Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100693.1

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:I.L.GROUP,spol.sr.o.,vdodatočnejlikvidácii,sosídlom
Nemocničná 1441/9, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 591, konajúceho v zastúpení likvidátorom: JUDr.
Ľuboš Bajužík, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe na
povolenie obnovy konania vedeného pôvodne Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 1S/50/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) 04.09.2025, sa v mene
žalobcu konajúci likvidátor domáhal povolenia obnovy právoplatne skončených súdnych konaní
vedených pôvodne Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6S/36/2019; sp. zn.

5S/24/2020 a sp. zn. lS/50/2020.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil poukazom, že v dôsledku uznesením Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2CbR 19/2022 z 16.11.2022 (právoplatnosť nadobudlo 28.12.2022,
pozn.) nariadenej jeho dodatočnej likvidácie z dôvodu novoobjaveného jeho majetku [z označeného
rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sa jedná o majetok podľa účtovnej závierky žalobcu zostavenej
k 31.12.2022 a to obežný majetok v sume 2.329.575,- Eur, ktorý tvoria zásoby vo vlastníctve

spoločnosti v účtovnej hodnote 253.657,- Eur a krátkodobé pohľadávky vo výške 2.075.918,- Eur,
pozn.], ako aj v dôsledku jeho nasledovného opätovného zápisu od Obchodného registra SR dňom
01.02.2024, čím došlo k obnoveniu jeho právnej subjektivity a súčasne tieto udalosti majú podľa žalobcu
predstavovať také nové skutočnosti, ktoré nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodných súdnych
konaniach, povolenia obnovy ktorých sa žalobca domáha, a pre skutočnosti ktoré má byť povolená
obnova týchto správnych súdnych konaní – sp. zn. 6S/36/2019; sp. zn. 5S/24/2020 a sp. zn. lS/50/2020,

ktoré boli zastavené z dôvodu straty procesnej subjektivity žalobcu, keďže 09.07.2021 bol vymazaný
z Obchodného registra SR, ako dôsledok rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 CbR 37/2020
z 11.05.2021 o zrušení žalobcu bez likvidácie (nadobudlo právoplatnosť 16.06.2021), keďže žalobca
nesplnilpovinnosťuložiťdozbierkylistínindividuálnuúčtovnúzávierkuzanajmenejdveúčtovnéobdobia
nasledujúce po sebe.
Žalobca v žalobe tiež uviedol, že likvidátorovi bol doručený výpis z Obchodného registra SR potvrdzujúci

obnovenie jeho existencie, t.j. potvrdzujúci obnovenie jeho právnej subjektivity dňa 03.06.2025,
od dátumu, ktorého podľa žalobcu, mu plynie subjektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy
konania v zmysle § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Okrem toho žalobca poukazuje, že nebol
dôvod na vydanie rozhodnutia o jeho zrušení bez likvidácie, pretože žalobca všetky jemu vytýkané
nedostatky, kvôli ktorým došlo k jeho zrušeniu, sám odstránil ešte pred 22.10.2020, t.j. ešte pred
zverejnením oznámenia o začatí tohto konania o zrušení žalobcu bez likvidácie a preto podľa žalobcu

bol registrový súd (Okresný súd Prešov) povinný náležite zistiť skutkový stav, pretože toto konanie
bolo od počiatku bezpredmetné, čo sa však nestalo a v dôsledku jeho zrušenia mu bolo znemožnenépokračovať v súdnych konaniach, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Správny súd o tejto žalobe žalobcu konal pod sp. zn. 6Sf/36/2025.

2. Uznesením č. k. 6Sf/36/2025-36 z 21.10.2025 (právoplatné 03.11.2025), správny súd rozhodol o
vylúčení časti správnej žaloby o povolenie obnovy konaní vedených pôvodne krajským súdom pod sp.
zn. 5S/40/2020 a pod sp. zn. 1S/50/2020 na samostatné konania.
V uvedenom dôsledku tak správny súd koná o vylúčenej časti žaloby, vo veci povolenia obnovy konania

vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 1S/50/2020 pod novou sp. zn. 6Sf/64/2025.

