Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Michal Magur

Legislation area – Správne právoDôchodky

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100289
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100289.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar.

XX. XXXX XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D., 2/ A. D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E. XXXX/X,
XXX XX D., 3/ F. C. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., právni nástupcovia
G. D., nar. X. XXXXX XXXX, zomr. X. XXXXXXXX XXXX, naposledy bytom G. X, XXX XX D., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.
februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
10.11.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť G. D. (ďalej aj „žiadateľ“) o invalidný

dôchodok zo dňa 28.09.2023. Invalidný dôchodok nebol žiadateľovi priznaný, nakoľko podľa odborného
lekárskeho posudku nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

2. Ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol použitý odborný lekársky posudok
o invalidite zo dňa 28.09.2023 (ďalej aj „prvostupňový lekársky posudok“). Konštatované boli nasledovné
ochorenia: Poškodenie nervus ulnaris I.dx., poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek,

chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumboischiadický
syndróm, stav po hemilaminektómii L4/5 a L5/S1 I.sin. Po zohľadnení odborných nálezov bolo
za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie podľa Kapitoly XV – Choroby podporného
a pohybového aparátu, Oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.7. – Nervus ulnaris – horná časť
alebo dolná časť (25 – 35 %) na hornej hranici, teda s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
o 35 %. Posudkový lekár konštatoval, že žiadateľ je po operácii medzistavcových platničiek v driekovo-
krížovej oblasti v roku 2000 s nutnosťou skorej revízie a odstránením sekvestra. Po operácii došlo

k zlepšeniu stavu a v prípade potreby bol vyšetrený ortopédom. Do roku 2022 bol bez ortopedického
a neurologického vyšetrenia. Od februára 2022 bol opakovane vyšetrovaný neurológom pre léziu n.
ulnaris vpravo. V septembri 2022 podstúpil operáciu pre syndróm karpálneho tunela. Po operácii
absolvoval rehabilitácie, tŕpnutie 4 a 5 prsta pretrvávalo. V objektívnom náleze bola popisovaná ľahkáporucha dynamiky v krčnej a driekovej oblasti. Polytopný vertebrogénny algický syndróm s miernym
funkčným deficitom nebol posudkovo významný. K zvýšeniu percentuálnej miery nedošlo.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že jeho zdravotný
stav nebol posúdený v celistvosti, ale posudkový lekár sa zameral iba na jeho ruku. O odvolaní
rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2024 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie žiadateľa zamietol v celom rozsahu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

4. Pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaná použila ako podklad pre rozhodnutie odborný
lekársky posudok zo dňa 13.02.2024 (ďalej aj „lekársky posudok žalovaného“). V tomto posudkový
lekár žalovanej nad rámec prvostupňového lekárskeho posudku dodal, že po operácii v roku 2022
pre syndróm karpálneho tuenla bol žiadateľ pooperačne bez komplikácii, bez motorického deficitu.
Kontrolné elektromagnetické vyšetrenie verifikovalo blok vedenia v oblasti kubitálneho kanála vpravo

s diskrétnym zlepšením. Po operácii žiadateľ absolvoval rehabilitáciu. Následne dodal, že samotné
röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles
schopnosti zárobkovej činnosti. V objektívnom klinickom neurologickom náleze (aj v priloženom náleze
zo dňa 07.02.2024) boli šľachovo-okosticové reflexy symetrické, výbavné, nebol popisovaný úbytok
svalovejhmoty,nebolprítomnýmotorickýdeficitažnaužznámuzníženúcitlivosťvoblastimalíčkapravej

ruky. Neboli celkovo prítomné poruchy citlivosti, neboli prítomné paretické prejavy, zdokumentované boli
redukované rotácie v krčnej oblasti chrbtice o 1/3 rozsahu pohybu, teda ľahko redukovateľné, chôdza
bola samostatná. Celkovo si stav s ľahko redukovanou kinetikou chrbtice nevyžiadal hospitalizačné
preliečenie. Celkovo bola svalová sila pravej ruky dokumentovaná ako dobrá. Po celkovom zhodnotení
zdravotného stavu bol rozhodujúcim zdravotným postihnutím to, ktoré bolo uvedené aj v prvostupňovom

lekárskom posudku s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti chrbtice svojím
charakterom a klinickým priebehom nepodmieňovali percentuálne navýšenie. Nenapĺňali medicínsku
a právnu podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.

