Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Vallová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121477438
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6121477438.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297 proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D., C. XX, o zaplatenie 772,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. novembra 2022 č. k. 18Csp/141/2021-175 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovisumu3293,78eura

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 743,30 eura od 10. 01. 2018 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. d/, § 25f ods. 6 zákona č. 129/2010
Z. z. v platnom znení, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným

skutkovým stavom.

1.2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná uzatvorila s E. F., G. zmluvu o úvere č. 1436125467
dňa 30. 08. 2014. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo
výške 3 000 eur, ktorý mal byť splatený v 96-tich mesačných splátkach po 58 eur, úroková sadzba
bola uvedená vo výške 16,90%, RPMN vo výške 18,28% ročne. Z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru

zo dňa 01. 04. 2015 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu
neuhradených splátok vo výške 314,11 eura a upozornil ju na možnosť predčasného splatenia úveru.
Z listiny nazvanej ako uznanie dlhu mal súd preukázané, že žalovaná listinou podpísanou dňa 27. 12.
2016 dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu uznala, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho splácať
v minimálnych mesačných splátkach po 111 eur. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17. 04. 2015
mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dlh voči žalovanej zosplatnil a vyzval ju na úhradu

dlžnej sumy vo výške 3 198,02 eura. Dňa 06. 08. 2018 došlo zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2018
k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu Poštovej banky, a. s. na žalobcu aj voči žalovanej. Zo
stavu úveru ku dňu 28. 09. 2018 vyplynulo, že žalovanú splácala úver od 25. 07. 2014 do 09. 01. 2018,
kedy bola zaplatená posledná splátka. Úver bol vyčerpaný v plnej výške.

1.3. Súd skúmal, vzhľadom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u žalovanej, či bola spôsobilá

podpísať zmluvu o úvere, resp. uznať dlh a konštatoval, že žalovanej bola spôsobilosť na právne
úkony obmedzená len čiastočne a to vo veciach rozhodovania o jej zdravotnom stave a v otázkachposkytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaná teda bola a je spôsobilá sama rozhodovať o svojich
finančných záležitostiach.

1.4. Skúmajúc zmluvu o úvere, dospel k záveru, že táto neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by
porušovali zásady spotrebiteľského práva. Žalovaná súdu nepredložila žiaden dôkaz, že by vo veci
zastupovania voči spoločnosti R Collectors, s. r. o. poverila JUDr. Máriu Ančinovú, preto súd návrh
na doplnenie dokazovania dopytom na JUDr. Ančinovú považoval za nedôvodný. Žalovaná nijakým
spôsobom neodôvodnila, k akým skutočnostiam by sa mal vyjadriť navrhovaný svedok – jej syn H.

B.. Skutočnosti týkajúce sa zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a jednotlivé
splátky, ktoré žalovaná zaplatila, považoval súd za dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, preto
návrh žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom H. B. zamietol. Žalovaná ďalej neposkytla súdu
žiadne doklady o platbách v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, splátky úveru riadne
neplnila, preto právny predchodca dlh zosplatnil. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, súd preto žalobe v časti istiny vyhovel. Zmluvný úrok bol

uplatnený v súlade so zmluvou o úvere, výška dohodnutého zmluvného úroku nepresahuje výšku úrokov
uplatňovaných bankami v čase podpísania zmluvy, súd teda vyhovel aj v časti uplatnených zmluvných
úrokov. Rovnako boli správne uplatnené úroky z omeškania, a to zo sumy, z ktorej sa má úrok zaplatiť,
až do doby, v ktorej sa žalovaná do omeškania dostala, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

1.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná nepreukázala
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný
dôchodok vo výške 392,50 eura mesačne, je pre rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku žalobcu na
náhradu trov konania nepostačujúce.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia (a zrejme, zamietnutia žaloby v celom rozsahu). Dôvodila tým, že súdne konanie má
vady. Súd si síce pripojil spis o obmedzení jej spôsobilosti, ale nechcel predvolať advokátku JUDr. Máriu
Ančinovú, hoci ona písomne komunikovala so žalobcom a to opakovane. Namietala porušenie jej práva

v tomto konaní. Výzvu na splatenie dlhu nemala možnosť prevziať od E. F., pretože bola hospitalizovaná
na uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnici od 31. 12. 2014 do 08. 01. 2015 v Nových Zámkoch
a následne od 08. 01. 2015 do 02. 12. 2015 v psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. Žiadala predvolať
svojho syna, ktorý je jej opatrovník. Zároveň žiadala odpustiť súdne trovy, nakoľko je na invalidnom
dôchodku. Podanie má aj také vady, že rozsudok je bez dátumu, a teda je neplatný. Záverom uviedla,

že vec je už aj premlčaná.
K podanému odvolaniu pripojila rozsudok prvoinštančného súdu – lekársky nález (č. l. 202), doručenku
do vlastných rúk (č. l. 203), platobný rozkaz (č. l. 204), rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony (č. l. 206), rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku (č. l. 207), výzvu na úhradu dlžnej sumy
(č. l. 208), prehľad pohybu na účte v banke (č. l. 209, 210), upozornenie – výzva na splatenie dlžnej

časti úveru zo dňa 01. 04. 2015 (č. l. 214).

