Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200277
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200277.1

Uznesenie

2 9C/3/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/3/2026 – 6
IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice v spore navrhovateľky neodkladného opatrenia: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
E.X,XXXXXF.,protiosobe,protiktorejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje:A.G.,nar.
XX.XX.XXXX, H. I. J. E. XXXX/X, XXX XX K., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

8 9C/3/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/3/2026 – 6
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania A. G. (osobe proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje) n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

6 9C/3/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

9C/3/2026 – 6
IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený Okresnému
súdu Levice dňa 28.01.2026 domáha, aby A. G. bola uložená povinnosť zákaz približovania sa
knavrhovateľkenavzdialenosťmenšiuako100metrovazároveň,abymuboluloženýzákazkontaktovaťnavrhovateľku akýmkoľvek spôsobom, najmä telefonicky, prostredníctvom SMS, e-mailov a sociálnych
sietí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s osobou A. G. (osoba, vo vzťahu
ku ktorej sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia) boli v minulosti v partnerskom

vzťahu, avšak odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo správa agresívne a nevyspytateľne, a to najmä
tým, že sa navrhovateľke a jej rodine neustále vyhráža, špiní jej meno, používa viacero telefónnych čísiel
a potom maže výhražné správy. Navrhovateľka ďalej uviedla, že musela vyhľadať pomoc psychológa
a psychiatra, pretože neustály psychický nátlak prestáva zvládať. Odporca taktiež telefonuje bývalému
manželovi navrhovateľky, so slovami aby jej zobral deti. Od času prepustenia z väzby má zákaz používať

alkoholické nápoje, čo odporca ale nedodržiava a aj po zákaze stále používa nadmerné množstvo
alkoholu. Správanie odporcu u navrhovateľky vyvoláva dôvodnú obavu o jej život, zdravie a psychickú
integritu. Napriek výzvam navrhovateľky odporca v tomto správaní naďalej pokračuje, čím navrhovateľke
bezprostredne hrozí ujma na jej právach. K poslednému incidentu došlo v nedávnom období, pričom
správanie odporcu má stupňujúci sa charakter, a preto má za to, že je potrebný okamžitý zásah
súdu. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na ust. § 325 ods. 2, písm. h) Civilného sporového

poriadku, a uviedla že v danom prípade je splnená podmienka naliehavosti, keďže správanie odporcu
je opakované, eskalujúce a objektívne vyvoláva dôvodnú obavu o bezpečnosť navrhovateľky. V závere
uviedla, že bez okamžitého zásahu súdu by mohlo dôjsť k nenahraditeľnej ujme, preto žiada aby
súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a bez predloženia akýchkoľvek písomných listín na preukázanie
svojich tvrdení, stručne uviedla, že žiada vykonať dôkazy SMS / správy / e-maily od odporcu, svedecké

výpovede L. F. a M. N., lekárske správy a záznamy polície / oznámenia.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej

ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov, ktorým dochádza k ovplyvneniu správania sa strán
sporu, ale najmä však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu.

15. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán sporu,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného

rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych

vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe
veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však
vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky

vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do
budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj
s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Aby

súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného
opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

18. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva
postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo

veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovaniesubjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti

ohrozené. Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho

stavu.

19. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je s poukazom na vyššie uvedené
súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k
osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade
podmienené. Navrhovateľ, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie

alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť
neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v
dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku
neprimeranej ujmy na strane žalovaného.

20. S poukazom na uvedené súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred
konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý
zásahsúduatentodôvodmusíexistovaťvčase,keďonariadeníneodkladnéhoopatreniasúdrozhoduje.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie ohrozeného práva
a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

21. Súd preskúmal návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s

obsahom skutkového stavu uvedeného v návrhu, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť tak v časti žiadaného
uloženia zákazu priblíženia sa, ako aj v časti, ktorou navrhovateľka žiada uloženie zákazu kontaktovania
akýmkoľvek spôsobom, najmä telefonicky, prostredníctvom SMS, e-mailov a sociálnych sietí.

