Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208964
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208964.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C.
B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, E. – C., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom Františkánska
5, Trnava, a otec A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. – C., o návrhu matky na
vydanie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 700 eur mesačne a na výživu maloletého C.
sumou 630 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II.Neodkladnéopatreniejevykonateľnédňomdoručenia.Obmedzujesatrvanieneodkladnéhoopatrenia

na čas do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu
manželstva, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40P/53/2025.

III. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za
procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.1.2025 sa matka ako navrhovateľka domáha vydania
neodkladného opatrenia, ktorým súd určí dočasne povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí
v nevyhnutnej miere. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že sú formálne
manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2025. Manželka podala na jar roku 2025 na

tunajší súd návrh na rozvod manželstva, vo veci je vytýčený termín pojednávania na január 2025. V
lete 2025 sa v rozvodovom konaní uskutočnilo informatívne stretnutia na tunajšom súde, na ktorom
neprišlo k rodičovskej dohode, rodičia však prostredníctvom svojich právnych zástupcov pokračovali v
mimosúdnych rokovaniach ohľadne rodičovskej dohody, nakoľko obe strany prejavili o dohodu záujem.
Kvôli tomu tiež požiadali o odročenie termínu pojednávania, vytýčeného na september 2025. Rodičia
začali navštevovať aj mediátora, v snahe zlepšiť svoju rodičovskú komunikáciu. Dohodové rokovania

sa však už dlhší čas nepohli vpred, poslednú odpoveď od manžela (resp. jeho PZ) eviduje začiatkom
októbra 2025, v ktorej ich informoval, že s klientom rieši aj iné konania (týkajúce sa účastníkov tohto
konania), čiže nemá časový priestor venovať sa dohode a ozve sa, akonáhle bude mať dané veci
vyriešené. Odvtedy však prešli takmer 2 mesiace a nič sa nezmenilo, neprišlo k žiadnemu posunu
ohľadne rodičovskej dohody. Faktický stav ohľadne starostlivosti o mal. deti je pritom taký, že v druhej
polovici augusta 2025 boli deti takmer po celý čas už len v domácnosti matky, počas mesiaca september

2025 bola mal. A. u otca celkovo 3 dni s prespaním a mal. C. celkovo 7 dní s prespaním. Zvyšok
času strávili v domácnosti matky. Tento stav pokračuje až do dnešných dní, mal. deti sú v osobnejstarostlivosti matky a u otca trávia pár dní v mesiaci, max. 7 dní, mal. A. ešte menej, čo predstavuje
cca základný „párnovíkendový“ styk, s 1-2 dňami naviac. Nedá sa teda hovoriť ani o rozšírenom styku,
nieto ešte o striedavej či spoločnej osobnej starostlivosti. Je pravdou, že v októbri 2025 otec zobral

mal. deti na dovolenku za svojou rodinou (Kuvajt), na pár dní, avšak po návrate sa mal. deti opäť
zdržovali najmä v domácnosti matky. Napriek tomu otec mal. detí naďalej nesúhlasí, aby boli deti vo
výlučnej starostlivosti matky (s neobmedzeným stretávaním sa s otcom). Otec rovnako nesúhlasí ani
so spoločnou osobnou starostlivosťou s určením výživného na dorovnanie životnej úrovne detí. Jeho
pripomienky k nami zaslanej rodičovskej dohode boli najmä o tom, že nechce platiť žiadne výživné,

nevidí na to žiadny dôvod. Avšak je potrebné uviesť, že rodičia majú výrazne rozdielnu životnú úroveň
(a deti majú právo podieľať sa aj na životnej úrovni otca, nielen matky), a tiež nemožno nezdôrazniť, že
osobná starostlivosť o mal. deti je na matke, nakoľko s otcom trávia mal. deti nepomerne menej času ako
s matkou, resp. v jej domácnosti. Matka sa snaží mal. deti motivovať k stretávaniu sa s otcom, na druhej
strane ich však nechce do stretávania prílišne „tlačiť“, aby fungovali podľa predstáv otca o rovnocennom
čase strávenom s deťmi. Je rada, že mal. deti sa vyrovnávajú s novou situáciou pomerne dobre, a