3. Z rozhodnutia krajského súdu č. k. 1S/50/2020-50 z 10.02.2022 (právoplatné 18.03.2022) o zastavení
konania, je zrejmé, že žalobca sa správnou žalobou podanou 27.07.2020 domáhal preskúmania
zákonnosti opatrenia (oznámenia) Daňového úradu Prešov č. 605301512/2020 z 29.06.2020, ktorým
bola zamietnutá žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006.
Uznesením č. k. 1S/50/2020-50 z 10.02.2022 (právoplatné 18.03.2022), krajský súd konanie
v predmetnej veci zastavil z dôvodu straty právnej subjektivity žalobcu, ktorý bol 09.07.2021 vymazaný
z Obchodného registra bez právneho nástupcu.

4. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Žalobou na obnovu
konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.“

5. Podľa § 473 písm. b) SSP „Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti (b) rozhodnutiu správneho
súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.“

6. Podľa § 475 ods. 1 až 3 SSP „(1) Žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov,

odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.
(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
(3) Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.“

7. Podľa § 481 ods. 1 SSP „(1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.“

8. Podľa § 483 ods. 1 a 2 SSP „(1) Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v
konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
e) je zjavne nedôvodná.
(2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným

účastníkom konania na vyjadrenie.“

9. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane

podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) „(1)
Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.“11. Podľa § 75k ods. 1 a prvej vety ods. 5 Obchodného zákonníka „(1) Ak bola spoločnosť vymazaná z
obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom

likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej
likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví
likvidátora.
(5) Od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby
nezanikla.“

12. Podľa § 397 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak (a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.“

13. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP „(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa,
keď ho mohol uplatniť.
(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.“

14. Podľa § 7b ods. 7 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej len „zákon o obchodnom
registri“) „(7) Ak o to navrhovateľ požiada, po registrácii mu registrátor vydá prvý výpis z obchodného
registra bezodplatne.“

15. Podľa § 8 ods. 4 zákona o obchodnom registri „(4) O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá
registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení
sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z
obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi.“

16. Podľa § 10 ods. 1 zákona o obchodnom registri „(1) Po zápise navrhovaných údajov registrový súd
bez zbytočného odkladu zverejní obsah výpisu z obchodného registra.“

17. V danom prípade žalobca svoju žalobnú žiadosť o povolenie mu obnovy správneho súdneho konania
vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 1S/50/2020 odôvodňuje obnovením jeho právnej

subjektivity ako dôsledku jeho opätovného zapísania do Obchodného registra SR dňom 01.02.2024
z dôvodu povolenia jeho dodatočnej likvidácie titulom novoobjaveného jeho majetku, o ktorej skutočnosti
(rozumej o obnove právnej subjektivity) sa žalobca mal dozvedieť 03.06.2025, kedy jeho likvidátorovi
bol doručený výpis z Obchodného registra SR.

18. Vzhľadom k uvedenému je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, ktorej sa musel správny
súd v prvom rade venovať to, či žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ktorá bola v minulosti
vymazaná z Obchodného registra SR, v ktorom dôsledku zanikla a stratila tak aj právnu a procesnú
subjektivitu, či teda v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie žalobca je oprávnenou osobou na
podanie žaloby, t.j. či je a môže byť účastníkom súdneho konania, t.j. či je a v akom rozsahu nositeľom

právnej a procesnej subjektivity a až po vysporiadaní sa s touto otázkou sa mohol správny súd venovať
posúdeniu dôvodnosti, včasnosti a prípustnosti žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho
konania.
Žalobca dôvodí obnovením svojej právnej subjektivity, ako dôsledku jeho opätovného zapísania do
Obchodného registra SR z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie jeho novoobjaveného majetku.

