Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010109
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veci proti obžalovanému A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. E., XXX,

je vinný, že

dňa 18.08.2024 v čase približne o 03:45 hod. v F. G. E. XX/XXX v byte počas hádky vyvolanej
neskorým príchodom poškodenej z oslavy podišiel po predchádzajúcom požití alkoholu k svojej družke
- poškodenej H. F., ktorá v tom čase ležala v izbe s ich spoločnou dcérou mal. I. a silno stlačil rukou
poškodenej nohu, následne poškodenú chytil za vlasy a silno potiahol počas čoho sa jej vyhrozil, že
ju ostrihá a zapáli, po ktorých vyhrážkach ju kopol a udrel päsťou najmä do ľavej nohy, do pravej časti
zadku, do ľavej ruky a ľavej strany tváre pod uchom, napokon ako pred ním utekala z bytu poškodenú
kopol v dôsledku čoho spadla na zem, počas útoku jej vulgárne nadával a následne odišiel z bytu na

neznáme miesto, čím poškodená utrpela poranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti
dolnej čeľuste, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena s krvným výronom približne 5x5
cm, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavej zákolennej jamky s krvným výronom približne 10x10
cm s dobou liečenia do 1 týždňa bez sťaženia obvyklého spôsobu života a vzbudil u poškodenej obavu
o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a
§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a §

139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
pod sp. zn. Pv 218/24/3301-65 na tunajší súd dňa 31.01.2025 obžaloba. Obžalovaný podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej H. F., svedka B. F., J. F. K.,
G. F., J. F. F., C. B., prehratý bol záznam o výsluchu maloletej I. B., prečítaný bol znalecký posudok

Centra duševného zdravia s.r.o., nižšie uvedené listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav, podstatný
pre rozhodnutie o merite veci.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval ako lešenár v Nemecku, zarobil
4500-5000,-€. Ako bol prepustený z väzby, tak sa zaevidoval na úrade práce, od januára 2025 však už

pracuje ako skladník, zarába asi 800,-€ netto. Býva u rodičov. Oni s poškodenou bývali v byte asi dva
roky, ktorý on zariadil za peniaze, čo zarobil. Chodili na výlety, kúpalisko. Alkohol požíval, pil pivo, no
nie denne, pil po práci. Drogu užil len raz a to v detstve. Ku skutku uviedol, že presný čas si nepamätá.
Poškodená bola na Šišove s dcérou, on pre dcéru prišiel a zostal na byte, poškodená povedala, že príde
o polnoci, že má odvoz. On večer vypil 3-4 pivá, no to už vtedy, keď dcéra spala. Predtým sa pýtala na

mamu. On poškodenej písal, no neodpovedala, potom išiel von pred vchod, prišli matka poškodenej aj
poškodená. On jej len vyčítal, ako mala vybavený odvoz. Matka poškodenej povedala, nech si tá ide
ľahnúť a on do obývačky. On videl, že má poškodená vypité. Keď jej to vyčítal, odvrkla mu, nech sa
stará o seba. On jej pobral veci zo skrine a vyhodil do smetiaka, ona to musela počuť a začala na chodbe
hulákať a nadávať a on ešte raz tak vzal veci a vyhodil, aj dcéra sa zobudila. Poškodená mu vulgárne

nadávala, bola hysterická, on ju chytil za ruky, chcel ukľudniť, nech nerobí hanbu, ona sa chcela vytrhnúť
a padla na zem, čo dcéra videla. Ona s dcérou išla von k smetiaku vyberala veci a išla do dediny. On bol
nahnevaný. Volal mame a vzal si veci do auta. No autom nemohol ísť, lebo pil preto volal matke. Stretol
opitého otca poškodenej, len mu povedal, že sa pohádali. Potom sa stretol s matkou a išiel domov k
nej. Doobeda prišli policajti. Trval na tom, že keď u nich bola matka poškodenej tak sa nehádali, bol