22. Zo skutočností uvedených navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
konštatuje, že skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nemožno mať za osvedčené v takom rozsahu,
aby súd vyhovel jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné mať na zreteli, že
neodkladnýmopatrenímsazasahujedoprávaslobôdosobypovinnejzneodkladnéhoopatrenia,pretoje
nevyhnutné, aby mal súd tvrdené skutočnosti aspoň za náležite osvedčené, keďže v konaní o nariadení

neodkladného opatrenia súd nevykonáva štandardné dokazovanie a nevyžaduje sa ani vyjadrenie
strany, proti ktorej návrh smeruje, a teda nemožno hovoriť o preukázaní tvrdených skutočností.

23. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že odporca A. G. je jej bývalý partner, zo strany ktorého je
opakovane atakovaná, a to najmä slovne, odporca sa dlhodobo správa agresívne a nevyspytateľne,

navrhovateľke ako i jej rodine sa neustále vyhráža, špiní jej meno a navádza bývalého manžela
navrhovateľky aby jej zobral deti a pod., z dôvodov ktorých navrhovateľka musela vyhľadať odbornú
pomocpsychológaapsychiatra,avšaktietoskutočnostinavrhovateľkanepreukazovala(neosvedčovala)
žiadnym predloženým dôkazom. Neuvádza, v akom časovom intervale má k takýmto incidentom
dochádzať, koľko správanie A. G. trvá, resp. od kedy k nemu dochádza. Z obsahu súdneho spisu nie

je zrejmé, ako majú slovné ataky prebiehať, čo je ich obsahom, akým spôsobom sa navrhovateľke
odporca vyhráža. Navrhovateľka ani o uvedenom nepredložila žiadne listinné dôkazy. Pokiaľ ide
o pôsobenie konania odporcu na jej psychickú integritu, k uvedenému navrhovateľka nepriložila žiadnu
lekársku správu, (dokonca ani len neuviedla meno ošetrujúceho lekára) z ktorej by bolo možné vyvodiťaspoň pravdepodobnosť existencie psychickej ujmy, jej rozsahu, resp. intenzitu psychických ťažkostí,
či príčinnú súvislosť medzi nimi a konaním odporcu. Navrhovateľka taktiež netvrdila a neuviedla, akým
spôsobom sa má A. G. približovať k jej osobe, či sa násilným spôsobom dobíja do domu, či jej zvoní

na domový zvonček, udiera do brány, či svojim správaním obťažuje susedov a pod. Navrhovateľka
na osvedčenie tvrdených skutočností nepredložila žiadne záznamy štátnej polície, prípadne mestskej
polície o zaznamenaných incidentoch, prípadne oznámenia susedov o volaní hliadky štátnej či mestskej
polície v dôsledku neprimeraného správania sa A. G., pričom súd konštatuje, že možno dôvodne
očakávať, že ak má navrhovateľka obavu o svoj život a zdravie, a opakovane dochádza k slovným

napadnutiam, potom je na mieste očakávať, že požiada o pomoc orgány policajného zboru, či mestskej
polície. Navrhovateľka síce v návrhu uvádza, že k poslednému incidentu došlo v nedávnom období,
avšak o uvedenom súdu nepredložila žiadnu zápisnicu či záznam, rovnako ani nekonkretizovalo kedy
(dátum) k takémuto konania malo dôjsť, a teda súd nemôže mať ani toto jej tvrdenie za osvedčené.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd nemá za osvedčené tvrdenie navrhovateľky o potrebe
nariadenia zákazu priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, preto nemohol

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vyhovieť a návrh
v tejto časti zamietol.

24. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie, ktorým má súd A. G. uložiť zákaz elektronicky kontaktovať
navrhovateľku, súd má v tomto smere za preukázané, že ani v tejto časti navrhovateľka dostatočne

neosvedčila, že je potrebné takýto zákaz nariadiť, keď o elektronickom kontaktovaní zo strany A. G.
nepredložilažiadnedôkazy,alelenstrohovnávrhukonštatovalažeodporcapoužívaviacerotelefónnych
čísiel a potom maže výhražné správy. Nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali podporiť jej tvrdenie
o elektronickom kontakte, ktoré ju nad primeranú mieru obťažuje, v akom časovom horizonte tieto ataky
prebiehajú, od akého času sa konanie odporcu stupňuje a pod. Navrhovateľka v návrhu neobjasnila,

kedy a akým spôsobom sa jej A. G. vyhrážal, prípadne bol k nej agresívny prostredníctvom elektronickej
komunikácie. Takto stroho formulované a ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľky nie je spôsobilé
primäť súd k záveru o nariadení neodkladného opatrenia v časti kontaktovania elektronickým spôsobom.

25. Súd považuje za nanajvýš podstatné poukázať na skutočnosť, kde podľa ust. § 326 ods. 2 CSP,

k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľka však k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy, hoci v návrhu uvádzala, že
žiada aby súd vykonal dôkazy lekárskymi správami, SMS správami odporcu a záznamami polície.
Uvedené dôkazy navrhovateľka označila len všeobecne, bez ich bližšej špecifikácie, najmä bez
uvedenia ošetrujúceho lekára, odbornosti, časového obdobia, konkrétnych SMS správ, ich obsahu

a dátumov, ako aj bez označenia príslušného útvaru Policajného zboru, čísla konania prípadne
dátumu vyhotovenia policajných záznamov a pod. Takto formulovaný návrh neobsahuje konkrétne
a individualizované skutkové tvrdenia a neumožňuje súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neboli osvedčené
žiadnymi listinnými dôkazmi. Súd v zmysle uvedeného poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre,

č. k. 8Co/78/2025 – 58, ktorý ako súd odvolací v obdobnom prípade, kde navrhovateľka nepredložila
takmer žiadne listinné dôkazy a samotné zabezpečovanie a vykonávanie dôkazov uskutočnil súd prvej
inštancie, uviedol, že ,,na súdom prvej inštancie zaobstarané listinné dôkazy pritom nemožno prihliadať“
a zároveň ,,Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje v tomto prípade navrhovateľ
neodkladného opatrenia napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej

osoby, ktorá bola napr. svedkom incidentu, vzájomnou písomnou alebo elektronickou komunikáciou
a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h)
CSP, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto
skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom

osvedčiť.“ Súd tak poznamenáva, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je oprávnený nahrádzať
procesnú aktivitu navrhovateľky, vyhľadávať dôkazy ani dodatočne zisťovať skutočnosti, ktoré mala
navrhovateľka povinnosť tvrdiť a osvedčiť už v samotnom návrhu. Samotné označenie dôkazov bez ich
pripojenia nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa § 326 ods. 2 CSP.

26. Navrhovateľka vzhľadom k vyššie opísaným skutočnostiam podľa súdu neosvedčila existenciu
predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú potreba bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu vyžadujúca okamžitý zásah súdu na ochranu ohrozeného práva
navrhovateľky (neosvedčila agresívne správanie A. G., a to tak slovné ako ani fyzické, ako anineosvedčila, že by ju kontaktoval v neprimeranom rozsahu dlhodobo a intenzívne) pred konaním A. G.,
ktoré hrozí alebo trvá v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27.Záveromsúduvádza,žepredmetnérozhodnutienetvoríprekážkuresiudicata(prekážkurozhodnutej
veci), preto navrhovateľka môže podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za zmeny
skutkovej, či dôkaznej situácie.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že osobe, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

2 9C/3/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/3/2026 – 6
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie,
a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí,
c/ ktorej veci s týka,

d/ čo sa ním sleduje,
e/ podpis.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samejmožno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V Leviciach, dňa 02. februára 2026

Mgr. Alexandra Lisyová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Marková Patrícia