že nemajú väčšie ťažkosti v dôsledku rozpadu vzťahu rodičov. Otec matke zasielal od jej odchodu zo
spoločnej domácnosti cca 90 – 120 eur na 1 mal. dieťa, pričom im hradí školné (pozn. zo spoločných
financií, ku ktorým má prístup len otec). Mal. deti však majú ďalšie potreby - bývanie, strava, oblečenie/
obuv, cestovanie, hygienické či kozmetické potreby, voľnočasové aktivity....., ktoré tak fakticky zostali na
matke, ktorá len teraz začala dosahovať príjem (počas manželstva po dohode manželov nepracovala,

zabezpečovala potreby spoločnej domácnosti a mal. detí). Počas tohto mesiaca (november 2025) otec
už dokonca matke neposlal na potreby mal. detí žiadne financie. Pravidelné mesačné výdavky na mal.
deti sú nasledovné: u mal. A.: Mesačné výdavky: strava doma 200,- Eur, oblečenie, obuv: 150,- Eur,
zdravotné výdavky, lekár, vitamíny/výživové doplnky: 50,- Eur, výlety, reštaurácie, voľnočasové aktivity:
150,- Eur, drogéria a hygiena: 50,- Eur, vlasová kozmetika (špeciálna na kučeravé vlasy): 100,- Eur;

spolu700,-Eurmesačne.Ročnévýdavky:športovýlekár70,-Eurročne.Výdavkyspojenésosúkromnou
školou sú školné 4.200,- Eur ročne, strava cca 35,- Eur mesačne, cca 350,- Eur ročne, uniforma: 150,-
Eurročne,výlety,triednyfond,školsképomôcky:cca1.000,-Eurročne,spolu5.700,-Eurročne,t.j.475,-
Eurmesačne.Umal.C.pravidelnémesačnévýdavky:stravadoma200,-Eur,oblečenie,obuv:100,-Eur,
zdravotné výdavky, lekár, vitamíny/výživové doplnky: 50,- Eur, výlety, reštaurácie, voľnočasové aktivity:

150,- Eur, drogéria a hygiena 20,- Eur, spolu 520,- Eur mesačne. Výdavky spojené so súkromnou školou:
školné: 3.960,- Eur ročne, strava: cca 35,- Eur mesačne, cca 350,- Eur ročne, uniforma: 100,- Eur ročne,
výlety, triedny fond, školské pomôcky cca 1.000,- Eur ročne. Spolu 5.410,- Eur ročne, t.j. 450,83 Eur
mesačne. Matka má mesačne výdavky spojené s jej osobou bežné, jej zdravotný stav je dobrý, nemá s
ním zvýšené výdavky. Mesačne platí sumu 900,- eur za bývanie (nájom bytu), čo je jej najvyššia finančná

položka. Nakoľko len začína dosahovať príjem (zamestnaná je krátko, aj to na polovičný úväzok a zatiaľ
je v skúšobnej dobe), finančne jej pomáha jej rodina, najmä brat a mama. Matka je s nimi dohodnutá,
že keď bude dosahovať príjem zo zamestnania, ich finančnú pomoc im postupne vráti. Aktuálne nie je
možné predpokladať, kedy bude určené riadne výživné (či už na čas pred rozvodom alebo po rozvode),
a otec mal. detí sa s matkou nechce dohodnúť na žiadnej sume výživného, pričom matke prestal zasielať

akékoľvek financie na výživu mal. detí. Príjem otca bol zisťovaný v konaní o rozvode manželstva, preto
matka navrhla pripojiť daný spis.

2. Súd sa oboznámil s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia, vykonal lustráciu príjmov
oboch rodičov v databáze Sociálnej poisťovne pre tvrdenie matky o o výrazne rozdielnej životnej

úrovni, oboznámil sa s aktuálnym obsahom spisových materiálov tunajšieho súdu vedených pod sp. zn.
40P/47/2025 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode a pod sp. zn. 40P/53/2025 o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva,
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

3. Matka je podľa lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne zárobkovo činná od 07.04.2025, kedy
sa zamestnala u zamestnávateľa ZDRAVÉ OVOCIE s. r. o. a ku dňu 20.06.2025 ukončila pracovný
pomer, pričom vymeriavací základ (príjem v hrubom) za účelom platenia poistného činil za mesiac
máj 2025 sumu 1.441,82 eur, a za mesiac jún 2025 predstavoval 1.448,58 eur. Následne matka bola
evidovaná na dohodu ako pracovne činná tri dni (od 07.07.2025 do 09.07.2025) v MERKURY SHOP

s. r. o. a od 01.11.2025 je vedená ako zamestnanec v Decathlon SK s. r. o. Aktuálny príjem matky
zo zamestnania nie je ku dňu rozhodnutia súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia známy,
matka svoj príjem zo zamestnania ani netvrdila, ani nepreukazovala (napr. pracovnou zmluvou). Matkanie je poberateľkou dávky z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia
a z poistenia v nezamestnanosti.

4. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od januára 2025 do dátumu rozhodnutia súdu
o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia mal súd preukázané, že otec je zárobkovo činný, je
zamestnaný v DXC Technology Slovakia s. r. o. od 01.10.2019, a z výkonu zamestnania dosahuje príjem
od 01.01.2025 do 31.10.2025 t. j. vymeriavací základ (príjem v hrubom) za účelom platenia poistného,
v priemere zohľadňujúc aj príjem otca za máj 2025 v sume 15.319,52 eur, v sume cca 7.327,46 eur

v hrubom.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

7. Podľa § 361 C.m.p, aúd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

8. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie
ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri
ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní
neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých
by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého
z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloletédieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého
dieťaťa.

14. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať miesto len tam, kde bez
okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť,
výchova,príp.ajzdraviealeboživotmaloletéhovážneohrozené.Účelomjerýchloapružneriešiťsituáciu
v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania, v tomto prípade do
pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv detí v prípade určitého konkrétneho ohrozenia.

15. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ostatným
obsahom spisového materiálu sp. zn. 40P/47/2025 a sp. zn. 40P/53/2025, keďže matka sa odkázala
v návrhu na obsah spisového materiálu sp. zn. 40P/47/2025 (bez doloženia akýchkoľvek listín k návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia), dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodným, je potrebné mu vyhovieť a je potrebné v súlade so zákonom posúdiť určenie

výživného v nevyhnutnej miere k obom maloletým deťom, neviazane petitom návrhu matky na vydanie
neodkladného opatrenia, v záujme maloletých detí, ako aj vo verejnom záujme, keď matka osvedčila
naliehavú potrebu neodkladného zásahu zo strany súdu do pomerov rodičov. Otec sa od začatia
súdnych konaní aktívne vyjadroval k obom návrhom matky vo veci samej, sp. zn. 40P/47/2025 a sp.
zn. 40P/53/2025, o. i. aj k návrhu matky na určenie výživného, tak, že sa aktívne podieľa na úhradách

potrieb maloletých detí, a to aj nadštandardne, a preto výživné nie je potrebné určovať (v žiadnej sume)
resp. nie je dôvodným ho určovať v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov.

16. Komplexné vyjadrenie otca bolo súdu doručené dňa 24.11.2025 v konaní vedenom pod sp. zn.
40P/47/2025, v ktorom otec prostredníctvom právneho zástupcu o. i. uviedol, že: ... matka sa v jednom

konaní domáha zverenia maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti a v druhom konaní
navrhuje zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po informatívnom
stretnutí rodičov, ktoré sa konalo u koordinátorky súdu dňa 11.08.2025, kedy otec navrhol striedavú
starostlivosť, s čím matka nesúhlasila, navrhla matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otcovi
spoločnú osobnú starostlivosť, s ohľadom na vek detí a schopnosť dohody rodičov na termínoch,

kedy u ktorého rodiča budú deti tráviť čas. ... Otec k spoločnej osobnej starostlivosti o maloleté deti
pristupuje s vážnosťou a zodpovednosťou a robí všetko pre to, aby aj jeho komunikácia s matkou bola
optimálna, aby maloleté deti netrpeli rozchodom manželov a mali plnohodnotne oboch rodičov. ....
Následne otec uviedol, že otec má za to, že matka v komunikácii s maloletými deťmi úmyselne uvádza
informácie, ktorými otca diskredituje a znevažuje v očiach maloletých detí. Vzhľadom na skutočnosť,