pokojný, nikomu sa nevyhrážal. Poškodená padla na chodbe pri dverách. Nikdy ju nebil, nevie ako prišla
k zraneniam, máva modriny spravia sa jej ľahko. Pripustil, že jej von nadával. Vyčítal jej aj neveru. Podľa
neho sa mu chce pomstiť. Do ich vzťahu sa starala rodina poškodenej, aj jej rodičia sa hádavali, oklamali
ho aj s bytom skrz byt. Poškodená často húkala, bola hysterická, nepomohlo ani keď potom žili spolu v
byte. On rozmýšľal o rozchode, mávala záchvaty hystérie, bila K. (jej syn, o ktorom tvrdil, že poškodená

ani nevie, s kým ho má) aj I.. Dcéra vie, že poškodenej vyhádzal veci aj videla, ako držal poškodenú za
ruky a ako spadla. On poškodenej vyhádzal veci preto, že si asi vtedy v hlave pospájal, že mu švagriná
hrozila že mu vyhádže veci. Aj poškodenej von rozbil telefón, lebo mu nedvíhala, ospravedlniť sa jej
za to chcel.

Poškodená H. F., v čase skutku družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola na
oslave u sestry na Šišove. Ostala tam dlhšie, pred jednou v noci jej začal obžalovaný vypisovať, kde je,
že má dieťa, že ich vyhodí aj s malou. Matka jej volala aby išla domov, lebo obžalovaný nechal dcéru
doma a jej klepal na okno. Keď prišla, bola už jej matka pri dcére. Obžalovaný tam vykrikoval, že sa
rozchádza, vyhádzal jej veci do kontajnera, ona bola vtedy s malou v izbe. Matke ešte sľuboval, že

nebude robiť bordel, kým tá odišla. On povyberal veci zo skrine kým bola na toalete. Ona potom ležala
s malou v posteli. Obžalovaný za nimi prišiel, stiahol ju za vlasy, stlačil jej nohu, povedal, že ju chytí
ostrihá a podpáli. Ona odstrčila I., aby neublížil aj jej, utekala, kopol ju a ona padla ku dverám, dvíhala
ju dcéra. Neskôr to popísala tak, že ako vychádzala z bytu medzi dvere kopol ju ona otočila dala mu
päsťou, kopol ju medzi vchodovými dvermi a ona padla ešte vnútra bytu. Ona tam s pivom v ruke

na ňu nadával. Potom von, keď boli pri kontajneri si ona brala veci, následne išla dnu. V prípravnom
konaní skutok popísala tak, že "ja som si išla ľahnúť vedľa do izby za dcérou, ešte sa s mojou matkou
vyprával a sľuboval jej, že nebude nič riešiť, že si ide ľahnúť, pritom mi povyhadzoval všetky veci do
kontajnera, rozbil telefón na 3 časti a ako som ležala vedľa v izbe, prišiel za nami, silno ma stlačil rukou
na nohu, ja som mu povedala, aby ma nechal. Postavila som sa, chytil ma za vlasy, silno ma potiahol,

povedal, že ma ostrihá a podpáli. Potom ako som sa otočila, vrátila som mu jednu päsť do ruky jehopravej. Otočil sa, kopol ma do ľavej nohy, do pravej časti zadku, dal mi päsť do ľavej strany ruky a ľavej
strany časti tváre pod uchom. Malú som poslala preč, aby to nevidela, a potom ma kopol a ja som padla
na zem. To videla malá, zdvihla ma zo zeme a povedala, "maminka poď, ideme, ja nechcem byť pri

tatinkovi". Ona sa potom stretla aj s jeho matkou a aj so svojím otcom. Jeho matke povedala, že ju
napadol, nech si s ním spraví poriadok, tá jej povedala, že pokiaľ nemá rozbité ústa že si to zaslúžila a ak
sa niečo obžalovanému stane, má to na svedomí. Išla potom k jej rodičom s dcérou, tá bola vystrašená
a na druhý deň išla na vyšetrenie a na políciu. Obžalovaný jej mal neskôr hovoriť, že si to nepamätá
a že či mu odpustí. Nebola vtedy pod vplyvom alkoholu, pod jeho vplyvom bol obžalovaný. Ona išla

