Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 4, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209178
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa
13.02.2014 v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7. v časti v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a

Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky
riadne a včas.“ a uvedenú v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,
odsek 13.3 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa
13.02.2014 v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. v znení: „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním
ZmluvyoboznámilsoZmluvnýmipodmienkami(ďalejakoZP),ktorésúneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,
súhlasímsnimi,nemámknímžiadnevýhradyazaväzujemsaichdodržiavať.“jeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo
dňa 13.02.2014 v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3 v znení:

„Klient podpísaním Zmluvy súhlasí s tým, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom
elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade
reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 30.10.2024 domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných

podmienok. Žalobu odôvodnila tým, že S právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., uzavrela Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa 13.02.2014 (ďalej aj
„Zmluva“). Zmluvu zo dňa 13.02.2014 uzatvárala ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovanej akoprávnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah
má spotrebiteľský charakter, preto je v súvislosti s ním nutné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

2. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa 13.02.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, uvedenú v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7. Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej
podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaná zmluvnú pokutu individuálne nedojednala a táto
spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalobkyneako
spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom

tlačive zo strany žalovanej, pričom ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluvná
podmienka žalovanej umožňuje napriek možnosti zosplatnenia celého úveru alebo úrokov z omeškania,
požadovať ďalšiu sankciu, ktorú vo formulárovej zmluve ani nemohla odmietnuť.
2.1. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa 13.02.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, uvedenú v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná
z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach

zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v
rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými
podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie
neprijateľné, pretože si tým spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54

ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o
stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Podľa stanoviska Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR, zo dňa
24.01.2017, ktorá posudzovala zmluvy právnej predchodkyne žalovanej vyplýva, že: „túto zmluvnú
podmienku považujeme za neprijateľnú a spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a

to podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) z dôvodu, že tento výslovný výpočet
právnych predpisov, ktorými sa majú riadiť právne vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa je neprimerane
zužujúci a neúplný. Vo výpočte absentuje najmä výslovné uvedenie Občianskeho zákonníka, ako aj
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z ustanovenia § 4 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplýva

pre veriteľa povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
Formulárupreštandardnéinformácie,atovlistinnejpodobealebonainomtrvalommédiuvdostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy. Veriteľ je rovnako pred uzatvorením zmluvy povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pri zohľadnení
skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na strane spotrebiteľa štandardnou zmluvnou

podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si
zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi
ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými
podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu

jeho práv na súd a u iných štátnych orgánov. Existuje zanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná
podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že
sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už
len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov

alebo návrhov štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
2.2. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa 13.02.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, uvedenú v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodzuje od generálnej klauzuly uvedenej v ustanovení § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Tým, že dodávateľ si vyhradil právo vykonávať záznamy komunikácie aj bez
predchádzajúceho upozornenia spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi takéto právo zo Zmluvy nevyplýva,
ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše
toto ustanovenie zvýhodňuje iba jednostranne dodávateľa v prístupe k dôkazom a unesenia dôkazného
bremena v prípade sporu so spotrebiteľom, čo zakladá neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj podľa

ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje, že za neprijateľné zmluvné
podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná
zmluvná strana.3. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že o nárokoch vyplývajúcich Zmluvy bolo už súdom
právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 32Csp/54/2018 – 35 zo

dňa 25.07.2018 (ďalej aj „rozsudok“). Žalobkyňa (tam v postavení žalovanej) bola uvedeným rozsudkom
právoplatne dňa 07.09.2018 a vykonateľne dňa 11.09.2018 zaviazaná na zaplatenie sumy 291,14 eura
s prísl. žalovanej (tam v postavení žalobkyne), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobkyňa (v
tomto konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/159/2024 v postavení žalovanej) mala nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 42,94 % voči žalovanej. Vo veci konajúci súd pred vydaním rozsudku posúdil Zmluvu,

zmluvné ustanovenia a nároky z nej plynúce a vo veci právoplatne rozhodol. Na základe uvedeného
má žalovaná za to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej
už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaná zároveň zastáva názor, že keďže o veci bolo už raz
právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ustanovenia § 230 CSP nemôže prejednávať znova a preto
má súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, resp. konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej
veci. Je v rozpore s princípom právnej istoty, keď žalobkyňa bola poviná plniť v zmysle právoplatného

rozsudku, v ktorom boli o. i. posúdené aj zmluvné dojednania medzi zmluvnými stranami a teraz sa
domáhaurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,ktorémajúmaťhmotnoprávnyzákladvrovnakom
právnom úkone – v Zmluve. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom
podR110/2003:„Právoplatnýrozsudokožalobenaplnenievytvárazhľadiskaidentitypredmetukonania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo

nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku). Okresný súd ani Krajský
súd predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu nielen, že nebrali v úvahu pri rozhodovaní, ale rozhodli
v priamom rozpore s ním.“ Pokiaľ by okresný súd opätovne posudzoval Zmluvu a zmluvné dojednania
v nej ustanovené, tak neprípustným spôsobom by tak zasahoval do právoplatne nadobudnutých práv
žalovanej, resp. postupníka v predchádzajúcom konaní, pričom je zrejmé, že táto Zmluva už bola

podrobená súdnemu prieskumu a nebola vyhodnotená ako rozporná s ustanoveniami zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“). Okresný súd teda nie
je oprávnený opätovne rozhodovať o už právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko predmetné ust. zákona
CSP mu to nielen neumožňujú, ale výslovne takýto postup vylučujú. Prekážka právoplatne rozhodnutej
veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie)

vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a
to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť strán ide vtedy,
ak aj v novom konaní vystupujú tie isté strany sporu alebo ich právni nástupcovia (či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie), pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný,
ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku, resp. právneho úkonu). Konanie sa týka
tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
(či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci

právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.“ (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo
dňa 13.10.2009.) Predmetná Zmluva a jej zmluvné dojednania podľa ust. § 53 ods. 6 OZ z pohľadu

ich prípadnej neprijateľnosti už predsa bola predmetom súdnej kontroly v konaní na Okresnom súde
Prešov, sp. zn. 32Csp/54/2018 s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky.
V právnom štáte je neprípustné, aby súdy na jednej strane judikovali právo, a na druhej strane na
objektívnerovnakomskutkovomdejitotoprávo(resp.právnomtitule-Zmluve)vinomkonaníspochybnili
a priznali uplatnený nárok žalobou voči opačnému subjektu, resp. určili neprijateľnosť zmluvných

dojednaní (čo i len niektorých). Uvedený postup považuje žalovaný za rozporný s princípom právnej
istoty, ktorý predstavuje základný atribút CSP, ako aj právneho štátu. V zmysle vyššie uvedeného je
preukázané nad akékoľvek rozumné pochybnosti, že Zmluva bola v posudzovanej veci posúdená z
hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v rámci konania pod sp. zn. 32Csp/54/2018,
ktoré je právoplatne skončené (vydaním rozsudku). Zároveň súd v rámci uvedeného súdneho sporu

ani postupom podľa ust. § 298 ods. 1 CSP neurčil ani len jedinú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú.
Žalovaná v celom rozsahu poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2
Cdo 41/2021 z 25.04.2022 podľa ktorého: „19. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že
konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolaciehosúdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a
zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu v predmetnej veci je nedostatočne odôvodnené v otázke, ktorá bola zásadnou pre

náležité posúdenie správnosti rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku, a t o v otázke res iudicata vo
vzťahu k právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Bardejov,
č. k. 3C/180/2015-44, ktorým bolo rozhodnuté o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Odvolací súd náležite nezdôvodnil otázku, prečo predmetný platobný rozkaz vo vzťahu
k žalobe v tejto veci netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci a to vzhľadom na doterajšiu ustálenú

rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, na ktorú poukázal aj samotný žalovaný v priebehu konania ako
aj v samotnom dovolaní, a na ktorú odvolací súd nedal žiadnu odpoveď okrem citácie výkladu k
ustanoveniu § 230 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí
len odkaz na komentár k § 230 CSP bez konkrétnej reakcie na prejednávanú vec, ako aj samotné
právne následky tohto rozhodnutia na sporové strany vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu vo veci
sp. zn. 3C/180/2015 a žalovaným namietané porušenie princípu právnej istoty, nebol tento jeho postup

správny a týmto došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 20. Z dôvodu uplatnenia
princípu hospodárnosti (článok 17 Základných princípov CSP) dáva dovolací súd do pozornosti, že
negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje
tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentium rei iudicatae) a to znamená, že o tej istej
veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie

ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex
officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia, proti
ktorému je prípustné odvolanie. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O totožnosť veci ide vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov konania a predmetu

konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ak ide o to isté plnenie (petit), o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom
konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,
má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v

prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.
j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného

konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol
po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). O prekážku
právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne.
Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže
výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne

posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, k e ď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého
predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá),
tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe

medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne
kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej
žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným
rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva
alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Prekážka právoplatne

rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní,
či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív), (por.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5 Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo
8/2013). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o
žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o
žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkovéhozákladu. Z hľadiska postupu súdu nie je rozhodujúce, či sa určovacou žalobou žalobca domáha určenia
existencie/neexistencie práva alebo určenia neplatnosti zmluvného dojednania. Obdobne sa k tejto
problematike stavia aj aplikačná prax v Českej republike, napríklad v uznesení Ústavného súdu ČR

zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie
predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení už z toho dôvodu, že
ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého
bolo žalované plnenie. Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní principiálne
neznamená právo strany na rovnaké právne posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo

na vysvetlenie dôvodov, na základe existencie ktorých sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného
doteraz zastávaného právneho názoru odchýlil (III. ÚS 51/2014). 21. Dovolací súd pre úplnosť upriamuje
pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo 16. mája 2017,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na
obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O. s. p. má aj rozsudok Súdneho dvora
C-234/04 zo 16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny

dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné
rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva.
Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny
dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá
nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie).

3.1. K neprijateľným zmluvným podmienkam 1.1 a to Zmluvnej pokute uviedla, že Okrem generálnej
klauzuly OZ obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré
v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za
neprijateľné. Aby sa predmetné ust. považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú
sankciu. Žalobkyňa však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere

sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou, z akého konkrétneho dôvodu ju považuje za
neprimeranú. Napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvných
povinností žalobkyne, pričom toto porušenie muselo trvať minimálne 30 dní. Zároveň výška tejto
zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku poskytnutého
úver nemožno hodnotiť ako neprimerané. Žalovaná preto zastáva názor, že napadnutá zmluvná

podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to neprimerane vysokú sumu za
neplnenie záväzku. Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne, že by mala len obmedzenú „zmluvnú voľnosť“.
Prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovanej nelíšili len z toho dôvodu, že žalobkyňa so všetkými
zmluvnými podmienkami vyjadrila svoj súhlas. Žalovaná za situácie akceptovania navrhovaných
podmienok nemala dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení,

nakoľko tieto boli žalobkyňou bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s
každým záujemcom o úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami
súhlasí – je v praxi nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené
s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.
Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, tak ničím nemôže bez ďalšieho spôsobiť

neplatnosť zmluvy, ani jej časti, prípadne neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných dojednaní. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/162/2019 z 25.08.2020: ,,Podľa názoru odvolacieho
súdu, dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať i zmluvnú pokutu ako sankciu za
nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná
v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

6Co/291/2019 z 26.08.2020: ,,Záver o neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania súd formuloval iba
s ohľadom na tú skutočnosť, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne vyjednaná, keďže tvorila
súčasť formulárovej zmluvy, a preto žalovaný nemal možnosť jej znenie ovplyvniť. S týmto záverom
sa odvolací súd nestotožňuje, pretože iba samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola individuálne
dojednaná, nemá bez ďalšieho za následok jej neprijateľnosť. Záver o neprijateľnosti dohody o zmluvnej

pokute musí byť vždy výsledkom vyhodnotenia kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 prvej vety OZ). Zároveň platí, že neprijateľnou nie je taká
zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná.“
3.2. K zmluvnej podmienke v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. uviedla, že z podanej žaloby nie
je zrejmé, ako by mohlo toto ustanovenie na žalobkyňu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno.

Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalobkyni ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť
dôkazné bremeno čo potvrdzuje napr. aj Mestský súd Bratislava IV vo svojom rozhodnutí sp. zn.
B3-62Csp/10/2022-90, zo dňa 08.02.2024. Nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal veriteľ pri
uzatváraní Zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému či už v Zmluve alebo obchodných podmienkacha cenníku porozumel? V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenie v Zmluve absentovalo, veriteľ
by stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a/alebo aj s
cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, a ktoré prevzal alebo mu boli zaslané. Ak by súd ustanovil,

že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, veriteľa by tak dostal do
situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek dokumentov spotrebiteľovi riadne
preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo je v právnom štáte
neprípustné. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských
zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a

NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky).Totoustanovenienaspotrebiteľaneprenášadôkaznébremeno.
Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého
jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a Zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú
v Zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Judikatúra všeobecných súdov Slovenskej republiky vrátane

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takéto vyjadrenie oboznámenia sa s obchodnými podmienkami
plne rešpektuje a polemiku o neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky nepripúšťa. Napokon sa jedná o prakticky celosvetovo štandardný prostriedok, využívaný vo
všetkých oblastiach spotrebiteľského práva, či už v písomných alebo elektronických zmluvách. Žiadna
normaspotrebiteľskéhoprávaSlovenskejrepublikyaleboEurópskejúnienevyžaduje,abyspotrebiteľská

zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne
podpísaná. Poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. V citovanej
veci Súdny dvor interpretoval smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá prikazuje písomnú formu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor v tejto súvislosti judikoval, že pri tejto úprave „zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti]

musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Z obdobných vyjadrení oboznámenia
sa so súčasťami zmluvy alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente
vychádzabezakýchkoľvekspochybneníajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorýnapríkladvuznesení
sp. zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukazuje na ustanovenia zmluvy: „V zmysle bodu 3.5.2.
klient potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich

s úverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“. Podľa
rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B3-62Csp/10/2022-90, zo dňa 08.02.2024: „31. Podľa
§53ods.4písm.l)Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,zaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 32. Žalovaná vychádzajúc z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia nadobudla presvedčenie, že v zmluve zakotveným vyhlásením spotrebiteľa,
že sa oboznámil s úverovými podmienkami, veriteľ prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno. Súd
však zastáva názor, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať
na uvedené zmluvné vyhlásenie, nakoľko predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalovanej

ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno tak, ako to ustanovuje citovaná právna
norma, pričom vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru
preukazuje iba skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o podmienkach, právach a povinnostiach, za ktorých
návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere akceptoval, a teda nasvedčuje vážnej vôli spotrebiteľa úverovú
zmluvu za stanovených podmienok uzavrieť a polemika o neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia

ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec neprichádza do úvahy.“ Podľa rozsudku Okresného súdu
BanskáBystrica,sp.zn.9Csp/1/2023,zodňa09.10.2023:„To,žežalovanátvrdí,ženebolaoboznámená
s VOP či už pred alebo pri podpise súd považuje za irelevantné, pretože bola to ona sama, ktorá Žiadosť
o vydanie kreditnej karty vlastnoručne podpísala dňa 01.02.2012 a ktorej súčasťou bolo vyhlásenie, že
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy okrem iného je Cenník VÚB a Obchodné podmienky VÚB.“ Podľa

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022: „K namietanej neplatnosti
úverovej zmluvy z dôvodu, že úverové zmluvné podmienky neboli súčasťou zmluvy, tieto žalovaný
nepodpísal a nemožno preukázať, v ktorý deň mali byť zmluvné podmienky podpísané, sa odvolací súd
plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Z úverovej zmluvy č. SUA15/000422, ktorá je žalovaným
podpísaná z bodu 10.3. je zrejmé, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú ÚP (úverové

podmienky), Protokol o prevzatí Predmetu financovania, Matričný list, Sadzobník poplatkov k úverovej
zmluve na financovanie motorových vozidiel, Všeobecné poistné podmienky k poisteniam, ku ktorým
bol klient prihlásený, resp. o prihlásenie ku ktorým klient Veriteľa požiadal a príslušné informácie o
poistení. Klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty prevzal, oboznámil sa snimi, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas
byťnimiviazaný.Zuvedenéhotakvyplýva,žežalovanýsvojimpodpisom(ktoréhopravosťnerozporoval)
na úverovej zmluve potvrdil aj prevzatie úverových podmienok a ďalších uvedených dokumentov, s

ktorými mal možnosť sa oboznámiť. V nadväznosti na uvedené odvolací súd aj námietku žalovaného,
spočívajúcu v tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy, posúdil ako nedôvodnú, nakoľko pravosť podpisu
na úverovej zmluve a protokole o prevzatí predmetu financovania boli v konaní preukázané a žalovaný
pravosťsvojichpodpisovnapojednávaníkonanomdňa23.05.2019potvrdil.“PodľauzneseniaKrajského
súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021: „Zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená v

jedinom dokumente. (viď napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018)
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v čl. 4.6. - Záverečné ustanovenia - v predmetnej zmluve
je uvedené, že právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Reklamačným poriadkom, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť ZoÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dlžník/Spoludlžník sa pred
uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, ktorý obdŕžal pred podpisom ZoÚ. Dlžník/Spoludlžník svojím

podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi, za tým nasleduje
vlastnoručný podpis žalobcu. Žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno preukázať informovanosť
žalovaného o VOP ako aj ich prevzatie žalovaným, toto preukázal predloženými listinnými dôkazmi -
zmluvou o poskytnutí úveru, na ktorej žalovaný vlastnoručným podpisom túto skutočnosť potvrdil.“
3.3. K zmluvnej podmienke zaznamenávanie komunikácie uviedla, že predmetná zmluvná podmienka

nezakazuje spotrebiteľovi zaznamenávať komunikáciu medzi ním a žalovanou, ani jej použitie v prípade
reklamácie alebo sporu, preto nie je zrejmé ako je veriteľ zvýhodnený oproti spotrebiteľovi. Zmluvná
podmienka nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné záznamy elektronickej komunikácie,
rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde k reklamácií alebo sporu bola táto komunikácia použitá
len na prospech žalovanej. Takéto tvrdenie považuje žalovaná za vykonštruované a v očividnom

rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade ak spotrebiteľ bude v rámci reklamácie alebo inom
spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený záznam možné použiť aj na jeho
prospech. Napadnuté zmluvné dojednanie je okrem iného aj vyjadrením zákonnej požiadavky na riadne
vybaveniereklamáciípodľazákonaoochranespotrebiteľa.Práveprípad,akbyžalovanánemohlapoužiť
zaznamenanú elektronickú komunikáciu, by napĺňal predpoklady nekalosúťažného konania, nakoľko by

dôkazné bremeno zaťažovalo práve spotrebiteľa. Elektronická komunikácia medzi bankou a klientom
je vyjadrením bankového tajomstva podľa ust. § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZoB“). V zmysle ust. § 93a ods. 3 ZoB je zrejmé, že
banka môže zaznamenávať a aj uchovávať všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa
klienta banky, pričom je na to oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby. Zaznamenávanie elektronickej

komunikácie je vyjadrením účelu ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej
banky voči ich klientom, účelu zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej bank, prípadne
aj na účel na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov, pričom za takýto osobitný predpis je nepochybne potrebné považovať aj
zákon o ochrane spotrebiteľa. Napadnutá zmluvná podmienka preto rovnako nespĺňa tiež základný

predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Aj v prípade ak by nedošlo
k dojednaniu predmetnej zmluvnej podmienky, banka by bola oprávnená elektronickú komunikáciu
zaznamenávať.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že o prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom

konaní sa má prejednať tá istá vec. O totožnú vec ide vtedy, ak sú totožné nielen subjekty, ale aj
predmet sporu. V tomto prípade nepochybne podmienka totožnosti subjektu je daná, ale nepochybne
nie je splnená podmienka totožnosti predmetu konania. Ten je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/71/2012 z 27.09.2012). Pre tento spor nie je možné aplikovať závery vyplývajúce

z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/100/2001 z 28.05.2002 publikovanom v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod R110/2003, ktorý vychádza z toho, že súd, ktorý
rozhoduje o žalobe na plnenie si v sporovom konaní musí ako predbežnú otázku posúdiť existenciu
či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na základe
tohto posúdenia určitého práva alebo právneho vzťahu v sporom konaní o splnení povinnosti, žaloba

na plnenie konzumuje určovaciu žalobu a právoplatný rozsudok o takejto žalobe na plnenie tvorí
prekážku právoplatne rozsúdenej veci pre určovaciu žalobu. Ako príklad možno uviesť žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej je daná prekážka res iudicata, ak už bolo právoplatne
rozhodnuté o vyprataní tejto nehnuteľnosti, pretože súd v konaní o jej vypratanie (teda o splneniepovinnosti) prejudiciálne musí sa zaoberať určením kto je jej vlastníkom. V tomto prípade sa však
v predchádzajúcom spore prejednával peňažný nárok žalovanej na zaplatenie svojej pohľadávky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalobkyni, ktorý bol uplatnený na základe celkom iných skutkových

tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tieto
rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom
petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd
v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok,
ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom žalovanej. Naviac súd rozhodol bez

nariadenia pojednávania aplikujúc § 297 písm. b) CSP. Preto rozsudok v predchádzajúcom spore sp. zn.
32Csp/54/2018 netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor. Ďalej uviedla, že žalovaná absolútne
nerešpektuje ustanovenie § 53a OZ, keď obhajuje napadnuté zmluvné ustanovenia, ktoré boli viacerými
rozhodnutiami všeobecných súdov SR už vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/281/2016 z 30.01.2018, z ktorého vyberám:
„Podľa názoru odvolacieho súdu zmenkový platobný rozkaz nezakladá prekážku res iudicata, pretože

v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu nie je daná totožnosť predmetu konania,
pretože uplatnený nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Skutkovým tvrdením žalovaného
v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava V pod sp.zn. 3Zm/824/2014 ako žalobcu bolo, že:
„Vystavením zmenky zo dňa 9.12.2013 sa odporca zaviazal, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške
14 238,00 € dňa 14.10.2014. na zmenku nebolo odporcom doposiaľ splatené nič. Z toho teda vyplýva, že

odporcovi ostáva uhradiť sumu vo výške 14 238,00 € “. Skutkovým tvrdením žalobkyne v tomto konaní
je, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, ktorá neobsahuje
viaceré náležitosti podľa Zákona č. 129/2010 Z. z.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/105/2019 z 24.09.2019: - odôvodnenie 12.: „Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci je
podstatné, že platobný rozkaz v predchádzajúcej veci nezakladá prekážku „res iudicata“ pretože nie je

daná totožnosť predmetu konania a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotným žalobcom
nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. V predchádzajúcom konaní skutkovým tvrdením žalobcu
bolo, že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a žalovaný po zosplatnení zaplatil len 124,28 Eura preto
dlh predstavuje 3 960,47 Eura. V tomto (novom) konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/172/2018 je
skutkovým tvrdením žalobcu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvná

pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná, pričom bola súčasťou žalovaným vopred
pripravených úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah žalobca nijako nemohol ovplyvniť, keď
chcel úver získať. Odvolací súd v tejto veci poukazuje nie len na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, ale aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/281/2016 zo dňa 30.01.2018.“ Aj keď v citovaných rozhodnutiach ide o zmenkový platobný rozkaz,

ide o analógiu, aj pri posudzovaní rozsudku na plnenie. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 15Co/13/2018-126 z 28.02.2019, odôvodnenie 25.: „Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd ďalej uvádza, že prekážku res iudicata zakladá totožnosť veci. O tú istú vec ide v prípade,
ak sa vec týka tých istých strán sporu a súčasne sa uplatňuje ochrana toho istého nároku. Odvolaciu
námietku, týkajúcu sa prekážky konania res iudicta považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože

predmetomtohtokonaniajeurčeniebezpoplatkovostiabezúročnostirevolvingovéhoúveru,ktorénebolo
judikované v konaní sp. zn. 14C/172/2016, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 538,68 EUR
s príslušenstvom. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie

je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či
ten,ktobolvskoršomkonanížalobcom,ježalobcomajvnovomkonaníalebomápostaveniežalovaného
a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého
skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Podľa názoru

odvolacieho súdu platobný rozkaz v predmetnom spore nezakladá prekážku res iudicata, pretože nie
je daná totožnosť predmetu konania a uplatnený nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.“
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované nedôvodnou pohľadávkou
alebo existenciou neprijateľnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj
k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa

spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania alebo až následne (uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 20Co/295/2014-151 zo dňa 21.04.2016). Nie je možné akceptovať zovšeobecňujúci záver
prezentovaný žalovanou, že ak sa raz koná pred súdom ohľadom úverovej zmluvy, potom akékoľvekďalšie iné konanie automaticky predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V predchádzajúcom
konaní OS Prešov sp. zn. 32Csp/54/2018 skutkovým tvrdením dodávateľa v pozícii žalobcu bolo, že
došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy, ktoré neboli riadne a včas vrátené,

čo viedlo k vzniku dlhu. V tomto (novom) konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/159/2024 je skutkovým
tvrdením žalobkyne, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v danom
prípade neboli individuálne dojednané a predstavujú nekalú obchodnú praktiku, pričom boli súčasťou
žalovanou vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah som nijako nemohla
ovplyvniť, keď som chcela úver získať. Aplikujúc výklad CSP využívaný žalovanou, by vlastne vôbec

nebolo možné v SR určovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súdnom konaní nasledujúcom už
po podaní žaloby na plnenie zo strany dodávateľa čo je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na
uznesenieÚstavnéhosúduSRPLz.ÚS1/2022-9zodňa15.06.2022,podľaktoréhomápovinnosťexoffo
súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy dokonca aj samotný exekučný súd napriek právoplatnému a
vykonateľnémurozhodnutiuopriznanípeňažnejpohľadávky.PoukázalaajnarozsudokvoveciC-448/17

zo dňa 20.09.2018, rozsudok vo veci C-807/19 zo dňa 26.11.2020, rozsudok vo veci C-725/19 zo dňa
17.05.2022 a rozsudok v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 zo dňa 17.05.2022.
4.1. K zmluvnej pokute uviedla, že neprijateľnosť zmluvnej pokuty predstavuje skutočnosť, že žalovaná
so žalobkyňou túto zmluvnú podmienku individuálne nedojednala a táto spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech mňa ako spotrebiteľa. Zmluvná pokuta

bola zakomponovaná do zmluvných dojednaní na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovanej, v
ktorom sa nič nevypĺňalo, t.j. žalobkyňa ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná pokuta
je navyše obsiahnutá v spleti textu medzi viacerými ustanoveniami, ktoré sú navyše písané malým
písmom a na ich naštudovanie je potrebné množstvo času. Napadnuté dojednanie totiž žalovanej
ako veriteľovi umožňuje sankcionovať omeškanie spotrebiteľa zmluvnou pokutou v rozsahu súčtu

všetkých sankcií za omeškanie, medzi ktoré patrí okrem iných aj úrok z omeškania. Nárok na úrok z
omeškania však žalovanej ako nástupcovi veriteľa v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu vzniká priamo
zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). To znamená, že žalovaná, by v prípade platnosti
tejto, žalobou napadnutej, zmluvnej podmienky bola od spotrebiteľa oprávnená požadovať v súhrne
sankcie za omeškanie vo výške presahujúcej limit stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., keďže

popri úroku z omeškania by bola oprávnená požadovať aj zmluvnú pokutu. Totiž posudzovaná zmluva
v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje právo žalovanej na úrok z omeškania, ktorý vzniká spolu
so vznikom peňažného dlhu už naplnením podmienok vyžadovaných § 517 Občianskeho zákonníka,
bez existencie akéhokoľvek zmluvného dojednania. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.
18CoCsp/47/2020-113 z 22.06.2021: „K odvolacej námietke žalobcu o neprimeranosti zmluvného

dojednania v bode 5, časti II. Ostatné ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2015
upravujúceho zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 eur so splátkou úveru, a to
najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov odvolací súd uvádza, že nepostačuje konštatovať
dôvody tak, ako ich súd prvej inštancie uvádza v bode 13, ale je potrebné posúdiť aj tú skutočnosť, či
takáto zmluvná podmienka nespôsobuje nevyváženosť zmluvných strán. Skutočnosť, či táto zmluvná

