Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22C/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:1316217345.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., vykonávajúci advokáciu na adrese: Štefánikova 14, Bratislava, s
prideleným IČO: 30850436, zastúpený právnou zástupkyňou: Mgr. Eva Garová, advokátka so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: E. B. A., F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, H., zastúpená
právnymzástupcom:JUDr.MichalKrutek,s.r.o.,sosídlomHlavná11,Trnava,IČO:47254581,oochranu
osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 20.10.2016, sa domáhal žalobca, aby
súd uložil žalovanej: 1./ povinnosť na vlastné náklady zaslať žalobcovi advokátovi JUDr. Andreji
Garovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, št. príslušnosť: SR, na adresu jeho
advokátskej kancelárie, a tiež na adresu sídla Slovenskej advokátskej komory I. J. K. X, E., 813 42,
písomné ospravedlnenie s nasledovným textom: „Ja B. A., F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L.
M. XXXXX/X, XXXXX E., prechodne bytom H. K. XX, št. príslušnosť: SR, sa týmto ospravedlňujem
advokátovi JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, za nepravdivé

vyjadrenia uvedené v Sťažnosti na konanie advokáta JUDr. Andreja Garu zo dňa 27.4.2016, ktorá bola
zaslaná na Slovenskú advokátsku komoru, ktorých obsahom som vážne znížila jeho česť, vážnosť a
dôstojnosť u jeho súčasných a potenciálnych klientov, a tiež pred jeho kolegami a orgánmi Slovenskej
advokátskej komory,“ a 2./ povinnosť zaplatiť mu 2.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, všetko titulom
zásahu žalovanej do osobnosti žalobcu spôsobeným konaním žalovanej, ktorá dňa 27.6.2014 doručila
Slovenskejadvokátskejkomore(ďalejajakolen„SAK“)sťažnosťnažalobcuakoadvokátapreporušenie
Advokátskeho poriadku, na základe ktorej bolo voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka (ďalej aj ako len „sp. zn.“):
14C/236/2016.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od začatia disciplinárneho konania SAK proti jeho osobe
ako advokáta na základe sťažnosti žalovanej zo dňa 27.4.2016 proti žalobcovi ako advokátovi,
adresovanej SAK, ktoré konanie žalovanej predstavovalo neoprávnený zásah do jeho osobnostných
práv, pretože tvrdeniami v sťažnosti, ktoré žalovaná nekonkretizovala a nepreukázala relevantnými

dôkazmi, ktorými obvinila žalobcu z pozmeňovania a skresľovania informácií bez predloženia dôkazov,
zasiahla do profesijnej cti žalobcu. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo
všeobecne chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len v určitej skupine
ľudí. Takou spoločenskou skupinou ľudí je v danom prípade stavovská organizácia advokátov, do ktorejžalobca patrí, v ktorej vzniklo podozrenie, že žalobca nevykonával svoje povolanie v súlade so zákonom
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj

ako len „ZoA“ alebo „zákon o advokácii“). Uviedol, že dňa 27.4.2016 doručila žalovaná SAK sťažnosť
pre porušenie advokátskeho poriadku na advokáta JUDr. Andreja Garu (žalobcu), pričom na základe
jej tvrdení v tejto sťažnosti bol dňa 7.9.2016 doručený žalobcovi návrh na začatie disciplinárneho
konania na SAK, v ktorom bolo uvedené, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa
§ 56 ods. 1 ZoA pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené v ust. § 21

písm. a) ZoA, podľa ktorého je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak v tej
istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore
so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, a v ust. § 21 ods. 1 písm. a) (zrejme
písm. d/ - pozn. súdu) ZoA, podľa ktorého advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb,
ak informáciu, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie
právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť. Žalobca konkretizoval, že podstata disciplinárneho

návrhu spočívala v tvrdeniach, podľa ktorých žalobca po prevzatí právneho zastúpenia N. O. A.
na základe splnomocnenia zo dňa 10.3.2015 vo veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.
5P/17/2015 o výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu N. A., v odvolaní
zo dňa 8.4.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.3.2015 uviedol skutočnosti
zistené z predchádzajúceho konania, v ktorom zastupoval na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2003

žalovanú proti bývalému manželovi O. P.. Ďalším tvrdením žalovanej v sťažnosti bolo, že na pojednávaní
pred Okresným súdom Piešťany v tom istom konaní dňa 18.6.2015 opäť na adresu matky maloletej,
t. j. žalovanej, mal žalobca uviesť skutočnosti zistené z predchádzajúceho konania, v ktorom zastupoval
žalobca práve žalovanú na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 proti jej bývalému manželovi, O. P..

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná je bývalou manželkou jeho dlhoročného kamaráta,
N. O. A., ktorý v lete 2013 požiadal žalobcu o konzultáciu pre jeho vtedajšiu manželku (žalovanú
v tomto spore – pozn. súdu), keďže jej bývalý manžel, O. P. doručil Okresnému súdu Piešťany návrh
na zníženie výživného na maloletú dcéru Q. P.. Na stretnutí v lete 2013 poradil žalobca N. O. A.
a žalovanej, že najrýchlejším a najvhodnejším spôsobom ukončenia sporu je mimosúdna dohoda

účastníkov konania. Nakoľko žalovaná nedisponovala žiadnym spisovým materiálom v predmetnej veci,
keďže informáciu o podaní jej bývalého manžela mala z prostredia súdu, nemala dokonca k dispozícii
ani návrh na zníženie výživného, adresovaný jej bývalým manželom súdu, podpísala žalovaná žalobcovi
splnomocnenie na jej zastupovanie vo veci s tým, že v prípade, ak nedôjde k mimosúdnej dohode
s jej bývalým manželom (O. P.), nahliadne žalobca do súdneho spisu. K tomuto však nedošlo, nakoľko

N. O. A. krátko po stretnutí telefonicky informoval žalobcu, že medzi žalovanou a jej bývalým manželom
(O. P.) došlo k mimosúdnej dohode, jej bývalý manžel (O. P.) vzal návrh na začatie konania späť, a
teda vec považoval za vybavenú. Preto nevykonal žalobca za žalovanú žiadny právny úkon, pričom
predmetné splnomocnenie sa vzťahovalo iba na súdne konanie o zníženie výživného na staršiu dcéru
žalovanej Leu, vedené pred Okresným súdom Piešťany. So žalovanou sa stretol žalobca len raz, a to

za prítomnosti N. O. A., pričom predmetom ich rozhovoru bolo jedine a výlučne výživné na jej staršiu
dcéru Leu z predchádzajúceho manželstva, a snaha manželov A. ukončiť vec v čo najkratšom čase.
K ukončeniu zastupovania žalovanej došlo bez vykonania akéhokoľvek právneho úkonu vo veci, jediné
na stretnutie trvalo cca 30 minút. Z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody nestihla žalovaná odovzdať
žalobcovi ani žiadny spisový materiál, a preto žalobca nedisponoval so žiadnym spisovým materiálom

vo veci, okrem splnomocnením zo dňa 23.7.2013, ktoré pripojila žalovaná k svojej sťažnosti.

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná pripojila k svojej sťažnosti aj žalobcove podania adresované
Okresnému súdu Piešťany vo veci úpravy práv a povinností k maloletej N. A., druhej dcére žalovanej,
kdezastupovalžalobcaužjej(druhého)bývaléhomanžela,N.O.A..vtýchtopodaniachnenašielžalobca

žiadnu zmienku o snahe jej bývalého manžela O. P. o zníženie výživného. Uvedená právna vec nebola
založená na rovnakom skutkovom základe, nemala rovnakých účastníkov, nešlo o práva tých istých
účastníkov konania, čiže nešlo o tú istú právnu vec, nešlo ani o právnu vec súvisiacu s vecou, ktorá bola
predmetom sťažnosti. Žalobca dodal, že všetky informácie uvedené v konaní o úprave práv a povinností
načasdorozvodurodičovN.O.A.ažalovanej,akoajvšetkyskutkovéokolnostipopísanévpredmetných

podaniach, získal žalobca jedine a výlučne od svojho klienta, N. O. A.. Všetky ním uvádzané informácie
a skutkové okolnosti v uvedenom konaní nemali ani čiastočný či okrajový súvis s právnou vecou zníženia
výživného na staršiu dcéru žalovanej, v ktorej mal žalobca žalovanú pôvodne zastupovať.5. Žalobca v žalobe ďalej dodal, že žalovaná v sťažnosti na jednej strane uviedla, že žalobca mal
pozmeniť a skresliť informácie, ktoré mal údajne od nej získať ako jej vtedajší právny zástupca,
a na druhej strane uviedla, že podal nepravdivé informácie o jej osobe v tomto konaní, a vedome

ju mal tak očierniť. Z predmetného disciplinárneho návrhu ani zo sťažnosti žalovanej nie je zrejmé
ani jasné, ktoré informácie mal žalobca od žalovanej získať pri jej zastupovaní, následne ich využiť
v prospech N. O. A., pozmeniť ich a skresliť. Žalobca zdôraznil, že nedisponoval žiadnou informáciou
od žalovanej, ktorá by mohla neoprávnene zvýhodniť N. O. A. a o veciach a skutočnostiach týkajúcich
sa veci, ktoré boli prejedávané v konaní o úprave práv a povinností na čas do rozvodu k maloletej dcére

N. O. A. a žalovanej, k mal. N., nemal žalobca predtým vedomosť. Žalobca poznamenal, že po celý
čas postupoval v súlade s § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku, v zmysle ktorého má advokát právo
vyhľadávať dôkazy, zisťovať skutkové okolnosti prípadu, nesmie však svedkov ovplyvňovať a získané
dôkazy a skutočnosti pozmeňovať alebo skresľovať. Dodal, že konal aj v súlade s § 18 ods. 2
ZoA, teda s odbornou starostlivosťou. Konal pritom čestne, svedomito a primeraným spôsobom
a dôsledne využíval všetky právne prostriedky v záujme klienta. Pokiaľ ho teda žalovaná obviňuje

v sťažnosti, že od nej získal informácie, ktoré mal pozmeniť, žalovaná zavádza. Žalobca zopakoval,
že o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa prípadu N. O. A. sa dozvedel žalobca výlučne a len od N. O.
A., a nie od žalovanej. Žalobca v danom prípade neporušil ani Etický kódex CCBE, ktorý v bode 3.2.3
predmetného ustanovenia zakotvuje zákaz zastupovania klienta, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia
povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré mu zveril predchádzajúci klient, alebo ak by

informácie, ktoré má advokát dispozícii o záležitostiach bývalého klienta, nového klienta neprimerane
zvýhodnili.

6. Žalobca sa domáhal žalobou morálneho zadosťučinenia v podobe písomného ospravedlnenia
doručeného tak na adresu žalobcu, ako aj na adresu SAK, pretože rovnako písomným podaním

adresovaným tejto stavovskej organizácii zasiahla žalovaná do osobnostných práv žalobcu. Okrem
písomného ospravedlnenia sa domáhal žalobca aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom
sumu náhrady navrhol žalobca tak, aby na jednej strane zabezpečila rešpektovanie a ochranu jeho
osobnosti ako fyzickej osoby, a na druhej strane, aby nepôsobila likvidačne pre žalovanú. V tejto
súvislosti citoval ust. § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších

predpisov (ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Citoval z rozsudku NS ČR sp. zn.
28Cdo/2194/2022 zo dňa 24.4.2003, podľa ktorého, pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti
stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením
§ 11OZ. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Potom citoval z rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo/427/2000
zo dňa 29.6.2000, podľa ktorého pod pojmom vážnosť, resp. dôstojnosť fyzickej osoby podľa § 13

ods. 2 OZ treba rozumieť napríklad aj fenomén stavovskej, resp. profesijnej cti a vážnosti. Ďalej uviedol,
že predmetom ochrany občana v zmysle ustanovenia § 11 OZ je aj jeho česť v odborných kruhoch,
v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou, nielen teda občianska česť v užšom slova zmysle.
Nepochybnouformouzadosťučineniasajavíbyťospravedlnenie,pričomtátoformazadosťučineniabýva
spravidla kombinovaná s prostriedkami smerujúcimi k odstráneniu následkov neoprávneného zásahu.

7. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a priznať proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V tejto súvislosti citovala z čl. 11 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový
poriadok“), podľa ktorého, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,

považujesazaschopnéhokonaťsnáležitouznalosťouvecispojenoustoutoodbornosťou.Ďalejcitovala
z § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého, po skončení zastupovania je advokát, okrem iného,
povinný s klientom bez zbytočného odkladu vec finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady.
Citovala aj z ust. § 13a ods. 1 písm. a) a písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

len „vyhláška o odmenách advokátov“ alebo „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), podľa ktorého, odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí (okrem iného) za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán
alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Žalovaná dodala, že splnomocnenie zo dňa 23.7.2013 vo veci
sp. zn. 13P/50/2013 udelila výlučne a len žalovaná ako splnomocniteľ žalobcovi ako splnomocnencovi,

avšak žalobca vec nevysporiadal tak, ako mu to ukladá § 13 Advokátskeho poriadku. Keďže N. O. A.
nebol v predmetnom splnomocnení splnomocniteľom, nebol ani oprávneným toto vypovedať/ukončiť.
Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že N. O. A. je žalobcov dlhoročný kamarát. Vo
veci sp. zn. 13P/50/2013 uskutočnil žalobca za žalovanú minimálne 2 úkony právnej služby, a to1.) prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 2.)
písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky.
Vykonanie úkonu príprava a prevzatia zastúpenia vyplýva nielen zo splnomocnenia zo dňa 23.7.2013

v konaní sp. zn. 13P/50/2013, ale najmä z upovedomenia o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa
23.7.2013, adresovaného žalobcom Okresnému súdu Piešťany, ako aj z ospravedlnenia neúčasti
žalovanej ako odporkyne a žalobcu ako jej vtedajšieho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
19.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepochybne prevzal zastupovanie žalovanej, aktívne vo
vecivystupovalakonal.Vykonanieúkonupísomnéhopodaniaprotistranetýkajúcesavecisamejvyplýva

z emailu žalobcu adresovaného žalovanej dňa 21.11.2013, v ktorom zaslal žalobca žalovanej dohodu
o výživnom medzi ňou a O. P. na jej odsúhlasenie predtým, ako ju zašle O. P.. Žalovaná poukázala
aj na email žalobcu zo dňa 21.11.2013, ktorý tento zaslal O. P. za účelom vytlačenia, podpísania
aodoslaniapodpísanéhonávrhudohodyovýživnomvprípade,žebudesúhlasiťsjejobsahom.Emailom
zo dňa 26.11.2013 potvrdil O. P. zaslanie podpísanej dohody o výživnom. Listom zo dňa 2.12.2013 zaslal
žalobca žalovanej predmetnú dohodu o výživnom na podpis s pokynom, aby jedno vyhotovenie zaslala

spätne na adresu jeho advokátskej kancelárie.

8. Žalovaná ďalej citovala § 3 Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého je revízna komisia povinná
vykonať šetrenie o každom skutku, o ktorom sa dozvie, ktorý môže byť disciplinárnym previnením
advokáta. Ďalej citovala § 4 ods. 4 písm. a) a b) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého, revízna

komisia vec odloží, ak zistí, že nie je dôvod na podanie návrhu, pretože skutok, ktorý je predmetom
šetrenia, sa nestal, alebo nie disciplinárnym previnením. Citovala aj § 5 ods. 1 Disciplinárneho poriadku,
podľa ktorého, predseda revíznej komisie podá návrh, ak revízna komisia zistí, že advokát sa dopustil
disciplinárneho previnenia. V tejto súvislosti poukázala na § 58 ods. 1 ZoA, podľa ktorého, disciplinárne
konanie sa začína, okrem iného, na návrh predsedu revíznej komisie. Žalovaná uviedla, že ako klientka

žalobcu podala na neho opakovane sťažnosti. Pri šetrení oddelením sťažností mal žalobca povinnosť
podľa § 2 ods. 4 Disciplinárneho poriadku poskytnúť oddeleniu sťažností súčinnosť, mal možnosť
predložiť všetky doklady a vyjadrenia, ktoré by preukázali, že k disciplinárnemu previneniu nedošlo.
Začatie disciplinárneho konania je pritom komplexný proces, ktorý má Disciplinárnym poriadkom SAK
presnestanovenýpostup,ktorýneoprávňujeinúosobunežpredsedurevíznejkomisiepodaťtentonávrh.

Žalovaná z uvedených dôvodov nebola ani len teoreticky oprávnená začať disciplinárne konanie. Bolo
na žalobcovi, aby tvrdenia žalovanej v konaní pred revíznou komisiou vyvrátil, k čomu bol aj vyzvaný
výzvou na vyjadrenie a predloženie advokátskeho spisu zo dňa 9.6.2016. Nakoľko žalobca tvrdenia
žalovanej nevyvrátil, a revízna komisia zistila v zmysle § 5 ods. 1 Disciplinárneho poriadku, že žalobca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, podal predseda revíznej komisie R. F. I. návrh na disciplinárne

stíhanie žalobcu so sp. zn. 119/1276/2016.

9. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, podľa ktorého vec, v ktorej ju zastupoval, nemala rovnakých
účastníkov ako vec, v ktorej zastupuje N. O. A. proti nej. Žalovaná poznamenala, že je stranou sporu
v početných konaniach, kde zastupuje žalobca protistranu proti nej. Vo veci sp. zn. 13P/50/2013

sa oboznámil žalobca nielen s rodinnými pomermi žalovanej, jej domácnosti, ale aj so všetkými
skutočnosťami súvisiacimi so žalovanou, jej dcérou Q. R. P. a bývalým manželom O. P.. Na pojednávaní
Okresného súdu Piešťany dňa 18.6.2017 sa vyjadril žalobca: „Pokiaľ matka tvrdí, že rodičia sa nevedia
dohodnúť o základných otázkach, že otec jej robí vo všetkom prieky, je to len účelové tvrdenie, a to
len preto, aby dosiahla taký istý stav, ako u p. P., t. j. otca jej staršej dcéry.“ V tejto súvislosti

citovala žalovaná bod 3.2.2 Etického kódexu CCBE, podľa ktorého advokát musí ukončiť zastupovanie
viacerých alebo všetkých zainteresovaných klientov, ak medzi nimi dôjde ku konfliktu záujmov. Rovnako
musí prísť postupovať, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosť zachovávať mlčanlivosť, alebo,
ak je ohrozená jeho/jej nezávislosť. Podľa bodu 3.2.3 Etického kódexu CCBE, advokát musí odmietnuť
zastupovanie nového klienta, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť

o skutočnostiach, ktoré mu/jej zveril predchádzajúci klient, alebo ak by informácie, ktoré má advokát
dispozícii o záležitostiach bývalého klienta, nového klienta neprimerane zvýhodnili. Žalovaná preto mala
za to, že v zmysle bodu 3.2.2 Etického kódexu CCBE bol žalobca nielenže povinný ukončiť zastupovanie
N. O. A., ale podľa bodu 3.2.3 Etického kódexu CCBE bol toto povinný odmietnuť ešte pred jeho prijatím.
Etický kódex CCBE vo svojom bode 3.2.3 nevyžaduje, aby nebezpečenstvo porušenia povinnosti

nastalo, ale postačuje len hrozba takéhoto porušenia. Rovnako tak by mal žalobca postupovať aj z
dôvodu, že informácie o O. P., o mal. Q. R. P., a najmä o žalovanej, ktoré nadobudol počas zastupovania
žalovanej, pričom tieto nemusia pochádzať len od žalovanej, neprimerane zvýhodňujú p. N. O. A., a totak, že žalobca vo svojich podaniach opakovane poukazuje či už na vzťah žalovanej s p. O. P., alebo
s mal. Q. R. P..

10. Žalovaná dospela k z názoru, že jej konaním nedošlo k zásahu do profesijnej cti žalobcu,
a k následnému vzniku jeho práva na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalovaná bola oprávnená
podať sťažnosť na konanie žalobcu ako jej advokáta potom, čo videla, že žalobca ako advokát zastupuje
pána N. O. A.. So správnosťou uvedeného postupu sa stotožnila aj revízna komisia, keďže jej predseda
podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi. Žalovaná mala za to, že predmetnou

žalobousledovalžalobcaprerušeniedisciplinárnehokonaniapodľa§15ods.1Disciplinárnehoporiadku,
podľa ktorého, môže senát disciplinárne konanie prerušiť, ak disciplinárne obvinený podá proti osobe
ktorá podala sťažnosť, trestné oznámenie, alebo návrh na začatie konania o ochranu osobnosti
v súvislosti s obsahom sťažnosti. Predmetnú žalobu považovala žalovaná navyše za predčasnú o to
viac, že podľa názoru revíznej komisie došlo zo strany žalobcu k disciplinárnemu previneniu.

11. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca neuviedol, v čom malo predmetné podanie
žalovanej zasiahnuť do jeho osobnostných práv a profesijnej cti. Domnievala sa, že predmetné
podania žalobcu nemajú za cieľ ochranu jeho osobnostných práv, ktoré podľa jej názoru ani porušené
neboli, ale sú len ďalším sporom vedeným voči žalovanej na Okresnom súde Piešťany p. N. O. A.,
ktorého žalobca ako advokát zastupuje. Žalovaná poukázala aj na to, že vo svojom podaní zo dňa

23.10.2016 len citovala vyjadrenia žalobcu, teda išlo o jeho vlastné vyjadrenia adresované súdu. Napriek
tomu, že v žalobe uviedol žalobca, že nevykonal v predmetnej poručenskej veci žalovanej žiadny
právny úkon, tak vo svojom vyjadrení priznal, že komunikoval so žalovanou a jej bývalým manželom
ohľadom mimosúdnej dohody, a zároveň že sprostredkovával jej doručovanie a uzavretie. Uvedené
bez akýchkoľvek pochýb predstavuje viacero úkonov právnej služby než len jeden. Žalobca taktiež v

žalobe uviedol, že nedisponuje žiadnym spisovým materiálom vo veci, ale napriek tomu ako prílohu
svojho vyjadrenia konajúcemu súdu v tomto spore predložil dohodu o výživnom medzi žalovanou a O. P.,
ktorú žalobca, ako vtedajší právny zástupca žalovanej, vypracoval, a zaslal tak žalovanej, ako aj O. P..
Uvedené pritom vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ktorá je
súčasťou tohto súdneho spisu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdený pokyn žalovanej,

abysanevenovalmerituveci.Žalovanázdôraznila,ževypracovanieauzatvoreniemimosúdnejdohodyo
výživnom, ktorej predmetom je zníženie výživného v rámci právneho zastupovania žalovanej aj v konaní
o zníženie výživného, je jednoznačne meritom veci.

12. Ako nepravdivé označila žalovaná tvrdenie žalobcu, že tento nemal žiadne informácie o vecnej

stránke konania, a ani o skutočnostiach súvisiacich so žalovanou, s jej staršou dcérou Q., s jej
domácnosťou a pod. Na preukázanie nepravdivosti tohto tvrdenia žalobcu preložila žalovaná email
žalobcu zo dňa 23.10.2013, v ktorom uviedol: „Ahoj Ali, Čo sme sa spolu rozprávali nájdeš v prílohe.
Pekný deň.“ V prílohe emailu zo dňa 23.10.2013 zároveň zaslal žalobca žalovanej výzvu Okresného
súdu Bratislava III, v ktorej boli zakrúžkované dôkazy, ktoré mala predložiť žalovaná žalobcovi ako jej

právnemu zástupcovi. Tieto mu na ich osobnom stretnutí aj predložila, a na základe nich vypracoval
žalobca predmetnú mimosúdnu dohodu. Žalovaná dodala, že so žalobcom ako s jej právnym zástupcom
sa nestretla len raz, ale viackrát. Z emailovej komunikácie zo dňa 27.5.2013 medzi stranami sporu
je zrejmé, že žalobca komunikoval so žalovanou nielen vo veci zníženia výživného, ale aj vo veci
osvojenia, keďže žalobca uviedol: „Súhlas biologického otca a súhlas biologickej matky (pripravím

ja),“ „Súhlas osvojovaného dieťaťa (pripravím ja).“ Okrem uvedeného je z porovnania priložených
emailových komunikácii, ako aj z emailov predložených konajúcemu súdu spolu s vyjadrením k žalobe
o ochranu osobnosti vidieť, že žalobca ako právny zástupca žalovanej aktívne s ňou komunikoval od
mája 2013 do decembra 2013, a teda nešlo o zastupovanie, ktoré by trvalo týždeň alebo mesiac.

13. Na námietku žalovanej pri prvom úkone, ktorý jej patril, postúpil Okresný súd Bratislava III vec
Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie.

14. Súdny spis spolu s postúpením veci bol Okresnému súdu Piešťany doručený dňa 31.5.2019, kedy
bola veci zároveň pridelená nová spisová značka: 22C/50/2019.

15. Uznesením č. k. 22C/50/2019-156 zo dňa 23.4.2020 pripustil súd zmenu žaloby na základe podania
žalobcu zo dňa 17.7.2019, doplneného podaním zo dňa 23.7.2019 tak, že žalobou sa domáha žalobca,
aby súd rozhodol vo veci nasledovne:1/ Žalovaná je povinná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady zaslať žalobcovi
advokátovi JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, št. príslušnosť:
SR, na adresu jeho advokátskej kancelárie a tiež do sídla Slovenskej advokátskej komory, Kolárska ul.

č. 4, Bratislava, 813 42, písomné ospravedlnenie s nasledovným textom:
„Ja B. A., F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., št. príslušnosť: SR, sa týmto
ospravedlňujem advokátovi JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova 14,
Bratislava, za nepravdivé vyjadrenia uvedené v Sťažnosti na konanie advokáta JUDr. Andreja Garu zo
dňa 27.04.2016, ktorá bola zaslaná na Slovenskú advokátsku komoru, ktorých obsahom som vážne

znížila jeho česť, vážnosť a dôstojnosť u jeho súčasných a potenciálnych klientov, a tiež pred jeho
kolegami a orgánmi Slovenskej advokátskej komory.“
2/ Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej
umy sumu vo výške 2.000,- eur.
3/ Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady zaslať
žalobcovi na adresu jeho advokátskej kancelárie: Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, a tiež do sídla

Slovenskej advokátskej komory, Kolárska 4, Bratislava, 813 42, písomné ospravedlnenie s nasledovným
textom:
„Ja B. A., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XX, XXX XX H., št. príslušnosť: SR, sa
týmto ospravedlňujem JUDr. Andrejovi Garovi, advokátovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova
14, Bratislava advokátovi, reg. číslo 1700, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, za nepravdivé

tvrdenie uvedené v podaní doručenom dňa 25.10.2016 Slovenskej advokátskej komore označenom
ako „Doplnenie dokladov k disciplinárnemu konaniu, spisová značka DS- 63/16:1276/2016 voči JUDr.
Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700“ zo dňa 23.10.2016, v ktorom som uviedla: „Aj napriek tomu, že A.
B. C. má vedomosť o tom, že je voči nemu začaté disciplinárne konanie, tak opakovane vedome a
zámerne pozmeňuje a skresľuje informácie, ktoré získal ako môj právny zástupca v právnej veci proti

môjmu prvému manželovi O. P. a naďalej ich používa v súčasných právnych konaniach pri zastupovaní
O. A. proti mne. Týmto konaním opäť podáva nepravdivé a skreslené informácie o mojej osobe,
vedome a účelovo ma naďalej očierňuje, klame v návrhoch, vo vyjadreniach, neustále poškodzuje moje
meno, citujem: „V spojitosti s vyššie uvedeným poukazujem na dôkaz č. 13, priložený k Návrhu pred
pojednávaním zo dňa 15.3.2016, ktorý vypovedá v plnej miere o matkinom postoji k biologickému otcovi

jej prvorodenej dcéry z prvého manželstva Ley. Opakovane uvádzame, že navrhovateľka manipulovala
aj stretávanie jej staršej dvanásťročnej dcéry Ley so svojím otcom O. P., od jej narodenia v roku 2002.
Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec - O. P., stretával s Q. iba v obci H., iba za prítomnosti matky,
raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky umožňovať stretávanie sa s dcérou Q. a ovplyvňovala tak jej
vzťah k otcovi, čo malo a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti a na jej vzťah s

otcom“.“, nakoľko týmto tvrdením som vážne znížila jeho česť, vážnosť a dôstojnosť u jeho súčasných
a potenciálnych klientov, a tiež pred jeho kolegami a orgánmi Slovenskej advokátskej komory.“
4./ Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Uznesenie o pripustení zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2021.

