Rozsudok – Trestné činy proti mieru ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100214
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Buvala

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9523100214.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci obžalovaného JUDr. V. O., pre prečin

hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin
schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona dňa 30. mája 2025 v Pezinku na
hlavnom pojednávaní takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
JUDr. V. O., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom I. XXXXX/XX, B., dôchodcu
sa oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. VII/2 Gv 53/22/100 zo dňa 1. júna 2023 podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku pre
skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods.
1 písm. a) Tr. zák. a prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., ktoré mal
spáchať tak, že z doposiaľ presne nezisteného miesta dňa 25.02.2022 v čase o 15:20 hod. zverejnil
a sprístupnil prostredníctvom počítačovej siete, na internetovej sociálnej sieti Facebook, v rámci
svojho verejne prístupného užívateľského profilu s menom "V. O.", s profilovým identifikátorom https://
www.facebook.com/O., text v znení: "Urobil by som presne to isté, čo PUTIN v súvislosti s udalosťami

na UKRAJINE. Zastavenie nacistov, ktorí od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre
ich ruskú národnosť, bolo zjavnou genocídou. Nie je možné tolerovať používanie sily svetovým ZLOM.
Silu musí niekedy rázne použiť aj svetové DOBRO. FICO, vždy k AMERIČANOM servilný, kolosálne
klame, keď tvrdí, že PUTIN porušil medzinárodné právo. Zrejme nepozná článok čl. 51 Charty OSN,
alebo má zjavnú traumu, že práve on 2. septembra 2014 dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn",
ktorý následne dňa 25.02.2022 v čase o 22:29 hod., z doposiaľ presne nezisteného miesta upravil, a
následne od tejto úpravy bol ďalej verejne prístupný v znení: "Urobil by som presne to isté, čo PUTIN v
súvislosti s udalosťami na UKRAJINE. Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od

roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov. Nie je možné tolerovať používanie sily svetovým ZLOM.
Silu musí niekedy rázne použiť aj svetové DOBRO. FICO, vždy k AMERIČANOM servilný, kolosálne
klame, keď tvrdí, že PUTIN porušil medzinárodné právo. Zrejme nepozná článok čl. 51 Charty OSN,
alebo má zjavnú traumu, že práve on 2. septembra 2014 dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn", pričom
uvedený príspevok bol následne v upravenom tvare verejne prístupný minimálne do dňa 28.02.2022,
čím verejne schvaľoval trestný čin, a to konkrétne zločin agresie podľa čl. 8 bis ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/, písm. d/ Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v znení dodatku k Rímskemu

štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie, ktorého možno dôvodne predpokladať, že
sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej
federácie voči Ukrajine, ako suverénnemu a medzinárodne uznanému štátu, ktorý akt agresie sa začal
dňa 24.02.2022 a zároveň verejne svojim statusom hanobil Ukrajinský národ,

lebo skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/2 Gv 53/22/1000 zo
dňa 01.06.2023 súd prejednal vec na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v dňoch 09.04.2025 a

28.05.2025. Dňa 30.05.2025 rozhodol rozsudkom. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný a
boli prečítané listiny v rozsahu návrhu procesných strán.

Obžalovaný JUDr. V. O. po prednese obžaloby prokurátorom a po poučení podľa § 257 Tr. por. urobil
vyhlásenie, že je nevinný.
V spontánnej časti výpovede uviedol, že v danej trestnej veci nejde o hanobenie národa a nejde ani o

trestný čin agresie. Argumentoval rozhodnutím Medzinárodného trestného súdu v Haagu, ktorý povedal,
že keď Bezpečnostná rada OSN podľa článku 39 Charty nerozhodla o tom, že ide o agresiu ani tento
Medzinárodný trestný súd sa tým nemôže zaoberať. Odkázal na Rímsky štatút kde v bodoch 6 a 7 je
uvedené, že možno konať len vtedy keď Bezpečnostná rada OSN povie, že ide o agresiu. Poukázal na
to, že tento súd je jedinou autoritou stojacou právne nad Valným zhromaždením OSN, a to na základe

predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Právo Bezpečnostnej rady OSN nie je možné
nahradiť žiadnym nezáväzným odporúčaním Valného zhromaždenia.
V ďalšej časti svojej spontánnej výpovede prezentoval vlastný názor na problematiku republík Luhanska
a Donecka s tým, že Ruská federácia využila článok 58 OSN o sebaobrane a vstúpila na tieto územia
za účelom ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva pred terorom fyzického fašistického banderovského

