Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by Mgr. Katarína Radičová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200978
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825200978.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: FEDOR car

paint s. r. o., so sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, Zákamenné, IČO: 56 035 560, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o. so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 339,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1339,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 1339,85 eur od 28.10.2023 do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie

znaleckého posudku vo výške 160 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2025 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 339,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 1339,85 eur od 28.10.2023 do zaplatenia, náhradu nákladov na vypracovanie
znaleckého posudku v sume 160 eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

2. V žalobe poukázal na to, že dňa 25.07.2023 došlo v okrese Námestovo k dopravnej nehode, pri
ktorej bolo poškodené motorové vozidlo A.. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla
boli stanovené faktúrou č. 23VF00110 zo dňa 04.09.2023 vo výške 4 002,43 eur. Žalovaný vyplatil
poškodenému náhradu škody v celkovej výške 2 662,58 eur, pričom poškodenému neuhradil časť
náhrady škody v žalovanej výške, čo oznámil písomným podaním zo dňa 12.10.2023. Ďalej uviedol,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2025 nadobudol žalobca od poškodeného
pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle A.. Žalobca požiadal

znalca Ing. Martina Obtuloviča o stanovenie výšky škody na motorovom vozidle, kedy zo záverov
znaleckého posudku č. 30/2025 zo dňa 05.03.2025 vyplýva, že výška škody na poškodenom motorovom
vozidle je 6 052 eur. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nedôvodne krátil poistné
plnenie v žalovanej výške a preto sa s poukazom na ust. § 427 Občianskeho zákonníka a § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z. domáha zaplatenia náhrady škody na poškodenom motorovom vozidle.
Žalovaný sa podľa žalobcu do omeškania s plnením peňažného nároku dostal dňa 28.10.2022, a to
po uplynutí 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia počítanej od skončenia šetrenia poistnej

udalosti.

3. Žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 13C/29/2025-33 dňa
21.05.2025, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením.Žalovaný neuznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu, nakoľko tento považoval za nedôvodný a
nepreukázaný. Zároveň namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Námestovo, nakoľko si žalobca
v konaní uplatňuje nárok z postúpenej pohľadávky. Žalovaný mal za to, že napriek skutočnosti, že došlo

k postúpeniu pohľadávky z titulu náhrad škody, ide o spor medzi poisťovňou a spoločnosťou, ktorá sa
zaoberá likvidáciou poistných udalostí, kedy jediným cieľom žalovaného je výplata poistného plnenia so
systému povinného zmluvného poistenia a nie priamo náhrada škody. Pre určenie miestnej príslušnosti
preto nemôže byť rozhodné miesto vzniku škodovej udalosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci
šetrenia poistnej udalosti pristúpil k objektívnemu posúdeniu uplatneného nároku, kedy v rámci likvidácie

škodovej udalosti posudzoval účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, tým, že
porovnal náklady na opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami náhradných
dielov a cenu práce za normohodinu. Zároveň v rámci oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.10.2023
riadne zdôvodnil výšku poskytnutého poistného plnenia. Poistné plnenie poskytol v rozsahu kontrolnej
kalkulácie, teda v rozsahu primeraných a nutných nákladov vychádzajúcich zo zisteného poškodenia
motorovéhovozidla.Pokiaľžalobca(resp.právnypredchodcaakopoškodený)akceptovalcenyuvedené

servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené
náklady na opravu. Žalovaný mal za to, že faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom
skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by mal v plnom rozsahu niesť zodpovednosť a
ako taká nepreukazuje skutočnú výšku škody. Zároveň faktúra nespĺňa základné predpoklady, nakoľko
z nej nie je zrejmé, aké úkony boli v rámci opravy motorového vozidla robené, koľko trvali a koľko

stáli. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi znaleckého posudku, nakoľko znalec vypočítal náklady na
opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, avšak tento postup je nesprávny
keďže v Prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH k vyhláške
č. 492/2004 Z. z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej ako „vyhláška“), ods. 5
určito a jasne špecifikuje čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom servise), teda znalec

vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave čo reálne vykonaná nebola. Výpočet nákladov sa mal
podľa žalovaného realizovať podľa ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce - NP bod C. Prílohy č. 6
vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne.
Znalecký posudok tak podľa žalovaného neodzrkadľuje skutočnú hodnotu škody a nie je ani náležite
odôvodnený. Ďalej uviedol, že stanovená hodnota ceny práce musí byť primeraná, teda porovnateľná

s inými opravcami, nie je možné bez ďalšieho podľa žalovaného akceptovať, ako primeranú cenu
práce takú, ktorú si stanoví sám žalobca. Žalovaný zároveň nesúhlasil ani s uplatneným nárokom na
náhradunákladovzavypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške160 eur,nakoľkonespadádodefinície
poistného krytia taxatívne vymedzeného v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o PZP, pričom žalobca nie
je ani oprávnený nárokovať si náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku, nakoľko nie je

preukázané, že by náklady na jeho vypracovanie uhradil žalobca. Žalovaný neuznal ani uplatnené úroky
z omeškania, nakoľko sa ako poisťovateľ nemohol dostať do omeškania keďže si splnil všetky zákonom
uložené povinnosti.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 24.06.2025 zotrval na predchádzajúcich

vyjadreniach. Mal za to, že medzi sporovými stranami nie je sporný základ nároku na náhradu škody,
t. j. nie je sporná povinnosť žalovaného na úhradu vzniknutej škody, ale je sporná výlučne výška škody
vzniknutá pri dopravnej nehode dňa 25.07.2023. Zdôraznil, že výška škody na poškodenom motorovom
vozidle je absolútna veličina, ktorá má svoju výšku bez ohľadu na skutočnosť, kde dôjde k oprave
poškodeného motorového vozidla a vychádza výlučne zo zákonných štandardov na jej výpočet. Práve

z dôvodu rozporu medzi vyčísleniami výšky škody sporových strán, t.j. z dôvodu rozporu medzi faktúrou
za opravu poškodeného vozidla 23VF00110 zo dňa 04.09.2023 a medzi výpočtom žalovaného zo dňa
12.10.2023,požiadalznalcaIng.MartinaObtulovičaoobjektívnevyčíslenievýškyškodynapoškodenom
motorovom vozidle prostredníctvom znaleckého posudku. Znalec znaleckým posudkom pritom určil, že
výška škody na poškodenom motorovom vozidle je reálne vyššia ako náklady na jej opravu stanovené

faktúrou. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil závery predloženého znaleckého
posudku č. 30/2025. Žalobca bol toho názoru, že znalec postupoval pri stanovení výšky škody správne a
v súlade so zákonnými normami upravujúcimi výpočet výšky škody na poškodenom motorovom vozidle,
a to v zmysle prílohy č. 6 písm. C bod 2 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. kedy znalec hodnotu opravy
kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Zároveň

žalobca mal za to, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku možno považovať za príslušenstvo
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku
žalobcom bolo nevyhnutne potrebné za účelom objektívneho stanovenia výšky škody na poškodenom
motorovom vozidle.5.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa22.07.2025zdôraznil,ževýškanáhradyškodyniejedanásumou
skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaný poskytol

poistneplnenieibavrozsahukontrolnejkalkulácie,tedavrozsahuprimeranýchnákladovvychádzajúcich
zo zisteného skutkového stavu. Stanovená cena za normohodinu prace vychádza z priemernej ceny
prac na relevantnom trhu. Ďalej uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje
nie len na opravu vozidiel ale aj na pomoc vodičom po dopravnej nehode na čo využíva svoje vlastne
autoservisne služby a poskytuje spotrebiteľom služby spojene s riešením škodovej udalosti. Náklady

týchto služieb následne vymáha priamo od poisťovni a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi poškodeným a žalobcom. Uvedene spôsobuje stav, že skutočná výška škody je de facto v rukách
žalobcu, nakoľko je to výhradne žalobca, kto určuje cenu prace ako aj kvalitu a druh objednávaných
súčiastok. Uvedené konanie podľa žalovaného popiera účel povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ
ide o náklady za vypracovanie znaleckého posudku, žalobca podľa žalovaného ani nie je oprávnenou
osobou na uplatnenie predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto

