Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206929
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9 29Csp/102/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 900 EUR takto

r o z h o d o l :

8 29Csp/102/2025

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy
priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

7 29Csp/102/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.9.2025 sa voči žalovanému domáha zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 900 EUR za porušenie jeho spotrebiteľských práv konštatovaných

v základom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17Csp/10/2025.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17Csp/10/2025
zo dňa 27.5.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.7.2025 súd určil 10 neprijateľných zmluvných
podmienokuvedenýchvzmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňaXX.X.XXXXuvedených
v bode 7. zmluvy, v článku VIII. bode 8.1 a 8.4 Dohody o poskytnutí služby ako aj v bode 8.2, 8.3, 8.7,
14.1, 14.4, 14.6, 16.6, 18.1, 18.2 a 18.2.1. zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

3. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských
práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú,odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu,
ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške primeraného finančného zadosťučinenia proti
dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde

úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia, preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko primerané finančné
zadosťučinenie len v symbolickej výške nemôže byť primerané ani spravodlivé. Ak má primerané
finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len jeho priznaním v takej výške, aby
malo nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne.

4. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd ju ustanovuje voľnou
úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška
finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva
stendenciouzvyšovaniaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaprizisteníopätovnéhoaopakovaného

porušenia spotrebiteľského práva.

5. Nakoľko neprijateľná zmluva podmienka pod bodom VII. obsahuje peňažný nárok proti spotrebiteľovi
poukazuje na rozsudok Okresného súdu v Žiline pod sp. zn. 14C/295/2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina pod sp. zn. 11Co/471/2015 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod

sp. 6Cdo/127/2017, ktorými bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.194,98 eur,
čo predstavuje 20-násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný.

6. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 900 EUR. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje
skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil 8 neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto

porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR.
Zároveň má za to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva obsahovala
nesprávnu výšku RPMN a žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 148,37 EUR, pričom
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané. Najviac žalovaný si voči nemu uplatnil
rozhodcovskú doložku, ktorú súd určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a podal na rozhodcovský

súd žalobu o zaplatení 1.225,41 EUR. Na základe tejto žaloby súd aj vydal rozhodcovský rozsudok dňa
27.3.2013. Tento bol exekučným titulom pre začatie exekúcie vedené na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 82Er/658/2013, avšak súd žiadosť súdneho exekútora o vydaní poverenia zamietol.

7. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že z podanej

žaloby nie je zrejmá žiadna skutočnosť, na základe čoho žalobca požaduje priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur za každý jeden určovací výrok rozsudku. Takéto
zdôvodnenie žaloba neobsahuje. Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí 7Cdo/91/2020 uviedol, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia bude vždy závislá od výsledkov posúdenia individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami

relevantnými v iných veciach. Vo vzťahu k uplatnenému nároku považuje žalovaný za podstatné
zohľadniť, že súdne konanie sa začalo 7 rokov potom, ako Okresný súd Prešov zamietol žiadosť
o vydanie poverenia pre súdneho exekútora v roku 2013. Nielen počas 7 rokov, ale ani predtým žalovaný
nevykonával žiadne úkony, ktorými by uplatňoval akékoľvek ustanovenie, resp. nárok z ustanovenia,
ktoré bolo určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Začatiu súdneho konania 17Csp/10/2025

nepredchádzala žiadna konkrétna situácia, ktorá by predstavovala pre žalobcu nevyhnutnosť súdnej
ochrany na odstránenie nepriaznivého stavu, ktorý nielen neexistoval ale ani ho žalobca subjektívne
nepociťoval. Primerané finančné zadosťučinenie je takým nárokom, ktorého priznanie má primárne
opodstatnenie za situácie, pri ktorej spotrebiteľ musel uplatňovať svoje práva na súde, teda najmä preto,
že dodávateľ od neho niečo požadoval plniť a pod.. Avšak za situácie, kedy minimálne viac ako 7 rokov

žalovaný nič od žalobcu nepožadoval je sporným, čo konkrétne by malo zdôvodniť takú výšku žalovanej
sumy.

8. Žalovaný namieta ďalej voči výške žalovaného nároku aj to, že žalobca odôvodňuje uplatňovaný
nárok skutočnosťami, ktoré nemajú v žiadnom súdnom rozhodnutí a teda neboli uvedené ako porušenie

spotrebiteľských práv žalobcu; konkrétne ide o tvrdenie o bezúročnosti úveru a o tom, že malo dôjsť
k vzniku bezdôvodného obohatenia.9. V podanej žalobe žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov vydané v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 82Er/658/2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia.
Ide o rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žalovaný namieta premlčanie akéhokoľvek nároku na primerané
zadosťučinenie uplatňované v spojitosti s výrokom IX. rozsudku zo dňa 27.5.2025 z dôvodu, že takýto
nárok si žalobca mohol uplatniť už na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2018
pod sp. zn. 82Er/658/2013. Zároveň namieta duplicitu uplatňovaného nároku na primerané finančné
zadosťučinenie v spojitosti s výrokom II. a III., oba tieto výroky totižto vychádzajú z jedného skutkového

základu, pričom aj podľa odôvodnenia rozsudku 17Csp/10/2025 sú odôvodnené jedným spoločným
odôvodnením.

10. Žalobca v rámci repliky zotrval na dôvodnosti ním uplatneného nároku.

11. Od 01.07.2024 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024. Z ust. § 53 ods. 1

citovaného zákona vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024.
Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024.