podmienka nespôsobuje nevyváženosť zmluvných strán, je potrebné posudzovať aj v kontexte, či
dlžník nie je povinný platiť veriteľovi dvakrát, pričom súhrn takýchto sankcií pre spotrebiteľa nemožno
vyhodnotiť ako neprimeraný v prvom rade a až v druhom rade, či tieto sankcie zároveň neprekračujú
obmedzenie samotnej výšky sankcie tak, ako s ňou počíta ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., keď tieto súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úroku z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Javí sa, že zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa
na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad
omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie
povinnosti dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa . Za takéto
porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho

je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie.“ Ak by predmetnú zmluvnú pokutu
chcela alebo ju mohla ovplyvniť a bola by vykompenzovaná aj nejakou protihodnotou, zo strany veriteľa,
ktorý by dával do pomeru jej povinnosť s nejakým právom, alebo výhodou, tejto zmluvnej pokute
zodpovedajúcou, mohlo by sa dôjsť k záveru, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak jej
však veriteľ, za omeškanie, okrem regulárnych úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú vo

formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať, využil tým obchodník svoju mocenskú
nadvládu nado ňou. Mala len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom,
alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemala žiaden priestor. K neprijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky a priamo vo vzťahu k žalovanej, poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.29Csp/137/2018 zo dňa 01.04.2019: - odsek 42. odôvodnenia: „V danom prípade súd dospel k záveru
o neprimeranosti požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky za každú omeškanú
splátku, a to s poukazom na bod 12.4 zmluvných podmienok. Z uvedeného zmluvného dojednania

vyplýva, že dlžník, ktorý je v omeškaní so splátkami úveru je povinný okrem úroku z omeškania zaplatiť
zmluvnú pokutu vrátane nákladov za vymáhanie omeškaných splátok prostredníctvom tretej osoby vo
výškeskutočnevynaloženýchnákladovmaximálnedosumy14%zvymoženejpohľadávkyspolusDPH.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti
uvedenejzmluvnejpodmienkypreneprimeranosťjejvýškyspoukazomnaďalšiesankcie,ktoréjeveriteľ

oprávnený od spotrebiteľa požadovať v prípade omeškania sa so splácaním úveru s poukazom na ust.
§ 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.“
Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/191/2018 zo dňa 24.06.2019: - odsek 42.
odôvodnenia: „Súd zistil ex offo prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok, že zmluva obsahuje
nielen neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v žalobe, ale aj iné, na ktoré poukázal v skutkovom
stave citáciou týchto ustanovení aj pri odôvodňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd

sa nestotožňuje s námietkou žalovanej strany v tom smere, že prieskum takýchto podmienok nepatrí
do jeho právomoci resp. niet už naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti akýchkoľvek
zmluvných podmienok, keď zmluva samotná zanikla riadnym splnením zo strany spotrebiteľky. Zmluvné
znenie: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj
splatnou“, uvedené v takmer záverečných ustanoveniach zmluvy nebolo individuálne dojednané napriek
tomu, že podpis spotrebiteľky je až na samom závere formulárového tlačiva, ani textom ani veľkosťou
písma nepoukazuje na túto svoju výškou neprimeranú sankciu s ohľadom na výšku splátky, preto je
nepochybne neprijateľnou a v každom ohľade, aj keď z nej nemožno vymáhať plnenie je potrebné na

ňu poukázať.“ O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky žalovanej poukázala aj na rozhodnutia, a
to rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/115/2016 zo dňa 25.04.2017; rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 14Csp/96/2017 zo dňa 24.07.2020; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
19Csp/191/2018 zo dňa 24.06.2019; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/127/2020 zo dňa
23.03.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/137/2018 zo dňa 01.04.2019; rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/217/2017 zo dňa 14.12.2018 a na rozsudok OS Prešov č.k.
29Csp/99/2022-179 zo dňa 23.11.2022.
4.2. K vyhláseniu dlžníka uviedla, že z obsahu NZP týkajúcej sa prehlásenia klienta o oboznámení s
VOP je zrejmé, že jej cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem
zameraných na ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená zmluvná

podmienka je v priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym korektívom,
kogentným imperatívom a operatívom dobrých mravov nepripúšťajúcim dohodnúť so spotrebiteľom
menej výhodné zmluvné postavenia ako mu garantuje Občiansky zákonník a Zákon o ochrane
spotrebiteľa. V danom prípade sa však jedná o opakujúcu sa neprijateľnú zmluvnú podmienku a klamlivú
obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Taktiež je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou

zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré
veriteľoviukladázákon.Idejednoznačneoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorámázanásledok,žena
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu

jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom, t.j.
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní
jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z
domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený

a vyslovil s nimi súhlas. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/18/2020, z 25.05.2020. Vo vzťahu priamo k žalovanej poukázala
na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020: „Zmluvná podmienka v
znení – „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.,

na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou, alebo
ktoré mu boli na základe jeho písomnej žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým
spôsobom.“ je neprijateľná bez ďalšieho z dôvodu uvedeného v § 53 ods. 4 písm. l) OZ – Za neprijateľnépodmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.“

4.3. K zmluvnej podmienke zaznamenávanie komunikácie uviedla, že predmetná zmluvná podmienka
umožňuje nepredvídateľné konanie dodávateľa spojené s neistým postavením spotrebiteľa v danom
zmluvnom vzťahu. Táto zmluvná podmienka je formulovaná tak všeobecne, že môže ísť o akékoľvek
formu elektronickej komunikácie bez ohľadu, či spotrebiteľ ešte je klientom alebo ním už nie je. Takáto
neobmedzená zmluvná podmienka je neprimeraná a zasahuje do osobných práv klienta Oprávnenie iba

dodávateľa použiť tieto záznamy ako dôkaz voči spotrebiteľovi v spore, a naopak absenciou oprávnenia
spotrebiteľa nakladať s nimi a predložiť ich ako dôkaz, vzhľadom na následky vyplývajúce z týchto
konaní, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vo vzťahu k
predmetnej zmluvnej podmienke poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2022
č.k. 16Csp/112/2022-63.