16. Zmenu žaloby zo dňa 17.7.2019 (doručenú súdu dňa 18.7.2019), doplnenú a upresnenú podaním
zo dňa 23.7.2019 (doručeným súdu dňa 24.7.2019), doplnil žalobca o nové skutočnosti, ktorou zmenou
rozšíril žalobca aj žalobný petit v znení, v akom bol súdom pripustený uznesením zo dňa 23.4.2020
(viac v odseku 15. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca oznámil súdu, že disciplinárne konanie
SAK, začaté návrhom na disciplinárne stíhanie voči žalobcovi sp. zn. 119/1276/2016, bolo právoplatne

zastavené pre späťvzatie návrhu rozhodnutím sp. zn. DS III.-63/16:1276/2016 zo dňa 10.10.2017.
Žalovaná doručila dňa 25.10.2016 SAK podanie zo dňa 23.10.2016 označené ako: Doplnenie dokladov
k disciplinárnemu konaniu, spisová značka DS- 63/16:1276/2016 voči JUDr. Andrejovi Garovi, reg.
číslo 1700. K zastaveniu disciplinárneho konania žalobca uviedol, že predseda revíznej komisie
po podrobnom preštudovaní veci zrejme prehodnotil svoj názor na dôvodnosť sťažnosti žalovanej,

nakoľko svoj návrh na začatie disciplinárneho konania vzal späť. K uvedenému podaniu žalovanej
uviedol žalobca, že aj v tomto opätovne žalovaná uviedla nepravdivé a difamujúce tvrdenia o osobe
žalobcu, pričom na základe druhého podania žalovanej bolo začaté voči žalobcovi ďalšie disciplinárne
konanie SAK pod sp. zn. DS II.-32/2017:3287/2016- dr.Št/Fá. Žalobca zopakoval svoje tvrdenia
z pôvodnej žaloby, a opätovne zdôraznil, že všetky informácie a skutočnosti, ktoré predniesol či predložil

žalobcaakoadvokátprávnyzástupcaN.O.A.vkonaniachmedziO.A.ažalovanou,sadozvedelžalobca
výlučne od N. O. A.. Žalobca potvrdil tvrdenia žalovanej ohľadom mimosúdnej dohody medzi žalovanou
a jej bývalým manželom, O. P., spočívajúce vo výmene niekoľkých emailových správ. Za zavádzajúce
považoval tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca aktívne vystupoval a konal v konaní vedenom Okresnýmsúdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013, a že sa oboznámil s rodinnými pomermi žalovanej, jej
domácnosti, ale aj so všetkými skutočnosťami súvisiacimi so žalovanou, jej dcérou Q. R. P. a bývalým
manželom O. P.. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že predmetná komunikácia sa týkala výlučne

obsahu mimosúdnej dohody žalovanej a O. P.. Uviedol, že na pokyn žalovanej v čase odo dňa
udelenia plnej moci na zastupovanie v konaní až do zastavenia konania sa nevenoval meritu veci,
resp. žalovaná mu okrem informácií týkajúcich sa obsahu mimosúdnej dohody neposkytla žiadne ďalšie
informácie týkajúce sa vecnej stránky konania, ani žiadne informácie o podrobných pomeroch oboch
strán (účastníkov) konania a maloletej dcéry Ley. Na pokyn žalovanej zaslal žalobca Okresnému súdu

Piešťany do konania dve podania, a to informáciu o prevzatí právneho zastúpenia a ospravedlnenie
neúčasti žalovanej na pojednávaní, nakoľko došlo zo strany O. P. k späťvzatiu návrhu vo veci. Spis
nebolžalobcovinikdydoručený,žalobcavkonanínevykonalžiadnyúkonvovecisamej.Žalobcavýlučne
iba sprostredkoval doručovanie mimosúdnej dohody medzi stranami a jej uzatvorenie. Nakoľko nemal
žalobca žiadne informácie o vecnej stránke konania, o rodinných pomeroch žalovanej, jej domácnosti,
o skutočnostiach súvisiacich so žalovanou, jej dcérou Q. R. P. a bývalým manželom O. P., nemohol

ani použiť také informácie a skutočnosti v konaniach žalovanej a N. O. A. ako právny zástupca N. O. A..
Žalobca rozšíril žalobu, keďže žalovaná svojimi ďalšími tvrdeniami v ďalšom podaní adresovanom SAK
opätovne zasiahla do jeho osobnostného práva na ochranu občianskej (profesijnej) cti, pretože tieto jej
vyjadrenia sú nepravdivými tvrdeniami, svojím charakterom znižujú dôstojnosť, vážnosť a česť žalobcu,
keďžepodaniežalovanejsadostalododispozícieSAKakostavovskejorganizácie,kdeopätovnevzniklo

podozrenie, že žalobca nevykonáva svoje povolanie v súlade so zákonom o advokácii.

17. Žalovaná uviedla, že žalobca nespochybnil žiadnym spôsobom jej tvrdenia, že:
a/ N. O. A. nebol oprávneným vypovedať/ukončiť právne zastúpenie žalobcom ako advokátom žalovanej
vo veci sp. zn. 13P/50/2013, v ktorom na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 zastupoval žalobca

výlučne žalovanú, a rovnako nespochybnil žalobca, že predmetnú vec nevysporiadal tak, ako mu to
ukladá § 13 Advokátskeho poriadku;
b/ pokiaľ by vyvrátil žalobca v konaní pred revíznou komisiou tvrdenia žalovanej, nepodal by predseda
revíznej komisie SAK proti žalobcovi návrh na disciplinárne stíhanie žalobcu ako advokáta podľa § 58
ods. 1 ZoA;

c/ vo veci sp. zn. 13P/50/2013 vykonal žalobca minimálne 2 úkony právnej služby, a to 1.) prevzatie
a príprava zastúpenia a 2.) písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej;
d) v zmysle bodov 3.2.2. a 3.2.3. Etického kódexu CCBE bol žalobca povinný odmietnuť zastupovanie
O. A. už pred jeho prijatím, keďže predtým zastupoval žalovanú, keďže postačuje existencia hrozby
nebezpečenstva porušenia povinnosti mlčanlivosti, a od žalovanej sa dozvedel žalobca informácie, ktoré

neprimerane zvýhodňujú O. A..

18. Ďalej žalovaná poznamenala, že ak by jej podaním zo dňa 23.10.2016, adresovaným SAK, došlo
k závažnému zásahu do osobnostných práv žalobcu, tento by nepochybne rozšíril svoj žalobný návrh
omnoho skôr, a nie až viac než po dvoch rokoch potom, čo predseda revíznej komisie podal proti nemu

(ďalší) návrh na disciplinárne stíhanie. V podaní zo dňa 23.10.2016 žalovaná iba citovala vyjadrenia
žalobcu, a teda išlo o jeho vlastné vyjadrenia adresované súdu. Žalovaná zotrvala na svojom názore,
že tak pôvodná žaloba, ako aj jej zmena nemajú za cieľ ochranu osobnostných práv žalobcu, ktoré
ani porušené neboli (podľa názoru žalovanej), ale sú len ďalším sporom vedeným voči žalovanej
Okresným súdom Piešťany N. O. A., ktorého žalobca ako advokát zastupuje. Ďalej žalovaná poukázala

na rozpor v tvrdeniach žalobcu v tomto spore, ktorý v žalobe uviedol, že došlo k ukončeniu zastupovania
žalovanej bez vykonania akéhokoľvek právneho úkonu, že nedisponuje žiadnym spisovým materiálom
a že nevykonal žiadny právny úkon, avšak v reakcii na vyjadrenie žalovanej v tomto spore priznal
žalobca, že došlo ku komunikácii ohľadom mimosúdnej dohody aj s bývalým manželom žalovanej
O. P., k čomu žalovaná dodala, že uvedené skutočnosti predstavujú viac úkonov právnej služby

než len jeden. Žalobca sa vyjadril, že nedisponuje žiadnym spisovým materiálom vo veci (sp. zn.
13P/50/2013), avšak k svojmu vyjadreniu k vyjadreniu žalovanej v tomto spore pripojil žalobca dohodu
o výživnom uzatvorenú vo veci výživného, ktoré bolo predmetnom uvedenej veci. K tvrdeniu žalobcu,
že tento sa na pokyn žalovanej nevenoval meritu veci (sp. zn. 13P/50/2013) a že mu žalovaná
okrem informácií ohľadom mimosúdnej dohody neposkytla žiadne ďalšie informácie, uviedla žalovaná,

že žalobca nepreukázal udelenie pokynu žalovanou, aby sa nevenoval meritu veci. V tomto smere
žalobkyňazdôraznila,ževypracovanieauzatvoreniemimosúdnejdohodyovýživnom,predmetomktorej
bolo zníženie výživného v rámci právneho zastupovania žalovanej aj v konaní o zníženie výživného,
je jednoznačne meritom veci. Žalovaná zdôraznila, že ako strana sporu vystupovala nielen v konanívedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013 a Okresným súdom Bratislava III pod
sp. zn. 37P/243/2013, kde bola zastúpená žalobcom ako advokátom, ale vystupuje ako strana sporu aj
v početných konaniach, kde žalobca ako advokát zastupuje protistranu. Žalobca ako právny zástupca

žalovanej sa v konaniach vedených Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013 a Okresným
súdom Bratislava III pod sp. zn. 37P/243/2013 oboznámil nielen s rodinnými pomermi žalovanej, jej
domácnosti, ale aj so všetkými skutočnosťami súvisiacimi so žalovanou, s jej dcérou Q. R. P. a s bývalým
manželom O. P.. Predmetná skutočnosť bola nevyhnutná na vypracovanie mimosúdnej dohody, ktorú
by inak žalobca nemohol pripraviť.

19.Žalovanápovažovalačistozaosobnýnázoržalobcu,bezreálneho,adôkazmipodporenéhozákladu,
jeho tvrdenie, že predseda revíznej komisie SAK „po podrobnom preštudovaní veci zrejme prehodnotil
svoj názor“ na dôvodnosť sťažnosti žalovanej. Podľa § 58 ods. 1 ZoA, disciplinárne konanie sa začína
o. i. na návrh predsedu revíznej komisie. Pokiaľ žalobca uviedol, že predseda revíznej komisie SAK
po podrobnom preštudovaní veci zrejme prehodnotil svoj názor, tak uvedeným tvrdením znevažuje

prácu revíznej komisie pred podaním predmetného návrhu na podanie disciplinárneho konania, keďže
naznačuje, že predseda revíznej komisie SAK si predtým vec podrobne nenaštudoval. Z predmetného
rozhodnutia taktiež nevyplýva, aký bol dôvod späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho stíhania.
Žalovaná zastávala názor, že je pravdepodobnejšie, že dňa 10.10.2017 došlo s späťvzatiu návrhu na
začatie disciplinárneho stíhania zo dňa 6.9.2016 z toho dôvodu, že dňa 16.5.2017 bol podaný nový

návrh na začatie disciplinárneho stíhania žalobcu. Zo späťvzatia akéhokoľvek návrhu/žaloby bez udania
dôvodu nie je možné automaticky usudzovať, že podaný návrh/žaloba bol/a nedôvodný/á. Napríklad, ak
strana podá žalobu o zaplatenie sumy 1.000,- eur z titulu pôžičky, a následne ju bez uvedenia dôvodu
do 6 mesiacov zoberie späť, neznamená to, že predmetná pôžička neexistovala a že nebola splatná.
Obdobne ani so späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho stíhania zo dňa 6.9.2016 nie je možné

usudzovať, že k disciplinárne pochybenie žalobcu nenastalo.

20. Žalovaná zhrnula, že obe svoje sťažnosti proti advokátovi JUDr. Andrejovi Garovi adresovala
disciplinárnemu oddeleniu SAK, teda výlučne orgánu, ktorý je oprávnený zaoberať sa disciplinárnymi
deliktami členov SAK. Podľa § 18 ods. 8 Disciplinárneho poriadku SAK , pojednávanie je neverejné.

Podľa § 2 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK, obsah sťažnostného spisu je predmetom zákonom
stanovenej povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 ZoA. S jeho obsahom sa môžu oboznámiť účastníci
konania. Účastníkom konania o sťažnosti je predseda revíznej komisie, ním poverená osoba, dotknutý
advokát, voči ktorému sťažnosť smeruje a jeho zástupca. Z uvedených dôvodov je preto (podľa
žalovanej) nepochybné, že podania žalovanej neboli ani len teoreticky spôsobilé akokoľvek zasiahnuť

do profesijnej cti žalobcu, keďže o podaniach žalovanej sa dozvedel len predseda revíznej komisie,
resp. ním poverená osoba, a žalobca ako advokát, proti ktorému smerovali podania žalovanej, pričom
obsah sťažnostného spisu bol, a je predmetom zákonom stanovenej povinnosti mlčanlivosti. Na základe
uvedeného podania žalovanej neboli ani len teoreticky spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do profesijnej cti
žalobcu, a preto navrhla žalovaná súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého
Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona
č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn.

PN-22C/50/2019.

22. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to
splnomocnením žalovanej zo dňa 23.7.2013, oboznámením sa s podstatnou časťou spisu Mestského
súdu Bratislava II sp. zn. B3-37P/243/2013 (predtým ako spis Okresného súdu Bratislava III sp.

zn. 37P/243/2013, pred prenesením príslušnosti pôvodne ako spis Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 13P/50/2013, z tohto spisu dokazovanie obsahom návrhu na začatie konania, upovedomením
o prevzatí právneho zastúpenia žalovanej žalobcom, ospravedlnením neúčasti žalovanej a žalobcu
ako jej vtedajšieho právneho zástupcu na pojednávaní, uznesením o zastavení konania, doručenkami),
ďalej emailovou komunikáciou medzi žalovanou, žalobcom a O. P., ako aj emailovou komunikáciou

medzi žalobcom a žalovanou, návrhom dohody o výživnom, sprievodným listom žalobcu k dohode
o výživnom, ďalej splnomocnením N. O. A. zo dňa 10.3.2015, emailovou komunikáciou medzi stranami
sporu a N. O. A., listinami zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/17/2015 (predloženými stranami
v tomto spore, t. j. odvolanie zo dňa 8.4.2015 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.6.2015, odvolanie zo dňa 14.7.2015 proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), oboznámením sa podstatnou časťou sťažnostného spisu
SAK sp. zn. 119/1276/2016 a obsahom disciplinárneho spisu SAK sp. zn.: DS III.-63/16:1276/2016,

predovšetkým so sťažnosťou žalovanej zo dňa 27.4.2016 pre porušenie Advokátskeho poriadku
na JUDr. Andreja Garu, oznámením predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 5.9.2016, výzvou SAK
zo dňa 9.6.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.6.2016 k sťažnosti žalovanej adresovanej SAK,
návrhom predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 6.9.2016, výzvou predsedu Disciplinárnej komisie
SAK zo dňa 6.9.2016, návrhom predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 16.5.2017, výzvou predsedu

Disciplinárnej komisie SAK zo dňa 10.6.2017, rozhodnutím III. disciplinárneho senátu pri Slovenskej
advokátskej komore sp. zn. D III.-63/16:1276/2016 zo dňa 10.10.2017, ďalej podaním žalovanej zo dňa
23.10.2016 adresovaným SAK, označeným ako Doplnenie dokladov k disciplinárnemu konaniu spisová
značka DS-63/16:1276/2016 voči JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, ktoré listiny vo fotokópiách
predložili aj strany sporu v tomto súdnom spore), ďalej čestným prehlásením Q. R. A., emailovou
komunikáciou ohľadom mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa tohto súdneho sporu, písomnými a ústnymi

vyjadreniamistránsporu,výsluchmisubjektovsporu,výsluchomsvedkaN.O.A.,akoajďalšímobsahom
spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

23. Žalobca je advokát zapísaný do zoznamu advokátov SAK pod reg. č 1700, vykávajúci advokáciu na
adrese: Štefánikova 14, Bratislava, s prideleným IČO: 30850436.

24. Žalobca je dlhoročným kamarátom N. O. A., ktorý je druhým bývalým manželom žalovanej.

25. Prvé manželstvo žalovanej s O. P. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.
k. 12C/158/2003-28 zo dňa 17.9.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2003. Z prvého

manželstva žalovanej pochádza jedno dieťa, a to dcéra Q. R. A. (pôvodne ako Sámelová; rozsudok na
č. l. 3 spisu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B3-37P/243/2013).

26. Druhé manželstvo uzatvorila žalovaná v roku 2012 s N. O. A..

27. Ešte pred udelením akéhokoľvek písomného plnomocenstva žalobcovi komunikoval žalobca s
vtedajším druhým manželom žalovanej, s N. O. A., a so žalovanou emailmi zo dňa 27.5.2013 o možnosti
adopcie dcéry žalovanej Ley jej druhým manželom, N. O. A.. V jednom emaile napísal žalobca všetky
listiny,ktorépotrebujemaťkdispozícii,apooznámenížalovanou,žebiologickýotecQ.,O.P.,sadopciou
nesúhlasil,napísalžalobcažalovanej,ktorékonkrétneustanovenieZákonaorodine umožňujeosvojenie

dieťaťa aj bez súhlasu rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej 6 mesiacov neprejavoval záujem
o maloleté dieťa najmä tým, ak ho nenavštevoval, neplnil si riadne a pravidelne vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohol
osobne sa starať o maloleté dieťa bez závažnej prekážky, a dodal, že môžu prediskutovať možnosti,
ktoré mali (manželia A. v danom čase – pozn. súdu).

28. Doručením návrhu prvého bývalého manžela žalovanej, O. P., proti žalovanej a vtedy maloletej Q.
R. P. (S. A.), na Okresnom súde Piešťany dňa 28.5.2013 začalo konanie o zníženie výživného na mal.
Q., ktoré bolo vedené pôvodne Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013. Návrh na zníženie
výživného odôvodnil O. P. zmenou jeho finančných príjmov od poslednej úpravy výživného na maloletú

Q. z dôvodu, že v decembri 2012 utrpel úraz na pravej nohe, odkedy podstúpil množstvo vyšetrení
arehabilitáciu,žedňa15.4.2013podstúpiloperáciukolena,ženaoperáciukrížnychväzovbolobjednaný
na 27.5.2013 s predpokladanou dobou liečenia cca 12 mesiacov, ktoré okolnosti spôsobili, že stratil
možnosť hľadať si prácu. O. P. navrhol prejednanie veci jeho účasti a bez účasti žalovanej z dôvodu,
že on bude chodiť o barlách a že žalovaná bola tehotná. Návrhom sa nedomáhal žalovaný zmeny

úpravy styku s maloletou Q., a neuviedol v ňom žiadne tvrdenie ani žiadnu informáciu o stretávaní alebo
nestretávaní sa s jeho dcérou Q..

29. Dňa 16.7.2013 mali N. O. A. a žalovaná dohodnutý spoločný obed so žalobcom v Eurovei
v Bratislave, čo vyplýva nielen z tvrdenia žalovanej v tomto spore, ale aj z pripomienky služby Google

Kalendár z toho istého dňa doručenej žalovanej (č. l. 368 súdneho spisu).

30. Splnomocnením zo dňa 23.7.2013 splnomocnila žalovaná žalobcu ako advokáta na všetky právne
úkony na jej zastupovanie vo veci navrhovateľa O. P. proti nej o zníženie výživného na dcéru Q. R. A. (P.).V čase udelenia splnomocnenia bola vec O. P. o zníženie výživného vedená Okresným súdom Piešťany
pod sp. zn. 13P/50/2013. Dňa 24.7.2013 bolo doručené do príslušného konania o zníženie výživného
telefaxové podanie, obsahom, ktorého bolo upovedomenie žalobcu o prevzatí právneho zastúpenia

žalovanej v predmetnej veci a splnomocnenie žalovanej zo dňa 23.7.2013. V závere upovedomenia
požiadal žalobca súd o zaslanie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a listín k nemu doložených.
Telefaxové podanie doplnil žalobca doručením originálu v listinnej podobe, podaným na pošte v ten istý
deň, doručeným súdu dňa 26.7.2013. Uznesením zo dňa 31.7.2013 preniesol Okresný súd Piešťany
miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III, ktoré bolo doručené žalobcovi ako právnemu

zástupcovi žalovanej spolu s návrhom na zníženie výživného dňa 14.8.2013 tak, ako to vyplýva
z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise o znížení výživného na mal. Q. R.. Po prenesení miestnej
príslušnosti bola na Okresnom súde Bratislava III pridelená veci nová sp. zn. 37P/243/2013. Žalobcovi
doručil Okresný súd Bratislava III dňa 23.10.2013 predvolanie na pojednávanie na deň 19.11.2013,
návrh na začatie konania a výzvu súdu so zakrúžkovanými dokumentami, ktoré žiadal súd predložiť
najneskôr na pojednávaní. Podaním zo dňa 13.11.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava III

dňa 14.11.2013, vzal O. P. svoj návrh na zníženie výživného na dcéru Leu späť. Dôvod späťvzatia
neuviedol. Dňa 19.11.2013 sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava III pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil iba kolízny opatrovník maloletej Ley, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o zastavení konania.
V deň pojednávania, t. j. 19.11.2013, bolo doručené Okresnému súdu Bratislava III podanie žalobcu,
ktorým tento ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovanej na predmetnom pojednávaní z dôvodu,

že žalovanej bolo doručené späťvzatie návrhu. Súčasťou ospravedlnenia bolo aj vyjadrenie žalobcu
ako advokáta žalovanej, že netrvajú na náhrade trov konania. Zastavujúce uznesenie Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/243/2013-48 zo dňa 19.11.2013 bolo doručené O. P. dňa 3.12.2013, žalobcovi dňa
3.12.2013 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 28.11.2013, čo vyplýva aj z doručeniek pripojeného súdneho
spisu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B3-37P/243/2013 (predtým Okresného súdu Bratislava III sp.

zn. 37P/243/2013, pôvodne Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/50/2013). Žalobca je v zastavujúcom
uznesení uvedený ako právny zástupca žalovanej. Zastavujúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.12.2013.

31. Po udelení splnomocnenia žalovanou žalobcovi na jej zastupovanie vo veci O. P. o zníženie

výživnéhonamal.LeukomunikovalistranysporuaO.P.ajemailmi.T.zodňa29.7.2013zaslalažalovaná
žalobcovi prehľad mesačných výdavkov na Leu. T. zo dňa 23.10.2013 preposlal žalobca žalovanej ako
jej advokát žiadosť Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.10.2013 so zakrúžkovanými listinami, ktoré
žiadal súd, aby doručila žalovaná súdu v danej veci za účelom prípravy na pojednávanie, najneskôr
na pojednávaní. Súčasťou emailu zo dňa 23.10.2013 je veta advokáta, že žalovaná nájde v prílohe,

o čom sa spolu rozprávali. Dňa 14.11.2013 zaslal O. P. emailom podací lístok preukazujúci odoslanie
späťvzatia návrhu na zníženie výživného na Leu, na ktorý email zareagoval žalobca tým, že požiadal O.
P. aj o zaslanie späťvzatia. Dňa 21.11.2013, t. j. po vyhlásení uznesenia o zastavení konania, avšak ešte
pred doručením písomného vyhotovenia uznesenia, zaslal žalobca žalovanej návrh dohody o výživnom
medzi žalovanou a O. P., aby si ho žalovaná pozrela, keďže ho chcel potom zaslal žalobca O. P.. Na

druhý deň, t. j. dňa 22.11.2013, zaslal žalobca O. P. návrh dohody o výživnom na mal. Q. s tým, aby
v prípade súhlasu s jej obsahom, ju 2x vytlačil, podpísal a zaslal do kancelárie žalobcu, a že následne
zabezpečí žalobca podpísanie dohody zo strany žalovanej, a potom jedno vyhotovenie zašle žalobca
O. P. na jeho adresu. Dňa 26.11.2013 informoval O. P. žalobcu, že mu už zaslal podpísanú dohodu,
na čo zareagoval žalobca v ten istý deň, že mu tento zašle jedno vyhotovenie dohody po jej podpísaní

žalovanou. Dňa 18.12.2013 informoval O. P. žalobcu, že mu stále nebolo doručené jedno vyhotovenie
dohody, na čo v ten istý deň napísal žalobca email žalovanej s otázkou, či táto už má podpísanú dohodu.
V celej emailovej komunikácii s O. P. bol žalobca zakaždým podpísaný ako advokát.

32. Oficiálnym listom zo dňa 2.12.2013, na hlavičkovom papieri advokátskej kancelárie žalobcu, zaslal

žalobca žalovanej ako jej advokát v právnej veci navrhovateľa O. P. proti žalovanej o zníženie výživného
na Q. R. A. 2x dohodu o výživnom podpísanú navrhovateľom O. P. s tým, aby ju podpísala žalovaná,
a aby jedno podpísané vyhotovenia zaslala späť na adresu sídla advokátskej kancelárie žalobcu. Aj
v tomto sprievodnom liste adresovanom žalovanej je žalobca identifikovaný ako advokát.

33. Z textu návrhu dohody o výživnom, datovanej 21.11.2013, ktorú pripravil žalobca ako advokát
žalovanej, ktorá dohoda sa týka O. P. a žalovanej ohľadom výživného na mal. Q. R. A., je nepochybné,
že dohoda sa týkala výlučne nižšieho výživného na Q. zo strany otca, t. j. O. P., z dôvodu nepriaznivých
majetkových pomerov otca maloletej (č. l. 112 súdneho spisu).34. N. O. A., nar. X.XX.XXXX splnomocnením zo dňa 10.3.2015 splnomocnil žalobcu ako advokáta
na spísanie, podpísanie a podanie návrhu proti žalovanej (B. A.) o nariadenie predbežného opatrenia

vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. A., nar. XX.X.XXXX, ako aj na všetky právne
úkony spojené s uvedenou právnou vecou (č. l. 30 súdneho spisu). Deň bezprostredne nasledujúci po
udelení plnomocenstva žalobcovi, t. j. dňa 11.3.2015, požiadal N. O. A. žalovanú emailom o poskytnutie
informácie, kedy sa vráti žalovaná spolu s deťmi do ich domu do F..

35. V právnej veci navrhovateľky E. B. A. (žalovanej v tomto súdnom spore) proti N. O. A. o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5P/17/2015,
bol žalobca právnym zástupcom N. O. A.. Žalobca ako právny zástupca N. O. A. podal dňa 8.4.2015
odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/15/2015-14 zo dňa 20.3.2015 o nariadení
predbežného opatrenia v časti výroku o úprave styku s maloletou N. A.. V odvolaní, okrem iného, poprel
tvrdenia E. B. A., že ju mal N. O. A. fyzicky napadnúť dňa 3.3.2015, pretože tento sa snažil fyzicky

ubrániť jej útoku šľahaním s uterákom po tvári a nahom tele. Na str. 15 odvolania uviedol aj to, že E.
B. A. manipulovala aj stretávanie sa jej staršej dcéry Q. s otcom O. P., že mu odmietala umožňovať
stretávanie sa s ňou, že ovplyvňovala tak jej vzťah k otcovi, čo malo veľmi negatívny dopad na zdravý
rozvoj jej osobnosti a na jej vzťah s otcom, a že čo sa týka osvojenia dcéry Q. N. O. A., že klamala E. B.
A. za tým účelom biologického otca jej dcéry Q., O. P., aj N. O. A.. Na pojednávaní vo veci ÚPP k mal.

N. A. uskutočnenom na Okresnom súde Piešťany dňa 18.6.2015 uviedol žalobca ako právny zástupca
N. O. A., okrem iného, že správanie matky (E. B. A.) je, podľa názoru žalobcu a jeho klienta, deštruktívne
na vzťah otca a dcéry, že sa jej to už podarilo v minulosti pri maloletej Q., kedy sa otec nedostal počas 3
rokov k dcére, pričom ku dňu pojednávania mal určený styk raz za 2 týždne, za prítomnosti matky, pričom
išlo o 12-ročnú dcéru, čo nebolo v prospech dieťaťa, kam smerovala E. B. A. ako navrhovateľka v konaní

o ÚPP k mal. N.. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ matka (E. B. A.) tvrdí, že rodičia sa nevedia dohodnúť
o základných otázkach, a že otec (N. O. A.) jej robí vo všetkom prieky, je to len účelové tvrdenie, je to
len preto, aby dosiahla taký istý stav, ako u pána P. t. j. otca jej staršej dcéry. Právna zástupkyňa E. B.
A. v konaní o ÚPP k mal. Isabelle na pojednávaní dňa 18.6.2015 poukázala na skutočnosť, že právny
zástupca otca (JUDr. Andrej Gara) zastupoval matku (E. B. A.) pri právnych vzťahoch s otcom prvého

dieťaťa a poskytoval právne rady, že poskytovanie právneho poradenstva ukončila matka, nakoľko sa
dohodla s otcom maloletej, s pánom P. (str. 4 a 5 zápisnice vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn.
5P/17/2015 zo dňa 18.6.2015).

36. Vo veci ÚPP k mal. N. A. vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5P/17/2015 podal

žalobca ako právny zástupca N. O. A. dňa 14.7.2015 ďalšie odvolanie, tentokrát proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/17/2015-396 zo dňa 6.7.2015, ktorým súd zamietol návrh N. O. A.
na nariadenie predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú N.. V odvolaní zo dňa 14.7.2015
uviedol okrem iného, (na str. 8), že E. B. A. manipulovala aj stretávanie sa jej staršej dcéry Q. (vtedy
12-ročnej) s otcom O. P. od jej narodenia v roku 2002, že do jej 6-tich rokov sa s ňou stretával je

biologický otec iba v obci Šterusy za súčasnej prítomnosti matky raz za 2 týždne, že mu celé roky
odmietala umožňovať sa stretávanie sa s Leou, a ovplyvňovala tak jej vzťah k otcovi, čo malo veľmi
negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti a na vzťah s otcom, a že čo sa týka osvojenia dcéry Q.
N. O. A., že klamala E. B. A. za tým účelom biologického otca jej dcéry Q., O. P., aj N. O. A., a že za tým
účelom žiadala právnikov, aby našli možnosť osvojenia jej dcéry Q. N. O. A. bez súhlasu biologického

otca, O. P..

37. Dňa 29.4.2016 bola doručená SA sťažnosť žalovanej zo dňa 27.4.2016 pre porušenie advokátskeho
poriadku na JUDr. Andreja Garu (č. l. 28 súdneho spisu), v ktorej uviedla, že:
1./ menovaný advokát (žalobca) zastupoval najskôr ju proti jej bývalému manželovi O. P. na základe

splnomocnenia zo dňa 23.7.2013, a čase podania sťažnosti zastupoval jej (vtedajšieho) manžela N. O.
A. proti nej na základe splnomocnenia zo dňa 10.3.2015;
2./ žalobca vedome a zámerne pozmenil a skreslil informácie, ktoré získal ako jej právny zástupca
v právnej veci proti jej prvému manželovi O. P., a použil ich v právnom konaní pri zastupovaní N. O.
A. proti nej, ktorým konaním podal nepravdivé a skreslené informácie o jej osobe, vedome ju očiernil

na súdnych pojednávaniach a v návrhoch, čím jej bola spôsobená ujma, a tým zvýhodnenie jej nového
klienta N. O. A..
K sťažnosti pripojila svoje splnomocnenie zo dňa 23.7.2013, splnomocnenie N. O. A. zo dňa 10.3.2015,
odvolanie žalobcu ako právneho zástupcu N. O. A. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k.5P/17/2015-14 zo dňa 20.3.2015, odvolanie žalobcu ako právneho zástupcu N. O. A. proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/17/2015-396 zo dňa 6.7.2015 a zápisnicu o pojednávaní zo dňa
18.6.2015 uskutočnenom na Okresnom súde Piešťany vo veci sp. zn. 5P/17/2015.

38. Sťažnosť žalovanej zo dňa 27.4.2016 bola na SAK zaevidovaná pod ev. č. 1276/16, a sťažnostnému
spisu bola pridelená sp. zn. 119/1276/2016. Kópie splnomocnení, ktoré pripojila žalovaná k sťažnosti, sú
totožné s kópiami pripojenými žalobcom k žalobe v tomto spore, obsahom ktorých sa podrobne zaoberal
konajúci súd v odsekoch 30. a 34. odôvodnenia tohto rozsudku. V odvolaniach žalobcu ako právneho

zástupcu N. O. A. aj v zápisnici zo dňa 18.6.2015, všetky vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn.
5P/17/2015, ktoré pripojila k sťažnosti, zvýraznila žalovaná niektoré tvrdenia žalobcu (zvýrazňovačom),
vrátane tých vyjadrení, ktoré uviedol konajúci súd v odsekoch 35. a 36. odôvodnenia tohto rozsudku.

39. Predseda Revíznej komisie SAK, Mgr. Richard Karkó, výzvou zo dňa 9.6.2016 vyzval žalobcu na
vyjadrenie k sťažnosti žalovanej, doručenej SAK dňa 29.4.2016, a na predloženie advokátskeho spisu.

Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 16.6.2016, v ktorom uviedol, okrem iného, že žalovaná je bývalou
manželkou jeho dlhoročného kamaráta N. O. A., ktorý ho v lete 2013 požiadal o konzultáciu pre jeho
vtedajšiu manželku (žalovanú), nakoľko jej bývalý manžel O. P. doručil súdu návrh na zníženie výživného
na jej staršiu dcéru Leu z prvého manželstva. Za týmto účelom sa stretol žalobca dňa 23.7.2013 s N.
O. A. a sťažovateľkou (žalovanou), kde obaja manželia deklarovali žalobcovi svoj záujem čo najskôr

ukončiť spor s bývalým manželom žalovanej, O. P., v čo najkratšom čase. Na uvedenom stretnutí
manželom žalobca poradil, že najrýchlejším spôsobom ukončenia sporu je mimosúdna dohoda. Keďže
žalovaná nedisponovala žiadnym spisovým materiálom v danej veci, a nemala k dispozícii ani návrh na
zníženie výživného, podpísala mu splnomocnenie na jej zastupovanie v predmetnom konaní, vedenom
Okresným súdom Piešťany s tým, že ak nedôjde k mimosúdnej dohode, pôjde žalobca nahliadnuť do

spisu, urobí zo súdneho spisu fotokópiu návrhu a všetkých príloh k návrhu, k čomu nedošlo, pretože N.
O. A. telefonicky oznámil žalobcovi, že medzi žalovanou a O. P. došlo k mimosúdnej dohode, O. P. vzal
návrh na začatie konania späť, a že vec považuje za vybavenú. Žalobca uviedol, že žalovanú zastupoval
iba vo veci zníženia výživného na jej staršiu dcéru Q., pochádzajúcu z jej prvého manželstva, a že
k ukončeniu zastupovania došlo bez vykonania akéhokoľvek právneho úkonu, že sa so žalovanou stretol

iba raz, a že stretnutie trvalo cca 30 minút. Dodal, že mu žalovaná neposkytla žiadne iné informácie, kým
sa s O. P. nestretnú, neodovzdala žalobcovi žiadny spisový materiál, okrem splnomocnenia. Uviedol,
že z dôvodu späťvzatia návrhu O. P. nevykonal žalobca vo veci zníženia výživného na mal. Leu žiadny
právny úkon, že nestihol ani nahliadnuť do súdneho spisu. Žalobca poznamenal, že obe odvolania
žalobcu ani zápisnica o pojednávaní, ktoré pripojila žalovaná k sťažnosti, neobsahujú ani zmienku

o snahe bývalého manžela žalovanej, O. P., o zníženie výživného, a že všetky informácie, ktoré uviedol
žalobcavodvolaniachanasúdnompojednávaníprizastupovaníN.O.A.,získalžalobcajedineavýlučne
iba od N. O. A.. Podotkol, že všetky skutočnosti a informácie v konaní pri zastupovaní N. O. A. proti
žalovanej nemajú žiadny súvis, a to ani okrajový, s právnou vecou zníženia výživného na staršiu dcéru
žalovanej, v ktorej mal žalovanú pôvodne žalobca zastupovať. Žalobca záverom vyjadrenia uviedol,

že sťažovateľka (žalovaná) nekonkretizovala vo svojej sťažnosti, aké konkrétne informácie ma od nej
získať ako jej právny zástupca, a následne ich pozmeniť a skresliť, a neuviedla ani, ako presne ju mal
vedome očierniť.

40. Na základe sťažnosti žalovanej zo dňa 27.4.2016, ale až po vyjadrení žalobcu k tejto sťažnosti, podal

predseda Revíznej komisie SAK dňa 6.9.2016 návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi
ako advokátovi, vedeného v zozname v SAK pod reg. č. 1700, o čom informoval predseda revíznej
komisiesťažovateľku(žalovanúoznámenímzodňa5.9.2016.NávrhadresovalpredsedoviDisciplinárnej
komisie SAK. Disciplinárny spis bol založený dňa 5.9.2016, a je vedený Disciplinárnym senátom SAK
č. III. pod sp. zn. DS III.-63/16:1276/2016. Predseda Disciplinárnej komisie SAK, A. R. K., listom zo

dňa 6.9.2016 požiadal žalobcu na zaslanie vyjadrenia k návrhu na začatie disciplinárneho konania
predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 6.9.2016, a oznámil mu, že disciplinárne pojednávanie vykoná
III. disciplinárny senát v 3-člennom zložení, ktorého členov aj vymenoval.

41. V návrhu na začatie disciplinárneho konania uviedol predseda Revíznej komisie SAK, že žalobca

ako advokát po prevzatí právneho zastúpenia N. O. A. na základe splnomocnenia zo dňa 10.3.2015
vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5P/17/2015 o ÚPP k mal. dieťaťu N. A., zast.
žalovanou:1/ v písomnom podaní - odvolaní zo dňa 8.4.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa
20.3.2015 uviedol žalobca skutočnosti zistené z predchádzajúceho konania, v ktorom zastupoval
na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2003 B. A. (žalovanú) proti jej bývalému manželovi O. P.;

2./ v písomnom podaní zo dňa 14.7.2015 opätovne uviedol žalobca v skutočnosti zistené
z predchádzajúceho konania, v ktorom zastupoval na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2003 B. A.
(žalovanú) proti jej bývalému manželovi O. P.;
3./ na pojednávaní pred Okresným súdom Piešťany dňa 18.6.2015 opäť na adresu matky maloletej, B.
A. (žalovanej) uviedol skutočnosti zistené z predchádzajúceho konania, v ktorom zastupoval na základe

splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 B. A. (žalovanú) proti jej bývalému manželovi O. P.,
čím sa, podľa predsedu Revíznej komisie SAK, dopustil žalobca disciplinárneho previnenia podľa
§ 56 ods. 1 ZoA, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené v ust. § 21 písm.
a) ZoA a § 21 písm. b) ZoA. Z uvedených dôvodov navrhol predseda revíznej komisie vykonanie
dokazovania v súlade s Disciplinárnym poriadkom SAK, a aby žalobca bol uznaný vinným zo spáchania
disciplinárneho previnenia s uložením primeranej sankcie podľa § 56 ods. 2 ZoA.

42. Žalobca zopakoval vo vyjadrení zo dňa 29.9.2016 k návrhu na začatie disciplinárneho konania tie isté
tvrdenia, ktoré už uviedol vo vyjadrení k sťažnosti žalovanej zo dňa 27.4.2016, rovnako adresovanom
SAK, predovšetkým, že žalovanú mal zastupovať iba vo veci zníženia výživného k jej staršej dcére
z predchádzajúceho manželstva, avšak z dôvodu späťvzatia návrhu jej bývalým manželom O. P.

nevykonal žalobca žiadny právny úkon, a že nedisponuje žalobca so žiadnym spisovým materiálom
z predmetného konania, okrem splnomocnenia zo dňa 23.7.2013. Zopakoval, že nešlo tú istú právnu
vec, a nie o vec súvisiacu s vecou, ktorá je predmetom sťažnosti, že v prílohách, ktoré pripojila žalovaná
k sťažnosti, kde vystupuje žalobca ako právny zástupca N. O. A., nie je uvedená žiadna zmienka o snahe
jej bývalého manžela O. P. o zníženie výživného. Poznamenal, že všetky informácie a skutočnosti,

ktoré uviedol v konaní, v ktorom zastupoval žalobca N. O. A. proti žalovanej, boli informáciami, ktoré
získal žalobca od N. O. A.. Zopakoval, že z celej sťažnosti ani z návrhu na disciplinárne konanie nie je
možné zistiť, akú konkrétnu informáciu mal žalobca od žalovanej získať pri jej zastupovaní, a následne
ju využiť v prospech N. O. A., a ako mal tieto informácie pozmeniť alebo skresliť. Žalobca zdôraznil,
že nedisponoval so žiadnou informáciou od sťažovateľky, ktorá by mohla neoprávnene zvýhodniť N. O.

A.. Záverom uviedol, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku, s § 18 ods. 2 ZoA aj
s bodom 3.2.3. Etického kódexu CCBE, z ktorých dôvodov navrhol disciplinárnej komisii oslobodenie
svoje osoby spod disciplinárneho obvinenia.

43. Žalovaná adresovala SAK ďalšie podanie zo dňa 23.10.2016, doručené SAK dňa 25.10.2016,

označené ako: Doplnenie dokladov k disciplinárnemu konaniu, spisová značka U./XX:XXXX/2016 voči
JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, zaevidovaným SAK pod ev. č. 3287/16. K podaniu zo dňa
23.10.2016, doručenému SAK dňa 25.10.2016, pripojila žalovaná prílohy, a to:
1./ vyjadrenie navrhovateľa vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 38P/104/2015,
podpísané žalobcom ako právnym zástupcom N. O. A. dňa 17.5.2016, doručené Okresnému súdu

Bratislava III dňa 18.5.2016;
2./ vyjadrenie vo veci vedenej Krajským súdom Bratislave pod sp. zn. 20CoP/53/2016, podpísané
žalobcom ako právnym zástupcom N. O. A. dňa 10.10..2016, doručené Krajskému súdu v Bratislave
dňa 10.10.2016;
3./ návrh E. B. A. (žalovaná v tomto spore) zo dňa 16.11.2009 na zákaz styku otca s dieťaťom, podaný

naOkresnomsúdePiešťanydňa16.11.2009,ktorýmsadomáhalaE.B.A.vydaniarozsudku,ktorýmsúd
obmedzí, resp. zakáže O. P. stýkať sa s maloletou dcérou Q. R. P.. návrh odôvodnila tým, že po každej
návšteve otca bola maloletá Q. R. vystresovaná a psychicky nevyrovnaná, pričom vzhľadom na jej
imunodeficit (HLA 27 pozitivita), tzn. predispozícia k zápalovým reumatickým ochoreniam, jej odporučil
lekár vyhýbať dcéru infekciám a stresovým situáciám, a za stresovú situáciu z lekárskeho hľadiska sa

považovalo aj stretávanie sa otca (O. P.) s maloletou Q. R.;
4./ vyjadrenie zo dňa 17.8.2016 k návrhu na výkon súdneho rozhodnutia vo veci vedenej Okresným
súdom Piešťany pod sp. zn. 13Em/2/2016 vo veci oprávnenej matky E. B. A. (žalovaná v tomto spore)
proti povinnému otcovi N. O. A. o výkon súdneho rozhodnutia. Vyjadrenie podpísal žalobca ako právny
zástupca povinného otca N. O. A. na základe splnomocnenia zo dňa 7.7.2016.

K tomuto vyjadreniu pripojil žalobca ako právny zástupca Ing,. O. A. návrh matky na zákaz styku rodiča
sdieťaťomzodňa16.11.2009apredvolanieN.O.A.zodňa5.10.2016kvýsluchunaOkresnériaditeľstvo
Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len „OR PZ v Trnave“), odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie
vyšetrovania, Piešťany, na deň 19.10.2016;5./ splnomocnenie zo dňa 7.7.2016, ktorým splnomocnil N. O. A. žalobcu na jeho zastupovanie vo veci
výkonu rozhodnutia vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13Em/2/2016;
6./ predvolanie N. O. A. zo dňa 5.10.2016 k výsluchu na OR PZ v Trnava, hoci predvolanie neuviedla

žalovaná ako prílohu doplnenia sťažnosti, avšak z disciplinárneho spisu SAK je nepochybné, že k tomuto
svojmu podaniu pripojila žalovaná aj uvedené predvolanie, keďže toto predvolanie pripojil k svojmu
vyjadreniu žalobca vo veci výkonu rozhodnutia.

44. V podaní zo dňa 23.10.2016, doručenom SAK dňa 25.10.2016, uviedla žalovaná, že aj napriek

tomu, že A. B. C. má vedomosť o tom, že je voči nemu začaté disciplinárne konanie, tak opakovane
vedome a zámerne pozmeňuje a skresľuje informácie, ktoré získal ako jej právny zástupca v právnej
veci proti jej prvému manželovi O. P., a naďalej ich používa v súčasných právnych konaniach pri
zastupovaní N. O. A. proti nej. Týmto konaním opäť podáva nepravdivé a skreslené informácie o jej
osobe, vedome a účelovo ju naďalej očierňuje, klame v návrhoch, vo vyjadreniach, neustále poškodzuje
jej meno. Citovala z vyjadrenia žalobcu „V spojitosti s vyššie uvedeným poukazujem na dôkaz č. 13,

priložený k Návrhu pred pojednávaním zo dňa 15.3.2016, ktorý vypovedá v plnej miere o matkinom
postoji k biologickému otcovi jej prvorodenej dcéry z prvého manželstva Ley. Opakovane uvádzame, že
navrhovateľka manipulovala aj stretávanie jej staršej dvanásťročnej dcéry Ley so svojím otcom O. P., od
jej narodenia v roku 2002. Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec - O. P., stretával s Leou iba v obci
Šterusy, iba za prítomnosti matky, raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky umožňovať stretávanie sa s

dcérou Q. a ovplyvňovala tak jej vzťah k otcovi, čo malo a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj
jej osobnosti a na jej vzťah s otcom.“ Ako zavádzajúce a klamlivé považovala žalovaná aj vyjadrenie
žalobcu, ktorý uviedol: „Aj napriek uvedenému navrhovateľ osobne kontaktoval detského psychológa
a detské psychiatričky, pričom na osobnom stretnutí boli obe strany prekvapené, ba priam až zhrozené,
že matka takýmto spôsobom zneužíva ich správy pred samotným súdom.“ Poznamenala, že lekárske

správy boli doložené k súdnym pojednávaniam, avšak ani jeden z lekárov sa takto nikdy nevyjadril.
Konajúci súd zistil, že obe citácie sú doslovne opísané z písomného vyjadrenia žalobcu ako právneho
zástupcu N. O. A. zo dňa 17.5.2016, adresovaného Okresnému súdu Bratislava III vo veci sp. zn.
38P/104/2015, konkrétne na str. 1 a 2 vyjadrenia.

45. Ďalej žalovaná uviedla v podaní zo dňa 23.10.2016 pre SAK, že žalobca opakovane predkladá na
súdy a na ÚPSVaR jej návrh, ktorý riešila žalovaná s jej prvým manželom, O. P.. Poznamenala, že jej
bývalý manžel, N. O. A., opakovane splnomocnil žalobcu na jeho zastupovanie, tentokrát vo veci výkonu
rozhodnutia vedeného Okresným súdom Piešťany. Žalovaná citovala časť vyjadrenia žalobcu z jeho
písomného vyjadrenia adresovaného Okresnému súdu Piešťany (konajúci súd zistil, že žalovaná mala

na mysli vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.8.2016 vo veci výkonu rozhodnutia vedeného Okresným súdom
Piešťany pod sp. zn. 13Em/2/2016, ktoré vyjadrenie pripojila k svojmu podaniu zo dňa 23.10.2016,
pričom v danom prípade citovala časť textu na konci str. 4 vyjadrenia), že žalobca uviedol, okrem iného,
že: „Sme toho názoru, že súd si môže, resp. vie vyžiadať všetky potrebné dôkazy, ktoré celkom zrejme
a zjavne preukazujú zámerné manipulovanie zo strany matky, nakoľko klame a zavádza nielen vážený

súd, ale aj samotné pracovníčky ÚPSVAR-u.“ K vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.10.2016, Krajskému súdu
v Bratislave vo veci sp. zn. 20CoP/53/2016 uviedla žalovaná, že žalobca (ako právny zástupca N. O.
A.) sa neštítil klamať a zavádzať samotný súd, keď sa vyjadril o staršej dcére žalovanej nasledovne: „Q.
dnešným dňom „nemá“ otca, nemá k nemu vybudovaný absolútne žiaden vzťah, čo je odôvodnené tým,
že v priebehu svojho dospievania nemala žiadnu možnosť styku s ním - matka jej fyzicky od počiatku

bránila v akomkoľvek styku, úplne odstránila biologického otca zo života, čo ma dnes nenapraviteľné
následky, a je to na maloletej značne badať.“ Konajúci súd zistil, že ide o doslovnú citáciu časti textu
vyjadrenia zo dňa 10.10.2016, konkrétne zo str. 5 vyjadrenia. Súd zistil, že za týmto textom vyjadrenia
žalobcu je uvedená ďalšia veta: „Uvedené preukazujeme aj návrhom matky na zákaz styku rodiča
s dieťaťom zo dňa 16.11.2009, ktorý dokladáme v prílohe.“ K tejto citácii žalovaná poznamenala, že

Lea je veľmi šikovné dieťa, ktoré v danom čase navštevovalo 8. ročník ZŠ, mala veľmi dobrý prospech,
venovala sa folklóru, chodila do Dobrovoľného hasičského zboru, že jej otec, O. P., ich opustil, keď mala
Q. 3 týždne, nikdy nemal, a nemá o ňu záujem, že biologický otec uprednostnil zhýralý život pred šťastím
svojej dcéry, pričom stýkanie sa O. P. s Q. nie je predmetom konania, v ktorom zastupuje žalobca N. O.
A. proti žalovanej, a že (druhý) bývalý manžel žalovanej, N. O. A., nie je so staršou dcérou žalovanej, Q.,

v žiadnom právnom vzťahu. Ďalej uviedla žalovaná, že v tom istom vyjadrení adresovanom Krajskému
súdu v Bratislave sa vyjadril žalobca taktiež klamlivo o zdravotnom stave žalovanej, a tým zavádzal
samotný súd, keďže uviedol: „V súčasnosti už sama polícia zvažuje, či matka je v takej mentálnej
kondícii, aby mohla vychovávať maloleté dieťa (...) Samotní príslušníci OR PZ v Piešťanoch vyhodnotilitrestné oznámenia matky ako podania osoby, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou
poruchou.“ Konajúci súd zistil, že posledná žalovanou uvedená citácia je doslovná s vyjadreniami
žalobcunastr.5jehovyjadreniazodňa10.10.2016,adresovanéhoKrajskémusúduvBratislaveksp.zn.

20CoP/53/2016. Citované vyjadrenia žalobcu považovala žalovaná za útok na jej osobu, na jej staršiu
dcéru a za neustále poškodzovanie jej mena. Záverom podania uviedla žalovaná, že je zarážajúce,
že človek, voči ktorému je začaté disciplinárne konanie, sa neštíti použiť vo svoj prospech, v prospech
svojho nového klienta a na dosiahnutie svojho cieľa takéto absurdné a klamlivé vyjadrenia, ktoré nie
sú podložené žiadnym dôkazným materiálom. Dodala, že vyjadrenia žalobcu sú v plnom rozsahu jedno

obrovské klamstvo, jeho očierňovanie, útoky a poškodzovania jej mena sú stupňujúce, sú v hlbokom
rozpore s Advokátskym poriadkom a s morálnymi hodnotami slušného človeka. Žalovaná bola názoru,
že takýto človek, bez morálnych zásad, by v žiadnom prípade nemal vykonávať prácu advokáta,
a požiadala SAK o opakované prešetrenie jej podania, a aby žalobca ani jeho advokátska kancelária už
nezastupovali jej bývalého manžela N. O. A. voči nej v žiadnom súdnom spore.

46. Podaním zo dňa 24.10.2016, doručeným SAK dňa 26.10.2016, oznámil žalobca SAK, že v súvislosti
so sťažnosťou žalovanej zo dňa 27.4.2016 sp. zn. 119/1276/2016, doručil žalobca Okresnému súdu
Bratislava III žalobu o ochranu osobnosti. K oznámeniu pripojil potvrdenie z podateľne Okresného súdu
BratislavaIIIoprijatížalobyoochranuosobnostidňa20.10.2016,kdebolavecipridelenáspisováznačka
14C/236/2016.

47. Doplňujúce podanie žalovanej zo dňa 23.10.2016 zaslala Disciplinárna komisia SAK žalobcovi dňa
25.10.2016 s možnosťou zaslania písomného stanoviska, ktoré si prevzal žalobca dňa 27.10.2016.
K doplneniu sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.10.2016. Vo vyjadrení uviedol žalobca,
okrem iného, že skutočnosti uvádzané sťažovateľkou (žalovanou) v sťažnosti aj v doplnení tejto

sťažnosti nie sú preukazované ani preukázané, ani podporené žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval
pochybenie žalobcu ako advokáta. Žalobca uviedol, že ide o účelové konanie sťažovateľky, nakoľko
advokátska kancelária žalobcu zastupuje N. O. A., sťažovateľkinho druhého bývalého manžela,
v súdnych konaniach vedených proti nej a v konaniach o ÚPP. Dodal, že tvrdenia sťažovateľky
sú motivované jej snahou odviesť pozornosť od sťažovateľkinho nečestného úmyslu poškodzovať

dobré meno advokátskej kancelárie žalobcu, a rovnako aj klienta, ktorého aktívne žalobca zastupuje
v konaniach proti nej. Žalobca poukázal na podanie žaloby o ochranu osobnosti na Okresnom súde
Bratislava III, ktorej bola pridelená spisová značka 14C/236/2016, ktorú žalobu podal žalobca proti
sťažovateľke v súvislosti s jej sťažnosťou proti nemu na SAK. Zopakoval tvrdenia zo svojho skoršieho
vyjadrenia k sťažnosti žalovanej, že vo veci zníženia výživného vedenej Okresným súdom Piešťany

pod sp. zn. 13P/50/2013 okrem informácií, že bolo začaté konanie o zníženie výživného, neviedol
žiadne ďalšie rokovania so sťažovateľkou (žalovanou), nakoľko došlo k mimosúdnej dohode, a preto
nebolopotrebnéžalovanúvkonanízastupovať.Vuvedenomsúdnomspisesanenachádzažiadnalistina
z advokátskej kancelárie žalobcu, okrem splnomocnenia. Splnomocnenie sťažovateľky (žalovanej)
vo veci zníženia výživného bolo do uvedeného konania doložené len na základe žiadosti kamaráta

žalobcu, N. O. A., ktorý bol vtedy manželom sťažovateľky (žalovanej), avšak k riadnemu uplatňovaniu
procesných práv nikdy nedošlo. Predmetné konanie sa týkalo výživného na maloletú dcéru Leu, ktorá
je dcérou sťažovateľky z jej prvého manželstva s O. P., a keďže došlo k mimosúdnej dohode, nielenže
neviedol žalobca so sťažovateľkou žiadne rokovania, ale ani s ňou v tomto smere vôbec nekomunikoval.
Z uvedených dôvodov nemal žalobca v danom čase žiadnu vedomosť o vzťahu medzi sťažovateľkou

a jej prvým bývalým manželom. Žalobca uviedol, že nakoľko zastupuje sťažovateľkinho druhého
bývalého manžela, N. O. A., presadzuje a chráni jeho práva a záujmy. Informácie, ktoré od svojho
klienta dostáva, prostredníctvom ktorých realizuje žalobca jeho ochranu práv a záujmov, boli, a naďalej
aj sú, poskytované žalobcovi výlučne od jeho klienta. Žalobca odmietol tvrdenia sťažovateľky, že by ako
advokát zneužil informácie, ktoré od nej získal, a tieto použil proti nej. Zotrval na tom, že nikdy nebol

sťažovateľkou oboznámený o žiadnych uvádzaných informáciách, a všetky argumenty aj skutočnosti
uvádzané žalobcom na pojednávaniach, v ktorých zastupoval N. O. A. proti sťažovateľke (žalovanej),
boli žalobcovi poskytnuté výlučne zo strany jeho klienta a ďalšie informácie získal od ďalších svedkov.
Citoval ust. § 2 ods. 2 a § 18 ods. 1 ZoA, § 2 ods. 1, § 5 ods. 3 Advokátskeho poriadku a bod 4.4.
Etického kódexu CCBE. Záverom vyjadrenia požiadal žalobca Disciplinárny senát SAK, aby podľa

§ 25 písm. a) Disciplinárneho poriadku SAK tento oslobodil žalobcu ako disciplinárne obvineného
spod návrhu na začatie disciplinárneho konania, nakoľko nebolo preukázané, že skutok sa stal.48. Druhýkrát sa vyjadril žalobca k doplneniu sťažnosti žalovanej vyjadrením zo dňa 10.8.2017,
doručeným SAK dňa 17.8.2017, kde ide zopakoval, že sťažovateľka nepodložila svoje tvrdenia o tom,
že žalobca pozmeňuje a skresľuje informácie o jej osobe a o jej dcére Q.. Zdôraznil, že sťažovateľka

zjavne nesúhlasí s právnou ani so skutkovou argumentáciou, ktorá je súčasťou vyjadrení žalobcu
ako právneho zástupcu N. O. A. v konaní proti sťažovateľke (žalovanej), avšak vždy ide o len o tvrdenia,
resp. o opis skutočností založených na objektívnej pravde, ktoré poskytol žalobcovi N. O. A. ako jeho
klient. K citácii žalobcu sťažovateľkou v doplnenie sťažností, ktorá citovala, že : „V súčasnosti už
sama polícia zvažuje, či matka je v takej mentálnej kondícii, aby mohla vychovávať maloleté dieťa

(...) Samotní príslušníci OR PZ v Piešťanoch vyhodnotili trestné oznámenia matky ako podania osoby,
ktoré s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou“ , pripojil žalobca ako dôkaz uznesenie
ČVS: ORP-1952/3-VYS-TT-2016 vydané v trestnom konaní, do ktorého bol pribratý znalec z odboru
psychológie, aby tento na účely trestného konania vypracoval znalecký posudok, okrem iného, aj za
účelom posúdenia osobnosti sťažovateľky. Žalobca uviedol, že sťažovateľka svojím konaním dlhodobo
poškodzuje dobré meno advokátskej kancelárie žalobcu nielen tým, že iniciovala proti nemu už druhú

sťažnosť, ale verejne o ňom rozširuje nepravdy a klamstvá, z ktorého dôvodu doručil Okresnému
súdu Bratislava III dňa 20.10.2016 žalobu o ochranu osobnosti proti sťažovateľke, ktorej žalobe bola
pridelená spisová značka 14C/236/2016. Žalobca citoval tie isté ustanovenia zákona o advokácii,
Advokátskeho poriadku, etického kódexu CCBE, ktoré citoval vo svojom prvom vyjadrení zo dňa
28.10.2016 k doplneniu sťažnosti žalovanej zo dňa 23.10.2016. Aj záverom tohto druhého vyjadrenia

k doplneniu sťažnosti žalovanej požiadal žalobca Disciplinárny senát SAK o oslobodenie spod návrhu
na začatie disciplinárneho konania, nakoľko nebolo preukázané, že skutok sa stal.

49. Z uznesenia OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania, Piešťany
ČVS:ORP-1952/3-VYS-TT-2016zodňa6.7.2017,fotokópiuktoréhopripojilžalobcaksvojmuvyjadreniu

zo dňa 10.8.2017, adresovanému SAK, konajúci súd zistil, že vyšetrovateľ PZ pribral v trestnej
veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby do konania znalca z odboru psychológia,
z odvetvia klinická psychológia detí za účelom posúdenia osobnosti, charakterových vlastností, intelektu
a duševného stavu žalovanej, N. O. A. a poškodenej maloletej N. A., a u oboch rodičov (t. j. nielen
u žalovanej) posúdiť aj ich duševný stav z hľadiska pedagogickej spôsobilosti vychovávať dieťa.

50. Žalobca doručil SAK čestné prehlásenie N. O. A. zo dňa 10.8.2017 dvakrát, a to ako prílohu
vyjadrenia zo dňa 10.8.2017, a druhýkrát samostatným podaním zo dňa 10.10.2017, doručeným SAK
dňa 11.10.2017 (č. l. 613 a 616 súdneho spisu). N. O. A. dňa 10.8.2017 čestne prehlásil, že žalobca
aplikuje vo všetkých vyjadreniach, ktoré adresuje súdom, všetkým ostatným správnym orgánom, ako

aj orgánom činným v trestných konaniach, v ktorých ho právne zastupuje, len tie informácie, ktoré má
od neho. Nakoľko ide o mimoriadne citlivé informácie, každé jedno podanie, ktoré adresuje žalobca
v mene N. O. A., je odoslané až potom, ako si ho N. O. A. prečíta, a dá pokyn na odoslanie.
Osobne alebo prostredníctvom emailu si prechádza N. O. A. so žalobcom každé jedno podanie.
Na základe toho N. O. A. čestne prehlásil, že žalobca nikdy neuvádzal nepravdivé ani skreslené

informácie.

51. V predmetnom disciplinárnom konaní sa uskutočnilo pojednávanie dňa 30.11.2016, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci na žiadosť žalobcu zo dňa 9.11.2016 z dôvodu jeho zahraničnej
pracovnej cesty v stanovenom termíne. Druhé pojednávanie nariadené na deň 21.3.2017 bolo odročené

bez prejednania veci na žiadosť žalobcu z dôvodu jeho dlhodobo naplánovanej pracovnej cesty.
Rovnako bolo odročené aj tretie disciplinárne pojednávanie, nariadené na deň 5.6.2017, pre kolíziu
so skôr vytýčeným termínom pojednávania na Okresnom súde Poprad v stanovenom termíne.
Bez prejednania veci bolo odročené aj 4. disciplinárne pojednávanie, nariadené na deň 2.10.2017,
opätovne na žiadosť žalobcu z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty.

52. Termín 5. disciplinárneho pojednávania bol nariadený na deň 10.10.2017, ktorého sa zúčastnil
aj žalobca ako disciplinárne obvinený. Zo zápisnice z disciplinárneho pojednávania SAK zo dňa
10.10.2017 je nepochybné, že zástupca Revíznej komisie SAK predniesol disciplinárnemu senátu,
že berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť v celom rozsahu, nakoľko disciplinárne obvinený

predložil doklad, ktorý mení celý skutkový stav a ktorým sa potvrdzujú tvrdenia disciplinárne obvineného.
Z obsahu disciplinárneho spisu konajúci súd zistil, že podkladom pre späťvzatie návrhu na začatie
disciplinárneho konania mohlo byť jedine čestné prehlásenie Ing, O. A..53. III. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore rozhodnutím sp. zn.
DS III.-63/16:1276/2016 zo dňa 10.10.2017 podľa § 14 písm. a) s odkazom na ust. § 21 ods. 2 písm.
a) Disciplinárneho poriadku SAK zastavil konanie proti žalobcovi ako disciplinárne obvinenému (č.

l. 315 súdneho spisu). Dôvodom zastavenia disciplinárneho konania proti žalobcovi bolo späťvzatie
návrhu na začatie disciplinárneho konania zástupcom predsedu revíznej komisie SAK na disciplinárnom
pojednávaníkonanomdňa10.10.2017.Zastavujúceuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa1.12.2017.

