Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100692
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100692.1

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:I.L.GROUP,spol.sr.o.,vdodatočnejlikvidácii,sosídlom
Nemocničná 1441/9, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 591, konajúceho v zastúpení likvidátorom: JUDr.
Ľuboš Bajužík, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe na
povolenie obnovy konania vedeného pôvodne Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5S/24/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
04.09.2025,sažalobcadomáhalpovoleniaobnovyprávoplatneskončenéhokonaniavedenéhopôvodne

na Krajskom súde v Prešov (ďalej aj ako „krajský súd“) pod sp. zn. 5S/24/2020.

2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobca uviedol, že dôvodom zastavenia vyššie uvedeného
konania bol výmaz žalobcu z obchodného registra na základe rozhodnutia registrového súdu ku dňu
09.07.2021. Začatie konania o zrušenie spoločnosti bez likvidácie odôvodnil registrový súd nesplnením
podmienky bezúhonnosti a neuloženia účtovných závierok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že všetky

tieto nedostatky ním boli odstránené pred 22.10.2020, teda pred zverejnením oznámenia o začatí
konania v Obchodnom vestníku. Napriek tomu, rozhodol registrový súd dňa 11.05.2021 o zrušení
žalobcu a následne jeho výmaze z obchodného registra ku dňu 09.07.2021. Na návrh spoločníka bolo
dňa 16.11.2022 rozhodnuté o dodatočnej likvidácii žalobcu a za likvidátora bolo ustanovený JUDr.
Ľuboš Bajužík. Následne bol dňa 01.02.2024 žalobca opätovne zapísaný do obchodného registra.
Výpis z registra potvrdzujúci obnovenie existencie žalobcu bol ustanovenému likvidátorovi doručený

dňa 03.06.2025. Tento deň podľa názoru žalobcu zakladá začiatok subjektívnej lehoty podľa § 403
ods. 1 CSP. Žalobca zdôraznil, že jeho výmaz z obchodného registra mu znemožnil pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. l Dohovoru.
Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu aj jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že krajský súd o jeho správnej žalobe rozhodol až
po dvoch rokov od jej podania. Rozhodnutie o dodatočnej likvidácii (16.11.2022) a obnovenie zápisu do

obchodného registra (01.02.2024) žalobca považoval za nové skutočnosti, ktoré nebolo možné bez viny
žalobcu uplatniť v pôvodnom konaní. Výpis z 03.06.2025 podľa žalobcu potvrdzuje začiatok plynutia
subjektívnej lehoty 3 mesiacov podľa § 403 ods. 1 CSP a do objektívnej lehoty 3 rokov od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia sa nezapočítava čas, počas ktorého spoločnosť neexistovala. Na podporu
svojich tvrdení žalobca v závere poukázal na:
- rozhodnutie NS SR, sp. zn. lCdo/65/2016 - výmaz spoločnosti je právna prekážka brániaca plynutiu

lehôt,- rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 402/2018 – súd musí skúmať aktuálny skutkový stav aj z úradnej
moci,
- rozhodnutie ESĽP A. a A. proti ČR – procesné pravidlá nesmú viesť k odopretiu prístupu k súdu.

V závere žalobca navrhol povoliť obnovu konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 5S/24/2020,
zrušiť rozhodnutie o zastavení konania, vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať trovy konania.

3. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáha, podal
žalobca dňa 30.03.2020 správnu žalobu na krajský súd a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť

oznámenia žalovaného Daňového úradu Prešov č. 100674859/2020 zo dňa 12.03.2020, ktorým bola
zamietnutá žiadosť žalobcu na vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, čím bol žalobca ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch.

4. Krajský súd vydal dňa 31.03.2022 uznesenie č. k. 5S/24/2020-50, ktorým predmetné konanie zastavil

z dôvodu straty právnej subjektivity žalobcu, keďže žalobca ako obchodná spoločnosť bola dňom
09.07.2021 ex offo vymazaná a k jej výmazu došlo na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č. k.
4CbR/37/2020-8 zo dňa 11.05.2021 (právoplatné dňa 16.06.2021), ktorým bola obchodná spoločnosť
žalobcu zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka.

5. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny
súdny poriadok“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,

b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady

Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

6. Podľa § 473 písm. b) SSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu správneho
súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

7. Podľa § 475 ods. 1 a 2 SSP, žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.

8. Podľa § 481 ods. 1 SSP, rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.

9. Podľa § 483 ods. 1 SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe
v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
e) je zjavne nedôvodná.

