Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Michaela Machová, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 10S/8/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101104
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101104.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
D., zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so
sídlom Piešťanská 8188/3, 917 01 Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 09099/2025 – 21.1.2 zo dňa 13.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 17.07.2025 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 17.07.2025, doručenou Správnemu súdu Bratislave (ďalej len „správny
súd“) dňa 24.07.2025, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
09099/2025 – 21.1.2 zo dňa 13.05.2025 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým
rozhodnutím nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Obce Kopčany (ďalej
len „stavebný úrad“) č. 3428/24/OS zo dňa 30.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a
prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad
žalobcovi ako vlastníkovi stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) nariadil
odstránenie nepovolenej stavby umiestnenej na pozemkoch parc. E. XXX/X, XXX v katastrálnom území
D., ktorú žalobca ako stavebník postavil bez stavebného povolenia. Z prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že stavbu tvorí nová budova vyhotovená ako samostatne stojaci objekt so zastavanou plochou
1l3 m2, postavená bez stavebného povolenia. Stavba je prízemná, zastrešená pultovou strechou, nosný
systém objektu je vyhotovený z drevenej konštrukcie pevne spojenej so zemou, ktorá je opláštená
PUR panelmi. Budova je napojená na rozvody elektrickej energie z priľahlého rodinného domu. Na
odstránenie stavby určil stavebný úrad lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a podmienky
na uskutočnenie odstránenia.
2.Žalobcazároveňnavrholpriznaťžalobeodkladnýúčinok. Vovzťahuknávrhunapriznanieodkladného
účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že odstránenie stavby bude mať za následok, že predmet sporu
odpadne, resp. odstránením stavby zanikne možnosť vykonania nápravy zo strany stavebného úradu.
Zároveň poukázal na to, že na strane žalobcu vznikne odstránením stavby značná finančná škoda, keď
žalobca zhotovil stavbu svojpomocne, pričom stavebný materiál, ktorý bol na stavbu použitý má hodnotu
minimálne 30 000,- eur a v tejto sume nie je zahrnutá práca žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že stavba
žiadnym spôsobom neohrozuje verejný záujem chránený zákonom, keďže je postavená na súkromnom
pozemku žalobcu, je dokončená a neexistuje teda hrozba pre verejnosť.
3. Na preukázanie hodnoty použitého stavebného materiálu žalobca k žalobe priložil niekoľko faktúr
a príjmových dokladov vystavených na odberateľa IB Autoslužby s.r.o., IČO: 54 307 988 na celkovú
sumu približne 30 000,- eur.4. Vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo správnemu
súdu doručené dňa 12.12.2025, administratívne spisy boli doručené dňa 16.12.2025. Žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
žaloby považoval za neodôvodnený. Žalovaný navrhol, aby súd priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietol. Žalovaný uviedol, že podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP v posudzovanej
veci splnené nie sú. Zdôraznil, že priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný procesný inštitút,
ktorým správny súd dočasne prelamuje účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, na
ktoré je až do jeho prípadného zrušenia potrebné hľadieť ako na zákonné a vecne správne. Takýto
postup preto prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch, ak sú splnené zákonom presne
vymedzené predpoklady. Žalovaný ďalej poukázal na to, že bremeno tvrdenia aj bremeno osvedčenia
existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku, výlučne zaťažuje žalobcu. Hrozba ujmy pritom musí byť reálna, konkrétna,
bezprostredná a nesmie mať len hypotetický charakter. Nestačí ani všeobecné tvrdenie o nepriaznivých
dôsledkoch výkonu rozhodnutia, ani poukaz na samotnú nezvratnosť odstránenia stavby. K argumentu
žalobcu, podľa ktorého by odstránením stavby odpadol predmet súdneho konania, žalovaný uviedol, že
táto skutočnosť sama osebe nepredstavuje závažnú ujmu v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetom
správneho súdnictva je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nie zachovanie faktického
stavu, ktorý je výsledkom právoplatného správneho aktu. Skutočnosť, že rozhodnutie môže byť
medzičasom vykonané, je prirodzeným dôsledkom jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Pokiaľ žalobca
namietal vznik značnej finančnej škody spočívajúcej v hodnote stavebného materiálu použitého na
výstavbu, žalovaný uviedol, že majetková ujma spravidla nepredstavuje závažnú ujmu v zmysle §
185 SSP, pokiaľ ide o ujmu reparovateľnú. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca navyše neosvedčil
nenahraditeľnosť tvrdenej škody ani nepreukázal výšku uvádzanej sumy relevantnými dôkazmi, pričom
samotné všeobecné tvrdenie o hodnote stavebného materiálu nemožno považovať za dostatočné.
Žalovaný zároveň uviedol, že tvrdenie žalobcu o neexistencii ohrozenia verejného záujmu je pre
rozhodovanie o odkladnom účinku právne irelevantné, keďže v tomto štádiu konania správny súd
neposudzuje vec samu ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale výlučne existenciu hrozby
závažnej ujmy v dôsledku jeho výkonu. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca považuje stavbu za
neohrozujúcu verejný záujem, sama osebe nepreukazuje splnenie zákonných podmienok na priznanie
odkladného účinku.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu
nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a
nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie
správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom
súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy
môžebyťodkladnýúčinokpriznanýzostranysprávnehosúdu.Prirozhodovaníoodkladnomúčinkumusí
správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu.
9. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 písm. a)
SSP, preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
10.Žalobcamusívnávrhutvrdiť,žeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiaaleboinýmiprávnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento
zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že žalobcanie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp.
preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť,
že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto
tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v
tejtosúvislostizaťaženýdôkaznýmbremenom.Hrozbavznikuzávažnejujmymusíbyťriadneosvedčená
a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty právoplatného
rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym a reálnym
dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.
mája 2018). Preukázanie takejto hrozby je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie
odkladného účinku. Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti,
ktoré správny súd môže posúdiť.
11.Zahrozbunezvratnýchnásledkovpredstavujúcichciteľnúujmuprežalobcujenutnépovažovaťvýkon
právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o povolení odstránenia
stavby. Takéto následky by neskôr nebolo možné zhojiť ani žiadnymi prípadnými rozhodnutiami v
žalobcov prospech, pretože by už neboli spôsobilé mu poskytnúť efektívnu ochranu a mali by len
akademický charakter. (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn.
2 As 208/2021, zo dňa 23. 09. 2021, príp. 3 As 133/2020, zo dňa 13. 05. 2020). Odstránením stavby
už z povahy veci dochádza k nenapraviteľnému následku, keďže návrat stavby do predošlého stavu
nie je technicky možný, resp. nie je dosiahnuteľný bez enormnej finančnej, technickej a inej súvisiacej
záťaže žalobcu. V prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia by v podstate už nebolo možné
obnoviť predmetnú stavbu do podoby pred jej odstránením. Pokiaľ by odkladný účinok správnej žalobe
priznaný nebol a žalobca by bol v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym
súdom úspešný, utrpel by tak ujmu, ktorá by sa nedala napraviť, resp. len s vynaložením značných
nákladov. Z uvedeného dôvodu by v tomto prípade bez povolenia odkladného účinku mohol byť zmarený
účel správneho súdnictva spočívajúci v poskytovaní ochrany subjektívnym právam žalobcu. (Uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. 7. 2020, sp. zn. 20S/62/2020, rovnako aj uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 8. 3. 2022, sp. zn. 73S/69/2021).
12. Súd dospel k záveru, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím by žalobcovi hrozila závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok súvisiaci
s odstránením stavby a s nemožnosťou jej návratu do pôvodného stavu. Odstránenie stavby už zo
svojej podstaty predstavuje zásadný zásah do vlastníckeho práva dotknutej osoby. Stav odstránenia
stavby je pritom stavom nezvratným, keďže navrátenie do pôvodného stavu, resp. obnovenie pôvodnej
stavby, nie je objektívne možné, resp. len s enormnou finančnou a technickou záťažou žalobcu. Súd
zároveň prihliadol na skutočnosť vyplývajúcu z napadnutého rozhodnutia, že nejde o drobnú stavbu,
ale o stavbu so zastavanou plochou 113m2, plne dokončenú, zastrešenú pultovou strechou, ako aj
na náklady, ktoré by na jej odstránenie a znovu-postavenie bolo potrebné vynaložiť, k čomu žalobca
predložil aspoň faktúry a príjmové doklady týkajúce sa stavebného materiálu vo výške približne 30 000,-
eur, nezahŕňajúce ešte stavebné práce a služby. Odstránenie stavby preto v tomto prípade predstavuje
závažný zásah do práv žalobcu, dosahuje intenzitu vyžadovanú ustanovením § 185 písm. a) SSP. S
prihliadnutím na to, že v prípade úspešnosti správnej žaloby by nebolo možné pôvodný stav (stavbu)
spätne obnoviť, považoval správny súd za dôvodnú hrozbu závažnej ujmy či vážneho nenapraviteľného
následku pre žalobcu, teda prvú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za splnenú.
13. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej zákonnej podmienky, podľa ktorej priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nesmie byť v rozpore s verejným záujmom, správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie verejného
záujmu vo vzťahu k samotnej nepovolenej stavbe nemožno stotožňovať s posudzovaním verejného
záujmu vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe. V posudzovanom prípade správny
súd nevzhliadol, že by priznanie odkladného účinku bolo v rozpore s verejným záujmom, pričom sa v
tejto otázke stotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej sa rozostavaná stavba nachádza výlučne
na jeho pozemku, je dokončená a ako taká nie je hrozbou pre verejnosť.
14. Správny súd zároveň uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
ale obmedzil sa výlučne na posúdenie splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil
zákonom vyžadované predpoklady pre jeho priznanie podľa § 185 písm. a) SSP, súd návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s § 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
V Bratislave dňa 14.1.2026
JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
predsedníčka senátu
JUDr. Lukáš Gallo
člen senátu
JUDr. Natália Stahovcová
členka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)
Za správnosť vyhotovenia:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.