predpis neustanovuje presné parametre ani spôsob prekrytia
zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, avšak inšpektori skonštatovali nehygienický
spôsob vystavovania pečiva v zázname, pričom z popisu nedostatku bolo podľa žalovaného

zrejmé, že tzv. čiastočne krytý regál bez ochranných sklápacích alebo posuvných krytov dostatočne
neplnil požadovanú funkciu, a takýmto spôsobom nebolo možné minimalizovať zdroje sekundárnej
kontaminácie potravín. K podpore dôkazov z uvedeného nedostatku inšpektori vyhotovili aj fotografickú
dokumentáciu. Zvýraznil, že prevádzkovatelia sú povinní vykonať všetky potrebné opatrenia, aby
sa ponúkanie nebalených pekárskych výrobkov na predaj vykonávalo hygienickým spôsobom a

minimalizovalo riziko akejkoľvek kontaminácie.

11. V tej súvislosti poukázal na vyhlášku MPRV, kde v § 5 ods. 3 je táto povinnosť bližšie konkretizovaná
„Nebalený pekársky výrobok určený na predaj samoobslužným spôsobom sa musí ponúkať na predaj v
zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť
pri dodržaní zásad hygienického predaja.“ Bol toho názoru, že už z gramatického a logického výkladu

spojenia„ochrannýkryt“,,,krytékontajnery“,,,krytéboxy“,,,krytédávkovače“,,,inékrytéúložnépriestory“
je zrejmé, že ide o ochranné zakrytie, prekrytie technického zariadenia, v ktorom sú umiestnené
nebalené pekárske výrobky tak, aby bola zabezpečená ich ochrana.

12. Konštatoval, že orgány úradnej kontroly potravín realizáciu povinnosti určenej v § 12 ods. 1

písm. f) zákona o potravinách v spojení s požiadavkou určenou v § 5 ods. 3 vyhlášky MPRV
ponechávajú na rozhodnutie samotných prevádzkovateľov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že
technické prevedenie (druh zariadenia, spôsob vyhotovenia, veľkosť, rozmer, použitý materiál a
pod.) môže byť rôzne, pričom orgán úradnej kontroly bez zákonnej definície striktne nevymedzuje
jeho parametre a ani jednoznačne neurčuje riešenie prekrytia nebalených pekárskych výrobkov v

samotných prevádzkach. Je na rozhodnutí samotných prevádzkovateľov, akým spôsobom zabezpečia
predaj nebalených pekárskych výrobkov za predpokladu, že kontrolným orgánom preukáže plnenie
všeobecných povinností určených potravinovým právom.

13. Uviedol, že dňa 17.3.2020 inšpektori správneho orgánu prvého stupňa vykonali v dotknutej

prevádzke úradnú kontrolu vo vzťahu k riziku šírenia koronavírusovej infekcie COVID-19 a na základe
usmernenia ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo
dňa 5.3.2020, v ktorom sa uvádza, že sa potvrdilo, že najväčším rizikom pre šírenie koronavírusovej
nákazy sú subklinicky alebo klinicky chorí ľudia a človek sa najľahšie infikuje na miestach, kde sa
nachádza väčšia skupina potenciálne nakazených ľudí. Z uvedeného dôvodu bolo podľa žalovaného

potrebné zohľadniť pri výkone úradných kontrol tieto poznatky a sprísniť opatrenia, týkajúce sa predaja
aj nebalených pekárskych výrobkov.

14. Dňa 21.12.2021 inšpektori úradnej kontroly správneho orgánu prvého stupňa vykonali v predmetnej
prevádzke žalobcu aj dodatočnú úradnú kontrolu potravín zameranú na overenie splnenia opatrenia

uloženého na mieste pri úradnej kontrole dňa 30.9.2021, pri ktorej bolo zistené, že uložené opatrenie
prevádzkovateľ potravinárskeho podniku splnil v plnom rozsahu. Uvedené vyplýva zo zázname o
dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 21.12.2021, ktoré sa nachádza v administratívnom spise,
ktorý predložil žalovaný.

II.
Správna žaloba

15. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia preskúmavaného

rozhodnutia žalovaného ako aj napadnutého opatrenia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca
zároveň žiadal priznať proti žalovanému náhradu trov konania.

16. V žalobe žalobca namietal preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa ustanovenia §
191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za

nezákonné z nasledovných dôvodov:
a) rozhodnutie o námietke vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
b) rozhodnutie o námietke je v rozpore s precedenčnou zásadou;c) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel
žalovaný (uloženie opatrenia);
d) žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (keďže nebolo

preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi)
e) rozhodnutie o námietke ako aj Opatrenie sú nedostatočne zdôvodnené a tým nepreskúmateľné a
f) v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, a tým aj uloženého
opatrenia a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného

g) zistenie skutkového stavu žalovaným vychádza z nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín,
pričom podľa názoru žalobcu sú vady v priebehu úradnej kontroly potravín tak závažného a
neodstrániteľného charakteru (ani prípadné vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie by
neumožnilo žalovanému sanovať vyššie popísané nedostatky), že celý priebeh úradnej kontroly a určiť
za nezákonný.

17. Uviedol, že opatrením, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, sú žalobcovi
ukladané povinnosti, ktoré sú spôsobilé významne zasiahnuť do práva žalobcu vlastniť majetok a
vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko realizáciou uloženého opatrenia vzniknú žalobcovi náklady v
súvislosti so zabezpečím zmien a úprav zariadenia prevádzky. Mal za to, že v súvislosti so zmenami a
úpravami zariadenia prevádzky môže žalobcovi vzniknúť aj škoda v podobe ušlého zisku, počas obdobia

kedy bude žalobca musieť uzatvoriť prevádzku, aby realizoval zmeny a úpravy zariadenia.

18. Konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že počas dotknutej úradnej
kontroly potravín boli splnené podmienky pre uloženie opatrenia. Zistenie skutkového stavu žalovaným
bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný a zároveň

žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom (keďže nebolo
preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi). Nakoľko zákonným predpokladom pre
uloženie opatrenia je zistenie porušenia potravinového práva počas úradnej kontroly potravín, tvrdil, že v
súvislostispredajomnebalenéhopečivaneporušilnormupotravinovéhopráva,atedažalovanýžiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal porušenie potravinového práva, čím neboli splnené predpoklady

pre uloženie opatrenia.

19. Konštatoval, že žiaden právny predpis (vrátane zákona o potravinách a vyhlášky) neustanovuje
presné parametre ani spôsob prekrytia zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, z toho
dôvodu podľa žalobcu neexistuje ani právna povinnosť žalobcu týkajúca sa parametrov prekrytia

zariadenia na predaj nebalených pekárskych výrobkov, ktorej prípadné nedodržanie by boli inšpektori a
žalovaný oprávnení konštatovať a sankcionovať.

20. Poukázal na odôvodnenie uloženého opatrenia v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a konštatoval, že takéto odôvodnenie

uloženého Opatrenia však chýba v zázname o úradnej kontrole potravín, čo žalovaný opomenul
v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotiť. Podľa žalobcu aj keby žalovaný uloženie opatrenia takýmto
spôsobom zdôvodnil, nemalo by to právnu relevanciu. Poukázal na to, že vyhláška nebola od 1.9.2018
žiadnym spôsobom novelizovaná, menená či dopĺňaná, a to ani v súvislosti s pandémiou COVID-19.

21. Konštatoval, že žalovaný žiadnymi dôkazmi (napr. vedeckými výskumami) nepreukázal, že by
nebalené pekárske výrobky mohli byť kontaminované koronavírusom.

22. V tej súvislosti poukázal na krízový plánu pre potravinárske prevádzky vydaným Úradom verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, podľa ktorého podľa súčasných vedeckých stanovísk Európskeho

úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú vedecké
dôkazy o prenose koronavírusu potravinami, poukázal tiež na usmernenia Svetovej zdravotníckej
organizácie pre potravinárske podniky, podľa ktorých je vysoko nepravdepodobné, že by sa ľudia
mohli nakaziť ochorením COVID-19 z potravín alebo obalov z potravín a poukázal tiež na materiál
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, podľa ktorej napriek veľkému rozsahu epidémie, doteraz

nebol zaznamenaný nijaký prenos COVID-19 prostredníctvom potravín. Konštatoval, že na základe
vyššieuvedenéhojenepochybné,žežalobcadodržiavalpovinnosťpredávaťnebalenépekárskevýrobky
hygienicky,postupovalvsúladesozákonomopotravináchavyhláškouažalovanýnemalzákonnýdôvod
uložiť žalobcovi opatrenie.23. Žalobca namietal aj porušenie precedenčnej zásady a zásady legitímnych očakávaní. Konštatoval,
že žalovaný od 1.9.2018 do 26.8.2021 vykonal vo filiálke č. 514 celkovo 38 úradných kontrol, pri

ktorých doposiaľ považoval spôsob predaja nebaleného pečiva žalobcom za postačujúci a neporušujúci
zákon o potravinách a vyhlášku. Žalovaný podľa žalobcu neidentifikoval žiaden nedostatok spočívajúci
v nedostatočnom zabezpečení ochrany nebalených pekárskych výrobkov, teda konanie, ktorým by
žalobca nerešpektoval povinnosti vyplývajúce zo zákona o potravinách a z vyhlášky. Považoval za
absolútne neprípustné, aby žalovaný ako orgán štátnej správy hodnotil v rámci identického právneho

stavu kontinuálne rovnaké zabezpečovanie povinností odlišným spôsobom. Až v období pandémie z
dôvodu šíriaceho sa ochorenia COVID-19 zmenil žalovaný prístup a začal tvrdiť, že spôsob predaja
nebaleného pečiva žalobcom je nehygienický. Vyššie uvedená právna úprava však podľa žalobcu
nebola zmenená, nebolo ani preukázané, že by sa koronavírus šíril prostredníctvom potravín. Postup
žalovaného nemá preto podľa žalobcu oporu v právnej úprave ani doterajšej rozhodovacej činnosti
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

24. Uviedol, že opatrenie uložené žalovaným a preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v rozpore
s princípom právnej istoty, pretože počas platnosti a účinnosti vyhlášky žalovaný vykonal viacero
úradnýchkontrolpotravín,ktorýchpredmetombolaajhygienapredajanebalenýchpekárskychvýrobkov,
pričom žalovaný neidentifikoval žiaden nedostatok spočívajúci v nedostatočnom zabezpečení ochrany

nebalených pekárskych výrobkov, relevantná právna úprava nebola zmenená, nebol preukázaný
prenos koronavírusu cez potraviny, ktorý by odôvodnil zvýšené riziko nebezpečenstva a potrebu
zmeny technického riešenia predaja nebalených potravín žalobcom, doterajšia rozhodovacia činnosť
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy nehodnotila spôsob predaja nebalených pekárskych výrobkov
žalobcom za nehygienický.

25. Považoval opatrenie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj preskúmavané rozhodnutie
žalovaného za nedostatočne odôvodnené, nakoľko v nich absentuje uvedenie riadneho odôvodnenia,
prečo sa žalovaný odklonil od doterajšej rozhodovacej činnosti žalovaného a Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy.

