Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206542
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125206542.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, D., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č. bytom F. F. XX, D.
a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.08.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A. sumou 500 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Návrh odôvodnila tým, že je manželkou otca maloletej a spolu majú maloleté dieťa A. B., ktorá je

momentálne v jednej domácnosti s matkou. Otec dlhodobo neprispieva alebo prispieva nedostatočne na
výživu dieťaťa, čo ohrozuje zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Otec oficiálne preukazuje
príjem približne 1 000 Eur mesačne, avšak z komunikácie prostredníctvom aplikácie messenger, ktorú
prikladá, vyplýva, že jeho skutočný príjem je vyšší (uvádza, že zarába 13 Eur na hodinu a mesačne
odpracuje približne 180 hodín, čo predstavuje okolo 2 300 Eur). Zároveň uviedla, že jej príjmy sú
momentálnenulové,pretožiada,abysúdrozhodolformouneodkladnéhoopatreniaeštepredskončením

konania o rozvode. Neodkladala si doklady o potrebách na dieťa, takže ich nevie doložiť. Ako dôkazy
navrhovateľka označila rodný list maloletého dieťaťa a kópiu komunikácie z messengera, avšak tieto
dôkazy súdu nepredložila.

3. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že E. B. a B. B. sú rodičmi maloletej A. B..
Iné deti rodičia nemajú.

4. Zo súdom vyžiadanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí
a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 18.09.2025 vyplýva, že
na základe výzvy súdu o prešetrenie pomerov v domácnosti matky a otca dňa 18.09.2025 vykonali
šetrenie v domácnosti matky na adrese F. F. XX, D.. V čase šetrenia bola prítomná matka E. B.. Šetrením
bolo zistené, že ide o 2-izbový byt, ktorý má matka v prenájme. Mesačné náklady na bývanie sú 640

Eur mesačne. Predmetnú domácnosť obýva matka spolu s dcérou. Matka počas šetrenia uviedla, že
je zamestnaná formou dohody o pracovnej činnosti na pracovný úväzok 10 hodín/týždeň a dosahujepriemernú mesačnú mzdu približne 400 Eur brutto. Byt je vybavený moderným nábytkom, v kuchyni
sa nachádza kuchynská linka so sporákom, chladnička s mrazničkou a drobnými elektrospotrebičmi.
Maloletá má vlastnú izbu, kde má samostatné lôžko, skrine s dostatočným množstvom oblečenia, hračky

a taktiež osobné veci na trávenie voľného času. Hygiena bola počas šetrenia na štandardnej úrovni,
zásoby potravín v dostatočnom množstve. Matka sa počas šetrenia vyjadrila, že maloletá navštevuje
MŠ, Spartakovská 5, Trnava. Ošetrujúcou lekárkou maloletej je B. G., ktorá ordinuje v Trnave. Zvýšené
výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, prípadne uspokojovaním iných osobných potrieb maloletej
matka neeviduje, sú len bežného charakteru. Matka uviedla, že v spoločnej domácnosti nežijú s otcom

maloletej iba krátko, asi mesiac, za tento čas zaslal matke výživné v sume 50 Eur a zaplatil poplatky do
škôlky – stravu a školné spolu 160 Eur. Podľa vyjadrenia matky sa otec s dcérou stretáva pravidelne
a často, dcéra u neho aj prespáva. V čase šetrenia maloletá prítomná nebola, t.č. sa nachádzala v
materskej škole. V domácnosti matky maloletej v čase šetrenia neboli zistené nedostatky, domácnosť
je zariadená primerane aktuálnym potrebám maloletej. Matka bola vo vzťahu k pracovníkom úradu
plne súčinná. Dňa 18.09.2025 sa pokúsili vykonať šetrenie v domácnosti otca na adrese C. XX, D..

V čase šetrenia sa v domácnosti nikto nenachádzal. Oznámenie o návšteve s výzvou na okamžité
kontaktovanie oddelenia v schránke nemohli nechať, nakoľko sa tie nachádzali vo vnútri uzamknutého
vchodu bytového domu. Nakoľko na opätovné zvonenie nikto nereagoval, šetrenie nebolo možné
vykonať. V prípade potreby bude šetrenie vykonané opakovane.