že otec má reálny záujem podieľať sa na rodičovských právach a povinnostiach plnohodnotne, a
tento stav, kedy maloletá dcéra pravidelne po návrate do domácnosti matky, odmieta komunikovať,
kontaktovať a stretávať sa s otcom, a kedy syn bude odmietať akékoľvek aktivity pre jeho zaťažovanie
nepravdivými informáciami zo strany matky, bude otec navrhovať, rovnako ako procesný opatrovník,
znalecké dokazovanie k vhodnej forme starostlivosti o maloleté deti. .... Na s. 7 a nasl. podania zo

dňa 24.11.2025, otec uvádza, že matka v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 30.04.2025 uvádza,
že požaduje tzv. tabuľkové výživné z príjmu otca, ktorý uviedla na úrovni 4.000,- € až 5.000,- €.
Následne v návrhu dohody o spoločnej osobnej starostlivosti, kedy by obaja rodičia mali mať maloleté
deti v rovnocennom čase počas mesiaca, matka požaduje výživné na každé z maloletých detí v sume
400,- € mesačne, a teda spolu v sume 800,- € mesačne. Odôvodňuje to rozdielnou životnou úrovňou

rodičov, ako aj skutočnosťou, že ona sa nemôže vyrovnať príjmovým možnostiam otca. V podaní zo
dňa 08.08.2025 matka vyčíslila bežné výdavky na maloleté deti v sume 700,- € na dcéru A. a 520,-
€ mesačne na maloletého C.. Spolu tak matka vyčíslila výdavky na maloleté deti v sume 1.220,- €
mesačne. Otec v reakcii na návrh rodičovskej dohody akceptoval tieto výdavky s výnimkou výdavkov na
výlety, reštaurácie, voľnočasové aktivity v sume 150,- € na každé z maloletých detí. Otec tak akceptuje

bežné výdavky maloletých detí: v sume 550,- € mesačne na dcéru A. a v sume 370,- € mesačne na syna
C.. ... Z podstaty inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti, ktorú mimochodom navrhla matka a otec s
ňou súhlasil, vyplýva, že rodičia súhlasia, že výživu budú zabezpečovať obaja spoločne a teda súd nemá
dôvod rozhodovať o výživnom, nakoľko ak by jeden z rodičov nesúhlasil s určeným výživným, popieralo
by to samotnú podstatu inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti. V rámci mimosúdnych rokovaní, aj s

ohľadom na matkou navrhnutý spôsob starostlivosti a zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej
starostlivosti, otec apeloval na skutočnosť, že bežné výdavky bude hradiť každý z rodičov vo vlastnej
réžii, počas pobytu maloletých detí v domácnosti toho ktorého rodiča, pričom tieto sú nerozporované na
úrovni v sume 550,- € na A. a 370,- € na C.. Ostatné výdavky si počas obdobia osobnej starostlivostitoho ktorého rodiča budú rodičia hradiť vo vlastnej réžii. Otec zatiaľ rozporoval len jeden výdavok
vyčíslený matkou u každého z maloletých detí a to výdavok v sume 150,- € mesačne, ktorý matka
pomenovala „výlety, reštaurácie, voľnočasové aktivity“ a má teda za to, že výdavky maloletých detí,

ktoré sú spoločne v sume 920,- €, si pri rovnakom podiele osobnej starostlivosti o maloleté deti, v
pomere 50:50 a teda v sume 460,- € mesačne otec a 460,- € mesačne matka, dokážu hradiť každý
vo vlastnej réžii. V návrhu dohody otec rovnako uviedol, že je ochotný sa zaviazať k tomu, že ak sa
situácia zmení a deti budú nepomerne menej času v domácnosti jedného z rodičov, bežné výdavky
vynaložené nad rámec času 50:50 sa zaväzuje matke dorovnať. S výživným v sume 400,- € mesačne

na každé z maloletých detí otec nesúhlasil, nakoľko toto tzv. dorovnacie výživné malo slúžiť matke len
na zabezpečenie bežných výdavkov maloletých detí, a netýkalo sa ďalších nevyhnutných výdavkov
maloletých detí na školské a mimoškolské aktivity, pričom len pri nákladoch na školu šlo o sumu 1.000,-
€ mesačne, a teda sumu prevyšujúcej mesačné náklady maloletých detí na bežné potreby. Otec sa k
potrebám maloletých detí stavia reálne ako zodpovedný rodič a matke navrhol, že výlučne vo vlastnej
réžii bude hradiť maloletým deťom školné na súkromnej škole, ktorú maloleté deti navštevujú na základe