26. K nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín uviedol, že účel kontroly bol vymedzený široko
a oznámený zamestnancovi žalobcu na začiatku len ústne. Konštatoval, že príliš široko vymedzený
účel/predmet kontroly umožňuje neohraničený výkon kontroly, ktorý neprimerane zasahuje do práv
kontrolovaného subjektu. Predmetom kontroly tak môže byť prakticky čokoľvek, čím sa výkon kontroly

stáva nepredvídateľný a pre subjekt šikanózny. Žalobca nebol zo strany žalovaného poučený o právach
a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly. Mal za to, že tieto tvrdenia
žalobcu podporuje skutočnosť, že v zázname o úradnej kontrole potravín absentuje akákoľvek zmienka
o splnení si týchto povinností zo strany žalobcu. Konštatoval, že výkon úradnej kontroly bez toho, aby
sa správny orgán na úvod prezentoval písomným poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly,

je neakceptovateľný, pretože taký postup umožňuje žalovanému ako orgánu verejnej správy výkon
kontroly bez vopred a zreteľne stanovených pravidiel (napr. umožňuje žalovanému účel kontroly po
začatí kontroly meniť), čo je v rozpore s Ústavou SR a princípmi právneho štátu. Kontrolovaný subjekt
má právo na to, aby bol riadne upovedomený o účele kontroly na jej začiatku. Nestačí, aby bol účel
kontroly vymedzený len v Zázname o úradnej kontrole potravín alebo oznámený ústne. Žalobca sa o

účele kontroly riadne a zrozumiteľne dozvedel až, keď bol zamestnancovi žalobcu predložený záznam
o úradnej kontrole potravín na podpis, pričom uvedené sa stalo až na záver výkonu úradnej kontroly
potravín.

27. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali zákazom

tzv. „fishing expeditions“ a mal za to, že judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže je aplikovateľná aj na
postupžalovanéhoakoorgánuverejnejsprávyprivýkoneúradnejkontrolypotravínzostranyžalovaného
a iné administratívne konania, postupy a inšpekcie. Konštatoval, že v prípade zistenia porušenia zákona
o potravinách, bude záznam o úradnej kontrole potravín jedným z dôkazov v správnom konaní o
uložení pokuty. Mal preto za to, že na záznam o úradnej kontrole potravín sa aplikuje ustanovenie

§ 22 Správneho poriadku. Uviedol, že záznam o úradnej kontrole potravín musí okrem minimálnych
náležitostí vymedzených v čl. 13 Nariadenia č. 2017/625 obsahovať aj náležitosti podľa ust. § 22
Správneho poriadku. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín musí byť možné overiť, či sa úradná
kontrola potravín vykonávala v súlade so zákonom a Ústavou SR alebo sa tak nestalo. Neohlásenáúradná kontrola potravín podľa žalobcu nepochybne znamená zásah do činnosti podnikateľa žalobcu.
Je preto nevyhnutné, aby mal súd možnosť preskúmať, či nešlo o svojvoľný výkon verejnej moci, či
existovali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie takého zásahu, poverenie, na základe ktorého bola

vykonaná, a taktiež overiť si priebeh výkonu tohto zásahu, predovšetkým či bola úradná kontrola
vykonaná vo vymedzenom rámci a v súlade so zásadou proporcionality.

28. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly zo dňa 30.9.2021 z dôvodu, že zo
strany žalovaného nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu

úradnej kontroly. Mal za to, že tieto tvrdenia podporuje skutočnosť, že v zázname o úradnej kontrole
potravín absentuje akákoľvek zmienka o splnení si týchto povinností zo strany žalovaného, pričom
zákon o potravinách ukladá kontrolovanému subjektu práva i povinnosti, o ktorých je orgán úradnej
kontroly potravín povinný kontrolovaný subjekt na začiatku kontroly poučiť. Zastával názor, že povinnosť
poučiť kontrolovaný subjekt majú orgány úradnej kontroly potravín pri každej úradnej kontrole potravín.
postup, v rámci ktorého inšpektori nepoučia zamestnancov kontrolovaného subjektu na začiatku úradnej

kontroly potravín o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu je v rozpore s povinnosťou podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako aj v rozpore s ústavným princípom dobrej správy. Mal
za to, že pri výkone úradnej kontroly potravín došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

29. Záverom namietol aj tú skutočnosť, že dôkazy získané počas nezákonne vykonanej úradnej kontroly
potravín je nutné považovať za nezákonné. Mal za to, že vady v priebehu úradnej kontroly potravín
vykonanej dňa 30.9.2021 bližšie špecifikované v časti III. bode 3. tejto správnej žaloby sú tak závažného
a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh úradnej kontroly možno označiť za nezákonný s tým
následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. Žalovaný

nepreukázal porušenie povinností žalobcom. Nakoľko rozhodnutie o námietke vychádza podľa žalobcu
z nesprávneho právneho posúdenia o zákonnosti výkonu úradnej kontroly, je aj záver žalovaného o
zákonnosti získaných dôkazov nesprávny.

III.
Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval doterajší stav administratívneho konania
a uviedol totožné skutočnosti, ktoré sú obsahom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Považoval

preskúmavaného rozhodnutie za zákonné a nesúhlasil so žalobným návrhom žalobcu a to z dôvodov, že
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci: nie je v rozpore s precedenčnou zásadou; že zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo dostačujúce pre vyvodenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný,
že žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý nie je v rozpore s administratívnym spisom a podľa
žalovaného bolo preukázané konanie žalobcu v rozpore s právnymi predpismi; že preskúmavané

rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú dostatočne zdôvodnené, a tým
aj preskúmateľné a že v konaní prvostupňového správneho orgánu nedošlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo vplyv na zákonnosť výkonu úradnej
kontroly potravín, a tým aj uloženého opatrenia a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a že zistenie
skutkového stavu žalovaným nevychádza z nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín, pričom

správny orgán sa nedopustil žiadnej vady v priebehu úradnej kontroly potravín. Celý priebeh úradnej
kontroly a dodatočnej úradnej kontroly možno preto podľa žalovaného považovať za zákonný.

31. Záverom konštatoval, že skutkové zistenia z dodatočnej úradnej kontroly potravín vykonanej dňa
21.12.2021 jednoznačne preukazujú, že spôsob predaja nebalených pekárskych výrobkov bol žalobcom

daný do súladu s požiadavkami platných právnych predpisov, čo podľa jeho názoru svedčí o tom,
že žalobca v plnej miere rešpektoval zistenia z úradnej kontroly dňa 30.9.2021 aj vrátane uloženého
opatrenia. Mal za to, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodnutia nemá opodstatnenie.

