Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 88Cb/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325207841
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Holod
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325207841.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: BLACK Trans s. r. o., Horný rad 82/7, Kolárovo
946 03, IČO: 54 390 265, proti odporcom: 1/ Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského
štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, 2/
Automotive Solution4u, s. r. o., Pri vojenskom cintoríne 4093/12, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 48 064 017, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi 1/ zastavuje.
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/ odmieta.

Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu mailovou

formou dňa 10.10.2025, ktorý bol následne dňa 13.10.2025 doručený súdu prostredníctvom portálu
ÚPVS s tým, že zaručeným elektronickým podpisom bola podpísaná iba všeobecná agenda v znení:
„Predmet: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, Text: Navrhovateľ: Black Trans, s.r.p., IČO:
54 390 265, Odporcovia: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne .... + Automotive Solution4u, s.r.o.,
Príloha: celý návrh vo formáte PDF. S pozdravom A. B. konateľ spoločnosti“, ktorá ale neobsahovala text
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Všeobecná agenda bola podpísaná osobou C. A., bez

akéhokoľvek pripojeného splnomocnenia s tým, že z obchodné registra vyplýva, že jediným konateľom
navrhovateľa je osoba A. B.. Ešte dňa 09.10.2025, bolo súdu doručené podanie navrhovateľa označené
ako: „Doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“. Uvedený návrh obsahoval elektronický
podpis vo vzťahu k všetkým jeho priloženým prílohám rovnako s podpisom osoby C. A.. Dňa 13.10.2025
bolo súdu opätovne doručené rovnaké podanie doplnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie
s tým, že elektronický podpis osobou C. A. obsahovala len všeobecná agenda.

2. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnenia vyplýva, že navrhovateľ sa
domáhal voči odporcovi 1 uloženia povinnosti spočívajúcej v zákaze použitia správy o stiahnutí údajov
z palubného počítača (ďalej aj ako „EDR“) motorového vozidla BMW X5, EVČ: D. zo dňa 31.10.2024,
ako aj znalecký posudok alebo odborné stanovisko vypracované odporcom 2 ako dôkaz v poistnom
alebo súdnom konaní vedenom voči navrhovateľovi. Voči odporcovi 2/ sa navrhovateľ domáhal uloženia

zákazu spočívajúceho akýmkoľvek spôsobom ďalej spracúvať, uchovávať, distribuovať údaje získané
z palubného počítača (EDR) predmetného vozidla. Tretím výrokom sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti voči odporcom spočívajúceho v povinnosti zdržania sa akéhokoľvek ďalšieho nakladania
s uvedenými údajmi. Návrh navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že je vlastníkom motorového vozidla
BMW X5, EČV: D., ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody zo dňa 05.10.2024 vedenej u odporcu 1
ako škodová udalosť pod č. 2090404375. Dňa 31.10.2024 boli bez vedomia a súhlasu navrhovateľa

ako vlastníka motorového vozidla, stiahnuté údaje z palubného počítača (EDR) motorového vozidla
odporcom 2. Renomovaná spoločnosť DEKRA vo svojom stanovisku uvádza, že údaje z EDR môžubyť sprístupnené len orgánom verejnej moci v rámci trestného konania alebo s informovaným súhlasom
vlastníka. Odporca 1 následne vyhotovil záznam zo stretnutia s vodičom a predložil mu na podpis tzv.
„Prehlásenie“., ktorým mal súhlasiť s vypracovaním znaleckého posudku. Vodič však nebol vlastníkom,

zamestnancom ani štatutárom navrhovateľa. Podpis teda nemohol nahradiť súhlas vlastníka. Vodič
podpísal dokument dobrovoľne pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti. Poisťovňa zamietla poistné
plnenie s poukazom na odborné stanovisko /znalecký výstup odporcu 2, založené na údajoch z EDR.
V odôvodnení uviedla, že nemala dostatočne preukázané znaky škodovej náhodnej udalosti a neboli
splnené elementárne reakcie na odvrátenie hroziacej škody. Poisťovňa zamietla plnenie s odvolaním