dohody rodičov, t. j. náklady na školné a stravu cca vo výške 1.000,- € mesačne. Otec toto školné už
uhradil a to bez ohľadu na to, že mimosúdne rokovania rodičov zatiaľ nedospeli k výslednej dohode,
ktorú by rodičia predložili súdu na schválenie. Aj táto skutočnosť preukazuje, že otec pristupuje k veci
konštruktívne,chcezabezpečiťmaloletýmdeťomichpotreby,chcesaomaloletédetistaraťajehocieľom
a zámerom je výlučne najlepší záujem maloletých detí. Mimosúdne rokovania rodičov sa presunuli do

roviny rokovania o pomere podieľania sa každého z rodičov na ďalších aktivitách detí ako sú krúžky,
výlety, nákladnejšie školské akcie a pod., kde sa rodičia zatiaľ nezhodli na pomere, v akom by sa tak
malo diať. Každopádne rodičia sa dohodli na spoločnej osobnej starostlivosti, v rámci ktorej sa podieľajú
obaja na výdavkoch maloletých detí, zhodli sa na dorovnaní v prípade zmeny pomeru starostlivosti
o maloleté deti, ktorý by mal byť 50:50 a dohodli sa na tom, že náklady v sume 1.000,- € mesačne

bude hradiť výlučne otec vo vlastnej réžii. Otec priznáva, že mimosúdne rokovania sa spomalili. Vždy
však prejavoval ochotu komunikovať. Naopak matka neustále mení požiadavky na formu starostlivosti.
Následne sa otec vyjadruje aj k zárobkovým pomerom matky a uvádza, že matka nepriznáva príjmy,
ktoré má z činností, ktoré vykonáva (ako je zapletanie vlasov, líčenie a pod.). Otec uviedol, že matka sa
snaží navodiť stav, ako vyplýva aj z návrhu na rozvod manželstva zo dňa 30.04.2025, že starostlivosť

o maloleté deti zabezpečovala výhradne ona, a otec sa staral iba o finančné zabezpečenie domácnosti
a svoje koníčky. Toto tvrdenie matky však nekorešponduje s realitou, keďže aj otec sa podieľal aktívne
na výchove a zabezpečovaní potrieb svojich detí. Prirodzene, tým že zabezpečoval rodinu po finančnej
stránke, nemohlo to byť v rovnakej miere ako matka. O maloleté deti a ich výchovu sa otec staral
plnohodnotne a tiež aktívne, nielen zabezpečením finančnej hotovosti do domácnosti, ako to vykresľuje

matka. Matka nikdy reálne neuviedla svoje majetkové pomery. Nikdy nedokladovala náklady svoje
výdavky. Má za to, že nekorektne uvádza svoje príjmové možnosti a schopnosti a účelovo sa do
dnešného dňa nezamestnala, resp. nepriznáva svoje pracovné možnosti, príležitosti a aktivity. Nie je
tajomstvom, že matka má na sociálnych sieťach profil, v rámci ktorého zverejňuje svoje aktivity ako
zapletanie vlasov, líčenie, maľovanie na tvár a podobne. Matka avizuje, že žije s pomocou svojej mamy

a svojho brata, prípadne ďalších rodinných známych. Nie je zrejmé, z akých prostriedkov ju jej matka
podporuje, nakoľko táto je starobná dôchodkyňa, a jej dôchodok jej ani z ďaleka neumožňuje dotovať
vlastnú dcéru. Ako ďalšieho podporovateľa matka uvádza svojho brata. Ten má však sám rodinu a
dve deti a nemá taký príjem, aby bol schopný ešte dotovať výdavky svojej sestry, ktorá napriek tomu,
že nie je zamestnaná, mesačne potrebuje na úhradu iba svojich výdavkov sumu viac ako tisíc eur,

nakoľko údajne platí za 4-izbový byt sumu 920,- € mesačne, dovolí si pravidelne navštevovať fitnes
centrum, kávu si kupuje v McDonald´s, dovolí si užívať zapožičané vozidlo, do ktorého tankuje pohonné
hmoty, zakúpila si nový počítač a nový telefón. Matka svoje výdavky nikdy riadne nezdokladovala, nikdy
konkrétne neuviedla prostriedky z ktorých existuje. Má za to, že matka umelo vytvára situáciu, že nie je
schopná dosahovať príjem, aj napriek tomu, že príjem dosahuje, akurát že tento matka nepriznáva. Nie