IV.
Replika žalobcu32. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replike) zopakoval
skutočnosti uvádzané v správnej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym
spôsobom nereagoval na námietku nezákonnosti úradnej kontroly potravín. Doplnil, že aj keď nepopiera

právo orgánov úradnej kontroly potravín vykonávať neohlásené kontroly, t. j. akceptuje skutočnosť, že
orgány úradnej kontroly potravín nie sú povinné vopred ohlásiť žalobcovi deň, čas, miesto a predmet
úradnej kontroly, požaduje, aby tieto informácie získal riadne a transparentne v momente začatia
úradnej kontroly potravín, ktorou sa voči žalobcovi realizuje výkon verejnej moci. Slovné spojenie „bez
prechádzajúceho súhlasu“ nie je možné vykladať takým extenzívnym spôsobom, v zmysle ktorého je

žalovaný oprávnený ohlásiť žalobcovi výkon kontroly potravín až následne po jeho samotnom začiatku,
t. j. ex post ohlásenie, ale je nevyhnutné ho interpretovať spôsobom, podľa ktorého, aj keď žalovaný
nemá ex ante povinnosť ohlásiť žalobcovi, že v určitom termíne, prípadne aj v konkrétnej prevádzke,
bude u žalobcu vykonávať kontrolu, musí tak urobiť najneskôr v momente začiatku výkonu kontroly
potravín, teda pri vstupe do kontrolovanej prevádzky. Ústne oboznámenie podľa žalobcu nemožno
považovať za dostatočné, nakoľko uvedené je netransparentné a umožňuje orgánu úradnej kontroly

potravín účel kontroly dodatočne rozširovať alebo meniť s ohľadom na kontrolné zistenia. Podľa žalobcu
je nevyhnutné, aby záznam o úradnej kontrole potravín spĺňal náležitosti zápisnice v zmysle ustanovení
Správneho poriadku.

V.
Duplika žalovaného

33. Žalovaný v duplike k porušeniu precedenčnej zásady a zásady legitímnych očakávaní uviedol, že sa
nejednáoabsolútnunemennosťneskoršíchrozhodnutí,tátozásadapripúšťaurčitéodchýlkyodskorších

rozhodnutí. Síce nedošlo k zmene legislatívy, avšak došlo k zmene situácie - zvýšené riziko nákazy
ochorením COVID-19, na ktorú reagovali aj orgány úradnej kontroly potravín, a to vydaním vnútorných
záväzných predpisov, cieľom ktorých bolo zvýšiť ochranu zdravia obyvateľstva zvýšením stupňa hygieny
adezinfekciepriestorov,technologickýchzariadeníapomôcok,ktoréprichádzajúpriamoalebonepriamo
do styku s potravinami. K nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín a nezákonnosti dôkazov

získanýchpočasúradnejkontrolypotravínpoukázalnato,žepríslušnýkontrolnýorgánvykonávaúradné
kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej
legislatívy. Takým je aj Pokyn Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 2/2020 zo dňa 7.1.2020,
ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách.

VI.
Relevantná právna úprava

34. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa § 10 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia,ktoskladujepotravinyazložkynaichvýrobu,jepovinnýdodržiavaťustanoveniaosobitného

predpisu a
a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich
bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu,b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie,
dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné

vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po
dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a
zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel,
d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich
bezpečnosť a kvalitu,

e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale
zmrazené,
f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku.

39. Podľa § 18 ods.1 zákona o potravinách úradná kontrola potravín sa vykonáva
a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,

b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,
c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich
požiadavkynaosobnúhygienuahygienuosôbpriamoalebonepriamozúčastnenýchnavýrobepotravín,
manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

40. Podľa § 18 ods.2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie
požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v
odseku1;neuplatňujesa,akideometrologickúkontroluametrologickýdozor,veterinárnekontrolypodľa
osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú
úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu.9bc)-napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení. Úradná kontrola potravín sa môže
vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver,

že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, alebo k mareniu
výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.

42. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone
dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.

43. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo
prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny
vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie,

informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať
z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné;
ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní
o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.

44. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín
ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.

45. Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec

orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a
bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín.

46. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením,
môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa

odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo
vzťahukuloženýmopatreniamodkladnýúčinok.Opodanýchnámietkachrozhodnevedúcizamestnanec
príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné
vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.47. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna

veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode inej
regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.

48. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie
č. 852/2004), potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby.

49. Podľa čl. 2 ods. 1, 7 nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom
zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a
o starostlivosti o zvieratá(ďalej len „Nariadenie č. 882/2004“), „Úradná kontrola“ znamená akákoľvek
forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. „Inšpekcia

“ znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o
zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového
práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

50. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne

vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto
nariadenia, berúc pri tom do úvahy: identifikované riziká súvisiace so zvieratami, krmivami alebo
potravinami, podnikmi v oblasti krmív a potravín, využitím krmív alebo potravín, alebo s akýmkoľvek
procesom, materiálom, látkou, činnosťou alebo operáciou, ktorá môže ovplyvniť krmivovú a potravinovú
bezpečnosť, zdravie zvierat alebo starostlivosť o zvieratá, minulosť prevádzkovateľa v oblasti krmív

a potravín pokiaľ ide o dodržiavanie potravinového a krmivového práva a predpisovo zdraví zvierat
a starostlivosti o zvieratá, spoľahlivosť všetkých vlastných kontrol, ktoré sa už uskutočnili a všetky
informácie, ktoré môžu naznačovať nedodržiavanie predpisov.

51. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez

predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce
informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné.

52. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze
výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem

patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín,
ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie,
vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné na
dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

53. Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g) Nariadenia č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v
tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú
zabezpečovať,abyprevádzkovateliavoblastikrmívapotravínbolipovinníprejsťakoukoľvekinšpekciou,
vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení
jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a

osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d) zákona
o potravinách).

54. Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, príslušný orgán bude písať správy o
úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých

kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ
uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku
2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

55. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude

konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní
o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa
pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.56. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému
prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré
sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve

odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách.