režimu, ktorý prišiel k moci neústavným teroristickým pučom. Zopakoval svoj výrok, ktorý mu je kladený
za vinu v skutkovej vete obžaloby a dodal, že v podobnej situácii by urobil to isté, bránil by vlastných
civilných občanov v súlade s medzinárodným právom. Argumentoval tým, že vyjadrením svojho názoru
neporušuje naše platné zákony. Opätovne odkázal na Rímsky štatút a zopakoval, že súd nemôže
konať bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, že ide o agresiu. Zdôrazňoval absenciu rozhodnutia

Medzinárodného trestného súdu. Valné zhromaždenie OSN dáva návrhy a odporúčania a jeho rezolúcie
nie sú právne záväzné.
Odkazoval na žalobu Ukrajiny z roku 2017 o údajnej podpore terorizmu zo strany Ruskej federácie a
porušovania ľudských práv Ukrajincov a Tatárov na Kryme s tým, že súd takýto návrh zamietol, rovnako
akozodpovednosťzazostreleniecivilnejlinkyMalaysieMH17.TaktiežzamietolžalobuUkrajinypozačatí

špeciálnej vojenskej operácie, pričom sa riešila problematika zločinov genocídy avšak vyslovil, že nemá
právomoc rozhodovať o tom, či špeciálnou vojenskou operáciou Ruská federácia porušila medzinárodné
právo, nakoľko to nie je obsahom dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy a nie je to ani
predmetom obžaloby Ukrajiny.
Územia Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa pred špeciálnou vojenskou

operáciou stali na základe riadneho všeľudového referenda na základe oficiálnej požiadavky o
začlenenie ich republík do sústavy Ruskej federácie de facto ale aj de iure súčasťou Ruskej federácie s
celým svojím územím. V čase začatia špeciálnej vojenskej operácie už išlo o obranu vlastného ruského
územia podľa Charty OSN, podľa práva na sebaobranu.
Keď niečo povedal k tejto problematike, realizoval slobodu prejavu, základné ľudské právo. Obžalobu

označil za prejav fašizmu, že ide o snahu trestať iného za názor.
V závere svojej spontánnej výpovede predložil súdu pozvanie Ministra spravodlivosti Chuychenka z
Ruskej federácie na medzinárodne právnické fórum, kde by sa okrem iného malo hovoriť o kreácii
Medzinárodného trestného súdu Norimberg II na všetkých fašistov a vyslovil domnienku, že ho asi chcú
pozvať, aby išiel do tohto Medzinárodného trestného súdu.

Po otázkach prokurátora osobne aj prostredníctvom svojho obhajcu zdôraznil, že nespochybňuje
skutočnosti uvádzané v obžalobe, ktoré sa týkajú facebookového profilu, spochybňoval dôvodnosť
otázok prokurátora s tým, že jeho otázky by mali smerovať k preukazovaniu zavinenia. Častokrát na
otázky reagoval formou protiotázok, ktoré požadoval hodnotiť ako odpovede.
Na otázku súdu, aby popísal svoj vzťah k Ukrajincom uviedol, že hovoril o ukronacistoch nie o

Ukrajincoch. Ukrajincov má rád tak ako Rusov, Srbov, Čechov alebo Slovákov. Dokonca aj Nemcov
má rád, ale nemá rád Hitlera a nemá rád ani ukronacistov, ktorí sú momentálne pri moci, ku ktorej sa
dostali teroristickým neústavným pučom. Na ďalšiu otázku čo myslel tým, keď sa vyjadroval o reverznom
toku plynu odpovedal v tom zmysle, že pokiaľ by plyn nešiel, tak ukronacistický režim ihneď padne. Na
otázku, aký má postoj k ukrajinskej národnosti uviedol, že ukronacistický režim zavraždil aj Ukrajincov

aj Rusov. Podľa statusu malo ísť o vraždenie vlastných civilistov.So súhlasom obžalovaného bol na návrh prokurátora prečítaný záver znaleckého posudku č. 8/2022 zo
dňa 16.06.2022, JUDr. Ing. Eduarda Jenča, DBA, PhD.
Znalec v odpovedi na otázku č. 6 konštatoval, že z notebooku Asus nebolo možné vyexportovať dáta

a na základe analýzy histórie internetového prehliadača v notebooku Toshiba je možné konštatovať, že
tento nebol použitý pre prístup na portál Facebook v uvedenom dátume a čase.
Obžalovanýktomutoznaleckémuposudkuuviedol,žebolvykonávanýnadbytočne,neúčelneapovažuje
ho za nezákonný v súvislosti s tým, že notebooky boli zabezpečené pri domovej prehliadke, ktorú
považuje za nezákonnú.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané nasledovné listiny:

Realizačný návrh na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. s prílohami.
Z uvedených listín vyplýva autentické znenie statusu obžalovaného na Facebooku a rovnako vyplýva,
že Národná rada SR uznesením z 25.02.2022 schválila vyhlásenie k vojenskej agresii Ruskej federácie

proti Ukrajine.
Prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietal, že uznesenie NS SR nie je záväzné pre nikoho. Ďalej
namietal formuláciu, že agresie sa mala dopustiť Ruská federácia pričom trestného činu agresie sa môže
dopustiť len fyzická osoba. Keďže formulácia o trestnom čine agresie, ktorého sa mala dopustiť Ruská
federácia bola podkladom aj pre nariadenie a výkon domovej prehliadky tak domovú prehliadku nariadil

sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu ako vecne nepríslušný. Vo veci nebolo
začaté trestné stíhanie pre hanobenie a toto bolo kvalifikované až v uznesení o vznesení obvinenia. Pri
vznesení obvinenia bolo konvalidované zo strany vyšetrovateľa aj pochybenie a už tam bolo uvedené,
že trestného činu agresie sa mal dopustiť Putin.

Písomná odpoveď spoločnosti websupport.sk z 05.05.2022
Z uvedenej listiny vyplynulo stotožnenie IP adresy, z ktorej bol zriadený účet používateľa e-mailovej
adresy O. . A rovnako stotožnenie adresy užívateľa.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na nadbytočnosť predchádzajúcich otázok
prokurátora, keďže z oboznámenej listiny jednoznačne vyplynulo stotožnenie autora statusu, ktorý je

predmetom dokazovania.

Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou
Zo samotnej domovej prehliadky v podstate nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by boli právne
relevantné pre danú trestnú vec.

Obžalovanýuviedol,ževydanímnotebookuodpadlidôvodydomovejprehliadky,celádomováprehliadka
bola nezákonná.

Ministerstvo spravodlivosti SR - Žiadosť o zaslanie informácii - odpoveď
Z danej listiny vyplynul aktuálny status JUDr. V. O., ktorému zanikla funkcia sudcu k 31.12.2019.

Vyjadrenie riaditeľa odboru medzinárodného práva Ministerstva zahraničných vecí a Európskych
záležitostí SR
Z uvedenej listiny vyplynulo, že Bezpečnostná rada OSN sa venovala situácii na Ukrajine na svojich
zasadnutiach v dňoch 23.02.2022 až 04.03.2022 a návrh prejednala 25.02.2022 avšak návrh prijatý

nebol kvôli nesúhlasu - vetu Ruskej federácie. Dňa 27.02.2022 prijala BR OSN rezolúciu ktorou
požiadala o zvolanie núdzového mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Toto sa
uskutočnilo v čase od 28.02.-02.03.2022 a bola prijatá rezolúcia č. ES-11/1. Ukrajina 26.02.2022
iniciovala konanie proti Ruskej federácii pred Medzinárodným súdnym dvorom vo veci interpretácie a
aplikácie dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, zároveň požiadala o

vydanie predbežného opatrenia. Dňa 02.03.2022 prokurátor Medzinárodného trestného súdu informoval
o začatí vyšetrovania situácie, ktoré bude zamerané na podozrenie zo spáchania vojnových zločinov
proti ľudskosti prípadne aj genocídy na území Ukrajiny. K otázke údajnej genocídy páchanej proti rusky
hovoriacemu obyvateľstvu východnej Ukrajiny, MZVEZ SR uviedlo, že nemá vedomosť o záveroch
nezávislých medzinárodných monitorovacích či iných podobných inštitúcii, ktoré by konštatovali

podozrenie z páchania genocídy na území Ukrajiny.
Obžalovaný na prečítanú listinu reagoval spôsobom, že podľa rozhodnutia Bezpečnostnej rady Rusko
nie je agresor.Úradný preklad 11. mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN
Dňa 01.03.2022 Valné zhromaždenie OSN okrem iného uviedlo, že odsudzuje agresiu Ruskej federácie
voči Ukrajine a odsudzuje rozhodnutie Ruskej federácie z 21.02.2022 týkajúce sa štatútu niektorých

častí Doneckej a Luhanskej časti Ukrajiny ako porušenie územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny
ako nezlučiteľné so zásadami Charty.
Obžalovaný označil listinu ako politické žvásty.

Vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25.02.2022 - úradný preklad

Listina - Valné zhromaždenie OSN z 28.02.2022
Valné zhromaždenie OSN - vyhlásenie generálneho tajomníka
Vyššie uvádzané listiny konštatujú obdobný stav ako predchádzajúci listinný dôkaz.
Obžalovaný uviedol, že žiadna z týchto listín nekonštatuje, že došlo k trestnému činu agresie, naopak
malo dôjsť ku zamietnutiu návrhu zo strany Ukrajiny na Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN
Z uvedenej listiny vyplýva, že dňa 26.02.2022 bol podaný v kancelárii Súdneho dvora návrh na začatie
konania pre spor týkajúci sa obvinení z genocídy.
Podľaobhajobypredmetnýnávrhsatýkagenocídyanesúvisísobžaloboukdejeobžalovanémukladené
za vinu schvaľovanie agresie.

Medzinárodný súdny dvor - príkaz
Zuvedenejlistinyvyplýva,žeMedzinárodnýsúdnydvor16.03.2022vydalpríkaznapredbežnéopatrenia

a konštatoval, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ale podľa Článku IX dohovoru o genocíde
má právo rozhodnúť v tejto veci.
Obhajoba opäť reagovala spôsobom, že sú oboznámené listiny súvisiace s genocídou avšak
obžalovanému je kladené za vinu, že mal schvaľovať agresiu.

Vykonané zálohy facebookového profilu V. O. s prílohami
Uvedené listiny preukazujú skutočnosti, ktoré obžalovaným nie sú žiadnym spôsobom rozporované.

Odpoveď národnej centrály osobitných druhov a kriminality PPZ
Uvedená listina potvrdzuje registráciu domény a opäť ide o skutočnosť, ktorá nie je obžalovaným

namietaná ani rozporovaná.

Prepis a zálohy videa na youtube.com
Vykonaná elektronická záloha PPZ NKA
Uvedené listiny opäť preukazujú skutočnosti, ktoré obžalovaným nie sú žiadnym spôsobom

rozporované.

Úradný záznam PPZ NKA
Z uvedeného úradného záznamu vyplýva, že citácia výroku obžalovaného bola publikovaná vo veľkom
množstve rôznych článkov.

PPZ NKA - Úradný záznam - plyn
Z uvedenej listiny vyplýva, že z oficiálnej internetovej stránky Úradu vlády SR bola zabezpečená
informácia, že dňa 2.9.2014 bol spustený reverzný tok zemného plynu zo Slovenskej republiky na
Ukrajinu, ktorý spustil vtedajší premiér Róbert Fico a vtedajší premiér Ukrajiny Arsenij Jaceňuk.

Na návrh obhajoby boli prečítané:
ÚŠP - Návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku z 09.05.2022
ŠTS - Príkaz na domovú prehliadku z 10.05.2022
Obžalovaný spochybnil vecnú príslušnosť sudcu pre prípravné konanie, ktorý vydal príkaz na domovú

prehliadku.

Navýzvusúduprokurátoruviedol,ženemážiadneďalšienávrhynadoplneniedokazovania.Obžalovaný
odkázal na listiny, ktoré súdu predložil a ktoré už boli prezentované na predchádzajúcom pojednávaní.Obhajca uviedol, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie. Po upozornení, či bol vážne mienený návrh
na výsluch troch osôb v procesnom postavení svedkov pre dané trestné konanie, obhajca uviedol, že
to necháva na zvážení súdu a vyčítal médiám, že keď publikovali navrhovaných svedkov, neuviedli z

akého dôvodu mali byť tieto osoby vypočuté. Návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu rozsudkom
Medzinárodného súdu OSN v Haagu, nálezom Českého Ústavného súdu a rozhodnutím v kauze Gabriel
Leckéši vzápätí obhajca korigoval spôsobom, že tieto rozhodnutia nie je potrebné oboznamovať a vráti
sa k nim v záverečnej reči.
Ako poznámku možno uviesť, že súd nevykonal ako dôkaz čítaním rozhodnutia Medzinárodného

súdneho dvora v Haagu zo dňa 31.1.2024 (zv. III č. l. 964-1005 v AJ, č. l. 1006-1059 v RJ) z dôvodu,
že toto rozhodnutie bolo predložené obhajobou bez prekladu do jazyka slovenského. Pracovným
prekladom daného rozhodnutia bolo zistené, že predmetom rozhodovania bolo posudzovanie
medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu, školské vzdelávanie v ukrajinskom
jazyku, medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, realizácia
predbežných opatrení z 19.4.2017. Z uvedeného je zrejmé, že toto rozhodnutie bezprostredne

nesúviselo s posudzovaním trestného činu agresie.

