Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204180
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4220204180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D.
XXXX/X, E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lívia Kňažiková, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31
167 586, proti žalovanému: F. E., nar. XX. XX. XXXX, G. D. XXXX/XX, E., zastúpenému advokátkou: H.
I. E. J., K., K. L. XX, M. N., IČO: 53 351 444, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 13. 05. 2025 proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
8C/33/2020-365 zo dňa 16. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/33/2020-365 zo dňa 16. 04. 2025 tak, že:

I. U r č u j e, že do bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov patria:
A/ Hnuteľnosti
1. Kožená sedacia súprava 3+2+1+1 béžovej farby v zostatkovej hodnote ............ 2.500,- eur

2. komoda štvoršuflíková bielej farby v zostatkovej hodnote ...................................... 400,- eur
3. konferenčný stolík z dreva v zostatkovej hodnote ...................................................... 50,- eur
4. televízor zn. Thomson 120 uhp. v zostatkovej hodnote ........................................... 500,- eur
5. manželská posteľ z dreva s matracom v zostatkovej hodnote .................................. 200,- eur
6. nočné stolíky 2 ks z dreva v zostatkovej hodnote po 50,- eur .................................. 100,- eur
7. šatníková skriňa farba „drevo“ v zostatkovej hodnote ............................................. 200,- eur

8. štvoršuflíková komoda farba „drevo“ v zostatkovej hodnote .................................... 30,- eur
9. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej
hodnote ..................................................................................................................... 5.000,- eur
10. motocykel SPIDERMAN, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej hodnote ................. 1.500,- eur
B/ Aktíva
1. zostatok na účte vedenom v C. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 26. 09.
2017 vo výške 1.944,52 eur.

II. Súd v y p o r i a d a v a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo rozvedených manželov tak, že:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci označené pod položkou A/
1. časť koženej sedacej súpravy 2+1 v hodnote ........................................................ 1.250,- eur
2. konferenčný stolík z dreva v zostatkovej hodnote ...................................................... 50,- eur
3. nočné stolíky 2 ks z dreva v zostatkovej hodnote .................................................... 100,- eur

4. šatníková skriňa farba „drevo“ v zostatkovej hodnote ............................................. 200,- eur
5. štvoršuflíková komoda farba „drevo“ v zostatkovej hodnote .................................... 30,- eur
B/ Aktíva: zostatok na účte vedenom v C. C. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.944,52
eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci označené pod položkou A/:
1. časť koženej sedacej súpravy 3+1 v hodnote ........................................................ 1.250,- eur
2. komoda štvoršuflíková bielej farby v zostatkovej hodnote ...................................... 400,- eur

3. televízor zn. Thomson 120 uhp. v zostatkovej hodnote ........................................... 500,- eur4. manželská posteľ z dreva s matracom v zostatkovej hodnote .................................. 200,- eur
5. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej
hodnote ...................................................................................................................... 5.000,- eur

6. motocykel SPIDERMAN, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej hodnote ................... 1.500,- eur

III. Žalovaný je p o v i n n ý titulom finančného vyporiadania zaplatiť žalobkyni sumu 8.448,19 eur do
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to každý po 186,- eur na účet Okresného súdu Komárno v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Stranám sporu súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

VI. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) v I. výroku vyššie označeného rozsudku
určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov patria:
A) Hnuteľnosti

1. Kožená sedacia súprava 3+2+1+1 béžovej farby v zostatkovej hodnote ............ 2.500,- eur
2. komoda štvoršuflíková bielej farby v zostatkovej hodnote ...................................... 400,- eur
3. konferenčný stolík z dreva v zostatkovej hodnote ...................................................... 50,- eur
4. televízor zn. Thomson 120 uhp. v zostatkovej hodnote ........................................... 500,- eur
5. manželská posteľ z dreva s matracom v zostatkovej hodnote .................................. 200,- eur

6. nočné stolíky 2 ks z dreva v zostatkovej hodnote po 50,- eur .................................. 100,- eur
7. šatníková skriňa farba „drevo“ v zostatkovej hodnote ............................................. 200,- eur
8. štvoršuflíková komoda farba „drevo“ v zostatkovej hodnote .................................... 30,- eur
9. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej
hodnote ...................................................................................................................... 5.000,- eur

10. motocykel SPIDERMAN, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej hodnote ................. 1.500,- eur
B) Záväzky
1. voči veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., z úverovej zmluvy č. 1205504 0 03 so zostatkom ku
dňu 26. 09. 2017 vo výške 10.904,78 eur.
2. voči veriteľovi ŠFRB z úverovej zmluvy č. 401/70/1997 so zostatkom ku dňu 26. 09. 2017 vo výške

4.746,12 eur.
C) Aktíva
1. výťažok kúpnej ceny z predaja jachty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2016 vo výške 18.000,-
eur.
2. zostatok na účte vedenom v C. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 26. 09. 2017 vo

výške 1.944,52 eur.
V II. výroku vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci označené pod pol. A):
1. časť koženej sedacej súpravy 2+1 v hodnote ........................................................ 1.250,- eur
2. konferenčný stolík z dreva v zostatkovej hodnote ...................................................... 50,- eur

3. nočné stolíky 2 ks z dreva v zostatkovej hodnote .................................................... 100,- eur
4. šatníková skriňa farba „drevo“ v zostatkovej hodnote ............................................. 200,- eur
5. štvoršuflíková komoda farba „drevo“ v zostatkovej hodnote .................................... 30,- eur
B) Záväzky:
Žalobkyňa je povinná splácať až do úplného zaplatenia zostatky úverov voči veriteľovi:

1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., z úverovej zmluvy č. 1205504 0 03 sumu vo výške 10.904,78 eur
2. voči veriteľovi ŠFRB z úverovej zmluvy č. 401/70/1997 sumu vo výške 4.746,12 eur
C) Aktíva: zostatok na účte vedenom v C. C. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.944,52
eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci označené pod pol. A):

1. časť koženej sedacej súpravy 3+1 v hodnote ........................................................ 1.250,- eur2. komoda štvoršuflíková bielej farby v zostatkovej hodnote ...................................... 400,- eur
3. televízor zn. Thomson 120 uhp. v zostatkovej hodnote ........................................... 500,- eur
4. manželská posteľ z dreva s matracom v zostatkovej hodnote .................................. 200,- eur

5. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej
hodnote .......................................................................................................................5.000,- eur
6. motocykel SPIDERMAN, EVČ: E. XXXXX v zostatkovej hodnote ................... 1.500,- eur
C) Aktíva: výťažok kúpnej ceny z predaja jachty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07.
2016 vo výške 18.000,- eur.

V III. výroku svojho rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť titulom finančného
vyporiadania zaplatiť žalobkyni sumu 19.463,19 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V IV. výroku uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 691,- eur na účet Okresného súdu Komárno v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V V. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vo výške 691,- eur na účet Okresného súdu Komárno v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V VI. výroku rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 09.

2020 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) po rozvode
ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 09. 12. 1995 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu
Komárno v konaní pod sp. zn. 12Pc/20/2017 zo dňa 21. 09. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.
09. 2017. Z manželstva pochádza t. č. už plnoletý syn. Tvrdila, že žalovaný nadviazal mimomanželskú
známosť ešte v roku 2013 a začal rozpredávať ich spoločný majetok počas trvania manželstva. Zároveň

označila veci hnuteľné, ktoré počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (1/ osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai, EČV: E. v roku 2013, 2/ motocykel
zn. Spiderman EČV: E., 3/ jachtu 7 miestnu, v čase rozvodu v hodnote 18.000,- eur, 4/ majetok získaný
podnikateľskou činnosťou žalovaného, 5/ záväzok 4.315,- eur voči G. B. - pôžička z roku 2018, 6/
úspory vo výške 20.000,- eur, 7/ O. životná poistka, 8/ úvery vo výške 11.919,11 eur a 1.200,96 eur,

ďalší úver vo výške 7.500,- eur). Následne uviedla, že zostatky úverov ku dňu právoplatnosti rozsudku
rozvodu manželstva predstavovali 4.746,12 eur (t. j. ŠFRB), 10.904,80 eur (SLSP a.s.) a tieto po rozvode
manželstva uhradila ona, k čomu predložila aj výpisy o ich úhradách.