k obvodnému lekárovi a bola na PN, aby ju nevideli s modrinami. Ona nevidela, ako jej on vyhadzuje
veci, len jej to povedala Tamarka. Ona ešte obžalovaného nevidela tak agresívneho ako vtedy, bolo to
tretíkrát, čo ju napadol, bála sa. Dcéra bola v izbe, keď ju ťahal za vlasy. On bol podľa nej aj pod vplyvom
drog, lebo mal viackrát taký stav, že zo dva týždne nebolo doma a bol s kamarátmi čo berú drogy. On ju
napadol aj keď mu povedala, že čaká dieťa, zbil ju vtedy. Ona chcela si dať dieťa vziať, on jej povedal,
že je vrahyňa, ak si dá malú zobrať. Aj jej mamu hodil zo schodov, jej dal facku, deti nazval parchantmi,

hodil po nej kočiar. Aj na byte jej dal facku, ona dovtedy nič neoznamovala, lebo myslela, že sa zmení.
Ona mala na ruke modrinu, zranenie na sánke, na kolene, dokopaná bola na jednej a druhej strane.
Hádali sa väčšinou, keď bol na turnuse cez správy, pred dieťaťom sa moc nevadili. Pri skutku ale padali
obojstranné vulgarizmy.

Svedkyňa C. B., matka obžalovaného uviedla, že jej volal nad ránom syn, aby po neho prišla. Prišla
pred bytovku, tam nebol tak išla smerom k rodičom poškodenej, stretla poškodenú ako nesie dcéru a
tacká sa. Vyhukovala a kričala tam, že jej obžalovaný vyhodil veci a rozbil telefón. Nevšimla si, že by
bola napadnutá, žiadne zranenia, neplakala, ona preto aj popiera, že by komentovala to, že poškodená
mala byť napadnutá. Že sa mu pomstí a aj jej. Svedkyňa potom zbadala aj syna, ten bol s otcom

poškodenej a ten bol ešte viac opitý ako poškodená, útočil na syna. Na druhý deň prišli policajti. Jej
syn sa s poškodenou hádavali, mali taliansky vzťah, aj používali slová, že si dajú facku a pod., nadávali
si. Obžalovaný s poškodenou tri roky bývali u nich, potom keď dostal obžalovaný byt, tak chodila za
poškodenou,najmäkeďbolsynnaturnusochvzahraničí,pretožetáaninevarilatakzvykladoniesťjedlo.

Podľa § 135 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 270 ods. 2 Tr. por. súd prehral záznam o výsluchu maloletej I.
B. č.l. 104-111 + pripojené CD - súbory MP4 s koncovkami ...131500, ...132904. Výsluch bol vykonaný
za prítomnosti psychologičky, zástupcu ÚPSVaR, obhajoby, a bol vykonaný dňa 07.11.2024 od 12:15
hod. Maloletá uviedla okrem iného aj to, že sa zobudila, lebo tato búchal, potom prišiel tato a bil ju
varechou, udrel ju raz, no nebolelo ju to. Potom odišiel za babkou a klopal jej na okno. Potom prišla

babka a tá odišla, potom bil maminu keď ležali na posteli a rozbila jej mobil. Húkali po sebe, hovorili si
hnusné veci, trvalo to asi polhodinu. Buchol maminu päsťou, potom ju ubil, ona ho ubila na chodbe a
spadal, potom boli pri smetiaku a potom odišiel s pivom, celý čas chľastal pivá. Ona ho ubila a potom
ju (ukázala odstrčenie) a ona spadla, no ona nevidela sotenie. Keď potom prišiel dedko tak sa pobalili
a išli k babke. Tvrdila, že mama na oslave alkohol nepila, doma ale že si niekedy dá. Na otázku, či

spomínal tatino nejaké podpálenie ten večer alebo oheň, uviedla, že maminu chcel podpáliť, chcel ju
ostrihať a aj uškrtiť. Povedal to len raz. Oni utekal, lebo sa bála tatina, že ublíži mamine. Bála sa, že
podpáli maminu. Mamina plakala, ako ju ubil, plakala v izbe maloletej. Poprela, že by ju mamina niekedy
udrela, ocino len raz vtedy.