náklady uhradila je jeho právny zástupca a nie on sám. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou
osobou na uplatnenie tohto nároku, nakoľko mu s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tieto
tvrdene náklady za vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok pritom podľa žalovaného
nespĺňa náležitosti v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.09.2025, na ktoré pojednávanie sa nedostavil žalovaný
ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 22.09.2025, v ktorom
súhlasili s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci uviedol, že žalovaný síce namieta, že ku škodovej udalosti došlo inde

ako v okrese Námestovo, k uvedenému však nepredložil žiadny dôkaz. Právny zástupca zotrval na tom,
že ku škodovej udalosti došlo v okrese Námestovo.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, s
výpoveďou znalca Ing. Martina Obtuloviča vykonanou v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo

pod sp. zn. 15C/45/2024, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 25.07.2023 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle značky Honda CR-V, EČV: A.
vlastníkom, ktorého bol B. C., A. XXX, XXX XX A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si nechal motorové vozidlo

opraviť u žalobcu, ktorý prevádzkuje autoservis FEDOR car paint s.r.o..

9. Z faktúry č. 23CF00110 vystavenej dňa 04.09.2023, splatnej dňa 18.09.2023 súd zistil, že žalobca
vyfakturoval B. C. opravu motorového vozidla Honda CR-V, EČV: A. za celkovú sumu 4 002,43 eur
s DPH. Kalkulácia opravy motorového vozidla mala byť vykonaná v systéme GT Motive. Z priloženej

kalkulácie, ktorá je súčasťou aj znaleckého posudku (č.l. 17 spisu) je zrejmé, že cena normohodín práce
predstavovala sumu 40 eur/hod. a bola použitá lakovacia konštanta 120%.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2025 uzavretej medzi B. C., A. XXX, XXX XX A.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že jej predmetom bola peňažná pohľadávka

na náhradu škody vzniknutej dňa 25.07.2023 na poškodenom motorovom vozidle ev. č. A. v sume
1339,85eur,ktorápredstavujerozdielmedzivýškoufaktúryzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla
č. faktúry 2300110 vo výške 4 002,43 eur a výplatou plnenia uskutočnenou poisťovňou 2 662,58 eur.
Poistná udalosť je evidovaná v poisťovni pod č. pu: 9852690612. V zmysle Čl. III. bola pohľadávka
postúpená odplatne v sume 1 339,85 eur, ktorá mala byť vyplatená postupcovi pri podpise zmluvy v

hotovosti.

11. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 12.10.2023 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 12.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9852690612, kedy bolo žalobcovi
poskytnuté plnenie v sume 2 662,58 eur. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu

vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 21 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenie boli priznané primerané
náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%).V oznámení sa zároveň uvádza, že na základe vykonanej obhliadky vozidla škodcu a poškodeného
vozidla a vzájomným porovnaním zdokumentovaných poškodení bolo zistené, že p.p. blatník a p.z.
rohu nárazníka obsahujú aj poškodenia laku, ktoré nemajú súvis so škodovou udalosťou zo dňa

25.07.2023, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného. Z uvedeného dôvodu došlo ku kráteniu poistného
plnenia z lakovania p.p. blantíka a p.z rohu z. nárazníka v sume spolu 40 eur. Poistné plnenie v sume
2 662,582 662,58 eur bolo poukázané na účet žalobcu.

12. Zo znaleckého posudku č. 30/2025 vypracovaného dňa 05.03.2025 znalcom z odboru doprava

cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, ohľad hodnoty cestných
vozidiel Ing. Martinom Obtulovičom súd zistil, že jeho predmetom bol výpočet výšky škody na vozidle
Honda CR-V, EČV: A. v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ku dňu poistnej udalosti 25.07.2023,
kedy znalec stanovil výšku škody na sumu 6 052,00 eur. Z bodu 2.9 znaleckého posudku vyplýva,
že znalec postupoval pri výpočte z listu firmy Kooperativa a firmy Fedor, kde výpočet poškodenia
bol pri kalkuláciách nezhodný. Rozdiel bol podľa znalca v cene práce, kde výpočet žalovaného bol

podhodnotený z dôvodu úpravy normohodiny na sumu 21 eur bez DPH za 1 hodinu, cenník značkového
servisu v danom regióne je pritom 50 eur bez DPH za 1hodinu. Znalec pri kalkulácii nákladov na opravu
v systéme DAT vyhádzal z ceny práce 50 eur bez DPH za 1 hodinu a lakovacej konštanty 120%.