V uvedenej súvislosti je nevyhnutným venovať sa inštitútu právnej subjektivity a jej obnove pri nariadení
dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Právna subjektivita,
ktorá umožňuje fyzickej osobe a právnickej osobe ingerovať do právneho sveta a konať v ňom, teda
predstavuje schopnosť subjektu byť nositeľom hmotných práv a povinností v právnych vzťahoch (napr.
uzatvárať zmluvy, vlastniť majetok a pod.), ktorá sa v procesnom práve transformuje do procesnej

subjektivity svedčiacej o tom, že subjekt je spôsobilý byť aj nositeľom procesných práv a povinností, t.j. je
spôsobilým vystupovať ako účastník súdneho konania a v prípade právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do
Obchodného registra SR, vniká dňom tohto zápisu a zaniká dňom jej výmazu z Obchodného registra SR.Podľa cit. § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka sa po nariadení dodatočnej likvidácie obnovuje
zápis obchodnej spoločnosti v obchodnom registri, teda sa obnovuje jej právna subjektivita a na
túto spoločnosť sa hľadí, ako keby nezanikla. Je však nevyhnutným mať na zreteli, že pri nariadení

dodatočnej likvidácie sa právna subjektivita obchodnej spoločnosti neobnovuje v celom jej rozsahu, ale
len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu dodatočnej likvidácie. Účelom dodatočnej likvidácie je
vysporiadanie majetku obchodnej spoločnosti, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v likvidácii po
zrušení a zániku tejto obchodnej spoločnosti. Po výmaze z obchodného registra obchodná spoločnosť
stratila právnu subjektivitu (teda zanikla de iure), z ktorého dôvodu po tomto okamihu už nemohla

nadobudnúť žiaden majetok, preto predmetom dodatočnej likvidácie môže byť len ten majetok, ktorý
patril obchodnej spoločnosti do okamihu jej výmazu z obchodného registra, pričom je právne irelevantné,
či existencia tohto majetku bola známa už pred jej výmazom alebo až po jej výmaze z obchodného
registra. K obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti teda dochádza v rozsahu obmedzenom na
dodatočnú likvidáciu, takže obnovená subjektivita sa bezpochyby týka účelovo iba úkonov smerujúcich
k vyporiadaniu zisteného majetku, ktoré vyporiadanie je možné práve len vďaka obnoveniu subjektivity

obchodnej spoločnosti.
V súvislosti s rozsahom obnovenia právnej subjektivity u obchodnej spoločnosti, u ktorej bola nariadená
dodatočná likvidácia, správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 711 /2014 z 19.11.2014 podľa ktorého cit. „... povolenie dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti
neznamená plnohodnotné obnovenie právnej subjektivity, avšak na strane druhej absolútne potieranie

procesnoprávnej subjektivity by malo za následok straty zmyslu zákonného ukotvenia dodatočnej
likvidácie, ktorým je jednak ochrana veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok z dodatočne zisteného
majetku spoločnosti a napokon aj ochrana majetkových práv samotných spoločníkov spoločnosti
pri delení likvidačného zostatku. Likvidátor pritom robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k
likvidácii spoločnosti v rozsahu dikcie § 72 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní obnovy právnej

procesnoprávnejsubjektivityjetakdeterminantomúčeldodatočnejlikvidácie.Exekučnékonania,ktorých
cieľom je vymôcť judikovanú pohľadávku veriteľa, rozhodne možno považovať do rozsahu úkonov, ktoré
smerujú k likvidácii spoločnosti a sú v súlade s účelom dodatočnej likvidácie.“
Vzhľadom k uvedenému bolo tak úlohou správneho súdu aj v tomto prípade posúdiť, či vzhľadom
k predmetu správneho súdneho konania, ktorého povolenia obnovy sa žalobca dovoláva, či teda toto

konanie korešponduje s rozsahom obnovenej právnej subjektivity žalobcu determinovaným účelom
dodatočnej likvidácie.
V pôvodnom správnom súdnom konaní, ktorého obnovy sa žalobca dovoláva, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti opatrenia č. 605301512/2020 z 29.06.2020, ktorým bola zamietnutá jeho
žiadosť o priznanie úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie

december 2006 (uplatňuje si voči štátu pohľadávku spočívajúcu v nezaplatených úrokoch z omeškania),
takže v prípade jeho úspechu v tomto súdnom konaní by sa v dodatočnej likvidácii speňažovaný majetok
žalobcu mohol navýšiť. Teda skutočnosť, že predmet pôvodného správneho súdneho konania – nárok
na úroky z omeškania zo zadržania nadmerného odpočtu - je možné považovať za majetok, ktorý
možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii, je kľúčovou pre záver, že