5. Z lustrácie otca v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol zamestnaný od 15.08.2024 do 31.07.2025
u zamestnávateľa H. C., C. s priemerným vymeriavacím základom 1.309,70 Eur (15.716,39 Eur/12
mesiacov). Od 18.04.2025 do 01.07.2025 u zamestnávateľa D., C. s priemerným vymeriavacím
základom 44,56 Eur (178,22 Eur/4 mesiace). Od 18.06.2025 do 31.07.2025 u zamestnávateľa I., C.
s priemerným vymeriavacím základom 20,64 Eur (41,28 Eur/2 mesiace). Od 01.08.2025 je zamestnaný

u zamestnávateľa I., C., bez uvedenia vymeriavacieho základu.

6. Z lustrácie matky v sociálnej poisťovni vyplýva, že matka bola zamestnaná od 08.03.2024 do
31.07.2025 u zamestnávateľa E. C., C. s priemerným vymeriavacím základom 913,52 Eur (15.529,77
Eur/17 mesiacov). Od 17.09.2025 je zamestnaná u zamestnávateľa C. B., C., zatiaľ bez uvedenia

vymeriavacieho základu.

7.Súdsaoboznámilsnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,správouÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Trnava, odpoveďami na lustrácie rodičov v sociálnej poisťovni a na základe uvedeného
má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, avšak len vo vzťahu k výške

výživného v nevyhnutnej miere v súlade s § 366 civilného mimosporového poriadku.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenieodmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. V zmysle článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba
bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého

dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných
ustanovení vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaní starostlivosti o maloleté
dieťa je preto pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo
uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto

vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je
priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia,
prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby
úpravy pomerov. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie

vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
20. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súduprirozhodovaníonávrhunajehonariadenie,keďsúdspravidlarozhodnebezvýsluchuavyjadrenia
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení

neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa
iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (uznesenie Najvyššieho súdu
SRz28.11.2012,sp.zn.6MCdo5/2012).Spravidlatoznamená,žesúdvychádzazoskutkovýchtvrdení

navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Pre
rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.
21. Matka návrhom žiadala uložiť neodkladným opatrením otcovi povinnosť platiť na maloletú dcéru
výživné v sume 500 Eur mesačne. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že otec dlhodobo neprispieva alebo
prispieva nedostatočne na výživu maloletej, čo ohrozuje zabezpečenie jej základných životných potrieb.

Zároveň uviedla, že jej príjmy sú momentálne nulové a otec oficiálne preukazuje príjem približne 1 000
Eur mesačne, avšak má vedomosť, že jeho skutočný príjem je vyšší a môže predstavovať sumu 2 300
Eur mesačne.
22. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného na maloleté dieťa
súd uvádza, že môže uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná

miera“trebamaťnamyslitakúmieru,ktoráprispejekzabezpečeniuzákladnýchpotriebdieťaťa.Vsúlade
s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie
skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy
maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona o rodine.

Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).
23. Vo vzťahu k navrhovanej výške vyživovacej povinnosti súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného
opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol

v prípade, kedy dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na
jeho nariadenie.
24. Matka v návrhu neuviedla svoje mesačné výdavky ako ani mesačné výdavky na maloletú, preto súd
vychádza len zo skutočností vyplývajúcich zo správy ÚPSVaR, v ktorej je uvedené, že matka žije v 2-izbovom byte, ktorý má v prenájme a jej mesačné náklady na bývanie sú 640 Eur, pričom domácnosť
obýva matka s dcérou. Matka počas šetrenia uviedla, že je zamestnaná formou dohody o pracovnej
činnosti na pracovný úväzok 10 hodín týždenne a dosahuje priemernú mesačnú mzdu približne 400 Eur

brutto. Maloletá navštevuje materskú školu. Nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom,
ani uspokojovaním iných osobných potrieb, výdavky sú len bežného charakteru. Šetrenie v domácnosti
otca sa nepodarilo vykonať.
25. Zo zistených skutočností má súd za osvedčené, že rodičia asi mesiac nežijú v spoločnej domácnosti
a matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Otec sa s dcérou stretáva pravidelne, často a

dcéra u neho aj prespáva. Maloletá navštevuje materskú školu, pričom otec uhradil poplatky, a to stravu
a školné spolu v sume 160 Eur a zároveň uhradil matke jedenkrát výživné v sume 50 Eur.
26. Zo zistených skutočností vyplýva, že matka bola zamestnaná do 31.07.2025, kde bol jej priemerný
vymeriavací základ 913,52 Eur a následne sa zamestnala od 17.09.2025. V čase podania návrhu tak
matkanemalapríjemzozamestnania.Akýjejejsúčasnýpríjem,sasúduprekrátkosťtrvaniapracovného
pomeru lustráciou v sociálnej poisťovni nepodarilo zistiť, avšak podľa vyjadrenia matky je tento príjem