13. Súd z úradnej činnosti pripojil do konania zápisnicu z pojednávania vykonaného dňa 10.03.2025

v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 15C/45/2024, ktoré konanie sa týka tých
istých strán sporu a rovnakého skutkového stavu. Na predmetnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing.
Martin Obtulovič k znaleckému posudku týkajúcemu sa výšky náhrady škody na motorovom vozidle,
kedy zo strany žalovaného bola, rovnako ako v tomto konaní, krátená výška lakovacej konštanty a
cena normohodiny práce. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, kedy pri lakovacej konštante

poukázal na to, že už dlhodobo - najmenej posledných 15-20 rokov, sa používa lakovacia konštanta
v rozmedzí 120 - 130%, ktorá zohľadňuje vyššie náklady na lakýrnický materiál ako aj náročnejší
technologický postup. Pri niektorých značkových servisoch je to dokonca lakovacia konštanta 150%,
kedy ide o viacvrstvové striekanie. Znalec poukázal na to, že v minulosti bola hrúbka fary podstatne
hrubšia, prekryla aj drobné nerovnosti a auto bolo skôr pripravené na lakovanie, ako je tomu teraz.

Určenie výšky normohodiny znalec vykonal v programe Systém DAT, pričom vychádzal z cenníka prác
najbližšieho autorizovaného servisu. Žalovaný určil normohodinu 21 eur bez DPH čo je podľa znalca
veľmi málo v porovnaní s cenou značkového servisu. Znalec podotkol, že neznačkové servisy majú
v regióne rôzne ceny, dokonca aj ten istý servis účtuje rôzne normohodiny podľa druhu poisťovne. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nemal dôvod prihliadať na nesúhlas žalovaného s prečítaním

predmetnej zápisnice, o to viac, ak žalovaný výsluch znalca nenavrhol a považoval ho za bezpredmetný.

14. Žalovaný súdu predložil faktúru č. 2024002 zo dňa 25.01.2024, z ktorej súd zistil, že D. E. F., A.
XXX/X, G. účtoval za vykonané práce na motorovo vozidle Dacia Lagune sumu 20 eur/hod. bez DPH,
rovnako ako aj D. C., H. I. XX/XX, A. vo faktúre č. 2023/36 zo dňa 14.12.2023 za opravu motorového

vozidla Škoda Octavia. B. I. F., J. K. XXX/X, I. v zmysle faktúry č. 23VF00345 zo dňa 11.12.2023 účtoval
cenu práce za opravu vozidla Citroen Space Tourer sumu 25 eur/hod. bez DPH a autoservis F. L. F.,
M. dňa 13.01.2024 faktúrou č. FA20240002 vyúčtoval zákazníkovi za vykonané práce na motorovom
vozidle Szuki Swift sumu 16,50 eur/hod. bez DPH.

15. Z výpisu zo systému žalovaného týkajúceho sa zmluvných, neautorizovaných servisov v danom
regióne vyplýva, že výška normohodiny práce bola dohodnutá sumou od 25 eur bez DPH do 28,50 eur
bez DPH za 1 hodinu.

16. Z kontrolnej kalkulácie č. 9852690612 zo dňa 12.10.2023 súd zistil, že jej predmetom bolo vyčíslenie

nákladov na opravu motorového vozidla Honda CR-V, EČV: A., ktoré náklady predstavovali celkovú
sumu 2 702,78 eur s DPH. Mzda za prácu bola v rámci kalkulácie stanovená sumou 21 eur/hod. Pokiaľ
ide o výšku lakovacej konštanty, súd z údajov zadaných do kalkulácie nevie posúdiť, či sa v nej uvádza
lakovacia konštanta 100% (uvedená skutočnosť však v konaní nebola sporná).