Svedkyňa J. F. st., matka poškodenej, uviedla, že v ten deň boli na oslave jej ďalšej dcéry, obžalovaný
tam nešiel, bola len poškodená s dcérou. Po pol 11-tej večer prišiel obžalovaný, no poškodená tam
chcela ostať, tak vzal len dcéru. Pred polnocou odchádzala svedkyňa s manželom, no ani to poškodená
ešte nešla, že príde neskôr, bude mať odvoz a pomôže upratať. Dcéra mala pohár vína s kolou. O pol
tretej nad ránom búchal na okno obžalovaný, prišiel na bicykli, že nech si svedkyňa ide pre dcéru a

vnučku,žeonichvyhadzuje,žesarozvedie,žemádruhúpriateľku.Maláostalanabytesama. Svedkyňa
išla za obžalovaným, keď prišla vnučka spala. Boli tam na stole pivové fľaše, nedopitá borovička.
Obžalovaný povedal, že poškodenú musí ubiť, lebo sa to inak nedá a že od nej odíde. Potom sa upokojil.
Poškodená tam už bola. Potom keď odišla, tak jej asi o pol piatej volala dcéra, že obžalovaný robí bordel
a malá plače, aby sa vrátila. No ona už k nej až domov neprišla, bola tam druhá dcéra. Poškodená,

keď prišla s malou, bola špinavá. Vnučka plakala, že bil maminku. Vnučka bola v pyžame, mala len
bundu prehodenú na tom. Poškodená sa osprchovala i šla spať. Ráno si všimla, že má opuchnuté líce,
a povedala jej nech ide na pohotovosť. Poškodená jej povedala, že sa jej vyhrážal, aj rozbil telefón.
Tamarka povedala, že maminu kopal na zemi, no ju (vnučku) nezbil, len vyháňal. Dcéra jej povedala, žeju ťahal za vlasy, vyháňal z bytu dobil, dokopal a padla, povyhadzoval jej veci. Čítala sa časť výpovede z
prípravného konania, kde uvádzala, že sa dcére vyhrážal, že ju podpáli, a jedine jej pomôže bitka. To na
pojednávaní potvrdila. Všimla si vtedy, že má na nohách podliatiny, opuchnutú sánku, červené líce. Ona

poprela, že by sa o skutku rozprávali pred vnučkou. K spolužitiu obžalovaného s poškodenou uviedla,
že sa hádavali často. Keď ešte bývali u nich, tak raz sa pohádali, hovoril, že od nej odchádza, balil si
veci, poškodená za ním utekala, no on ju odsotil a dal jej facku, bola vtedy tehotná. Týždeň boli od seba
potom sa uzmierili. Keď sa hádali aj si nadávali, aj jej povedal, že vychovala dcéry štetky. Nepočula, že
by sa počas hádok vyhrážali.

Svedkyňa J. F. ml., sestra poškodenej, uviedla, že išla sestre naproti, ako prichádzala, rozbehla sa
proti nej maloletá s plačom povedal, že tatino dobil mamu a bojí sa že aj ju dobije, ona malú utešovala.
Poškodená jej povedala, že neskôr jej porozpráva čo sa stalo a išli domov. Sestra bola uplakaná, triasla
sa od strachu. Potom kus od ich domu stretli matku obžalovaného, ona si vzala dieťa k sebe, poškodená
sa rozprávala s matkou obžalovaného, tá svedkyni povedala, aby sa nestarala ona jej oponovala, že

ani ona sa nemá. Začula, ako povedala matka obžalovaného, že ak nemá rozbitú papuľu, tak sa o
bitku nejedná. A že ak nenájde sny, tak ho bude mať poškodená na svedomí. Doma sa jej sestra
zdôverila sťažovala sa na bolesť najmä stehna. Spomenula vyhrážky, že ju chytil za vlasy a hrozil, že
ju podpáli. Sestra nejavila známky, že by bola opitá. Ona bola svedkom, ešte keď u nich obžalovaný a
poškodená bývali, že obžalovaný tehotnú poškodenú sotil. Aj sa hádali, padli tam aj nadávky, ona sa

do nich nestarala.

Svedkyňa G. F. uviedla, že poškodenú pozná, no svedkom skutku nebola, len ju poškodená požiadala
o odvoz na vyšetrenie a na políciu. Povedala jej, že ju zbil, kopal na zemi, ona sa na viac nepýtala,
nestará sa do vzťahu poškodenej s obžalovaným. Poškodená bola vtedy vystresovaná. Ona si všimla

zo zranení sánku a modrinu na nohe či ruke. Prečítaná bola časť výpovede, kde uviedla, že zranenia
mala na nohe, stehne, že ju bolí koleno a sánka, čo svedkyňa potvrdila.