žalobca v zastúpení likvidátorom nepochybne je osobou oprávnenou dovolávať sa „oživenia“ pôvodného
správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. 1 S 50/2020, keďže jeho
predmet súvisí s účelom nariadenej dodatočnej likvidácie žalobcu.

19. Vzhľadom k uvedenému tak v ďalšom bolo predmetom skúmania správneho súdu to, či za účelom

„oživenia“ pôvodného správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn.
1S/50/2020, žalobca zvolil včas, dôvodný a prípustný právny prostriedok – žalobu na povolenie obnovy
správneho súdneho konania.

20. Inštitút obnovy súdneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by

malo byť výnimočné (mimoriadne) iba v prípade danosti explicitne stanovených zákonných dôvodov
a v explicitne stanovenej zákonnej lehote, pretože jeho aplikáciou dochádza k prelomeniu právoplatnosti
súdnych rozhodnutí a v tom dôsledku tak aj k narušeniu princípu právnej istoty subjektov, ktorých vec
bola právoplatne skončená. V žiadnom prípade nemôže ísť o nástroj zmeny výkladu práva v prospech
účastníka, ktorý žalobu o povolenie obnovy súdneho konania podal.

21. Keďže v danom prípade sa žalobca dovoláva povolenia mu obnovy správneho súdneho konania,
je nevyhnutným, aby sa na danú vec aplikoval Správny súdny poriadok, ktorý bez výhrad samostatne
upravuje inštitút obnovy súdneho konania, t.j. bez potreby podpornej, resp. analogickej aplikácie v tomtosmere Civilného sporového poriadku, ktorým žalobca vo svojej žalobe argumentuje. Totižto aj z cit. § 25
SSP vyplýva, že pre účely správneho súdneho konania sa ustanovenia Civilného sporového poriadku
primerane (analogicky) použijú iba v prípade, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak, t.j. iba

v prípade ak príslušná právna úprava v Správnom súdnom poriadku absentuje s tým, že ak táto právna
úprava absentuje tak v Správnom súdnom poriadku, ako aj v Civilnom sporovom priadku, tak následne
má správny súd postupovať primerane podľa základných princípov správneho súdneho konania.
V danom prípade, ako už bolo uvedené, však Správny súdny poriadok obsahuje komplexnú právnu
úpravu obnovy konania, preto nie je na mieste aplikácia úpravy obnovy konania z Civilného sporového

konania, ktorým žalobca v žalobe argumentuje tým, že zdôvodňuje existenciu dôvodu pre povolenie
mu obnovy správneho súdneho konania a ktorým dôvodom má byť, že nastali také nové skutočnosti,
ktoré nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodnom správnom súdnom konaní, a ktorý žalobcom
uvádzaný dôvod lícuje (súhlasí) s dôvodom pre povolenie obnovy konania práve podľa cit. § 397 ods. 1
písm. a) CSP. Pre úplnosť veci je na tomto mieste nutné podotknúť, že žalobca vo svojej žalobe účelovo
kombinuje právnu úpravu obnovy konania jednako zo Správneho súdneho poriadku, keď pojednáva

iba o subjektívnej troj-mesačnej lehote na podanie návrhu na povolenie obnovy konania (cit. § 475
ods. 1 SSP) a jednako aj právnu úpravu z Civilného sporového poriadku, keď pojednáva o dôvode
na povolenie obnovy konania [cit. § 397 ods. 1 písm. a) CSP]. Uvedená argumentácia žalobcu je
neprípustnou, pretože, ako už bolo uvedené, inštitút obnovy konania bez zvyšku (rozumej v zmysle
vyčerpávajúc celú jeho podstatu) a teda bez potreby podpornej aplikácie Civilného sporového poriadku,

