Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4423010311.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného Y. Y., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného Y. Y., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 07. 2023
sp. zn. 2T/30/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. Y. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Y. Y.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na § 138

písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX.XX. h na adrese H. T. číslo X, C., časť U. bez predchádzajúceho
súhlasu poškodeného S. S., nar. XX.XX.XXXX, preskočil kovové oplotenie o výške najmenej 199 cm a
tak vošiel na dvor domu súpisného čísla XXXX, patriaceho poškodenému a ním aj trvale obývaného,
na ktorom zotrval a pohyboval sa po ňom, a to až do jeho zadržania v čase o XX.XX. h privolanou
hliadkou OO PZ Nové Zámky, pričom na dvore uvedeného domu porozbíjal 10 ks ozdobných krčahov,

tvoriacich dekorácie na dvore, 1 ks odpudzovač krtkov a porozhadzoval po ňom ako aj po susednom
pozemku poškodeného, ktorý využíva na hospodárske účely, záhradnícke náradie, ktorým konaním
spôsobil poškodenému S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. číslo XXXX/X, T. F., prechodne bez
prihlásenia H. T. číslo X, C., časť U., škodu vo výške 45,- Eur.

Súd I. stupňa podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Tr.

zák., zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s tým, že na výkon uvedeného
trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. d/, ods. 5 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok
sa stal, vykazuje znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný tak, ako bolo uvedené v podanej
obžalobe a že svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. (ďalej len

Trestný zákon) s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák.SúdI.stupňakonštatoval,žeobžalovanýaninepopieral,ževošielnadvorrodinnéhodvorupoškodeného
a po tomto sa aj pohyboval do príchodu polície, avšak vysvetľoval, že si tento pozemok pomýlil s
pozemkom iného muža, bývajúceho v U. a bránil sa tým, že žiadny plot nepreskakoval, ale do dvora

domu vošiel cez neuzamknutú vchodovú bránu, ktorú len odsunul a pokiaľ na dvore poškodil nejaké
dekorácie a odpudzovač krtkov, stalo sa to pri tom, ako o ne zakopol pri pohybe po pozemku. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný a poškodený S. S. sa nepoznajú, nikdy sa nevideli,
ale v blízkosti obydlia poškodeného sa nachádza pozemok iného muža menom S., ktorého aj podľa
výpovede svedka N. C. pozná a v minulosti ho s ním navštívil, avšak obranu obžalovaného v tvrdení,

že na predmetný pozemok vošiel bez toho, aby preskočil oplotenie, súd I. stupňa vyhodnotil ako
nevierohodnú, motivovanú snahou dosiahnuť miernejšiu kvalifikáciu. V tomto smere súd I. stupňa
poukázal na jednotlivé výpovede obžalovaného, ktorý pred vyšetrovateľom dňa 08. 11. 2022 uviedol, že
na dvor rodinného dvoru sa dostal tak, že preskočil jeho oplotenie, pred sudcom pre prípravné konanie
dňa 10. 11. 2022, teda krátko po jeho zadržaní, uviedol tú istú skutočnosť a prekonanie oplotenia uvádzal
aj pri svojom lekárskom vyšetrení dňa 07. 11. 2022. Následne súd I. stupňa poukázal na výpoveď

obžalovaného pred vyšetrovateľom dňa 16. 02. 2023, kde vo svojej výpovedi konkretizoval,
aké oplotenie a na ktorom mieste pozemku ho preskočil. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal,
že na detaily svojho správania sa na pozemku poškodeného nepamätal z dôvodu výpadkov pamäte, a
to v dôsledku užitia väčšieho množstvo psychiatrom predpísaných liekov. Na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa zmenu svojej výpovede nevysvetlil. Tvrdenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní,

že na pozemok poškodeného vošiel po odsunutí neuzamknutej vchodovej brány, bolo podľa súdu
I. stupňa vylúčené výpoveďou samotného poškodeného, ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní presvedčivo a nemenne vypovedal, pričom opísal spôsob zabezpečenia svojho
obydlia, neumožňujúci počas jeho neprítomnosti inej osobe vniknúť na jeho pozemky vylúčiac, že by
hlavnú vchodovú odsúvaciu bránu bolo možné v rozhodnom čase otvoriť jej odsunutím, keďže táto bola

pred jeho odchodom proti otvoreniu zabezpečená tak, že bola prichytená k pevnému bočnému stĺpiku
zvnútra pozemku visiacim (hoci neuzamknutým) zámkom. Svedok I. G. síce zaregistroval obžalovaného
pri odsunutej vchodovej bráne, avšak súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že túto bránu obžalovaný odsunul až potom, ako vnikol na pozemok poškodeného preskočením
oplotenia. Uvedený svedok I. G. potvrdil aj skutočnosť, že správanie sa obžalovaného na pozemku