Svedok B. F., otec poškodenej uviedol, že keď prišla dcéra s vnučkou bola uplakaná, zamazaná.
Povedala, že ju dobil a chcel podpáliť, on išiel za obžalovaným, stretli sa von, ten tam pobehoval, pôsobil

zhulený,užajjehomatkatamvtedybola,povedalmusvoje.Onšielpotomzamknúťbyt,lebopoškodenej
kľúče boli vo dverách. Na druhý deň jej prišiel pomôcť s taškami.

Podľa § 268 prečítaného znaleckého posudku č. 207/2024 z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie
psychiatria, ktorý vypracovala znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. (č.l. 119-138),

obžalovaný v čase skutku netrpel duševnou chorobou v pravom zmysle slova, bola zistená akútna
intoxikácia alkoholom, ľahkého stupňa. Svoje konanie mohol ovládať v miere forenzne nepodstatne
zníženej. Vedel plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Nebola zistená
závislosť od akejkoľvek látky. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Nie
je indikované žiadne liečenie.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bolo prečítané odborné vyjadrenie MUDr. Mariána Pamulu č. 225/24 č.l.
140-154 z odvetvia chirurgia - traumatológia. Znalec zistil, že poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých
tkanív tváre v oblasti dolnej čeľuste, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena s krvným
výronomasi5x5cm,pomliaždeniemäkkýchtkanívvoblastiľavejzákolennejjamkyskrvnýmvýronomasi

10x10cm, išlo o zranenia ľahké. Zranenie vzniklo priamym mechanizmom - pôsobením tvrdého tupého
predmetu, pôsobiaceho na miesta zranenia. Intenzita sily bola veľmi slabá až slabá. Môže ísť o ruku
útočníka, dlaň, päsť, nohu. Zranenia spôsobuje len veľmi krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia. Doba
liečby je do 1 týždňa, nemusí vyžadovať práceneschopnosť. Z titulu bolestného vyčíslil toto na 15 bodov
a 429,-€.

Podľa lekárskej správy na č.l. 6-7 lekára Nemocnice Topoľčany a.s. z 18.08.2024 poškodená objektívne
mala formujúci sa hematóm v oblasti zákolenia na stehne vľavo 10x10cm, na ľ. ramene na rad. Strane
5x5cm, opuch sánky s ľahko redukovanou hybnosťou, bez otvorených poranení. Doporučený je jej
kľudový režim, odľahčovanie, ľadovanie, pri nelepšení sa kontrola chir amb. Doba liečenia do 7 dní.

Podľa úradného záznamu na č.l. 76-77, bol obžalovaný predvedený dňa 18.08.2024 o 22:15 hod. na
OOPZ ako podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, bol vyzvaný na podrobeniesa dychovej skúške, čo odmietol, no uviedol, že alkohol požíval. Bol vytlačený len kontrolný lístok z
analyzátoru dychu.

Podľa výsledkového listu z rozboru moču obžalovaného odobratého dňa 19.08.2024 o 00:00 hod. na
č.l. 156 bol tento negatívny na prítomnosť drog.

Podľa fotodokumentácie predloženej poškodenou z jej mobilného telefónu na č.l. 157-163, je badateľný
hematóm nad lakťom ľavej ruky, ľavom kolene, v popise je opuch pod uchom na ľavej časti tváre.