3. Žalovaný mal záujem vyporiadať BSM. Uviedol, že auto netvorí predmet BSM, jednalo sa o nájom,

motocykel zn. Spiderman EČV: E. má hodnotu 1.500,- eur, položky 3, 5, 6, 8 netvoria BSM, polovica 4.
položky patrí žalobkyni a poprel úspory uvedené žalobkyňou. Suma vo výške 7.500,- eur bola zaplatená
zo spoločných prostriedkov, zariadenie domu sa nachádza u žalobkyne, sumu 25.000,- eur žalobkyňa
použila na financovanie chaty v záhrade svojej matky, suma 20.000,- eur bola uschovaná žalobkyňou v
spoločnom rodinnom dome, ktorá mala byť odcudzená. Do BSM ešte patrí zostatok na osobnom účte

žalobkyne. Loď bola predaná dňa 27. 07. 2016 za sumu 18.000,- eur, ktorá bola spotrebovaná v čase
trvania manželstva. Zotrval na svojich vyjadreniach zo dňa 18. 04. 2024 a bol toho názoru, že žalobkyni
nie je nič dlžný.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie spôsobom uvedeným v 3. bode odôvodnenia jeho

rozsudku(oboznámenímsasobsahomspisupodsp.zn.12Pc/20/2017,listinnýmidokladmiavýsluchom
tam označených svedkov) a z takto vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci, na základe
ktorého mal preukázané, že strany sporu za trvania ich manželstva, t. j. od 09. 12. 1995 do 26. 09. 2017
(kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva) nadobudli do BSM hnuteľné veci,
záväzky a aktíva uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku a na základe takto vykonaného dokazovania

vo veci aj rozhodol.

5. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky
zákonník) a čl. 6 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 , § 186 ods. 2, § 215 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) a odkazom na
ust. § 257 tohto zákona.6. V ďalšej časti súd prvej inštancie uviedol, že Civilný sporový poriadok je založený na princípe
skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán
sporu sa považujú za nesporné a na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, pričom

zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Súd z vlastnej iniciatívy už nie
je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ust. § 185 ods. 2, 3 CSP.
Zároveň súd prvej inštancie ozrejmil princípy a spôsob vyporiadania BSM. Konštatoval, že BSM
sporových strán zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ale strany sa nevedeli na
vyporiadaní dohodnúť, a preto musel rozhodnúť súd. Konanie o vyporiadanie BSM možno začať iba

na návrh niektorého z manželov, ale súd nie je týmto návrhom viazaný, ani pokiaľ ide o rozsah
tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania (R42/1972). Vyporiadaním sa určí,
ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo
výlučnom (oddelenom) druhého spoluvlastníka. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných
a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj
vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania manželstva strán a ich

spoločného hospodárenia. Pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k
jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových
podielov účastníkov - bývalých manželov. Z tohto dôvodu je pre vyporiadanie podstatná aj cena
jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri oceňovaní týchto vecí platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať
z ich stavu (z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebovania) ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase,

kedy dochádza k vyporiadaniu.

7. V konaní nebolo sporné, že do BSM patria hnuteľné veci, aktíva ako aj záväzky. Súd prvej inštancie
vyporiadal majetok, aktíva, pasíva, ktoré vznikli počas manželstva, t. j. v časovo ohraničenom období od
vzniku manželstva do jeho zániku. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného

vlastníctva tej, ktorej strany, súd prihliadol najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorá zo strán
vec užívala po zániku BSM. Vychádzal zo základnej zásady, že podiely strán sú rovnaké, pričom nebol
viazaný návrhmi sporových strán, ani pokiaľ ide o rozsah spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho
vyporiadania.

7.1 Pri osobnom motorovom vozidle Hyundai, EČV: E. a motocykle zn. Spiderman EČV: E. sa strany
zhodli na ich zostatkových hodnotách. Preto súd vyjadrenie žalovaného, že uhradil úver po rozvode v
sume 4.030,- eur za auto, považoval za irelevantné. Túto sumu by súd bral do úvahy, keby sa auto
ohodnocovalo a určovala jeho hodnota. Žalovaný nepredložil však dôkaz o tom, aký bol ku dňu rozvodu
zostatokúveruzozmluvyoautokrediteaanidôkazozaplatení.Predložillensplátkovýkalendárkzmluve

o autokredite, ktorú uzavrel žalovaný ako podnikateľ F. E. - F..

7.2 Strany sporu sa zhodli aj na hodnotách ostatných hnuteľných vecí.

7.3 Počas trvania manželstva žalovaný predal jachtu Monterey 208 S1 na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 27. 07. 2016 vo výške 18.000,- eur, pričom tvrdil, že táto suma bola spotrebovaná, čo však
žalovaná (správne malo byť žalobkyňa – poznámka odvolacieho súdu) výslovne poprela. Súd prihliadol
na tú skutočnosť, že z rozvodového spisu strán sporu vyplýva, že žalovaný nadviazal mimomanželskú
známosť v roku 2013 a začal rozpredávať spoločný majetok počas trvania manželstva, ktorú skutočnosť
žalovaný vtedy vôbec nepoprel. Na základe vykonaného dokazovania (výsluch svedkyne K. G.), tvrdení

sporových strán a zistených skutočností súd prvej inštancie bol toho názoru, že polovica z tejto kúpnej
ceny patrí žalobkyni s poukazom na správanie sa žalovaného počas manželstva, ktorý rozpredával
spoločnýmajetok,keďsažalobkyňadomanenachádzala(pracovalavJ.akoopatrovateľka),čožalovaný
ani nepoprel, ani neuviedol, na čo a kedy mala byť táto suma použitá (nejde o malú sumu). Preto jeho
vyjadrenie považoval za účelové.

7.4 Majetok získaný podnikateľskou činnosťou žalovaného žalobkyňa nepreukázala a žalovaným bol
popretý. Záväzok 4.315,- eur voči G. B. - pôžička z roku 2018 netvorí BSM, túto sumu si mal požičať
žalovaný (žalobkyňa ničím nepreukázala), ktorý to poprel. K úsporám v sume 20.000,- eur, ktoré mali
byť odcudzené z domu, súd prvej inštancie uviedol, že v čase zániku BSM neexistovali (vyporiadava

sa to, čo existuje). Vnos žalobkyne 20.000,- eur - z dedičstva žalobkyňa nepreukázala a žalovaný to
poprel. Čo sa týkalo niektorých súčastí bytového zariadenia, pri ktorých žalobkyňa uviedla, že ich dostala
darom od matky, tieto žalovaný nepoprel. Kožená sedacia súprava bola rozdelená v hodnote, na ktorej
sa strany sporu zhodli, pretože žalovaný sumu uvedenú žalobkyňou nepoprel. Televízor zn. Thomson120 uhp. v zostatkovej hodnote 500,- eur mal zostať v dome, ktorý predával žalovaný, pričom na predaj
bol splnomocnený žalobkyňou. Žalovaný nepreukázal, že sumu 25.000,- eur mala žalobkyňa použiť na
financovanie chaty svojej matky a nebolo to preukázané ani výpoveďou brata žalovaného, ktorú súd

považoval za účelovú.