poškodeného bolo agresívne a akoby ovplyvnené nejakými návykovými látkami, čo bolo potvrdené aj z
výpovedí členov zakročujúcej hliadky OO PZ Nové Zámky.
Súd I. stupňa na základe dôkazov tak vyhodnotil vniknutie obžalovaného do obydlia poškodeného ako
neoprávnené, pričom na tento záver nemal vplyv ani omyl obžalovaného, ktorý mal zámer vstúpiť do
obydlia inej osoby bývajúcej v danej časti obce. Súd I. stupňa poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný

nebol bežným a pravidelným návštevníkom obydlia jeho známeho S. I., pričom neboli ani žiadni bližší
priatelia a obydlie tohto svedka navštívil naposledy pred 10-timi rokmi.
Súd I. stupňa sa vysporiadal aj s rozpormi vo výpovediach, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne rozobral jednotlivé výpovede, tieto vyhodnotil tak samostatne, ako aj súhrnne a dospel k
záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a jeho konanie

právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., pričom skutok obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania,
nakoľko neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného priaznivejší.
Pri ukladaní trestu poukázal na odpis z registra trestov a predchádzajúce odsúdenia, pričom konštatoval,
že naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

0T/92/2022 zo dňa 16. 09. 2022, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom
za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholu a návykových látok počas skúšobnej doby, ako aj
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Z uvedeného tak vyplynulo, že
obžalovaný sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil bezprostredne po začatí plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia. Následne zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
s tým, že pri osobe obžalovaného zistil len existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.
m/ Tr. zák. a následne tak upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a ukladal
taktrestodňatiaslobodyvovýmere28mesiacovaž5rokov.Dospelkzáveru,ževprípadeobžalovaného
s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. je možné len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

vzhľadom na jeho osobu, pričom za primeraný trest považoval trest uložený pri dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov. Na výkon tohto trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.V súlade s odporučením znalca psychiatra a s poukazom aj na skutočnosť, že obžalovaný sa
predmetného skutku dopustil pod vplyvom návykovej látky v súvislosti s užívaním benzodiazepínov,
ktoré sám a vedome nadužil, ukladal súd I. stupňa obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.
Zároveň rozhodol aj o uplatnenom nároku náhrady škody poškodeného, ktorému svojím konaním
spôsobil na jeho majetku škodu vo výške 45,- eur.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o

hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom, ako aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, opätovne poukázal na
to, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine, výroku o treste a ostatným výrokom rozsudku, ako
aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. Súd I. stupňa porušil jeho právo na obhajobu v zmysle § 321 ods. 1
písm. a/ Tr. por. s poukázaním na § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keď neboli vyjasnené všetky okolnosti

svedčiace v jeho prospech. Súd I. stupňa zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré predložil
na hlavnom pojednávaní dňa 29. 06. 2023, ako aj dňa 20. 07. 2023. Žiadal vypočuť svedka kpt. Mgr.
Q. D. vyšetrovateľa OR PZ Nové Zámky.
Súd I. stupňa sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, ktorú uvádzal
na hlavnom pojednávaní, že pri vstupe na pozemok poškodeného žiadnu prekážku neprekonal a

vstupnú bránu si otvoril cez tzv. hák, ktorým bola brána zaháknutá. Poukázal aj na samotnú výpoveď
poškodeného, ktorý sám uviedol, že vstupná brána bola zavretá, ale nie uzamknutá, teda bola len
zaháknutá a dala sa otvoriť zvonku, ak by sa osoba naklonila na bránku a hák odhákla. Vzhľadom na
túto skutočnosť obžalovaný namietal aj právnu kvalifikáciu svojho konania, keďže neprekonal žiadnu
prekážku, a preto malo byť jeho konanie právne kvalifikované len v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák. V zmysle

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať
okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, aby bolo možné
vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto považoval za potrebné, aby súd I. stupňa objasnil vec v rakom
rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa stal skutok, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, pričom musí existovať spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak

nie je splnená čo i len jedna z daných podmienok, nemôže súd I. stupňa dospieť k odcudzujúcemu
rozsudku. Charakter a povaha dôkazov, ktoré sú podľa súdu I. stupňa v jeho neprospech bez toho, aby
boli podporené ďalšími objektívnymi, hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi, netvoria ucelenú a
logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť
nepochybný záver, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v rozsudku súdu I. stupňa.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a
vec vrátiť súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na opätovné prejednanie súdu I. stupňa, alternatívne
navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. pr. Vo veci rozhodol sám tak, že ho uzná vinným zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa§ 194 ods. 1 Tr. zák. a uloží mu primeraný trest,
ktorý splní svoj účel v zmysle Trestného zákona.