* * *

Všetky vyššie uvedené dôkazy súd vyhodnotil ako dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy

prípustné podľa § 119 ods. 5 Tr. por. a hodnotil ich podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 12 Trestného
poriadku).

K obhajobe obžalovaného JUDr. V. O. súd uvádza, že táto nespochybňuje konanie, ktoré mu je kladené

za vinu, avšak a priori nesúhlasí s názorom prokurátora prezentovaným v obžalobe, že ide o protiprávne
konanie. V zmysle takto prezentovanej obhajoby, nie sú sporné žiadne skutkové okolnosti, facebookový
status zverejnený dňa 25.2.2022 je nespochybniteľný a nemenný, a na tam prezentovanom postoji
obžalovaný zotrval počas celého dokazovania, ktoré bolo vykonávané na hlavnom pojednávaní. Úlohou
súdu nebolo posudzovať spôsob hodnotenia udalostí súvisiacich s konfliktom na Ukrajine v období

od roku 2014 až do súčasnosti obžalovaným z hľadiska ich pravdivosti, ale len z hľadiska či takýmto
statusom obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu hanobenia národa, rasy
a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu schvaľovania trestného činu
podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona. Záver súdu nie je schvaľovaním názorov obžalovaného a nie je ani
úlohou súdu viesť s obžalovaným polemiku na túto tému, ale je vyslovene právnym záverom hodnotenia

protiprávnosti jeho konania.

Pre právnu kvalifikáciu konania páchateľa podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa vyžaduje
verejné hanobenie niektorého národa, jeho jazyka, niektorej rasy alebo etnickej skupiny. Podľa názoru
súdu skutkovú vetu v obžalobe nad rámec citácie statusu zverejneného na Facebooku nie je možné

dotvárať doplnením právnej vety do skutkovej vety. Z uvedeného dôvodu súd položil obžalovanému
jednoznačnú otázku, aký je jeho vzťah k ukrajinskému národu. Bolo úlohou súdu skúmať či je možné
vyvrátiť jeho obhajobu, keď doslovne uviedol: „Ja Ukrajincov mám rád, tak ako Rusov, ako Srbov,
ako Čechov, ako Slovákov. Dokonca aj Nemcov mám rád, ale nemám rád Hiltera a nemám rád
ani Ukronacistov...“ Ďalšou otázkou súd požadoval vysvetlenie formulácie o reverznom plyne, kedy

obžalovaný po otázke bez zaváhania odpovedal nasledovne: „Ja som myslel tým to, že pokiaľ by plyn
nešiel, tak Ukronacistický režim okamžite padne.“

Všetky vyššie reprodukované listinné dôkazy len potvrdzovali obžalovaným nerozporovaný záver o tom,
že to bol práve on, kto zverejnil status, tak ako mu je kladené za vinu v obžalobe. Žiadna z procesných

strán súdu nepredložila listinu, ktorá by preukazovala akékoľvek rozhodnutie na to oprávneného
orgánu o otázke agresie zo strany Ruskej federácie, resp. fyzickej osoby v pozícii umožňujúcej účinne
kontrolovať, alebo riadiť politické alebo vojenské aktivity štátu.

Prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pre naplnenie skutkovej podstaty daného prečinu sa požaduje subjektívny, hrubo urážlivý prejav
smerujúci k hrubému zneváženiu niektorého národa, jeho jazyka, niektorej rasy, alebo etnickej skupiny.
Takého hanobenie by malo súvisieť s rasou, národom, národnosťou, etnickou skupinou pre ich skutočnýalebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie, alebo preto že sú bez vyznania. Urážlivosť
prejavu môže vyplývať buď zo samotného obsahu, spôsobu prednesu, alebo iných okolností, za ktorých
k nemu došlo. Pohnútkou musí byť nenávisť alebo zášť voči niektorému národu, národnosti, etniku alebo

rase z dôvodov, ktoré sú v danej skutkovej podstate taxatívne uvedené. Zo samotného statusu ako aj
z obhajoby obžalovaného a jeho vystupovania pred súdom je zrejmé, že obžalovaný je takpovediac
„vysadený“ na nacistov. Nacizmus je považovaný za radikálnu formu fašizmu a je charakteristický
systematickým rasizmom a antisemitizmom. Vystupovanie proti nemu nie je postihovateľné v zmysle
§ 423 Trestného zákona. Zo znenia samotného statusu ako aj z obhajoby obžalovaného vyplýva, že

za nacistov neoznačoval celý ukrajinský národ, ale len tých, ktorí sa mali na území Ukrajiny dopúšťať
vraždeniacivilistovpreichruskúnárodnosť.Nemožnotedaurobiťzáver,žeobsahomtakéhotopríspevku
hanobil ukrajinský národ ako celok. Z jeho spôsobu vyjadrovania nemožno vyvodiť záver, že pohnútkou
takéhoto konania bola nenávisť voči ukrajinskému národu, čo je základnou podmienkou protiprávnosti
podľa § 423 Trestného zákona. Súd hodnotil ako logické jeho vysvetlenie v otázke reverzného plynu,
pretože nepovažoval za sporné, že tak závažná ekonomicko-strategická problematika ako sú dodávky

plynu, má bezprostredný dopad na aktuálne vedenie štátu. V prípade tohto žalovaného trestného činu,
Trestný zákon požaduje úmysel. Úmysel páchateľa nemožno predpokladať, ale je nevyhnutné ho na
základe zistených okolností aj nepochybne preukázať. Názor OČTK nemôže nahrádzať preukázanie
úmyslu.
V danom prípade vykonaným dokazovaním žiadnym spôsobom nebola vyvrátená obhajoba

obžalovaného v tom zmysle, že nemal v úmysle hanobiť ukrajinský národ a používanými výrazmi
ukronacisti myslel len tých Ukrajincov, ktorých sám hodnotil ako nacistov, čo odvodzoval od určitej
symboliky.
Vyššie prezentovaný právny názor súdu rešpektoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost
31/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorým bolo zrušené uznesenie o postúpení veci práve z dôvodu absencie

preukázania prečinu hanobenia národa, rady a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktorá právna kvalifikácia zakladala vecnú príslušnosť Špecializovaného trestného súdu. V bode
22 citovaného uznesenia bolo prvostupňovému súdu vytknuté, že sa opiera o výsledky činnosti, ktorá je
vyhradená hlavnému pojednávaniu a je tak výsledkom de facto dokazovania, ktoré reálne neprebehlo.

Prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona

Podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona sa takéhoto právneho konania dopustí ten, kto verejne schvaľuje
trestnýčinaleboverejnevychvaľujepretrestnýčinjehopáchateľa.Vdanejtrestnejvecijeobžalovanému
kladené za vinu schvaľovanie trestného činu - zločinu agresie podľa článku 8 bis ods. 1, ods. 2 písm. a),

písm.b)písm.d)RímskehoštatútuMedzinárodnéhotrestnéhosúduvznenídodatkukRímskemuštatútu
Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon Slovenskej
republiky neobsahuje skutkovú podstatu zločinu agresie, je súd povinný vychádzať práve z Rímskeho
štatútu.
Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol Rímsky štatút implementovaný oznámením Ministerstva

zahraničných vecí SR č. 333/2002 Z. z. o prijatí Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Podľa článku 1 sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd (ďalej len "Súd"). Tento Súd je stála inštitúcia
a má právomoc vykonávať jurisdikciu nad osobami za najzávažnejšie trestné činy, ktoré vyvolávajú
medzinárodné znepokojenie, ako je to uvedené v tomto štatúte, a je doplnkom k vnútroštátnym trestným
jurisdikciám. Právomoc a činnosť Súdu sa riadia ustanoveniami tohto štatútu.

Podľa článku 5 sa právomoc Súdu obmedzuje na najzávažnejšie trestné činy týkajúce sa
medzinárodného spoločenstva ako celku. Súd má podľa tohto štatútu právomoc v týchto trestných
činoch:
a) trestný čin genocídy,
b) zločiny proti ľudskosti,

c) vojnové zločiny,
d) trestný čin agresie.

