Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100517.2

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:I.L.GROUP,spol.sr.o.,vdodatočnejlikvidácii,sosídlom
Nemocničná 1441/9, 066 01 Humenné, Slovenská republika, IČO: 36 463 591, v menej ktorej koná
likvidátor JUDr. Ľuboš Bajužík, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné 066 01, Slovenská republika,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe na obnovu konania pôvodne vedenej Krajským súdom v Prešove

pod. sp. zn. 6S/36/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
04.09.2025, sa žalobca domáhal povolenia obnovy právoplatne skončených konaní vedených na

Krajskom súde Prešov (ďalej len „pôvodný správny súd“) pod sp. zn. 6S/36/2019, sp. zn. 5S/24/2020
a sp. zn. lS/50/2020.
2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobca uviedol, že dôvodom zastavenia vyššie označených
konaní bol výmaz žalobcu z obchodného registra na základe rozhodnutia registrového súdu ku dňu
09.07.2021. Začatie konania o zrušenie spoločnosti bez likvidácie odôvodnil registrový súd nesplnením
podmienky bezúhonnosti a neuloženia účtovných závierok. V tejto súvislosti žaloba zdôraznil, že všetky

tieto nedostatky ním boli odstránené pred 22.10.2020, teda pred zverejnením oznámenia o začatí
konania v Obchodnom vestníku. Napriek tomu, rozhodol registrový súd dňa 11.05.2021 o zrušení
žalobcu a následne jeho výmaze z obchodného registra ku dňu 09.07.2025. Na návrh spoločníka bolo
dňa 16.11.2022 rozhodnuté o dodatočnej likvidácii žalobcu a za likvidátora bolo ustanovený JUDr.
Ľuboš Bajužík. Následne bol dňa 01.02.2024 žalobca opätovne zapísaný do obchodného registra.
Výpis z registra potvrdzujúci obnovenie existencie žalobcu bol ustanovenému likvidátorovi doručený

dňa 03.06.2025. Tento deň podľa názoru žalobcu zakladá začiatok subjektívnej lehoty podľa § 403
ods. 1 CSP. Žalobca zdôraznil, že jeho výmaz z obchodného registra mu znemožnil pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl.6 ods.l Dohovoru.
Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu aj jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že pôvodný správny súd o jeho správnej žalobe
rozhodol až po dvoch rokov od jej podania. Rozhodnutie o dodatočnej likvidácii a obnovenie zápisu do

obchodného registra žalobca považoval za nové skutočnosti , ktoré nebolo možné bez viny žalobcu
uplatniť v pôvodnom konaní. Na podporu svojich tvrdení žalobca v závere poukázal na rozhodnutie NS
SR, sp. zn. lCdo/65/2016, rozhodnutie ÚS SR, III. ÚS 402/2018 a rozhodnutie ESĽP A. a A. proti ČR.
3. SprávnysúdvKošiciachuznesenímzodňa21.10.2025,č.k.6Sf/36/2025-36rozhodolovylúčeníčasti
správnejžalobyopovoleníobnovykonanívedenýchpôvodnýmsprávnymsúdompodsp.zn.5S/40/2020
a pod sp. zn. 1S/50/2020 na samostatné konanie. Predmetné uznesenie o vylúčení časti správnej žaloby

opovoleníobnovyjednotlivýchkonanínasamostatnékonanienadobudloprávoplatnosťdňa03.11.2025.4. Konanie o povolení obnovy konania vedeného pôvodným správnym súdom pod sp. zn. 6S/36/2019
je vedené na správnom súde pod sp. zn.6Sf/36/2025.
5. Z obsahu spisového materiálu, ako aj z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že v konaní,

ktorého obnovy sa žalobca domáha, podal dňa 31.07.2019 správnu žalobu a žiadal, aby súd preskúmal
zákonnosť opatrenia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné - oznámenia zo dňa 24.06.2019
č. 101532220/2019, ktorým nebol vyhovené žiadosti žalobcu vo veci vydania rozhodnutia o úroku z
omeškania za nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2016 z
dôvodu, že priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavanie peňažných prostriedkov v zmysle

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
nebolo možné.
6. Predtým, ako správny súd meritóme prejednal žalobu žalobcu na obnovu konania, skúmal, či sú dané
procesné podmienky na jej prejednanie.
7. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„SSP“) „Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak

a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné“.