Na verejným sadnutí pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a nad ich rámec nechcel nič uviesť, ani doplniť, pričom v konečnom návrhu žiadal rozhodnúť
tak, ako uviedol v petite písomne podaného odvolania. Obhajca obžalovaného zotrval na doplnení
dokazovania výsluchom svedka kpt. Mgr. Q. D., vyšetrovateľa OR PZ Nové Zámky, pričom to, či mal byť

daný svedok vypočutý pred súdom I. stupňa alebo pred odvolacím súdom, ponechal na úvahe podľa
toho, ako odvolací súd rozhodne, či vec vráti súdu I. stupňa alebo rozhodne sám.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie podal z dôvodu, že trest uložený súdom I.
stupňa považoval za neprimerane prísny. Oľutoval, čo sa stalo, avšak pozemok, na ktorý vošiel, si
pomýlil.Podanýmodvolanímsadožadoval,abyjehokonanieboloprávnekvalifikovanélenpodľaodseku

1 § 194 Trestného zákona, a nie podľa odseku 2 ako súdom I. stupňa a aby mu bol uložený miernejší
trest. V konečnom návrhu zotrval na návrhu svojho obhajcu.

Zástupkyňa krajského prokurátora konštatovala, že rozsudok súdi I. stupňa je zákonný a vecne
správny. Pokiaľ obžalovaný namietal porušenie práva na obhajobu tým, že súd I. stupňa nevykonal ním

navrhované dôkazy, uviedol, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné množstvo
dôkazov, s ktorými sa vysporiadal a rešpektoval všetky procesné práva obžalovaného. Po vykonanom
dokazovaní správne ustálil skutok a tento aj správne právne kvalifikoval. Trest ukladal obžalovanému
v zmysle zákonných ustanovení a nie je ho možné považovať za neprimerane prísny, pričom v tomtosmere poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného. Skutočnosti uvádzané obžalovaným v
podanom odvolaní sú vlastne námietky, ktoré znášal už v priebehu konania pred súdom I. stupňa
a s ktorými sa súd I. stupňa už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom na

tieto skutočnosti nepovažovala odvolanie obžalovaného za dôvodné a v konečnom návrhu navrhla
postupovať v zmysle § 319 a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd
I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len
poukazuje.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust.

§ 138 písm. e/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý neoprávnene vnikne do obydlia iného a neoprávnene
tam zotrvá a čin spácha závažnejším spôsobom konania - vlámaním.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu
I. stupňa tak, ako ho uviedol v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd taktiež

poukazuje na jednotlivé výpovede obžalovaného. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 08.
11. 2022 obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 07. 11. 2022 v raňajších hodinách chcel ísť
na kávičku k pánovi S. S., ktorého poznal z minulosti cez bývalého svokra. Keď prišiel pred dom
poškodeného, nevedel, či je to dom S. S. alebo nie, pretože ho nespoznával, dostal strach a preliezol
plot. Predtým zabúchal na búchadlo, ktoré tam bolo miesto zvončeka. Nikto neotváral, tak preskočil

plot. Chodil po pozemku, zobral nejaký rýľ, lopatu a náradie a chcel, že pomôže. Nechcel nič ukradnúť,
ani poškodiť. Vo výpovedi dňa 13. 12. 2022 uviedol, že vstupná brána bola zatiahnutá a na pozemok
poškodeného sa dostal cez tú bránu, ktorá bola odsúvacia a neuzamknutá. Na otázku vyšetrovateľa, ako
sa snažil otvoriť danú bránu, obžalovaný uviedol, že odsunutím zvonka, čo sa mu zrejme aj podarilo. Dňa
16. 02. 2023 opätovne uviedol, že plot poškodeného preliezol hneď pri plote na rohu pozemku, pričom

uviedol, že ku skutku sa priznáva, ľutuje svoje konanie, s odstupom času si uvedomil, že tam nemal
čo hľadať a vyjadril aj ľútosť nad tým, že tam porozbíjal veci, pričom prisľúbil uhradiť spôsobenú škodu
podľa svojich možností, ak si bude poškodený nejakú škodu uplatňovať. Na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že na pozemok poškodeného síce vošiel, avšak
tento si pomýlil s iným, zabúchal búchadlom na bráne a potom si bránu otvoril tak, že ju odsunul, pretože

to bola odsúvacia brána na kolieskach. Vzhľadom na rozdielne výpovede obžalovaného súd I. stupňa
odstraňoval rozpory, pričom obžalovaný na rozpory uviedol, že brána bola zatvorená, túto odsunul, keď
vošiel, nechal ju pootvorenú, pričom zvnútra bol na nej zámok, ktorý len tak zacvakol.Súd I. stupňa po vypočutí poškodeného S. S., svedka I. G., ako aj svedkov N. C., Bc. Z. H. a prečítaním
svedeckej výpovede svedka I.. W. G., dospel k záveru, že obžalovaný preskočil bránu poškodeného,
pričom nedisponoval predchádzajúcim súhlasom poškodeného na vstup do obydlia, čím naplnil zákonné

znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. e/ Tr. zák.
Podľa § 138 písm. e/ Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie aj páchanie trestného
činu vlámaním. Trestný čin vlámaním je, ak páchateľ vnikne do uzavretého priestoru nedovoleným
prekonaním uzamknutia, prekonaním inej zabezpečovacej prekážky, použitím sily alebo ľsťou.