Na obžalovaného nie sú evidované žiadne zbrane č.l. 171.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 172 obžalovaný má evidovaná jeden preistupok
proti pravidlám cestnej premávky z 11.11.2022, za ktorý mu bola uložená pokuta 20,-€.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 173 sa ako na priťažujúcu okolnosť neprihliada ani na jedno
odsúdenie obžalovaného. Tento nebol odsúdený za násilnú trestnú činnosť.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obhajoby na vykonanie dokazovania zabezpečením
lekárskej správy poškodenej, ktorým obhajoba navrhla zisťovanie skutočnosti, či sa poškodenej majú

ľahko tvoriť hematómy. Podľa názoru súdu ide o dôkaz ktorý nie je spôsobilý preukázať nič podstatné z
hľadiskarozhodovaniaomeriteveci.Rozsahzraneníjepreukázanýlekárskousprávouazávermiznalca,
ktorý sa vyjadruje aj k mechanizmu. Samotný "sklon k ľahkej tvorbe hematómov" nijako nerieši príčinu,
na ktorú je vytvorenie dostatočného tlaku spôsobujúceho hematóm. Otázku či si je schopná vytvoriť
hematóm poškodená účelovo sama zodpovedá súd v hodnotení vierohodnosti jej výpovede. Návrh

na znalecké skúmanie znalcom z odboru psychológia k špecifickej vierohodnosti výpovede maloletej
súd rovnako považuje za nedôvodný. Vierohodnosť maloletej súd má možnosť zhodnotiť aj inými už
vykonanými dôkazmi. Je potrebné si uvedomiť, že samotný rodinný vzťah, či inak blízky vzťah, pokiaľ
je zneužitý na účel ovplyvnenia, môže mať za výsledok skreslenie či dokonca krivú výpoveď svedka.
Je úlohou súdu, aby hodnotil výpovede aj z hľadiska vierohodnosti svedkov ako takých. Svedok môže

mať rôzne motívy nehovoriť pravdu, obhajoba neuviedla žiaden dôkaz, kedy malo dieťa byť vyslovene
pristihnuté pri lži a vypovedať krivo voči otcovi. Istým dôkazom vierohodnosti je aj mierny nesúlad v
popise skutku medzi matkou a dieťaťom, dokonca aj v popise skutku matkou opakovane, čo je úplne
prirodzené pre výpovede s odstupom času a v rôznom rozpoložení. Blízky vzťah má dieťa k obom
rodičom, nie len k matke. Pokiaľ by mal byť rodinný pomer, či akýkoľvek potenciálny motív automaticky

dôvodom na nariaďovanie znaleckého dokazovania k otázke špecifickej vierohodnosti výpovede svedka
či poškodeného, tak by takéto dokazovanie muselo byť nedielnou súčasťou výsluchu každého svedka -
rodinného príslušníka, známeho, kamaráta, priateľa, druha, a každého poškodeného v trestnom konaní.
Na iných návrhoch na vykonanie dokazovania už nik netrval.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd
dospel k právnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Obrana obžalovaného spočívala v tom, že poškodená sa mu rozhodla pomstiť a vyhrážky, ako aj
napadnutie si vymyslela, pričom pripustil len hádku a to, že jej vyhodil veci a poškodil mobilný telefón,
pričom sa ju snažil upokojiť a pritom spadla, keď stratila stabilitu. Súd dospel k záveru, že obžalovaného
obranajelenpokusovyvineniesaspodobžaloby,pričomovineobžalovanéhosvedčiaviacerévzájomne
sa podporujúce dôkazy, ktoré potvrdzujú, že skutočne poškodenú fyzicky napadol a vyslovil verbálne

hrozby smrťou poškodenej spôsobilé vzbudiť dôvodne u nej obavu, že svoje hrozby uskutoční.

V podstate nebolo sporné, pretože to dosvedčil aj samotný obžalovaný, že poškodená sa na oslave
zdržala, on vzal domov len dcéru, poškodená však meškala tak, že začal byť nahnevaný, vypisoval
jej, vyčítal jej, že nie je doma a po jej príchode vyvolal hádku, ba jej vyhádzal do smetiaka veci a rozbil

telefón. Poškodená a jej matka svedčili, každá o tom čo samé vnímali, konkrétne o tom, že obžalovaný
nahnevaný prišiel v neskorej noci za matkou poškodenej, spravil scénu tam, dcéru pritom nechal doma,
mal hroziť bitkou poškodenej už pred jej matkou, tá ho upokojovala, pričom tento následne po odchode
matky poškodenej, na podľa výpovede poškodenej a jej maloletej dcéry na poškodenú zaútočil, došlok hádke a keď v tom čase ležala v izbe s ich spoločnou dcérou silno stlačil rukou poškodenej nohu,
následne poškodenú chytil za vlasy a silno potiahol počas čoho sa jej vyhrozil, že ju ostrihá a zapáli,
po ktorých vyhrážkach ju kopol a udrel päsťou najmä do ľavej nohy, do pravej časti zadku, do ľavej