8. Podľa § 480 ods. 2 SSP „Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.

Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu
na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené“.
9. Podľa § 481 ods. 2 SSP „Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi“.
10. Podľa § 483 ods. 1 SSP „ (1) Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak

a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe
v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

e) je zjavne nedôvodná.“

11. Podľa § 483 ods. 2 SSP „Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie“.
12. K inštitútu obnovy konania správny súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné. Dochádza pri ňom k narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená a musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti – to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi
napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote,
ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. V žiadnom

prípade nemôže ísť o nástroj zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý túto žalobu podal.
Zákon upravuje iba tri situácie, za ktorých možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na
obnovu konania. Prípustná je žaloba len vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu,
ak je v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo

konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Žiaden
z týchto dôvodov obnovy žalobca v žalobe netvrdil a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu
takéhoto zákonného dôvodu preukazovali.
13. Ako dôvod prípustnosti obnovy konania žalobca v podanej žalobe označil nové skutočnosti, ktoré

nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodnom konaní .
14. K tomuto žalobcom uvedenému dôvodu na obnovu konania správny súd uvádza, že formálne ide
o klasický dôvod obnovy v civilnom konaní (sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa
strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej vinynemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci § 397
písm. a) Civilného sporového poriadku). Tento dôvod však pri obnove konania v správnom súdnictve
neprichádza do úvahy. Takýto dôvod obnovy konania ust. § 472 v bodoch a), b), c) nepozná a preto

týmto dôvodom nie je možné obnovu správneho konania odôvodniť.
15. Po preskúmaní správnej žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, správny súd uzatvára, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu
konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná žalobkyňa a týkalo by sa

rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povolit) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti
obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuviedol. Obmedzil sa len na tvrdenia, ktoré sú pre
ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné a zjavne nie sú dôvodmi, ktoré
Správny súdny poriadok predpokladá ako dôvod obnovy konania.
16. Nakoľko správny súd nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania.

17. Skúmanie, či bola žaloba podaná v lehote stanovenej v § 475 SSP, je v danom prípade nadbytočné,
keďže začiatok zákonnej trojmesačnej lehoty sa viaže buď k možnosti uplatniť alebo k vzniku vedomosti
orelevantnomdôvodeprípustnostiobnovy.Keďžežalobažiadentakýtorelevantnýdôvodneobsahovala,
j e pre vec nedôležité, kedy bola podaná. Implicitne totiž zo zákona vyplýva, že k skúmaniu včasnosti
podania žaloby možno pristúpiť až po ustálení existencie aspoň jedného z právnych relevantných

dôvodov obnovy, keďže k nemu sa viaže začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby.
18. Správny súd v tomto ohľade odkazuje na samotný účel dodatočnej likvidácie a to vysporiadanie
majetku, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v likvidácii takej spoločnosti, ktorá bola vymazaná
z obchodného registra bez právneho nástupcu. Po výmaze z obchodného registra spoločnosť stratila
právnu subjektivitu (teda zanikla de iure), a preto po tomto okamihu už nemohla nadobudnúť žiaden

majetok. Z týchto dôvodov predmetom dodatočnej likvidácie môže byť len ten majetok, ktorý patril
spoločnosti do jej výmazu z obchodného registra, pričom je právne irelevantné, či existencia majetku
bola známa už pred jej výmazom alebo až po výmaze spoločnosti. Rovnako samotný účel likvidácie
bol zakotvený aj v uznesení Okresného súdu v Prešove sp.zn. 2CbR/19/2022 zo dňa 16. 11. 2022 cit.:
„...návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie podala osoba, ktorá osvedčila právny záujem na nariadení