10. Podľa § 75k ods. 1 a prvej vety a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako

„Obchodný zákonník“), ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu
a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh
osoby,ktoráosvedčíprávnyzáujemnanariadenídodatočnejlikvidácie,rozhodneonariadenídodatočnej
likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora. Od obnovenia zápisu spoločnosti do
obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla.

11. Podľa § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do
obchodného registra.12. Podľa § 397 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“),
proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej aj ako „Zákon o obchodnom
registri“), o vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného

odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise
navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu
odošle alebo vydá navrhovateľovi.

14. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o obchodnom registri, po zápise navrhovaných údajov registrový súd bez
zbytočného odkladu zverejní obsah výpisu z obchodného registra.

15. V danom prípade žalobca svoju žalobnú žiadosť o povolenie mu obnovy správneho súdneho
konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 5S/24/2020 odôvodil obnovením jeho právnej
subjektivity ako dôsledku jeho opätovného zapísania do Obchodného registra SR dňom 01.02.2024 z
dôvodu povolenia jeho dodatočnej likvidácie titulom novoobjaveného majetku, o ktorej skutočnosti sa

žalobcamaldozvedieť03.06.2025,kedyjeholikvidátoroviboldoručenývýpiszObchodnéhoregistraSR.

16. Vzhľadom k uvedenému je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, ktorej sa musel správny súd
v prvom rade venovať to, či žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ktorá bola v minulosti vymazaná
z Obchodného registra SR, v ktorom dôsledku zanikla a stratila tak aj právnu a procesnú subjektivitu,

či teda v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie žalobca je oprávnenou osobou na podanie žaloby,
t. j. či je a môže byť účastníkom súdneho konania, t. j. či je a v akom rozsahu nositeľom právnej a
procesnej subjektivity a až po vysporiadaní sa s touto otázkou sa mohol správny súd venovať posúdeniu
dôvodnosti, včasnosti a prípustnosti žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania.

17. V uvedenej súvislosti bolo nevyhnutným venovať sa inštitútu právnej subjektivity a jej obnove pri
nariadení dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Právna
subjektivita, ktorá umožňuje fyzickej osobe a právnickej osobe ingerovať do právneho sveta a konať
v ňom, teda predstavuje schopnosť subjektu byť nositeľom hmotných práv a povinností v právnych
vzťahoch (napr. uzatvárať zmluvy, vlastniť majetok a pod.), ktorá sa v procesnom práve transformuje

do procesnej subjektivity svedčiacej o tom, že subjekt je spôsobilý byť aj nositeľom procesných práv a
povinností, t.j. je spôsobilým vystupovať ako účastník súdneho konania a v prípade právnickej osoby,
ktorá sa zapisuje do Obchodného registra SR, vzniká dňom tohto zápisu a zaniká dňom jej výmazu
z Obchodného registra SR. Podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka sa po nariadení dodatočnej
likvidácie obnovuje zápis obchodnej spoločnosti v obchodnom registri, teda sa obnovuje jej právna

subjektivita a na túto spoločnosť sa hľadí, ako keby nezanikla. Je však nevyhnutným mať na zreteli, že
pri nariadení dodatočnej likvidácie sa právna subjektivita obchodnej spoločnosti neobnovuje v celom jej
rozsahu, ale len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu dodatočnej likvidácie. Účelom dodatočnej
likvidácie je vysporiadanie majetku obchodnej spoločnosti, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v
likvidácii po zrušení a zániku tejto obchodnej spoločnosti. Po výmaze z obchodného registra obchodná

spoločnosť stratila právnu subjektivitu (teda zanikla de iure), z ktorého dôvodu po tomto okamihu už
nemohla nadobudnúť žiaden majetok, preto predmetom dodatočnej likvidácie môže byť len ten majetok,
ktorý patril obchodnej spoločnosti do okamihu jej výmazu z obchodného registra, pričom je právne
irelevantné, či existencia tohto majetku bola známa už pred jej výmazom alebo až po jej výmaze
z obchodného registra. K obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti teda dochádza v rozsahu

obmedzenom na dodatočnú likvidáciu, takže obnovená subjektivita sa bezpochyby týka účelovo iba
úkonov smerujúcich k vyporiadaniu zisteného majetku, ktoré vyporiadanie je možné práve len vďaka
obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti. V súvislosti s rozsahom obnovenia právnej subjektivity u
obchodnej spoločnosti, u ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia, správny súd podporne poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 711/2014 zo dňa 19.11.2014 podľa ktorého: „...