ruky a ľavej strany tváre pod uchom, napokon ako pred ním utekala z bytu poškodenú kopol v dôsledku
čoho spadla na zem, počas útoku jej vulgárne nadával. Takto bol dej ustálený na základe výpovede
poškodenej a maloletej dcéry, ktorá bola svedkom podstatnej časti skutku, tiež výpovedí osôb, ktoré
vnímali sprostredkovane podanie poškodenej či dieťaťa. Je potrebné uviesť, že drobné odchýlky vo
výpovediach nie sú nič podstatné, čo by spochybnilo priebeh skutku a už vôbec nie či sa stal. Od

maloletého dieťaťa v danom veku nemožno žiadať strojový popis vnímaného deja, rovnako ani od
samotných účastníkov skutku. Obaja boli silno rozrušení, obžalovaný na viac priznal, že v neskorých
hodinách pil alkohol priznal 3-4 pivá, matka poškodenej vypovedala o viacerých fľašiach aj tvrdom
alkohole, ktorý sa nachádzal v byte po jej príchode. Poškodená mala preukázateľne po skutku zranenia,
ktorézistillekárprivyšetrení,videliichajsvedkovia-matka,sestra,svedkyňaG.F..Obžalovanéhoverzia
o"samovzniku"modrínpoškodenejjevtomtozmyslevskutkuabsurdná.Preukázateľnevšakpoškodenej

obžalovanýnespôsobilžiadnetakézranenia,ktorébysťažiliobvyklýspôsobživotapoškodenej,ajznalec
zistil len modriny, doba liečenia do 7 dní v tomto zmysle je spojená len s tým, že by mali pominúť,
nekonštatoval nutnosť práceneschopnosti, poškodená bola vypísaná na PN dlhšie, ako konštatovala len
aby si nik nevšimol modrín. Je potrebné uviesť, že zo žiadnej dokumentácie nie sú viditeľné také výrazné
modriny, ktoré by si aj laik spojil s napadnutím inou osobou. Čo je významné, z dokazovania vyplynulo, a

v tom sa zhodovali matky oboch účastníkov domáceho násilia, že spolužitie obžalovaného a poškodenej
nebolo pokojné, pričom aj ich hádky a najmä ich konverzácia presahovala spôsob riešenia nezhôd dvoch
zodpovedných ľudí, ktorí sa navzájom majú v úcte, kde vulgarizmy na adresu druhého nepatria ani do
hádky. Na viac poškodená, ako aj jej matka svedčili o tom, že obžalovaný mal napadnúť poškodenú v
minulosti. To jednak svedčí o tom, že poškodená mala skúsenosť s agresivitou obžalovaného, ale aj to,

že nie je osobou, ktorá by každé napadnutie riešila trestným oznámením, či mala potrebu si ho vymýšľať.
Svedčí to aj o tom, že obžalovaný v danú noc podstatne vybočil svojím agresívnym správaním z
dovtedajšej praxe. Vyčíňanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, dožadovanie sa návratu poškodenej,
jeho príchod k matke poškodenej v nočných hodinách, vyhadzovanie osobných vecí poškodenej v noci
a za prítomnosti maloletého dieťaťa, svedčí o tom, že bol len malý krôčik k násiliu priamo na poškodenej.

Pokiaľ potom o ňom svedčí tak poškodená ako aj maloleté dieťa, niet dôvodu ich výpovedi neveriť. Za
takéhoto rozpoloženia obžalovaného vylúčené, že obžalovaný neprekročí hranicu, naopak poškodená
sa práve vtedy rozhodne vymyslieť si fyzické napadnutie, nasimulovať čerstvé známky násilia, ktoré zistí
aj lekár, presvedčiť o napadnutí maloletú dcéru, vymyslieť aj verbálne hrozby, opäť kontaktovať svoju
rodinu a o tejto vymyslenej verzii ich informovať. Poškodená mala vskutku dôvodnú obavu z vyčíňania

obžalovaného, bola napadnutá za prítomnosti dcéry, obžalovaný konal vskutku extrémne hostilne voči
nej, pričom nedajú sa ani zľahčovať verbálne hrozby podpálením, čo je de facto hrozba smrťou. Ak je
hrozba podpálením vyslovovaná v hneve počas gradujúceho konfliktu, keď nie je páchateľ schopný ani
len dbať na city vlastného dieťaťa, počas fyzického útoku na matku dieťaťa pred samotným dieťaťom,
tak je celkom zjavne prednesená vyhrážka schopná vyvolať obavu o život či vážnu ujmu.