400 Eur v hrubom z dôvodu, že pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a to 10 hodín týždenne.
Vzhľadom na skutočnosť, že náklady matky na bývanie sú 640 Eur mesačne, súd má za osvedčené,
že už tieto výdavky prevyšujú jej aktuálny príjem.
27. V konaní bol preukázaný príjem otca v období od 15.08.2024 do 31.07.2025 vo výške 1.309,70
Eur (priemerný vymeriavací základ), od 18.04.2025 do 01.07.2025 vo výške 44,56 Eur (priemerný

vymeriavacízáklad)aod18.06.2025 do31.07.2025vovýške20,64Eur(priemernývymeriavacízáklad).
Od 01.08.2025 je otec zamestnaný u zamestnávateľa I., C.. Aký je jeho aktuálny príjem, sa súdu pre
krátkosť trvania pracovného pomeru lustráciou v sociálnej poisťovni nepodarilo zistiť. Súd nemá za
preukázané, prečo došlo na starne otca k zmene zamestnávateľa a tak súd posudzuje príjem otca,
ktorý v poslednom roku dosahoval spolu (keďže sa príjmy časovo prelínajú) a to v sume 1 374,90 Eur

(priemerný vymeriavací základ), čo predstavuje priemerne v čistom, za použitia kalkulačky pre výpočet
čistej mzdy, sumu 1 063,80 Eur. Vo vzťahu k uvádzanému údajnému príjmu otca vo výške 2 300 Eur
mesačne neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktorými by bol takýto príjem preukázaný a tak súd
pri rozhodovaní mohol vychádzať len z príjmov vyplývajúcich z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni.
28. V danom prípade sa jedná o maloleté dieťa účastníkov konania vo veku 4 rokov, ktorého mesačné

výdavky sú bežné, keďže matka neuviedla žiadne zvýšené výdavky na maloletú. Súd vychádza z toho,
že základné výdavky na maloletú predstavujú výdavky na stravu, oblečenie, drogériu, škôlku a pod.
Pričom z vykonaného šetrenia vyplýva, že otec pri nástupe maloletej do materskej školy prispel sumou
160 Eur a tak možno predpokladať, že sa bude dobrovoľne podieľať na úhrade aj ďalších výdavkov
spojených s návštevou materskej školy.

29. Príjmové pomery matky sú aktuálne také, že už samotné výdavky na bývanie t.č. prevyšujú mesačný
príjem matky. Vzhľadom na uvedené má súd za osvedčené, že matka nie je schopná výdavky na
maloletú sama uhrádzať a je nevyhnutné, aby otcovi, ktorý má taktiež vyživovaciu povinnosť voči svojej
maloletej dcére, bola uložená povinnosť prispievať pravidelne na výživu maloletej v nevyhnutnej miere,
aby boli zabezpečené jej základné potreby. Súd má za to, že otec si je vedomý tejto svojej vyživovacej

povinnosti, keď dobrovoľne uhradil výživné v sume 50 Eur, ktoré však súd nepovažuje za postačujúce
a uhradil aj platby súvisiace s materskou školou, ktorú maloletá navštevuje.
30. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a preto je dôvodné uložiť otcovi
povinnosť platiť výživné. Úlohou súdu bolo určiť sumu, ktorú bude otec povinný prispievať na výživu
maloletej, ktorú by bolo možné považovať za primeranú, aby táto suma momentálne aspoň čiastočne

pokryla výdavky maloletej. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je uloženie
povinnosti povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere. Povinnosť prispievať výživným v
nevyhnutnej miere automaticky nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného a možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného.
31. Súd uvádza, že pri rozhodovaní vo veci samej, by po riadne vykonanom dokazovaní pre účely

