Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207760
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 29Csp/118/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 1 500 EUR takto

r o z h o d o l :

8 29Csp/118/2025

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na spojenie veci s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 15Csp/160/2025.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 130 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo
sumy priznaného finančného zadosťučinenia, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

7 29Csp/118/2025

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2025 sa voči žalovanému domáha zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 EUR za porušenie jej spotrebiteľských práv
konštatovaných v základnom konaní 7Csp/157/2024. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Csp/157/2024 o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bola
ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatňovaných nárokoch rozsudkom
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7Csp/157/2024 zo dňa 7.4.2025 s dátumom právoplatnosti

21.5.2025.

2. Výrokom I. súd I. inštancie určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 5.5.2014 je bezúročný a bez poplatkov; výrokom II. zaviazal žalovaného vydať jejbezdôvodného obohatenie vo výške 1.507,69 EUR s 8,4 % úrokom z omeškania ročne od 13.11.2024
do zaplatenia; výrokom IV. a V. určil neprijateľnosť zmluvných dojednaní v bode 8.1 a 8.4 Dohody
o poskytnutí služieb a výrokom VII. neprijateľnosť zmluvného dojednania uvedeného v bode 8.3

zmluvných dojednaní k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere.

3. Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich
spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie
má sankčnú, odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu

relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške primeraného finančného zadosťučinenia
proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bola ako spotrebiteľka na súde
úspešná. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia, preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko primerané finančné
zadosťučinenie len v symbolickej výške nemôže byť ani primerané ani spravodlivé. Ak má primerané
finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len jeho priznaním v takej výške, aby malo

nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne. Aj
keď sa výška primeraného finančného zadosťučinenia nedokazuje a súdu ju ustanovuje voľnou úvahou,
tak kritéria, z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského
práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetnom konania finančná čiastka, je jediným
objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ suma, o ktorú sa dodávateľ

na úkor spotrebiteľa obohatí alebo obohatil chcel. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur; vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu 50 % zo sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil vo výške 750 EUR a za každú z
judikovaných 3 neprijateľných zmluvných podmienok sumu 100 EUR.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že tvrdenie
žalobcu, že vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym
kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ suma, o ktorú sa dodávateľ na
úkor spotrebiteľa obohatil je v rozpore s právnou povahou žalovaného nároku. Primerané finančné
zadosťučinenie je nárokom nemajetkovej povahy a preto logicky jeho výšku môžu určovať len

skutočnosti, ktoré zodpovedajú takejto povahe zadosťučinenia. Primerané finančné zadosťučinenie je
nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom,
nie je možné vychádzať z aspektov materiálnej povahy. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

5. K jednotlivým položkám primeraného finančného zadosťučinenia uvádza, že požiadavka na
primerané finančné zadosťučinenie uplatňovania k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a požiadavka uplatňovaná k bezdôvodnému obohateniu predstavujú duplicitné uplatňovanie finančného
zadosťučinenia na základe tej istej skutočnosti, pretože oba výroky vychádzajú z rovnakého záveru.

Dôvod určenia sumy 100 EUR v podanej žalobe chýba a žalobca nič v tomto ohľade ani netvrdí; rovnako
chýba aj akékoľvek konkrétne zdôvodnenie, ktoré by preukazoval požiadavku na zaplatenie sumy 750
EUR.Lenzoskutočnosti,žesúdnezahrnuljednotlivézmluvnépodmienkydojednéhovýroku,alerozdelil
do viacerých nevyplýva, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok v počte, ktorý je násobkom počtu výrokov
rozsudku.

6. Keďže žalobkyňa už na vyjadrenie žalovaného postupom podľa § 167 ods. 3 CSP nereagovala, súd
I. inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.1.2026, pričom právnemu zástupcovi žalovaného
bolo uvedené predvolanie doručené dňa 10.11.2025. Tento dňa 15.12.2025 súdu doručil návrh na
spojenie veci z dôvodu, že v konaní 15Csp/160/2025 začatého dňa 1.12.2025 sa žalobkyňa domáha

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie iných spotrebiteľských práv, ktoré boli
konštatované v rozsudku 7Csp/157/2024.

7. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania

pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo
konanie skôr.8. Nakoľko konanie 15Csp/160/2025 bolo začaté podaním žaloby doručenej súdu dňa 1.12.2025, teda
v čase kedy už v predmetnom konaní bol zo strany konajúceho súdu realizovaný nielen celý procesný
postup podľa § 167 CSP, ale aj nariadený termín pojednávania na deň 7.1.2026 doručený právnym

zástupcom strán sporu ešte v mesiaci november 2025, potom súd I. inštancie návrhu žalovaného
na spojenie veci nevyhovel z dôvodu hospodárnosti konania. Nakoľko v konaní 15Csp/160/2025 ešte
nebol realizovaný procesný postup podľa § 167 CSP, spojenie veci by malo za následok nevyhnutné
zrušenie termínu pojednávania v predmetnom súdnom konaní, čo by podľa názoru súdu I. inštancie
neprimeraným spôsobom predĺžilo jeho dĺžku trvania.

9. Od 1.7.2024 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024. Z ust. § 53 ods. 1
citovaného zákona vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024.
Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024.

10. V zmysle vyššie uvedeného potom súd I. inštancie v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia postupovať podľa zákona č. 250/2007 Z.z., keďže predmetom
súnárokyvyplývajúcezporušeniaspotrebiteľskýchprávžalobkynezozmluvyoúvereuzatvorenejmedzi
stranami sporu ešte 5.5.2014.

11. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretie skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením rozsudku 7Csp/157/2024 zistil tento skutkový stav:

12. Žalobkyňa sa v konaní 7Csp/157/2024 okrem iného domáhala určenia, že úver poskytnutý
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 je bezúročný a bez

poplatkov; vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 507,69 EUR s príslušenstvom, ako aj určenia
neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1, 8.4 Dohody o poskytnutí služby a v bode
8.3 zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere.

13. Súd I. inštancie v konaní 7Csp/157/2024 rozsudkom zo dňa 7.4.2025 vyhovel žalobe v uvedenej

časti, konkrétne výrokmi I., III., IV., V. a VII.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2025.

14. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to

od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného

finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

16. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnaniesankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania

v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

17. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

18. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 48/2022 nesporne vyplýva, že pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle
§ 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého
prípadu.

19. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017
nesporne vyplýva, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má právo na primerané
finančné zadosťučinenie každý spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva,
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, prípadne osobitnými predpismi. Citované ustanovenie

má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa, ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,

ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za

škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane

spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého

jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

20. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v konaní 7Csp/157/2024 si ako
spotrebiteľka voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských
práv upravených v zákone č. 129/2010 Z.z. v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

aovydaniebezdôvodnéhoobohateniaakoajzustanovení§53anasl.Občianskehozákonníkavspojení
s ustanovením § 298 CSP a to určením neprijateľnosti zmluvných podmienok.
21. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval samotný
nárokžalobkynenaprimeranéfinančnézadosťučineniezadôvodný,avšakžalobevyhovelibačiastočne.

22. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

23. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétnavýška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať
požiadavku primeranosti.

24. Za stavu vzhľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých sa úspešne
domohla na súde je nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodný.
Je nepochybné, že žalobkyňa v základnom konaní bola nútená podniknúť kroky na ochranu svojich
spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosti zmluvných podmienok
a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľa, ktoré bola nútená brániť.
Neuviedla, či konanie žalovaného a následne domáhanie sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia, neprijateľnosti zmluvných podmienok viedlo k vzniku aj iných
negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami,

resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním
žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť
na iných alebo psychická záťaž (rozsudok KS PO pod sp. zn. 7CoCsp/32/2020, 7CpCsp/123/2020).

25. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok malo negatívne následky na vznik jej nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej
situácie, súd I. inštancie s poukazom na okolnosti prípadu považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 130 EUR, teda vo výške 50 EUR za konštatované porušenia jej spotrebiteľských
práv určením úveru zo zmluvy o úvere za bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného

obohatenia a za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume 10 EUR.

26. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, že síce na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale toto bolo vydané. Pokiaľ ide o výšku
primeraného finančného zadosťučinenia za určené neprijateľné zmluvné podmienky prihliadal na to,

že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia z judikovaných neprijateľných
zmluvných podmienok; žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný v priebehu trvania zmluvného
vzťahu alebo po jeho skočení si uplatňoval akékoľvek nároky z uvedených neprijateľných zmluvných
podmienok, pričom porušenia svojich spotrebiteľských práv sa domáhala po viac ako 7 rokoch od zániku
zmluvného vzťahu.

27. Na základe uvedených skutočností, potom priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým

sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného odradzujúceho
prostriedku ochrany (rozhodnutie KS PO pod sp. zn. 2Co/136/2016, 17Co/17/2018 a 9Co/50/2018).

28. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

30. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

31. Civilný sporový poriadok nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úpravauž neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane

neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. BECK).

32. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá
i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide

o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

33. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto jej patrí nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

2 29Csp/118/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.