17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.18. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v

prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č.
381/2001 Z. z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalovaný v konaní namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo
veci, nakoľko mal za to, že príslušným je podľa ust. § 13 v spojení s ust. § 15 ods. 1 CSP Mestský
súd Bratislava IV., keďže si žalobca uplatňuje nárok z postúpenie pohľadávky. S uvedeným názorom
sa súd nestotožnil, nakoľko žalobcom uplatnený nárok má pôvod v škodovej udalosti, pri ktorej je
náhrada škody uplatňovaná ako plnenie z poistnej zmluvy uzavretej medzi držiteľom vozidla, ktorým

bola spôsobená škoda a poisťovateľom. Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna
sukcesia postupníka do subjektívnych práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku.
Pokiaľ bola na žalobcu postúpená pohľadávka, jej povaha sa postúpením nezmenila, stále má základ
v nároku na náhradu škody, ktorá škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu. V zmysle § 19 písm.
b) CSP je na konanie popri všeobecnom súde žalovaného príslušný súd, v ktorého obvode nastala

skutočnosť,ktorázakladáprávonanáhraduškody.Bolotedanažalobcoviabysarozhodol,čibudenárok
uplatňovať na všeobecnom súde žalovaného (ust. § 13 CSP) alebo na osobitne miestne príslušnom
súde (ust. § 19 CSP). Ustanovenie § 19 písm. b) CSP, pritom v žiadnom prípade nerozlišuje, tak ako
to dôvodí žalovaný, postavenie slabšej strany, resp. okolnosti, na základe ktorých by nebolo možnépoužiť uvedené ustanovenie. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Námestovo,
teda na súd, v ktorého obvode došlo ku škodovej udalosti (opak súd preukázaný nemal), je tunajší súd
oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

29. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25.07.2023 došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Honda CR-V, EČV: A. prevádzkou
motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase vzniku škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú
poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.. Rovnako nebola medzi stranami sporná
skutočnosť, že vlastník motorového vozidla B. C. nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu,
kedy v zmysle faktúry č. 23VF00110 predstavovala oprava sumu 4 002,43 eur a že žalovaný vyplatil
žalobcovi poistné plnenie v sume 2 662,58 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady
sumy 1 339,85 eur s príslušenstvom rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou opravy vyfakturovanou
žalobcom a výškou poistného plnenia priznanou žalovaným. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal

súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2025, ktorou zmluvou B. C. postúpil
na žalobcu pohľadávku na náhradu škody v sume 1 339,85 eur. Sporným v konaní bolo to, či zo strany
žalovaného došlo k oprávnenému kráteniu normohodiny práce a lakovacej konštanty.

30. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka pozostávajúcej

z neuhradenia nákladov súvisiacich s opravou motorového vozidla. Predpokladom na úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie
nasledujúcich podmienok: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp.
dopravy), b) vznik škody a c) vzťah príčinnej súvislosti medzi danou udalosťou a vznikom škody. S
poukazom na okolnosti, za ktorých došlo ku škode mal súd preukázané splnenie všetkých uvedených

atribútov. V prípade § 427 Občianskeho zákonníka sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na
jej vznik nevyžaduje zavinenie ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428
Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére, poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako
všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je ustálená v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva

spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej,
akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných
k tomu, aby si poškodený uviedol vec do pôvodného stavu pred poškodením.

31. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že poistné plnenie poskytol v zmysle kontrolnej

kalkulácie, teda v rozsahu účelne vynaložených nákladov, kedy krátil cenu normohodín práce z 40 eur
na 21 eur/hod bez DPH a cenu lakovacích prác z konštanty 120% na 100%. Súd sa nestotožnil s
názorom žalovaného, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto krátenie
nebolo dôvodné. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal hodnotu ceny práce žalobcu, ktorú považoval
za neprimeranú, súd uvádza, že zo žiadneho zákona, vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného

právneho predpisu nevyplýva výška, v akej by sa mali účtovať práce či už v autorizovanom alebo
neautorizovanom autoservise. Výška ceny práce sa odvíja od aktuálnych okolností na trhu, pričom je
ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví. V konaní nie je sporným, že žalobca je osobou,
ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava cestných motorových vozidiel, pričom sa priamo
špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná sa pritom o činnosť, ktorú neposkytuje každý servis,

čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Pokiaľ sa teda poškodený rozhodol nechať poškodené motorové
vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom ho to nediskvalifikuje z možnosti
preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko mu majú byť preplatené len
účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou motorového vozidla. O to viac, ak k poškodeniu vozidla
nedošlo jeho zavinením, ale zavinením škodcu, ktorý mal uzatvorené zmluvné poistenie so žalovaným.