kvantifikácie výživného vychádzal aj z metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre
výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, ktoré je prostriedkom štandardizácie
rozhodovacej činnosti súdov s odporúčacím charakterom. Jej vytvorenie je vo svojej podstate analýzou
rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zohľadňujúc potom okolnosti predmetnej
veci, kedy na strane otca, matky, ani maloletej niet špecifických výdavkov, aplikácia tabuľkového

výživného by bola vhodným prostriedkom pre kvantifikáciu výživného zo strany otca. Podľa predmetnej
tabuľky pri 1 maloletom dieťati výška výživného na dieťa v predškolskom veku (0 – 5 rokov) predstavuje
18 % z čistého príjmu povinného rodiča. V prípade maloletej A., ktorá má 4 roky je to 18 % počítajúczo sumy aktuálne preukázaného, resp. potenciálneho čistého príjmu otca cca. 1 063,80 Eur mesačne,
čo predstavuje sumu 191,48 Eur.
32. Keďže neodkladným opatrením možno nariadiť len platiť výživné v nevyhnutnej miere, výrokom

I. súd nariadil otcovi platiť výživné vo výške tesne prevyšujúcej polovicu z vypočítaného tabuľkového
výživného, na základe súdu aktuálne známych skutočností. Jedna polovica zo sumy 191,48 Eur
predstavuje 95,74 Eur. Súd túto sumu zaokrúhlil nahor na sumu 100 Eur mesačne. Súd takto určené
výživné v nevyhnutnej miere považuje za plne v súlade s právnymi predpismi ako aj s osvedčeným
skutkovým stavom. Táto suma zabezpečí, aby nebola ohrozená výživa maloletej. Rodičia si môžu podať

návrh vo veci samej na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, v rámci
ktorého je možné vykonať riadne dokazovanie a rozhodnúť aj o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa
zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona o rodine. V súlade s § 366 CMP, podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez
zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v
nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Pre rozhodnutie o výške
vyživovacej povinnosti je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej, v rámci ktorého je
možné zistiť príjmove a majetkové pomery rodičov. Na takéto rozhodnutie neslúži inštitút neodkladného
opatrenia, kde sa rozhoduje len na základe osvedčených skutočností a len o výživnom v nevyhnutnom
rozsahu.

33. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení súd nemá dostatočne preukázané aktuálne
majetkové a príjmové pomery rodičov a vzhľadom na charakter konania nemá ani možnosť vykonávať
ďalšie dokazovanie. Súd preto vychádzal z príjmu, ktorý mal preukázaný a určil výživné, ktoré je
jednoznačne v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať a ktoré možno považovať za výživné
v nevyhnutnej miere, ktoré prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Otcovi, ktorý najlepšie

pozná svoje príjmové a majetkové pomery nič nebráni dobrovoľne prispievať na výživu maloletej aj
vyššou sumou a to s prihliadnutím na jej potreby, ktoré súd v konaní nemal tvrdené ani preukázané.
34. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred
neurčeného obdobia, vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy
len subsidiárne. Neodkladné opatrenie zaniká ex lege, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (takýto

postup je však skôr výnimkou, a to vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP), v ostatných prípadoch
o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd, a to spravidla v nadväznosti na skončenie konania
vo veci samej; účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude
jednoznačnerozhodnutímsúdukonštatované,žeúčinkyneodkladnéhoopatreniapominuli.Okreminého
súdmôžezrušiťnariadenéneodkladnéopatrenieajvtedy,aksazmeniapomeryaleboakodpadlidôvody,

pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).
35. Súd pri rozhodovaní o výške výživného „v nevyhnutnej miere“ vychádzal z obsahu podaného
návrhu, vykonaného šetrenia v domácnosti matky, výpočtu priemerného čistého mesačného príjmu
otca na základe vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni a vyššie uvedeného výpočtu za použitia
Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že za výživné v nevyhnutnej miere nemožno považovať matkou
požadované výživné v sume 500 Eur mesačne a tak návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
v prevyšujúcej časti výrokom II. uznesenia zamietol.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
38. Keďže predmetom tohto konania je len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh
vo veci samej, je toto uznesenie aj rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí, preto súd rozhodoval
aj o trovách konania a to v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.