Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100488
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu:
RU, s.r.o., so sídlom Mierová 4220/22C, 920 01 Hlohovec, IČO: 43 852 998, právne zastúpeného: CLA
Slovakia Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 55 378 081,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101293243/2024 zo dňa 30.04.2024,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie november 2016, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 05.02.2018 protokol.
V následnom vyrubovacom konaní správca dane dňa 18.05.2018 vydal rozhodnutie, ktorým bol
žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000 Eur znížením nadmerného odpočtu
na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 227.930,31 Eur na sumu 141.930,31 Eur.

Finančné riaditeľstvo SR odvolaním napadnuté označené rozhodnutie správcu dane v odvolacom
konaní potvrdilo. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn 11S/114/2018 zo dňa 05.11.2019, ktorým
zamietol správnu žalobu žalobcu podanú proti označenému rozhodnutiu žalovaného bol rozhodnutím
Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 zmenený tak, že oba označené
rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
2. Správca dane v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR, po
novom vyhodnotení vykonaných dôkazov a vykonaní ďalších dôkazov dňa 16.11.2023 vydal rozhodnutie

č. 102910541/2023, ktorým opätovne žalobcovi určil rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000
EurzníženímnadmernéhoodpočtunaDPHzazdaňovacieobdobienovember2016zosumy227.930,31
Eur na sumu 141.930,31 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101293243/2024 zo dňa 30.04.2024 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobca včas podanou správnou žalobou namietal, že správca dane a žalovaný opomenuli, že plnenie
fakturované dodávateľom CAPTAIN, s.r.o. má povahu služby uskutočňovanej čiastkovo, kde sa v súlade
s § 19 ods. 3 zákona č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon
o DPH) služba považuje za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje.Poukázal na to, že z hodnotiacej správy podujatia Športovec roka 2016 vyplýva, že reklamné služby boli
uskutočňované v dňoch od 28.11.2016 do 22.12.2016, teda nielen dňa 22.12.2016, kedy sa podujatie
odvysielalo, ale obchodné meno žalobcu bolo umiestňované aj v predchádzajúcej mediálnej kampani.

Keďže žalobca fakturovanú platbu uhradil dňa 01.12.2016 tvrdí, že daňová povinnosť vznikla prijatím
platby v mesiaci december 2016, v ktorom zdaňovacom období sa podujatie uskutočnilo (22.12.2016).
Súčasne žalobca s poukazom na § 19 ods. 3 zákona o DPH tvrdí, že ak dodávateľ CAPTAIN,
s.r.o. vystavil žalobcovi iba jednu faktúru, kde uviedol dátum dodania 08.11.2016 so splatnosťou
22.11.2016, a má za to, že k dodaniu došlo 08.11.2016. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal

nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii tzv. Axel-Kittel testu vo vzťahu k dodaniam služieb
od dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. Tvrdil, že pokiaľ ide o tretiu otázku testu, správca dane
nepreukázal, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu sú spojené s podvodným konaním, pretože
do štátneho rozpočtu nebola odvedená daň z faktúr spoločnosti Avera Holding, s.r.o., pričom správca
dane nepreukázal, že predmetom fakturácie boli reklamné služby a nepreukázal, ako sa plnenie od tejto
spoločnosti malo týkať žalobcu. K štvrtej otázke Axel-Kittel testu poukázal na rozsudky Súdneho dvora

EÚ vo veci Altic C-329/18 a vo veci Aquila Part Prod Com SA C-512/21, k čomu dodal, že vykonal
preverenie potencionálneho obchodného partnera KM Racing, s.r.o. na základe údajov, ktoré boli v to
čase známe z verejných registrov a nezistil dôvody na podozrenie z rizikového obchodného partnera.
Ďalej k tomu v bodoch 61 až 103 správnej žaloby poukázal na svoje odvolanie, vyjadrenia žalovaného
k nemu a jeho reakcie k prijatým záverom. Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Záverom navrhol rozhodnutia oboch stupňov zrušiť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods.

1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní, kde právny zástupca žalobcu v podstate zotrval
na podanej správnej žalobe, odkázal na jej obsah a poverený zamestnanec žalovaného zotrval na
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a poukázal na svoje vyjadrenie k správnej
žalobe. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba
nebola dôvodná.

7.Podľa§177ods.1zákonač.162/2015Z.z.SSPsprávnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochrany
svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy.

8. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej aj zákon o DPH) Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.
11. Podľa § 19 ods. 3 veta prvá a druhá zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje
čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom

obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje
s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také
dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za
opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v
opakovaných dohodnutých lehotách.

12. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
13. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa
tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s

obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu
a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu
výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

16. Správny súd preskúmaním veci zistil, že správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry

zo dňa 8.11.2016 na sumu 240.000 Eur vrátane DPH 40.000 Eur od dodávateľa CAPTAIN, s.r.o.
na základe zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 27.10.2016 ku podujatiu ŠPORTOVEC
ROKA 2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 8.11.2016, ktorá bola uhradená dňa 01.12.2016. Za
sporný správca dane označil aj odpočet DPH z faktúr zo dňa 14.10.2016 v sume 240.000 Eur vrátane
40.000EurododaníPRreklamno-propagačnýchslužiebnaautomobilovýchpretekochCNPASFLISTIKI
Cyprus Rally konaných 07. až 09.10.2016 na základe zmluvy zo dňa 1.11.2016 a č. 20161101 zo dňa

21.11.2016 v sume 36.000 € vrátane DPH v sume 6.000 Eur o dodaní PR reklamno-propagačných
služieb na automobilových pretekoch Sosnová u České Lípy Setkáni mistrú konaných 19. až 20.11.2016
na základe zmluvy zo dňa 1.11.2016 od dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. Obchodné vzťahy medzi
žalobcom a spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. boli založené zmluvou o poskytovaní reklamných služieb
zo dňa 27.10.2016. V nej sa spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalobcovi komplexné

marketingové s reklamné služby v súvislosti s projektom ŠPORTOVEC ROKA 2016 s termínom
konania 22.12.2016 za účelom prezentácie a propagácie žalobcu ako hlavného reklamného partnera
v súlade so zákonom o reklame. Vykonávateľ bol oprávnený použiť obchodné meno a logo žalobcu,
ktorý bol povinný odovzdať podklady v podobe grafického vyhotovenia loga a obchodného mena pre
splnenie záväzku vykonávateľa. Prílohou zmluvy bol definovaný rozsah poskytnutia služieb, ktoré

spočívali v propagácii žalobcu formou reklamy ako aj sponzorského odkazu v TV médiách, na internete,
bilboardoch,vprintovýchmédiách,obrazovýchpanelochapod. Dožiadanímbolozistené,žespoločnosť
CAPTAIN, s.r.o. je nekontaktná a nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane. Vo vzťahu k
zdaniteľným plneniam deklarovaným od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. bolo zistené, že služby týkajúce
sa podujatia Športovec roka 2016 konaného 22.12.2016 boli dodávané v priebehu novembra 2016 až

decembra 2016, pričom faktúra zo dňa 8.11.2016 bola zaplatená už 1.12.2016.
17. Podľa Zmlúv o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti uzatvorených žalobcom so
spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. zo dňa 01.10.2016 a 01.11.2016 bolo predmetom dodania
poskytnutie reklamných a propagačných služieb na vyššie uvedených automobilových pretekoch
v Českej republike a na Cypre za účelom šírenia loga a obchodného mena žalobcu smerujúceho k

zvýšeniu jeho postavenia na trhu a zabezpečenia zvýšenia jeho príjmov. Žalobca ako objednávateľ
vystupoval v postavení hlavného reklamného partnera. Nosičmi reklamy boli motorové vozidlá FORD
FIESTA R a PEUGEOT 208 R2, na ktorých bolo umiestnený nadpis R.U. Hlohovec. Žalobca sa
v zmluvách zaviazal poskytnúť súčinnosť v podobe poskytnutia informácii o náplni svojej obchodnej
činnosti a poskytnutia grafickej podoby loga a obchodného mena, resp. návrhu na jeho vytvorenie.

Dodávateľská spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. zanikla v procese viacerých postupných zlúčení
s inými spoločnosťami. Podľa výpovede svedka A. B., bývalého konateľa spoločnosti KM Racing
Slovakia,s.r.o.,zodňa19.10.2017,menovanáspoločnosťnemalaevidovanýchžiadnychzamestnancov.
Sporné faktúry vystavil osobne. Reklama žalobcu spočívala v nalepení loga R.U. s.r.o. na autách,
stojanoch, zverejnením na internete a v TV. Reklamnú činnosť zabezpečil on osobne a technické veci

spoločnosť SK-COMERCIAL, s.r.o. Pri výsluchu dňa 27.10.2017 však uvádzal, že reklamu mala na
starosti spoločnosť SK-COMERCIAL, s.r.o. Akcie na Cypre sa zúčastnil konateľ žalobcu spoločne s ich
obchodnými partnermi, ktorým bolo poskytnuté ubytovanie a podobne. Bývalý konateľ spoločnosti SK-
COMERCIAL,s.r.o.A.C.napojednávanízodňa11.1.2018uviedol,ževsúvislostisdodanímreklamných
služieb oslovil D. E. (majiteľa stavebnín), ktorý zabezpečoval materiálno-technickú stránku pretekov a on

reklamno-propagačnú činnosť. Spoluprácu s médiami mal na starosti p. B.. Spoločnosť SK-COMERCE,
s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru na základe faktúr prinesených p. E. od jednotlivých dodávateľov, ktorých
si nepamätá. Žalobca ako sponzor dal balík peňazí na organizovanie pretekov na Cypre. Reklamná
činnosť spočívala v umiestnení loga žalobcu na autách, reklamných banneroch, bundách, katalógoch,
DVD, USB a podobne.

18. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel nadmerného odpočtu
DPHvsume86.000Eurzníženímnadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobienovember2016,pretože
neuznal odpočty DPH zo sporných faktúr. Prvostupňové rozhodnutie žalobca napadol odvolaním,o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie
stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.
19. Žalobca primárne namietal, že plnenie fakturované dodávateľom CAPTAIN, s.r.o. má povahu služby

uskutočňovanej čiastkovo, kde sa v súlade s § 19 ods. zákona č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) služba považuje za dodanú najneskôr posledným
dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Poukázal na to, že z hodnotiacej správy podujatia Športovec
roka 2016 vyplýva, že reklamné služby boli uskutočňované v dňoch od 28.11.2016 do 22.12.2016, teda
nielen dňa 22.12.2016, kedy sa podujatie odvysielalo, ale obchodné meno žalobcu bolo umiestňované aj

v predchádzajúcej mediálnej kampani. Keďže žalobcu fakturovanú platbu uhradil dňa 01.12.2016 tvrdí,
že daňová povinnosť vznikla prijatím platby v mesiaci december 2016, v ktorom zdaňovacom období
sa podujatie uskutočnilo (22.12.2016). Súčasne žalobca s poukazom na § 19 ods. 3 zákona o DPH
tvrdí, že ak dodávateľ CAPTAIN, s.r.o. vystavil žalobcovi iba jednu faktúru, kde uviedol dátum dodania
08.11.2016 so splatnosťou 22.11.2016, má sa za to, že k dodaniu došlo 08.11.2016.
20. Bez ohľadu na to, že podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH sa pri čiastkovom uskutočňovaní dodania

službypovažujeslužbazadodanúnajneskôrposlednýmdňomobdobia,naktorésaplatbazaopakovane
alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, v zásadnom tvrdení žalobcu ohľadom času
vzniku daňovej povinnosti viažuceho sa na okamih dodania služby (podľa § 19 ods. 2, 3 zákona o DPH
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby alebo posledným dňom obdobia čiastkovo dodávanej
služby) alebo na okamih skoršieho prijatia platby za službu (podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba

prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby),
je prítomná zjavná ambivalencia. Pokiaľ žalobca vo svojej správnej žalobe presadzuje okamih vzniku
daňovej povinnosti alternatívne (tvrdí, že nastal 08.11.2016 a súčasne tvrdí, že nastal dňom prijatia
platby uskutočnenej 01.12.2016), spôsobuje to nezrozumiteľnosť správnej žaloby v tom, akú aplikáciu
práva považuje za nezákonnú a akej aplikácie práva sa vlastne domáha.

21. Správca dane uzavrel, že vzhľadom na úhradu faktúry dňa 01.12.2016 daňová povinnosť vznikla
prijatím platby v mesiaci december 2016. Dospel súčasne k záveru, že údaje na faktúre z 08.11.2016 sú
v rozpore so skutkovým stavom a zákonom, pretože podujatie Športovec roka sa konalo až v decembri
2016 a platba za zdaniteľné plnenie sa taktiež uskutočnila v decembri 2016. Faktom je, že faktúra
obsahuje údaj o vzniku daňovej povinnosti dňom 08.11.2016 s dátumom splatnosti 22.11.2016, pričom

ale platbou uskutočnenou dňa 01.12.2016 bola splnená podmienka pre vznik daňovej povinnosti dňom
prijatia platby, ktorý deň sa zjavne líši odo dňa 08.11.2016. Ku dňu 08.11.2026 sa, okrem uvedenia tohto
údaja na faktúre, neviaže žiadna tvrdená a už vôbec nie preukázaná relevantná právna skutočnosť,
s ktorou by zákon mohol vznik daňovej povinnosti spájať. Potrebné je preto dať za pravdu správcovi
dane v tom, že rozpor tu je. Správny je potom tiež záver správcu dane spočívajúci v podstate v tom,

že v zdaňovacom období november 2016 nebola verifikovaná konkrétna okolnosť majúca v súvislosti
sdodávateľomCAPTAIN,s.r.o.zanásledokvznikdaňovejpovinnostipodľa§19ods.2,3zákonaoDPH.
Hoci, tak ako to presadzuje žalobca, pri čiastkovom plnení sa považuje služba za dodanú najneskôr
posledným dňom obdobia čiastkovo dodávanej služby, teda aj skôr ako 22.12.2016, najskôr by však
mohla byť reklamná služba považovaná za dodanú dňom 28.11.2016, od kedy sa dodávateľ CAPTAIN,

s.r.o. zmluvne zaviazal dodávať žalobcovi reklamné služby, až do 22.12.2016, kedy sa malo konať
samotné podujatie. Nie však dňom 08.11.2016, tak ako je to uvedené na faktúre, pretože žalobca ani
netvrdil, že reklamné služby boli dodávané už pred dňom 28.11.2016.
22. Interpretáciou ust. § 19 ods. 3 zákona o DPH ho totiž nemožno účelovo vytrhnúť z koncepcie
zákona o DPH (§ 19 ods. 1, 2), ktorá vznik daňovej povinnosti systematicky viaže na okamih dodania

tovarov a služieb, teda na uskutočnenie zdaniteľných plnení. Predsunutie vzniku daňovej povinnosti
pred dodanie služby alebo pred prvý deň obdobia čiastkovo dodávanej služby, ktoré zákon výnimočne
predpokladá len pri skoršom prijatí platby za službu v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH, zákon
pre iné prípady neaprobuje. Časový interval vzniku daňovej povinnosti definovanej v § 19 ods. 3 zákona
oDPHnajneskôrposlednýmdňomobdobiačiastkovododávanejslužby(najskoršítermínvznikudaňovej