Nebolo tak povinnosťou poškodeného zisťovať aktuálnu cenu práce v jednotlivých autoservisoch a
motorové vozidlo si nechať opraviť v autoservise, ktorý ponúka najnižšiu cenu v danom regióne, resp.
zisťovať, ktorý autoservis je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalovaný pritom žiadnym relevantným
spôsobom neuviedol, prečo krátil cenu prác na 21 eur/hod., resp. prečo by si žalobca nemohol uplatniť
vyššiu cenu práce aké iné autoservisy v regióne, resp. rovnakú ako autorizovaný autoservis. Pokiaľ

žalovaný predložil súdu faktúry neautorizovaných servisov, v rámci ktorých si autoservisy účtovali cenu
prác v rozmedzí od 16,50 do 25 eur/hod. bez DPH, z týchto nie je zrejmý rozsah poškodenia motorových
vozidiel a na to nadväzujúce práce, ktoré bolo potrebné vykonať na opravu vozidla. Zároveň sa jedná
o iné typy motorových vozidiel, ako to, ktoré je predmetom tohto sporu, čo rovnako podľa súdu môžeovplyvňovať cenu práce, čo je zrejmé aj u autorizovaných autoservisoch, kedy je cena práce stanovená
rozlične napr. pri motorovom vozidle značky BMW a Renault. Rovnako odôvodnenosť krátenia ceny prác
nevyplýva ani zo skutočnosti, že žalovaný má s autoservismi, s ktorými je v zmluvnom vzťahu účtovanú

cenu prác v rozmedzí od 25 do 28,50 eur/hod., nakoľko sa jedná o cenu práce, ktorú daný autoservis
akceptoval, teda o dohodu medzi žalovaným a autoservisom, ktorá nie je záväzná pre žalobcu. Aj
z uvedeného pritom vyplýva neprimerané krátenie ceny práce zo strany žalovaného na 21 eur/hod.
Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný je povinný vyplatiť poškodenému poistné plnenie vo
výške účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný v konaní nenamietal počet normohodín, ani zle

vykonanú prácu. Neúčelnosť odvodzoval výlučne od výšky ceny normohodiny práce. Náklady, ktoré bolo
potrebné vynaložiť na opravu motorového vozidla súd preto nevzhliadol ako neúčelné, nakoľko tieto by
bolo potrebné v rovnakom rozsahu vynaložiť v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či sa
jedná o autorizovaný alebo neautorizovaný autoservis.

32. Účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla Honda CR-V, EČV: A. vyplýva aj zo

znaleckého posudku č. 30/2025 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický
stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Martinom
Obtulovičom, ktorý ku dňu poistnej udalosti stanovil výšku škody na vozidle sumou 6 052 eur, teda v
značne vyššej sume ako bola fakturovaná žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný namietal nesprávny
postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, o uvedenom súdu nepredložil žiadne dôkazy. V tejto

súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnote majetku v prílohe č. 6 bod C ods. 5 síce uvádza, že v prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla
nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom
vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu určí TH opravovanej skupiny, nie je tam
však uvedené, z čoho by mal vychádzať, teda či z cien autorizovaných alebo neautorizovaných servisov.

Zároveň v bode 2.2 Náklady na opravárske práce, podľa ktorého bodu mal podľa žalovaného znalec
postupovať, sa uvádza, že pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní
oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Súd má za to, že slovné spojenie ,,opravovní
oprávnených výrobcom vozidla“ neznamená akýkoľvek autoservis, ale len autorizovaný, nakoľko tento
funguje v distribučnej sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Znalec tak podľa názoru súdu nepochybil,

ak pri výpočte ceny normohodiny práce vychádzal z najbližšieho autorizovaného servisu, ktorým
je ALTERIA MOTOR, s.r.o., Žilina (č.l. 21 spisu), kedy v čase vypracovania znaleckého posudku
predstavovala cena mechanických prác na motorovom vozidle Honda CR-V sumu 77 eur/hod s DPH.
Znalec pritom v znaleckom posudku vychádzal z vyššej ceny normohodín práce ako si v rámci kalkulácie
gt motive účtoval žalobca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na kontrolnú kalkuláciu, súd nevie posúdiť,