upravuje Správny súdny poriadok, ktorý je nutné na túto vec aplikovať. Ešte na margo žalobcom
dožadovanej sa aplikácie Civilného sporového poriadku, správny súd fabulujúc dodáva, že aj keby sa
teoreticky ujal tento žalobcom požadovaný model kombinovanej aplikácie právnych úprav, tak v tomto
jeho teoretickom prípade, by bolo potrebné aj tak žalobu žalobcu ako oneskorene podanú odmietnuť
a to pre zmeškanie objektívnej trojročnej prepadnej lehoty podľa cit. § 403 ods. 2 CSP plynúcej od

právoplatnosti konečného rozhodnutia z pôvodného súdneho konania, povolenia obnovy ktorého sa
žalobca dovoláva, keďže uznesenie o zastavení pôvodného súdneho konania č. k. 1S/50/2020-50 z
10.02.2022 nadobudlo právoplatnosť 18.03.2022 a žaloba na povolenie obnovy tohto súdneho konania
bola žalobcom podaná až 04.09.2025, t.j. evidentne po uplynutí troch rokov.

22. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd, aplikujúc na daný prípad Správny súdny poriadok,
konštatuje, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania vedeného pôvodne
krajským súdom pod sp. zn. 1S/50/2020 je jednako zjavne nedôvodnou [§ 483 ods. 1 písm. e) SSP]
a jednako je neprípustnou [cit. § 473 písm. b) SSP].

23. V správnom súdnom konaní, žalobu na povolenie obnovy konania je podľa cit. § 475 ods. 1 SSP
potrebné podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel
o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Inými slovami, keďže začiatok plynutia lehoty
na podanie žaloby na povolenie obnovy konania v správnom súdnom konaní, zákonodarca ukotvil
k okamihu nadobudnutia vedomosti žalobcu o existencii dôvodu na povolenie obnovy konania, správny

súd musel ešte pred posúdením včasnosti žaloby žalobcu posúdiť najsamprv danosť (existenciu)
takéhoto dôvodu pre povolenie obnovy správneho súdneho konania, t.j. správny súd musel najsamprv
posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu na povolenie obnovy konania, keďže začiatok zákonnej trojmesačnej
lehoty na jej podanie sa viaže buď k možnosti uplatniť alebo k vzniku vedomosti iba o relevantnom
dôvode prípustnosti obnovy konania, tj. iba od zákonom aprobovaného (predvídaného) dôvodu.

V danom prípade žalobca považuje za dôvod na povolenie mu obnovy správneho súdneho konania
obnovenie jeho právnej subjektivity. Tento žalobcom uvádzaný dôvod pre povolenie obnovy správneho
súdneho konania, ktorý by mal spočívať v novej skutočnosti týkajúcej sa obnovenia jeho právnej
subjektivity, však citovaný § 472 SSP, ktorý uvádza explicitný výpočet týchto dôvodov, nepozná, preto
ním nie je možné obnovu správneho súdneho konania odôvodniť. Keďže žalobca, žiadny z v cit. §

472 SSP vymedzených zákonných dôvod pre povolenie obnovy správneho súdneho konania, v žalobe
neuvádza, preto správny súd jeho žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa cit. § 483 ods. 1 písm. e) SSP
odmietol.