57.Podľačl.55ods.1nariadeniač.882/2004členskéštátystanoviapredpisyosankciáchuplatniteľných
v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich
sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich

vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce.

VII.
Konanie pred správnym súdom

58. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc
správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 1.6.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.

59. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru,
že správnu žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej

nedôvodnosť.

60. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.2.2026, ktorého sa nezúčastnil
žiaden z účastníkov. Žalobca aj jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní
a súhlasili s konaním a rozhodnutím na pojednávaní v ich neprítomnosti, žalovaný svoju neprítomnosť

žiadnym spôsobom neospravedlnil.

61. Vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania, ako aj verejnosti, správny súd rozsudok vyhlásil dňa
12.2.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po
dobu 14 dní v zmysle § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

VIII.
Právny názor správneho súdu

62. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie riaditeľky Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 621/2021-410-02 zo dňa 13.10.2021 v zmysle
ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o potravinách, ktorým rozhodla o písomnej námietke žalobcu proti
uloženému opatreniu, a to tak, že námietke účastníka konania proti opatreniu nevyhovela.

63. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi dňa 30.9.2021 opatrenie na mieste spočívajúce
v zabezpečení hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov tak, aby zamedzovali akejkoľvek
kontaminácii z vonkajšieho prostredia.

64. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie ako

aj opatrenie správneho orgánu prvého stupňa zrušené. V žalobe žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s

administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP),
a že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP). Uvedené dôvody dopĺňa konkretizujúcimi námietkami, napr. že preskúmavanérozhodnutie žalovaného (ako aj opatrenie správneho orgánu prvého stupňa) je podľa žalobcu v rozpore
s precedenčnou zásadou, so zásadou legitímnych očakávaní, s princípom právnej istoty, že predstavuje
porušenie zákazu tzv. „fishing expeditions“, namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly z dôvodu,

že nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly
a konštatoval nezákonnosť dôkazov získaných počas vykonanej úradnej kontroly, a to vzhľadom na
žalobcom tvrdenú nezákonnosť vykonanej kontroly ako celku.

65. Správny súd poukazuje na výraznú obsiahlosť podanej správnej žaloby žalobcom v rozsahu 21 strán

a komplexnosť podaných námietok, ktoré smerujú k preskúmavanému rozhodnutiu a predovšetkým
k opatreniu (ktoré je obsiahnuté v zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/KrChKeKo/36
zo dňa 30.9.2021), ktorým boli uložené povinnosti žalobcovi „na mieste“ pri výkone úradnej kontroly
potravín v prevádzke žalobcu v Snine v súvislosti so zabezpečením hygienického predaja nebalených
pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom. Správny súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že aj napriek
uvedenej rozsiahlosti námietok žalobcu a z toho vyplývajúceho nesúhlasu s procesným postupom

správnehoorgánuprvéhostupňaažalovanéhožalobcanadotknutejprevádzkesplniluloženépovinnosti
vyplývajúce z predmetného opatrenia už ku dňu 21.12.2021. Uvedené potvrdila dodatočná kontrola
potravín vykonaná v prevádzke žalobcu toho istého dňa (viď záznam o dodatočnej úradnej kontrole
potravín č. HE/2021/KrChKeKo/36/DÚKP/KnMi nachádzajúci sa v administratívnom spise predloženom
žalovaným). Z uvedeného je zrejmé, že toto konkrétne konanie vedené pred orgánom verejnej správy

každopádne nebude mať za následok procesný postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý by
mohol viesť k uloženiu sankcie za nesplnenie povinností uložených opatrením v rámci výkonu úradnej
kontroly potravín a správne konanie v tejto konkrétnej veci bude zrejme ukončené. Vzhľadom na
to, že povinnostiam, ktoré boli uložené žalobcovi zo strany správneho orgánu prvého stupňa a proti
ktorým žalobca „brojí“ (keď napáda opatrenie, ktorým boli povinnosti uložené), bolo vyhovené samotnou

prevádzkou a nedostatky boli odstránené, pričom teda žalobcovi z uvedeného dôvodu ani nehrozí
sankcia za nesplnenie uložených povinností, sa dostáva predmet prieskumu pred správnym súdom do
„akademickej roviny“ zákonnosti (resp. aj dôvodnosti) procesného postupu správneho orgánu prvého
stupňa a žalovaného v súvislosti s vydaním opatrenia (taktiež s vydaním rozhodnutia žalovaného o
námietkach proti opatreniu), obsahom ktorého bolo uloženie povinnosti v súvislosti so zabezpečením

hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom.

66. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

67. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj opatrenie správneho
orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že v nich
absentuje uvedenie riadneho odôvodnenia, prečo sa žalovaný odklonil od doterajšej rozhodovacej
činnosti žalovaného a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Žalobca v tej súvislosti poukázal

na konkrétne konania vedené pred žalovaným (uvedené na strane 9 správnej žaloby) a zároveň
poukázal na rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ako odvolacieho správneho orgánu,
ktorý zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že vypustil uznanie viny žalobcu
za nezabezpečenie predaja nebalených pekárskych výrobkov hygienickým spôsobom. Správny súdkonštatuje, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný v tu preskúmavanej veci neboli povinní
odôvodniť odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. V prvom rade treba zvýrazniť, že vo veci,
na ktorú odkazoval žalobca v správnej žalobe bolo konštatované Štátnou veterinárnou a potravinovou

správou nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v preskúmavanom opatrení. Odvolací orgán
konštatoval, že „formulácia uloženého opatrenia nemá oporu v platnej právnej úprave, ktorá spôsob
prekrytia, resp. druh zariadení na predaj nebalených pekárskych výrobkov neurčuje. Je na rozhodnutí
predávajúceho, aký spôsob predaja zvolí tak, aby bola zabezpečená požiadavka prekrytia a zároveň
povinnosť ochrany potravín pred akoukoľvek kontamináciou.“ Je potrebné zvýrazniť, že formulácia