54. Na základe doplnenia sťažnosti žalovanou zo dňa 23.10.2016, vedenej SAK pod sp. zn.

328/3287/2016, doručeného SAK dňa 25.10.2016 (viac v odsekoch 43. až 45. odôvodnia tohto
rozsudku), ku ktorému sa písomne vyjadril žalobca prvýkrát podaním zo dňa 28.10.2016 (viac v odseku
47. odôvodnenia tohto rozsudku) podal predseda Revíznej komisie SAK, R. F. I., dňa 16.5.2017 ďalší
návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi ako advokátovi, vedeného v zozname SAK
pod reg. č. 1700 (č. l. 117 rub súdneho spisu), ktorý návrh adresoval predsedovi Disciplinárnej komisie
SAK. Disciplinárne konanie na základe doplnenia sťažnosti žalovanej je vedené SAK pod sp. zn. DS

II.-32/2017:3287/2016, a je prerušené do skončenia tohto súdneho sporu (č. l. 89 súdneho spisu). Návrh
zo dňa 16.5.2017 na začatie disciplinárneho konania zaslal predseda Disciplinárnej komisie SAK, A. L.
H., L., dňa 10.6.2017 žalobcovi na vyjadrenie.

55. V druhom návrhu na začatie disciplinárneho konania (zo dňa 16.5.2017) uviedol predseda Revíznej

komisie SAK, že
1./ žalobca prevzal právne zastupovanie N. O. A. na základe splnomocnenia zo dňa 7.7.2016 vo veci
vedenej pod sp zn. 5P/17/2015 na Okresnom súde Piešťany, pričom účastníčkou tohto konania je B. A.,
F. D. (žalovaná), ktorú žalobca zastupoval v roku 2013 v súdnom konaní proti bývalému manželovi O. P.;
2./ v hore uvedenom konaní opakovane uviedol skutočnosti zistené z iného, hore označeného konania,

v ktorom zastupoval žalobca B. A. proti bývalému manželovi O. P., a to, okrem iného, po vyjadrení
adresovanom súdu I. stupňa, Okresnému súdu Piešťany dňa 18.6.2015, ktoré naviac podal nedôstojným
spôsobom, a to najmä: „navrhovateľka manipulovala aj stretávanie staršej dvanásťročnej dcéry Q.
so svojím otcom O. P., od jej narodenia v roku 2002. Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec -
O. P., stretával s Q. iba v obci H., iba za prítomnosti matky, raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky

umožňovaťstretávaniesasdcérouQ.aovplyvňovalatakjevzťahkotcovi,čomaloamáveľminegatívny
dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti a na jej vzťah s otcom“ (...) „v súčasnosti už sama polícia
zvažuje, či matka je v takej mentálnej kondícii, aby mohla vychovávať maloleté dieťa (...) Samotní
príslušnosti OR PZ v Piešťanoch vyhodnotili trestné oznámenia matky ako podania osoby, ktorá s veľkou
pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou (...) Matka (...) úplne odstránila biologického otca zo života

(maloletej), čo má dnes nenapraviteľné následky a je to na nej začať badať“,
čím sa, podľa predsedu Revíznej komisie SAK, dopustil žalobca disciplinárneho previnenia podľa § 56
ods. 1 ZoA, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené pod bodom 1/ v ust. §
21 písm. a) ZoA a § 21 písm. b) ZoA, a pod bodom 2/ v ust. § 18 ods. 3 ZoA. Z odôvodnenia návrhu
na začatie disciplinárneho konania vyplýva, okrem iného, že žalobca napriek tomu, že je proti nemu

vedené disciplinárne konanie pre ten istý skutok, naďalej zastupuje N. O. A. v konaní proti sťažovateľke,
pričom uvedených manželov navštevoval v domácnosti a sťažovateľke viackrát radil v konaniach
vedených proti jej bývalému manželovi O. P.. Vo svojich podaniach v konaní vedenom Okresným súdom
Piešťany uvádzal vedome nepravdy, navyše tvrdil, že príslušníci PZ v Piešťanoch vyhodnotili podania
sťažnosti ako podania osoby, ktorá trpí mentálnou poruchou. Vo svojom vystupovaní pred súdom a

v písomných podaniach adresovaných súdom nevyberaným spôsobom útočí na ľudskú dôstojnosť
sťažovateľky. Z uvedených dôvodov navrhol predseda revíznej komisie vykonanie dokazovania v súlade
s disciplinárnym poriadkom SAK, vrátane výsluchu sťažovateľky pred disciplinárnym senátom za účelom
ozrejmenia stretávania sa disciplinárne obvineného žalobcu so sťažovateľkou a jej bývalým manželom
N. O. A. v ich domácnosti a prejednávania postupov v konaniach vedených proti predchádzajúcemu

manželovi sťažovateľky, O. P., a aby bol žalobca uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia
s uložením primeranej sankcie podľa § 56 ods. 2 ZoA.

56. Druhýkrát sa vyjadril žalobca k doplneniu sťažnosti žalovanej podaním zo dňa 10.8.2017 (viac
v odseku 48. odôvodenia tohto rozsudku), ktoré vyjadrenie je súčasťou disciplinárneho spisu z prvého

z predmetných disciplinárnych konaní (DS III.-63/16:1276/2016).

57. Do súdneho spisu nebol doručený spis druhý z predmetných disciplinárnych spisov SAK sp. zn. DS-
II.-32/2017:3287/2016, pričom ani jedna zo strán nenavrhla dôkaz obsahom tohto disciplinárneho spisu.58. V tejto súvislosti súd pripomína, že v priebehu celého sporu sa viackrát snažil súd na návrh žalovanej
vyžiadať zo SAK disciplinárny spis z (prvého predmetného) disciplinárneho konania, avšak bezvýsledne,

ktorý opakovane odmietla poskytnúť súdu SAK s odkazom na § 2 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK
(napr. na č. l. 622 súdneho spisu), podľa ktorého, obsah sťažnostného spisu je predmetom zákonom
stanovenej povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov. S jeho obsahom sa môžu oboznámiť len účastníci konania. Účastníkom konania o sťažnosti

je predseda revíznej komisie, ním poverená osoba, dotknutý advokát, voči ktorému sťažnosť smeruje a
jeho zástupca. Konajúci súd zistil, že SAK citovala z Disciplinárneho poriadku SAK č. 2/2017 (SA), keďže
v predchádzajúcom disciplinárnom poriadku (účinnom v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho
konania) takéto ustanovenie absentovalo. Disciplinárny spis nedoručila SAK konajúcemu súd napriek
opakovaným upozorneniam zo strany súdu, že spis potrebuje ako dôkaz v súdnom spore medzi
žalobcom ako advokátom a žalovanou ako jeho bývalou klientkou, pričom podľa § 23 ods. 5 ZoA nemá

advokát povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom
konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.

59. Fotokópiou sťažnostného spisu SAK a disciplinárneho spisu SAK (t. j. prvého z dvoch
predmetných disciplinárnych spisov) napokon doručil súdu až žalobca dňa 30.5.2025. Fotokópiu

druhého z disciplinárnych spisov však súdu nedoručil, pričom tento dôkaz (druhým z disciplinárnych
spisov) nenavrhla žiadna strana v tomto spore.

60. Podľa § 2 ods. 3 súčasného Disciplinárneho poriadku SAK č. 2/2021, s obsahom sťažnostného spisu
sa môžu oboznámiť len členovia revíznej komisie, náhradní členovia revíznej komisie, dotknutý advokát,

zástupca dotknutého advokáta a zamestnanci SAK. K citovanému ustanoveniu súd poznamenáva, že
z jeho obsahu možno dospieť k zisteniu, že bolo iba na žalobcovi, či zabezpečí alebo nezabezpečí z
vlastnej iniciatívy súdu v tomto spore aj fotokópiu druhého z disciplinárnych spisov, ktorý dôkaz však
nenavrhla žiadna strana sporu, a preto ho ani súd nežiadal zo SAK. Ak by takýto dôkaz aj niektorá
strana súdu navrhla, žiadosť súdu by bola zrejme s veľmi veľkou pravdepodobnosťou aj tak bezvýsledná

(vzhľadom na nemožnosť získania prvého predmetných disciplinárnych spisov konajúcim súdom od
SAK).

61. Q. R. A., nar. XX.XX.XXXX dňa 6.10.2024 písomne čestne prehlásila, že je dcérou žalovanej a O. P.,
že ich otec opustil, keď mala 3 týždne, že jej rodičia sa rozviedli v roku 2003, a že ju otec navštevoval

až po rozvode rodičov, aj to sporadicky, keď chcel. Na stretnutia s otcom chodievala aj mama preto,
že s ním nechcela Q. R. tráviť čas osamote, že si s ním nemala čo povedať. V roku 2013 mal jej otec
zdravotné problémy, a na stretnutia s ním ju vždy priviezla mama. V roku 2015 jej povedal otec, že
ide pracovať do zahraničia, a po celú dobu ju nekontaktoval. Skontaktovala sa s ním matka až vtedy,
keď Q. R. v jej 18-tich rokoch diagnostikovali rakovinu. Teraz študuje Q. R. na vysokej škole, otec býva

v Londýne, kde pracuje, prispieva jej na výživu a majú medzi sebou dobrý vzťah. Uviedla, že ju matka
podporovala, aby mala dobrý vzťah s otcom. Matka pred Q. nepovedala nikdy krivé slovo o otcovi, ani
otec o matke. Uviedla, že ako malá sa párkrát stretla aj so žalobcom, avšak tento nebol prítomný pri jej
stretnutiach s jej otcom, a nebol tam prítomný ani N. O. A. (č. l. 444 súdneho spisu).

62. Z výsluchu svedka N. O. A. na pojednávaní dňa 23.5.2025 súd zistil, že tento je druhým bývalým
manželomžalovanej,pričomzichmanželstvapochádzajednadcéra.Žalobcajedlhoročnýmkamarátom
svedka, s ktorým sa pozná svedok viac než 20 rokov. Svedok si nespomínal, že by sa v minulosti
stretli všetci traja, t. j. on, žalobca a žalovaná v Auparku, kde by rozoberali spolu úpravu výživného
s (prvým) bývalým manželom žalovanej (žalovaná sa v tomto spore vyjadrila, že sa stretli v Eurovei,

a nie v Auparku – pozn. súdu). Spomenul si, že žalovaná, t. j. svedkova (t. č. už bývalá) manželka
ho poprosila, či nepozná nejakého advokáta, ktorý by jej pomohol nastaviť výživné s (prvým) bývalým
manželom. Keďže žalobca je svedkov kamarát, sprostredkoval svedok žalovanej stretnutie. Podrobnosti
si svedok nepamätal, ani že by sa stretli spolu v Auparku, a rozoberali spolu tieto veci o to viac, že
odvtedy uplynulo 10-12 rokov. Svedok si nebol vedomý toho, že by si všimol v jednotlivých konaniach,

v ktorých ho zastupoval žalobca proti žalovanej, že by tam bol uviedol žalobca informácie, ktoré by
nepripravil svedok po konzultácii so žalobcom a s jeho advokátskou kanceláriou. Žalobca zastupoval
svedka v konaní o rozvod manželstva svedka so žalovanou, v ktorom použil žalobca informácie získané
od svedka ako od svojho klienta, pričom svedka zastupoval žalobca aj v iných konaniach v období, kedysa svedok rozvádzal so žalovanou. Svedok poskytol žalobcovi aj informácie ohľadom dcéry žalovanej
Ley a jej predošlého manžela, aj informácie o predchádzajúcom manželstve žalovanej, ktoré informácie
získal svedok od bývalej svokry svojej bývalej manželky, t. j. bývalej svokry žalovanej, ďalej informácie,

ktoré získal od O. P., t. j. (prvého) bývalého manžela žalovanej, a informácie od svedkových priateľov
z Piešťan, odkiaľ svedok pochádza, kde má aj širšiu časť svojej rodiny. V roku 2015 prestal svedok so
svojou vtedy manželkou (žalovanou) spolu žiť, kedy si začal svedok preverovať niektoré veci, pričom
bývalá svokra jeho (t. č. už bývalej) manželky mu odovzdala fotodokumentáciu alebo mu umožnila si ju
odfotiť. Mnohé z týchto dokumentov sú súčasťou niektorých súdnych spisov.

63. V priebehu sporu prebehla medzi stranami emailová komunikácia ohľadom mimosúdneho riešenia
sporu, konkrétne v dňoch 3.3.2024 až 5.3.2024, avšak bezvýsledne, keďže žalobca trval na
ospravedlnení od žalovanej, čím podmieňoval späťvzatie žaloby. Žalovaná požadovala tento návrh
žalobcu za nevýhodný.

64. Strany v priebehu sporu ďalej uviedli:

65. Žalovaná strana ďalej písomne uviedla, že z emailov žalovanej bol zrejmý dohodnutý spoločný obed
medzi žalobcom, ňou a jej vtedajším manželom N. O. A. na deň 16.7.2013 o 12.30 hod., ktorý sa aj
uskutočnil.Akoprílohuemailuzodňa29.7.2013odoslalažalovanážalobcovimesačnévýdavkynadcéru

Q.. Minimálne v mesiaci 5/2013 prebiehala emailová komunikácia medzi stranami sporu a O. A. ohľadom
osvojenia staršej dcéry žalovanej žalobcom. Žalovaná považovala za preukázané, že žalobca sa s ňou
stretával aj pracovne na spoločných obedoch a akciách, pričom mu aj samotná žalovaná zasielala rôzne
dokumenty a podklady k ich zastupovaniu.

66. Žalobca počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 12.3.2024 predniesol konajúcemu súdu,
že sa nedozvedel, aké konkrétne informácie získané od žalovanej mal zneužiť alebo pozmeniť,
a akým spôsobom tak mal urobiť. Zopakoval, že akékoľvek skutočnosti, ktoré uvádzal v konaniach,
v ktorých zastupoval N. O. A. proti žalovanej, mal výlučne od N. O. A.. Žalobca nepochopil
význam sťažnosti žalovanej na SAK proti žalobcovi, či teda poukazovala na nesprávne poskytnutú

právnu službu alebo či žalobca ako jej bývalý advokát zneužil, pozmenil alebo upravil nejakým
spôsobom informácie, ktoré od nej získal. Vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp.
zn. 37P/243/2013, ktorá skončila zastavením konania pre späťvzatie O. P., ktorá, ktorej veci udelila
žalovaná žalobcovi splnomocnenie na jej zastupovanie proti O. P., vykonával žalobca postavenie
akéhosi poštára, pretože v tejto veci iba zaslal súdu splnomocnenie a oznámenie o prevzatí zastúpenia,

pričom predmetné konanie skončilo zastavením. Po predložení kópie ospravedlnenia neprítomnosti
žalovanej na pojednávaní v uvedenej veci, písaného žalobcom za žalovanú, zareagoval žalobca,
že išlo iba o administratívu, keďže v danom čase mal vedomosť žalobca o späťvzatí návrhu pánom P.,
a zrejme asi požiadal N. O. A. žalobcu, aby napísal žalobca ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej,
aby nemusela zbytočne chodiť na pojednávanie. Keďže žalovaná neposkytla žalobcovi v uvedenej

veci žiadne listiny, nemohol jej ich ani žalobca po ukončení zastupovania odovzdať. Pri podpisovaní
plnomocenstva mal žalobca k dispozícii len občiansky preukaz žalovanej. Jediná listina, ktorej doručenie
žalobca sprostredkoval ako advokát žalovanej, bola dohoda o výživnom týkajúca sa uvedenej veci.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom sťažnosti žalovanej na SAK nebola sťažnosť na dodanú
právnu službu žalobcom, a preto bolo nepodstatné v tomto spore, či žalobca odovzdal alebo neodovzdal

žalovanej po ukončení právneho zastúpenia všetky listiny, ktoré mu boli doručené ako jej advokátovi.
V konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5P/17/2015, v ktorom zastupoval žalobca
N. O. A. ako jeho advokát proti žalovanej, sa vyjadril žalobca na pojednávaní tak, ako je to uvedené
v zápisnici z pojednávania zo dňa 18.6.2015, že žalovaná uniesla N. O. A. dcéru z Bratislavy do obce
H., zabarikádovala sa v dome, podala rýchlo návrh, zabezpečila si nijaký nezmyselný návrh, nejaké

výživné, a navodila rovnakú situáciu ako to urobila pri prvej dcére, ktorú má žalovaná s O. P., avšak tieto
informácie získal žalobca od O. A. v roku 2015, tzn. 3 roky potom, čo žalovaná uniesla dcéru Isabellu
z Bratislavy.

67. Na pojednávaní dňa 27.8.2024 žalobca, okrem iného, uviedol, že podstatou útoku žalovanej

naosobužalobcujejejtvrdenie,žežalobcazneužilinformáciu,ktorúmumalažalovanáposkytnúťvoveci
zníženia výživného, konkrétne informáciu, že pán O. P. sa nestretával s dieťaťom (Q.), a že pozmenením
tejto informácie jej mal žalobca poškodiť v inom konaní proti nej ohľadom potrieb iného maloletého
dieťaťa pochádzajúceho z iného manželstva. Žalovaná v priebehu tohto sporu nerozlišovala, ktoré radyjej poskytol žalobca ako advokát, ktoré ako jej známy, príp. ako kamarát jej manžela O. A.. Z uvedených
dôvodov zastával žalobca názor, že žalovaná svojou sťažnosťou na SAK na žalobcu ako advokáta
sa u chcela pomstiť, útočiť a robiť zle, čo korešponduje s jej charakterom. N. O. A. (druhý exmanžel

žalovanej) opisoval žalobcovi, ako sa správala žalovaná k svojmu prvému bývalému manželovi, O.
P., pričom identicky sa správala aj k druhému (už bývalému) manželovi N. O. A.. Žalobca mal za to,
že práve táto informácia podnietila žalovanú k tomu, aby začala na žalobcu útočiť. Čokoľvek, čo sa
dialo v inej právnej veci, a nie je spôsobilé akýmkoľvek spôsobom zhoršiť postavenie alebo pozíciu
účastníka v inom konaní, nemôže byť uplatňovaním práva, ale je to zneužívaním práva, čo navyše robila

žalovaná vedome a úmyselne, s cieľom dosiahnuť disciplinárne odsúdenie advokáta (žalobcu), pričom
to nesledovala iba jedným podaním, ale dvomi podaniami adresovanými SAK. Uviedol, že teraz sú dve
dievčatká (dcéry žalovanej z dvoch rôznych manželstiev) v piešťanskom okrese, ktoré majú otcov len
ako peňaženky. Žalovaná totiž zbalila malé dievčatko (Isabellu), utiekla z lyžovačky v Jasnej, kým jej
manžel (N. O. A.) bol v sprche, zbalila veci, utiekla, zobrala aj spoločné auto, odcestovala do Rače
v Bratislave, zbalila si tam základné veci, a utekala k svojim rodičom. N. O. A. ju nechal na polícii hľadať,

avšak ona už mala plán, pretože na piešťanskom súde už bol podaný návrh na zverenie dieťaťa do jej
starostlivosti. Pokiaľ jediná informácia, ktorú mal žalobca proti nej zneužiť, bola informácia o tom, ako sa
jej prvý manžel (O. P.) stretával alebo nestretával s ich dcérou Q., tak túto informáciu nemohol zneužiť
ani pozmeniť v iných konaniach proti nej, pretože tieto s tým vôbec nesúviseli. Je úplne logické, že sa
pýtal žalovanej na príjmy, výdavky a na stretávanie sa jej prvého bývalého manžela (O. P.) s ich dcérou

Q., keďže žalobca ako advokát sa venuje poručenskej agende, a tieto informácie potrebuje zakaždým
vedieť. Na stretnutia so žalovanou v Tomášove na deň detí a na vianočnom večierku v období, kedy ešte
bola žalovaná spoločnej domácnosti so svojím druhým (t. č. už bývalým) manželom N. O. A., si žalobca
nespomínal.

68. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 12.3.2024, 27.8.2024 a 23.5.2025 uviedla žalujúca
strana, okrem iného, že žalovaná svojimi tvrdeniami, uvedenými v podaniach adresovanými SAK,
znížila dôstojnosť žalobcu, čím zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti tým, že tieto jej tvrdenia
sú spôsobilé privodiť mu ujmu. Za nepravdivú a nepreukázanú považoval argumentáciu žalovanej,
že žalobca sa mal v rámci jej právneho zastúpenia vo veci jej (prvého – pozn. súdu) bývalého manžela

oboznámiť s rodinnou situáciou týkajúcou sa jej predošlého vzťahu. Veci, ktoré riešil so žalovanou,
keď ju zastupoval, sa absolútne netýkali ďalšieho sporu, v ktorom už zastupoval jej (t. č. druhého
bývalého – pozn. súdu) manžela. Žalobca uviedol, že žalovanú nezastupoval, hoci v súdnom spise je
splnomocnenie, avšak k naplneniu splnomocnenia nikdy nedošlo. Bola to čistá formalita. Bývalý manžel
žalovanej, pán P., sa nestretával so svojou dcérou, a chceli na neho vyvinúť žalovaná spolu so svojím

vtedajším manželom N. O. A. nejaký tlak v podobe zvýšenia výživného, prípadne formou adopcie,
ktoré informácie však mal žalobca od N. O. A. (t. j. druhého manžela žalovanej). Okolnosti ohľadom
adopcie vysvetlil žalobca svojmu kamarátovi N. O. A., a nie žalovanej, pretože N. O. A. sa zamýšľal
nad adopciou Ley, prvej dcéry žalovanej z jej prvého manželstva, ktorý s touto možnosťou súhlasil,
a preto tam poslal žalobca splnomocnenie. Žalovaná mu neposkytla žiadne informácie a do spisu nešiel

žalobca nahliadnuť. Žalobca nevedel, aké konkrétne informácie by mohol zneužiť v konaní o rozvod
žalovanej a O. A. a následne v konaní o úprave rodičovských práv a povinností a vo veciach s tým
súvisiacich, ktoré informácie získal žalobca pri krátkej diskusii o adopcii a o znížení a zvýšení výživného.
Informácie, o ktorých sa rozprával so žalovanou, sa netýkali ani iného rozvodu, ani úpravy práv a
povinností (ďalej aj ako len „ÚPP“), ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len

„BSM“), ani určenia vlastníctva. Tvrdenia, ktoré uviedol v konaniach, pri ktorých zastupoval N. O. A.
proti žalovanej, boli o skutočnostiach, ktoré vôbec nesúviseli s tým, o čom sa rozprával so žalovanou,
keď ju zastupoval, pretože všetky informácie, ktoré uviedol žalobca v konaniach, pri ktorých zastupoval
Ing.. O. A., mal od N. O. A.. Žalobca uviedol, že N. O. A. je bývalý manžel žalovanej, ktorému
rovnako ako O. P. (prvému bývalému manželovi) zobrala z jedného dňa na druhý dcéru, zabránila

prístupu, a začal sa masaker. Následne podala žalovaná na SAK sťažnosť proti žalobcovi. Potom podala
druhú sťažnosť. Týmito sťažnosťami žalovaná obvinila žalobcu pred jeho kolegami z toho, že žalobca
zneužíva informácie z jedného ÚPP-čkového konania v druhom ÚPP-čkovom konaní, čo nie je pravda.
Minimálne 13 kolegov v SAK sa s ním oboznámilo, ďalších 23 v disciplinárnej komisii. Žalobcovi dokonca
vznikli ďalšie komplikácie a ďalšie náklady, ktoré musel vynaložiť na to, aby sa v tomto spore obránil.

Žalobca je bol presvedčený, že žalovaná mu úmyselne chcela touto sťažnosťou poškodiť, pretože už
vtedy chcela robiť zle, aj robila zle. Žalovanú považoval za bezcharakternú osobu. Žalovaná vedela,
že žalobca je dlhoročným kamarátom jej (už druhého bývalého) manžela, ktorý aj zoznámil žalobcu
so žalovanou. Žalobca sa nedozvedel, aké konkrétne informácie, ktoré získal od žalovanej v období,kedy ju zastupoval, mal zneužiť, a akým spôsobom tak mal urobiť. Bez ohľadu na to, či disciplinárne
konanie na SAK je verejné alebo neverejné, ide o zásah do osobnostných práv žalobcu. Dokonca
judikatúra už dospela k tomu, že zníženie dôstojnosti je spôsobilé na zásah do práva na ochranu

osobnosti aj vtedy, ak ide o súkromný prejav jednej osoby voči druhej, napríklad, ak lekár v ambulancii
sa rozpráva s pacientom, tiež je dôležité, akým spôsobom to urobí, a môže dôjsť k zníženiu dôstojnosti
pacienta aj vtedy, ak v ambulancii nikto iný nie je. Žalobca rešpektuje, že žalovaná má možnosť podať
na advokáta sťažnosť, ale pokiaľ obsah sťažnosti je nepravdivý, nie je tu žiadny dôvod na negovanie
možného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu iba z toho dôvodu, že ide o sťažnosť, na ktorej

podanie má žalovaná zákonnú možnosť. V danom prípade tvrdenie žalovanej v samotnej sťažnosti je
nepravdivé, v ktorej uviedla žalovaná, že žalobca „zámerne pozmeňuje a skresľuje informácie, ktoré
získal ako môj právny zástupca,“ nepravdivosť ktorého tvrdenia žalovanej vyplynula (podľa žalujúcej
strany) aj z výsluchu svedka N. O. A.. Nielenže išlo o nedôvodnú sťažnosť, ale navyše samotné toto
tvrdenie je spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu a jeho česť narušiť. Výsluch Ing,. O. A. jednoznačne je
podkladom k tomu, aby bolo žalobe vyhovené, nakoľko žiadnym iným dôkazom nebolo preukázané, že

by tvrdenia v sťažnosti žalovanej boli pravdivé. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

69. Žalovaná počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 27.8.2024 predniesla konajúcemu súdu,
že považuje žalobu za nedôvodnú, pretože podaním sťažnosti na SAK nezasiahla do žiadneho práva
žalobcu. V sťažnosti na komoru použila len citácie žalobcu, ktoré tento používal v iných konaniach.

Žalovaná nespôsobila žalobcovi svojím vyjadrením žiadnu ujmu, za ktorú by sa mu mala ospravedlniť
či dokonca finančne zadosťučiniť. Žalobcu predstavil žalovanej jej (druhý) bývalý manžel, N. O.
A.. Žalobca so svojou rodinou boli na svadbe žalovanej s N. O. A.. So žalobcom sa stretávali
na rôznych súkromných, firemných, pracovných stretnutiach, ako aj na neformálnych stretnutiach.
Spolu komunikovali telefonicky aj emailmi. Dňa 23.7.2013 podpísala žalovaná splnomocnenie žalobcovi

v konaní o ÚPP, aby ju zastupoval a bránil jej práva voči prvému manželovi, O. P., a do 2 rokov podpísal
plnú moc jej druhému manželovi, N. O. A., kde bola žalovaná v pozícii protistrany. Od marca 2015 sa
žalobcove útoky a obvinenia na osobu žalovanej, na jej staršiu dcéru Q. a na jej rodinu len stupňovali,
a neostávalo preto žalovanej mi nič iné, len podať legitímnu sťažnosť na SAK. Na pojednávaní žalobca
len zvýhodňoval svojho klienta, N. O. A., a používal informácie, ktoré mu poskytla žalovaná, keď ju

žalobca zastupoval v konaní proti jej prvému manželovi. Prvú sťažnosť proti žalobcovi podala žalobkyňa
na SAK dňa 27.4.2016 pre porušenie Advokátskeho poriadku kvôli rozporu, že advokát JUDr. Gara
najskôr zastupoval ju voči jej bývalému manželovi, O. P., a potom zastupoval jej vtedajšieho manžela,
N. O. A., proti nej. Nakoľko sa stretávala žalovaná so žalobcom aj neformálne na rôznych akciách, bol
žalobca veľmi dobre oboznámený s rodinnými pomermi žalovanej z jej prvého manželstva, vedel, že

O. P. dcérku Q. nenavštevoval, vedel, ako prebiehalo stretávanie O. P. s dcérou Q.. V roku 2013 O. P.
podal návrh na zníženie výživného, kde žalobca aktívne zastupoval žalovanú. V roku 2013, vzhľadom
k tomu, že bola žalovaná vydatá, a s N. O. A. už čakala spoločnú dcéru, tak O. P. súhlasil s tým, aby
dcéra Q. mala spoločné priezvisko A.. N. O. A. (vtedy manžel žalovanej), navrhol, že si osvojí dcéru
žalovanej Leu, keďže O. P. ju nenavštevoval. Komunikáciu ohľadom adopcie preukazuje aj email N.