sa n a§ 799 ods. 1 a 2 OZ bez akejkoľvek špecifikácie. Podmienky na úplné zamietnutie ani neboli
splnené. Zamestnanec poisťovne, ktorý rozhodnutie vypracoval potvrdil, že podľa § 799 ods. 3 OZ
by mohlo ísť nanajvýš o krátenie poistného plnenia, nie o jeho úplné zamietnutie. Poisťovňa navyše
sprostredkovala odpredaj vraku vozidla dňa 16.12.2024 ešte pred vydaním rozhodnutia, čím znemožnila
navrhovateľovi dať vypracovať znalecký posudok. Ministerstvo dopravy SR vo svojom stanovisku
uviedlo, že nakladanie s údajmi z EDR spadá do spôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupky alebo

orgánov činných v trestnom konaní. Z toho podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca 2 nebol oprávnený
sám stiahnuť a spracovávať údaje z EDR a odporca 1 tieto údaje nemohol použiť ako legitímny dôkaz
v poistnom konaní. Podľa Usmernenia Európskeho výboru pre ochranu údajov 1 /2020 prepojených
vozidlách platí, že aj technické údaje ako rýchlosť, uhol volantu, brzdenie či poloha vozidla a lokalizačné
údaje sú osobnými údajmi, pretože priamo alebo nepriamo umožňujú identifikáciu vodiča. Spracovanie

týchto údajov bez informovaného súhlasu vodiča je v rozpore s čl. 6 a 17 GDPR a § 5 písm. a) a n)
zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Vodič nebol klientom poistníkom, nebol štatutárom
ani oprávneným vlastníkom vozidla, preto nemohol byť považovaný za dotknutú osobu v zmysle tohto
ustanovenia. V prípade vodiča by spracovanie jeho údajov bolo možné len na základe výslovného
súhlasu, ktorý udelený nebol. Správa z EDR a následný znalecký posudok / odborné stanovisko

odporcu 2 sú výsledkom nezákonného zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa a neoprávneného
spracúvania osobných údajov vodiča. Podľa § 119 ods. 2 CSP ide o neprípustný dôkaz, ktorý nemôže
byť v konaní použitý. Použitie nezákonne získaných údajov už viedlo k odmietnutiu poistného plnenia
a zároveň k odpredaju vraku bez súhlasu navrhovateľa. Existuje reálne riziko, že odporca 1 tieto
údaje použije aj v súdnom konaní, čím by navrhovateľ utrpel nenahraditeľnú ujmu v podobe porušenia

práva na spravodlivý proces. Odporca 1 v liste o zamietnutí plnenia uviedol, že na základe odborného
vyjadrenia mal za preukázané, že škodová udalosť nemá dostatočné znaky náhodnej udalosti. Po
podanomodvolanípoisťovňazasetvrdí,žemalakdispozíciísprávuzpalubnéhopočítačavozidla–EDR,
ktorej údaje a vstup jej spracovala znalecká organizácia., ktorá podľa všetkého spracovala aj znalecký
posudok, oba dokumenty v rozpore so zákonom, bez súhlasu vlastníka vozidla, nezákonného súhlasu

vodiča s vypracovaním znaleckého posudku, hoci poisťovňa vo vyjadreniach na podanú repliku zo dňa
20.08.2020 v liste zasa tvrdila, že údaje z EDR vykonal špecializovaný znalec, ktorý ako špecializovaný
odborník spracoval aj posudok. Tieto závery poisťovne sú rozširovaním dôvodov zamietnutia plnenia,
čo je v rozpore s § 797 ods. 4 OZ. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem, aby súd rozhodol
o neprípustnosti nezákonne získaných dôkazov. Ak by tieto dôkazy v konaní boli použité, navrhovateľ

utrpí nenahraditeľnú ujmu. Následne navrhovateľ doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Uviedol, že dňa 31.10.2024 odporca 2 vykonal technickú extrakciu dát z EDR a vyhotovil správu
k vyčítaniu pamäte – ide o odborný úkon mimo znaleckej činnosti. Až neskôr si odporca 1 vyžiadal od
vodiča listinu „prehlásenie“ (06.11.2024), následne v roku 2024 požiadal znalca o odborné vyjadrenie
k posúdeniu nehodového deja a až v priebehu roka 2025 požiadal odporcu 2 o vypracovanie znaleckého