uloženej povinnosti v právnej veci, na ktorú poukazuje žalobcu a v tu preskúmavanej veci je odlišná.
Kým v právnej veci, na ktorú poukazuje žalobca bola formulácia uložených povinností: „1. Zabezpečiť
predaj nekrájaného alebo nebaleného chleba a nebalených pekárenských výrobkov v zariadeniach
s ochranným sklápacím alebo posuvným prehľadným krytom vybaveným úchytkami“, a teda bol
konkretizovanýspôsobakýmitechnickýmiprostriedkamimápovinnáosobaodstrániťzistenénedostatky,
v preskúmavanej veci boli uložené povinnosti formulované iným spôsobom „zabezpečiť hygienický

predajnebalenýchpekárskychvýrobkovtak,abybolazamedzenáakákoľvekkontamináciazprostredia“,
boli teda formulované tak, aby bolo na rozhodnutí žalobcu, aký spôsob technického opatrenia sám
zvolí. Preto sa správny nestotožňuje s právnym záverom žalobcu, že sa žalovaný odchýlil od doterajšej
rozhodovacej činnosti a že tento svoj odklon mal povinnosť odôvodniť.

68. Žalobca zároveň poukazoval aj na tú skutočnosť, že odôvodnenie uloženého opatrenia v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného, avšak absentuje v opatrení správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd aj uvedenú
námietku žalobcu považuje za nedôvodnú a nespôsobilú privodiť nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, nakoľko ako uvádza samotný žalobca táto je obsiahnutá v preskúmavanom rozhodnutí

žalovaného, ktoré tvorí s prvostupňovým opatrením jeden celok.

69. Zároveň správny súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správny súd posúdil
ako primerané, ako vo vzťahu ku opatreniu správneho orgánu prvého stupňa, tak aj vo vzťahu
k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného. Opatrenie, ako aj preskúmavané rozhodnutie obsahujú

právne predpisy, o ktoré sa žalovaný pri rozhodovaní opieral. Z obsahu opatrenia je zrejmé, ktoré
konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie opatrenia a akými úvahami
bol správny orgán vedený a ako použil správnu úvahu. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je
zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd preto konštatuje, že
rozhodnutie, ako vo výrokovej časti, tak aj čo do jeho odôvodnenia taktiež aj opatrenie boli vydané v

súlade so zákonom, preto žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov
považoval za nedôvodnú.

70. Účelom hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom je,
aby boli zo strany prevádzkovateľa zabezpečené také úkony pri predaji, ktoré minimalizujú riziko

kontaminácie potravín, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už existujúce alebo
potenciálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň. Ak orgán úradnej kontroly potravín na
základe zistení z vykonanej kontroly v rámci svojej správnej úvahy dôjde k záveru, že spôsob predaja
nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom prostredníctvom technických zariadení
nezodpovedá hygienickému predaju, je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi príslušné opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov (§ 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení
neskorších predpisov). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn.
7Sžo/65/2016).

71. Nariadenie Rady č. 852/2004 o hygiene potravín ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene

potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na všetky stupne výroby,
spracovania a distribúcie potravín a na vývozy, a to bez toho, aby boli dotknuté špecifickejšie požiadavky,
týkajúce sa hygieny potravín. V zmysle tohto nariadenia prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín
spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov
zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali

príslušné hygienické požiadavky. Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny
prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom
dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Pod
kontamináciou možno rozumieť v zmysle tohto nariadenia prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva.Nariadenie Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia
overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol za účelom overovania

dodržiavania predpisov prevádzkovateľmi a ustanovuje členským štátom, aby pravidelne vykonávali
úradné kontroly potravín a zabezpečili primerané finančné prostriedky na ich realizáciu. Z čl. 54
nariadenia je zrejmé, že ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby
zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a za tým účelom môže ukladať akékoľvek opatrenia,
ktoré považuje za vhodné. Zároveň príslušný orgán kontroly poskytne príslušnému prevádzkovateľovi

alebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť,
spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o
použiteľnom postupe a lehotách. Toto nariadenie je potrebné vykladať v kontexte znenia ustanovenia §
23ods.5zákonaopotravinách,podľaktoréhoorgányúradnejkontrolypotravínvrámcisvojejpôsobnosti
ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly a § 28
ods. 11 a 12. Prioritným cieľom zákonnej úpravy podmienok a pravidiel predaja nebalených pekárskych

výrobkovsamoobslužnýmspôsobomjezabezpečeniehygienickéhonakladaniasuvedenýmivýrobkami,
a to takým spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere zamedzené riziku ich znečistenia, ako
aj riziku priameho dotyku kupujúcich s predmetným tovarom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je
dôležité predovšetkým využívanie vhodných technických zariadení, ktoré svojou konštrukciou prispejú
k eliminácii, resp. minimalizovaniu hrozby kontaminácie potravín. Prevádzkovateľ potravinárskeho

podniku je pri voľbe konkrétneho technického prostriedku povinný rešpektovať požiadavku predaja
nebalených pekárskych výrobkov v zariadeniach s ochranným krytom, za súčasného zabezpečenia
výmeny vzduchu. Požiadavka zabezpečenia cirkulácie vzduchu v rámci technického zariadenia
nevylučuje možnosť jeho skonštruovania tak, aby bolo zároveň minimalizované riziko kontaminácie
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/14/2018 zo dňa 08.03.2019 uverejnený v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod č. R 15/2020).