7.5 Čo sa týka úveru z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., v úverovej zmluve č. 1205504 0 03 zo dňa 25. 06.
2008 bol ako dlžník uvedený žalovaný a spoludlžník žalobkyňa. Išlo o mimoriadny medziúver vo výške
cca 600.000,- Sk. Z potvrdenia PSS zo dňa 28. 02. 2024 vyplýva, že zostatok ku dňu 26. 09. 2017 bol vo

výške 10.904,78 eur. Tento splácala žalobkyňa v období od 26. 09. 2017 do 20. 09. 2019, t. j. 23 x 181,26
eur = 4.168,88 eur a dňa 20. 09. 2019 zaplatila zostatok mimoriadnym vkladom vo výške 3.259,84 eur,
teda po rozvode žalobkyňa zaplatila celkom sumu 7.428,72 eur. Úver voči veriteľovi ŠFRB z úverovej
zmluvy zo dňa 12. 05. 1997 č. 401/70/1997 so zostatkom ku dňu 26. 09. 2017 vo výške 4.746,12 eur,
kde boli dlžníkmi strany sporu (čl. 335 v spise), tento po rozvode zaplatila žalobkyňa. Zostatok na účte
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v C. F. na meno žalobkyne ku dňu 26. 09. 2017 bol vo

výške 2.350,87 eur, z toho je suma 406,35 eur príjem žalobkyne zo Sociálnej poisťovne, ktorá suma
netvorí predmet BSM, a teda do BSM patrí suma 1.944,52 eur.

8. Hodnotu BSM súd určil sumou aktíva: 30.424,52 eur (10.480,- + 19.944,52) + pasíva 15.650,90 eur.
Pri rovnosti podielov oboch manželov každému pripadá z masy BSM vo výške 30.424,52 eur polovica,

t. j. suma 15.212,26 eur.

8.1 Žalobkyni prináležia hnuteľné veci v sume 1.630,- eur + zostatok na účte v C. F. vo výške 1.944,52
eur, spolu 3.574,52 eur.

8.2 Žalovanému prislúcha suma aktív 26.850,- eur (2.350,- + 5.000,- + 1.500,- + 18.000,-). Žalovaný
nadobudol aktíva o 11.637,74 eur viac (26.850,- eur mínus aktíva žalobkyne 3.574,52 eur = 23.275,48
eur delené 2 = 11.637,74 eur), preto sumu 11.637,74 eur je potrebné zo strany žalovaného zaplatiť
žalobkyni.

8.3 Čo sa týka záväzkov, tieto sú v sume 15.650,90 eur (10.904,78 + 4.746,12), ktoré uhradila žalobkyňa
delené 2 = 7.825,45 eur, ktorú taktiež musí žalovaný zaplatiť žalobkyni.

9. Teda celková suma, ktorú musí žalovaný zaplatiť žalobkyni je 19.463,19 eur (11.637,74 eur + 7.825,45
eur).

10. O súdnom poplatku rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to každý v sume 691,- eur
na účet Okresného súdu Komárno v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súdny poplatok je
3 % z predmetu konania, t. j. zo sumy 46.075,42 eur, teda je spolu v sume 1.382,- eur. Súd vychádzal

z toho, že súdny poplatok majú zaplatiť sporové strany v zásade v rovnakom pomere (pretože v
zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka a v konečnom dôsledku aj podľa tohto rozhodnutia sú ich
podiely rovnaké), teda na každého pripadá suma 691,- eur. Zdôraznil, že tento súdny poplatok si nie je
možné mýliť so súdnym poplatkom za žalobu v sume 66,- eur, ktorý žalobkyňa už zaplatila. V konaní o
vyporiadanie BSM sa totiž platia dva súdne poplatky - jeden za žalobu a druhý za vyporiadanie BSM,

ktorý súd ukladá priamo v rozsudku podľa predmetu konania.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, ktorého aplikácia prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 255
a nasl. CSP, ale súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkom alebo sčasti neprizná. V prejednávanom prípade, vzhľadom na predmet a výsledok sporu, ani
u jednej zo sporových strán nie je možné konštatovať, či mala a v akej výške vo veci procesný úspech, či
neúspech, a to aj s poukazom na zásady uvedené v ust. § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé, aby si pri vyporiadaní BSM každá strana sama znášala
náklady na trovy konania. Pri vyporiadaní BSM zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len

pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti všetkým jeho výrokom, podal žalovaný prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne odvolanie zo dňa 13. 05. 2025 z dôvodov, že súd prvej inštancie dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciažesúdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

12.1 Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení jeho rozsudku, spočívajúce
v tom, že prihliadol na tú skutočnosť, že z rozvodového spisu strán sporu vyplýva, že žalovaný
nadviazal mimomanželskú známosť v roku 2013 a začal rozpredávať spoločný majetok počas

trvania manželstva, ktorú skutočnosť žalovaný vtedy vôbec nepoprel. Súd si celkom svojvoľne, bez
konkrétnych návrhov na vykonanie dôkazov, vybral z pripojeného rozvodového spisu tvrdenia, ktoré
mu vyhovovali pre odôvodnenie jeho rozsudku, pričom tie časti rozvodového spisu, ktoré súdu poslúžili
ako údajný dôkaz, neboli na pojednávaní ani len oboznámené v súlade s procesnými predpismi.
Nie je prípustné, aby súd toto považoval za dôkaz a na základe toho mal za preukázané, že by
žalovaný spoločný majetok strán konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozpredával,

v dôsledku čoho potom vyhodnocoval dôkazy v neprospech žalovaného. Tvrdenia, že by žalovaný
rozpredával spoločný majetok počas manželstva, keď sa žalobkyňa doma nenachádzala (pracovala
v Rakúsku ako opatrovateľka), neboli zo strany žalobkyne počas tohto konania produkované, resp.
sa nenachádzali v spise predloženom právnemu zástupcovi žalovaného na nahliadnutie dňa 30. 04.
2025, ani v celom elektronickom spise. Rovnako tak z neho nevyplývajú ani skutočnosti, že by žalovaný

tieto skutočnosti nepoprel. Navyše súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia toto uvádzal takým
spôsobom, že sa javí, že tieto skutočnosti tvrdila a namietala žalobkyňa už v samotnej žalobe, čo sa
však vôbec nezakladá na pravde. Ohľadne údajného účelového predaja majetku strán tohto konania
ešte počas trvania manželstva sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne až tesne pred vyhlásením
dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 19. 03. 2025, t. j. takmer štyri a pol roka po podaní žaloby,

kedy len vo svojom vyjadrení poukázala na rozvodový spis, bez riadneho uvedenia konkrétnych listín, na
ktoré poukazuje a bez uvedenia toho, čo takýmto poukazom na rozvodový spis mieni preukazovať a vo
vzťahukčomu.Rozhodnejepreukázané,žesanejednalozjejstranyonávrhnavykonaniedokazovania,
keďže právna zástupkyňa žalobkyne na začiatku svojho prednesu po poučení zo strany súdu v zmysle
ust. § 154 Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania, uviedla, že návrhy nemá. Preto nie je

zrejmé, z akého dôvodu súd pristúpil k tomu, že preberal v tomto konaní tvrdenia z rozvodového spisu.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konštatovanie súdu, že vykonanie dokazovania je podmienené
návrhom strán sporu a že z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie, okrem
prípadov upravených v ust. § 185 ods. 2, 3 CSP. V úplnom rozpore s tým a bez návrhu sporovej strany
na vykonávanie dôkazov z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12Pc/20/2017, súd

svojvoľne použil dôkazy a tvrdenia, ktoré z rozvodového spisu z vlastnej iniciatívy prevzal, tieto použil
ako zásadný podklad pre svoje rozhodnutie, a to na ťarchu žalovaného, ktorý nemal možnosť sa k týmto
tvrdeniam vyjadriť, nakoľko neboli predmetom dokazovania. Takýmto nesprávnym procesným postupom
súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Konanie o

rozvode manželstva nie je sporovým konaním (ust. § 92 a nasl. Civilného mimosporového poriadku) a
účastník konania nie je povinný popierať skutkové tvrdenia protistrany, a to, že ich v rozvodom konaní
nenamietal a nepopieral, nemôže byť teraz použité len tak, bez ďalšieho v jeho neprospech. Aj keby
bol procesný postup súdu prvej inštancie správny, t. j., keby súd mohol svoje rozhodnutie opierať o
dôkazy, ktoré si sám vybral zo spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12Pc/20/2017 ohľadne