II.
Správna žaloba, stanoviská

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žiadateľ správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199

a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). V žalobe uviedol svoje
presvedčenie o nesprávnosti záverov žalovanej a poukázal na svoje zdravotné ťažkosti. Požadoval, aby
bol jeho zdravotný stav zhodnotený v celistvosti.

6. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila dňa 12.07.2024. Žalovaná zopakovala tvrdenia uvedené

v preskúmavanom rozhodnutí a druhostupňovom lekárskom posudku. Mala za to, že druhostupňový
lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnený,
presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení a navrhla, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žiadateľ sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 06.09.2024. K vyjadreniu predložil lekárske
správy, konkrétne RTG vyšetrenia zo dňa 16.08.2024 a z neurologického vyšetrenia zo dňa 22.08.2024.

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žiadateľa nevyjadrila.

9. Žalovaná dňa 25.03.2025 správnemu súdu oznámila, že žiadateľ (pôvodný žalobca) G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D., dňa XX.XX.XXXX zomrel. Správny súd z tohto dôvodu rozhodol
o pokračovaní na strane žalobcu s 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D., 2/ A. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D., 3/ F. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D..

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29.01.2026.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom
poistení“) lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú
činnosť
a) nemocenského poistenia,

b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

12. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

13. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

14. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142

ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

15. Podľa § 293er ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením
COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia

karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije.

16. Podľa § 24 nariadenia vlády č. 102/2020 o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny
a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj „nariadenie vlády“).

17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas

doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

20.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoisteníDlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovejschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

27. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu
a konštatoval, že bola podaná oprávnenou osobou včas.

28. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že

v zmysle zákona o sociálnom poistení, posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale
otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné
odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do
kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) o priznaní tohto
„statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z

uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou
zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), o závery odborného lekárskeho
posudku, ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme
uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku
posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom
na všetky ním preskúmavané lekárke správy (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) aj odôvodnené
tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto zverov preskúmateľnými
(napr. aj iným kontrolným posudkom), a aby týmto jeho záverom v ich logických súvislostiach porozumel

aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého
zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho
posúdeniaopriznaníinvalidity,čisprávnysúdtotorozhodnutiepreskúmavajúci.Zuvedenýchdôvodov,aj
správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanierozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade rozhodnutia žalovanej),
môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku
posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá

oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere,
žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd
môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku
v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave

žiadateľa o invalidný dôchodok.

29. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového

pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho

poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú

zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa

len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje
posudkové závery náležite odôvodní.“

30. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej

poisťovneposudzujezdravotnýstavžiadateľaoinvalidnýdôchodoknapodkladelekárskychspráv,niena
základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j.
tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom
na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je

vo vzťahu k tomu, ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č.
4 k zákonu o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový
lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie
subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania

bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu,
jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej
liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze
liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej
objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.

31. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných
podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho
indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok,

a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods.
2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených
„tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol
prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdeniepoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa,
následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu,
príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení, pri písmene príslušnej položky

a kapitoly, ktorej je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, pričom iba v
rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny
pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k
tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej

miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho
spektra (od - do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť.
Treba mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich
by bolo možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení, tak pri
každomjednomznich,zknemuprislúchajúcehopercentuálnehorozpätia,posudkovýmlekáromurčenej
konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito

ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery
nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli
tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu)
percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť

o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti, ktorých v
interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom
lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo

„nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“
alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu
žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok

z dôvodu, že žiadateľ nedosiahol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Zdravotný stav žiadateľa bol posúdený dvoma posudkovými lekármi, pričom obaja určili ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie to isté ochorenie – podľa kapitoly XV – Choroby podporného

a pohybového aparátu, Oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.7. – Nervus ulnaris – horná časť
alebo dolná časť (25 – 35 %) na hornej hranici, teda s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
o 35 %.

34. Žiadateľ v priebehu súdneho konania namietal skutočnosť, že posudkoví lekári zohľadnili iba

zdravotné postihnutie, ktoré bolo určené za rozhodujúce a týka sa jeho ruky. Tvrdí, že posudkoví lekári
nezohľadnili ostatné zdravotné postihnutia, najmä však bolesti chrbtice, ktorými žalobca trpí a požaduje,
aby boli zohľadnené aj tieto.