5. Žalovaná v duplike namietala naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa v podobe určovacích
výrokov, ktoré žalobkyňa vyvodzuje zo zmluvy. Podľa názoru žalovanej tu žiaden taký úmysel nie je a
ide len o umelo vyfabulovaný súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských
práv. Zjavné zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu, a preto by mala byť takáto žaloba
zamietnutá. Poukázala na Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy

SlovenskejrepublikynaÚstavnomsúdeSR,ktorýpodalOkresnýsúdPrešov,podsp.zn.13Csp/55/2022
dňa 21.10.2024 (ďalej len „návrh“). Predmetný návrh sa týka konania o súlade ust. § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods.1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie

je vedené na Ústavnom súde SR pod evidenčným číslom spisu Rvp 3053/2024. V danom prípade
bola zmluva uzatvorená ešte v roku 2014. Žalobkyňa po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy
napáda aj viacero zmluvných podmienok, ktoré voči nej ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna
úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov)
ani teraz dané zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. Teda žalobkyňa sa domáha domnelej

ochrany svojich spotrebiteľských práv z podmietok, ktoré voči nemu neboli nikdy použité, a zároveň v
čase, keď od uzatvorenia zmluvy uplynulo viac ako 10 rokov. Potom sa je potrebné dôsledne zamyslieť,
či podanie takejto žaloby skutočne smeruje k ochrane spotrebiteľských ohrozených alebo porušených
práv. Podľa názoru žalovanej to však v tomto prípade (ale nie len v tomto, ale aj v iných obdobných
veciach, kde sú takého žaloby podávame generalizovane) v žiadnom prípade naplnené nie je. Podľa

názoru žalovanej ide len o umelo vykonštruovaný spor, ktorý nemá nič spoločné so spotrebiteľskou
ochranou klientov banky. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobkyňa, resp. právny zástupca si uplatňuje
trovy za každú zmluvnú podmienku, čo je však neprípustné, keď stále by šlo aj teoreticky len o čiastkovú
neplatnosť jednej úverovej zmluvy. Obdobne aj keby súd vlastnou činnosťou určil viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky, tak nerozmnožuje predmet konania na počet určených neprijateľných zmluvných

podmienok. Tak či tak by trovy konania počítal z jedného predmetu konania (určenia neprijateľných
zmluvných podmienok) bez ohľadu na ich počet. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 10CoCsp/20/2021 z 13.09.2022: „Odvolací súd súhlasí, že je potrebné poskytnúť vyššiu ochranu
spotrebiteľovi ako dodávateľovi, avšak len pred hrubou nerovnováhou v právnom postavení voči
dodávateľovi a pokiaľ ju súd poskytne, musí tak urobiť v súlade so základnými princípmi sporového

konania a zvlášť na základe dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súdny dvor Európskej
únie vo svojom rozhodnutí C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej naznačil, že aj
ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru, a že aj Ústavný súd SR je vo svojej judikatúre kritický pri
primeranej ochrane spotrebiteľa. Medzi inými vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 07.02.2018
Ústavný súd tiež konštatoval, že v sporovom konaní je pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v

prospech jednej strany neprijateľná.“ K rozhodnutiu Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/137/2018 zo
dňa 01.04.2019 uviedla, že ide o inú zmluvnú podmienku, pričom uvedené vyplýva už len z citovanej
časti ohľadom nákladov za vymáhanie omeškaných splátok prostredníctvom tretej osoby vo výške
skutočne vynaložených nákladov maximálne do sumy 14 % vymoženej pohľadávky spolu s DPH. Ďalej
poukázal na nesprávne tvrdenie žalobkyne ohľadom toho, že vo vzťahu k žalovanej boli určené totožné

neprijateľné zmluvné podmienky v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo
dňa 10.12.2024 a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa 28.11.2024.
Spomenuté rozsudky Krajského súdu v Prešove však oba len v časti potvrdzujú rozhodnutia Okresného
súdu Prešov a v časti tieto rozhodnutia zrušujú a vec vracajú súdu prvej inštancie na ďalšie konaniea nové rozhodnutie, v žiadnom ich výroku neurčujú, že je nejaká zmluvná podmienka (a teda ani
totožná) neprijateľná. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/18/2020 zo dňa 11.05.2020,
ktorého výrokom mala byť vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky ohľadom oboznámenia sa so

všeobecnými obchodnými podmienkami, bolo zrušené, teda nenadobudlo právoplatnosť a tak žalovaná
považuje jeho citovanie žalobkyňou za účelové a irelevantné pre toto konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
uzavrela Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5520503173 zo dňa 13.02.2014.

8. V Zmluve v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7., je zmluvná podmienka v znení: „Súhlasím so Zmluvnou
pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
plniť Splátky riadne a včas.“ V časti VI. Zmluvné podmienky, bod 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,

odsek 13.3 je uvedené: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak
sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30. deň po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“

9. V Zmluve v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3, je zmluvná
podmienkavznení:„KlientpodpísanímZmluvysúhlasístým,žekomunikáciamedzinímaSpoločnosťou
prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako
dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53a Občianskeho zákonník, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.15. Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v

rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Súd sa v prvom rade zaoberal namietanou prekážkou rozsúdenej veci s poukazom na rozsudok
32Csp/54/2018 – 35. O prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) ide vtedy ak sa má v novom konaní
prejednávať tá istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie. Teda či ten, ktorý bol v skoršom konaní žalobcom je žalobcom
aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného a naopak. Ten istý predmet konania je daný,
ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z
ktorých bol uplatnený. Teda vyplýva z rovnakého skutku. Konanie sa týka tých istých osôb v prípade ak

v novom konaní vystupujú právny nástupcovia pôvodných sporových strán či už z dôvodu singulárnej
alebo univerzálnej sukcesie. Pre posúdenie či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je
významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej teda skutok bol po
právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak. Uvedené

vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/120/2009.

19. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny
vzťah medzi tými istými účastníkmi a však novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu
neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 3Cdo/42/2008.

20. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24.11.2023, sp. zn. 11Csp/11/2023,
s ktorým sa stotožňuje: „V tomto prípade nepochybne podmienka totožnosti subjektu je daná, alenepochybne nie je splnená podmienka totožnosti predmetu konania. Ten je daný vtedy, ak ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR 2Cdo/71/2012 z 27.9.2012). Pre tento spor nie je možné aplikovať závery

vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Cdo/100/2001 z 28.5.2002 publikovanom v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, ktorý vychádza z toho, že súd,
ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie si v sporovom konaní musí ako predbežnú otázku posúdiť
existenciu či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na
základe tohto posúdenia určitého práva alebo právneho vzťahu v sporom konaní o splnení povinnosti,

žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu a právoplatný rozsudok o takejto žalobe na plnenie
tvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci pre určovaciu žalobu. Ako príklad možno uviesť žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej je daná prekážka res iudicata, ak už bolo
právoplatne rozhodnuté o vyprataní tejto nehnuteľnosti, pretože súd v konaní o jej vypratanie (teda
o splnenie povinnosti) prejudiciálne musí sa zaoberať určením kto je jej vlastníkom. V tomto
prípade sa však v predchádzajúcom spore prejednával peňažný nárok žalovaného na

zaplatenie svojej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalobcovi, ktorý bol uplatnený na
základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v
úplneodlišnomžalobnompetite.Vychádzajúczobsahužalovanýchzmluvnýchpodmienokvtomtospore
je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných

podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom žalovaného. Preto rozsudok v
predchádzajúcom spore 7Csp/172/2021 netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor“ .

21. Súd ďalej poukazuje na obdobnú vec, kde Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/105/2019 zrušil
uznesenie prvostupňového súdu, ktorým tento zastavil konanie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Krajský súd uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci je podstatné, že
platobný rozkaz v predchádzajúcej veci nezakladá prekážku „res iudicata“ pretože nie je daná totožnosť
predmetu konania a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotným žalobcom nevyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení. V predchádzajúcom konaní skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že
došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a žalovaný po zosplatnení zaplatil len 124,28 Eura preto dlh

predstavuje 3 960,47 Eura. V tomto (novom) konaní vedenom pod sp.zn. 20Csp/172/2018 je skutkovým
tvrdením žalobcu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvná pokuta v
danom prípade nebola individuálne dojednaná, pričom bola súčasťou žalovaným vopred pripravených
úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah žalobca nijako nemohol ovplyvniť, keď chcel úver
získať. Odvolací súd v tejto veci poukazuje nie len na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, ale aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/281/2016
zo dňa 30.01.2018.“

22. Súd preto konanie z dôvodu namietanej prekážky rozhodnutej veci nezastavil.

23. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaná (právny predchodca)
ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala žalovaná
už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy

žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených

zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Taktiež
podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSPzachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

25. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn.
19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je
zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.

Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť
podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na

plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie
§ 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže
domáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“

26. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.

1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).

27. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

28. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7 a v časti VI. Zmluvné podmienky, bod
13.Poplatky,pokuty,úrokzomeškania,odsek13.3taknazákladetejtopodmienkyvprípade,aksaKlient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, bola žalovaná oprávnená požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Súd konštatuje, že sa jedná o dvojitý postih za neplnenie
povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má

veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd má za to, že uvedené ustanovenie nezohľadňuje
už spomínaný úrok z omeškania, resp. akékoľvek iné plnenia ako sankcie za omeškanie dlžníka so
splácaním peňažných prostriedkov, a žalovaná ako veriteľ má v zmysle uvedenej zmluvnej podmienky
právo požadovať od dlžníka v podobe sankcií za omeškanie (t.j. okrem zmluvnej pokuty napr. aj úroky
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sumu presahujúcej maximálnu hodnotu

stanovenú nariadením vlády. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom
stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd určil, že
uvedená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd dodáva, že uvedená zmluvná
podmienka bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú napríklad. Rozsudkami Okresného súdu Prešov,
sp.zn. 11Csp/11/2023, 11Csp/13/2023, 18Csp/85/2023, 16Csp/124/2023 a preto má žalovaná v zmysle

§ 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo
podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

29. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluve v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. Zmluvnú podmienku
uvedenú v bode 7. Zmluvy tak súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de
facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre
spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u inýchštátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými

podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť
do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4
Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle tohto ustanovenia za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má
žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

30. Za neprijateľnú považoval súd aj zmluvnú podmienku v Zmluve v časti VI. Zmluvné podmienky,

bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3.. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-415/11(Aziz)zodňa14.03.2013„naúčelyurčenia,čidôjdeknerovnováhenapriekpožiadavkedôvery,
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“. Vzhľadom na znenie a obsah napadnutej zmluvnej podmienky nemožno očakávať, že

rozumný spotrebiteľ by s takouto zmluvnou podmienkou súhlasil, pretože sa jedná iba o jednostranné
zvýhodnenie dodávateľa, ktorý tieto nahrávky môže použiť v prípadnom spore proti spotrebiteľovi,
pričom pre spotrebiteľa neprináša žiadne výhody. Je teda nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila
s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní a teda takouto zmluvnou podmienkou dochádza k
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si

tým spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52
ods. 2 OZ.. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023, 11Csp/13/2023, 16Csp/124/2023), a preto má žalovaná
v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

31. Nakoniec súd k námietkam žalovanej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa
dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej
legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie

dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba
vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva

priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

32. Pokiaľ ide o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej

republiky na Ústavnom súde SR, ktorý podal Okresný súd Prešov, pod sp. zn. 13Csp/55/2022 dňa
21.10.2024 tak tento bol Ústavným súdom odmietnutý.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto súd priznal

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).