povinnosti upravený nie je, preto platí pravidlo podľa ods. 2) teda nemožno bez opory v normatívnom
texte tohto ustanovenia, ktoré má imperatívnu, resp. kogentnú povahu, posúvať pred uskutočnenie
zdaniteľného plnenia.
23.Preúplnosťjepotrebnédoplniť,žežalobcaurobildispozitívnyúkonuplatnenianárokunaodpočítanie
dane z pridanej hodnoty daňovým priznaním doručeným správcovi dane dňa 21.12.2016, teda daňovým

priznaním za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2016. Vzhľadom na predchádzajúce časti tohto
rozsudku je zrejmé, že bol správny záver správcu dane a žalovaného, že daňová povinnosť zo
služieb dodaných žalobcovi spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. nevznikla dňa 08.11.2016 a iný konkrétny
dátum jej vzniku v rámci mesiaca november 2016 žalobca ani netvrdil. Podľa zmluvy o poskytovaníreklamných služieb zo dňa 27.10.2016 ku podujatiu Športovec roka 2016 mali byť reklamné služby
dodané žalobcovi spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. v presne vymedzenom období od 28.11.2016 do
22.12.2016. V súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká platbou prijatou pred

dodaním služby. Žalobca za služby dodané spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. zaplatil už dňa 01.12.2016,
teda skôr než boli v celosti dodané (až dňa 22.12.2016 došlo k odvysielaniu podujatia Športovec
roka 2016, ktoré bolo v zmysle zmluvy mediálne pokrývané), ale zároveň po uplynutí zdaňovacieho
obdobia november 2016. Prvostupňové rozhodnutie a tým aj napadnuté rozhodnutie sa týkajú výlučne
zdaňovacieho obdobia november 2016 a preto nimi nebolo ani nemohlo byť uznané právo žalobcu na

nadmerný odpočet DPH za iné zdaňovacie obdobie (december 2016).
24. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii tzv.
Axel-Kittel testu vo vzťahu k dodaniam služieb od dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. Tvrdil, že pokiaľ
ide o tretiu otázku testu, správca dane nepreukázal, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu sú
spojené s podvodným konaním, pretože do štátneho rozpočtu nebola odvedená daň z faktúr spoločnosti
Avera Holding, s.r.o., pričom správca dane nepreukázal, že predmetom fakturácie boli reklamné služby

a nepreukázal, ako sa plnenie od tejto spoločnosti malo týkať žalobcu. K štvrtej otázke Axel-Kittel testu
poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Altic C-329/18 a vo veci Aquila Part Prod Com SA
C-512/21, k čomu dodal, že vykonal preverenie potencionálneho obchodného partnera KM Racing, s.r.o.
na základe údajov, ktoré boli v to čase známe z verejných registrov a nezistil dôvody na podozrenie
z rizikového obchodného partnera. Ďalej k tomu v bodoch 61 až 103 správnej žaloby poukázal na svoje

odvolanie, vyjadrenia žalovaného k nemu a jeho reakcie k prijatým záverom.
25. Správca dane zistil, že spoločnosť SK Comercial, s.r.o. ako dodávateľ žalobcovho dodávateľa
KM Racing Slovakia, s.r.o. v kontrolnom výkaze DPH za štvrtý štvrťrok 2016 deklarovala spoločnosť
Avera Holding, s.r.o., ako svojho jediného dodávateľa. Správca dane však nezistil v kontrolnom
výkaze spoločnosti Avera Holding, s.r.o. za 4. štvrťrok 2016 žiadne dodania pre spoločnosť SK

Commercial, s.r.o. Z dôkazne podložených zistení správcu dane ďalej plynie, že spoločnosť KM Racing
Slovakia, s.r.o., ktorá mala zmluvne zabezpečiť pre žalobcu reklamné služby v tak širokom dohodnutom
rozsahu nemala žiadnych zamestnancov ani iné potrebné zázemie, dokonca ani riadne sídlo, a jej
bývalý konateľ označil za dodávateľa týchto služieb spoločnosť SK Commercial, s.r.o., ktorá nemala
účtovne verifikovaného dodávateľa, deklarovala dodania len spoločnosťou Avera Holding, s.r.o. Iného

overiteľného dodávateľa neoznačil ani jej bývalý konateľ A. C., ktorý navyše spoločnosť Avera Holding,
s.r.o. nepoznal, napriek tomu, že v spoločnosť SK Commercial, s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze
deklaroval ako dodávateľa. Úsudok, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu, ktoré sú spojené
s podvodným konaním, ktorého následkom nebola odvedená daň z fiktívnych faktúr spoločnosti Avera
Holding, s.r.o. do štátneho rozpočtu, sa týkajú žalobcu preto nie je v rozpore s obsahom posudzovaných