rozvodu strán tohto konania (s čím sa ale žalovaný nestotožňuje) a aj keby bola pravda, že žalovaný
by účelovo rozpredával majetok ešte za trvania manželstva (čo žalovaný rozhodne popiera), toto nemá
žiadny relevantný význam vo vzťahu k tomuto konaniu, a to konkrétne vo vzťahu k predaju jachty
Monterey 208 S1, ktorý výťažok podľa názoru súdu patrí do masy BSM a polovica ktorého má patriť
žalobkyni s poukazom na údajné správanie sa žalovaného počas trvania manželstva. Je celkom zrejmé

a výpoveďou svedkyne K. G. na pojednávaní dňa 04. 09. 2023 bolo preukázané, že predaja jachty
Monterey 208 S1 a aj vyplácania kúpnej ceny, sa osobne zúčastnila aj žalobkyňa, ktorá nikdy netvrdila,
že by s predajom jachty, ktorá patrila do spoločného majetku strán tohto konania, na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 27. 07. 2016 nesúhlasila, alebo že by takýto predaj vykonal žalovaný bez jej vedomia.
Jednalo sa o spoločný postup vtedajších manželov, ktorí sa na predaji spoločného majetku spoločne

dohodli, pričom v tomto konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ktorý z manželov peniaze v
hotovosti pri predaji prevzal. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze prevzal žalovaný, pričom toto svoje tvrdenie
nepodložila žiadnymi dôkazmi, ani nepreukázala svedeckými výpoveďami. Žalobca (správne malo byť
žalovaný – poznámka odvolacieho súdu) presne naopak oproti tomu tvrdil, že finančné prostriedky zpredaja jachty prevzala žalobkyňa. Čo sa týka unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena tvrdení,
sú obe sporové strany na tom úplne rovnako. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd prikladal väčšiu váhu výpovedi žalobkyne, hoci jej tvrdenia rovnako neboli

preukázané, čo predstavuje porušenie zásady rovnosti sporových strán. Žalobkyňa nepreukázala, že
žalovaný výlučne obdržal celý výťažok z predaja. Je neprípustné, aby žalovaný niesol dôsledky dôkaznej
núdze žalobkyne, ktorá sa žalobou domáhala vyporiadania jachty Monterey 208 S1, pričom tvrdila, že
jej patrí polovica jej zostatkovej hodnoty. V zmysle procesných zásad svedčí dôkazné bremeno týchto
tvrdení žalobkyni. K záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal údajne tvrdiť, že suma za predaj

jachty bola spotrebovaná, avšak žalovaná túto skutočnosť výslovne poprela, žalovaný uviedol, že takéto
tvrdenia, ani ich popretie sa v spise predloženom jeho právnemu zástupcovi k nahliadnutiu dňa 30.
04. 2025 a ani v celom elektronickom súdnom spise nenachádzajú, preto nie je zrejmé, z čoho súd v
napadnutom rozhodnutí vychádzal. Ak by sa však aj žalovaný vo vyššie uvedenom zmysle vyjadril, ale
zároveň tvrdil, že všetky finančné prostriedky z predaja jachty prevzala žalobkyňa (výpoveď žalovaného
na pojednávaní dňa 01. 03. 2023), tak tým len vyjadril, že nemá v úmysle požadovať od žalobkyne

vyplatenie polovice výťažku z predaja jachty vo svoj prospech, keďže finančné prostriedky z predaja
si mala ponechať podľa žalovaného žalobkyňa. To ale nič nemení na veci, že v tomto konaní nebolo
žiadnymi dôkazmi preukázané, ktorá strana finančné prostriedky reálne prevzala a ani to, ako s nimi
bolo naložené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je rozhodne nespravodlivý a arbitrárny, nakoľko
dôkazná situácia bola na oboch stranách rovnaká, ale súd sa bezdôvodne priklonil k tomu, že to bol

práve žalovaný, ktorý finančné prostriedky prevzal a je povinný z nich polovicu vyplatiť žalobkyni. K
predaju jachty Monterey 208 S1 nedošlo bez vedomia, bez súhlasu, ani bez osobnej účasti žalobkyne,
a preto poukazovať na akési údajné správanie žalovaného je v tomto smere úplne právne irelevantné.
Sporové strany jednoznačne vo vzájomnej zhode viac ako rok pred rozvodom predali jachtu patriacu
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom sa obaja zúčastnili aj prevzatia kúpnej ceny

v hotovosti, ale z vykonaného dokazovania nevedno zistiť, ktorý z nich a v akej časti si finančné
prostriedky ponechal, resp. ako s nimi bolo naložené jedným z nich, alebo spoločne. Rozhodne však
nie je správny a zákonný záver súdu, že je to práve žalovaný, ktorý má polovicu kúpnej ceny za
spoločným konaním oboch strán sporu predanú jachtu za trvania manželstva, uhradiť teraz v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyni. Na tomto závere nemôže nič meniť ani tá

skutočnosť, že žalovaný (ktorý bol ako vlastník uvedený v lodnom osvedčení) bol uvedený na kúpnej
zmluve ako predávajúci a že kúpnu zmluvu podpisoval. V závere tejto časti odvolania žalovaný uviedol,
že je nanajvýš zvláštne, že hoci žalobkyňa mala mať údajne vedomosť o tom, že žalovaný ešte počas
trvania manželstva sa mal podľa nej účelovo zbavovať spoločného majetku tým, že ho mal rozpredávať,
táto (napriek tomu, že sa to malo údajne diať preukázateľne aj za jej účasti) by zostala celkom pasívna

a vôbec by sa nezaujímala o to, kde sú značné finančné prostriedky z predaja jachty a akým spôsobom
bolo s nimi naložené, keď z nich údajne nevidela, podľa jej tvrdení, ani cent, hoci bola preukázateľne
pri prevzatí kúpnej ceny. Pokiaľ by sa toto skutočne dialo, je otázne, z akého dôvodu by žalobkyňa
nepodnikla žiadne kroky k ochrane svojho majetku, ani sa nedotazovala u žalovaného, kde sú finančné
prostriedky z predaja jachty a akým spôsobom s nimi žalovaný naložil, keď tvrdí, že si ich mal žalovaný

ponechať, ale čakala viac ako štyri roky, aby žalovala vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Takéto konanie zo strany žalobkyne spochybňuje jej dôveryhodnosť a skôr nasvedčuje tomu,
že finančné prostriedky z predaja jachty si vzhľadom na jej správanie skutočne ponechala ona a že
žalobaniejeminimálnevtejtočastipodanádôvodneavdobrejviere,alescieľomprofitovaťztransakcie,
s ktorou ešte počas trvania manželstva súhlasila a z ktorej výťažok mala celý k dispozícii. Závery súdu,

že žalovaný má titulom vyporiadania BSM vyplatiť žalobkyni sumu 9.000,- eur ako polovicu kúpnej
ceny za jachtu Monterey 208 S1, považoval za celkom predčasné, jednostranné a postavené len na
domnienkach súdu, nie na dôkazoch. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že výťažok by
prevzal výlučne žalovaný, ani to, že by tento zostal výlučne jemu. Bolo naopak preukázané v tomto
konaní, že peniaze boli odovzdané v obálke za prítomnosti oboch strán tohto sporu (oboch manželov).

Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu výťažku z predaja
len na základe svojich domnienok o osobe žalovaného, keď vychádzal z rozvodového spisu, pričom
tieto dôkazy na pojednávaní vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonané
riadneneboli,niktozostránsporunaichvykonanieaninedalnávrhažalovanýaninemalmožnosťúčinne
sa voči ním brániť. Pokiaľ by súd spravodlivo vzal do úvahy všetky dôkazy, ktoré v tomto konaní vyšli

najavo a tieto by vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach v zmysle platných zásad civilného sporového
procesu, musel by dospieť k názoru, že jachta Monterey 208 S1 nepatrí do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a rovnako tam nepatrí ani výťažok z jej predaja, nakoľko tento prevzali obaja
manželia ešte počas trvania manželstva a v rámci tohto konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané,ako s ním bolo naložené, či si ho ponechal jeden z nich, či obaja v určitej časti, či bol použitý na spotrebu
v domácnosti, alebo čo sa s ním stalo.