O. A. zo dňa 27.5.2013 adresovaný žalobcovi, ako aj email žalobcu z toho istého dňa adresovaný
žalovanej a N. O. A.. Ešte v ten istý deň odpovedala emailom žalovaná žalobcovi, že po telefonáte
s (vtedy prvým) exmanželom zistila, že možnosť adopcie Q. je bezpredmetná. Ešte v ten istý deň
zareagoval žalobca emailom, že súhlas rodiča maloletého dieťaťa na osvojenie nie je potrebný, ak
tento najmenej 6 mesiacov neprejavoval o dieťa záujem, pričom uviedol aj konkrétne ustanovenie

Zákona o rodine, podľa ktorého je osvojenie možné aj v takomto prípade. Záverom emailu zo dňa
27.5.2013 navrhol žalobca, že si môžu spolu sadnúť, a možnosť adopcie ešte prediskutovať. Žalovaná
poznamenala, že možnosť osvojenia inicioval žalobca ako spôsob ako obísť súhlas biologického otca
(O. P.), takže vedel, že O. P. nenavštevoval Q., vedel, ako prebiehali stretnutia, keď už prebiehali.
Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca klamal, že sa s ňou stretol iba raz, keďže právne poradenstvo jej

poskytol aj na spoločnom obede dňa 16.7.2013, aj na iných neformálnych akciách, navyše si telefonovali
aj emailovali, a jeho právne poradenstvo žalovanej tak trvalo od mája 2013 až do decembra 2013, a nie
iba 30 minút, ako to tvrdil žalobca. Keď žalovaná udelila žalobcovi plnomocenstvo na jej zastupovanie
v roku 2013, zaujímal sa žalobca podrobne, či sa otec (O. P.) stretáva alebo nestretáva s Q., aké sú
možnosti osvojenia, a aj preto využívala žalovaná jeho právne zastúpenie. On jej poslal splnomocnenie,

že ju bude v tomto konaní zastupovať. Dokonca v upovedomení o prevzatí právneho zastúpenia
požiadal žalobca súd o zaslanie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a listín k tomu doložených,
ktoré mu boli napokon aj súdom doručené dňa 23.10.2013, čo vyplýva z doručenky zo spisu Okresného
súdu Bratislava III, ktorý bol pôvodne spisom Okresného súdu Piešťany. Žalovaná oslovila žalobcuako advokáta, a nie ako poštára, pretože potrebovala právneho zástupcu, ktorý jej poskytne právne
poradenstvo a právne služby. Dňa 29.7.2013 zaslala žalovaná žalobcovi email s prehľadom mesačných
výdavkov na dcéru Q.. Z emailu žalobcu zo dňa 23.10.2013 je nepochybné, že tento sa s ňou

rozprával ohľadom podkladov k pojednávaniu, ktoré požadoval od žalovanej súd. Žalobca dokonca
komunikoval aj s O. P., ktorý bol protistranou vo veci, v ktorej zastupoval žalobca žalovanú, čo vyplýva
z emailov žalobcu a O. P. zo dňa 14.11.2013. Návrh dohody o výživnom medzi O. P. a žalovanou
pripravil žalobca, čo vyplýva z emailu zo dňa 21.11.2013, ktorým zaslal návrh dohody žalovanej
na pripomienkovanie. Následne dňa 22.11.2013 zaslal návrh dohody O. P., na ktorý zareagoval O. P. dňa

26.11.2013, na ktorý email zareagoval žalobca v ten istý deň. Dňa 18.12.2013 sa informoval žalobca u
žalovanej emailom, či podpísala dohodu. Dňa 15.11.2013 zaslal žalobca Okresnému súdu Bratislava III
ospravedlnenieneúčastižalovanejnapojednávaní.Žalobcasiprevzalajuznesenieozastaveníkonania,
ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 19.11.2013, ktorého pojednávania sa 1nezúčastnil ani žalobca
ako právny zástupca žalovanej, ani žalovaná. Z uvedených dôvodov nesúhlasila žalovaná s tvrdením
žalobcu, že by tento aktívne nekonal vo veci, v ktorej zastupoval žalovanú ako jej advokát. Žalovaná

nedala súhlas žalobcovi, aby sa tento nezaoberal meritom veci zníženia výživného v konaní proti O.
P., pričom jej žalobca navyše poskytol aj právne poradenstvo ohľadom prezverenia Q. do starostlivosti
jej (druhého) manžela, N. O. A.. Žalovaná chcela, aby žalobca robil za ňu úkony, z ktorého dôvodu mu
aj podpísala splnomocnenie. Druhým bodom sťažnosti žalovanej na SAK bolo, že žalobca ako advokát
N. O. A. v konaní proti nej prekrútil informácie, ktoré získal od nej, a dehonestoval tak jej osobu pred

samotným súdom, čo vyplýva zo zápisnice Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.6.2015, potom sa
o nej nepravdivo vyjadroval v podaniach adresovaných Krajskému súdu v Trnave zo dňa 20.3.2015
a zo dňa 6.7.2015. Žalobca vedome a zámerne pozmenil a skreslil informácie, ktoré získal ako právny
zástupca žalovanej, keďže uviedol v odvolaní zo dňa 6.7.2015: „K sťažnosti z 20.3.2015 pre úplnosť je
potrebné uviesť, že navrhovateľka manipulovala aj stretávanie sa jej staršej dcéry Q. so svojím otcom

O. P.. Odmietala mu umožňovať stretávanie sa s dcérou Leou, a ovplyvňovala tak jej vzťah k otcovi, čo
malo, a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti, a na vzťah s otcom.“ Do zápisnice
z Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/17/2015 zo dňa 18.6.2015 sa vyjadril žalobca: ,,Už sa jej podarilo
v minulosti pri maloletej Lei, kedy sa jej otec nedostal počas 3 rokov k dcére, a v súčasnosti má určený
styk raz za 2 týždne za prítomnosti matky, pričom ide o 12-ročnú dcéru. Pokiaľ matka tvrdí, že rodičia

sa nevedia dohodnúť o základných otázkach, že jej otec jej robí všetko naprieky, je to účelové tvrdenie.
Je to len preto, aby dosiahla taký istý stav, ako u pána P., otca jej staršej dcéry.“ Žalobca nekontaktoval
žalovanú predtým, než sa tento stal právnym zástupcom jej druhého (t. č. už bývalého) manžela N. O.
A. v konaní proti žalovanej, ohľadom nejakého rozporu so záujmami alebo nejakým konfliktom, príp. či
s tým žalovaná ako jeho bývalá klientka súhlasí. Pri hádke žalovanej s manželom N. O. A., kedy ju tento

vyhodil zo spoločného rodinného domu, zavolal si jej manžel O. A. za žalobcu za asistenciu.

70. Žalovaná počas svojho výsluchu ďalej uviedla, že napriek tomu, že žalobca vedel, že bol podaný
návrh na začatie disciplinárneho konania proti nemu, tento neprestával vo svojich útokoch na jej adresu
v konaniach proti nej, a preto bola žalovaná donútená dňa 23.10.2016 doplniť podanie na SAK, pretože

žalobca sa neštítil vyjadrovať o jej osobe negatívne, klamlivo a poprekrúcal skutočnosti. Dokonca aj o jej
psychickom stave sa klamlivo vyjadroval žalobca, keď povedal: „V súčasnosti už sama polícia zvažuje, či
matka je v takej mentálnej kondícii, aby mohla vychovávať maloleté dieťa. Samotní príslušníci OR PZ v
Piešťanochvyhodnotilitrestnéoznámeniematkyakopodaniaosoby,ktorésveľkoupravdepodobnosťou
trpímentálnouporuchou.“Tietoobvineniapovažovalažalovanázaútoknasvojuosobu,hocionažalobcu

neosočovala,anihoneurážala,aanivjednomsvojomvyjadrenísanevyjadrilaoňomnegatívne.Žalobca
sa neštítil klamať a zavádzať samotný súd, čo bolo vlastne doplnenie k tejto sťažnosti, ktoré použil
žalobca v roku 2016, kde uviedol: „Lea dnešným dňom nemá otca. Nemá k nemu vybudovaný absolútne
žiaden vzťah, čo je odôvodnené tým, že v priebehu svojho dospievania nemala žiadnu možnosť styku
s ním. Matka jej fyzicky od počiatku bránila v akomkoľvek styku. Úplne odstránila biologického otca zo

života, čo ma dnes nenapraviteľné následky, a je to na maloletej značne badať.“ Je pritom jednoznačne
preukázané, že žalovaná (prvému) bývalému manželovi (O. P.) nebránila v stretávaniu s dcéru Leou,
a že O. P. od roku 2015 pracuje v zahraničí. Dôvod, pre ktorý v roku 2013 otec O. P. nenavštevoval
dcérku Leu, bol ten, a vlastne to uviedol aj v návrhu o zníženie výživného, že mal zdravotné problémy,
mal operáciu, kde rekonvalescencia trvala 12 mesiacov. Žalovaná ďalej viedla, že žalobca uviedol vo

vyjadrení vo veci sp. zn. 5P/17/2015 zo dňa 14.7.2015, že žalovaná manipulovala aj stretávanie sa
jej staršej 12-ročnej dcéry Q. so svojím biologickým otcom. Žalobca však neuviedol fakt, ktorý bol
uvedený v návrhu biologického otca Ley, O. P., v jeho návrhu na zníženie výživného, v ktorom samotný
O. P. uviedol, že nechodil za dcérou, nakoľko mal vážne zdravotné problémy, a chodil o barlách. O.P. nikde vo svojom návrhu neuviedol, že by mu bránila žalovaná ako otcovi Ley stretávať sa s ňou.
Žalobca teda vedome a zámerne pozmenil fakt, ktorý získal ako jej právny zástupca. Nikdy mu žalovaná
nepovedala, že nemôže O. P. chodiť za Leou, ani mu nikdy nepovedala, že by bránila O. P. stretávať

sa s dcérou Q., pretože ešte vo vysokom štádiu tehotenstva vozila žalovaná Leu na stretnutie s jej
otcom. Návštevy s O. P. boli veľmi sporadické, pretože zavolal vtedy, kedy on uznal za vhodné,
a vždy sa dohodli na nejakom spôsobe stretnutia. Na základe uvedených skutočností mal žalobca
odmietnuť zastúpenie N. O. A. vzhľadom na množstvo informácií, ktoré získal od žalovanej ako od
svojej klientky. Takto získané informácie prekrútil a zvýhodňoval nimi v podstate svojho klienta. Žalovaná

zotrvala na tom, že podaním legitímnej sťažnosti nijako úmyselne nezasiahla do profesijnej cti žalobcu.
Predseda revíznej komisie SAK vyhodnotil jej sťažnosť ako opodstatnenú. Disciplinárne konania sú
neverejné, a ich osoby zúčastnené tohto konania sú zaviazané povinnosťou mlčanlivosti. Na poslednom
pojednávaní v tomto spore dokonca uviedol žalobca, že žalovaná uniesla dcéru N. zo spoločného domu
z Bratislavy napriek tomu, že žalovaná nie je evidovaná v žiadnom konaní ako únosca, a zase ide
len o účelové tvrdenia žalobcu. Na predchádzajúcom pojednávaní tomto spore odmietol odpovedať

na otázky právneho zástupcu žalovanej, avšak urážal žalovanú aj jej právneho zástupcu, čo svedčí
o jeho štýle, ktorý používa žalobca pri právnom zastupovaní. Žalovaná dodala, že chce len očistiť svoje
meno, pretože sa nevyjadrovala negatívne ani na osobu O. P., ani na osobu žalobcu. Žalobcovi žalovaná
nezaplatila za poskytnuté právne služby tvrdiac, že žalobca jej ich nevyúčtoval.

71. Počas svojho výsluchu odpovedala žalovaná na otázku žalobcu, akú konkrétnu informáciu, ktorú
mu ona poskytla, žalobca zneužil v ďalšom konaní proti nej, žalovaná odpovedala, že nikdy nepovedala
žalobcovi, že bráni stretávaniu dcéry Q. a O. P.. Na tú istú otázku následne zareagovala tak, že žalobcovi
jasne povedala, ako prebiehalo stretávanie O. P. s jej dcérou Q. R. A.. Konkrétna informácia, ktorú mal
žalobca zneužiť, resp. pozmeniť, bola tá, že O. P. nechodil za Leou, pretože to bola jeho voľba, ktorú

informáciu mu poskytla žalovaná na stretnutí v Eurovei dňa 16.7. (zrejme r. 2013), kde bol prítomný aj
N. O. A.. Žalobca informáciu o stretávaní O. P. s dcérou Q. pozmenil (podľa žalovanej) tak, že sa v inom
konaní proti žalovanej vyjadril, že žalovaná bránila O. P. v stretávaní sa s dcérou Q.. O tom, že otec
nechodí za dcérou 6 mesiacov, napísal samotný žalobca (v emaile). Ďalej uviedla žalovaná, že sa
stretla so žalobcom aj s jeho rodinou aj v Tomášove na deň detí v roku 2012, čo vyplýva aj zo zoznamu

pozvaných hostí. Stretli sa aj na vianočnom večierku jej bývalého manžela, na ktorom bol žalobca len
so svojou manželkou.

72. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 12.3.2024, 27.8.2024 a 25.3.2025 uviedla žalovaná
strana, okrem iného, že žalovaná oslovila žalobcu ako advokáta vo veci, v ktorej nevystupovala žalovaná

ako podnikateľ, a teda bola v pozícii spotrebiteľa. Žalovaná sa obrátila na inštitúciu spôsobom určeným
zákonom, aby táto prešetrila postup žalobcu ako dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovaná
nezverejnila svoje podozrenie z protiprávneho konania žalobcu v médiách, ani nehovorila o tom
na verejnosti. Žalovaná sa nesťažovala na fyzickú osobu žalobcu, sťažovala sa naňho ako na advokáta.
Zo strany žalovanej išlo preto o legitímnu kritiku, avšak namiesto toho, aby bola vysvetlená

pred inštitúciou oprávnenou túto kritiku riešiť, teda SAK, je žalovanou v tomto spore svojím bývalým
advokátom. Žalovaná sa obrátila na SAK, ktorá je oprávnená dozorovať a kontrolovať advokátov
pri ich výkone, a preto sa ničoho zlého nedopustila. Predmetnú žalobu považovala za absurdnú,
že by sa ona ako spotrebiteľ nemohla obrátiť na príslušný kontrolný úrad, v danom prípade na SAK,
keď advokát poruší Advokátsky poriadok. Žalovaná strana nepoznala ku dňu uskutočnenia pojednávaní

v dňoch 12.3.2024, 27.8.2024 a 25.3.2025 dôvod, pre ktorý vzal späť zástupca predsedu revíznej
komisie návrh na disciplinárne konanie proti žalobcovi. Žalovaná oslovila inštitúciu, o ktorej vedela,
že o jej sťažnosti sa nemal nikto dozvedieť, okrem členov revíznej komisie a disciplinárnej komisie.
Advokát ako dodávateľ služby musí byť pripravený, musí zniesť určitú dávku kritiky zo strany svojho
klienta, zo strany spotrebiteľa. Žalobkyňa svoju kritiku proti svojmu advokátovi uplatnila spôsobom,

ktorý predpokladá slovenský právny poriadok, a obrátila sa na inštitúciu, ktorá je oprávnená o tejto kritike
rozhodnúť. Nezostalo iba pri jej názore, pretože disciplinárne konanie začalo na návrh predsedu revíznej
komisie potom, čo tento dospel k záveru, že došlo k porušeniu stavovských ustanovení advokáta.
Žalovaná zdôraznila, že so žalobcom komunikovala aj pri neformálnych stretnutiach ohľadom veci
pôvodne vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013, neskôr vedenej z dôvodu

prenesenia príslušnosti Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 37P/243/2013. Dokonca práve
žalobca žiadal od O. P. dňa 14.11.2013, aby mu zaslal späťvzatie vo veci, v ktorej zastupoval žalobca
žalovanú proti Tomášovi Sámelovi. So žalobcom nekomunikovala žalovaná len ohľadom výživného,
ale aj vo veci osvojenia staršej dcéry žalovanej. Bol to žalobca, ktorý sa negatívne a hanlivo vyjadrovalna osobu žalovanej v konaní pred súdom, kde zastupoval N. O. A.. Ani jeden znalec neskonštatoval,
že by žalovaná manipulovala svoje deti. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že sa pýta všetkých svojich klientov
na nejakú tú minulosť v poručenských veciach a na nejaké problémy, pýtal sa aj žalovanej. Žalobca

komunikoval so žalovanou ako so svojou klientkou, komunikoval ako advokát žalovanej aj s O. P.,
aj so súdom, a preto mal všetky práva aj povinnosti advokáta, teda výhody aj nevýhody. Bol to žalobca
ako advokát, ktorý bol povinný z každej porady so svojou klientkou (žalovanou) vyhotoviť záznam, a teda
túto povinnosť nemala žalovaná. Z predložených splnomocnení je nepochybné, že najprv zastupoval
žalobca žalovanú, a neskôr zastupoval jej druhého (t. č. už bývalého) manžela N. O. A. v konaniach

proti nej. Základ tvrdenia žalovanej v sťažnosti na SAK je, že žalobca skreslil informácie o to, že O. P.
sa nestretáva so svojou dcérou, ktoré informácie mal žalobca od nej, a takto skreslené informácie využil
žalobca v inom konaní proti nej, a k takto skreslenej informácii doplnil, že O. P. sa nestretával s dcérou,
pretože mu v tom žalovaná bránila. Aj v komentári k zákone o advokácii, konkrétne k ust. § 21 písm. d)
je uvedené, že dôležité je, že informácia, ktorú má advokát o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by
mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť. K tomuto je v komentári

uvedené, že ani nie podstatné, akú informáciu advokát skutočne poskytol svojmu budúcemu klientovi,
ale podstatným je to, že takouto informáciou čo i len disponuje. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že
žalobca ako advokát disponoval s kompletným spisom zo súdu, ktorý si sám vyžiadal, ktorý mu bol
doručený, a tým pádom bol oboznámený o pomeroch, a teda aj o vyjadreniach O. P.. Z komunikácie so
žalovanou poznal žalobca jej pomery, a tieto následne používal v určitej forme aj pri zastupovaní N. O.

A.. Nebola to síce kľúčová komunikácia, ale žalobca sa vyjadroval vo svojich podaniach v konaniach
proti žalovanej, v ktorých podaniach opisoval starostlivosť, príp. stretávanie sa O. P. s dcérou Q.. Na
pojednávaní dňa 25.3.2025 žalovaná zdôraznila, že ona nikdy nestiahla späť svoju sťažnosť zo SAK
proti žalobcovi ako advokátovi.

73. Žalujúca strana sa písomne vyjadrila, že podstatným pre rozhodnutie tohto sporu je vysporiadanie
sa s otázkou stretu tzv. petičného práva žalovanej (práva podať sťažnosť na stavovskú inštitúciu,
predvídaného právnymi predpismi) a práva na ochranu osobnosti žalobcu. Uvedená otázka stretu
petičného práva a práva na ochranu osobnosti je riešená v rozhodnutiach dovolacieho súdu, ako
najvyššej súdnej autority, a to v rozhodnutiach NSSR sp. zn. 5Cdo/124/2018 zo dňa 30.7.2020, sp. zn.

1MCdo/4/2010 zo dňa 29.2.2012, podľa ktorých platí „Petičné právo je ústavne zaručené a uplatnené
podľaprávaibazapredpokladu,ženezasahujeneoprávnenedoinýchzákladnýchpráv.“ Žalobcazhrnul,
že žalovaná adresovala na SAK dve podania, v ktorých uvádza nepravdivé tvrdenia, a to:
1./ „JUDr. Andrej Gara vedome a zámerne pozmenil a skreslil informácie, ktoré získal ako môj
právny zástupca v právnej veci proti môjmu prvému manželovi O. P. a použil ich v súčasných právnych

konaniach pri zastupovaní O. A. proti mne. Týmto konaním podal nepravdivé a skreslené informácie
o mojej osobe, vedome ma očiernil na súdnych pojednávaniach a v návrhoch, čím mi bola spôsobená
ujma a to zvýhodnenie svojho nového klienta N. O. A..“ (prvé podanie zo dňa 27.4.2016);
2./ „Aj napriek tomu, že A. B. C. má vedomosť o tom, že je voči nemu začaté disciplinárne konanie, tak
opakovanevedomeazámernepozmeňujeaskresľujeinformácie,ktorézískalakomôjprávnyzástupcav

právnej veci proti môjmu prvému manželovi O. P. a naďalej ich používa v súčasných právnych konaniach
pri zastupovaní O. A. proti mne. Týmto konaním opäť podáva nepravdivé a skreslené informácie o mojej
osobe,vedomeaúčelovomanaďalejočierňuje,klamevnávrhoch,vovyjadreniach,neustálepoškodzuje
mojemeno,citujem:„Vspojitostisvyššieuvedenýmpoukazujemnadôkazč.13,priloženýkNávrhupred
pojednávanímzodňa15.03.2016,ktorývypovedávplnejmiereomatkinompostojikbiologickémuotcovi

jej prvorodenej dcéry z prvého manželstva Ley. Opakovane uvádzame, že navrhovateľka manipulovala
aj stretávanie je staršej dvanásťročnej dcéry Ley so svojím otcom O. P., od jej narodenia v roku 2002.
Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec – O. P., stretával s Leou iba v obci Šterusy, iba za prítomnosti
matky, raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky umožňovať stretávanie sa s dcérou Q. a ovplyvňovala
tak jej vzťah k otcovi, čo malo a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti a na jej vzťah

s otcom“ (druhé podanie zo dňa 23.10.2016).
Žalobca dodal, že žalovaná vo svojich podaniach adresovaných SAK nikdy neidentifikovala informácie,
ktoré mal žalobca získať ako jej právny zástupca v právnej veci proti jej prvému manželovi O. P., a použiť
ich v súčasných právnych konaniach pri zastupovaní O. A. proti nej.

74. Ďalej žalujúca strana písomne argumentovala, že žalovaná na pojednávaní uskutočnenom dňa
27.8.2024 pri svojom výsluchu tvrdila: „Ja som Vám nikdy nepovedala, že bránim stretávaniu dcéry Q.
a O. P..“ Žalobca uviedol, že žalovaná nikdy v konaní nepreukázala, že by žalobca počas zastupovania
jej osoby získal informáciu ohľadom stretávania sa jej staršej dcéry s jej bývalým manželom O. P..Z priebehu konania je zrejmé, že žalovaná pociťovala voči žalobcovi v súvislosti so zastupovaním
N. O. A. v sporoch s jej osobou veľké osobné antipatie. Žalovaná zneužila petičné právo za účelom
poškodenia žalobcu. Nápomocnou sa jej stala skutočnosť, že žalobca sa jej v čase, keď mala ešte

bezproblémový vzťah s N. O. A., snažil v minulosti pomôcť, a za tým účelom formálne prevzal jej
zastúpenie v inom, nesúvisiacom konaní. Táto skutočnosť bola pritom jediným dôvodom, prečo sa
konanie o sťažnosti neskončilo už skôr, a to v procese jej posudzovania revíznou komisiou, čo vyplýva
aj zo sťažnostného spisu. O zneužití petičného práva žalovanou svedčí aj skutočnosť, že do dnešného
dňa riadne neidentifikovala informáciu, ktorú mal žalobca „zámerne skresliť a pozmeniť“. Táto nebola

označená ani v podaniach adresovaných SAK, ani riadne identifikovaná v tomto konaní. Žalovanej pre
účely spôsobiť žalobcovi škodu vyhovovala pomyselná súvislosť medzi tvrdeniami žalobcu v konaniach,
kde zastupoval N. O. A. a formálnym prevzatím zastúpenia jej osoby v konaní s O. P. týkajúceho sa
výživného. Na základe toho totiž mohla žalovaná vyvolať dojem relevancie jej tvrdení, avšak samotné
dokazovanie v tomto konaní preukázalo, že nič z toho, čo žalovaná vo svojich podaniach adresovaných
SAK tvrdila, ako dôvod na potenciálny disciplinárny postih, zďaleka neobstojí. Argumentáciu žalobcu

o zjavnom zneužití petičného práva žalovanou podporuje aj samotná osobná antipatia žalovanej voči
žalobcovi, ktorá vyplýva z celého konania. Podstatnými sú však najmä samotné tvrdenia žalovanej
ohľadom otázky, aké konkrétne informácie mal žalobca pri jej zastúpení získať, ako konkrétne mal tieto
pozmeniť a skresliť, a akým spôsobom boli tieto zneužité na prospech jeho klienta N. O. A.. Sama
žalovaná totiž v konaní tvrdí, že nikdy žalobcovi neposkytla informáciu o tom, že by bránila stretávaniu

dcéryQ.aO.P.,očomsa,podľapodanížalovanej,malvňouoznačenýchkonaniachvyjadrovaťžalobca.
Preukazovaním bolo zistené, že túto informáciu získal žalobca od N. O. A., a teda sama žalovaná si bola
od počiatku vedomá toho, že počas toho zastúpenia nikdy neposkytla žalobcovi informáciu o tom, že by
bránila stretávaniu dcéry Q. a O. P.. Avšak v súvislosti s tvrdeniami žalobcu v ňou označených konaniach
vznikla pre ňu príhodná situácia ako žalobcovi, ku ktorému cítila osobné antipatie, poškodiť. Nakoľko

však žalovaná nemohla v podaniach na SAK tvrdiť, že žalobca od nej získal informácie o bránení styku
staršej dcéry s O. P. pri jej zastúpení, žalovaná vo svojich podaniach ani neidentifikovala informácie,
ktoré mal žalobca pri jej zastúpení získať. Bez akejkoľvek relevancie následne však tvrdila, že tieto
neidentifikované informácie mal žalobca zámerne pozmeniť a skresliť, čím mal zvýhodniť svojho klienta.
Okrem toho, že žalovaná týmto konaním jednoznačne zneužila svoje petičné právo s cieľom poškodiť

žalobcu, tak tvrdenie o zámernom pozmenení a skreslení doposiaľ neidentifikovaných informácii je
objektívne absurdné, avšak aj významné pri posudzovaní intenzity zásahu do žalobcových práv na
ochranu osobnosti. Konanie žalovanej tak možno podradiť pod konanie predvídané v rozhodnutí NSSR
sp. zn. 1MCdo/4/2010 zo dňa 29.2.2012, podľa ktorého, ak je petičné právo zneužité, môže dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti. Žalobca dodal, že vysokú intenzitu zásahu

do označených práv žalobcu na ochranu osobnosti vymedzuje zjavná motivácia žalovanej spôsobiť
žalobcovi škodu pri výkone petičného práva, nakoľko žalovanej muselo byť od počiatku celkom zrejmé,
že tvrdenia o získaní, pozmenení, či skreslení informácii sa nezakladajú na pravde.

75. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.6.2025 zopakovala žalujúca strana svoje skoršie tvrdenia

a vyjadrenia, že v danom prípade ide o stret petičného práva a práva na ochranu osobnosti žalobcu,
že žalovaná svoje petičné právo zneužila tým spôsobom, že vo svojej sťažnosti adresovanej SAK
uviedla o žalobcovi ako advokátovi nepravdivé skutočnosti, ktoré boli spôsobilé žalobcovi poškodiť. So
sťažnosťou žalovanej sa oboznámilo niekoľko advokátov, ktorí boli súčasťou revíznej aj disciplinárnej
komisie. Účelom tejto sťažnosti žalovanej však nebolo opísať pravdivé skutočnosti, ktoré sa udiali,

a nechať na zvážení orgánom SAK, aby vyhodnotili, či ide alebo nejde o disciplinárne porušenie,
ale obsahom tejto sťažnosti bola nepravdivá informácia, čím došlo k zneužitiu tohto petičného práva
žalovanou. Žalovaná nepreukázala jednu jedinú informáciu, ktorú mal žalobca pozmeniť, čo neuviedla
ani konajúcemu súdu v tomto spore, ani SAK. Ani žalobca nevie, ktoré informácie mal pozmeniť, pretože
to ani žalovaná neviedla. Obsah tej sťažnosti bol natoľko nezrozumiteľný, že ani SAK si s tým nevedela

poradiť. Žalobca zopakoval, že žalovanú reálne nezastupoval, pretože sa k ničomu ani nedostali,
nakoľko sa to bralo späť, a nakoľko ani žiadne informácie žalovaná neposkytla, je dostatočná judikatúra
či už disciplinárnych senátov alebo aj revíznej komisie, kedy odmietali podania, kde hovoria, ak teda
aj začal zastupovať (advokát) osobu, ktorú predtým zastupoval, a je to osoba nejaká blízka, musí byť
preukázané, že sa dozvedel alebo mal nejaké informácie práve z tohto vzťahu, ktorý bol založený na

nejakom zmluvnom vzťahu alebo na nejakom jednostrannom poverení, na nejakom mandáte. Žalovaná
nič také nepreukázala ani SAK, a už vôbec nie tomuto súdu. Rovnako ani súdom, ktoré obťažovala
žalovaná touto informáciou, ale žiadny súd túto informáciu neberie ako relevantnú, pretože nijakým
spôsobom nepreukázala to, čo tvrdí žalovaná o svojej nenávisti snáď k celému svetu, ale predovšetkýmk žalobcovi a k N. O. A.. Žalobca nepovažoval za primerané, aby ho niekto znižoval na dôstojnosti aj
vo verejnosti, nielen v kruhoch SAK, tým, že si vymyslí príbeh o tom, že ho zastupuje. Žalobca mal síce
splnomocnenie od žalovanej, avšak nedozvedel sa od nej žiadne informácie, ktoré boli realizované pri jej

rozvode. R., absolútne minimum informácií, ktoré mal žalobca o jej (prvom) bývalom manželovi, súčasne
otcovijejstaršejdcéry,bolimožnonaúrovnitoho,žeexistoval.ŽalobcazastupovalN.O.A.kvôlitomu,čo
žalovanáurobila,čojeabsolútneneprimeranéanedôstojné.Negatívneskutočnostinemožnopreukázať,
a preto žalobca nemohol ani preukázať, že nezneužil ani neskreslil žiadne informácie, ktoré mu mala
poskytnúť žalovaná, ktoré mal zneužiť a skresliť v inom konaní proti nej. Pri posudzovaní zásahu

a jeho intenzity do osobnosti žalobcu treba brať zreteľ aj na okolnosti, za ktorých podala žalovaná obe
svoje sťažnosti na žalobcu ako advokáta, ktoré sťažnosti adresovala SAK. V konaní bolo preukázané,
že žalovaná mala v tom čase osobné antipatie voči žalobcovi, že žalobca bol, a stále je, kamarátom
jej exmanžela (N. O. A.), a takisto ho v konaniach žalobca aj zastupuje. Cieľom jej sťažnosti bolo
dosiahnuť, aby jej (druhého) bývalého manžela už v konaniach žalobca nezastupoval. Treba zohľadniť
aj tú okolnosť, že túto sťažnosť podala žalovaná opakovane, resp. podala jednu sťažnosť a druhým

podaním ho doplnila, takže išlo z jej strany o konanie, ktorého motiváciou bolo žalobcovi uškodiť, nie
ktorého motiváciou by bolo podnietiť orgány (SAK), aby dali do súladu faktický stav s právnym stavom,
ktorý sa týka právneho zastúpenia jej (druhého) bývalého manžela. Žalobca navrhol, aby súd žalobe
vyhovel a priznal mu trovy konania v celom rozsahu.

76. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 10.6.2025 predniesla konajúcemu súdu v záverečnej reči, že
žalovaná podala sťažnosť na žalobcu ako advokáta, ktorú sťažnosť adresovala príslušnému orgánu,
teda SAK. Nikde verejne tieto tvrdenia neprezentovala, nedávala do médií, na internet, ani do miestnej
tlače. Urobila to, čo ako klient bola oprávnená spraviť, a podala sťažnosť. Táto sťažnosť bola následne
doručená žalobcovi s výzvou na vyjadrenie. Pokiaľ by preukázal nedôvodnosť tej sťažnosti, tak by

nikdy nebol podávaný návrh na disciplinárne konanie. Toto je v plnej kompetencii predsedu revíznej
komisie, ktorý až po vyjadrení žalobcu rozhodol o tom, že tento tvrdenia uvedené v sťažnosti nevyvrátil,
a on (t. j. predseda revíznej komisie) podal návrh na disciplinárne stíhanie žalobcu. Pred disciplinárnym
senátom bolo vytýčených celkovo 5 pojednávaní, pričom 4-och z nich sa žalobca nezúčastnil s rôznymi
ospravedlneniami na zahraničné pracovné cesty, na iné pracovné cesty, ktoré ani nepreukázal. Žalobca

prišiel až na 5-te pojednávanie disciplinárneho senátu SAK, kde zástupca predsedu revíznej komisie
vzal síce svoj návrh späť, ale len z toho dôvodu, že žalobca predložil do disciplinárneho konania
čestné vyhlásenie N. O. A., ktoré predložil žalobca až v auguste 2017, pričom celé disciplinárne
konanie bežalo v podstate už viac než rok, kde toto čestné vyhlásenie skôr nepredložil, a ani súdu
ho v tomto (sporovom) konaní nepredložil. Až keď poslal konečne do predmetného súdneho spisu

fotokópiu disciplinárneho spisu SAK, až z neho vyplýva, že N. A. poskytol žalobcovi takéto čestné
vyhlásenie, tzn. je pravdepodobné, že ak by žalobcovi N. A. takéto čestné prehlásenie nebol poskytol
na účely disciplinárneho konania, disciplinárny senát by vo veci nejako rozhodol. Nie je vylúčené, že
eventuálnebyuložilnejakýdisciplinárnypostih,aletoužniejemožnézistiť,keďženávrhnadisciplinárne
stíhanie žalobcu vzal navrhovateľ späť. Predmetnú žalobu podal žalobca proti žalovanej ako advokát,

a ako na advokáta sa na neho žalovaná aj sťažovala. Prvým bodom jej sťažnosti bolo, že zastupoval
najprv ju, a potom jej manžela proti nej. V žalobe, doručenej súdu v tomto konaní, povedal žalobca,
že zastupovanie žalovanej ukončil bez akéhokoľvek právneho úkonu, nevykonal žiadny právny úkon.
Vo vyjadrení pre SAK opätovne zopakoval, že mu nič neodovzdala, žiadny úkon nevykonal, pričom zo
súdneho spisu z Bratislavy je vidieť, že žalobca informoval súd o zastupovaní žalovanej, vyžiadal si

zo súdu návrh na začatie konania, ktorý mu aj bol doručený. Žalobca vypracoval na odsúhlasenie aj
mimosúdnu dohodu, a okrem toho mu bol doručené aj uznesenie o zastavení konania. K tomu všetkému
boli v spise doručenky, a tieto skutočnosti žalobca nespochybnil, a teda žalobca disponoval s obsahom
súdneho spisu, ktorý sa týkal sporu medzi žalovanou a jej (prvým) manželom O. P.. Tieto listiny žalobca
ani nepriznal, že s nimi disponoval, ani ich súdu nepredložil, ani ich nikdy neodovzdal žalovanej po

ukončení zastúpenia. Napriek tomu, keď ukončil zastupovanie, prevzal zastupovanie N. O. A. proti
žalovanej. Napriek tomu, že disponoval s informáciami o žalovanej, o jej dcére z prvého manželstva,
ktoré teda uvádzal operatívne vo svojich neskorších podaniach, a napriek tomu, že advokát je povinný
odmietnuť prevziať zastupovanie nielen v prípade, ak má informácie, ktoré by mohli zvýhodniť iného
klienta, čiže nevyžaduje sa, že zvýhodnia, ale stačí, že len môžu zvýhodniť, ale aj v prípade, pokiaľ

sú záležitosti klientov vo vzájomnom rozpore. Žalobca má nepochybne aj veľa známych advokátov
v rámci rodiny, v rámci okruhu kamarátov, čiže pokiaľ existuje konflikt medzi ním a žalovanou, ktorý
bráni, aby zatupoval N. O. A., mal možnosť ho odporučiť niektorému svojmu známemu, čo ale neurobil.
Ďalšia vec, ktorú vytýkala žalovaná žalobcovi, bola, že žalobca skreslil informácie, ktoré od nej dostal,o ktorých sa dozvedel zo spisu, kde ju zastupoval. Keďže obdŕžal návrh pána P., ktorý mu súd poslal s
doručenkou, tak vedel, že pán P. nechodil za dcérou Leou z dôvodu jeho zdravotného stavu. Napriek
tomu vo svojich vyjadreniach v iných konaniach proti žalovanej uviedol žalobca, že žalovaná mala

mariť stretávanie sa Q. s pánom P.. Žalobca mal teda informáciu, prečo pán P. sa nestretával s dcérou
Q., napriek tomu túto nepoužil, a v podstate tvrdil to, čo nebola pravda, o čom musel vedieť, pretože
návrh O. P. na zníženie výživného dostal, čo vyplýva aj z doručenky v súdnom spise. Jeho obrana
v tomto spore je v tom, že on bol kvázi-poštárom. Poštárom nebol, pretože, ako povedal aj N. O. A.,
žalovaná chcela advokáta. Ona nechcela, aby ju zastupoval poštár alebo akože-poštár, keďže poštár

nekoncipuje dohody, nepíše na súd, nezastupuje klienta, nepreberá jeho spis. Napríklad žalobca vo
svojom stanovisku v zmene žaloby napísal, že spis mu nebol nikdy doručený. Z doručeniek vyplýva, že
spis žalobcovi (ako právnemu zástupcovi žalovanej) doručený bol. Žalovaná nikde verejne nenapísala,
že žalobca zastupuje ju, a potom zastupuje jej manžela (proti nej), ani verejne nenapísala, že žalobca
skresľuje informácie. Žalovaná využila právo, ktoré mala, podala sťažnosť na žalobcu ako advokáta
riadnym postupom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že to potom vedeli advokáti, najprv 23, neskôr možno stovky

advokátov, každý, kto sa s disciplinárnym spisom oboznámil, mal povinnosť mlčanlivosti. Dokonca ani
konajúci súd nevedel vyžiadať spis zo SAK. Pokiaľ teda žalobca vie, ktorí advokáti sa s tým spisom
oboznámili, a má podozrenie, že tie informácie vyniesli von, mimo ten okruh ľudí, ktorí sa s tým môžu
oboznámiť, môže ich žalovať. Žalovaná ako jeho bývalá klientka nemôže niesť zodpovednosť za to, že
niekto v rámci kolegov žalobcu si nesplní povinnosť mlčanlivosti, a informácie, ku ktorým sa dostane

v rámci ktoréhokoľvek konania, vynesie v rámci neformálnej debaty von. Návrh na disciplinárne stíhanie
podal predseda revíznej komisie, ktorý ho mal za dôvodný a odôvodnený. Keby ho nemal, tak by ho
nepodal, sťažnosť žalovanej by bola zamietnutá alebo odmietnutá. Žalovaná strana ďalej uviedla, že
pokiaľ predložil žalobca do konania na SAK čestné vyhlásenie N. O. A., ktorý nenapísal, že informáciu
mal poskytnúť žalobcovi, nepovedal, že má nejaké listiny, pretože ich (v skutočnosti) nemal. Ani klientka

ich nemala, preto poverila zastupovaním žalobcu, aby si ich vypýtal zo súdu, čo žalobca urobil, a súd
mu ich doručil, čiže disponoval aj s listinami, aj s informáciami v nich obsiahnutých. Žalobca ako advokát
často musí zniesť nejakú mieru osočovania. Nie vždy je primeraná, a nie je vždy na mieste. Napriek
tomu to neznamená, že ak niekto podá sťažnosť na advokáta, že tento advokát má každého vláčiť po
súdoch z dôvodu, že jeho česť bola znížená. Okrem toho uviedol žalobca, že o disciplinárnom konaní

a o obsahu sťažností žalovanej sa mal dozvedieť nejaký okruh nielen jeho kolegov, ale aj klientov
aktuálnych, budúcich. Ak tomu tak naozaj je, je to na zodpovednosti subjektu, ktorý informáciu zo spisu
vyniesol, a nie na zodpovednosti žalovanej. Žalobca vo svojom podaní adresovanom SAK napísal,
že žalovaná klientka ho mala verejne osočiť, avšak nenapísal, kde. Sťažnosti na SAK nie sú pritom
verejné, ani súd sa k nim nevie dostať. Žalovaná nikdy verejne, na žiadnom fóre, debate, na Facebooku,

skupináchvenovanýchžalobcovineprezentovalaanito,žepodávalananehosťažnosť,anijejobsah,ani
svoje domnienky, ani rozhodnutie orgánov SAK, nikde, len v sťažnosti. Aj podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/62/2020 a nálezu ÚSSR sp. zn. IV. ÚS/302/2010, advokát musí
zniesť určitú mieru zásahu do svojich práv, a tieto strpieť. Žalovaná strana bola názoru, že žalobca
nepreukázal, že by jednak žalovaná klamala, nepreukázal ani to, že by jej konaním došlo alebo mohlo

dôjsťkzásahudojehoprofesijnejctiapovestivrámciSAK alebo kolegovalebovrámcinejakéhookruhu
verejnosti, a rovnako nepreukázal, že by mal akýkoľvek zákonný nárok žiadať od žalovanej akúkoľvek
náhradu ujmy. Žalovaná strana navrhla súdu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu a
priznať náhradu trov konania.

77. Súd vec právne posúdil nasledovne:

78. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

79. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

80. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení účinnom ku dňu udelenia plnomocenstva žalovanou žalobcovi
(k 23.7.2013), (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

81. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

82. Podľa § 730 ods. 2 OZ, príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže

nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

83. Podľa § 731 OZ, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku
plnomocenstva (§ 33b).

84. Zmluva o poskytovaní právnych služieb je zmluvou uzatvorenou podľa zákona o advokácii, ktorá je

svojou povahou príkaznou zmluvou podľa § 724 OZ, keďže zmluvu neuzatvorili obe zmluvné strany v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a nešlo v danom prípade o mandátnu zmluvu podľa § 566
a nasl. OBZ. Keďže žalobca uzatvoril zmluvu v rámci predmetu svojho podnikania so žalovanou ako
fyzickou osobou nepodnikateľom, zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovanou
(ktorú strany súdu nepredložili, avšak musela predchádzať splnomocneniu zo dňa 23.7.2013) je

spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ. Na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 teda
uskutočňoval žalobca úkony právnej služby za žalovanú ako službu poskytovanú spotrebiteľovi. Iba
zo spotrebiteľského charakteru zmluvy o poskytovaní právnych služieb nemožno však vyvodiť, že by
tento súdny spor bol spotrebiteľským sporom, keďže žalobca sa ním domáha proti žalovanej ochrany
osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch.

85. SAK schválila postupne viacero advokátskych poriadkov, pričom novým advokátskym poriadkom
zakaždým zrušila predchádzajúci advokátsky poriadok. Obe strany v priebehu sporu argumentovali
advokátskym poriadkom, avšak bez jeho bližšej špecifikácie (napr. rok jeho schválenia, resp. čísla
pod ktorým je v SAK vedený). Nakoľko predmetom sporu je žalobcom tvrdený neoprávnený zásah

žalovanej do jeho osobnostných práv týkajúci sa jej tvrdení v jej sťažnosti na SAK ohľadom postupu
žalobcu v období od 10.3.2015, kedy splnomocnil N. O. A. (druhý bývalý manžel žalovanej) žalobcu
na jeho zastupovanie v konaní proti žalovanej, do 18.6.2015 (zápisnica z pojednávania, ako posledný
dôkaz, na ktorý poukázala žalovaná vo svojej sťažnosti zo dňa 27.4.2016), ktorú žalobu rozšíril žalobca
o zásah do jeho osobnostných práv žalovanou jej tvrdeniami uvedenými v doplnení sťažnosti zo dňa

23.10.2016, týkajúce sa zastupovania N. O. A. žalobcom a vyjadrení žalobcu v období od 17.5.2016
do 10.10.2016, aplikoval súd na predmetný spor (hoci iba veľmi okrajovo, nakoľko súd nenahrádza
právomoc orgánov SAK) poriadok č. 1/2013 (SA) Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory
schválený konferenciou advokátov 15. júna 2013 (ďalej aj ako len „Advokátsky poriadok č. 1/2013 /SA/),
ktorý bol účinný od 15.6.2013 do 9.6.2017, t. j. v rozhodnom čase.

86. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Advokátskeho poriadku č. 1/2013 (SA), (1) advokát je pri výkone svojho
povolania (§ 18 a nasl. zákona) povinný na prospech klienta využívať svoje vedomosti a skúsenosti,
skutkové a právne argumenty a možnosti dané právnym poriadkom. (2) Advokát je povinný dodržiavať
pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.

87. Podľa § 3 Advokátskeho poriadku č. 1/2013 (SA), vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej
dôvere.

88. Podľa § 5 ods. 3 Advokátskeho poriadku č. 1/2013 (SA), advokát nie je oprávnený bez súhlasu

klienta overovať pravdivosť alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom. Ak má o ich
pravdivosti alebo úplnosti dôvodné pochybnosti, poučí klienta o možných právnych dôsledkoch takto
získanej informácie; možnosť odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie je tým dotknutá.

89. Podľa § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku č. 1/2013 (SA), advokát má právo vyhľadávať dôkazy

(svedkov, listiny, znalecké posudky, atď.), zisťovať skutkové okolnosti prípadu, nesmie však svedkov
ovplyvňovať a zistené dôkazy a skutočnosti pozmeňovať alebo skresľovať. O zistených skutkových
okolnostiach môže vyhotoviť písomný záznam a môže ho nechať svedkom podpísať. Advokát
môže o zistených okolnostiach so súhlasom dotknutých osôb vyhotoviť aj zvukový, obrazový alebozvukovoobrazový záznam za predpokladu, že bude použitý v súlade so zákonom a bude dodržaná
zásada mlčanlivosti advokáta. Advokát môže vyhľadávať svedkov, zisťovať dôkazy a skutkové okolnosti
prípadu aj prostredníctvom tretích osôb.

90. Podľa § 13 Advokátskeho poriadku č. 1/2013 (SA), po skončení zastúpenia je advokát povinný
bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady,
ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na
vzájomnú elektronickú komunikáciu a považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane

neposkytol súčinnosť. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny
za poskytovanie právnych služieb.

91. Keďže žalovaná doručila SAK v roku 2016 sťažnosť na žalobcu ako advokáta, a v tom istom
roku aj doplnenie sťažnosti, pričom jeden návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda
revíznej komisie SAK dňa 6.9.2016 a ďalší dňa 16.5.2017, aplikoval súd na predmetný spor (hoci

zase iba veľmi okrajovo, keďže súd nenahrádza právomoc orgánov SAK) Disciplinárny poriadok
Slovenskej advokátskej komory č. 2/2013, schválený konferenciou advokátov 15. júna 2013 (ďalej ako
len „Disciplinárny poriadok č. 2/2013 /SA/“), keďže tento bol účinný od 15.6.2013 do 9.6.2017.

92. Podľa § 2 ods. 4 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), advokát je povinný poskytnúť oddeleniu

sťažností súčinnosť podľa odsekov 1 a 2.

93. Podľa § 3 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), revízna komisia je povinná vykonať šetrenie o
každom skutku, o ktorom sa dozvie a ktorý môže byť disciplinárnym previnením advokáta.

94. Podľa § 4 ods. 4 písm. a ) a b) Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), revízna komisia vec odloží,
ak zistí, že nie je dôvod na podanie návrhu, pretože a) skutok, ktorý je predmetom šetrenia, sa nestal,
alebo nie je dokázané, že ho spáchal advokát podozrivý z disciplinárneho previnenia, b) skutok, ktorý
je predmetom šetrenia, nie je disciplinárnym previnením.

95. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), (1) predseda revíznej komisie podá
návrh, ak revízna komisia zistí, že advokát sa dopustil disciplinárneho previnenia. O podaní návrhu
informuje sťažovateľa. (2) Návrh podá predsedovi disciplinárnej komisie na adrese sídla komory.

96. Podľa § 11 písm. b) Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA) disciplinárne obvinený má právo vyjadriť

sa k návrhu, nazerať do disciplinárneho spisu a robiť si z neho výpisy.

97. Podľa § 14 písm. a) Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), senát disciplinárne konanie zastaví,
ak bol návrh vzatý späť.

98.Podľa§15ods.1Disciplinárnehoporiadkuč.2/2013(SA),senátmôžedisciplinárnekonanieprerušiť,
ak disciplinárne obvinený podá proti osobe, ktorá podala sťažnosť, trestné oznámenie alebo návrh na
začatie konania o ochranu osobnosti v súvislosti s obsahom sťažnosti.

99. Podľa § 18 ods. 8 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), pojednávanie je neverejné.

100. Podľa § 21 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), (1) senát môže rozhodnúť iba o
skutku, ktorý je uvedený v návrhu. (2) Senát rozhodnutím a) konanie zastaví (§ 14, § 22), b) konanie
preruší (§ 15, § 23), c) disciplinárne obvineného oslobodí spod návrhu (§ 25), d) uzná disciplinárne
obvineného za vinného (§ 26 ods. 1).

101. Podľa § 25 Disciplinárneho poriadku č. 2/2013 (SA), senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak
a) nebolo dokázané, že sa skutok stal, b) skutok nie je disciplinárnym previnením, c) nebolo dokázané,
že skutok spáchal disciplinárne obvinený.

102. Vychádzajúc z ust. § 13a ods. 1 písm. a), c), f) a g) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od
1.7.2013 do 14.9.2019 (t. j. v období od splnomocnenia žalovanou zo dňa 23.7.2013 do právoplatného
zastavenia konania Okresným súdom Bratislava III vo veci zníženia výživného na mal. Leu, t. j. do
19.12.2013),úkonmiprávnejslužby,zaktorépatríadvokátoviodmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmeny, sú aj: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie
na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej; f) rokovanie s protistranou, a to za
každú skončenú hodinu, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

103. Podľa § 2 ods. 1 až 3 ZoA, (1) advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie
komora. (2) Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými
právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. (3) Advokátske povolanie je slobodné povolanie,
ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

104. Podľa § 18 ods. 1 až 3 ZoA, (1) advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je
povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v

záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť
a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

105. Podľa § 21 písm. a) a d) ZoA, advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak a/ v
tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so
záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, d/ informácia, ktorú má o inom klientovi alebo
o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť.

106. Podľa § 28 ods. 4 ZoA, advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu
sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom
a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú
spisovú dokumentáciu.

107. Podľa § 56 ods. 1 ZoA, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného
advokátaamedzinárodnéhoadvokátaaleboadvokátskehokoncipientajezavinenéporušeniepovinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.

108. Podľa 58 ods. 1 ZoA, disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§

73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na začatie
disciplinárneho konania sa považuje za podaný doručením kancelárii komory. Kancelária komory návrh
bezodkladne doručí predsedovi disciplinárnej komisie.

109. Etický kódex Rady advokátskych komôr Európy (CCBE) pre európskych advokátov (ďalej aj ako

len „Etický kódex CCBE“) bol prijatý 28. októbra 1988. Odvtedy bol trikrát zmenený; naposledy dňa
19.5.2006.

110. Podľa bodu 3.2.2 Etického kódexu CCBE, advokát/advokátka musí ukončiť zastupovanie viacerých
alebo všetkých zainteresovaných klientov, ak medzi nimi dôjde ku konfliktu záujmov. Rovnako musí

postupovať, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo ak je
ohrozená jeho/jej nezávislosť.

111. Podľa bodu 3.2.3 Etického kódexu CCBE, advokát/advokátka musí odmietnuť zastupovanie nového
klienta, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré

mu/jej zveril predchádzajúci klient, alebo ak by informácie, ktoré má advokát/ advokátka k dispozícii o
záležitostiach bývalého klienta, nového klienta neprimerane zvýhodnili.

112. Podľa bodu 4.4 Etického kódexu CCBE, advokát/advokátka nesmie súdu nikdy vedome predkladať
nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.

113. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v znení
neskorších ústavných zákonov (ďalej ako len „Ústava SR“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.114. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

115. Právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena je
zaručené v čl. 10 ods.1 Listiny a čl.19 ods.1 Ústavy SR.

116. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

117. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

118. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

119. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

120. Predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok z ochrany osobnosti na ospravedlnenie a na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nepravdivých tvrdení žalovanej
uvedených v sťažnosti zo dňa 27.4.2016 a v doplnení tejto sťažnosti podaním zo dňa 23.10.2016,

ktorá adresovala SAK, ktorými sa sťažovala na žalobcu ako na advokáta, na základe ktorých podaní
žalovanej podal predseda revíznej komisie postupne dva návrhy na začatie disciplinárneho konania proti
žalobcovi ako advokátovi. Žalobca namietal, že žalobkyňa svojimi nepravdivými tvrdeniami v uvedených
podaniach adresovaných SAK, ktoré vyhodnotila SAK ako dve samostatné sťažnosti, znížila jeho česť,
vážnosť a dôstojnosť u jeho súčasných a potenciálnych klientov, a tiež pred jeho kolegami a orgánmi

SAK.

121. Hoci zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito

znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza), a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky neoprávneného zásahu do chránených
osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov, a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Aby vznikol právny
vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ, a na druhej
strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti,
aj to v priamej príčinnej súvislosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na

objektívnom princípe, tzn. popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby sa nevyžaduje
zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

122. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva

alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2
a 3 OZ) práve tak, ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom, Zákonom o rodine
a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto
zákonov.

123. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri
zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené
(protiprávne).Neoprávneným je teda zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, t. j. s právnym poriadkom.124. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti

(napr. v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti). Naplnenie podmienok vzniku
zodpovednosti za zásah do osobnosti fyzickej osoby so sebou prináša priznanie morálnej satisfakcie
v prípade, ak je súčasne preukázané, že zásah do osobnosti fyzickej osoby bol neoprávnený, bol
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby spočívajúcu buď v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite a ak existuje príčinná súvislosť

medzi zásahom a takýmto porušením alebo ohrozením osobnosti. Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je
postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v
bežnej, ale v značnej miere, až potom má dotknutá osoba právo aj na peňažnú satisfakciu. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ.

125. Otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,

jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je
založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je to, aby sa vyriešením niektorej, doposiaľ ešte
dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu,

je namieste konštatovanie, že vyriešením takto individuálnej otázky ako je určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení
a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú
súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V
takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie

ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať
a vyčísliť (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.1.2023, ktorý odkázal aj na rozhodnutie
sp. zn. 7Cdo/131/2020).

126. Podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy SR, petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými

obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej
samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

127. Petičné právo je zaručené v článku 18 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“)
v čl. 27 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Vo veciach verejného alebo iného

spoločného záujmu má každý právo sám alebo s inými obracať sa na štátne orgány a orgány územnej
samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Petícia predstavuje zvláštny kvalifikovaný prípad
slobody prejavu, ktorý je spojený s povinnosťou orgánu verejnej moci na obsah petície reagovať
(uznesenie NSSR sp. zn. 1MCdo 4/2010 zo dňa 29.2.2012).

128. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti( čl.17 ods.4 Listiny).

129. Základné práva a slobody sa v určitom konkrétnom prípade môžu dostať do konfliktu. Každý

konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej
rovnováhy (viď napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07) a so zreteľom na to, že všetky základné
práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody
nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (napr. PL.
ÚS 7/96). Aj pri strete petičného práva s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda

základných práv stojacich na rovnakej úrovni, je vecou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti každého
prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým právom. Úlohou súdu
je, aby na základe konkrétnych okolností daného prípadu zvážil, či určitý výrok (vychádzajúci z práva
na sťažnosť) dosahuje takej intenzity, že zasahuje do práva na ochranu cti a dobrej povesti a či je
primeraný (uznesenie NSSR sp. zn. 1MCdo 4/2010 zo dňa 29.2.2012, na ktoré odkázal Najvyšší súd

SR aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/124/2018 zo dňa 30.7.2020).

130. Nesprávny je preto názor (...), že žalovaný realizoval svoje právo podať sťažnosť podľa zákona
č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, a preto nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných právžalobcu.Realizáciaústavouzaručenéhopetičnéhoprávanevylučujeneoprávnenosťzásahudoprávana
ochranu osobnosti, rovnako ústavou garantovaného. Inak povedané petičné právo je ústavne zaručené
a uplatnené podľa práva iba za predpokladu, že nezasahuje neoprávnene do iných základných práv; ak

je petičné právo zneužité, ide o neoprávnený zásah do osobnosti druhého (uznesenie NSSR sp. zn.
1MCdo 4/2010 zo dňa 29.2.2012).

131. K inému súdnemu sporu o ochrane osobnosti advokátky uviedol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
5Cdo/124/2018 zo dňa 30.7.2020 navyše aj to, že je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že sťažnosti

boli podané v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti žalobkyne, netýkali sa žalobkyne ako fyzickej
osoby a jej súkromného života, boli preskúmavané orgánom na to zákonom a stavovskými predpismi
určenýmzasúčasnéhozachovaniapovinnostimlčanlivostivzmyslezákonač.586/2003Z.z.oadvokácii.
Až následne bude potrebné vyhodnotiť na základe všetkých okolností, či za danej situácie išlo o zásah
do osobnostných práv.

132. Aj advokát ako osoba patriaca do kategórie verejne činných osôb môže byť objektom kritiky
v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú širšie, ako u „bežných
občanov“ (súkromných osôb) (...) Informovanie o pôsobení advokáta, ktorý navyše právne zastupuje
verejne činné osoby, je nesporne vo verejnom záujme. Význam informovania o týchto otázkach sa
zvyšuje vtedy, ak ide o spravodlivosť v širšom slova zmysle, resp. zabezpečenie jej riadneho výkonu,

ktorý nevyhnutne musí byť predmetom verejnej kontroly (...) (nález ÚSSR sp. zn. IV. ÚS/302/2010 zo
dňa 7.7.2011, publikovaný pod č. 56/2011 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky).

133. Ústavný súd SR v nálezom sp. zn. IV. ÚS/302/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

ako odvolacieho súdu, ktorým tento potvrdil vyhovujúci rozsudok vo veci ochrany osobnosti z dôvodu,
že žalovaná strana uverejnila článok, obsah ktorého mal byť nepravdivý. Rozsudok zrušil ústavný súd
dôvodiac, že súd dostatočne nevzal pri rozhodovaní o veci náležitý zreteľ na ústavnoprávnu povahu tejto
veci, t. j. na stret dvoch základných práv a to práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu,
nezohľadnil konkrétne okolnosti danej veci, dal neodôvodnene prednosť jednému základnému právu

pred právom druhým a tým súd zasiahol do slobody prejavu nepatričným spôsobom. Inkriminovaná časť
článku obsahovala informácie týkajúce sa advokáta, pričom kritika obsiahnutá v časti inkriminovaného
článku sa týkala jeho pôsobenia ako colníka, resp. vedúceho určitej pobočky colného úradu v období
pred vykonávaním povolania advokáta, t. j. osoby pôsobiacej v tom čase v riadiacom postavení v rámci
štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo verejnej funkcii. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že

poslaním tlače je nepochybne šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom zároveň
je nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (dostať). Vecou verejnou je nielen
všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napr.
činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie; vecou
verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava

verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované (porovnaj nález ÚS
ČR sp. zn. I. ÚS 453/03). Z uvedeného teda vyplýva, že aj advokát ako osoba patriaca do kategórie
osôb verejných, ktorá sa výrazne angažuje v záležitostiach verejných, môže byť objektom kritiky v
súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú oveľa širšie, ako u „bežných
občanov“ (súkromných osôb); v danom prípade o to viac, že žalobca bol kritizovaný za svoju činnosť v

období, keď pôsobil v štátnozamestnaneckom pomere, t. j. bol kritizovaný za činnosť, ktorá tvorí súčasť
rozhodovacej agendy štátneho orgánu (colného úradu). V tejto súvislosti ústavný súd poukázal aj na
právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako len „ESĽP“) vyslovený vo veci Thoma
v. Luxembursko, podľa ktorého „Zamestnanci verejnej správy vykonávajúci svoju úradnú právomoc
podliehajú, podobne ako politici, širšej akceptovateľnej miere kritiky ako súkromné osoby.“

134. Pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho, kto takéto informácie
šíri, považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na
pravdivosťdifamačnejinformácie,ktorúšíril,aďalejakpreukáže,žepodnikoldostupnékrokyktomu,aby
si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné, a konečne

pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie
nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou o osoby, ktorej
sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo tam,
kde to nebolo nutné (Rozhodnutie Snemovne lordov z 28. 10. 1999 vo veci Reynolds v. Times NewsPapers Limited citované v náleze ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 453/03, rovnako citované aj v náleze ÚSSR sp.
zn. IV. ÚS/302/2010 zo dňa 7.7.2011).

135. Pre zváženie legitímnosti zverejnenej informácie je dôležité rovnako skúmať motív toho, kto
informáciu zverejňuje. Legitimitu zverejnenej informácie nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že motívom
bolo poškodiť osobu informáciou, ktorej sám šíriteľ neveril, pokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho,
aby sa staral, či je pravdivá, alebo nie (nález ÚS ČR I. ÚS 453/03, citovaný aj v náleze ÚSSR sp. zn.
IV. ÚS/302/2010 zo dňa 7.7.2011)

136. Len v prípade, že ide o kritiku osoby verejnej, ktorá nemá vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť
žiadne odôvodnenie, je potrebné považovať za kritiku neprimeranú. Pritom je potrebné hodnotiť celý
prejav (literárny či publicistický), nikdy nie iba vytrhnutý výrok alebo vetu [m. m. rozhodnutie ÚS ČR sp.
zn. I. ÚS 453/03, rovnako Amicus Curiae stanovisko Benátskej Komisie zo 17. marca 2004, CDL-AD
(2004) 011, citované aj v náleze ÚSSR sp. zn. IV. ÚS/302/2010 zo dňa 7.7.2011].

137. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

138. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

139. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

140.Vykonanýmdokazovanímlistinamiuvedenýmivodseku22.odôvodeniatohtorozsudku,písomnými
a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ich výsluchom, výsluchom svedka N. O. A., ako aj ďalším obsahom

spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalobca je advokátom zapísaným do zoznamu
advokátov SAK pod reg. č 1700, vykávajúci advokáciu na adrese: Štefánikova 14, Bratislava, s
prideleným IČO: 30850436. Žalobca je zároveň dlhoročným kamarátom N. O. A., ktorý je druhým
bývalým manželom žalovanej. Za trvania manželstva s N. O. A. bola žalovaná účastníčkou konania
o zníženie výživného na dcéru Q. z jej prvého manželstva s O. P., začatého na návrh O. P., z ktorého

dôvodu požiadala žalovaná svojho vtedajšieho (druhého) manžela, N. O. A., o kontakt na advokáta,
ktorý by ju mohol zastupovať v predmetnom konaní. Vtedajší manžel N. O. A. sprostredkoval žalovanej
stretnutie so žalobcom, keďže bol už vtedy advokátom. Následne splnomocnením zo dňa 23.7.2013
splnomocnila žalovaná žalobcu ako advokáta na jej zastupovanie v právnej veci navrhovateľa O. P.
proti nej o zníženie výživného na mal. Q. R. P. (neskôr ako A.). Podaním zo dňa 23.7.2013, doručeným

súdu do príslušného (poručenského) konania dňa 26.7.2013 upovedomil žalobca súd, že prevzal právne
zastúpenie žalovanej vo veci zníženia výživného na mal. Q. R. A. (Sámelovú), pripojil splnomocnenie zo
dňa 23.7.2013 a požiadal súd o zaslanie návrhu na zníženie výživného s listinami k nemu pripojenými.
Emailom zo dňa 29.7.2013 zaslala žalovaná žalobcovi prehľad mesačných výdavkov na Q. R..
Spolu s uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/50/20213 zo dňa 31.7.2013 o prenesení

miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava III bol žalobcovi dňa 14.8.2013, ako právnemu
zástupcovi žalovanej, doručený aj návrh O. P. na zníženie výživného. Žalobcovi bolo doručené dňa
23.10.2013 predvolanie na pojednávanie na deň 19.11.2013 na Okresnom súde Bratislava IIII, návrh
O. P. na začatie konania a výzva súdu so zakrúžkovanými dokumentami, ktoré žiadal súd predložiť
najneskôr na pojednávaní. Výzvu súdu so zakrúžkovaným prehľadom dokumentov, ktoré požadoval

súd, emailom zo dňa 23.10.2013 preposlal žalobca žalovanej, v ktorom emaile uviedol žalobca, že
preposiela žalovanej v prílohe (to), o čom sa spolu rozprávali. Podaním zo dňa 13.11.2013, doručeným
OkresnémusúduBratislavaIIIdňa14.11.2013,vzalO.P.návrhnazníženievýživnéhospäťbezuvedenia
dôvodu. Podaním zo dňa 15.11.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava III v deň pojednávania,
t. j. 19.11.2013, ospravedlnil žalobca svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalovanej na pojednávaní

z dôvodu, že bolo žalovanej doručené späťvzatie návrhu na zníženie výživného. Pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 19.11.2013, ktorého sa zúčastnil iba kolízny opatrovník maloletej Q. R. P. (A.), na ktorom
pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci, avšak skončilo vyhlásením uznesenia o zastavení konania.

141. Až po vyhlásení uznesenia o zastavení konania o zníženie výživného na mal. Q. R. P. (neskôr

ako A.) pre späťvzatie návrhu na začatie konania O. P. (uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa
19.11.2013), ktoré konanie bolo pôvodne vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/50/2013,
po prenesení miestnej príslušnosti Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 37P/243/2013, a z dôvodu
zmeny sústavy súdov účinnej od 1.6.2023 je spis vedený Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn.B3-37P/243/2013), avšak ešte pred doručením písomného vyhotovenia tohto zastavujúceho uznesenia,
vypracoval žalobca dohodu o výživnom na mal. Leu, predmetom ktorej dohody bolo nižšie výživné na
mal. Q. R. (t. j. ktoré zníženie výživného sledoval O. P. uvedeným návrhom na zníženie výživného), ktorú

dohodu podpísali obaja jej rodičia, t. j. žalovaná a jej prvý bývalý manžel, O. P., a to pred doručením
zastavujúceho uznesenia vo veci zníženia výživného.

142. O. P. nevzal návrh na zníženie výživného na mal. Q. R. späť z dôvodu, že by došlo medzi ním
a žalovanou k mimosúdnej dohode (hoci žalobca tvrdil v tomto spore, že O. P. vzal návrh späť z dôvodu,

že došlo k mimosúdnej dohode medzi bývalými manželmi). Porovnaním obsahu spisu Mestského súdu
Bratislava II sp. zn. B3-37P/243/2013 (predtým Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/243/2013,
a pred prenesením miestnej príslušnosti ako spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/50/2013)
a emailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovanou a O. P. konajúci súd zistil, že dohodu o znížení
výživného na mal. Q. R. podpísali jej rodičia, teda O. P. a žalovaná, až po vyhlásení uznesenia
o zastavení konania pre späťvzatie návrhu O. P.. Dokonca ani v späťvzatí návrhu neuviedol O. P. žiadny

dôvod, pre ktorý tento vzal svoj návrh späť. K tomuto zisteniu konajúci súd poznamenáva, že nie je
vylúčené, že žalobca ako advokát žalovanej sa ústne alebo emailom dohodol so žalovanou a s O. P.,
že ak O. P. vezme návrh späť, bude žalovaná ochotná uzatvoriť dohodu o znížení výživného v nejakej
konkrétnej sume, k čomu dospel súd aj z emailovej komunikácie medzi žalobcom ako advokátom
žalovanej a O. P. zo dňa 4.11.2013, kedy zaslal O. P. emailom žalobcovi podací lístok preukazujúci

odoslanie späťvzatia návrhu na zníženie výživného na Q., na ktorý email zareagoval žalobca tým, že
požiadal O. P. aj o zaslanie späťvzatia návrhu.

143. Dohodu o znížení výživného na mal. Q. R. písal žalobca ako advokát žalovanej už po vyhlásení
zastavujúceho uznesenia Okresným súdom Bratislava III dňa 19.11.2013, a teda reálne ani žalobca,

dokonca ani N. O. A., nemohli považovať predmetnú vec za vybavenú, hoci žalobca tvrdil, že mu
zatelefonoval N. O. A., že považuje vec za vybavenú. Súd konštatuje, že v splnomocnení zo dňa
23.7.2013 je síce uvedená v ľavom hornom rohu pôvodná spisová značka Okresného súdu Piešťany
vo veci zníženia výživného na mal. Q. R. ešte pred prenesením miestnej príslušnosti Okresnému súdu
Bratislava III, k čomu súd dodáva, že v texte splnomocnenia nie je uvedené, že by sa plnomocenstvo

vťahovalo výlučne iba na zastupovanie žalovanej pred súdom. V predposlednom odseku splnomocnenia
je uvedené, že predovšetkým (a nie výlučne iba) splnomocňuje žalovaná žalobcu ako advokáta na
jej zastupovanie pred súdom a na preberanie písomností. Aj pri písaní a sprostredkovaní uzatvorenia
dohody o výživnom preukázateľne komunikoval žalobca s O. P. ako advokát žalovanej, čo vyplýva
aj z predloženej emailovej komunikácie, nachádzajúcej sa v súdnom spise. Keďže splnomocnenie

udelila dňa 23.7.2013 žalobcovi iba žalovaná, tento sa nemal riadiť žiadnymi pokynmi jej manžela vo
veci zníženia výživného medzi O. P. a žalovanou, na čom nič nemení ani skutočnosť, že N. O. A. je
dlhoročným kamarátom žalobcu, že on sprostredkoval žalovanej stretnutie za účelom zastupovania
žalovanej žalobcom vo veci zníženia výživného na mal. Q. R. P. (A.), ani skutočnosť, že N. O. A.
bol vtedajším (druhým) manželom žalovanej. Ani po telefonáte N. O. A., že môže považovať žalobca

vec O. P. a žalovanej po späťvzatí návrhu za vybavenú nemohol žalobca reálne považovať túto
za vybavenú, a to ani po vyhlásení zastavujúceho uznesenia, keďže obom účastníkom následne
sprostredkoval žalobca uzatvorenie dohody o výživnom na mal. Q. R., ktorú aj žalobca ako advokát
vypracoval. Možno považoval žalobca za vybavené súdne konanie o zníženie výživného po doručení
späťvzatia návrhu O. P. súdu aj žalovanej, avšak nemohol považovať za vybavenú celú vec zníženia

výživného, keďže ešte počas trvania právneho zastúpenia žalovanej na základe splnomocnenia zo
dňa 23.7.2013 (do 19.12.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava
III č. k. 37P/243/2013-48 zo dňa 19.11.2013 o zastavení konania, ktoré zastupovanie neskončilo skôr,
čo vyplýva aj z výsluchu žalobcu v tomto súdnom spore), vypracoval a sprostredkoval uzatvorenie
dohody o výživnom medzi účastníkmi predmetného poručenského konania, predmetom ktorej dohody

bolo nižšie výživné na mal. Q. R., čo bolo aj predmetom súdneho konania, v ktorom zastupoval
žalobca žalovanú. Pri komunikácii s obomi rodičmi mal. Ley R. ohľadom dohody o znížení výživného
vystupoval žalobca ako advokát, dokonca oficiálnym listom zo dňa 2.12.2013, na hlavičkovom papieri
jeho advokátskej kancelárie (č. l. 83 súdneho spisu) zaslal žalobca žalovanej ako jej advokát 2x dohodu
o výživnom podpísanú navrhovateľom O. P. s tým, aby ju podpísala žalovaná, a aby jedno podpísané

vyhotovenia zaslala späť
144. na adresu sídla advokátskej kancelárie žalobcu. V tom istom oficiálnom liste uviedol žalobca,
že zasiela žalovanej dohody o výživnom v právnej veci navrhovateľa O. P. proti žalovanej o zníženie
výživného na Q. R. A..145. V návrhu na zníženie výživného neuviedol O. P. žiadnu informáciu o stretávaní alebo nestretávaní
sa s dcérou Q.. V návrhu je stručne uvedená informácia o jeho už absolvovanej operácii kolena a o

plánovanej operácii krížov s predpokladanou dĺžkou liečby cca 12 mesiacov, ktoré uviedol ako okolnosti
majúce výrazný vplyv na zníženie jeho príjmov a stratu jeho možnosti hľadať si prácu. V návrhu zároveň
upozornil súd, že sa bude pohybovať iba za pomocí bariel, z ktorého dôvodu súhlasil s tým aby sú
pojednával v jeho neprítomnosti aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola v danom čase tehotná. Tento
návrh preukázateľne doručil Okresný súd Piešťany žalobcovi ako advokátovi žalovanej na jeho žiadosť,

a to spolu s uznesením o prenesení miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava III. Ten istý návrh
doručil žalobcovi aj Okresný súd Bratislava III spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 19.11.2013
a s výzvou na doručenie dokladov/dokumentov.

146. V dohode o znížení výživného na mal. Q. R. A. medzi O. P. a žalovanou, datovanej 21.11.2013 (č.
l. 112 súdneho spisu), nie je uvedená informácia o stretávaní alebo nestretávaní sa rodičov s mal. Leou.

147. Žalovaná nepreukázala v tomto spore svoje tvrdenie, že odovzdala žalobcovi akúkoľvek
dokumentáciu na účely jej zastupovania v konaní o zníženie výživného na mal. Q. R., na podklade
ktorých tento následne vypracoval dohodou o výživnom. V tomto konaní však bolo preukázané, že
okrem splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 od žalovanej disponoval žalobca s návrhom O. P. na zníženie

výživného na mal. Q. R., ktorý mu bol doručený 2x, a to Okresným súdom Piešťany, a po prenesení
miestnej príslušnosti aj Okresným súdom Bratislava III. Žalovaná preukázateľne zaslala žalovanému
emailom aj prehľad výdavkov na mal. Q. R. A.. Spolu s predvolaním doručil žalobcovi Okresný
súd Bratislava III aj výzvu so zakrúžkovanými dokumentami, ktoré žiadal súd doručiť najneskôr na
pojednávaní,arovnakomubolodoručenéajuznesenieozastaveníkonania,vzáhlavíktoréhoježalobca

uvedený ako právny zástupca žalovanej. Žalobca teda musí disponovať nielen so splnomocnením od
žalovanej zo dňa 23.7.2013, ale minimálne aj s emailom žalovanej o prehľade výdavkom na mal. Q.
R., 2x s totožným návrhom O. P. na zníženie výživného na mal. Q. R., s predvolaním na pojednávanie
na deň 19.11.2013, s výzvou Okresného súdu Bratislava III na doručenie zakrúžkovaných dokumentov,
ako aj so zastavujúcim uznesením Okresného súdu Bratislava III. Musí ďalej disponovať aj s dohodou

o výživnom, ktorú sám vypracoval, obom rodičom mal. Q. R. doručil z pozície právneho zástupcu
žalovanej, ktorú dohodu podpísali obaja rodičia mal. Ley ešte pred právoplatným skončením konania
o zníženie výživného, na ktoré splnomocnila žalovaná žalobcu.

148. Je síce pravdou, že na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013 mal žalobca zastupovať

žalovanú iba vo veci zníženia výživného na mal. dcéru Q. pochádzajúcu z prvého manželstva žalovanej,
k čomu konajúci súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o výživnom na dieťa zakaždým prihliada
súd aj na okolnosti spojené so stretávaním sa dieťaťa s tým rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené
do starostlivosti, keďže aj stretávanie sa s dieťaťom má vplyv na výšku vyživovacej povinnosti za
predpokladu, že dieťa trávi niekoľko dní v mesiaci s jedným z rodičov a menšinu dní v mesiaci

s iným rodičom. Minimálne túto informáciu musel žalobca zisťovať od žalovanej, aby vedel posúdiť,
do akej miery prichádza do úvahy zníženie výživného na mal. Q. R.. Dokonca samotný žalobca na
pojednávaní dňa 27.8.2024 v tomto spore uviedol, že (viac v ods. 67. odôvodnenia tohto rozsudku),
že pokiaľ jediná informácia, ktorú mal žalobca proti nej zneužiť, bola informácia o tom, ako sa jej
prvý manžel (O. P.) stretával alebo nestretával s ich dcérou Q., že túto informáciu nemohol zneužiť

ani pozmeniť v iných konaniach proti nej, pretože tieto s tým vôbec nesúviseli. Rovnako uviedol, že sa
pýtal žalovanej na príjmy, výdavky a na stretávanie sa jej prvého bývalého manžela (O. P.) s ich dcérou
Q., keďže žalobca ako advokát sa venuje poručenskej agende, a tieto informácie potrebuje zakaždým
vedieť.Súdkonštatuje,žežalovanýnepoprel,žepočaszastupovaniažalovanejdisponovalsinformáciou
s reálnom spôsobe stretávania sa O. P. s dcérou Q. R..

149. O sporadickom, resp. minimálnom stretávaní sa O. P. s mal. Q. R. sa dozvedel žalobca
preukázateľne ešte predtým, než mu žalovaná udelila splnomocnenie (23.7.2013) na jej zastupovanie
vo veci navrhovateľa O. P. proti nej o zníženie výživného na mal. Q. R., keďže poskytoval svojmu
kamarátovi N. O. A. a žalovanej ako jeho vtedajšej manželke aj neformálne rady o možnosti adopcie,

čo je zrejmé aj zo spôsobu oslovovania a formulovania viet v emailovej komunikácii predchádzajúcej
udeleniu splnomocnenia žalovanou vo veci zníženia výživného na mal. Q. R.. Uvedenému nasvedčuje
zistenie, že na email žalovanej, že O. P. nesúhlasí s osvojením mal Q. N. O. A., zareagoval žalobca
v emaile zo dňa 27.5.2013 tým, že uviedol, že Zákon o rodine umožňuje adopciou dieťaťa aj bezsúhlasurodiča,aktentoneprejavujeodieťaopravdivýzáujempodobunajmenej6mesiacov.Omožnosti
adopcie mal. Ley R. N., O. A. preukázateľne komunikoval žalobca s N. O. A. a so žalovanou vtedajšou
manželkou N. O. A. ešte pred splnomocnením zo dňa 23.7.2013, a tieto rady žalobcu (pokiaľ im

nepredchádzalo iné splnomocnenie alebo dohody o poskytovaní právnych služieb) vyhodnotil konajúci
súd ako rady adresované kamarátovi N. O. A. a jeho vtedajšej manželke, a nie ako úkony právnej
služby poskytované advokátom svojmu klientovi, pričom neformálnej komunikácii o možnosti zrejme
predchádzalo aj stretnutie žalobcu, žalovanej a jej vtedajšieho manžela N. O. A. na obede v Eurovei
dňa 16.7.2013, na ktoré stretnutie si nespomínal ani žalobca, ani svedok N. O. A., ktoré stretnutie však

preukázala žalovaná vytlačenou pripomienkou služby Google Kalendár doručenou jej niekoľko minút
pred plánovaným obedom.

150. Dokazovaním sa nepodarilo zistiť, aké konkrétne informácie o stretávaní alebo nestretávaní sa s O.
P. získal žalobca počas trvania právneho zastúpenia žalovanej, t. j. od 23.7.2013 až do právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Bratislava III o zastavení konania, t. j do 19.12.2013. Keďže splnomocnenie

žalovanej sa nevzťahovalo výslovne iba na konanie pred súdom, pričom dohodu o výživnom, ktorou sa
dohodla žalovaná s O. P. na znížení výživného na mal. Q. R., pripravoval žalobca ako advokát žalovanej,
konajúci súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tento nevykonal za žalovanú žiadny právny úkon.
V tomto súdnom spore bolo rozhodujúce, že žalobca ako advokát pripravil pre žalovanú hmotnoprávnu
dohodu o výživnom počas trvania jeho právneho zastúpenia vo veci, ktorá bola predmetom súdneho

konania, do ktorého doručil žalobca splnomocnenie zo dňa 23.7.20213, s ktorým aj súd konal ako s
advokátom žalovanej. Súd dodáva, že za úkon právnej služby sa považuje aj porada s klientom, ktorá nie
je právnym úkonom, a na účely právneho zastúpenia je nevyhnutné rozlišovanie úkonov právnej služby,
a nie právnych úkonov. Za úkon právnej služby sa považuje aj rokovanie s protistranou, aj vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. Takúto listinu žalobca preukázateľne

vypracoval, navyše dohodu o výživnom, podpísanú O. P. v dvoch vyhotoveniach, zaslal žalovanej spolu
s oficiálnym sprievodným listom na hlavičkovom papieri jeho advokátskej kancelárie s textom, že jej
zasiala dohodu o výživnom podpísanú navrhovateľom v právnej veci navrhovateľa O. P. proti žalovanej
o zníženie výživného na mal. Q. R. A., v ktorom liste požiadal žalovanú, aby dohodu žalovaná podpísala,
a aby jedno podpísané vyhotovenie zaslala späť na adresu sídla advokátskej kancelárie žalobcu. Z

uvedenýchokolnostídospelsúdkzáveru,žeajdohoduovýživnompripravilžalobcažalovanejvrámcijej
právneho zastupovania na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že právne zastúpenie nemožno zužovať iba na zastupovanie advokátom v konaní pred súdom, ak tento
advokát počas trvania právneho zastupovania v konaní pred súdom robí pre klienta aj iné úkony právne
služby so súdnym konaním súvisiace, v danom prípade dohodu o výživnom. Z uvedených dôvodov

neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovanú zastupoval iba formálne, že v súdnom konaní o zníženie
výživného plnil iba funkciou kvázi-poštára, a že dohoda o výživnom je iba hmotnoprávna dohoda.

151. N. O. A. splnomocnil žalobcu ako advokáta splnomocnením zo dňa 10.3.2015 na spísanie,
podpísanie a podanie návrhu proti E. B. A. (žalovaná) o nariadenie predbežného opatrenia vo veci

výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. A., nar. XX.X.XXXX, ako aj na všetky právne úkony
spojenésuvedenouprávnouvecou(č.l.30súdnehospisu).Žalobcanekomunikovalsožalovanouotom,
či táto bude alebo nebude mať výhrady, že bude zastupovať jej bývalého manžela N. O. A. v konaní
proti nej. Na základe tohto splnomocnenia zastupoval žalobca N. O. A. v právnej veci navrhovateľky E.
B. A. (žalovaná v tomto spore) proti N. O. A. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej

OkresnýmsúdomPiešťanypodsp.zn.5P/17/2015.Medistranamibolonesporná,žežalobcazastupoval
N. O. A. aj konaní o rozvod jeho manželstva so žalovanou a o ÚPP k mal. N. A. na čas po rozvode.

152. V odvolaní zo dňa 8.4.2015 vo veci predbežného opatrenia, vedenej Okresným súdom Piešťany
pod sp. zn. 5P/17/2015, uviedol žalobca ako právny zástupca N. O. A., okrem iného, že „navrhovateľka

(E. B. A.) manipulovala aj stretávanie jej staršej dvanásťročnej dcéry Q. so svojím otcom O. P., od jej
narodenia v roku 2002. Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec - O. P., stretával s Q. iba v obci H., iba
za prítomnosti matky, raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky umožňovať stretávanie sa s dcérou Q. a
ovplyvňovala tak jej vzťah k otcovi, čo malo a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti a
na jej vzťah s otcom.“ Toto tvrdenie zopakoval žalobca v odvolaní zo dňa 14.7.2015, ku ktorému pripojil aj

vetu: „Aj čo sa týka osvojenia dcéry Q. navrhovateľky odporcom, navrhovateľka za tým účelom klamala
biologického otca jej dcéry – O. P. a aj odporcu.“ Na pojednávaní dňa 18.6.2015 vo veci ÚPP a určenia
výživného na mal. N. A. uviedol, okrem iného, že „Pokiaľ matka tvrdí, že rodičia sa nevedia dohodnúťo základných otázkach, že otec jej robí vo všetkom prieky, je to len účelové tvrdenie, a to len preto,
aby dosiahla taký istý stav, ako u p. P., t. j. otca jej staršej dcéry.“

153. Potom, čo žalovaná zistila, že žalobca začal zastupovať N. O. A. v súdnych konaniach proti nej
napriek tomu, že predtým zastupoval ju vo veci navrhovateľa O. P. o zníženie výživného na mal. Q.
P. (A.), a predovšetkým potom, čo žalobca ako právny zástupca N. O. A. v konaní proti nej o ÚPP
a určenie výživného na mal. N. A. uviedol, že žalovaná bránila O. P. v stretávaní sa s jeho dcérou Q., že
u mal. Isabelly chce žalovaná dosiahnuť ten istý stav, ako u otca staršej dcéry, že žalovaná manipulovala

stretávanie sa jej 12-ročnej dcéry Ley z predchádzajúceho manželstva s jej biologickým otcom, a že mu
celé roky odmietala stretávanie sa s ňou, podala sťažovateľa na žalobcu ako advokáta sťažnosť zo dňa
27.4.2016, doručenú SAK dňa 29.4.2016, ktorým vyjadrila nespokojnosť s tým, že:
1./ žalobca najprv zastupoval ju proti jej bývalému manželovi O. P. na základe splnomocnenia zo dňa
23.7.2013, a neskôr začal zastupovať jej (už druhého bývalého) manžela N. O. A. proti nej na základe
splnomocnenia zo dňa 10.3.2015;

a 2/ žalobca vedome a zámerne pozmenil a skreslil informácie, ktoré získal ako jej právny zástupca
v právnej veci proti jej prvému manželovi O. P., a použil ich v právnom konaní pri zastupovaní N. O.
A. proti nej, ktorým konaním podal nepravdivé s skreslené informácie o jej osobe, vedome ju očiernil
na súdnych pojednávaniach a v návrhoch, čím jej bola spôsobená ujma, a tým zvýhodnenie jej nového
klienta N. O. A..

Sťažnosti žalovanej zo dňa 27.4.2016 pridelila SAK sp. zn. 119/1276/2016. Po vyjadrení žalobcu k
tejto sťažnosti podal predseda Revíznej komisie SAK návrh zo dňa 6.9.2016 na začatie disciplinárneho
konania proti žalobcovi ako advokátovi pre porušenie ust. § 21 písm. a) a d) ZoA. Disciplinárne konanie
na základe tohto návrhu bolo vedené SAK pod sp. zn. DS III.-63/16:1276/2016, pričom skončilo až
v priebehu tohto súdneho sporu, a to vydaním rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 10.10.2017 pre

späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania zástupcom predsedu Revíznej komisie SAK ako
reakciu na doručenie čestného prehlásenia N. O. A. zo dňa 10.8.2017, ktorý čestne prehlásil, že žalobca
ako jeho právny zástupca uviedol vo všetkých svojich vyjadreniach skutočnosti, ktoré mu poskytol N. O.
A., a že nikdy neuvádzal nepravdivé ani skreslené informácie.

154. Potom, čo žalovaná zistila, žalobca zastupuje N. O. A. dokonca aj v konaní vedenom Okresaným
súdom Piešťany pod sp. zn. 13Em/2/2016 vo veci oprávnenej E. B. A. (žalovaná) proti povinnému N.
O. A. o výkon rozhodnutia o výchove mal. N. A. na základe splnomocnenia zo dňa 7.7.2016, v ktorom
konaní uviedol žalobca, že „ súd si môže, resp. vie vyžiadať všetky potrebné dôkazy, ktoré celkom zrejme
a zjavne preukazujú zámerné manipulovanie zo strany matky, nakoľko klame a zavádza nielen vážený

súd, ale aj samotné pracovníčky ÚPSVAR-u“, ako aj potom, čo v konaní vedenom Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn. 38P/104/2015 aj v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave
pod sp. zn. 20CoP/53/2016 uviedol na jej adresu žalobca ako právny zástupca N. O. A., okrem iného, že
„navrhovateľka manipulovala aj stretávanie staršej dvanásťročnej dcéry Ley so svojím otcom O. P., od jej
narodenia v roku 2002. Do jej šiestich rokov sa jej biologický otec - O. P., stretával s Q. iba v obci H.,

iba za prítomnosti matky, raz za 2 týždne. Odmietla mu celé roky umožňovať stretávanie sa s dcérou Q.
a ovplyvňovala tak je vzťah k otcovi, čo malo a má veľmi negatívny dopad na zdravý rozvoj jej osobnosti
a na je vzťah s otcom“ (...) „v súčasnosti už sama polícia zvažuje, či matka je v takej mentálnej kondícii,
aby mohla vychovávať maloleté dieťa (...) Samotní príslušnosti OR PZ v Piešťanoch vyhodnotili trestné
oznámenia matky ako podania osoby, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou

(...) Matka (...) úplne odstránila biologického otca zo života (maloletej), čo má dnes nenapraviteľné
následky a je to na nej začať badať,“ adresovala žalovaná SAK ďalšie podanie zo dňa 23.10.2016,
doručené SAK dňa 25.10.2016, označené ako: Doplnenie dokladov k disciplinárnemu konaniu, spisová
značka DS-63/16:1276/2016 voči JUDr. Andrejovi Garovi, reg. číslo 1700, ktoré podanie zaevidovala
SAK pod ev. č. 3287/16, a vyhodnotila ho ako novú sťažnosť, ktorej pridelila SAK sp. zn. 328/3287/2016.

Po vyjadrení žalobcu k tomuto doplneniu sťažnosti žalovanej podal predseda Revíznej komisie SAK
ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania (zo dňa 16.5.2017) proti žalobcovi ako advokátovi pre
porušenie ust. § 21 písm. a) a d) ZoA a § 18 ods. 3 ZoA. Predseda revíznej komisie SAK skonštatoval
v bode 2. skutkovej vety návrhu aj to, že žalobca pri zastupovaní N. O. A. podal svoje vyjadrenia
na adresu žalovanej navyše nedôstojným spôsobom. Tento ďalší návrh odôvodnil predseda Revíznej

komisie SAK tým, že žalobca prevzal právne zastupovanie N. O. A. na základe splnomocnenia zo dňa
10.3.2015 vo veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5P/17/2015, účastníčkou ktorého
konania je E. B. A. (žalovaná), ktorú zastupoval žalobca v roku 2013 v (inom) súdnom konaní proti jej
bývalému manželovi O. P., a že v uvedenom konaní (sp. zn. 5P/17/2015) opakovane uviedol žalobcaskutočnosti, ktoré zistil z iného konania, v ktorom zastupoval žalovanú proti jej bývalému manželovi O.
P., kde uviedol vyjadrenia na adresu žalovanej naviac nedôstojným spôsobom. Disciplinárne konanie na
základe návrhu zo dňa 16.5.2017 je vedené SAK pod sp zn. DS II.-32/2017:3287/2016, a je prerušené

do skončenia tohto súdneho sporu (č. l. 89 súdneho spisu).

155. V doplnení sťažnosti zo dňa 23.10.2016, doručenej SAK dňa 25.10.2016, namietala žalovaná
konanie žalobcu, že:
1./ napriek prebiehajúcemu disciplinárnemu konaniu proti nemu opakovane vedome a zámerne

pozmeňuje a skresľuje informácie, ktoré získal od žalovanej ako jej právny zástupca v konaní proti
jej prvému bývalému manželovi, O. P., že ju vedome a účelovo očierňuje, klame v návrhoch a vo
vydreniach,neustálepoškodzujejejmeno,pričomcitovalaniektoréčastivyjadrenížalobcuakoprávneho
zástupcu N. O. A. v súdnych konaniach proti žalovanej, keďže tento uviedol o žalovanej, že žalovaná
manipulovala stretávanie sa jej dcéry Q. s jej biologickým otcom, že žalovaná zneužíva v konaní pred
súdom správy detského psychológa a detskej psychologičky, že žalovaná klame a zavádza súd aj

pracovníčky ÚPSVaR-u, že Q. nemá vybudovaný k otcovi žiadny vzťah, že nenapraviteľné následky už
na maloletej Q. je už aj značne badať, že sama polícia zvažuje, či je matka v takej mentálnej kondícii,
aby mohla vychovávať maloleté dieťa, že samotní príslušníci ORZP v Piešťanoch vyhodnotili trestné
oznámenie matky ako podania osoby, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou (viac
v odsekoch 44. a 45. odôvodnenia tohto rozsudku).

156. K výhrade žalobcu, že žalovaná vo svojej sťažnosti adresovanej SAK nekonkretizovala, aké
konkrétne informácie, ktoré od nej získal žalobca počas jej zastupovania, ktoré tento následne zneužil
či pozmenil v inom (neskoršom) konaní počas zastupovania N. O. A. proti nej, a že neuviedla, akým
konkrétnym spôsobom ju mal žalobca očierniť, konajúci súd poznamenáva, že žalovaná zvýraznila

konkrétne časti tvrdení žalobcu v oboch odvolaniach aj v zápisnici z pojednávania, ktoré pripojila k svojej
sťažnosti zo dňa 27.4.2016 Súd opakovane pripomína, že nemá právomoc nahrádzať disciplinárne
konanie SAK, ani polemizovať o správnosti alebo nesprávnosti postupu SAK v disciplinárnom konaní
proti advokátovi.

157. Nakoľko žalobca považoval za klamlivé vyjadrenia žalovanej v jej sťažnosti adresovanej SAK
na žalobcu ako advokáta a v doplnení sťažnosti, na základe ktorých sťažností v oboch prípadoch
podal predseda Revíznej komisie SAK návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi ako
advokátovi, v ktorých sťažnostiach uviedla žalovaná, že žalobca pozmeňuje a skresľuje informácie, ktoré
od nej získal ako je právny zástupca, a tieto zneužíva v konaniach proti nej ako právny zástupca jej

druhého bývalého manžela N. O. A., a týmito vyjadreniami žalovanej adresovanými SAK sa cítil byť
žalobca dotknutý na svojej osobnosti, pretože obsahom týchto vyjadrení vo svojich sťažnostiach mala
žalovaná vážne znížiť jeho česť, vážnosť a dôstojnosť u jeho súčasných a potenciálnych klientov, a
tiež pred jeho kolegami a orgánmi SAK, podal žalobca žalobu o ochranu osobnosti proti sťažovateľke,
o ktorej rozhodol súd v tomto spore, ktorou žalobou sa domáha žalobca od žalovanej nielen písomného

ospravedlnenia, ale aj náhrady nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- eur.