35. Správny súd v súvislosti s touto námietkou dáva do pozornosti spôsob určenia miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je detailne a zrozumiteľne objasnená v bode 31 tohto
rozsudku.

36. Posudkový lekár v odbornom posudku jednoznačne určil, ktoré zdravotné postihnutie považuje
za rozhodujúce. Zároveň sa vyjadril aj k ďalším zdravotným postihnutiam, ktorými žiadateľ trpel, teda

bolestiam chrbtice. Vo vzťahu k týmto uvádza, že samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími
metódamizistenédegeneratívnezmenynepodmieňujúpoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.
Uvedený záver pritom opiera o zdravotnú dokumentáciu žiadateľa o invalidný dôchodok. Konkrétne
uviedol, že v objektívnom klinickom neurologickom náleze (aj v priloženom náleze zo dňa 07.02.2024)
sú šľachovo-okosticové reflexy symetrické, výbavné, nebol popisovaný úbytok svalovej hmoty, nebol

prítomný motorický deficit až na už známu zníženú citlivosť v oblasti malíčka pravej ruky. Neboli
celkovo prítomné poruchy citlivosti, ani paretické prejavy, zdokumentované boli redukované rotácie
v krčnej oblasti chrbtice o 1/3 rozsahu pohybu, teda ľahko redukovateľné, chôdza bola samostatná.
Celkovo si stav s ľahko redukovanou kinetikou chrbtice nevyžiadal hospitalizačné preliečenie. Celkovobola svalová sila pravej ruky dokumentovaná ako dobrá. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu
bolo tak rozhodujúcim zdravotným postihnutím to, ktoré bolo uvedené v prvostupňovom lekárskom
posudku s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti chrbtice svojím charakterom

a klinickým priebehom nepodmieňovali percentuálne navýšenie. Nenapĺňali medicínsku a právnu
podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.

37. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje
rozhodnutie. Posudkoví lekári zároveň aj s prihliadnutím na už konštatované dostatočne odôvodili

stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na hornej hranici zákonného rozpätia. Posudkový lekár podrobne a najmä
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil závery, ku ktorým dospel pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné
postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase.
V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žiadateľa na základe
všetkých odborných nálezov, ktoré mal k dispozícii a tieto riadne vyhodnotil, a svoje závery náležite

zdôvodnil.

38. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné postihnutia, aj tieto posudkový lekár vyhodnotil, pričom z jeho
záverov vyplynuli konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Z posudku vyplýva, že bolesti chrbta, ktorými žalobca trpel svojím charakterom

a klinickým priebehom nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Nenapĺňajú medicínsku a právnu
podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že lekárske posudky zohľadnili celú
lekársku dokumentáciu a bolo v nich náležitým spôsobom objasnené, ktoré zdravotné postihnutie bolo

považované za rozhodujúce vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a zároveň aj to, prečo sa posudkoví lekári priklonili k hornej hranici percentuálneho rozpätia. Z tohto
dôvodu správny súd zastáva názor, že žalovaná zistila zdravotný stav žiadateľa v dostatočnej miere
na účely posúdenia jeho zdravotného stavu. Závery žalovanej majú oporu v zdravotnej dokumentácii
žiadateľa a súd tak konštatuje, že žalovaná správnym spôsobom určila rozhodujúce zdravotné

postihnutie a aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Z tohto dôvodu považuje správny súd predmetnú námietku za nedôvodnú.

40. V súvislosti s lekárskymi správami, ktoré žiadateľ predložil súdu v priebehu konania, správny
súd opakovane zdôrazňuje, že zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou

starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Navyše podľa §
135 ods. 1 S.s.p. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté
rozhodnutie bolo vydané dňa 29.02.2024 a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné

lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto dôvodu na lekárske správy,
ktoré žalobca doložil v priebehu správneho súdneho konania, a ktoré sú navyše datované ku dňu
16.08.2024, resp. 22.08.2024 správny súd nemôže prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 S.s.p.
Aj prípadné zhoršenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok, dokumentované po vydaní
preskúmavaného rozhodnutia bez ďalšieho neindikuje jeho nezákonnosť.

41. Správny súd tak preskúmal prvostupňové rozhodnutie a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
nie len v zmysle tvrdení v jej obsiahnutých, ale aj neformálne v zmysle § 203 SSP a nevzhliadol žiadny
dôvod nezákonnosti týchto rozhodnutí. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správnu
žalobu je potrebné v súlade s § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov
spravodlivo požadovať.

Poučenie:Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.