12.2 Ďalej žalovaný namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že
po zániku manželstva uhradil zostatok úveru, ktorý si sporové strany vzali za trvania manželstva na
financovanie motorového vozidla Hyundai, EČV: E., na základe zmluvy o autokredite č. 898377 zo dňa
07. 12. 2015 od veriteľa Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. Túto skutočnosť súd nezohľadnil
medzi záväzkami zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj napriek tomu, že všetky

ďalšie záväzky zo spoločných úverov sporových strán pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zohľadnil. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ohľadne motorového vozidla, že pokiaľ
sa sporové strany dohodli na zostatkových hodnotách motorového vozidla a motocykla, je irelevantné
vyjadrenie žalovaného o úhrade úveru po rozvode v sume 4.030,- eur za auto, pričom túto sumu by bral
do úvahy v prípade, ak by sa auto ohodnocovalo a určovala jeho hodnota. Taktiež nesúhlasil so záverom
súdu, že nepredložil dôkaz o tom, aký bol zostatok úveru zo zmluvy o autokredite ku dňu rozvodu,

a ani dôkaz o zaplatení, ale predložil len splátkový kalendár k zmluve o autokredite, ktorú uzavrel
žalovaný ako podnikateľ F. E. - F.. Súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy 2.500,- eur ako polovicu
zostatkovej hodnoty motorového vozidla Hyundai, EČV: E., nakoľko predmetné motorové vozidlo patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale nezohľadnil, že žalovaný po zániku manželstva
uhradil splátky úveru vo výške 4.030,- eur, ktorou sa znížil spoločný záväzok manželov vzniknutý počas

trvania manželstva za účelom kúpy predmetného motorového vozidla. Predmetné motorové vozidlo bolo
nadobudnuté počas trvania manželstva na úver, pričom záväzok z neho je súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Po zániku manželstva žalovaný sám uhradil zvyšnú dlžnú sumu vo výške
4.030,- eur, čím sa znížil spoločný záväzok oboch bývalých manželov. Žalovaný tak plnil aj za žalobkyňu
a má mu byť priznaný nárok na úhradu polovice splátok zo spoločného záväzku, ktoré uhradil po zániku

manželstva.Išloospoločnýzáväzokzobdobiatrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovateda
žalovaný má nárok, aby mu žalobkyňa nahradila polovicu z uhradenej sumy, t. j. 2.015,- eur v zmysle
zásady rovnakého podielu na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného majetku a záväzkov.
Súdvnapadnutomrozsudkutútoúhraduvôbecnezohľadnil,napriektomu,žebolavkonanídostatočným
spôsobom preukázaná, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k porušeniu princípu

rovnosti pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný bol zaviazaný na úhradu
2.500,- eur z hodnoty motorového vozidla, ale jeho úhrada spoločného záväzku vo výške 4.030,- eur
vyrovnaná nebola. Zostatková hodnota motorového vozidla, na ktorej sa strany zhodli, nezohľadňovala
splátky zaplatené žalovaným na úverovú zmluvu. Žalovaný nemal v úmysle, určením zostatkovej ceny
motorového vozidla dohodou s protistranou, vzdať sa nároku na úhradu polovice splátok úveru, ktorý

uhradil na ich spoločný záväzok zo zmluvy o autokredite č. 898377 zo dňa 07. 12. 2015. Nestotožnil
sa ani so závermi súdu prvej inštancie, že nepredložil dôkaz o tom, aký bol zostatok úveru zo zmluvy
o autokredite ku dňu rozvodu a dôkaz o zaplatení, nakoľko predložil len splátkový kalendár k zmluve
o autokredite, ktorú uzavrel žalovaný ako podnikateľ F. E. - F.. Žalovaný do konania predložil zmluvu
o autokredite č. 898377 zo dňa 07. 12. 2015, z ktorej vyplýva úver na financovanie motorového

vozidla Hyundai v sume 5.480,- eur poskytnutý veriteľom Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.
a žalovaný sa zaviazal splácať splátky úveru, ktorých výška a splatnosť sú uvedené v splátkovom
kalendári, ktorý tvoril záväznú súčasť uzatvorenej zmluvy o autokredite č. 898377 zo dňa 07. 12. 2015.
Žalovaný tiež predložil splátkový kalendár k zmluve o autokredite č. 898377, z ktorého vyplýva, že odo
dňa zániku manželstva (27. 09. 2017) bol žalovaný povinný uhradiť na predmetný úver na financovanie

motorového vozidla Hyundai ešte 26 splátok po 155,- eur (splátka poradové číslo 23 so splatnosťou dňa
07. 10. 2017 až po splátku poradové číslo 48 so splatnosťou dňa 07. 11. 2019), a teda bol spolu povinný
uhradiť veriteľovi Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. sumu vo výške 4.030,- eur. Žalovaný aj
mailom požiadal veriteľa o vyčíslenie zostatku úveru ku dňu zániku manželstva, pričom zo strany veriteľa
mu bolo mailom zo dňa 08. 11. 2023 oznámené, že informáciu o výške zostatku je možné si overiť v

splátkovom kalendári k zmluve č. 898377, ktorý mu bol veriteľom aj zaslaný. Samotný veriteľ splátkový
kalendár považoval za relevantný doklad preukazujúci výšku zostatku úveru ku dňu zániku manželstva.
Žalovaný, okrem iného (technický preukaz, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva),
predložil tiež oznámenie o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 09. 12. 2019, vydané veriteľom, z ktorého
je riadne preukázané, že došlo zo strany žalovaného k úhrade splátok podľa splátkového kalendára v

lehote ich splatnosti, že úver je riadne splatený, na základe čoho došlo aj k zániku zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania - motorovému vozidlu Hyundai, EČV: E.. Je celkom
zrejmé a preukázané, že žalovaný po zániku manželstva riadne uhrádzal a aj uhradil 26 splátok po
155,- eur veriteľovi Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. Je tiež nesporné, že tento úver nafinancovaniemotorovéhovozidla,ktoréajsúdpovažovalzapatriacedobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, bol spoločným záväzkom sporových strán a má byť predmetom vyporiadania. Podstatné je
to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 04. 2024 uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov patrí a predmetom vyporiadania je pohľadávka žalovaného vzniknutá uhradením úveru po
rozvode v sume 4.030,- eur, čo zároveň bolo aj žalovaným predloženými listinnými dôkazmi dostatočne
preukázané. Predmetné vyjadrenie žalovaného zo dňa 18. 04. 2024 bolo protistrane preukázateľne
doručené dňa 24. 04. 2024, avšak táto sa k týmto tvrdeniam žalovaného nevyjadrila a tieto vôbec
nesporovala.Tietoskutočnostisúdprvejinštancie nevzaldoúvahy,atonapriektomu,žeCivilnýsporový

poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne
nepopretéskutkovétvrdeniastránsporusapovažujúzanesporné.Uvedenépostupyazáverysúduprvej
inštancie, ako aj napadnuté rozhodnutie ako celok, považuje preto žalovaný za nesprávne, nezákonné
a neudržateľné.

13. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný konštatoval nesprávnosť všetkých výrokov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, predovšetkým čo sa týka určenia masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, následného prikázania do výlučného vlastníctva jednotlivých sporových strán a tiež aj výšky
finančného vyporiadania, ktoré by mal žalovaný ako povinný žalobkyni uhradiť, pretože táto v žiadnom
prípade nezohľadňuje skutkový stav veci, ktorý bol v tomto konaní preukázaný. V nadväznosti na to, sú
potom nesprávne i výroky súdu o uložení povinnosti stranám uhradiť súdny poplatok za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol určený na základe objemu vyporiadavanej masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu,
ktorým žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. §
365 písm. b/ Civilného sporového poriadku treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje

v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávnehorámcaaktorýtakzároveňznamenáajporušenieústavouzaručenýchprocesnýchpráv
spojených so súdnou ochranou práva. V závere odvolania žalovaný poukázal na stabilizovanú judikatúru
Ústavného súdu SR a na viaceré jeho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých je povinnosťou
súdu rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Porušením tejto povinnosti (a zároveň práva

sporovej strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia) zo strany súdu sa sporovej strane odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP. Žalovaný videl porušenie jeho práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie

mu znemožnil uplatňovanie jeho procesných práv, a tým porušil jeho právo garantované nielen zákonmi
Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými dohovormi, majúcimi prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Súd prvej inštancie odoprel žalovanému právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Žalovaný považoval odôvodnenie rozsudku súdu za nepresvedčivé a

nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok č. k. 8C/33/2020-365 zo dňa 16. 04.
2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného nepodala písomné vyjadrenie.

15. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
zo dňa 14. 02. 2025 je prípustné, bolo podané žalovaným ako jednou zo strán predmetného sporu a
v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal tento rozsudok
bez viazanosti rozsahom odvolania žalovaného (ust. § 379 písm. c/ CSP), v rozsahu dôvodov odvolania

(ust. § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario),
pričom dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa
ust. § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej aj Občiansky zákonník), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

16.1 Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

16.2 Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

16.3 Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Podľa § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP), súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

17.1 Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17.2 Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18.Odvolacísúdpoukazujenato,žeúčelomvyporiadaniazaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov (ďalej aj BSM) je komplexné vyporiadanie doterajších práv sporových strán z BSM a
konštituovanie ich nových práv. Vychádzajúc z povahy sporu, je potrebné konštatovať, že konanie o
vyporiadanie BSM je konaním sporovým, na ktoré sa uplatňujú všetky procesné pravidlá CSP s tým, že

predmetom preskúmania v odvolacom konaní sú všetky výroky napadnutého rozsudku v zmysle ust. §
379 písm. c/ CSP, nakoľko predmetom konania je vyporiadanie BSM, pri ktorom z právneho predpisu
(Občiansky zákonník) vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami.

19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.

b/, f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19.1 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd uvádza, že obsah
práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k

nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.19.2 Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijako inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods.

1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

19.3 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo
všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na

zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon

ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne použil
na zistený skutkový stav, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach strán.

20. V posudzovanom prípade sa strany sporu v zásade dohodli na hnuteľných veciach, ktoré patria do

ich zaniknutého BSM, na ich cene, ako aj na tom, komu majú do budúcna patriť, čo súd prvej inštancie
premietol do I. výroku svojho rozsudku (v ktorom určil, ktoré hnuteľné veci a v akej hodnote patria do
BSM – I. výrok časť A) a do II. výroku svojho rozsudku (v ktorom vyporiadal zaniknuté BSM tak, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal tam uvedené hnuteľné
veci v tam uvedenej hodnote). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 186 ods. 2 CSP,

ktoré oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové tvrdenia založené na zhodnom tvrdení sporových strán,
pričom nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi nimi nie sú sporné a môže ich
bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd prvej inštancie
takto i postupoval a v týchto častiach (t. j. v časti určenia hnuteľných vecí, ktoré patria do zaniknutého
BSM, určenia ich hodnoty a prikázania jednotlivých hnuteľných vecí žalobkyni a žalovanému) žalovaný

rozsudok súdu prvej inštancie ani nenapadol.

21. Žalovaný však nesúhlasil s tým, aby do zaniknutého BSM patril ako aktívum aj výťažok z predaja
jachty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2016 v sume 18.000,- eur, ktorú sumu súd prikázal do
jeho výlučného vlastníctva, pričom polovicu z tejto sumy, t. j. 9.000,- eur mal vyplatiť žalobkyni titulom

finančného vyporiadania. Rovnako nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že po zániku
manželstva vyplatil zostatok úveru v sume 4.030,- eur na základe zmluvy o autokredite, o čom predložil
listinné doklady, pričom polovicu z tejto sumy by mala zaplatiť žalobkyňa, nakoľko úver si vzali za trvania
manželstva a on pokračoval v jeho splácaní aj po zániku manželstva až do úplného splatenia úveru,
čo bolo 07. 11. 2019.

21.1 Pokiaľ ide o výťažok z predaja jachty, odvolací súd po oboznámení sa s výsledkami vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že námietka žalovaného spočívajúca v tom, že
tento výťažok nepatrí do BSM, je dôvodná. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 15. 09. 2020 (ktorá bola súdu
doručená dňa 21. 09. 2020) o vyporiadanie zaniknutého BSM uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 21. 09. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26. 09. 2017 a do BSM patrila i jachta, ktorej cena v čase rozvodu bola 18.000,- eur. Následne ju súd
prvej inštancie vyzval, aby predložila dôkazy k žalobe, pričom ohľadne jachty neposkytla súdu žiadny
dôkaz, ani vyjadrenie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 01. 2021 k žalobe uviedol, že jachta (položka č.
3 v žalobe) nepatrí do BSM a bola predaná počas trvania manželstva. Na pojednávaní dňa 01. 03. 2023

žalovaný predložil kúpnu zmluvu zo dňa 27. 07. 2016, na základe ktorej ako predávajúci predal motorovú
loď Monterey 208 S1 kupujúcemu za cenu 18.000,- eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti pri podpise
zmluvy. Uviedol, že celá kúpna cena bola odovzdaná žalobkyni, ktorá sa však vyjadrila, že z tejto sumy
nevidela ani cent a nebola pri predaji. Súd vyzval sporové strany, aby predložili dôkazy na svoje tvrdenia.Žalobkyňa na výzvu nereagovala a žalovaný navrhol výsluch svedkyne, ktorá sprostredkovala predaj
jachty. Svedkyňa na pojednávaní dňa 04. 09. 2023 uviedla, že ohľadne predaja jachty komunikovala so
žalovaným, ktorý bol spolu s kupujúcim prítomný aj pri ohliadke a do garáže prišla aj žalobkyňa, ktorá

nebola prítomná pri dohadovaní podrobností pohľadom kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená v hotovosti
vobálkevdomežalovanéhozaprítomnostižalobkyne,pričomnevedela,komukupujúcipeniazevobálke
v predizbe odovzdal. Následne na základe výzvy súdu žalobkyňa v podaní zo dňa 21. 03. 2024
opakovane uviedla, že do BSM okrem iného patrí aj jachta typ Monterey 208 S1, ktorej trhová hodnota
ku dňu rozvodu manželstva bola 18.000,- eur. Žalovaný v podaní zo dňa 18. 04. 2024 oznámil súdu,

že jachta typ Monterey 208 S1 netvorí predmet BSM a bola predaná počas trvania manželstva. Na
pojednávaní dňa 19. 03. 2025 právna zástupkyňa žalobkyne ohľadne výťažku z predaja jachty na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2016 poukázala na výpoveď žalovaného z rozvodového konania.
Uviedla, že suma 18.000,- eur patrí do masy zaniknutého BSM a že žalovaný nepopieral, že posledné
dva roky počas trvania manželstva rozpredával spoločný majetok. Právny zástupca žalovaného zotrval
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že

jachta bola predaná v júli 2016 (teda viac ako jeden rok pred rozvodom manželstva žalobkyne a
žalovaného), peniaze z predaja boli vyplatené aj v prítomnosti žalobkyne, pričom ani jedna zo sporových
strán nepreukázala, ako bolo s nimi naložené, resp., či v čase zániku manželstva táto suma existovala.
Podľa názoru odvolacieho súdu potom nebolo dôvodné uvedenú sumu zahrnúť do BSM ako aktívum,
nakoľko nebola preukázaná jej existencia v čase zániku manželstva sporových strán a rovnako nebolo

dôvodné prikázať túto sumu do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyni
polovicu tejto sumy. Nebolo preukázané, že by si túto sumu prisvojil a spotreboval žalovaný, resp.
použil za trvania manželstva výlučne na svoje potreby, pričom toto žalobkyňa ani netvrdila. Rovnako
tak nebolo preukázané, že by si predmetnú sumu prisvojila, resp. spotrebovala žalobkyňa. Predmetom
vyporiadania zaniknutého BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu

jeho zániku. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že z výťažku z predaja jachty v sume 18.000,- eur nevidela ani
cent a že táto suma patrí do BSM, bolo jej povinnosťou produkovať v tomto smere dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Pokiaľ žalobkyňa ako navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 18. 05. 2017
(konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Pc/20/2017) okrem iného uviedla, že „...
manžel začal rozpredávať náš majetok a ak to takto bude pokračovať, pripraví ma úplne o všetko.“ a