je možné, aby ju niekto mesačne dotoval na úrovni asi 1.200,- € a ak si matka mesačne požičiava 1.200,-
€ so spoliehaním sa na prípadné priznané výživné, je to absolútne nezodpovedné správanie zo strany
matky. Podľa názoru otca potrebné aj na matku nahliadať z pohľadu, aký príjem je schopná dosahovať
pri plnom využití svojich možností a schopností) a pri rozhodovaní o výživnom (napr. Krajský súd v Žiline
sp. zn. 5Cop/38/2017) nie je smerodajným len dosahovaný príjem rodiča, ale aj potenciálny príjem, ktorý

rodič opomenul dosiahnuť, ak rodič nedostatočne využíval svoje možnosti a schopnosti. Ak matka nie
je schopná sa zamestnať a dosahovať príjem, tak aby dokázala zabezpečiť potreby maloletých detí, má
otec za to, že súd by mal prehodnotiť schopnosť matky, riadne sa starať o maloleté deti a prehodnotiť aj
možnosť zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. V žiadnom prípade nemá záujem útočiťna matku, ale jeho centrom pozornosti je výlučne záujem maloletých detí. Ak matka nevie zabezpečiť ani
prostriedky na bývanie po tom, ako opustila spoločnú domácnosť v júli 2025, pričom so sebou odviedla
aj maloleté deti a od 01.06.2025 sa systematicky zadlžuje a spolieha sa na vyrovnanie svojich dlhov z

prípadného výživného (ako tiež sama uvádza), potom je otázne, či je spôsobilá na zverenie maloletých
detí do jej osobnej starostlivosti, ako sama navrhuje. Otec v žiadnom prípade nepopiera potreby svojich
detí a aktívne sa na ich financovaní podieľa. Zatiaľ však nie k rukám matky. Otec hradí priamo výdavky
maloletých detí. Matka sa počas existencie v spoločnej domácnosti nepodieľala finančným spôsobom
na úhrade nákladov domácnosti. Aj napriek tomu, že sa v apríli 2025 zamestnala, do rodinného rozpočtu

nezačala nijako prispievať, nakoľko mala za to, že za „svoje“ peniaze si kúpi motorku. V prípade peňazí,
ktoré zarobí otec, tieto vníma ako spoločné, peniaze, ktoré zarobí ona, sú výlučne jej. Matka v každom
jednom podaní zdôrazňuje rozdielnu životnú úroveň medzi ňou a otcom. Úmyselným nepracovaním,
resp. nepriznávaním príjmu však matka spôsobuje situáciu, kedy sama životnú úroveň znižuje, keďže
jediným kto tento stav sanuje, je práve otec. Iba preukázaná finančná situácia a teda výdavky a príjmy
oboch rodičov a teda aj matky, môže mať výpovednú hodnotu o životnej úrovni rodičov, pričom ako

konštatuje Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp .zn. 8Co/51/2021, je dôkazom životnej úrovne rodiča
a nie dôkazom, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti (a teda aj matka) nemá financie na to, aby
plnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom.

17. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia, po oboznámení sa

s obsahom spisových materiálov vyššie zmienených, a najmä s vyjadrením otca vo veci samej v konaní
sp. zn. 40P/47/2025, dospel k záveru o nespornosti nasledovného aktuálneho stavu: k 01.07.2025 došlo
k zániku spoločnej domácnosti rodičov, keď matka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala z rodinného
domu v C. do ňou prenajatého bytu v E.. Otec dobrovoľne hradí deťom školné na súkromnej základnej
škole, a matke od jej odchodu zo spoločnej domácnosti posielal cca 90 – 120 eur na jedno dieťa ... matka

v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedla, že od novembra 2025 neposlal otec (pozn. súdu
mimo školného zaplateného priamo škole) na potreby maloletých detí žiadne financie. Z uvedeného
tvrdenia matky mal teda súd za to, že otec sa podieľa naďalej na úhrade školného u maloletej A.
v priemere v sume 350 eur mesačne a u maloletého C. v priemere v sume 330 eur mesačne, avšak
okrem uvedených súm sa na odôvodnených potrebách maloletých detí otec aktuálne nepodieľa, teda

ani na úhrade stravy v škole v sume 35 eur mesačne na každé z detí, ani na úhrade iných školských
pomôcok, triedneho fondu, školských výletov a pod. Nesporné aj z vyjadrenia otca je, že aktuálne sa
maloleté deti fakticky nachádzajú v osobnej starostlivosti matky a v starostlivosti otca trávia s prespaním
do 7 dní v mesiaci (z cca 30 dní v mesiaci). Je teda zrejmé a v zásade z vyjadrení oboch rodičov
možné ustáliť, že maloleté deti aktuálne nie sú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a