povolenie dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti neznamená plnohodnotné obnovenie právnej
subjektivity, avšak na strane druhej absolútne potieranie procesnoprávnej subjektivity by malo za
následok straty zmyslu zákonného ukotvenia dodatočnej likvidácie, ktorým je jednak ochrana veriteľov
pri uspokojovaní ich pohľadávok z dodatočne zisteného majetku spoločnosti a napokon aj ochranamajetkových práv samotných spoločníkov spoločnosti pri delení likvidačného zostatku. Likvidátor pritom
robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti v rozsahu dikcie § 72 Obchodného
zákonníka. Pri posudzovaní obnovy právnej procesnoprávnej subjektivity je tak determinantom účel

dodatočnej likvidácie. Exekučné konania, ktorých cieľom je vymôcť judikovanú pohľadávku veriteľa,
rozhodne možno považovať do rozsahu úkonov, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti a sú v súlade s
účelom dodatočnej likvidácie.“

18. Vzhľadom k uvedenému bolo tak úlohou správneho súdu aj v tomto prípade posúdiť, či vzhľadom

k predmetu správneho súdneho konania, ktorého povolenia obnovy sa žalobca dovoláva, či teda toto
konanie korešponduje s rozsahom obnovenej právnej subjektivity žalobcu determinovaným účelom
dodatočnej likvidácie. V pôvodnom správnom súdnom konaní, ktorého obnovy sa žalobca dovoláva,
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým bola zamietnutá jeho
žiadosť o priznanie úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
november 2006 (uplatnenie pohľadávky voči štátu), takže v prípade jeho úspechu v tomto súdnom

konaní by sa v dodatočnej likvidácii speňažovaný majetok žalobcu mohol navýšiť. Teda skutočnosť,
že predmet pôvodného správneho súdneho konania - nárok na úroky z omeškania zo zadržania
nadmerného odpočtu - je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu majetku pri
nariadenej dodatočnej likvidácii, je kľúčovou pre záver, že žalobca v zastúpení likvidátorom nepochybne
je osobou oprávnenou dovolávať sa „oživenia“ pôvodného správneho súdneho konania vedeného

pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 5S/24/2020, keďže jeho predmet súvisí s účelom nariadenej
dodatočnej likvidácie žalobcu.

19. Inštitút obnovy súdneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by
malo byť výnimočné (mimoriadne) iba v prípade danosti explicitne stanovených zákonných dôvodov a

v explicitne stanovenej zákonnej lehote, pretože jeho aplikáciou dochádza k prelomeniu právoplatnosti
súdnych rozhodnutí a v tom dôsledku tak aj k narušeniu princípu právnej istoty subjektov, ktorých vec
bola právoplatne skončená. V žiadnom prípade nemôže ísť o nástroj zmeny výkladu práva v prospech
účastníka, ktorý žalobu o povolenie obnovy súdneho konania podal. Keďže v danom prípade sa žalobca
domáha povolenia obnovy správneho súdneho konania, je nevyhnutným, aby sa na danú vec aplikoval

Správny súdny poriadok, ktorý samostatne upravuje inštitút obnovy súdneho konania, t. j. bez potreby
podpornej aplikácie CSP, na ktorý žalobca vo svojej žalobe poukazuje. V danom prípade, ako už bolo
uvedené, však SSP obsahuje komplexnú právnu úpravu obnovy konania, preto nie je na mieste aplikácia
úpravy obnovy konania z CSP, ktorým žalobca v žalobe argumentuje tým, že zdôvodňuje existenciu
dôvodu pre povolenie mu obnovy správneho súdneho konania a ktorým dôvodom má byť, že nastali také

nové skutočnosti, ktoré nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodnom správnom súdnom konaní,
čo by zodpovedalo dôvodu pre povolenie obnovy konania práve podľa § 397 ods. 1 písm. a) CSP. Pre
úplnosť veci je na tomto mieste nutné podotknúť, že žalobca vo svojej žalobe účelovo kombinuje právnu
úpravu obnovy konania jednako z SSP, keď poukazuje len na subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie
návrhu na povolenie obnovy konania (§ 475 ods. 1 SSP) a zároveň na právnu úpravu z CSP.

20. Správny súd, aplikujúc na daný prípad SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy
správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 5S/24/2020 je zjavne
nedôvodnou (§ 483 ods. 1 písm. e/ SSP) a zároveň neprípustnou (§ 473 písm. b/ SSP).

21. V správnom súdnom konaní, žalobu na povolenie obnovy konania je podľa § 475 ods. 1 SSP
potrebné podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel
o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Inými slovami, keďže začiatok plynutia
lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania v správnom súdnom konaní, zákonodarca
ukotvil k okamihu nadobudnutia vedomosti žalobcu o existencii dôvodu na povolenie obnovy konania,

správny súd musel ešte pred posúdením včasnosti žaloby žalobcu vyhodnotiť existenciu dôvodu pre
povolenie obnovy správneho súdneho konania, t. j. správny súd musel vyhodnotiť primárne dôvodnosť
žaloby žalobcu na povolenie obnovy konania. V danom prípade žalobca považoval za dôvod na
povolenie obnovy správneho súdneho konania obnovenie jeho právnej subjektivity. Tento žalobcom
uvádzaný dôvod pre povolenie obnovy správneho súdneho konania, ktorý by mal spočívať v novej

skutočnosti týkajúcej sa obnovenia jeho právnej subjektivity, však citovaný § 472 SSP, ktorý uvádza
explicitný výpočet týchto dôvodov, nepozná, preto ním nie je možné obnovu správneho súdneho konania
odôvodniť. Keďže žalobca neuviedol žiadny zo zákonných dôvodov pre povolenie obnovy správneho
súdnehokonaniapodľa§472SSP,alogickypotomtakýtoneuvedenýdôvodnepodporilďalšoužalobnouargumentáciou, či predloženými dôkazmi, správny súd nemohol postupovať inak, než predmetnú žalobu
ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť.

22. Vzhľadom na uvedené, že lehotu na podanie žaloby zákonodarca viaže s okamihom nadobudnutia
vedomosti žalobcu o existencii iba zákonom predvídaného (relevantného) dôvodu na povolenie obnovy
konania, ktorý dôvod však v danom prípade absentuje, je aj skúmanie otázky včasnosti podania
žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania v tomto prípade bezpredmetným.
Avšak aj napriek tomu, správny súd iba v teoretickej rovine v okolnostiach veci uvádza, že v danom

prípade žalobca, podľa neho, včasnosť ním 04.09.2025 podanej žaloby na obnovu konania odvíja
od dátumu 03.06.2025, kedy bol jeho likvidátorovi doručený výpis z Obchodného registra SR, až z
ktorého sa žalobca mal dozvedieť, že u neho opätovným zápisom do Obchodného registra SR došlo
k obnove právnej subjektivity a túto skutočnosť žalobca súčasne považuje aj za dôvod na povolenie
obnovy správneho súdneho konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ustanovenie § 62 ods.
1 Obchodného zákonníka spája právne významnú skutočnosť vzniku obchodnej spoločnosti a teda aj

právnejsubjektivitysdňom,kuktorémubolaobchodnáspoločnosťzapísanádoObchodnéhoregistraSR
a nie s dňom, kedy sa táto obchodná spoločnosť o tomto pre ňu právne významnom zápise dozvedela.
Inými slovami, ak by podľa SSP bol vznik právnej subjektivity právnickej osoby zákonom aprobovaným
(legitímnym) dôvodom pre povolenie obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď vyššie, pozn.),
tak aj tak by začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania zákonodarca

spájal s objektívne overiteľnou skutočnosťou, ktorou by bol zápis obchodnej spoločnosti do Obchodného
registra SR a nie so subjektívnou, iba na vôli žalobcu založenej subjektívnej skutočnosti spočívajúcej
vo vyjadrení žalobcu o nadobudnutí vedomosti o nej. Ak by tomu tak nebolo, tak potom by mohla
nastať ad absurdum situácia, že žalobca by si po niekoľkých rokoch od zápisu obchodnej spoločnosti do
Obchodného registra SR vyžiadal zaslanie výpisu z Obchodného registra SR, až od momentu doručenia

ktorého by následne odvíjal plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania tak, ako je tomu v
tomto prípade.

23. Správny súd konštatuje, o obnovení zápisu žalobcu do Obchodného registra SR dňom
01.02.2024, kedy došlo objektívne k obnoveniu právnej subjektivity žalobcu, sa žalobca zastúpený jemu

ustanoveným, práva znalým likvidátorom, objektívne mohol dozvedieť už už od 02.02.2024 a nie až
od 03.06.2025, kedy bol likvidátorovi žalobcu doručený výpis z Obchodného registra, ktorý je verejne
dostupným registrom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ako aj s ohľadom ustanovenia § 8 a § 10
Zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých registrový súd zápisy do Obchodného registra SR, ako
aj výpisy z neho zverejňuje a zasiela bezodkladne, má správny súd za to, že ak by bol vznik právnej

subjektivity žalobcu zákonným dôvodom na povolenie obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď
vyššie, pozn.), tak žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania by bola s ohľadom
na deň (01.02.2024) obnovenia zápisu žalobcu do Obchodného registra SR, od okamihu ktorého by sa
žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o ním uvádzanom dôvode obnovy, alebo odo dňa ktorého by
ho mohol uplatniť, bola aj tak podaná (04.09.2025) oneskorene.