listín, ktoré sú súčasťou obsahu administratívneho spisu z daňovej kontroly a nemá logickú chybu. Plynie
mimo iného zo samotného zloženia takto správcom dane identifikovaného obchodného reťazca, ktorý
má oporu v zabezpečených podkladoch.
26. Ďalším obsahom tejto časti správnej žaloby (najmä body 61. až 103., ale aj iné časti, kde žalobca
tvrdil, že si dostatočne preveril svojho obchodného partnera) sú jeho tvrdenia, ktorými v podstate

len produkoval vlastné názory o nezodpovedaní otázok Axel-Kittel testu, informácie o preverovaní
obchodných partnerov a vyjadrenie jeho presvedčenia o dostatočnom preverení nenasvedčujúcom
žiadnemu podozreniu, a obšírne popisoval (prepisoval) správcom dane zistené skutočnosti vytrhnuté
z obsahu rozhodnutí a iných úkonov konajúcich daňových orgánov, svoje reakcie k nim (najmä odvolacie
nánmietky) majúce povahu jeho názorov alebo polemík a pod. a stanovisko žalovaného. Správny súd

v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo
domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za
podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.

e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za
nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred
nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije.
27. Vo vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na

závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznémuprávnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom

znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“ Teda
bez vyjadrenia jasného stanoviska žalobcu k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého
rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom
posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je

zrejmé, že vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru žalobcu,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
28. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v uvedenej časti svojej správnej žaloby vo všeobecnosti

opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval
svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť
obsahuje iba nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného
i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako, pokiaľ žalobca v správnych žalobách
vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného,

z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom
žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami
žalovaného uvedenými v rozhodnutí, čo neumožňuje správnemu súdu jednoznačne identifikovať
konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom
môžu mať priamy vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Takto uplatnené námietky

neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K dôvodnosti žalobných
námietok teda nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí so
zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/

SSP). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade
s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať, ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
za žalobcu konkretizovať. Uvedeným námietkam tak chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia

odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (predmetom konania bolo preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť.
29. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že je mu známa recentná judikatúra, na ktorú poukázal
žalobca v bodoch 57. a 58. žaloby. Nestačí však poukázať na judikatúru, ale aj náležitým spôsobom
a dostatočne konkrétne uviesť vecnú (skutkovú a právnu) súvislosť s preskúmavanou vecou, pretože

len samotný poukaz žalobcu na rozhodnutia bez tejto súvislosti nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti
napadnutýchrozhodnutí.VzmyslerozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRnepostačuje,akúčastník
konania v správnej žalobe poukáže na jednotlivé rozhodnutie, resp. odcituje z neho určitú časť bez
toho, aby súčasne špecifikoval skutkové a právne okolnosti vyplývajúce z predmetného rozhodnutia
vzťahujúce sa na preskúmavaný prípad, t.j. bez toho, aby poukázal na jeho totožnosť alebo obdobnosť

s prejednávaným prípadom a bez toho, aby z toho vyvodil konkrétnu nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho

jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutnéna preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne

orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Jeho úlohou ale nie je ani dopĺňať
správne žaloby podľa obsahu napadnutého rozhodnutia alebo podľa obsahu administratívneho spisu,
ani nezrozumiteľné žalobné námietky konkretizovať alebo rozhodovať na základe domnienok o ich
zamýšľanom obsahu a význame.
31. Preto správny súd k tomu môže len vo všeobecnosti uviesť, že účelom daňového konania je

zistenie, či si daňový subjekt splnil svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú
právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ môže byť odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak

došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a iné). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych
podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na
neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne

leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi
dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému
podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na
podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv.
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci

Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. F., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní.
Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré
si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022):
a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť o tom daňový subjekt?

32. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie,
dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel
Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu
účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich

preukázať. Správny súd v týchto súvislostiach poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp.zn. 3Sfk/39/2022 zo dňa 27.10.2023 (body 51. až 53.), ktorým zrušil rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/37/2021-83 zo dňa 24.11.2021 o správnej žalobe žalobcu, kde uviedol,
že: „Posudzujúc prípad sťažovateľky v rámci Axel Kittel testu možno konštatovať, že správca dane
a žalovaný zistili daňový únik v obchodnom reťazci sťažovateľky, ku ktorému došlo v časti reťazca

týkajúceho sa subdodávateľa sťažovateľky (spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o.) a jeho ďalších
subdodávateľov (spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o. a TM service Slovakia s.r.o.). Práve v týchto
článkoch obchodného reťazca malo dôjsť nielen k umelému navýšeniu ceny dodávanej reklamy,
ale aj k účelovému poníženiu daňovej povinnosti deklarovanými dodávkami bez reálneho plnenia, z
ktorých nebola na začiatku obchodného reťazca (spoločnosť TM service Slovakia s.r.o.) plnená daňová

povinnosť (bod 7 toho rozsudku). Únik bol podľa príslušných orgánov dôsledkom podvodného konania,
pričom sa týkal obchodného reťazca, v rámci ktorého boli reklamné služby dodávané sťažovateľke (body
6 a 7 tohto rozsudku). Kasačný súd konštatuje, že tieto závery a zistenia správcu dane sťažovateľka
nerozporovala ani v správnej žalobe. Medzi sťažovateľkou a správcom dane, žalovaným sa stala
spornou skutočnosť, či sťažovateľka vedela alebo mohla vedieť, že jej zdaniteľné obchody boli súčasťou

obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, teda boli spojené s podvodným konaním.
Sťažovateľka v správnej žalobe tvrdila, že jej správca dane a žalovaný nepreukázali vedomú (vedela
alebo mala a mohla vedieť) účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Bolo pritomúlohousprávnehosúduprávetaktopostavenéžalobnénámietkyposúdiťakonfrontovaťichsozisteniami
a právnymi závermi správcu dane a žalovaného“.

33. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe,
ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby
sauistila,žetransakcia,ktorúuskutočňuje,nevediekjejúčastinadaňovompodvode(C-285/11Bonik).V
zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie
práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje

podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s
právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu
považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť
tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).

34. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť,
že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH
však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia,
ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť

k jej účasti na daňovom podvode. To však nebol prípad žalobcu, ktorý preukázateľne neprijal takéto
opatrenia. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda konanie daňového
subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnenú súčasne. Pokiaľ by súd aj
uznal, že žalobca konal v dobrej viere, ak uveril (nadobudol presvedčenie), že jeho dodávateľ bol
spoľahlivým obchodným partnerom, určite nebola splnená druhá podmienka, že prijal všetky opatrenia,

ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Prirodzene sa mal žalobca zaujímať, či jeho dodávateľ,
prípadne subdodávatelia disponujú materiálnym, technickým a personálnym vybavením na dodanie
fakturovaných plnení, resp. samotnou možnosťou poskytnúť reklamné služby v dohodnutom rozsahu.
Nebolo zrejmé, prečo si žalobca za svojho dodávateľa zvolil takú spoločnosť, ktorá nebola priamym

nositeľom reklamných práv k reklamnej ploche na pretekárskom vozidle, o čom vzhľadom na výpoveď
jeho konateľa, personálne prepojenie osôb, zmluvné obmedzenia a pod. mal a mohol vedieť. Navyše
boli zistené viaceré rozpory v tvrdeniach žalobcu a iných vypočutých osôb. Žalobca sa podľa názoru
správneho súdu mal intenzívnejšie zaujímať o svojho dodávateľa, preveriť si jeho pozíciu na reklamnom
trhu, preveriť si jeho podnikateľské aktivity a výsledky jeho činnosti v oblasti reklamy. Najmä to, ako sú

realizované (na akej úrovni), prostredníctvom koho, mal sa viac kontaktovať so zapísaným konateľom
v obchodnom registri. Zistil by, že dodávateľ nemal sídlo, zamestnancov, materiálne vybavenie a pod.,
čo by viedlo k ďalším zisteniam, že dodávateľ plnenia nebol schopný poskytnúť.

35. Správca dane a žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľne a súladne s obsahom

administratívneho spisu opísali svoje zistenia a uviedli svoje úvahy, ktoré z nich vyvodili. Žalovaný
v odvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že správca dane preveril dodanie reklamných
služieb v rámci celého obchodného reťazca a konštatoval, že logo platiteľa bolo reálne propagované
na rely pretekoch, ktoré boli medializované. Správca dane identifikoval reťazec Avera holding, s.r.o. –
SK Commercial, s.r.o. - KM Racing Slovakia s.r.o.-žalobca so záverom, že spoločnosť SK Commercial,

s.r.o. bola účelovo vložená do obchodného reťazca. Chýbajúca daň v tomto reťazci bola identifikovaná
u spoločnosti SK Commercial, s.r.o., ktorá si svoju povinnosť za 10/2016 a 11/2016 celkovej výške
115.960 Eur neodviedla do štátneho rozpočtu, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň z fiktívnych
faktúr od spoločnosti Avera holding, s.r.o. Je zrejmé, že k daňovému úniku došlo, tento bol dôsledkom
podvodného konania dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov, s ktorými sú zdaniteľné obchody

žalobcu spojené. Správca dane prijal záver, že žalobca mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje
obchodov poznačených podvodom na dani z pridanej hodnoty v rámci, ktorých došlo k zneužitiu princípu
neutrality dane za účelom získania prospechu vo forme uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty,
ktoráneboladoštátnehorozpočtuodvedená,čojevrozporescieľomaúčelomzákonaoDPH,Smernice
Rady a taktiež rozhodnutiami SD EÚ.

36. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré neboli schopné predísť jeho účasti
na daňovom podvode, vychádzal iba zo zistených externých a všeobecných informácií, pričom ignoroval
celý rad skutočností a indícií, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju
ekonomickú činnosť dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetnýchobchodov. Žalobca teda nepreukázal, že prijal a dodržal také opatrenia, ktoré by boli schopné predísť a
zabrániť jeho účasti na daňovom podvode. Tým, že vstupoval do obchodného vzťahu so spoločnosťou,
ktorú si dostatočne nepreveril neprejavil náležitú mieru opatrnosti, prebral na seba riziko, že nebude

môcť plniť svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný zdôraznil, že z prvostupňového rozhodnutia jasne
vyplýva, že správca dane nespochybnil existenciu reklamných služieb. Poukázal na všeobecne známu
a platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a stotožnil sa s hodnotením dôkazov vykonaných správcom dane
naoverenieoprávnenostiodpočítaniadaneuplatnenéhožalobcom.Žalovanýsakodvolacímnámietkam
žalobcu uvedeným v odvolaní žalobcu proti prvostupňového rozhodnutia dostatočne vyrovnal. Správny

súdsasjehohodnotenímstotožnilanevidížiadnydôvodnato,abyopakovalodvolacienámietkyžalobcu
a všetky stanoviská žalovaného k nim, ktoré sú dobre známe všetkým účastníkom konania. Nebolo
úlohou správneho súdu znovu rozhodovať o odvolaní žalobcu ani toto rozhodnutie prehodnocovať.
37.Správcadanezistil,žežalobcafaktúruuhradil,respektíveposkytolfinančnéprostriedkydodávateľovi
v čase, keď toto podujatie už bolo dávno zrealizované, čo je v rozpore s jeho tvrdením o tom, že
žalobca zafinancoval celé preteky na Cypre a poskytol balík na zorganizovanie a automobilových

pretekov. Platby boli uskutočnené na nepodnikateľský účet neoznámený správcovi dane po lehote
splatnosti. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne odôvodnil nepriznanie nároku žalobcu
na odpočítanie dane. V zásade vychádzal z toho, že žalobca si dostatočne neoveril svojho obchodného
partnera, najmä jeho spôsobilosť poskytovať reklamné a propagačné služby, chýbajúce materiálno-
technickéhovybavenie,adresujehosídlavrodinnomdome,kdemásídlomnožstvoiných„schránkových

firiem“, absenciu oficiálnej webovej stránky dodávateľa, nesplnenie zákonných povinností
dodávateľa, napríklad nezverejnením účtovnej závierky k 31.12.2025 v čase uzatvorenia zmluvy.
Výrazne podozrivou okolnosťou bolo uzatvorenie zmluvy krátko pred začatím samotného športového
podujatia s dôrazom na to, že pred samotným športovým podujatím bolo potrebné zabezpečiť mnoho
logistických a iných na čas s financie náročných záležitostí, ktoré správca dane podrobne identifikoval.

Správca dane poukázal aj na nedostatočnú špecifikáciu rozsahu poskytovania služieb v zmluve, ne/
adekvátnosť ceny za reklamné služby prijaté od dodávateľa, rizikový typ služieb a pod. Správca
dane pred učinením týchto záverov a zistení vykonal široké dokazovanie, súladne s ich obsahom
vyhodnotil množstvo dôkazov, pričom zistil viacero rozporov v tvrdeniach vypočutých osôb, žalobcu
ako aj v predložených podkladoch, ktoré žalobca uspokojivo nevysvetlil. Tento postup našiel svoj odraz

v obsahu prvostupňového rozhodnutia na str. 7 až 24, kde je podrobne zdôvodnené, aké úkony správca
dane urobil, ako ich vyhodnotil a ako reagoval na vyjadrenia a námietky žalobcu. Napokon rámcoval,
že každá z vyššie uvedenej skutočnosti by sama o sebe nemohla svedčiť o vedomom zapojení žalobcu
do podvodu, avšak vo svojom súhrne tvoria logickú a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré tomu nasvedčujú.

38. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane) aj správny súd zastáva názor, že uvedené
zistenia daňových orgánov vo vzájomných súvislostiach poskytli dostatočné východiská pre právne
posúdenie veci v tom zmysle, že žalobca sa stal minimálne nevedome, nedbanlivostným konaním
účastný na daňovom podvode v reťazci, ktorý identifikoval správca dane, a že pokiaľ by bol urobil všetky
opatrenia (majúce najmä preventívnu povahu), ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, musel by

o tom vedieť. Správny súd preto len vo všeobecnosti dopĺňa, že dôkazy a indície zistené preverovaním
správcu dane považoval vo svojej spojitosti za dostatočné pre prijatie záveru správcu dane a následne
i žalovaného o daňovom úniku, na základe ktorého žalobca získal daňové zvýhodnenie.
39. Žalobca opakovane namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že konateľ žalobcu
sa dlhšiu dobu poznal s konateľom KM Racing Slovakia, s.r.o., na základe čoho mal mať žalobca viac

podrobnejších informácií o tejto spoločnosti. Bývalý konateľ spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. p. A.
B. na ústnom pojednávaní dňa 19.10.2017 do zápisnice správcu dane sám uviedol, že s p. G. sa pozná
už dlhšie. Žalobca ani v rámci tejto námietky neuviedol, aký mal mať nedostatočne alebo nesprávne
zistený skutkový stav v tejto parciálnej otázke konkrétny dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Preto možno opätovne len vo všeobecnosti uviesť, že úroveň uvedených alebo aj iných osobných

vzťahov žalobcu nebola v rámci argumentácie správcu dane alebo žalovaného v žiadnom prípade
preceňovaná a sama o sebe nehrala zásadnú úlohu v reťazci dôkazov a podkladov zhromaždených
správcom dane. Najpodstatnejšou otázkou, na ktorej správca dane a žalovaný založili svoje právne
závery bola nedostatočná opatrnosť žalobcu pri obchodných vzťahoch so svojim dodávateľom zistené
rozpory.

40. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10),pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si
nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej

(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a H. C. č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho
súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal potrebné vedomosti o svojich obchodných
partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je
základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti, ktorý má zákonnú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,

má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné
znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že
žalobca podstúpi riziko a začne obchodovať s nedôveryhodným subjektom, ktorý nemá vytvorené ani
základné podmienky a predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, musí si byť vedomý toho, že pre
preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,
ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

41. Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme
obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
DPH. Správny súd považoval postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom
konaní v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním

vystavil riziku zapojenia do podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca
neprijal žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby
zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Neosobné úkony, ktorá žalobca
na overenie svojho obchodného partnera urobil boli zjavne všeobecného charakteru, nedostatočné na
to, aby mohol so všetkou odbornou starostlivosťou dôjsť k objektívnemu záveru o jeho spoľahlivosti.

Nijako tým nevyvrátil zmienené zistenia správcu dane preukazujúce skutkové závery, na ktorých založil
právne posúdenie veci.
42. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že ho neprimerane zaťažil až príliš detailne poznať svojho
zmluvného partnera, je v tejto súvislosti vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp.

zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si
za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania
DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca nebol povinný detailne

poznať úplný obsah podnikania jeho dodávateľov ani mať s nimi nadštandardné osobné vzťahy. Je však
súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera do takej miery, aby
mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním dostatočne preukázané
v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zo zmienených dôvodov ľahkej
zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so svojim dodávateľom, ktorých bol

bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak,
aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy. Na
to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani mať
nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo bežného rámca.

43. Napokon žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
v časti, kde žalovaný ohľadom nedostatočného preverenia dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o.
konštatoval, že žalobca ignoroval celý rad konkrétnych skutočností a indícií. Žalovaný skutočne
takto formuloval jeden zo svojich hodnotiacich záverov, ktorý vychádzal z výsledkov daňovej kontroly
a kontinuálne nadväzuje na ďalší obsah napadnutého rozhodnutia a súčasne na prvostupňové

rozhodnutie. Správne súdnictvo neslúži na to, aby sa účastníkom administratívneho konania vysvetľoval
význam príslušného rozhodnutia alebo aby ich učilo vnímať jeho kontext s porozumením a vo všetkých
súvislostiach, ktoré núka jeho obsah. Preto správny súd len odkazuje žalobcu na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,
oboznámením sa s ktorými je možné dopracovať sa k objektívnym výsledkom (viď. napr. body 25., 34.

až 37., prípadne iné tohto rozsudku).

44. Žalobca namietal, že žalovaný nereagoval na niektoré jeho odvolacie námietky. Išlo o námietky,
na ktoré sú primerané reakcie žalovaného absorbované odôvodnením napadnutých rozhodnutí (hociaj implicitne) v rámci vyjadrení a stanovísk žalovaného k iným špecifickým odvolacím námietkam
alebo ku rozhodujúcim skutkovým a právnym otázkam, na základe ktorých rozhodol o potvrdení
prvostupňových rozhodnutí. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie

orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie
jeodôvodnenéaleboodôvodnenietrpítakýmivadami,ževňomabsentujúprávnezávery,ktorévyplývajú
z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové
dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania
(v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na
skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore
so zákonom, čo žalobca nenamietal. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutia žalovaného
netrpia. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatočné odôvodnenie.

45. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS
115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz
Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci I. J. proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté

v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne
konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo
na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné,
že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov
konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia

a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej
judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom
sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný
pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Úlohou správneho orgánu tak nebolo reagovať
na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku v stanovisku alebo v odvolaní žalobcu, ale len

na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam. Inak by mal povinnosť reagovať
na každú jednu šikanóznu, bezpredmetnú alebo zjavne nesúvisiacu námietku účastníka konania, čo
nie je účelom administratívneho konania. Správca dane a žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí
zrozumiteľne vymedzili predmet konania, ozrejmili predmet, spôsob a výsledok preverovania žalobcompredložených tvrdení a podkladov, vysporiadali sa so všetkými zásadnými skutkovými a právnymi
otázkamiažalobcovýminámietkamisuvedenímúvah,ktoréichkprijatýmzáveromahodnoteniamviedli.
Inak povedané, žalobca dostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné

otázky. Pokiaľ sa žalovaný nezaoberal všetkými námietkami žalobcu smerujúcimi voči zisteniam správcu
dane, k určitému jeho pochybeniu v tejto súvislosti mohlo dôjsť. Žalobca však bližšie nekonkretizoval
zásadný význam týchto námietok a ich vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na základe čoho
to nemohol hodnotiť ani správny súd. Nemohlo preto byť zistené, že išlo o pochybenie takej intenzity,
aby mohlo byť posúdené, ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne z dôvodov nezákonnosti
uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku
dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
48. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú
môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech,
pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.