dodatočnejlikvidácieazároveňnavrhovateľzložilpreddavoknalikvidáciudonotárskejúschovyvovýške
1.500€,súdzistil,žejehonávrhjedôvodný,apretorozhodoltak,ženariadildodatočnúlikvidáciumajetku
obchodnej spoločnosti I.L. GROUP, spol. s r. o., so sídlom Nemocničná 1441/9, 066 01 Humenné, IČO:
36463591,dňomprávoplatnostitohtouzneseniaazároveňustanovilnatentoúčellikvidátoranáhodným
výberom zo zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona...“. Teda samotný súd pri nariadení

dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora určil likvidátora, ktorého účelom je vysporiadanie (novo
objaveného) majetku spoločnosti.
19. V tejto súvislosti odkazuje správny súd aj na uznesenie Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 138/2010 zo
dňa 21 30.03.2010 cit.: „Z citovaných zdrojov je zrejmé, že tzv. „dodatočná likvidácia“ je koncipovaná
v rámci inštitútu likvidácie spoločnosti, o čom svedčí aj systematické zaradenie ustanovenia § 75a

Obchodného zákonníka. Jej zmyslom má byť naplnenie účelu likvidácie v prípade opomenutia časti
majetku zrušenej spoločnosti v likvidácii alebo dodatočného objavenia majetku zaniknutej spoločnosti.
Zákonodarca však nezamýšľal spojiť s nariadením likvidácie právny účinok spočívajúci v obnovení
právnej subjektivity už neexistujúcej spoločnosti. V prípade dodatočnej likvidácie ide „o vyporiadanie
dodatočne objaveného majetku zaniknutého subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov“, pričom

subjektom, ktorý je povinný uspokojiť z tohto majetku pohľadávky veriteľov zaniknutej spoločnosti v
rozsahu ustanovenom § 75a Obchodného zákonníka, je súdom vymenovaný likvidátor. Ten je v tomto
smere zároveň pasívne legitimovaným subjektom plniacim povinnosti a uplatňujúcim práva z úradnej
povinnosti. Zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, bez právneho nástupcu vylučuje možnosť veriteľa
podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Tak, ako je uvedená právna skutočnosť svedčiaca

účastníkovi v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na obligatórne zastavenie
konania,takvprípaderozhodovaniaonávrhunavyhláseniekonkurzujedôvodomnaodmietnutietakého
návrhu, pretože dlžník je vždy účastníkom konkurzného konania.“
20. Rovnako sa správny súd nemohol stotožniť s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe
na obnovu konania. Je potrebné zdôrazniť, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom,ktorýmsanarúšaprincípprávnejistoty.VSSPnarozdielod Civilnéhosporovéhoporiadku
nie je zakotvená objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania, čo je dané dôvodmi na
obnovu podľa § 472 SSP a teda samotnú žalobu na obnovu konania je teda možné podať „kedykoľvek“
v rámci plynutia subjektívnej lehoty na jej podanie teda „v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, ktopodal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.“
Správny súd zdôrazňuje, že obnova konania zasahuje a narúša princíp právnej istoty bolo právoplatne
rozhodnuté a môže sa narušiť už existujúci stav priznaných práv. Správny súd na dokreslenie, uvádza

príklad ad absurdum, kedy by bolo možné nariadiť dodatočnú likvidáciu už zaniknutej spoločnosti (ak
by sme vynechali ustanovenie § 75k ods.8 zákona č. 513/1991 Zb.) kedykoľvek a teda výkladom,
ktorý uviedol žalobca, by bolo možné obnoviť konanie aj s pomerne značným časovým odstupom
a v obnovenom konaní by v dôsledku plynutia času, mohlo dôjsť k zániku niektorých práv, napr. vo
finančných veciach k zániku práva vyrúbiť daň a pod. Uvedený stav by predstavoval značnú výhodu pre