Zločin agresie je definovaný v článku 8 bis dodatkom Rímskeho štatútu (č. 139/2014 Z. z.).
Jurisdikciu nad týmto trestným činom limitujú články 11 a 12. Podľa článku 13 písm. b) je podmienkou

aktivity prokurátora predloženie Bezpečnostnej rady podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených
národov.
Podľa článku 39 Charty OSN o statuse Medzinárodného súdneho dvora (vyhláška 30/1947 Sb.)
Rada bezpečnosti určí, či ide o ohrozenie mieru, jeho porušenie, alebo útočný čin, a odporučí aleborozhodne, aké opatrenia majú byť urobené podľa článkov 41 a 42, aby bol zachovaný alebo obnovený
medzinárodný mier a bezpečnosť.
Podľa dodatku Rímskeho štatútu článok 15 bis:

1. Súd môže vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s článkom 13 písm. a) a c) za
podmienok ustanovených týmto článkom.
2. Súd môže vykonávať jurisdikciu len vo vzťahu k zločinom agresie spáchaným po uplynutí jedného
roka po ratifikácii alebo prijatí zmien a doplnení tridsiatimi zmluvnými stranami.
3. Súd vykoná jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s týmto článkom za podmienky, že tak bude

rozhodnuté po 1. januári 2017 takou istou väčšinou zmluvných strán, aká je potrebná na prijatie zmeny
a doplnenia štatútu.
4. Súd môže v súlade s článkom 12 vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie, ktorý vyplýva z aktu
agresie spáchaného zmluvnou stranou, ibaže by zmluvná strana vopred vyhlásila, že takúto jurisdikciu
neprijíma podaním vyhlásenia tajomníkovi. Takéto vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať a zmluvná
strana ho zváži v lehote troch rokov.

5. Vo vzťahu k štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, Súd nevykonáva jurisdikciu nad
zločinom agresie, ak ho spáchali štátni príslušníci tohto štátu alebo ak bol spáchaný na jeho území.
6. Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní vo
vzťahu k zločinu agresie, najskôr sa presvedčí, či Bezpečnostná rada určila, že sa dotknutý štát dopustil
aktu agresie. Prokurátor oznámi generálnemu tajomníkovi OSN situáciu pred súdom, vrátane všetkých

relevantných informácií a dokumentov.

Práve článok 15 bis bod 5 je dôvodom, prečo Medzinárodný trestný súd nemôže pre zločin agresie v
konflikte medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou rozhodovať. Ukrajina Rímsky štatút neratifikoval a Ruská
federácia, ktorá pôvodne podpísala pristúpenie k Rímskeho štatútu 13.09.2000 vypovedala Rímsky

štatút 30.11.2016.
Tu možno poznamenať, že odlišná situácia je vo vzťahu k trestnému činu vojnové zločiny podľa článku
5 písm. c) Rímskeho štatútu s odkazom na článok 8. Na oficiálnej stránke je možné preveriť, že
Medzinárodný trestný súd (ICC) 17.03.2023 vydal zatykač na Vladimira Vladimiroviča Putina a Mariu
Aleksejevnu Ľvovú-Belovú.

Zadanéhoprávnehostavu,kedysaobžalobavskutkovejveteodvolávanaRímskyštatútaRímskyštatút
zároveň priamo vylučuje vecnú príslušnosť Medzinárodného trestného súdu pre trestný čin agresie,
súd riešil ako predbežnú otázku existenciu predikatívneho trestného činu, čo je podmienkou pre právnu
kvalifikáciu podľa § 338 Trestného zákona ako jeho schvaľovanie. Súd dospel k záveru, že nemožno
jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností formálne konštatovať, že obžalovaný schvaľoval trestný čin

agresie, pretože takejto kvalifikácii bráni uplatnené právo veta Ruskej federácie v Bezpečnostnej rade
a fakt, že Ukrajina ani Ruská federácia nie sú signatármi Rímskeho štatútu.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, kedy argumentoval svojím právom na slobodu prejavu, si súd
dovolí odkázať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 15.10.2015 vo veci č.

27510/08 - Perincek proti Švajčiarsku. Podstatou tohto rozhodnutia je záver Veľkého senátu, že uloženie
peňažného trestu vo výške 4000 švajčiarskych frankov za verejné popieranie arménskej genocídy
nebolo s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, a teda tým došlo k
porušeniu práva sťažovateľa na slobodu prejavu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ
sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti
rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave.