Rozsudok – Dôchodky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-43Sa/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.

B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX/X,B.,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriouMgr.Peter
Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510,
konajúcej prostredníctvom A. D. E., advokáta a konateľa, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 03.06.2022 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca podľa

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo
dňa 06.07.2022, je naďalej invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určená naďalej na 45%. Invalidný dôchodok preto patrí žalobcovi v nezmenenej sume, pretože
sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa
§ 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 19.08.2022, v ktorom namietal,
posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava. Uviedol, že posudkový lekár neposúdil výsledky neurologického vyšetrenia zo dňa
19.05.2022 z dôvodu nedodania výsledkov elektromyografického vyšetrenia správnemu orgánu prvého
stupňa. Žalobca žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. K odvolaniu pripojil správy z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 17.08.2022.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 prvostupňové
rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na príslušné zákonné ustanovenia zákonao sociálnom poistení uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa
06.09.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, nevyhovel odvolaniu a posudkový spis predložil

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Z dôvodu prekážky na
strane uvedeného posudkového lekára bol spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej
poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 15.12.2022.
S poukazom na závery odborného lekárskeho posudku žalovaná uviedla, že ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,

zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (rozpätie 35% -
45%). Za iné zdravotné postihnutia (lumbalgia ľavostranná, radikulárna iritáciia L5/S1 vľavo, artériová

hypertenzia, steanóza pečene, obezita) posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil. V odvolacom
konaní bolo preukázané, že žalobca je naďalej invalidný s nezmenenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

II. Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 24.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 26.02.2023, sa
žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žiadal
tiež, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 03.06.2022 požiadal žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku,
ktorý poberá od 06.09.2013 z dôvodu operácie driekovo-krížovej chrbtice. K poškodeniu zdravia došlo
06.08.2021, keď do žalobcu pred domom narazil kamión hneď, ako nastúpil do osobného auta. Po
nehode bolo zistené poškodenie krčnej chrbtice. Zdravotné problémy žalobcu naďalej pretrvávajú

a pridali sa k tomu aj psychické problémy. Žalobca žiadal opätovne preskúmať jeho zdravotný stav,
keďže podľa jeho názoru žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci a na základe nedostatočne
zisteného zdravotného stavu žalobcu nesprávne rozhodla.

III. Vyjadrenie žalovanej

6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 11.04.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 15.12.2022, podľa ktorého je žalobca naďalej
invalidný s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový

lekár posúdil zdravotným stav žalobcu komplexne, na základe zdravotnej dokumentácie, predložených
lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, vrátane správy z elektromyografického vyšetrenia zo dňa
17.08.2022.Vodbornomlekárskomposudkuzodňa15.12.2022saposudkovýlekárvyjadrilajknálezom
z magnetickej rezonancie a k výsledku vyšetrenia driekovo-krížovej chrbtice počítačovou tomografiou
zo dňa 02.11.2021, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe. Posúdil aj výsledky neurologického

vyšetreniazodňa19.05.2022.Žalovanápoukázalanato,žeposudkovámedicínasavzáverochzaoberá
chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou, pričom zhodnocuje z nich vyplývajúci
funkčný postih. Samotné RTG alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny
nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.

7. Z klinických nálezov a z elektromyografického vyšetrenia posudkový lekár vyhodnotil kontúziu krčnej
chrbtice ako s minimálnym objektívnym nálezom, ktorý nie je posudkovo významný. Celkovo v klinickom
obraze neboli prítomné paretické prejavy, svalové distrofie či poruchy zvieračov. Lekárska správa
z neurologického vyšetrenia zo dňa 08.12.2022, pripojená k správnej žalobe, nebola žalobcom doručená
posudkovému lekárovi.

8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú po celkovom zhodnotení jeho zdravotného stavu
naďalej prejavy radikulárnej iritácie a obmedzená dynamika v driekovo-krížovej oblasti, pretrvávajúca
po operácii driekovo-krížovej oblasti chrbtice vo februári 2013, ktoré posudkový lekár zaradil podľaprílohy č. 4 z zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy

nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovej
výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia.

9. Žalovaná poukázala na to, že psychiatrom bol žalobca vyšetrený prvýkrát dňa 28.10.2022 pre

depresívne stavy, v diferenciálnej diagnostike je posttraumatická stresová porucha. Lekársku správu
z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 29.11.2022, ktorú žalobca pripojil k žalobe, posudkový
lekár nemal k dispozícii. Z ustanovenia § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že psychické
ťažkosti žalobcu je možné s posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka, pričom
sa sleduje vývoj a liečba ochorenia. Psychické ťažkosti nespĺňali kritériá dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu. V odvolacom konaní neboli žalobcom predložené relevantné dôkazy, ktoré by

spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom
nároku na zvýšenie invalidného dôchodku.

10. Prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu a zodpovedalo
zákonu. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, na základe

doloženej zdravotnej dokumentácie, posudkové závery boli vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými
zdravotnými ťažkosťami žalobcu, a preto nie je dôvodná námietka, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúceho na riadne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vydané v súlade
so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2023 k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že so stanoviskom
sociálnej poisťovne nesúhlasí. Problémy s krčnou a driekovo-krížnou chrbticou sú podstatne väčšie
od autohavárie zo dňa 06.08.2021 a nie od operácie. Od autohavárie má bolesti, závrate, bolesti krku

a hlavy. Nález bol doložený Sociálnej poisťovni. Má aj psychické problémy, pričom doklady žalovanej
predložil. Od nehody, teda od 06.08.2021 je žalobca práceneschopný. Podaním zo dňa 04.07.2023
žalobca predložil súdu ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, a to lekársky nález z psychiatrickej ambulancie
zo dňa 01.06.2023 a lekársky nález z ambulancie všeobecného lekára zo dňa 29.05.2023. Žalobca
doručil súd podaním zo dňa 07.11.2023 ďalšie dve lekárske správy, a to správu všeobecného lekára zo

dňa 02.11.2023 a správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 02.11.2023. Podaním zo dňa 13.09.2024
žalobca doručil súd dve lekárske správy, a to správu všeobecného lekára zo dňa 02.11.2023 a správu
z psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.02.2024, správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 29.02.2024.

12. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.10.2023 uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom

žalobcu, že jeho zdravotné problémy vznikli od autohavárie dňa 06.08.2021, odkedy je práceneschopný.
Poukázala na to, že žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
v odvolacom konaní s poukazom na § 135 SSP. V súvislosti s nálezom z psychiatrického vyšetrenia
zo dňa 10.06.2023 poukázala na to, že žalobca bol psychiatrom prvýkrát vyšetrený dňa 28.10.2022
a psychické ťažkosti žalobcu je možné z posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka.

Žalobca nijako nepreukázal, že bol poškodený na svojich právach.

V. Konanie na správnom súde

13. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa

tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.“

17. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

18. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa § 190 SSP v spojení

s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2
SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval
ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac
ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

20. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.“

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho

zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.“

26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnotysa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“

28. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení „Dávka sa prizná alebo sa
zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa
dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia
nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.“

29. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.“

30. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.“

32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).

34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a
§ 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého

posudkového spisu a dávkového spisu.

35. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, a preto vo veci žiadosti
žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku nesprávne rozhodla. O zvýšenie invalidného dôchodku
žalobca žiadal v súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému došlo 06.08.2021 pri autonehode. Po

nehode bolo zistené poškodenie krčnej chrbtice. K pretrvávajúcemu zdravotnému postihnutiu sa pridali
aj psychické problémy.

36. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného,

upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým
prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou
(medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia
zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s

§ 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom,
či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovúčinnosť.Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsaurčujevpercentáchpodľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu,sozreteľomnazávažnosťprípadnýchďalšíchzdravotnýchpostihnutí.Záveryposudkovéholekára

súzachytenévlekárskejspráve,súčasťouktorejjeodbornýlekárskyposudokvrátanejehoodôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže
sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych

otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté
rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne
jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.

37. V predmetnej veci posudky posudkových lekárov žalovanej, nachádzajúce sa v administratívnom

spise, tieto atribúty spĺňajú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov z času po dopravnej
nehode, s ktorou žalobca spája zhoršenie svojho zdravotného postihnutia, vyhodnotili, že tam
uvedené zdravotné postihnutia sú svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné
a nepodmieňujú percentuálne navýšenie poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť.