72. Ako uvádzal samotný žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí úradná kontrola bola vykonaná
vo vzťahu k riziku šírenia koronavírusovej infekcie COVID-19 a na základe usmernenia ústredného
riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 5.3.2020, v ktorom

sa uvádza, že sa potvrdilo, že najväčším rizikom pre šírenie koronavírusovej nákazy sú subklinicky
alebo klinicky chorí ľudia a človek sa najľahšie infikuje na miestach, kde sa nachádza väčšia skupina
potenciálne nakazených ľudí. Z uvedenej situácie zároveň vyplýva aj dôvod, pre ktorý pristúpil
správny orgán prvého stupňa pri nezmenenej právnej úprave k prísnejším kontrolám, v dôsledku
ktorých boli následne žalobcovi (a ďalším podnikateľským subjektom v segmente potravinárstva)

ukladané ďalšie povinnosti pri zabezpečovaní hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov
samoobslužným spôsobom. Ako už bolo spomenuté a ako vyplýva z citovanej judikatúry (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/14/2018 zo dňa 8.3.2019) cieľom ukladania obdobných povinností
orgánmi verejnej správy (po zistení nedostatkov pri výkone kontroly) je zabezpečenie hygienického
nakladania s uvedenými výrobkami, a to takým spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere

zamedzené riziku ich znečistenia, ako aj riziku priameho dotyku kupujúcich s predmetným tovarom.
Na dosiahnutie uvedeného cieľa je dôležité predovšetkým využívanie vhodných technických zariadení,
ktoré svojou konštrukciou prispejú k eliminácii, resp. minimalizovaniu hrozby kontaminácie potravín.
Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je pri voľbe konkrétneho technického prostriedku povinný
rešpektovať požiadavku predaja nebalených pekárskych výrobkov v zariadeniach s ochranným krytom,

za súčasného zabezpečenia výmeny vzduchu. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru vyšších súdov
mal správny súd za to, že povinnosti uložené správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi v súvislosti so
zabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov tak, aby zamedzovali akejkoľvek
kontaminácii z vonkajšieho prostredia, ktoré boli predmetom preskúmavaného opatrenia, ako aj
predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného boli uložené dôvodne s poukazom na skutočnosti

zistené správnym orgánom prvého stupňa pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 30.9.2021 a tieto
zodpovedajú dôkazom nachádzajúcim sa v administratívnom spise predloženým žalovaným. Správny
súd zároveň konštatuje, že uložené povinnosti sa javia aj ako primerané a dôvodné a zodpovedajú
obdobiu (rok 2021, v ktorom bola stále platná mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej choroby COVID-19 - pozn. správneho súdu), v ktorom boli ukladané.

73. Správny súd sa zároveň nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v súvislosti s predajom pečiva
neporušil normu potravinového práva, a teda že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
porušenie potravinového práva, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady pre uloženie opatrenia.Z výkonu kontroly bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. HE/2021/KrChKeko/36 zo dňa
30.9.2021, a tento obsahuje zistenia správneho orgánu prvého stupňa (viď bod 3 odôvodnenia tohto
rozsudku). Správny orgán prvého stupňa okrem iného uvádza „...Pečivo je uložené v regáli v prútených

košoch podľa druhov v 2 podlažiach. V spodnom podlaží sú 2 rady s 12-timi košmi, v hornom podlaží
1 rad - 6 košov. Prvý rad košov je krytý z bokov a zhora a z prednej časti sú výrobky nekryté.
Druhý rad je zhora krytý dreveným regálom, na ktorom sú uložené prútené koše. V hornom podlaží
sú pekárske výrobky uložené tak, že sú kryté zhora, z bokov - úplne. Zadná časť zariadenia je krytá
čiastočnetak,abybolazabezpečenácirkuláciavzduchu.Prednáčasťniejechránenáochrannýmkrytom

proti možnej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov...“ Uvedené následne aj vyhodnocuje a to
tak, že „Uvedené nie je v súlade s § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, § 5 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych
výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, Prílohou II. Kapitola V. ods. 1 písm. b) a Prílohou II
Kapitola IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín.“
Normou potravinového práva, ktorú žalobca porušil je uvedené ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f)

zákona o potravinách v spojitosti s § 5 ods. 3 vyhlášky (a v spojitosti s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004), v zmysle ktorých žalobca ako ten kto predáva potraviny porušil
povinnosť zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických
prostriedkov a technických zariadení, a to z dôvodu, že žalobca neponúkal nebalené pekárske výrobky
určené na predaj samoobslužným spôsobom v zariadení s ochranným krytom (keďže predná časť

zariadenia v hornom podlaží regálu s pekárskymi výrobkami nebola chránená ochranným krytom proti
možnej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov). Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov pri
výkone kontroly boli uložené povinnosti, a tieto boli podľa správneho súdu uložené dôvodne. Správny
súd preto považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

74. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť vykonanej kontroly, nakoľko podľa jeho názoru
inšpektori nepostupovali v súlade so zákonom, keď sa preukázali výlučne služobnými preukazmi a
nie poverením na vykonanie kontroly, neoznámili poverenému zamestnancovi presne účel kontroly
a nepoučili ho o právach a povinnostiach. Taktiež namietal, že o priebehu a výsledkoch kontroly
nebola spísaná zápisnica v súlade s § 22 Správneho poriadku. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke

je nevyhnutné v prvom rade poznamenať, že výkon úradnej kontroly potravín je v zmysle zákona
o potravinách v spojení so Správnym poriadkom potrebné považovať za súčasť administratívneho
konania a úradný záznam z vykonanej kontroly je primárnym podkladom zachycujúcim skutkový stav.
V súvislosti s vyššie špecifikovanými žalobnými námietkami týkajúcimi sa samotnej kontroly a následne
v súvislosti s tým aj záznamu z vykonanej kontroly správny súd v prvom rade poukazuje na to,

že inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu sú povinní postupovať v zmysle zákona o potravinách a
Nariadenia č. 882/2004, ktoré podrobne upravujú požiadavky na postup pri výkone kontroly, ako aj
zákonné náležitosti úradného záznamu ako výstupu z kontroly. Uvedená právna úprava podrobným
spôsobom a so zohľadnením špecifík kontroly v oblasti potravinového práva upravuje všetky náležitosti.
Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa potreby prostredníctvom analógie

dopĺňať požiadavky na výkon úradnej kontroly potravín. Žalobca primárne poukazoval na judikatúru vo
veciach hospodárskej súťaže v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti Protimonopolného úradu SR,
ktorá judikatúra nie je pre rozhodovanie v tejto veci aplikovateľná.