ani v spoločnej starostlivosti oboch rodičov, ale vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Uhrádzanie
odôvodnených potrieb detí otcom, avšak nie k rukám matky, ale priamo príjemcovi platby konkr. školné,
nepredstavuje okolnosť, na ktorú by súd mal pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere prihliadať
ako na okolnosť, pre ktorú sa má súdom určované výživné, platené k rukám druhého rodiča, ponížiť.
Taktiež je potrebné uviesť, že prípadná dovolenka otca a maloletých detí v Kuvajte na pár dní nie je

plnením si zákonnej vyživovacej povinnosti, keď každý z rodičov je povinný podieľať sa úhrade min.
základných odôvodnených potrieb maloletých detí ako je strava v škole a strava v domácnosti, ošatenie
dieťaťa s príslušnou nevyhnutnou drogériou, či na úhrade nákladov na zabezpečenie školských potrieb
a pomôcok, a to vždy poukazovaním peňažného plnenia k rukám toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti.

18. Neodkladným opatrením v zmysle § 366 C.m.p. súd nerozhoduje o výške výživného podľa
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale iba dočasne nariadi, aby povinný
platil výživné v nevyhnutnej miere. Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná
platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných

nevyhnutných životných nákladov (potrieb) oprávnenej osoby, v tomto konaní maloletých detí. Pri určení
výživného na dočasnú dobu súd tak neskúma osobné, majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby,
rovnako ako nevykonáva dokazovanie ohľadne odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré presahuje
rámec inštitútu neodkladného opatrenia. Taktiež súd nevykonáva dokazovanie k osobným, majetkovým
a zárobkovým pomerom rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o deti.

19. Každý z rodičov je povinný podieľať sa výžive svojich maloletých detí podľa svojich možností
a schopností. Je nesporné, že aktuálne zárobkové možnosti a schopnosti matky sú nižšie ako zárobkové
možnosti a schopnosti otca, ktorý preto mal a má povinnosť umožniť svojim deťom podieľať sa na jehoživotnej úrovni. Súd dospel k záveru, že matka osvedčila neschopnosť uhrádzať základné odôvodnené
potreby maloletých detí výlučne vlastnými zárobkovými možnosťami a schopnosťami.

20. Matka sa domáhala určenia výživného v nevyhnutnej miere na mal. A. v sume 400 eur mesačne a na
mal. C. v sume 350 eur mesačne, nepochybne bez zohľadnenia dobrovoľných úhrad školného zo strany
otca. Školné v súkromnej základnej škole, tvrdené matkou, predstavuje u mal. A. sumu 4.200 eur ročne
a u maloletého C. sumu 3.960 eur ročne, teda u A. v sume v priemere 350 eur mesačne a u C. v sume
v priemere 330 eur mesačne (pri prepočte na 12 mesiacov v roku), ktoré hradí aj v súčasnosti otec

deťom dobrovoľne, keďže sa na vzniku takéhoto výdavku u maloletých detí a tým i ich životnej úrovne
nepochybne obaja rodičia dohodli v minulosti a ani v dôsledku rozpadu spoločnej domácnosti nemal ani
jeden z rodičov záujem znížiť životnú úroveň maloletých detí napr. prechodom na tzv. štátnu základnú
školu, teda na základnú školu v zriaďovacej pôsobnosti obce/mesta. Jedinečnou osobitosťou konaní
o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom, či už na čas do rozvodu manželstva, ako aj
na čas po rozvode manželstva, v prípade tejto rodiny je, že maloletá A. je od septembra 2025 žiačkou

9.ročníka súkromnej základnej školy a aktuálne sa javí, že do času kontinuálneho prechodu maloletej A.
zo súkromnej základnej školy na strednú školu (pre povinnú školskú dochádzku do 16-teho roku života
dieťaťa), ktorá môže, ale nemusí, v budúcnosti predstavovať nižší výdavok v porovnaní so súkromnou
základnou školou, ktorú v súčasnosti navštevuje, rodičia nebudú schopní príp. uzavrieť dohodu o úprave
ich práv a povinností resp. súd autoritatívne rozhodnúť, pokiaľ otec navrhne v súdnom konaní znalecké

dokazovanie k posúdeniu vhodnej formy starostlivosti o maloleté deti, ktoré dokazovanie sa môže javiť
ako dôvodné a účelné najmä u maloletého C. (s ohľadom na jeho vek), so zameraním aj na intenzitu
súrodeneckej väzby k staršej sestre mal. A..