posudku. Prehlásenie vodiča sa nevzťahuje na predchádzajúcu extrakciu EDR z 31.10.2024 a nemôže
ju spätne legalizovať. Správa EDR bola získaná ešte pred podpisom prehlásenia k udeleniu súhlasu
vodiča a to pod nátlakom hrozby s vypracovaním znaleckého posudku napriek tomu, že vodič nebol
dotknutou osobou. Vodič si dňa 10.09.2025 uplatnil práva podľa čl. 15, 17 a 19 GDPR u oboch odporcov.
Výslovné odmietnutie výmazu podčiarkuje absenciu zákonného titulu spracúvania a podporuje potrebu

neodkladnej ochrany. EDR dáta sú osobnými údajmi vodiča. Prehlásenie vodiča je absolútne neplatné
a ani sa netýka EDR. Extrakcia EDR prebehla pred prehlásením. Vodič nebol oprávnenou osobou
konať za poisteného. Spracúvanie prebehlo bez právneho titulu a bez informovania dotknutej osoby
a doručenia žiadosti. Dôkazom môže byť len to, čo bolo získané zákonným spôsobom. Súd na dôkazy
získané v rozpore so zákonom neprihliadne. Po vylúčení EDR a na ňom postavených výstupov, odporca

1 nemá podklad na zamietnutie poistného plnenia, minimálne by prichádzalo do úvahy len jeho krátenie
podľa § 799 ods. 3 OZ, ak by poisťovňa preukázala v čase šetrenia poistnej udalosti do jej ukončenia
vedomé porušenie povinností poisteného. Navrhovateľ trval na pôvodnom petite návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniastým,abysúduložilodporcompovinnosťpredložiťodpovedenažiadostivodičapodľa čl. 15, 17 a 19 GDPR doručené 10.09.2025 odporcovi 1 a odporcovi 2 a do rozhodnutia zdržať sa
akéhokoľvek ďalšieho spracúvania a šírenia osobných údajov vodiča z EDR.

3. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

5. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby.

7. Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú: a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/
účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje
zákon.

8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“), organizačnou

zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod
zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno
podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.

9. Podľa § 7 ods. 2 ObZ, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak
zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

10. Podľa § 21 ods. 1 ObZ, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za
rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo

iné.

11. Podľa § 21 ods. 2 ObZ, zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s
bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou
osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

12.Podľa§21ods.4ObZ,oprávneniezahraničnejosobypodnikaťnaúzemíSlovenskejrepublikyvzniká
ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu
predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

13. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť, je splnenie procesných
podmienok (§ 161 ods.1 CSP), ktoré je súd povinný skúmať ex offo, a to v každom štádiu konania.
Medzi takéto podmienky patrí aj skúmanie skutočnosti, či subjekty s ktorými súd koná, sú spôsobilé byť
stranami sporu. Pri skúmaní procesných podmienok súd zistil, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaoznačilakoodporcu1/subjekt:„GeneraliPoisťovňa,pobočkapoisťovneziného

členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573“.
Z obchodného registra bolo zistené, že predmetný subjekt je v tomto registri zapísaný ako organizačná
zložka podniku zahraničnej osoby.

14. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky,

je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej
(a procesnej) subjektivity a je spôsobilou stranou sporu. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa
organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka
súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej
organizačná zložka. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia jasne

označil odporcu 1/ ako organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby, pričom v žalobe boli výslovne
uvedené všetky identifikačné údaje, týkajúce sa tejto organizačnej zložky. Keďže organizačná zložka
nemá procesnú subjektivitu, jedná sa o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a súdnerobí opatrenia na odstránenie tohto nedostatku, ale je povinný konanie zastaviť (pozri napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009, sp. zn. 2Cdo/8/2009).

15. Na základe vyššie uvedeného súd konanie voči odporcovi 1/ podľa § 62 CSP v spojení s § 161 ods.
1 CSP zastavil.

16. Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

18. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

19. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

20. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

25. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také

vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

26. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

27. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

28. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

30. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupináchneodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné.

31. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k
rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany
a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou).
Absentujetedabezprostrednáväzbanakonanievovecisamejnazákladežaloby.Uvedenékritériáspĺňa
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou.