aké hodnoty boli do kalkulácie zadané a či tieto zodpovedajú pracovným operáciám, metódam a
normočasom, ktoré boli žalobcom vynaložené na opravu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/42/2025 zo dňa 27.05.2025, ktorý poukázal na to, že kontrolná
kalkulácia žalovaného nemôže sama o sebe obstáť, nakoľko ide o sebapotvrdzujúci dôkaz. Žalovaný
namietal aj tú skutočnosť, že znalec nekriticky prevzal rozsah stanovený žalobcom. Súd nevzhliadol

uvedenú námietku za dôvodnú, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec prihliadal nielen na
kalkuláciužalobcu,aleajnakalkuláciužalovaného (č.l.13spisu).Nedôvodnoujeinámietkažalovaného
týkajúca sa absencie náležitostí znaleckého posudku v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z.,
nakoľko žalobca v konaní predložil písomný znalecký posudok a nie znalecký posudok v elektronickej
podobe, tak ako na to poukazoval žalovaný. V zmysle § 17 ods. 2 predmetného zákona jednotlivé strany

znaleckého posudku podaného v listinnej podobe musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné
konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Povinnosť
očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka príloh znaleckého posudku. Znalecký posudok predložený
žalovaným uvedené atribúty spĺňa, a preto nie je dôvod na to, aby súd na znalecký posudok nemohol
prihliadať.

33. Súd má za to, že žalovaný v konaní nepreukázal ani odôvodnenosť krátenia lakovacej konštanty.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcom účtovaná lakovacia konštanta nezodpovedá potrebe
konkrétnej opravy poškodeného motorového vozidla ani nespochybnil výšku skutočne vynaložených
nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, preto nie je dôvodné pri kalkulácii vychádzať

z iných materiálov ako z tých, ktoré použil žalobca. Súd nevidí dôvod prečo by sa autoservis zameraný
na lakovacie práce mal prispôsobiť metódam lakovania, ktoré žalovaný považuje za dostatočné pokiaľ
je odlišného názoru a má za to, že na kvalitnú opravu motorového vozidla je potrebné využiť napr.
iný náter, alebo postup vyžadujúci si vyššiu spotrebu materiálu. Správnosť daného postupu nakoniecpotvrdil aj znalec, kedy tento na pojednávaní v konaní sp. zn. 15C/45/2024 uviedol, že konštanta 100%
sa v súčasnosti nepoužíva. Znalec rovnako ako žalobca použil konštantu 120%, pričom vychádzal z cien
na trhu, ako aj konštanty, ktorú používajú autorizované servisy, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 120% až

150%. Znalec zdôraznil, že ním stanovená lakovacia konštanta odzrkadľuje náročnejší technologický
postup, ktorý sa v súčasnosti využíva. Zníženie lakovacej konštanty zo 120% na 100% preto súd
nepovažoval za dôvodné. Žalovaný nemôže od poškodeného spravodlivo žiadať, aby tento z dôvodu, že
žalovaný používa iný spôsob lakovania, ktorý autoservis považuje za nedostatočný, hľadal autoservis,
v ktorom mu budú lakovacie práce vykonané na obraz žalovaného. Poškodený, ktorému vznikla škoda

na motorovom vozidle, nie jeho pričinením, má totiž nárok na to to, aby bolo motorové vozidlo navrátené
do stavu pred jeho poškodením, a to spôsobom, ktorý si daná oprava vyžaduje.

34. S poukazom na uvedené preto podľa súdu nebolo na mieste, aby žalovaný krátil cenu normohodiny
práce z 40 eur na 21 eur/hod. a lakovaciu konštantu len preto, že si poškodený nenechal opraviť
motorové vozidlo v zmluvnom, resp. autorizovanom autoservise žalovaného, pričom s poukazom na

skutočnosť, že si napr. neautorizovaný autoservis B. I. F. účtoval cenu práce 25 eur/hod bez DPH,
kedy sa nejedná o autoservis zameriavajúci sa priamo na lakovacie práce, má súd za to, že nemožno
považovať cenu 40 eur/hod bez DPH za zjavne neprimeranú. Zároveň nie je zrejmé, ani na základe
čoho žalovaný stanovil cenu normohodín prác sumou 21 eur/hod. V konaní nebol zo strany žalovaného
predložený dôkaz, ktorý by spochybnil účelnosť vykonanej opravy, resp. jej rozsah, výšku lakovacej