12. V zmysle vyššie uvedeného, potom súd prvej inštancie v súvislosti s uplatneným nárokom na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia postupoval podľa zákona č. 250/2007 Z.z., keďže
predmetom sú nároky vyplývajúce z porušenia spotrebiteľských práv žalobcu zo zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi stranami sporu ešte 31.3.2010.

13. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámení

obsahu rozsudku 17Csp/10/2025, zmluvy o revolvingovom úvere, všeobecných zmluvných dojednaní,
rozhodcovským rozsudkom ako aj uznesením 82Er/658/2013 zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca v konaní pod sp. zn. 17Csp/10/2025 sa domáhal určenia 9 neprijateľných zmluvných
podmienok uvedených v bode 7. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,

ďalej zmluvných dojednaní v bode 8.1 a 8.4 Dohody o poskytnutí služby ako aj zmluvných podmienok
uvedených v zmluvných dojednaniach k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere konkrétne v bode
8.2, 8.3, 8.7, 14.1, 14.4, 14.6, 16.6, 18.1, 18.2 a 18.2.1.

15. Súd I. inštancie žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 27.5.2025 s dátumom právoplatnosti 17.7.2025.

16. Žalobca poukázal na to, že na základe predmetnej zmluvy bol rozhodcovským súdom dňa 27.3.2013
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým mal byť žalobca spolu s ďalším dlžníkom zaviazaný na úhradu
nároku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy, konkrétne vo výške 1.225,41 EUR s príslušenstvom ako aj
zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 987,67 eur od 29.2.2012 do zaplatenia s dátumom

právoplatnosti 14.6.2013.

17. Žalovaný na základe uvedeného exekučného titulu navrhol vykonať exekúciu návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi 7.8.2013. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 29.6.2018 pod sp. zn. 82Er/658/2013
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky.

18. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.19. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené

dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

20. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania

v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

21. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

22. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 48/2022 nesporne vyplýva, že pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle
§ 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého

prípadu.

23. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017
nesporne vyplýva, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má právo na primerané
finančné zadosťučinenie každý spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva,

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, prípadne osobitnými predpismi. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa, ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby bol
medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma
nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď

na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť

finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.24. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalobca v konaní 17Csp/10/2025 si ako spotrebiteľ
voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv v zmysle
ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 298 CSP a to určením

neprijateľnosti zmluvných podmienok.

25.Keďžežalovanýpreukázateľneporušilprávožalobcuakospotrebiteľa,súdpovažovalsamotnýnárok
žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak žalobe vyhovel iba čiastočne.

26. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

27. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna
výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať
požiadavku primeranosti.

28. Za daného stavu vzhľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých sa
úspešne domáhal na súde, je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
dôvodný. Je nepochybné, že žalobca v základnom konaní bol nútený podniknúť kroky na ochranu
svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim
priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca však svoj nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil len svojou úspešnosťou v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré bol
nútený brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného a následne domáhanie sa neprijateľnosti zmluvných
podmienok viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote.
Takýmito negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť

v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivé majetkové a sociálne situácie
v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž (rozsudok KS PO pod sp. zn.
7CoCsp/32/2020, 7CoCsp/123/2020).

29. Keďže žalobca nepreukázal, že konanie žalovaného a následne domáhanie sa určenia

neprijateľnosti zmluvných podmienok malo negatívne následky na vznik jeho nepriaznivej majetkovej
alebo sociálnej situácie, súd I. inštancie s poukazom na okolnosti prípadu, považoval primeranú výšku
zadosťučinenia sumu 100 EUR.

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, že nebola judikovaná

bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru ani vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného
z predmetnej zmluvy a to ani z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok; pričom žalobca sa
porušenia svojich spotrebiteľských práv domáhal po 14 rokoch po realizácii poslednej úhrady splátok
úveru a takmer 7 rokov potom ako bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia s poukazom na
neprijateľnú rozhodcovskú doložku.

31. Na základe uvedených skutočností, potom priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým

sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného odradzujúceho
prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/136/2016, 17Co/17/2018
a 9Co/50/2018).

32. Súčasne vyhodnotil ako nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným, keďže nárok na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol uplatnený v rámci 3 - ročnej premlčacej dobe,
ktorá plynie v zmysle ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz a týmto dňom je deň právoplatnosti rozhodnutia (rozsudok KS PO pod sp. zn. 2Co/96/2019,
2Co/137/2016 a 23Co/29/2018).33. Čo sa týka úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na
primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva

alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatneného
nároku.

34. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. po tom, čo zo strany spotrebiteľa

dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde a či došlo k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia vydaného vo veci samej.
Z uvedeného teda vyplýva, že až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo konštatované porušenie
spotrebiteľského práva žalobcu zo strany žalovaného ako dodávateľa, začne plynúť všeobecná 3 - ročná
premlčaciadobanauplatneniesinárokunazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavzmysle
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Tento záver súdu prvej inštancie je podporený aj

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019 pod sp. zn. 6Cdo/127/2017.

35. Z obsahu uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje aj stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. 48/2022 nesporne vyplýva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť, že

súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr.
nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Na
základe uvedeného, potom vzhľadom na dátum právoplatnosti rozsudku 17Csp/10/2025 bol nárok
žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uplatnený v rámci 3-ročnej premlčacej

doby a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.

36. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

38. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

39. Civilný sporový poriadok nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.

2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe

úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. BECK).

40. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá

i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potombude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

41. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

42. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

2 29Csp/102/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.