Konkrétne posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 15.12.2022 uviedol, že v objektívnom klinickom
neurologickom náleze zo septembra 2021 sú šľachovookosticové reflexy na horných a dolných
končatinách symetrické, výbavné, svalová sila a tonus sú symetrické a nie je prítomný motorický
deficit. V objektívnom klinickom neurologickom náleze z mája 2022 neurológ verifikoval, že klinicky
nie je prítomný radikulárny syndróm v krčnej oblasti chrbtice. EMG vyšetrenie bolo v norme. Stav bol

hodnotený ako kontúzia krčnej chrbtice s minimálnym objektívnym nálezom, ktorý nebol posudkovo
významný.

38. Pokiaľ ide o ďalšie zdravotné postihnutie tvrdené žalobcom, a to zhoršený psychický stav, posudkový
lekár poukázal na to, že prvýkrát bol žalobca vyšetrený psychiatrom 28.10.2022 pre depresívne

stavy, pričom v diferenciálnej diagnostike je posttraumatická stresová porucha. Vzhľadom na krátky
odstup od prvotnej diagnostiky (po vydaní prvostupňového rozhodnutia, necelé dva mesiace pred
vydaním napadnutého rozhodnutia) posudkový lekár ústredia dospel k záveru, že psychické ťažkosti
je možné z posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka, pričom sa sleduje vývoj
a liečba ochorenia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ je posudzovaná aj miera ostatných

zdravotných postihnutí podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s možným zvýšením
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6, aj tieto ostatné
zdravotné postihnutia musia byť súčasťou posudzovaného dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
teda musia mať povahu zdravotných postihnutí, ktoré preukázateľné trvajú dlhšie ako jeden rok alebo sa
podľa odborného lekárskeho názoru predpokladá, že budú trvať dlhšie ako jeden rok. Zákon považuje za

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Uvedené
atribúty musí spĺňať každé zo zdravotných postihnutí, ktoré je zároveň vyhodnotené ako ovplyvňujúce
mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár teda postupoval správne, ak ako
posudkovo relevantné posudzoval iba tie zdravotné postihnutia, ktoré spĺňali aj podmienku dlhodobosti.

39. V tejto súvislosti zároveň správny súd poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúcistavvčasevyhláseniaalebovydaniarozhodnutiaorgánuverejnejsprávy(§135ods.1SSP),
a preto správny súd nemohol prihliadať ani hodnotiť lekárske správy predložené žalobcom v priebehu
súdneho konania, dokumentujúce jeho zdravotný stav v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia.

40. Správny súd uvádza, že nemal dôvod spochybňovať určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia
žalobcu posudkovými lekármi, ani skutočnosť, že nedošlo k takému zhoršeniu rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť. Zároveň neboli v konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny súd teda dospel k záveru,
že v prípade žalobcu za stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, neboli splnené
podmienky pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré by odôvodňovali
zvýšenie invalidného dôchodku. Z obsahu príslušných lekárskych posudkov sú zrejmé úvahy, nazáklade ktorých dospeli posudkoví lekári k posudkovému záveru, ktorý sa premietol do odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Správny súd vníma nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu
žalobcu, avšak subjektívne prežívanie zdravotných ťažkostí žalobcom nemá vplyv na zákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj posudok vypracovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia.

41. Samotné napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu obsahuje náležité vyhodnotenie
zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a odborných lekárskych posudkov)

a vyplýva z neho dostatočné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení
dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku ustálenia rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobcu a jeho závažnosti vo vzťahu k miere poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia.

42. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ak v medzičase alebo ak by v budúcnosti došlo

k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže
žalobca opätovne požiadať o zvýšenie dávky - invalidného dôchodku, k čomu nakoniec aj v čase po
podaní žaloby došlo, keďže z predloženého posudkového spisu vyplýva, že na základe lekárskeho
posudku zo dňa 18.03.2024 bola od 15.02.2024 zvýšená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať

zárobkovú činnosť na 60%.

43. Preskúmaním veci preto správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je
dôvodná,pričomanisámnezistildôvodynezákonnostižalobounapadnutéhorozhodnutia,apretožalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP.
Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo
vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo
spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§

443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).