konštanty a teda aj samotné závery znaleckého posudku. Súd preto nemal preukázané ani tvrdenia
žalovaného ohľadne prípadného ovplyvňovania výšky škody zo strany žalobcu z dôvodu postúpenia
pohľadávky a jej následného vymáhania od žalovaného. Náklady na opravu motorového vozidla boli
podľa súdu vynaložené účelne a zodpovedajú sume 4 002,43 eur uvedenej vo faktúre č. 23VF00110
zo dňa 04.09.2023. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne faktúry, ktorá podľa neho nespĺňala

náležitosti, súd poukazuje na to, že vo faktúre sú riadne uvedené všetky potrebné údaje k tomu, aby
táto predstavovala riadny účtovný doklad, pričom skutočnosť, že v nej nie sú rozpísané jednotlivé úkony
nespôsobuje jej neplatnosť. Napokon žalovaný aj na základe predmetnej faktúry pristúpil k poskytnutiu
poistného plnenia.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu
všetkých účelne vynaložených nákladov za opravu motorového vozidla, teda aj sumy 1 339,85 eur, o
ktorú sumu žalovaný krátil poistné plnenie, žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

34. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie v zmysle faktúry č. 23VF00110 v

sume 4 002,43 eur, dostal sa v časti, v ktorej poistné plnenie nedôvodne krátil, t.j. v sume 1 339,85 eur do
omeškania a preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z oznámenia o poistnom plnení mal
súd preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 12.10.2023, čo znamená, že pokiaľ

žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j.
28.10.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne, súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 339,85 eur od 28.10.2023 do zaplatenia.

35. Žalobca v konaní žiadal priznať aj úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku v sume

160 eur, kedy žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na ich uplatnenie, nakoľko zadávateľom
a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila je právny zástupca žalobcu. S uvedeným názorom sa súd
nestotožnil, nakoľko sa v danom prípade jedná o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s bránením
práva, kedy znaleckým posudkom preukazoval výšku škody na motorovom vozidle, ktorá výška bola
sporná. Znalecký posudok tak bol vykonaný za účelom preukázania odôvodnenosti nároku, v tomto

prípade sumy 1 339,85 eur rovnajúcej sa nevyplatenej sume opráv na motorovom vozidle Honda CR-
V. Nebolo sporným, že pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu, ktorého nielen v tomto konaní
zastupuje právny zástupca JUDr. Michal Brož. Podľa súdu nie je podstatné, či zadávateľom objednávky
bol žalobca alebo jeho právny zástupca, ani to či náklady na vypracovanie znaleckého posudku uhradil
žalobca priamo alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prípade znaleckého posudku sa v zmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sa
musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v
súdnom spore. V danej veci sa znalecký posudok týka pohľadávky vo výške 1 339,85 eur, preto sa javí
nelogickým, aby si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie, ale bol vyvolanýďalší súdny spor, kedy by si náklady za vypracovanie znaleckého posudku uplatňoval právny zástupca,
napriektomu,žesanetýkalipohľadávky,ktorúbyvlastnil.Súdubolopredloženévyúčtovanieznalečného
zo dňa 05.03.2025, ako aj jeho úhrada zo strany právneho zástupcu (príjmový pokladničný doklad),

ktorý následne faktúrou č. 2025028 zo dňa 18.03.2025 vyúčtoval náklady na vypracovanie znaleckých
posudkov (spolu 17 znaleckých posudkov) žalobcovi v sume 2 720 eur (17 x 160 eur), ktorý sumu uhradil
na účet právneho zástupcu dňa 18.03.2025. Žalobca tak preukázateľne vynaložil finančné prostriedky
na úhradu znaleckého dokazovania, na ktorých úhradu má podľa súdu nárok. Vzhľadom na uvedené má
súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku, a preto súd žalobcovi priznal

aj nárok na úhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v sume 160 eur.

36. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, z
ktorého dôvodu mu súd voči neúspešnému žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade

s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.