24. S ohľadom k uvedenému, keďže, ako už bolo uvedené, lehotu na podanie žaloby zákonodarca viaže

s okamihom nadobudnutia vedomosti žalobcu o existencii iba zákonom predvídaného (relevantného)
dôvodu na povolenie obnovy konania, ktorý dôvod však v danom prípade absentuje, je aj skúmanie
otázky včasnosti podania žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania v tomto
prípade bezpredmetným.Avšak aj napriek tomu, správny súd iba v teoretickej rovine v okolnostiach veci uvádza, že v danom
prípade žalobca, podľa neho, včasnosť ním 04.09.2025 podanej žaloby na obnovu konania odvíja od
dátumu 03.06.2025, kedy bol jeho likvidátorovi doručený výpis z Obchodného registra SR, až z ktorého

sa žalobca mal dozvedieť, že u neho opätovným zápisom do Obchodného registra SR došlo k obnove
právnej subjektivity, ktorú skutočnosť žalobca súčasne považuje aj za dôvod na povolenie obnovy
správneho súdneho konania.
Vyššie citovaný § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka spája právne významnú skutočnosť vzniku
obchodnej spoločnosti a teda aj právnej subjektivity s dňom, ku ktorému bola obchodná spoločnosť

zapísaná do Obchodného registra SR a nie s dňom, kedy sa táto obchodná spoločnosť o tomto pre
ňu právne významnom zápise dozvedela. Inými slovami, ak by podľa Správneho súdneho poriadku bol
vznik právnej subjektivity právnickej osoby zákonom aprobovaným (legitímnym) dôvodom pre povolenie
obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď vyššie, pozn.), tak aj tak by začiatok plynutia
lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania zákonodarca spájal s objektívne uveriteľnou
a overiteľnou skutočnosťou, ktorou by bol zápis obchodnej spoločnosti do Obchodného registra SR a nie

so subjektívnou, iba na vôli žalobcu založenej subjektívnej skutočnosti spočívajúcej vo vyjadrení žalobcu
o nadobudnutí vedomosti o nej. Ak by tomu tak nebolo, tak potom by mohla nastať ad absurdum situácia,
že žalobca by si po niekoľkých rokoch od zápisu obchodnej spoločnosti do Obchodného registra SR
vyžiadal zaslanie mu výpisu z Obchodného registra SR, až od momentu doručenia ktorého by následne
odvíjal plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania tak, ako je tomu v tomto prípade.

Akovyplývazužuvedeného,vdôsledkuuznesenímokresnéhosúdusp.zn.2CbR/19/2022z16.11.2022
(právoplatné 28.12.2022, pozn.) nariadenej dodatočnej likvidácie žalobcu pre jeho novoobjavený
majetok, bol obnovený zápis žalobcu do Obchodného registra SR dňom 01.02.2024, kedy došlo
objektívne k obnoveniu právnej subjektivity žalobcu, o ktorej skutočnosti sa tak žalobca, navyše súc
zastúpený jemu ustanoveným, práva znalým likvidátorom, objektívne mohol a mal dozvedieť už najskôr

deň po tomto dni zápisu teda už od 02.02.2024 a nie až od 03.06.2025, kedy bol likvidátorovi žalobcu
doručený výpis z Obchodného registra, ktorý je navyše verejne dostupným registrom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ako aj s ohľadom k cit. § 8 a § 10 zákona o obchodnom registri,
v zmysle ktorých registrový súd zápisy do Obchodného registra SR, ako aj výpisy z neho zverejňuje
a zasiela bezodkladne, má správny súd za to, že ak by bol vznik právnej subjektivity žalobcu zákonným

dôvodom na povolenie obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď vyššie, pozn.), tak žaloba
žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania by bola s ohľadom na deň (01.02.2024)
obnovenia zápisu žalobcu do Obchodného registra SR, od okamihu ktorého by sa žalobca dozvedel
alebo mohol dozvedieť o ním uvádzanom dôvode obnovy, alebo odo dňa ktorého by ho mohol uplatniť,
bola aj tak podaná (04.09.2025) oneskorene.

25. Podľa správneho súdu, žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania, pôvodne
vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1S/50/2020 je aj neprípustnou, pretože podľa cit. § 473 písm.
b) SSP smeruje proti rozhodnutiu pôvodne krajského súdu č. k. 1S/50/2020-50 z 10.02.2022, ktorého
zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť inak.