žalovaný na rozvodovom pojednávaní uviedol, že „Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva, súhlasím
so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v návrhu ...“, z tohto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
vyvodiť záver, že žalovaný účelovo rozpredával majetok patriaci do BSM, resp. že si výťažok z predaja
jachty ponechal alebo použil výlučne pre svoju potrebu. Naviac, žalovaný v rozvodovom konaní, ktoré
nie je sporovým konaním, nebol povinný sa vyjadrovať k majetkovým otázkam, resp. popierať niečo, čo

by sa týchto otázok týkalo. S poukazom na všetko vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
výťažok z predaja jachty v sume 18.000,- eur nemožno zahrnúť do masy zaniknutého BSM ako aktívum
a vyporiadať ho takým spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie, ktorý túto sumu ako aktívum prikázal
žalovanému s povinnosťou výplaty polovice tejto sumy žalobkyni. Námietka žalovaného v odvolaní,
ktorý s takýmto postupom nesúhlasil, bola potom podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná, nakoľko

suma 18.000,- eur nepatrí do masy BSM a nemožno ju ani potom ani vyporiadať medzi stranami sporu.
Uvedené potom znamená, že do masy BSM ako aktíva patria hnuteľné veci v hodnote 10.480,- eur
a zostatok na účte vedenom v C. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 26. 09. 2017 vo výške
1.944,52 eur, teda aktíva spolu v sume 12.424,52 eur (10.480,- eur + 1.944,52 eur).

21.2 Za dôvodnú, podľa názoru odvolacieho súdu, treba považovať aj námietku žalovaného spočívajúcu
v tom, že súd prvej inštancie nezahrnul do pasív zaniknutého BSM zostatok úveru zo zmluvy
o autokredite č. 8988377 zo dňa 07. 12. 2015 uzavretej medzi veriteľom Volkswagen Finančné služby
Slovensko s.r.o. a dlžníkom F. E. - F.. Predmetom financovania na základe tejto zmluvy bolo motorové
vozidlo Hyundai i40, č. karosérie (VIN) E. a výška úveru bola 5.480,- eur s úrokovou sadzbou 15,89

% p. a. a spracovateľským poplatkom pri uzavretí zmluvy 54,80 eur. Prílohou a záväznou súčasťou
zmluvy bol aj splátkový kalendár, ktorý stanovil výšku jednotlivých splátok (155,- eur mesačne), ich
počet (48 splátok) a ich splatnosť (vždy k siedmemu dňu príslušného mesiaca od 07. 12. 2015 do
07. 11. 2019). Predmetný úver splácal žalovaný na základe splátkového kalendára od 07. 12. 2015
v pravidelných mesačných splátkach po 155,- eur vždy k siedmemu dňu príslušného kalendárneho

mesiaca, pričom po rozvode manželstva a zániku BSM (26. 09. 2017), t. j. od 07. 10. 2017 do 07. 11.
2019 zaplatil sumu 4.030,- eur (t. j. 26 splátok po 155,- eur). Podľa oznámenia zo dňa 09. 12. 2019
o splnení záväzkov zo zmluvy č. 898377 veriteľ oznámil žalovanému, že splátky boli uhradené podľa
splátkového kalendára v dohodnutej dobe a z toho dôvodu považuje veriteľ zmluvu za ukončenú a úverza riadne splatený. Právny zástupca žalovaného v reakcii na oznámenie žalobkyne zo dňa 21. 03. 2024
(č. l. 284 v súdnom spise) v podaní zo dňa 18. 04. 2024 okrem iného oznámil, že žalovaný po rozvode
manželstva uhradil úver v sume 4.030,- eur a na pojednávaní konanom dňa 19. 03. 2025 poukázal na

toto podanie. Žalobkyňa, prítomná na pojednávaní, sa k uvedenému žiadnym spôsobom nevyjadrila,
teda splatenie zostatku úveru na motorové vozidlo nerozporovala. Súd prvej inštancie splatenie zostatku
úveru v sume 4.030,- eur žalovaným nezohľadnil pri svojom rozhodovaní. Konštatoval, že strany sporu
sa dohodli na zostatkových hodnotách osobného motorového vozidla Hyundai, EČV: E. a motocykla
zn. Spiderman EČV: E., a preto vyjadrenie žalovaného, že uhradil úver po rozvode v sume 4.030,- eur

za auto, považoval za irelevantné s tým, že túto sumu by bral do úvahy, keby sa auto ohodnocovalo a
určovala jeho hodnota a že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, aký bol ku dňu rozvodu zostatok úveru
zo zmluvy o autokredite a ani dôkaz o zaplatení, nakoľko predložil len splátkový kalendár k zmluve
o autokredite, ktorú uzavrel žalovaný ako podnikateľ F. E. - F.. S týmto konštatovaním súdu prvej
inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť, nakoľko nezodpovedá skutočnosti. Do
zaniknutého BSM sporových strán patrilo aj vyššie označené motorové vozidlo zakúpené za trvania

ich manželstva v roku 2017, ktoré bolo sčasti financované z úveru poskytnutého veriteľom Volkswagen
Finančné služby Slovensko s.r.o., pričom dlžníkom bol žalovaný. Z listinných dokladov (splátkový
kalendár k zmluve o autokredite č. 898377, oznámenie veriteľa zo dňa 09. 12. 2019), ktoré predložil
žalovaný je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že žalovaný po rozvode manželstva zaplatil
zostatok úveru 4.030,- eur, čo žalobkyňa nespochybnila, a preto bolo potrebné pri vyporiadaní BSM túto

skutočnosť zohľadniť, rovnako ako bola zohľadnená skutočnosť, že žalobkyňa po rozvode manželstva
zaplatila zostatky dvoch úverov spolu v sume 15.650,90 eur.

21.3 Žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť k námietkam a tvrdeniam žalovaného v odvolaní, ktoré bolo
doručené jej právnej zástupkyni dňa 26. 05. 2025 s tým, že žalobkyňa sa k podanému odvolaniu môže

v určenej lehote vyjadriť. Žalobkyňa však túto možnosť v súdom určenej lehote a ani neskôr nevyužila.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ak zanikne BSM, súd vykoná vysporiadanie majetku patriaceho
do BSM podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Predmetom vyporiadania je
všetko, čo do BSM patrilo a existovalo ku dňu jeho zániku. V rámci vyporiadania sa do úvahy berú a

vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva sporových strán a ich spoločného
hospodárenia. Pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza z ich stavu ku
dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Ak mali manželia spoločnú
pôžičku, resp. úver a rozviedli sa, o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v ust. § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka a ten, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (úveru) sa môže domáhať, aby

mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu obidvoch
bývalých manželov na tomto dlhu. Ak bol spoločný dlh sporových strán uhradený po zániku BSM, potom
v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, sa už žiadnej zo sporových strán
k úhrade neprikazuje, pretože prikázať možno len existujúci majetok, resp. dlh, nakoľko nie je možné
rozhodnutímsúdu(výrokomjehorozhodnutia)prikazovaťužuhradenýdlh.Pokiaľsaniektorýzmanželov

po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov,
zohľadní sa táto skutočnosť v rámci celého vyporiadania BSM podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka.
Uvedené platí aj o úvere, zostatok ktorého po zániku BSM a pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
zaplatilžalovanývsume4.030,-eur.SúdprvejinštancievyporiadalBSMtak,žedovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne prikázal dva úvery a uložil jej povinnosť až do úplného zaplatenia splácať zostatky týchto

úverov, a to voči veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. v sume 10.904,78 eur a voči veriteľovi ŠFRB
v sume 4.746,12 eur. Nebolo sporné, že tieto úvery vo vzťahu k uvedeným veriteľom existovali v čase
zániku BSM v uvedenej výške a žalobkyňa ich zaplatila po zániku BSM, ale ešte pred rozhodnutím
súdu prvej inštancie. V predmetnej veci potom nebolo možné prikázať zaplatené zostatky dvoch úverov
spolu v sume 15.650,90 eur žalobkyni a uložiť jej povinnosť ich splácať až do úplného zaplatenia.