24. Podľa správneho súdu, žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania, pôvodne
vedeného krajským súdom pod sp. zn. 5S/24/2020 je aj neprípustnou, pretože podľa cit. § 473
písm. b) SSP smeruje proti rozhodnutiu pôvodne krajského súdu č. k. 5S/24/2020-50 z 31.03.2022,
ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť inak. V tejto súvislosti správny súd poukazuje

na judikatúrny záver Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. 8Sfk/28/2025 zo dňa
25.11.2025 vyhovel kasačnej sťažnosti obchodnej spoločnosti, u ktorej bola v dôsledku nariadenia
dodatočnej likvidácie obnovená právna subjektivita a ktorá kasačná sťažnosť bola podaná proti
procesnému rozhodnutiu súdu o zastavení súdneho konania z dôvodu pôvodného zániku tejto
obchodnej spoločnosti s tým že: „Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jej bola

povolená dodatočná likvidácia, dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra,
a preto sa na ňu podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla, kasačný súd
uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že tieto skutočnosti mohol
zohľadniť až kasačný súd v tomto konaní, nie však správny súd (viď bod 27 tohto uznesenia). Ako už
bolo uvedené v bodoch 16 až 19 tohto uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa síce neobnovuje právna

subjektivita právnickej osoby v plnom rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania dodatočne zisteného
majetku (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 479/2021 zo
dňa 12. decembra 2023), pričom v tu posudzovanom prípade nárok sťažovateľky na úroky z omeškania
za zadržanie nadmerného odpočtu je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamumajetkuprinariadenejdodatočnejlikvidácii.Vzhľadomnato,žekasačnésťažnostisťažovateľkykasačný
súd vyhodnotil ako podané v súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu uvedeného nároku bola podľa
§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky, musel na túto skutočnosť

v poukazom na § 97 SSP v spojení s § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka prihliadať v kasačnom
konaní tak, že sťažovateľka nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Iný prístup by znamenal,
že v kasačnom konaní by nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej subjektivity sťažovateľky
v správnom súdnom konaní z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po rozhodnutí správneho súdu,
pričom na túto situáciu, ktorá môže nastať v správnom súdnom konaní, nereflektuje ani právna úprava

žaloby na obnovu konania (§ 472 a nasl. SSP).“

25. Z vyššie uvedeného vyplynul záver prijatý kasačným súdom, že účinným prostriedok nápravy
procesného stavu, kedy došlo k zastaveniu súdneho konania pre skorší zánik procesnej subjektivity
obchodnej spoločnosti jej výmazom z obchodného registra, po tom, ako bola jej procesná subjektivita
obnovená nariadením jej dodatočnej likvidácie, je podanie kasačnej sťažnosti proti skoršiemu

zastavujúcemu uzneseniu, na ktorú prihliadne kasačný súd, a nie podanie žaloby na povolenie
obnovy konania, na ktorú právna úprava v SSP nereflektuje. Preto v danom prípade správny súd
v okolnostiach veci uzavrel, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania je
zároveň neprípustnou, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné
dosiahnuť aj inak, a to podaním kasačnej sťažnosti, pričom podľa Najvyššieho správneho súdu SR v

rozhodnutí sp. zn. 8Sfk/28/2025 zo dňa 25.11.2025: „Lehota na podanie kasačnej sťažnosti však začala
plynúť obnovením zápisu sťažovateľky do obchodného registra (§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka).“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené tak podľa správneho súdu v posudzovanom prípade boli splnené
zákonom vyžadované podmienky na odmietnutie predmetnej žaloby pre jej zjavnú nedôvodnosť (§ 483

ods. 1 písm. e/ SSP) a tiež pre jej neprípustnosť (§ 473 písm. b/ SSP). Uvedené nedostatky žaloby boli
zásadného charakteru, že znemožnili správnemu súdu o nej konať a rozhodnúť, preto ju správny súd
v súlade s § 483 ods. 1 písm. e) SSP a § 473 písm. b) SSP odmietol tak, ako to je uvedené vo výroku
I. tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom k tomu, že správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol predtým, ako
rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, nepovažoval za potrebné doručovať žalobu na obnovu
konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP).

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP

tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá. Zároveň správny súd dodáva, že nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania
podľa § 171 SSP.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.