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok považuje za vecne správny a postup súdu prvej inštancie
za zákonný a spravodlivý. Pokiaľ žalovaná navrhla v konaní predvolať advokátku JUDr. Ančinovú,

považuje postup súdu za správny, keď v súdnom konaní nebola predvolaná JUDr. Ančinová ani
ako svedok, nakoľko tvrdenia žalovanej boli nekonzistentné a nejasné, pričom ani nebolo zrejmé, za
akým účelom a na preukázanie akých skutočností mal slúžiť výsluch svedka. Rovnako súd správne
postupoval aj v prípade návrhu na výsluch svedka H. B.. Samotná výtka ohľadne absencie dátumu
vydania rozsudku je absurdná a nepravdivá, a napokon, aj irelevantná. Samotné podanie žalovanej

má formálne nedostatky spočívajúce aj v absencii odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o vznesenú hmotno-
právnu námietku premlčania, túto súd skúma ex offo. V konaní predložil listinný dôkaz o uznaní dlhu zo
strany žalovanej zo dňa 27. 12. 2016, pričom aplikáciou § 110 OZ sa dlh premlčuje za 10 rokov odo dňa,
kedy k uznaniu došlo. Išlo teda o nespornú skutočnosť a v čase podania žaloby pohľadávka žalobcu
premlčaná nebola.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2023 žalovaná doplnila vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu, ako aj k jej odvolaniu. Uviedla, že nebolo preukázané, že voči nej bola na OS Nové Zámky
podaná žaloba, pretože súdny spis nič také neobsahuje. JUDr. Ančinová dostala od nej peniaze a malajednať s firmou R Collectors o dvoch pôžičkách, keďže bola neoprávnene v rozpore so zákonom na
uzavretom oddelení psychiatrie. Žiada príslušný odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku, žiada
o ústne pojednávanie s predvolaním zástupcov R Collectors, ako aj JUDr. Márie Ančinovej. Zároveň

pripojila potvrdenie o tom, že je invalidná dôchodkyňa a žiada odpustenie súdnych trov.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5.1. Podľa § 389 odsek 1 písmeno b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej

požiadavkami (I. ÚS 50/04).

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

8. Podľa § 220 odsek 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu
je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku
je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.

10. Predmetom konania je zaplatenie sumy, a to istiny vo výške 743,03 eura, vyčísleného zmluvného
úroku z istiny vo výške 2 206,47 eura, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3,93 eura, vyčísleného
zákonného úroku z omeškania vo výške 310,43 eura, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 743,03 eura od 10. 01. 2018 do zaplatenia, ako aj bankových poplatkov 29,65 eura. Žalobca
svoj nárok nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od právneho predchodcu 365.bank, a. s. (bývalá

Poštová banka, a. s.), ktorá ako veriteľka poskytla žalovanej v postavení dlžníčky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1436125467 spotrebiteľský úver vo výške 3 000 eur s počtom mesačných
splátok 96, dátumom konečnej splatnosti úveru 25. 06. 2022 s výškou mesačnej úhrady 58 eur, úrokovej
sadzby 16,90%, RPMN banky 18,28%, priemernej RPMN na trhu 17,94%, s celkovou čiastkou úveru5 386,81 eura, dátum prvej splátky bol stanovený do 25. 07. 2014 s tým, že mesačné splátky sa budú
splácať mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa dostala s plnením úveru do
omeškania, preto ju v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru, a nakoľko žalovaná nereagovala, vyhlásil dňa 17. 04. 2015 úver za predčasne splatný.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3 293,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 743,30 eura od 10. 01. 2018 do
zaplatenia. Konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by porušovali zásady

spotrebiteľského práva.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na
spravodlivý proces, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 389 odsek

1 písmeno b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tejto
súvislosti odvolací súd dodáva, že nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
je potrebné vzhliadnuť vo viacerých jeho častiach, a to tak vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej
inštancie, ako aj k jeho právnym záverom.

12.Súdprvejinštanciesavôbecnezaoberalotázkouaktívnejlegitimácie,ktorújepovinnýexoffoskúmať
počas celého konania, a to platnosťou postúpenej pohľadávky z bývalej E. F., G. na žalobcu.

12.1. Podľa § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočky zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidla pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou a pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu uvedených týmto zákonom.

13. Rozhodnutie NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov v SR ako R 60/2018 jednoznačne určilo, že zákon č.
483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň
veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež
aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona musí banka: a/ písomne vyzvať svojho klienta,
aby dlh zaplatil, b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo len
i s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky
v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
OZ pre rozpor so zákonom (obdobné rozhodnutia 7Cdo 26/2017, 4Cdo 83/2021, 5Cdo 36/2020).

13.1. Iba od platného právneho úkonu postúpenia pohľadávky sa odvíja aj aktívna vecná legitimácia
žalobcu. Súd prvej inštancie sa však aktívnou legitimáciou a platnosťou postúpenia pohľadávky vôbec
nezaoberal.

13.2. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy
pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí
uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na
omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že akdlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek
pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Z rozhodnutia NS SR
7Cdo 191/2021 vyplýva, že na výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách

možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je aj výzva dlžníkovi
na zaplatenie pohľadávky.

14.Súdprvejinštancieďalejabsolútneneposudzovalanevenovalpozornosťnáležitostiam zmluvy,ktorá
ako zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať základné náležitosti, ktoré upravuje jednak Občiansky

zákonník pre právne úkony, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, a to v jeho § 9 ods. 2 písm. a/ až
v/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení poskytnutia úveru.

14.1. Ďalej sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, či zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu bola s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver,
a preto bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa aj k tejto právne významnej skutočnosti,

pričom nedodržanie tejto povinnosti má v zmysle § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, je sankcionované, že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 by sa úver dokonca považoval za bezúročný a za bez poplatkov.

15. Keďže, ako uviedol odvolací súd vyššie, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne
odôvodnené, absentujú v ňom dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie posúdil žalobu v celom rozsahu za
dôvodnú, a preto je nepreskúmateľné a odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 odsek 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci konať v naznačenom smere

a jeho povinnosťou bude nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.