Na základe vyššie uvedených konštatovaní, uplatňujúc ust. § 149 ods. 4 a ust. § 150 Občianskeho
zákonníka odvolací súd už nerozhodoval o žalobkyňou splatených zostatkoch úverov spolu v sume
15.650,90 eur a nerozhodoval ani o zostatku úveru v sume 4.030,- eur, ktorý splatil žalovaný, pretože
tieto zanikli splatením po zániku BSM a do rozhodnutia súdu. Tieto skutočnosti odvolací súd zohľadnil v
rámci celkového vyporiadania a vyrovnania majetkových podielov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 8.448,19 eur. K výpočtu tejto sumy dospel nasledovným spôsobom.

22.1 Hodnotu aktív patriacich do BSM odvolací súd určil v sume 12.424,52 eur (10.480,- eur hnuteľné
veci + 1.944,52 eur zostatok na účte žalobkyne v C. C. F.), nakoľko z dôvodu podrobne uvedenéhov bode 21.1 tohto rozsudku nebolo možné do aktív započítať i sumu 18.000,- eur. Pri rovnosti podielov
oboch bývalých manželov každému z hodnoty aktív pripadá polovica, t. j. suma 6.212,26 eur. Sporové
strany sa dohodli na tom, že žalobkyni prináležia hnuteľné veci v sume 1.630,- eur + zostatok na účte

v sume 1.944,52 eur, teda spolu aktíva v sume 3.574,52 eur a žalovanému prináležia hnuteľné veci
v sume 2.360,- eur + motorové vozidlo v sume 5.000,- eur + motocykel v sume 1.500,- eur, teda spolu
aktíva v sume 8.850,- eur. Žalovaný nadobudol aktíva v hodnote o 5.275,48 eur (8.850,- eur mínus
3.574,52 eur) vyššej ako žalobkyňa a polovicu z tejto sumy, t. j. 2.637,74 eur (5.275,48 eur : 2) je povinný
zaplatiť žalobkyni. K výpočtu tejto sumy, t. j. 2.637,74 eur možno dospieť aj takým spôsobom, že od

sumy 6.212,26 eur (hodnota aktív pripadajúca na každého z bývalých manželov) sa odpočíta suma
3.574,52 eur (hodnota aktív pripadajúca žalobkyni) a výsledkom je suma 2.637,74 eur (6.212,26 eur
mínus 3.574,52 eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z aktív BSM.

22.2 Čo sa týka záväzkov bývalých manželov ku dňu zániku BSM, tieto boli v hodnote 19.680,90 eur
(10.904,78 eur + 4.746,12 eur + 4.030,- eur) pričom odvolací súd v bode 21.2 podrobne odôvodnil, prečo

doBSMpatríizostatokúveru4.030,-eur.Eštepredrozhodnutímsúduprvejinštanciežalobkyňazaplatila
veriteľom sumu 15.650,90 eur (10.904,78 eur + 4.746,12 eur) a žalovaný zaplatil veriteľovi sumu 4.030,-
eur. Žalovaný by teda mal zaplatiť žalobkyni sumu 7.825,45 eur, t. j. polovicu žalobkyňou zaplatených
úverov(15.650,90eur:2)+2.637,74navyrovnanieaktívažalobkyňabymalazaplatiťžalovanémusumu
2.015,- eur, t. j. polovicu žalovaným zaplateného úveru (4.030,- eur : 2). Uvedené v konečnom dôsledku

znamená, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania BSM sumu
8.448,19 eur (t. j. 7.825,45 eur plus 2.637,74 eur mínus 2.015,- eur), a to do 30 dní odo právoplatnosti
tohto rozsudku.

23. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, že podľa ust. § 388 CSP zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Zmena rozsudku súdu prvej inštancie spočívala
v tom, že odvolací súd do BSM nezahrnul a nevyporiadal ako záväzky zostatky dvoch úverov spolu
v sume 15.650,90 eur, ktoré splatila žalobkyňa po rozvode manželstva, zostatok úveru v sume 4.030,-
eur, ktorý splatil žalovaný po rozvode manželstva (z dôvodu, že tieto úvery už v čase rozhodovania súdu

neexistovali, nakoľko boli splatené), ďalej nezahrnul do aktív výťažok z predaja jachty v sume 18.000,-
eur (z dôvodu, že nebola preukázaná jej existencia v čase zániku manželstva, ani jej spotrebovanie
žiadnou zo sporových strán, a teda vychádzal z toho, že túto sumu nebolo možné zahrnúť do BSM).
Z týchto dôvodov potom zmenil aj výšku vyrovnacieho podielu zo sumy 19.463,19 eur (určenej súdom
prvej inštancie) na sumu 8.448,19 eur, ktorú je povinný žalovaný vyplatiť žalobkyni tak, aby podiely

bývalýchmanželovbolirovnaké.Postupprivýpočtevyrovnaciehopodieluodvolacísúdpodrobneuviedol
v 22. (22.1 – 22.2) bode tohto rozsudku.

24. V dôsledku uvedenej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie (zníženie hodnoty majetku patriaceho
do BSM o 18.000,- eur), odvolací súd zmenil i výroky (IV. a V.) o súdnom poplatku za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý súd prvej inštancie určil tak, že žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 691,- eur a povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rovnakej
sume uložil i žalovanému. Odvolací súd o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM manželov
rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 7 ods. 8, 11, § 7a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a podľa položky 6 písm. b/

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou tohto zákona. V konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Výška súdneho poplatku
za vyporiadanie BSM, v prípade, že sa konanie skončí rozsudkom, predstavuje 3 % z predmetu konania
(masy BSM), čo v konkrétnej veci predstavuje 3 % zo sumy 12.424,- eur po zaokrúhlení, t. j. 372,74

eur (12.424,- x 3 %), teda žalobkyňa i žalovaný sú povinní zaplatiť súdny poplatok každý v sume po
186,- eur.

25. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. §
396 ods. 2 CSP rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, pričom rozhodol

podľa ust. § 257 CSP tak, že sporovým stranám, teda žalobkyni a žalovanému, nepriznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP
odvolací súd považoval charakter súdneho sporu, ktorým je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch
bývalých manželov, pričom obe strany sporu nesú aj procesnú zodpovednosť za vedenie konania.Žalobu o vyporiadanie BSM mohla podať ktorákoľvek strana sporu s návrhom na vyporiadanie, ale
súd týmto návrhom nebol viazaný. V prípade žaloby o vyporiadanie BSM ide o tzv. iudicium duplex,
teda konanie, v ktorom majú sporové strany zároveň postavenie žalobcu i žalovaného. Pri stanovení

pomeru úspechu nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu a kto sa ako v konaní bránil, ale
úspech je daný v tom, akého podielu sa komu dostane. V tomto prípade je parita podielov žalobkyne
a žalovaného rovnaká, a preto je namieste, aby si každá strana sporu hradila náklady prvoinštančného
konania sama, a to i s poukazom na jeho priebeh (sporové strany sa opakovane bezúspešne pokúšali
o dohodu) a skutkové tvrdenia, ktoré strany sporu v predmetnej veci prezentovali.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnom skončení veci.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)