158. V danom prípade došlo k stretu dvoch ústavných práv strán sporu, a to 1./ petičného práva
žalovanej, do ktorého práva spadá aj právo podať sťažnosť na príslušnom orgáne, a 2./ ústavného
práva žalobcu na ochranu osobnosti, a preto pristúpil súd k preskúmaniu proporcionality medzi právom

žalovanej podať sťažnosť na advokáta na príslušnom orgáne, t. j. na SAK, a ústavnými garanciami práva
žalobcu na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, kam patrí
aj ochrana profesijnej cti a povesti advokáta ako fyzickej osoby pri výkone jeho povolania. Na ten účel
vykonal konajúci súd test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO,
KDE, KEDY a AKO v danom prípade sa vyjadril písomne či ústne do zápisnice alebo na verejnosti.

159. Žalobca zastupoval žalovanú vo veci navrhovateľa O. P. proti nej o zníženie výživného na mal.
dcéru Q. R. A. (P.) na základe splnomocnenia zo dňa 23.7.2013, na základe ktorého nielenže zastupoval
žalovanú v súdnom konaní, do ktorého síce nepísal podanie vo veci samej, ani sa nezúčastnil žiadneho
pojednávania, avšak aktívne komunikoval s navrhovateľom (O. P.), keďže navrhovateľ zaslal žalobcovi

ako právnemu zástupcovi žalovanej späťvzatie návrhu aj podací lístok preukazujúci jeho odoslanie
konajúcemu súdu. V rámci tohto zastupovania totiž vypracoval žalobca ako advokát žalovanej aj dohodu
o výživnom, návrh ktorej dokonca zaslal žalovanej žalobca ako svojej klientke, podpísanú O. P. spolu
s oficiálnym sprievodným listom, podľa ktorého je zaslal navrhovateľom podpísanú dohodu vo vecinavrhovateľa O. P. proti žalovanej o zníženie výživného na Q. R. P. (A.). Je síce pravdou, že išlo „iba“
o zníženie výživného, avšak týkalo sa maloletého dieťaťa, kedy je nevyhnutné zohľadniť aj to, koľko
dní v mesiaci trávi dieťa s rodičom, ktorý má byť zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti súdnym

rozhodnutím. Žalobca teda musel mať aspoň minimálne informácie o stretávaní alebo nestretávaní sa O.
P.sjehodcérouQ.,najneskôrvtedy,keďpripravovaldohoduovýživnom,predmetomktorejbolozníženie
výživného v neprospech maloletej, ktorá bola zverená žalovanej do jej starostlivosti. Žalobca v tomto
spore nepoprel, že mal žalovaný nepoprel, že počas zastupovania žalovanej disponoval s informáciou
s reálnom sporadickom spôsobe stretávania sa O. P. s dcérou Q. R. (viac v ods. 147 a ods. 67

odôvodnenia tohto rozsudku). Skutočnosť, že aj z pohľadu konajúceho súdu bolo vypracovanie dohody
o výživnom súčasťou poskytovania právnych služieb žalobcom žalovanej na základe splnomocnenia zo
dňa 23.7.2013, vysvetlil konajúci súd v odseku 149. odôvodnenia tohto rozsudku.

160. Je síce pravdou, že žalobca komunikoval so žalovanou nielen vo veci zníženia výživného, ale aj vo
veci osvojenia, avšak vo veci osvojenia nebol žalobca právnym zástupcom žalovanej, a teda tieto

informácie(ohľadommožnostíosvojeniamal.LeyN.O.A.)nezískalžalobcaodžalovanejakojejadvokát
o to viac, že adopciu riešili spolu ešte 27.5.2013, t. j. pred splnomocnením zo dňa 23.7.2013, z ktorého
v žiadnom prípade nemožno vyvodiť zatupovanie vo veci adopcie. O minimálnom stretávaní sa O.
P. s dcérou Q. sa musel dozvedieť žaloba už v rámci neformálnych rozhovorov žalobcu s manželmi
A., keďže aj obed v Eurovei sa uskutočnil dňa 16.7.2013, teda pred splnomocnením žalovanou dňa

23.7.2013.

161. Na základe splnomocnenia zo dňa 10.3.2015 a splnomocnenia zo dňa 7.7.2016 zastupoval žalobca
N. O. A. v konaniach proti žalovanej napriek tomu, že žalovanú zastupoval skôr, hoci žalovnú zastupoval
v konaní proti inej osobe o zníženie výživného na iné dieťa z iného manželstva. Konania, ktorých nebola

síce účastníkom dcéra žalovanej Lea z prvého manželstva, ani O. P., opakovane uvádzal žalobca aj
tvrdenia o stretávaní sa prvej dcéry žalovanej z jej prvého manželstva s jej biologickým otcom, ktoré
vyjadrenia uvádzal na podporu svojho klienta N. O. A. a v neprospech žalovanej, ktorá bola skôr jeho
klientkou, hoci v inej veci.

162. Súd ustálil, že žalovaná mohla mať dôvodnú obavu, že žalobca porušuje tak Advokátky poriadok,
ako aj zákon o advokácii, keďže tento najprv zastupoval ju, a potom zastupoval jej druhého (už tiež
bývalého) manžela v konaniach proti nej.

163. V tomto súdnom spore sa nepreukázalo, že by žalovaná skutočne bránila O. P. stretávať sa

s dcérou Q. R., bolo iba preukázané, že v roku 2009 podala na súd návrh na obmedzenie alebo
zakázanie stretávania sa O. P. s dcérou Q., k čomu súd poznamenáva, že ide o legitímny návrh, o ktorom
rozhodoval súd. Nebolo preukázané, že by naozaj bránila žalovaná O. P. stretávať sa s dcérou Q.. P. Q.
R. A., keďže je už plnoletá, napísala súdu čestné prehlásenie, kde uviedla, že keď bola malá, nechcela
sa stretávať s otcom, a práve preto sa s ním stretávala za prítomnosti matky, pričom uviedla aj to, že jej

rodičia sa pred ňou nevyjadrovali o druhom rodičom negatívne.

164. K tvrdeniam žalujúcej strany, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie uvedené v sťažnosti
adresovanej SAK, že žalobca zneužil a skreslil informácie, ktoré od nej získal ešte ako jej advokát, ktoré
neskôr použil žalobca v konaniach proti nej ako právny zástupca jej (už bývalého) druhého manžela

(N. O. A.), konajúci súd zdôrazňuje, že je to žalobca, ktorý podal žalobu o ochranu osobnosti, a nie
žalovaná, a preto bolo na žalobcovi, aby on preukázal svoje tvrdenia o nepravdivosti tvrdení žalovanej
v jej sťažnosti na SAK proti žalobcovi ako jej advokátovi. Je síce pravdou, že negatívne skutočnosti sa
nepreukazujú, a teda nemôže žalobca preukázať to, čo neurobil. Vykonaným dokazovaním však nebola
preukázaná ani nepravdivosť tvrdení žalovanej v jej sťažnostiach, a táto nepravdivosť nevyplynula ani

z výsluchu svedka N. O. A., ktorý si na rozhodujúce okolnosti práveže nespomínal, ani to, že by žalobca
v nejakom konaní proti žalovanej zneužil a skreslil nejaké informácie, ktoré nezískal od N. O. A., ale
od žalovanej.

165. Žalobkyňa síce nepreukázala, že žalobca pozmenil a zneužil informácie, ktorá mal tento získať od

nej počas jej zastupovania v konaní o znížení výživného k mal. Lei, avšak nejaké informácie o stretávaní
sa O. P. s Q. nepochybne musel mať, avšak v tomto konaní sa nepodarilo zistiť konajúcemu súdu, ktoré
konkrétneinformáciezískalžalobcaodmanželovA.predzastupovanímžalovanej(vrámcineformálnych
debát o adopcii, ktoré boli nepochybne neformálne, keďže im nepredchádzalo ani plnomocenstvo anidohoda o poskytovaní právnych služieb), ktoré informácie získal počas zastupovania žalovanej vo veci
zníženia výživného (nemusel ich pritom získať od žalovanej, rozhodujúce je zistenie, že ich získal počas
zastupovania týkali sa vecí priamo súvisiacich s týmto zastupovaním), a ktoré mu poskytol N., O. A. ako

jeho klient na základe splnomocnení zo dňa 10.3.2016 a zo dňa 7.7.2016.

166. Zo sporu vyplynulo, že v súčasnosti majú vzájomné antipatie oba subjekty sporu, a teda nielen
žalovaná proti žalobcovi, čo tvrdil žalobca na podporu dôvodnosti svojej žaloby, ale antipatie vyplývajú
aj z vyjadrení žalobcu na adresu žalovanej, keďže sa viackrát o nej vyjadril, že žalovaná sa chcela

pomstiť, využiť, ublížiť, urobiť zle, že je bezcharakternou osobou (napr. zápisnica z pojednávania zo
dňa 27.8.2024, č. l. 433 súdneho spisu). Súd dodáva, že ak klient podá sťažnosť na SAK na svojho
advokáta, tak s ním zrejme nesympatizuje, pretože inak by sťažnosť nepodal. Rovnako advokát, proti
ktorému podal jeho klient sťažnosť, tiež následne z tohto dôvodu zmení svoje správanie voči klientovi,
akokoľvek sa bude snažiť byť profesionálnym, minimálne ich vzájomné vzťahy ochladnú. S poukazom
na uvedené, iba vzájomné antipatie nepostačujú na vyhovenie žalobe o ochranu osobnosti.

167. K argumentu žalujúcej strany, že súdy žiadnym spôsobom nereagovali na výhrady žalovanej
v konaniach, v ktorých je účastníkom Ing,. O. A., v ktorých ho zastupuje žalobca proti nej, pričom
ten istý právny zástupca zastupoval najprv ju vo veci proti bývalému manželovi O. P., konajúci súd
poznamenáva, že súdy nereagovali predovšetkým preto, že nie sú oprávnené preskúmavať prípadné

porušenie zákona o advokácii, etického kódexu či advokátskeho poriadku, a už vôbec nie rozhodovať
o prípustnosti alebo neprípustnosti zastúpenia advokáta v civilnom sporovom konaní alebo v civilnom
mimosporovom konaní, ak tento zastupuje subjekt sporu, príp. účastníka konania na základe riadneho
platného plnomocenstva a v súlade s procesnými zákonnými podmienkami zastupovania na základe
plnomocenstva (podľa CSP). Rozhodovanie o týchto skutočnostiach nespadá totiž do právomoci súdov

Slovenskej republiky, ale do právomoci orgánov SAK.

168. Vykonaným dokazovaním sa teda nepodarilo preukázať, že by žalovaná zámerne klamala, že
žalobca použil a pozmenil informácie o nestretávaní sa O. P. s dcérou Q., ktoré získal počas jej
zastupovania, ani ktoré konkrétne informácie získal od žalovanej v danom období. Neobstojí totiž

argumentácia žalobcu, že tento nemohol použiť ani pozmeniť informácie o stretávaní sa O. P. s dcérou
Q., že tieto informácie ani okrajovo nesúvisia s konaniami, v ktorých zastupuje žalobca N. O. A. proti
žalovanej. Súd konštatuje, že v konaniach, v ktorých zastupuje žalobca N. O. A. proti žalovanej, nie
sú naozaj účastníkmi ani Q. R. A. (predtým Sámelová), ani jej biologický otec (Tomáš Sámel), avšak
napriek tomu opakovane v týchto konaniach sa vyjadroval žalobca k stretávaniu, príp. nestretávanou

sa O. P. s dcérou Leou, a to na podporu svojho klienta. Pokiaľ bol teda žalobca skutočne názoru, že
informácie o sporadickom stretávaní sa O. P. s dcérou Q. ani okrajovo nesúvisia s konaniami, v ktorých
zastupuje žalobca N. O. A., je potom otázne, prečo ich potom žalobca opakovane uvádzal na podporu
vlastných tvrdení a tvrdení jeho klienta. Žalovaná bola presvedčená, že žalobca pozmenil informáciu,
že sa stýkal O. P. s mal. dcérou Q. iba sporadicky na pozmenenú informáciu, že mu žalovaná bránila

stretávať sa s dcérou Q..

169. Nielen konajúci súd, aj predseda revíznej komisie SAK v návrhu zo dňa 16.5.2017 na začatie
disciplinárneho konania, vyhodnotili prinajmenšom za nedôstojné vyjadrenia žalobcu, že na Lei značne
badaťnenapraviteľnénásledky,žematka„odstránila“jejbiologickéhootcazjejživota,žepolíciazvažuje,

či je matka v takej mentálnej kondícii, aby mohla vychovávať dieťa, a hlavne jeho vyjadrenie, že
príslušníci OR PZ v Piešťanoch vyhodnotili trestné oznámenie matky ako podania osoby, ktorá s veľkou
pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou.

170. Z celého textu uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 6.7.2017 o pribratí znalca do trestného konania,

na ktoré sa odvolával žalobca vo svojom vyjadrení pre SAK k doplneniu sťažnosti žalovanej, nevyplýva
totiž vôbec žiadne tvrdenie vyšetrovateľa o tom, že by tento mal pochybnosti o mentálnej kondícii
žalovanej a o jej schopnosti vychovávať dieťa, ani že by trestné oznámenia matky vyhodnotili príslušníci
ORPZ v Piešťanoch ako podania osoby, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou.
Vyjadrenie žalobcu vo význame, že sama polícia zvažuje, či jej matka je v takej mentálnej kondícii,

aby mohla vychovávať maloleté dieťa, a že samotní príslušníci OR PZ vyhodnotili jej trestné oznámenia
ako podania osoby, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou, je z pohľadu
konajúceho súdu, vytrhnuté z kontextu, a naformulované tak, že vyvoláva mylný dojem, že posúdeniu
duševného stavu z hľadiska spôsobilosti vykonávať vychovávať dieťa sa mala podrobiť iba matka(žalovaná), napriek tomu, že z uznesenia vyšetrovateľa je nepochybné, že posúdeniu duševného stavu
sa mal podrobiť aj N. O. A. aj mal. N. A..

171. Zo žiadnej listiny predloženej žalobcom v disciplinárnom konaní SAK, ani v tomto súdnom spore
nevyplýva , že by príslušníci OR PZ vyhodnotili trestné oznámenia matky ako podania osoby, ktorá
s veľkou pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou.

172. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná podala sťažnosť na žalobcu ako na

advokáta, ktorú doplnila podaním, ktoré doplnenie vyhodnotila SAK ako ďalšiu sťažnosť, ktoré sťažnosti
podala žalovaná pre nespokojnosť s postupom a vyjadrovaním žalobcu ako právneho zástupcu N. O.
A. v konaniach proti nej, pričom súd nezistil z obsahu jej sťažností, ani z ich príloh, ani z obsahu celého
súdneho spisu, že by žalovaná vedome klamala o tom, že žalobca skreslil a pozmenil informácie, ktoré
získal od nej ohľadom sporadického stretávania sa O. P. s dcérou Q. R.. Aj z pohľadu konajúceho súdu
sú niektoré vyjadrenia žalobcu na adresu žalovanej nedôstojné a nepodložené (predovšetkým tvrdenie,

že samotní príslušníci OR PZ vyhodnotili trestné oznámenia matky ako podania osoby, ktorá s veľkou
pravdepodobnosťou trpí mentálnou poruchou), a za zavádzajúcu informáciu možno považovať tvrdenie
žalobcu, že polícia zvažuje, či matka je v takej mentálnej kondícii, aby mohla vychovávať dieťa, k čomu
súd dodáva, že žalobca zrejme zámerne v tomto vyjadrení neuviedol, že úlohou znalca bolo posúdiť
aj mentálnu kondíciu otca, t. j. klienta žalobcu. Zo žiadneho dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom

spise, disciplinárnom spise SAK z prvého predmetného disciplinárneho konania, ani v pripojenom
poručenskom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu, že žalovaná bránila O.
P. stretávať sa s dcérou Leou (viac v odseku 162. odôvodenia tohto rozsudku), ktoré tvrdenie opakoval
a dopĺňal žalobca vo viacerých súdnych konaniach proti žalovanej.

173. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sťažnosti žalovanej zo dňa 27.4.2016 proti
žalobcovi ako advokátovi, aj doplnenie sťažnosti zo dňa 23.10.2016, obe doručené SAK, na základe
ktorých, avšak až po vyjadrení dotknutého žalobcu, začali dve disciplinárne konania, z ktorých je jedno
zastavené pre späťvzatie návrhu zástupcom predsedu Revíznej komisie SAK po doručení čestného
prehlásenia N. O. A. a druhé je prerušené do skončenia tohto súdneho sporu. Všetky vyjadrenia žalobcu,

ktoré žalovaná považovala za porušenie advokátskeho poriadku a zákona o advokácii, žalovaná
zvýraznila v prílohách prvej sťažnosti, a priamo citovala v doplnení sťažnosti. Existenciu vyjadrení
žalobcu preukázala listinami (podaniami žalobcu, zápisnicou o pojednávaní), súčasťou ktorých boli
citované vyjadrenia žalobcu. Keďže žalovaná bola presvedčená, že žalobca, ako jej bývalý advokát,
nemôže vystupovať ako advokát protistrany proti nej v iných konaniach, ktorý sa navyše na jej adresu

vyjadroval nedôstojne, tak prvú sťažnosť, ako aj jej doplnenie vyhodnotil konajúci súd ako realizáciu
práva klienta podať sťažnosť na advokáta pre nespokojnosť s jeho postupom, s jeho správaním a s jeho
vystupovaním. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaná zámerne klamala v týchto sťažnostiach,
nebolo možné tieto sťažnosti vyhodnotiť ako zneužitie práva žalovanej. Predovšetkým z doplnenia
sťažnosti žalovanou na SAK súd usúdil, že táto chcela dosiahnuť, aby žalobca nevystupoval proti nej

v súdnych sporoch predovšetkým preto, že ju očierňuje a poškoduje jej meno. Nie je vylúčené, že
väčšinu informácií stretávaní sa O. P. s dcérou Leou získal žalobca od svojho kamaráta, N. O. A.,
avšak v tomto smere mal žalobca striktne rozlišovať medzi informáciami získanými počas zastupovania
žalovanej (aj keby ich získal vtedy od N. O. A.) od informácií získaných od N. O. A. až po ukončení
zastupovania žalovanej. Pochybnosti žalovanej, ktorá bola v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi

ako advokátovi pri výkone jeho povolania, či tento vôbec môže vystupovať ako právny zástupca inej
osoby v konaniach proti nej, ako aj nedôstojné vyjadrovanie sa žalobcu na jej adresu sú, aj z pohľadu
konajúceho súdu, legitímnymi obavami žalovanej ako bývalého klienta žalobcu, či vôbec takýto advokát
môže vystupovať ako právny zástupca protistrany proti nej ako bývalému klientovi.

174. V danom prípade neboli splnené všetky kumulatívne podmienky ochrany osobnosti podľa § 11
a nasl. OZ, pretože sťažnosť žalovanej a jej doplnenie, adresované SAK, vyhodnotil konajúci súd ako
oprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a nie ako neoprávnený, keďže žalobca nepreukázal
svoje tvrdenia o zámernom uvádzaní nepravdivých tvrdení žalovanou v jej sťažnosti a v doplnení
sťažnosti. Nebolo ani preukázané, že by v priamej príčinnej súvislosti s týmito vyjadreniami žalovanej

v oboch podaniach pre SAK bola alebo mohla byť znížená vážnosť, profesijná česť a dôstojnosť
žalobcu ako advokáta medzi kolegami, jeho klientami a potencionálnymi klientami, pretože žalobca
nepreukázal svoje tvrdenie vo vyjadrení pre SAK, že žalovaná o ňom verejne rozširuje nepravdy
a klamstvá. Keďže sťažnostné aj disciplinárne konanie na SAK sú neverejné, a členovia disciplinárnejkomisie majú povinnosť mlčanlivosti, niektorý z nich zrejme porušil povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ sa
o obsahu sťažnosti žalovanej a doplnenia tejto sťažnosti dozvedeli aj osoby, ktoré neprišli do kontaktu
so sťažnosťami žalovanej na žalobcu. V takom prípade je totiž až porušenie mlčanlivosti tým konaním,

v priamej príčinnej súvislosti s ktorým by došlo k zníženiu vážnosti, profesijnej cti, povesti a dôstojnosti
žalobcu. Žalobca ani nepreukázal, že by vôbec došlo k ním tvrdenému zásahu do jeho osobnosti, ani
že by tvrdenia žalovanej boli spôsobilé tento zásah privodiť. Pokiaľ by aj tvrdenia žalovanej v sťažnosti
boli spôsobilé tento zásah privodiť (čo neboli, podľa názoru konajúceho súdu), išlo o oprávnený zásah
do osobnosti žalobcu ako advokáta, ktorý musí strpieť a tolerovať.

175. K výhradám a k nespokojnosti žalujúcej strany k zmene predbežného právneho posúdenia
konajúcim súdom súd iba dodáva, že už zo samotného gramatického výkladu slova: predbežný, je
nepochybné, že tento názor môže súd zmeniť, hoci aj hneď na ďalšom pojednávaní. Stačí, ak súd zmenu
predbežného právneho názoru stranám oznámi, a vysvetlí, prečo zastáva súd zmenené (aktuálne)
predbežné právne posúdenie, a nemusí vysvetľovať stranám, prečo ho zmenil. Iba pre úplnosť súd

poznamenáva, že v danom prípade produkovali strany veľmi veľké množstvo tvrdení a vyjadrení (čo
bol aj daný prípad), ktoré môžu niekedy viesť súd k prehodnoteniu skoršieho predbežného právneho
posúdenia na ďalšom pojednávaní. Súd pripomína, že predbežný právny názor súdu nie je rozhodnutím
vo veci samej, a je stále iba predbežný, a pokiaľ ho súd zmení, je povinnosťou súdu stranám
zmenu predbežného právneho posúdenia oznámiť včas, aby rozhodnutie vo veci samej (nie zmena

predbežného právneho posúdenia) nebolo pre strany prekvapivé. Súd zmenil svoje predbežné právne
posúdenie na skoršom pojednávaní, než na pojednávaní, na ktorom bol stranám poskytnutý priestor
na záverečné reči, a až na ďalšom pojednávaní vyhlásil rozsudok.

176. K opakovane uvádzanému príkladu právnym zástupcom žalobcu na pojednávaniach v tomto

spore (12.3.2024 a 23.5.2025), že judikatúra (rozhodnutie žalujúca strana nešpecifikovala ani
označením súdu, ktorý takto rozhodol, ani spisovou značkou, pod ktorou takto súd rozhodol), zásah
do osobnostných práv aj v súkromnom rozhovore lekára a pacienta, kedy súd skonštatoval neoprávnený
zásah do osobnostných práv pacienta, ku ktorému došlo vyjadrením lekára na adresu pacienta, hoci
počas tohto vyjadrenia lekára nebola prítomná žiadna tretia osoba, konajúci súd poznamenáva, že nešlo

o prejav pacienta vo vzťahu k lekárovi, ale naopak, o prejav lekára vo vzťahu k pacientovi. Aj v tomto
prípade platí, že lekár pri výkone svojho povolania je povinný zniesť vyššiu dávku kritiky, na rozdiel
od pacienta, ktorý sa ocitá v zdravotníckom zariadení so svojím zdravotným problémom, a je to práve
pacient, ktorý počas poskytovania zdravotnej starostlivosti je výrazne citlivejší na svoju osobnosť, na
rozdiel od lekára pri výkone jeho povolania. Aj pacienti sa zvyknú obrátiť so svojou nespokojnosťou

na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo automaticky nezaručuje úspech v súdnych
sporoch o ochrane osobnosti každému lekárovi, vo vzťahu ku ktorému bolo prešetrovanie sťažnosti
zastavené, dokonca, ani vtedy, ak úrad skonštatuje, že lekár nepochybil.

177. Súd nevykonal výsluchom svedka O. P., t. j. (prvého) bývalého manžela žalovanej, ktorý dôkaz

navrhol v žalobe žalobca, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k zisteniu skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie tohto sporu. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom staršej dcéry žalovanej, Q.
R.A.,pretoževykonanietohtodôkazubyneprispelokzisteniuskutkovéhostavuvrozsahunevyhnutnom
pre rozhodnutie v tomto spore o ochranu osobnosti o to viac, že Q. R. A. by sa nevedela vyjadriť
k okolnostiam stretávania sa strán sporu, t. j. žalovanej (matky Q. R. A.) a žalobcu ako jej advokáta,

nakoľko táto svedkyňa bola v danom čase maloletá, pričom z vyjadrení strán sporu ani nevyplynulo,
že by vôbec bola niekedy táto prítomná pri rozhovoroch žalobcu ako advokáta so žalovanou ako s jeho
klientkou. Súd opakuje, že v tomto spore nie je rozhodujúce skúmanie vzájomných medziľudských
vzťahov medzi žalovanou a jej bývalými manželmi a ich deťmi, ani podrobnosti o výkone rodičovských
práv a povinností. Žalovaná pritom doručila do spisu čestné prehlásenie Q. R. A., s ktorou listinou sa

súd oboznámil v rámci dokazovania v tomto spore.

178. Súd nevykonal dokazovanie ani obsahom znaleckého posudku č. 4/2020 PhDr. Igora Obucha
z odboru psychológia (č.l. 445 súdneho spisu), podaného v konaní Okresného súdu Piešťany pod
sp. zn. 13P/83/2017, a to ani v tej časti posudku, na ktorú poukazovala žalovaná ohľadom osobnosti

jej (druhého) bývalého manžela, N. O. A.. Pre rozhodnutie tohto súdneho sporu nie sú rozhodujúce
osobnostné charakteristiky a povaha svedka N. O. A., pretože tento svedok bol v spore vypočutý
ohľadom vzájomného stretávania sa strán sporu, t. j. žalobcu ako advokáta so žalovanou ako jeho
klientkou, a k obsahu ich rozhovorov v rozhodnom čase. Tento svedok nebol v tomto spore vypočúvanýk podrobnostiam o vzájomných vzťahoch medzi ním a žalovanou, medzi žalovanou a jej prvým bývalým
manželom, ani k výkonu rodičovských práv a povinnosti k deťom žalovanej. Súd navyše svedka na
začiatku výsluchu riadne poučil aj o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede.

179. Predmetom tohto súdneho sporu nie je nahrádzanie ani jedného z dvoch disciplinárnych konaní, z
začatých v oboch prípadoch na návrh predsedu Revíznej komisie SAK na základe sťažnosti žalovanej
zo dňa 27.4.2016 a doplnenia sťažnosti zo dňa 23.10.2016 (prvé bolo zastavené a druhé je prerušené
do skončenia tohto súdneho sporu), nakoľko takéto disciplinárne konanie nespadá do právomoci súdov

SR (ktorá právomoc je zverená SAK), preto súd nevykonával dokazovanie za účelom preukazovania, či
žalobca ako advokát sa dopustil alebo nedopustil akéhokoľvek disciplinárneho previnenia voči žalovanej
ako svojej bývalej klientke.

180. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej z troch kumulatívnych podmienok
ochrany osobnosti, ktorými sú: 1/ neoprávnené konanie (neoprávnený zásah) žalovanej, 2/ následok

vo forme ujmy na osobnostných právach žalobcu alebo nebezpečenstvo vzniku tejto ujmy a 3/ priama
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi 1/ a 2/. V danom prípade žalobca ako advokát ako osoba
patriaca do kategórie verejne činných osôb môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho
povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú širšie, než u „bežných občanov“ (súkromných osôb),
a musí zniesť určitú mieru kritiky, pričom tvrdenia žalovanej v sťažnosti na žalobcu ako advokáta

zo dňa 27.4.2016 a v doplnení sťažnosti zo dňa 23.10.2016 konajúci súd nemohol vyhodnotiť ako
nepravdivé či klamlivé s cieľom poškodiť žalobcu, kedy by konanie žalovanej bolo možné vyhodnotiť ako
zneužitie práva, príp. ako neoprávnené konanie smerujúce k poškodeniu žalobcu. Kritika žalovanej mala
vecný základ, a preto ju nemožno považovať za klamlivú, ani neprimeranú, a je iba v právomoci SAK
vyhodnotiť, či je táto kritika dôvodná a či sa žalobca voči nej dopustil alebo nedopustil disciplinárneho

previnenia.

181. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo
nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu (I. výrok). Iba
pre úplnosť súd poznamenáva, že ani prípadné oslobodenie disciplinárne obvineného advokáta spod

disciplinárneho obvinenia nezaručuje automaticky úspech takéhoto advokáta v súdnom spore o ochranu
osobnosti proti osobe sťažovateľa (napr. sťažnosť, na základe ktorej bol podaný návrh na začatie
disciplinárneho konania, nebola prejavom zneužitia práva sťažovateľa).

182.Ďalšieargumentystránsporukonajúcisúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanerozhodné.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či žalovaná je bezcharakterný človek alebo nie je, či sa
snaží alebo nesnaží žalovaná svoje vyhrotené vzťahy s (druhým) bývalým manželom N. O. A. prenášať

na iné okolie, akú osobnosť má svedok N. O. A., že sa zosobášili žalovaná s N. O. A. po krátkej známosti,
či skutočným cieľom žaloby bolo alebo nebolo prerušenie disciplinárneho konania SAK proti žalobcovi
ako advokátovi; či žalovaná uniesla alebo neuniesla obe svoje deti pochádzajúce z rôznych manželstiev;
či sa zachovala alebo nezachovala žalovaná identicky vo vzťahu k prvému manželovi aj k druhému
manželovi; či obaja jej bývalí manželia vo vzťahu k svojim dcéram so žalovanou majú alebo nemajú

iba postavenie otcov ako peňaženiek; že si žalovaná a N. O. A. natáčali videá zo situácií, či ich dcéra N.
chceísťsjednýmalebosdruhýmzrodičov;čižalobcaodovzdalaleboneodovzdalžalovanejpoukončení
právneho zastúpenia listiny, ktoré získal ako jej právny zástupca, prečo žalovaná nezaplatila žalobcovi
odmenu za poskytnuté právne služby.

183.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

184. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.185. Nakoľko v tomto spore bola plne úspešná žalovaná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu
hodného osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznane náhrady trov konania, súd

podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu
(II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý
postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).