žalobcu, ako prelomiť už právoplatné rozhodnutia správnych orgánov. Správny súd si uvedomuje, že
v pôvodnom konaní nedošlo síce k meritórnemu rozhodnutiu, ale len k zastaveniu konania v dôsledku
straty právnej subjektivity žalobcu, na druhej strane však je potrebné poznamenať fakt, že jednak SSP
pozná striktné dôvody, pre ktoré je možné obnoviť pôvodné konanie, pričom v uvedenom prípade žiaden
z nich nenastal, jednak v tomto ohľade nevzhliadol ani aplikovateľnosť argumentácie žalobcu v zmysle
§ 397 Civilného sporového poriadku s poukazom, že účel obnovenia spoločnosti nie je obnovenie

spoločnostivdôsledkunapr.nesprávnéhovýmazu,alebopostupu,alelenvdôsledkuexistenciemajetku,
ktorýjepotrebné„speňažiť“anáslednevysporiadaťsaslikvidačnýmzostatkom.Povykonaníuvedených
úkonov, za splnenia zákonných podmienok by došlo opäť k výmazu spoločnosti a teda opätovnej strate
právnej subjektivity.
21. Na druhej strane však správny súd poukazuje na možnosť žalobcu, aby sa bránil voči pôvodnému

rozhodnutiu o zastavení konania právne spôsobilým prostriedkom, napr. podaním kasačnej sťažnosti
a nie žalobou na obnovu konania s poukazom napr. na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
711 /2014 zo dňa 19.11.2014 cit.: „20. Ústavný súd sa predmetnou otázkou už zaoberal vo svojich
skorších rozhodnutiach (vo vzťahu k možnosti podať dovolanie) a vyslovil názor, že zápis dodatočnej
likvidácie do obchodného registra má za následok obnovenie právnej subjektivity (IV. ÚS 479/2011),

resp. že zánikom súkromnoprávnej subjektivity nezaniká nevyhnutne aj spôsobilosť byť účastníkom
konania, a teda procesnoprávnu subjektivitu (pre určitý druh konaní) možno posudzovať oddelene
od hmotnoprávnej právnej subjektivity (II. ÚS 414/2014). Naznačené ústavnoprávne relevantné úvahy
indikujú ústavnú konformnosť postupu všeobecných súdov v napádaných konaniach (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 215/2007 z 29. januára 2008).

21. Ústavný súd v súlade s už vyslovenými závermi ďalej uvádza, že povolenie dodatočnej likvidácie
obchodnej spoločnosti neznamená plnohodnotné obnovenie právnej subjektivity, avšak na strane
druhej absolútne potieranie procesnoprávnej subjektivity by malo za následok straty zmyslu zákonného
ukotvenia dodatočnej likvidácie, ktorým je jednak ochrana veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok
z dodatočne zisteného majetku spoločnosti a napokon aj ochrana majetkových práv samotných

spoločníkov spoločnosti pri delení likvidačného zostatku. Likvidátor pritom robí v mene spoločnosti len
úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti v rozsahu dikcie § 72 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní
obnovy právnej procesnoprávnej subjektivity je tak determinantom účel dodatočnej likvidácie. Exekučné
konania, ktorých cieľom je vymôcť judikovanú pohľadávku veriteľa, rozhodne možno považovať do
rozsahu úkonov, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti a sú v súlade s účelom dodatočnej likvidácie.“

Z uvedeného je teda na výbere prostriedkov, akým sa bude brániť práve na žalobcovi, pričom
v uvedenom prípade neboli dôvody, pre ktoré by súd povolil obnovu konania.