V tejto spojitosti správny súd poukazuje na judikatúrny záver Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý
rozhodnutím sp. zn. 8 Sfk/28/2025 z 25.11.2025 vyhovel kasačnej sťažnosti obchodnej spoločností
u ktorej bola v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie obnovená právna subjektivita a ktorá kasačná
sťažnosť bola podaná proti procesnému rozhodnutiu súdu o zastavení súdneho konania z dôvodu
pôvodného zániku tejto obchodnej spoločnosti s tým že cit. „Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na

skutočnosť, že jej bola povolená dodatočná likvidácia, dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná
do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby
nezanikla, kasačný súd uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že
tieto skutočnosti mohol zohľadniť až kasačný súd v tomto konaní, nie však správny súd (viď bod 27
tohto uznesenia). Ako už bolo uvedené v bodoch 16 až 19 tohto uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa

síce neobnovuje právna subjektivita právnickej osoby v plnom rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania
dodatočne zisteného majetku (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 479/2021 zo dňa 12. decembra 2023), pričom v tu posudzovanom prípade nárok sťažovateľky
na úroky z omeškania za zadržanie nadmerného odpočtu je možné považovať za majetok, ktorý
možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii. Vzhľadom na to, že kasačné

sťažnosti sťažovateľky kasačný súd vyhodnotil ako podané v súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu
uvedeného nároku bola podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky,
musel na túto skutočnosť v poukazom na § 97 SSP v spojení s § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka
prihliadať v kasačnom konaní tak, že sťažovateľka nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Inýprístup by znamenal, že v kasačnom konaní by nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej
subjektivity sťažovateľky v správnom súdnom konaní z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po
rozhodnutí správneho súdu, pričom na túto situáciu, ktorá môže nastať v správnom súdnom konaní,

nereflektuje ani právna úprava žaloby na obnovu konania (§ 472 a nasl. SSP).“
Z kontextu uvedeného teda vyplýva, že kasačný súd má za účinný prostriedok nápravy procesného
stavu, kedy došlo k zastaveniu súdneho konania pre skorší zánik procesnej subjektivity obchodnej
spoločnosti jej výmazom z obchodného registra, po tom, ako bola jej procesná subjektivita obnovená
nariadením jej dodatočnej likvidácie, podanie kasačnej sťažnosti proti skoršiemu zastavujúcemu

uzneseniu, na ktorú prihliadne kasačný súd, a nie podanie žaloby na povolenie obnovy konania na
ktorú právna úprava v Správnom súdnom poriadku nereflektuje. Preto v danom prípade správny súd
v okolnostiach veci uzavrel, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania je aj
neprípustnou, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť
aj inak [cit. § 473 písm. b) SSP] a to podaním kasačnej sťažnosti, pričom podľa Najvyššieho správneho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 8 Sfk/28/2025 z 25.11.2025 cit. „Lehota na podanie kasačnej sťažnosti

však začala plynúť obnovením zápisu sťažovateľky do obchodného registra (§ 75k ods. 5 Obchodného
zákonníka).“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené tak podľa správneho súdu v posudzovanom prípade boli splnené
zákonnom vyžadované podmienky na odmietnutie žaloby žalobcu pre jej zjavnú nedôvodnosť [§ 483

ods. 1 písm. e) SSP] a jednako pre jej neprípustnosť [cit. § 473 písm. b) SSP]. Uvedené nedostatky
žaloby sú tak zásadného charakteru, že znemožnili správnemu súdu o nej konať a rozhodnúť, preto ju
správny súd v súlade s cit. § 483 ods. 1 písm. e) SSP a § 473 písm. b) SSP odmietol tak, ako to je
uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

27. Keďže správny súd žalobu na povolenie obnovy konania uznesením odmietol predtým, ako rozhodol
o samotnom povolení obnovy konania, túto žalobu už ostatným účastníkom konania na vyjadrenie
nedoručoval (§ 483 ods. 2 SSP).

28. Podľa § 170 písm. a) SSP „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak (a) žaloba

bola odmietnutá.“

29. Keďže žaloba žalobcu bola odmietnutá, správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa cit. §
170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno

odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).