V tomto zmysle súd neposúdil skutok ako len priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pretože v
tomto prípade neboli obaja svojím správaním voči sebe rovnocenní. Hoci z dokazovania vyplynulo, že
sú schopní obaja navzájom vulgárneho správania a osočovania, ba poškodená priamo pri skutku sama
udrela obžalovaného, čo svedčí o tom, že možno veriť slovám obžalovaného, že vie byť hysterická,

oplácať vulgárnosť rovnakou mincou, avšak v tomto prípade, bola evidentne obeťou verbálneho a
brachiálneho násilia, hrozby obžalovaného mala dôvod brať do budúcna vážne, keďže tento výrazne
prekročil hranicu aj dovtedy zažitého jeho správania počas nezhôd. Súd zároveň dodáva, že správanie
poškodenejposkutkuniejenijakopodozrivé,nejavíznakynejakejprípravykrivéhoobvinenia.Jelogické,
keďže išlo o skoré ranné, či ešte nočné hodiny, pričom nemala vážne zranenia, že nešla ihneď na

ošetrenie a podať trestné oznámenie, ale zostala pri maloletej dcére. Súd nezistil ani nijaký výrazný znak
ovplyvňovania maloletého dieťaťa matkou, naučenej výpovede. Je potrebné uviesť už len v spojitosti s
neskoršou úpravou styku otca s dieťaťom, že dieťa na otca nezanevrelo, matka uviedla, že dieťa bolo
naopak sklamané, že na jedno stretnutie neprišiel. Takéto správanie vskutku nezodpovedá správaniu
dieťaťa celkom ovplyvneného matkou proti otcovi schopného klamať na pokyn matky a tak mu škodiť.

Súd tak prispôsobiac skutkovú vetu zisteným okolnostiam skutku, pri zachovaní jeho totožnosti, dospel
bez dôvodných pochybností k záveru, že obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenejosobe - blízkej osobe, spáchal tak prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Konal v úmysle priamom, porušil záujem na pokojnom občianskom spolunažívaní.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody

a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a
ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie
nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí

uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Súd vychádzal zo zákonného rozpätia 6 mesiacov až 3 rokov odňatia slobody.

Súd nezistil ani jednu poľahčujúcu no ani priťažujúcu okolnosť. Na obžalovaného skoršie odsúdenia sa
neprihliada, ako na priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť, má možnosť stretávať
sa s dieťaťom, je v záujme spoločnosti, aby trest ak to nie je nevyhnutné neznižoval sociálny status
obžalovaného ani jeho dieťaťa a bolo mu umožnené pracovať na slobode. Súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody s podmieneným odkladom vo výroku uvedenej výmere, ktorý trest napĺňa účel

individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný sa dopustil domáceho násilia na družke za prítomnosti
dieťaťa, avšak súd zohľadnil to, že ich vzťah bol obojstranne sprevádzaný istou formou neúcty k
partnerovi, kde išlo o situačné v podstate výnimočné prekročenie roviny trestnoprávnej pokiaľ ide o
domáce násilie. Nepodmienečný trest nebol nevyhnutným trestom, obžalovaný nebol dosiaľ trestaný
takým druhom trestu, zakaždým sa pri skorších odsúdeniach osvedčil, teda také tresty splnili účel.

Zmyslom je pôsobiť na neho takým trestom, ktorý ho bude nútiť viesť riadny život, vyhýbať sa nielen
domácemu násiliu, ale akýmkoľvek protiprávnym činnostiam počas skúšobnej doby, pretože ako je
zrejmé, má problém riešiť emocionálne zaťažujúce situácie, najmä partnerské problémy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.