22. Správny súd žalobu na povolenie obnovy správneho súdneho konania, pôvodne vedeného krajským
súdom pod sp. zn. 1S/50/2020 posúdil aj za neprípustnú podľa § 473 písm. b) SSP, pretože smeruje

proti rozhodnutiu pôvodne krajského súdu sp.zn. 1S/50/2020 zo dňa 10.02.2022, ktorého zmenu alebo
zrušenie bolo možné dosiahnuť inak. V tejto spojitosti správny súd poukazuje na judikatúrny záver
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. 8 Sfk/28/2025 zo dňa 25.11.2025 vyhovel
kasačnej sťažnosti obchodnej spoločností u ktorej bola v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie
obnovená právna subjektivita a ktorá kasačná sťažnosť bola podaná proti procesnému rozhodnutiu

súdu o zastavení súdneho konania z dôvodu pôvodného zániku tejto obchodnej spoločnosti s tým že
cit. „Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jej bola povolená dodatočná likvidácia, dňa
4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k
ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla, kasačný súd 6Sf/64/2025 9 uvedenú
námietku považoval za dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že tieto skutočnosti mohol zohľadniť

až kasačný súd v tomto konaní, nie však správny súd (viď bod 27 tohto uznesenia). Ako už bolo
uvedené v bodoch 16 až 19 tohto uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa síce neobnovuje právna
subjektivita právnickej osoby v plnom rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania dodatočne zisteného
majetku (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 479/2021 zodňa 12. decembra 2023), pričom v tu posudzovanom prípade nárok sťažovateľky na úroky z omeškania
za zadržanie nadmerného odpočtu je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu
majetkuprinariadenejdodatočnejlikvidácii.Vzhľadomnato,žekasačnésťažnostisťažovateľkykasačný

súd vyhodnotil ako podané v súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu uvedeného nároku bola podľa
§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky, musel na túto skutočnosť
v poukazom na § 97 SSP v spojení s § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka prihliadať v kasačnom
konaní tak, že sťažovateľka nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Iný prístup by znamenal,
že v kasačnom konaní by nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej subjektivity sťažovateľky

v správnom súdnom konaní z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po rozhodnutí správneho súdu,
pričom na túto situáciu, ktorá môže nastať v správnom súdnom konaní, nereflektuje ani právna úprava
žaloby na obnovu konania (§ 472 a nasl. SSP).“ Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že kasačný súd má
za účinný prostriedok nápravy procesného stavu, kedy došlo k zastaveniu súdneho konania pre skorší
zánik procesnej subjektivity obchodnej spoločnosti jej výmazom z obchodného registra, po tom, ako
bola jej procesná subjektivita obnovená nariadením jej dodatočnej likvidácie, podanie kasačnej sťažnosti

proti skoršiemu zastavujúcemu uzneseniu a nie podanie žaloby na povolenie obnovy konania na ktorú
právna úprava v Správnom súdnom poriadku nereflektuje. Správny súd teda v danom prípade má za to,
že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania je aj neprípustnou, pretože smeruje
proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť aj inak a to podaním kasačnej
sťažnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené tak podľa správneho súdu v posudzovanom prípade boli splnené
zákonnom vyžadované podmienky na odmietnutie žaloby žalobcu pre jej zjavnú nedôvodnosť podľa §
483 ods. 1 písm. e) SSP a taktiež aj pre jej neprípustnosť podľa § 473 písm. b) SSP.

24. Vzhľadom k tomu, že správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol predtým, ako
rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, nepovažoval za potrebné doručovať žalobu na obnovu
konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP).
25. Podľa § 170 písm. a) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá“.

26. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP „Ak účastník konania procesné zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesné zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto
trov ostatným účastníkom konania“.
27. Podľa § 480 ods. 1 SSP „Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia

druhej časti tohto zákona“.
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.

1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na
rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať
predsprávnymsúdomvplnomrozsahuanekonalzanehozákonnýzástupcaaleboprocesnýopatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci
rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom

znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor,
vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), je
žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).