Zabezpečovacou prekážkou je každá prekážka slúžiaca ako súčasť uzavretia priestoru, ako sú napríklad
steny, okná, dvere, oplotenie a podobne. Podmienkou je, aby takáto prekážka bola za bežných okolností
schopná znemožniť neoprávneným osobám preniknutie do priestoru, v danom prípade do dvora.
V predmetnej trestnej veci mal aj odvolací súd za to, že obžalovaný preskočením oplotenia naplnil
zákonné znaky žalovaného trestného činu tak, ako to ustálil samotný súd I. stupňa. Súd I. stupňa
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne zaoberal námietkami obžalovaného, pričom

vyhodnotil dôkazy tak, ako to bolo vyššie uvedené.
Na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie s tým, že sa vysporiadal aj so
zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím svedka kpt. Mgr. Q. D., ktorý sa na miesto
činu dostavil po obmedzení osobnej slobody obžalovaného, pričom súd I. stupňa správne konštatoval,
že pre rozhodnutie v prejednávanej veci je irelevantná služobná komunikácia medzi príslušníkmi PZ

SR, pričom navrhovaného svedka nepotreboval vypočúvať ani k psychickému stavu obžalovaného,
pretože k tomu mal k dispozícii lekárske správy z vyšetrovania obžalovaného a následne aj závery
znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Z. R..
Ani odvolací súd nevidel dôvod na vypočutie tohto svedka na verejnom zasadnutí, pretože tento by
sa nevedel vyjadriť ku skutku kladeného obžalovanému za vinu a k psychickému stavu obžalovaného

boli zabezpečené iné relevantnejšie dôkazy ako to už konštatoval súd I. stupňa. Odvolací súd sa plne
stotožnil so záverom súdu I. stupňa tak ohľadom skutkových, ako aj právnych zistení, preto poukazuje
na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Čo sa týka uloženého trestu obžalovanému, tu súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených v

§ 34 Tr. zák., keď prihliadal nielen na osobou páchateľa, ale aj na povahu prejednávaného trestného
činu. Správne zistil len existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., a to
s poukazom na odpis z registra trestov, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti opakovane
dopustil úmyselnej trestnej činnosti. V tomto smere aj odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že
obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/92/2022 zo dňa 16. 09.

2022 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a určenou skúšobnou dobou
2 roky s probačným dohľadom na súčasného uloženia zákazu požívania alkoholu a návykových látok.
Prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa 07. 11. 2022, teda krátko po tom, ako mu začala
plynúť uvedená skúšobná doba, pričom skutku sa dopustil aj pod vplyvom návykových látok, ktoré mu
boli síce predpísané psychiatrom, avšak tieto sám a vedome nadužil a dostal sa tak do stavu zmenšenej

príčetnosti.
Súd I. stupňa taktiež správne postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil zákonom stanovenú trestnú
sadzbu pri § 194 ods. 2 Tr. zák., čo je 1 až 5 rokov na 28 mesiacov až 5 rokov. Aj odvolací súd dospel k
rovnakému názoru, že v prípade obžalovaného je potrebné pôsobiť na neho represívnym trestom, teda
nepodmienečným aj s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. Trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov

nebolo možné považovať za neprimerane prísny. Taktiež zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia bolo správne, keďže obžalovaný bol v posledných 10tich rokoch
pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa správne uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie, pretože zo záverov
znaleckého posudku znalkyne MUDr. Z. R. obžalovaný v čase činu trpel neharmonickou osobnosťou a

škodlivým užívaním benzodiazepínov, ktoré užil deň pred skutkom sám a vedome vo väčšom množstve,
čo spolu s dekompenzáciou osobnostných prejavov mohlo viesť ku krátkodobému a čiastočnému
zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností, avšak v čase činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť.
Obžalovaný svojím konaním síce spôsobil na majetku poškodeného škodu vo výške 45,- eur, čo bolo

zistené odborným vyjadrením, avšak keďže si poškodený svoj nárok na náhradu škody neuplatnil, súd
I. stupňa správne nerozhodoval o náhrade škody podľa § 287 a nasl. Tr. por.S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.