32. Už zo samotného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ
požadoval neodkladným opatrením zákaz použitia Správy z EDR a znaleckého výstupu odporcu 2/ ako
dôkazu zároveň odvolávajúc sa na §§ 191 ods. 2, 187 ods. 1 CSP a čl. 16 CSP, z čoho je možné vyvodiť
záver, že v prípade návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nejde o návrh, ktorý

by konzumoval vec samú, preto v tomto prípade nie je možné uplatniť postup podľa § 129 CSP, ale je
potrebné postupovať v zmysle § 327 CSP. Už z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí
v elektronickej správe je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj doplnenie
návrhu bolo podpísané osobou C. A., pričom na základe výpisu z obchodného registra, rovnako
tak aj z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že konateľom spoločnosti

navrhovateľa je osoba A. B.. Z celého návrhu, ani z jeho doplnenia nie je zrejmé na základe akého
právneho titulu, došlo k podpisu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnenia treťou
osobou. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že návrh, ani doplnenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je podpísaný oprávnenou osobou. Nakoľko absentuje všeobecná náležitosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to podpis, súd bez ďalšieho návrh navrhovateľa voči

odporcovi 2/ v zmysle § 327 CSP odmietol. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne
robí osoba v podaní označená. Podpis má trojitú funkciu, a to označovaciu- označuje toho, kto podanie
robí, deklaračnú- potvrdzuje, že ten, kto príslušný právny úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel,
a že ide o prejav jeho vlastnej vôle, a dôkaznú- overuje totožnosť toho, kto podanie urobil.

33. Súd je toho názoru, že aj v prípade, ak by došlo k došlo k podpísaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho doplnenia oprávnenou osobou, neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľ nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane.

34. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť
nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy

osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

36. Navrhovateľa je vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody zo dňa
05.10.2024. Dňa 31.10.2024 odporca 2/ stiahol údaje z palubného počítača (EDR) motorového vozidla

za účelom vypracovania odborného stanoviska, resp. znaleckého výstupu pre poisťovňu. Poisťovňa
(odporca 1/) na základe záverov odporcu 2/ zamietala poistné plnenie, pretože nemala za dostatočne
preukázané znaky náhodnej škodovej udalosti a neboli splnené elementárne reakcie na odvrátenie
hroziacej škody. Podľa navrhovateľa podmienky na odmietnutie poistného plnenia neboli splnené.Poistné plnenie malo byť nanajvýš krátené. Splnenie podmienok odmietnutia, resp. krátenia poistného
plnenia nie je predmetom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto sa k nim
súd nebude vyjadrovať. Rovnako v prípade odporcu 1/, nakoľko nejde o subjekt, ktorý má právnu

subjektivitu, považuje súd za nadbytočné vyjadrovať sa k splneniu podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia voči odporcovi 1/. Navyše ako dôkaz v poistnom konaní už správa o stiahnutí údajov
z palubného počítača použitá bola, neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba do budúcnosti, nie
spätne. Tunajšiemu súdu neprináleží rozhodovať ani o použití tejto správy v prípadnom súdnom konaní,
pretože v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, t. z. súd, na

ktorom prebieha konanie vo veci samej. Rovnako konajúci súd rozhoduje aj o zákonnosti navrhnutých
dôkazov. Vo vzťahu k odporcovi 2/ navrhovateľ nijako neosvedčil, že odporca 2/ naďalej spracováva,
alebo distribuuje údaje získané z palubného počítača. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a jeho príloh vyplýva, že tieto údaje boli použité len na vypracovanie odborného vyjadrenia, resp.
znaleckého výstupu a odporca 2/ s týmito údajmi ďalej nijako nenakladá. Vo vzťahu k doplnenému
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcom spočívajúcej

v predložení odpovedí na žiadosť vodiča a zdržania sa akýchkoľvek ďalšieho spracúvania a šírenia
osobných údajov vodiča súd uvádza, že navrhovateľ sa nemôže domáhať ochrany osobných údajov
fyzickej osoby, preto v tejto časti nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ nijako
neosvedčil svoje tvrdenie o ďalšom spracovaní a šírení osobných údajov vodiča.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s čl. 17 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP
tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ síce zavinil zastavenie
konania (§ 256 ods. 1 CSP) a z tohto dôvodu by mala byť odporcovi 1/ priznaná náhrada trov konania,
avšak na strane odporcu 1/, pre nedostatok procesnej subjektivity, neexistuje subjekt, ktorému by bolo
možné náhradu trov konania priznať. Odporcovi 2/ v tomto štádiu konania žiadne trovy konania nevznikli,

preto je v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti konania vhodné rozhodnúť o trovách konania tak, že
sa žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.