21. Súd preto upravil povinnosť otca podieľať sa na výžive svojich maloletých detí, v nevyhnutnej

miere, vo verejnom záujme a v záujme maloletých detí, neviazaný petitom návrhu matky, s tým, že
uvedené súdom určené výživné nezohľadňuje údajný otcom tvrdený proces mimosúdneho dohodovania
sa rodičov o osobitných modeloch úhrad odôvodnených potrieb maloletých detí v členení školného
maloletých detí v súkromnej základnej škole s úhradou výlučne otcom a tzv. bežných pravidelných
výdavkov maloletých detí, s úhradou u rodičov v pomere 50:50, nakoľko takéto „deľby“ odôvodnených

potriebavýdavkovnaichúhraduumaloletýchdetínemajúžiadnuoporuvzákone,čovšaknevylučujeich
faktickú aplikáciu s poukazom na praktickosť v prípade schopnosti rodičov uzavrieť komplexnú dohodu
o usporiadaní ich pomerov a pomerov maloletých detí. Súd vychádzajúc zo zákonnej rovnocennosti
všetkých kategórií výdavkov na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, tak štandardných
t. j. obvyklých u iných rovesníkov, ako aj nadštandardných t. j. nie obvyklých u iných rovesníkov, pokiaľ sú

výsledkom dohody rodičov o zabezpečovaní životnej úrovne maloletým deťom, preto upravil povinnosť
otca podieľať sa na výžive maloletých detí, v nevyhnutnej miere, u maloletej A. v sume 700 eur mesačne
a u maloletého C. v sume 630 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci (vopred), odo dňa doručenia rozhodnutia povinnému. Uvedené výšky výživného
určeného v nevyhnutnej miere zohľadňujú aktuálnu rozhodovaciu prax súdu, s ohľadom na obvyklé

základné odôvodnené potreby iných rovesníkov, u oboch maloletých detí, keď mal. C. je žiakom na
1.stupni základnej školy a mal. A. žiakom na 2. stupni súkromnej základnej školy, s ktorým plnením
povinnej školskej dochádzky je spojené aj uhrádzanie tzv. školného. Takto dočasne určené výživné
umožní zabezpečiť uspokojovanie základných odôvodnených potrieb maloletých detí a tým i ochranu ich
práv a oprávnených záujmov tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy, pokiaľ sú maloleté deti v osobnej

starostlivosti matky. Otec nakoniec sám uviedol, že nesporuje mesačné výdavky u maloletej A. v sume
550 eur mesačne a u maloletého C. v sume 370 eur mesačne (bez výdavkov spojených so súkromnou
školou).

22. Súd zdôrazňuje, že uvedené súdom určené výživné nepredstavuje výživné určené podľa

riadne vykonaného dokazovania k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerov oboch rodičov,
ani k možnostiam, a schopnostiam oboch rodičov, s ohľadom na faktickú nemožnosť pre krátkosť
času vykonať dokazovanie pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj
z dôvodu toho času medzi rodičmi spornú vhodnú formu starostlivosti rodičov o obe maloleté deti.
Uvedené výživné teda nezodpovedá ani metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o odporúčanom zaťažení čistého príjmu povinného rodiča pri zohľadnení počtu vyživovacích povinností
a životných etáp maloletých detí.23.Onárokuavýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodolpodľa§52C.m.p.tak,žežiadnemuzúčastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania, čo predstavuje všeobecnú úpravu rozhodovania o trovách
konania v mimosporovom konaní, od ktorej súd nezistil žiaden osobitný dôvod na odklonenie sa. Matke

okrem tohto trovy s podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nevznikli, keďže konanie
týkajúce sa výživného u maloletých detí je vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, a trovy
právneho zastúpenia si znáša matka ako navrhovateľka sama. Navrhovateľka o náhradu trov konania
ani nežiadala.

24. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté
dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade
súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone
zastupovať.

25. Podľa § 31 ods. 3 zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté
dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa
v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

26. Podľa § 31 ods. 4 zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

27. V zmysle citovaných ustanovení zároveň súd ustanovil maloletým deťom procesného opatrovníka,

ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom
ustanovil podľa bydliska maloletých detí miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a IV. je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Trnava.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.