75. K námietke žalobcu týkajúcej sa zákazu tzv. „fishing expeditions“ je v prvom rade nevyhnutné

uviesť, že o „fishing expeditions“ je možné hovoriť v prípade, keď je inšpekcia u podnikateľa vykonávaná
svojvoľným spôsobom bez vymedzenia účelu tejto inšpekcie, ide teda o náhodný zber informácií
a dokumentov bez toho, aby bol založený na konkrétnom podozrení. V preskúmavanom prípade
vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu nie je možné hovoriť o tom, že by bolo kontrola
vykonaná ako „fishing expedition“, nakoľko bol predmet kontroly dostatočne vymedzený - účel kontroly je

jasne zaznamenaný v zázname z vykonanej úradnej kontroly. Zároveň sa jednalo o kontrolu prevádzky
z hľadiska dodržiavania predpisov potravinového práva, kde vyššie citované právne predpisy, vrátane
Nariadenia, vyžadujú pravidelné vykonávanie kontrol za účelom zaistenia ochrany života a zdravia
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd skúmal zákonnosť vykonanej úradnej kontroly potravín a jeho
výstupu záznamu z tejto kontroly v intenciách vyššie uvedených predpisov, ktoré sa vzťahujú a

komplexným spôsobom upravujú výkon úradnej kontroly potravín. Vychádzajúc z vyššie uvedených
ustanovenírelevantnýchpredpisovsakontrolyvykonávajúvzásadebezpredchádzajúcehoupozornenia
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Pred začatím výkonu úradnej kontroly sú inšpektori povinní
preukázať sa služobnými preukazmi alebo poverením na výkon kontroly a ústne oznámiť poverenémuzamestnancovi účel kontroly, ktorý je následne uvedený aj v zázname z vykonanej kontroly. Zákon o
potravinách vyžaduje poverenie na výkon úradnej kontroly iba v prípade, ak zamestnanec regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy vykonáva úradnú kontrolu v územnom obvode inej regionálnej

veterinárnejapotravinovejsprávy.Zuvedenéhoustanovenianiejemožnévyvodiťpovinnosťinšpektorov
regionálnej veterinárnej a potravinovej správy preukazovať sa poverením na výkon kontroly vykonávanej
v ich územnom obvode. Na základe uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že inšpektori vykonávajúci
úradnú kontrolu v prejednávanom prípade nepostupovali v rozpore so zákonom o potravinách, keď sa
pred začatím výkonu úradnej kontroly preukázali „iba“ preukazmi inšpektorov regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy.

76. Právne predpisy, upravujúce spôsob výkonu kontroly, neustanovujú povinnosť vopred písomne
informovať kontrolovaný subjekt o účele vykonávanej kontroly. Zo zákona o potravinách je zrejmé, že
účelom úradnej kontroly potravín je podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách overenie dodržiavania
požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktorými sú podmienky stanovené

v Nariadení č. 882/2004, a to v oblastiach a na účel upravený v §18 odsek 1 predmetného zákona.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalobca nemal vedomosť o účele kontroly, čo malo vplyv na
porušenie jeho práv, správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobca nešpecifikoval, aké jeho práva
mali byť týmto postupom inšpektorov porušené a zároveň v zázname o úradnej kontrole potravín, s
ktorým sa preukázateľne oboznámil poverený zamestnanec žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom, je

jasne a zrozumiteľne účel kontroly vymedzený. Zároveň je potrebné dodať, že vzhľadom na zákonnú
možnosť vykonania ad hoc kontrol, orgánom kontroly potravín nič nebráni, aby aj v prípade vykonávania
hoci opakovanej kontroly za účelom zistenia odstránenia nedostatkov vytýkaných v predchádzajúcich
kontrolách, ak sú im zrejmé aj iné skutočnosti, ktoré by zakladali porušenie povinnosti prevádzkovateľa,
upravených v zákone o potravinách prípadne osobitných predpisoch, rozšírili vykonávanie úradnej

kontroly aj na preskúmanie získaného podozrenia za účelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí a
ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Uvedené je podporené aj bodom 6 preambuly Nariadenia č.
882/2004, v zmysle ktorého je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo
a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia
dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a

týchto predpisov a na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Vzhľadom na uvedené správny
súd vyhodnotil vyššie uvedené žalobné námietky ako nedôvodné.

77. Taktiež nie je opodstatnenou ani námietka, že kontrolovaný subjekt nebol zo strany inšpektorov
riadne poučený o právach a povinnostiach počas výkonu úradnej kontroly. Vychádzajúc z vyhotoveného

záznamuoúradnejkontrolepotravín,vtomtojevčastiIV.uvedenépoučeniepodľa§20ods.11zákonao
potravinách o možnosti podať námietky, pričom zo strany kontrolovaného subjektu neboli ústne podané
žiadne námietky na mieste (tieto boli podané až následne písomne právnym zástupcom žalobcu), teda
vedúcemu predajne sa predmetná kontrola nejavila ako neprimerane obťažujúca, či neproporcionálna
a ako vyplýva zo záznamu o úradnej kontrole potravín, vedúci zamestnanec zobral uložené opatrenia

na vedomie a žiadnym spôsobom tieto nerozporoval. Navyše pri dodatočnej úradnej kontrole potravín
bolo zistené, že povinnosti uložené opatrením boli následne aj riadne odstránené. Správny súd preto aj
uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

78. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i žalobnú námietku žalobcu, že dôkazy získané počas

úradnej kontroly potravín sú nezákonnými dôkazmi. Keďže správny súd nezistil žiadne pochybenie pri
výkone úradnej kontroly potravín, nemôže sa správny súd stotožniť ani s touto žalobnou námietkou.

79. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.1.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.4.1994 vo veci Van

de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

80. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutie, ako i konanie mu
predchádzajúcesúvsúladesozákonomapretožežalobnénámietkyžalobcuvyhodnotilakonedôvodné,
správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.81. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo

možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.